Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215174
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2116215174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:

JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobcu: Peter Rýzek E.S.O.,
Športová 5284/23, Senica, IČO: 40 206 181, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Pekar, Potočná 191/39,
Skalica, proti žalovanej: Mgr. H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. B. Z. XXXX/XX, H., zastúpená
splnomocnenkyňou: Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, o zaplatenie
1.764,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
16C/208/2016-224 zo dňa 25.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku I. o zaplatenie sumy 1.496,58 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.496,58 eur od 19.12.2014 do zaplatenia p
o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku I. o zaplatenie sumy 267,60 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 267,60 eur od 19.12.2014 do zaplatenia m e n
í tak, že žaloba sa v tejto časti z a m i e t a .

III. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti náhrady trov prvoinštančného konania vo výroku II. m e n
í tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 69,66 %.

IV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 69,66 %.

V. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti náhrady trov konania štátu vo výroku III.
m e n í tak, že štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu vo výške 1.764,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
1.764,18 eur od 19.12.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II.
žalobcovi priznal náhrada trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. vyslovil, že štát má voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 52 ods. 1 až
4, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2, § 631, § 634 ods. 1 a 2, § 635 ods. 4, § 641 ods. 1, § 652 ods. 1 a
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 132 ods. 1, § 150 ods. 1, § 191 a čl.

8 a 15 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou zo dňa 28.06.2016, doručenou Okresnému súdu Trnava
dňa 30.06.2016, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.764,18 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 1.764,18 eur od 19.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobcaodôvodnilžalobutým,žesožalovanouuzatvorilzmluvuodieloavykonalpreňuprácevcelkovejhodnote
1.764,18 eur, za čo vyhotovil faktúru č. 53/2014 zo dňa 04.12.2014, s lehotou splatnosti 18.12.2014,
pričom žalovaná fakturovanú sumu neuhradila. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za

preukázané, že zmluva o dielo, konkrétne zmluva o oprave a úprave veci, uzavretá medzi stranami
sporu je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 631 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy vystupoval ako dodávateľ s
poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnými otázkami v konaní, ktoré boli
aj predmetom dokazovania, boli otázky, či došlo k uzavretiu zmluvy o dielo medzi sporovými stranami,
a ak áno, či došlo k realizácii prác vyfakturovaných žalobcom, a aká je ich cena. Žalovaná v priebehu
konania vzniesla námietku pasívnej vecnej legitimácie s odôvodnením, že žalobca komunikoval vo veci
prác s bratom žalovanej Ing. O. R. a zmluvu o dielo žalovaná so žalobcom neuzatvorila.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom ako
zhotoviteľom a žalovanou ako objednávateľom bola ústne uzatvorená zmluva o oprave a úprave veci.
Žalovaná síce popierala vznik zmluvného vzťahu, keď tento mal vzniknúť medzi žalobcom a jej bratom
Ing. O. R., avšak súčasne si odporovala, keď tvrdila, že do domu žalobcu pustila, ďalej uvádzala,
že keď žalobca prestal na stavbe pracovať, pri ďalších prácach sa už o práce zaujímala, keďže ju

žalobca sklamal, z čoho vyplýva nutnosť predchádzajúceho uzavretia zmluvy o oprave a úprave veci.
Z uvedeného je zrejmé, že na základe niečoho musela spolupráca prebiehať, a týmto bola práve ústna
zmluva o oprave a úprave veci, keď iné hodnoverné vysvetlenie žalovaná neposkytla. Pokiaľ žalovaná
tvrdila, že objednávateľom prác mal byť jej brat, ktorý žalobcu poznal, a nie ona, pretože nemala ani
peniaze na zaplatenie ceny diela, bolo by nelogické, aby ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti, v ktorej

mali byť práce vykonávané, bez uzavretia zmluvy umožnila žalobcovi vstup do nehnuteľnosti a následný
výkon prác a tolerovala by tak prítomnosť cudzích osôb v jej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že k uzavretiu
ústnej zmluvy o oprave a úprave veci medzi stranami sporu naozaj došlo, je možné vyvodiť aj z tvrdení
žalovanej o tom, že v izbe, kde sa robilo, ona nebývala, bola väčšinou v práci a doma bola jej matka.
Súd prvej inštancie podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/149/2016

zo dňa 20.10.2016, v ktorého odôvodnení odvolací súd uviedol, že „vo všeobecnej rovine je potrebné
konštatovať, že pri skúmaní právne relevantnej vôle účastníkov je treba vychádzať i z ich následného
správania sa, lebo možno dôvodne predpokladať, že takéto správanie bude zodpovedať posudzovanej
vôli. V prípade, že sa jedná o právny úkon uzavretý v ústnej forme, či konkludentne, je pri spore veľmi
obtiažne zistiť, ako si strany tohto úkonu zamýšľali upraviť svoje práva a povinnosti. Pokiaľ súd prihliadne

k následnému správaniu sa účastníkov, ktoré vyloží v súlade so zásadami logiky a pri zohľadnení toho,
ako by za daných okolností obvykle postupovali iní racionálni účastníci právneho úkonu, nie je dôvod
takémuto postupu čokoľvek vyčítať. Trvať za všetkých okolností na vyčerpávajúcom doložení presného
znenia daného zmluvného vzťahu by znamenalo v podstate popretie možnosti uzatvárania zmlúv v inej
než písomnej podobe i v prípade, kedy to zákon nevyžaduje.“. S prihliadnutím na uvedené súd prvej

inštancie vyvodil, že zmluva o oprave a úprave veci medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá v ústnej
forme s poukazom na ich prejav vôle, ako aj ich následné správanie sa, a síce umožnenie výkonu
prác žalobcom, resp. jeho pracovníkom, na nehnuteľnosti žalovanej, čím možno rovnako uzavrieť, že
žalovaná je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.

3. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania rozsahu vykonaných prác a ich hodnoty ležalo na žalobcovi,
ktorý, ak chcel byť v konaní úspešný, musel v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný
nárok voči žalovanej a o týchto skutočnostiach poskytnúť súdu tzv. plný dôkaz, ktorým by v plnej miere,
bez akýchkoľvek pochybností preukázal svoje skutkové tvrdenie, keď súd je povinný z týchto skutočností
pri svojom rozhodnutí vychádzať. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena

stranou sporu je jej neúspech v spore. Súd dospel k záveru, že žalobca vykonal vodoinštalatérske a
kúrenárske práce tak, ako boli tieto vyfakturované. Žalovaná (najmä v odpore proti platobnému rozkazu,
ale i vo vyjadrení zo dňa 31.08.2018) popierala vykonanie prác žalobcom, avšak len vo všeobecnosti,
bez bližšej špecifikácie svojich tvrdení, keď požadovala len predloženie zmluvy o dielo, hoci vedela, že
táto nebola písomná, žiadala preukázať, kedy došlo k realizácii diela a k jeho odovzdaniu a k vzniku

nároku na cenu diela, vrátane preukázateľných a dôvodných nákladov s realizáciou diela. Vykonanie
prác v rodinnom dome žalovanej mal súd preukázané nielen výsluchom žalobcu, ale aj svedeckými
výpoveďami U. A. a Ing. O. R., a napokon aj žalovanej, ktorá potvrdila, že žalobca v jej nehnuteľnosti
práce vykonával. Žalobca podrobne špecifikoval rozsah vykonaných prác a použitého materiálu ajeho tvrdenia boli podopreté predovšetkým svedeckou výpoveďou U. A., ktorý presne popísal práce
vykonávané v nehnuteľnosti žalovanej, ako aj spôsob ich vykonávania. Napokon, ani žalovaná výsluch
tohtosvedkažiadnymspôsobomnespochybnila.VýpoveďsvedkaU.A.súdvyhodnotilakodôveryhodnú

napriek tomu, že v rozhodnom čase tento pracoval pre žalobcu ako učeň. Pri dôkaze výpoveďou svedka
súd hodnotil vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k sporovým stranám
a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, na okolnosti, ktoré doprevádzali
jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností a
na správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a

pod.) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpovede
svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú). Naproti tomu
súd výpoveď svedka Ing. O. R. vyhodnotil ako nedôveryhodnú (bez ohľadu na príbuzenský vzťah k
žalovanej), nakoľko táto bola nielen v rozpore s tvrdeniami žalobcu, ale najmä žalovanej, ktorá navrhla
vykonanie tohto dôkazu na preukázanie ňou tvrdených skutočností. Žalobca tvrdil, že cenovú kalkuláciu
žalovanej neposielal, jednali ústne aj o rozsahu prác. Podľa žalovanej brat (Ing. O. R.) faktúru neuhradil,

lebo cenovú ponuku nedostal vopred. Podľa svedka Ing. O. R. však trvalo asi dva mesiace, kým dostal
cenovú ponuku po urgencii, a keď ju dostal, zastavil spoluprácu, lebo ceny na internete boli o 50 %
nižšie oproti cenám od žalobcu. Svedok rovnako tvrdil, že žalobca faktúru nevystavil, hoci skutočnosť,
že žalobca faktúru vystavil, nebola medzi stranami sporu sporná. Aj keď sa snažil svedok tento rozpor
dovysvetliť, súd jeho tvrdeniu neuveril a vyhodnotil ho v tomto smere za účelové v úmysle napraviť

svoju nesprávnu odpoveď na otázku položenú právnym zástupcom žalobcu. Rozporné bolo rovnako aj
tvrdenie svedka čo do rozsahu žalobcom vykonaných prác. Svedok uvádzal, že žalobca vysekal iba
dve diery, priniesol 10 ks medeného potrubia, ktoré zložil na terase a nič iné nerobil. Tvrdil, že určite
nebola vykonaná montáž rozvodov, ani potrubie, ani trubice. Oproti tomu žalovaná uvádzala a potvrdila,
že nejaké trubky tam boli osadené a niečo zostalo vonku, pričom rovnako žalobca tvrdil, že potrubie

zabudované do domu bolo a 5 m zostalo na balkóne. Súd bol preto názoru, že vzhľadom na rozpory vo
výpovedi svedka Ing. O. R. nebolo možné túto posúdiť ako objektívnu a pravdivú.

4. Žalovaná v konaní síce sporovala rozsah prác, avšak neuviedla, ktoré zo žalobcom vyfakturovaných
prácnebolivykonané.Uviedlaiba,ženejakétrubkyboliosadené,niečozostalovonkuajetotamdoteraz.

Súd takéto tvrdenie žalovanej posúdil ako neúčinné popretie skutkových tvrdení, keď nepreukázala,
ktoré z vyfakturovaných prác vykonané neboli. Skutočnosť, že vyfakturované práce žalobca aj reálne
vykonal, preukazuje aj listina - faktúra predložená žalobcom na č. l. 43, v ktorej žalovaná žiadala
žltou farbou vyznačené položky špecifikovať. Podľa názoru súdu však žalovaná nespochybnila práce
vykonané žalobcom ani použitý materiál, žiadala len doplniť náležitosti faktúry, a to konkrétne pri

položkách búranie otvorov a sekanie rýh žiadala doplniť množstvo (počet) a cenu za jednotku, rovnako
pri položke dopravné žiadala uviesť počet km a cenu za 1 km. Súd preto následné tvrdenie žalovanej, že
vyfakturované práce vykonané neboli, označil za účelové tvrdenie v úmysle vyhnúť sa svojej povinnosti
zaplatiť žalobcovi za ním vykonané práce a zakúpený materiál.

5. V konaní bolo preukázané, že žalobca pre žalovanú vykonal v zmysle ústnej zmluvy o oprave a úprave
veci vodoinštalatérske a kúrenárske práce tak, ako boli vyfakturované. Nebolo však preukázané, na akej
konkrétnej cene za vykonané práce sa zmluvné strany dohodli, preto bolo potrebné vychádzať z ceny
primeranej. Primeranosť ceny nie je stanovená žiadnym právnym predpisom, jej určenie je vecou súdu.
Primeranú cenu za konkrétne dielo nie je možné stanoviť presnou hodnotou, alebo bude vyjadrená vždy

istým rozpätím, v rámci ktorého sa primeraná cena pohybuje. Pri svojej úvahe o primeranosti ceny súd
vychádzal zo znaleckého posudku č. 1/2021, vypracovaného za účelom určenia hodnoty vykonaných
prác, podľa záveru ktorého hodnota prác vykonaných žalobcom a použitého materiálu predstavuje
celkom sumu 1.305,36 eur bez DPH. Nakoľko si žalobca faktúrou č. 53/2014 vyúčtoval za vykonané
práce a použitý materiál sumu 1.247,15 eur (546,27 + 323,79 + 132,84 + 73,19 + 49,77 + 121,29) bez

DPH, súd túto sumu vyhodnotil za primeranú. Naviac súd uviedol, že strany sporu k vypracovanému
znaleckému posudku nemali žiadne výhrady alebo pripomienky.

6. Čo sa týka dopravného účtovaného žalobcom v sume 223 eur bez DPH, žalovaná toto v konaní
nesporovala. Pokiaľ na faktúre č. 53/2014 žiadala doplniť informácie ohľadom počtu km a ceny za 1

km (č. l. 43), uvedené nevylučuje, že žalobca nebol oprávnený si dopravné účtovať, navyše, keď podľa
nepopretého skutkového tvrdenia žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobca je zo Z., s čím mu v
súvislosti s dopravou do H. vzniknú náklady. Práve naopak, uvedené potvrdzuje, že dopravné bolo medzi
stranami sporu dohodnuté. Pokiaľ chcela žalovaná jeho výšku účinne sporovať, bolo potom potrebné,aby uviedla, na dopravné v akej výške by mal podľa nej žalobca nárok, predložiť súdu o tom plný dôkaz,
alebo za tým účelom navrhnúť doplnenie dokazovania, čo však neurobila.

7. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti I. rozsudku a žalobcovi priznal nárok voči žalovanej na zaplatenie sumy
1.764,18 eur (hodnota prác a materiálu vo výške 1.247,15 eur bez DPH + dopravné 223 eur bez DPH
= 1.470,15 eur bez DPH + 20 % DPH vo výške 294,03 eur = 1.764,18 eur s DPH), keď bolo nesporné,
že žalobca je platcom DPH, pričom súd mal jednoznačne za preukázané, že medzi stranami sporu

existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca vykonal pre žalovanú práce a zakúpil materiál, za
čo vystavil žalovanej faktúru, vrátane dopravného, ktorú žalovaná doposiaľ neuhradila ani len čiastočne.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná peňažný dlh neplnila, dostala sa do omeškania, za čo si žalobca uplatnil
úrok z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05 %) zo sumy 1.764,18 Eur odo dňa 19.12.2014, t. j. odo
dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry dňa 18.12.2014, do zaplatenia. Keďže si žalobca uplatnil úrok
z omeškania v zákonom stanovenej výške, súd mu rovnako tento vo výroku I. rozsudku priznal.

8.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľačlánku4ods.1,§251,§255ods.
1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP, keď konštatoval, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal
náhradu trov konania v celom rozsahu. Keďže v konaní vznikli štátu trovy, a to vyplatením znalečného vo
výške 3,26 eur zo štátnych rozpočtových prostriedkov súdu v zmysle uznesenia Okresného súdu Trnava

č. k. 16C/208/2016-212 zo dňa 08.06.2021, ktorým bolo znalcovi priznané znalečné za vypracovaný
znalecký posudok v celkovej výške 503,26 Eur, pričom suma vo výške 500 eur bola vyplatená z
preddavku na znalca zloženého žalobcom dňa 09.10.2020, súd prvej inštancie zároveň vo výroku III.
rozsudku priznal štátu náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu (t. j. rozsahu, v ktorom hradil
znalečné štát), a to za použitia zásady úspechu v konaní, keď plne úspešný bol žalobca, s tým, že o

výške náhrady trov konania a výške trov znaleckého dokazovania rozhodne súd prvej inštancie v súlade
s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná s návrhom, aby odvolací súd

napadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobuzamietne.Alternatívnenavrhlanapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo vzťahu k
pasívnej vecnej legitimácii namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaná od počiatku namietala, že zmluvu o dielo so žalobcom
nikdy neuzavrela, pričom predmetnú zmluvu o dielo, ktorej obsahom mohlo byť žalobcom fakturované

plnenie, uzatvoril so žalobcom ako objednávateľ subjekt iný od žalovanej, a to jej brat Ing. O. R..
Žalovaná teda vyhlasovala, že pasívne vecne legitimovanou v konaní objektívne nie je. Uviedla, že
pustenie žalobcu do domu nie je relevantná skutočnosť vo vzťahu k tomu, či žalovaná je alebo nie je
objednávateľkou. Relevantnou je naopak skutočnosť, s kým sa žalobca dohodol na uzatvorení zmluvy
o dielo. Žalovaná dáva do pozornosti, že už pri prvom úkone žalobcu, kedy žalobca mimosúdne vyzval

žalovanú na úhradu faktúry, namietala, že nevie, o akú fakturáciu a akú zmluvu ide, pretože žalovaná so
žalobcom žiadnu zmluvu o dielo neuzavrela. Súčasne, žalovaná označila konkrétnu osobu, ktorá mala
byť objednávateľom a tým bol brat žalovanej, ktorý naviac priamo pred súdom v rámci svojej výpovede
výslovne uviedol, že zmluvu o dielo uzatvoril so žalobcom on. Len žalobca v rámci dokazovania tvrdil, že
zmluvuuzatvorilsožalovanou,atolenústnu.Žalovanápovažujepretozanormálne,žežalobcudodomu

pustila za účelom výkonu činností, ktoré si žalobca dohodol s Ing. O. R.. Žalovaná nikdy nepopierala, že
by nevedela o činnostiach, ktoré mal vykonať žalobca po dohode s Ing. O. R.. Pustenie do domu samo
osebe neznamenalo v danej situácii nič iné, len poskytnutie súčinnosti žalobcovi zo strany žalovanej.
Súd prvej inštancie usúdil, že keďže žalobca žalovanú podľa jej slov sklamal, musela s ním byť vo
zmluvnom vzťahu. Žalovaná odmieta, že by mala byť zmluvnou stranou v pozícii objednávateľa len

preto, že sa negatívne vyjadrila k osobe žalobcu. Pokiaľ Ing. O. R. bol s činnosťou žalobcu nespokojný,
mohla byť nespokojná aj žalovaná. Táto nespokojnosť však nemá absolútne žiadny vplyv na objektívnu
skutočnosť, aká osoba bola objednávateľom na základe zmluvy o dielo. Žalovaná dôrazne odmieta, že
by malo byť nelogické, že umožnila žalobcovi vstup do nehnuteľnosti bez uzavretia zmluvy (z jej strany) a
tolerovalaprítomnosťcudzíchosôbvjejnehnuteľnosti.Žalovanávedelaoexistenciizmluvyodielomedzi

Žalobcom a Ing. R. a preto umožnila - strpela výkon prác zo strany žalobcu. Tiež z tvrdení žalovanej
o tom, že v izbe, kde sa robilo, ona nebývala, bola väčšinou v práci a doma bola jej matka, nijako
nevyplýva, kto je objednávateľom v rámci zmluvy o dielo, a to jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti.
Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri zhodnotenídôkazov opomenul zohľadniť to podstatné, a to výpoveď Ing. O. R., ktorý potvrdil, že si výslovne nielen
objednal plnenie od žalobcu, ale že sa zaviazal za toto plnenie aj zaplatiť a bolo tomu tak z toho dôvodu,
že sa so žalobcom osobne poznal. Zo správania žalovanej je od úvodu zrejmé, že pri doručení výzvy

žalobcu bola zmätená, nevedela, o čo sa jedná, nevedela, prečo žalobca zasiela výzvu na úhradu práve
jej a nie Ing. O. R., deklarovala, že jej nebol známy obsah zmluvy o dielo všeobecne, t.j. predmet diela,
dohodnutá cena diela, nevedela, o čom pojednávajú konkrétne fakturované položky. Pokiaľ súd prvej
inštancie vytýka žalovanej, že svoje výhrady k zmluve formulovala len všeobecne, žalovaná namieta, že
uvedené nemôže ísť na jej ťarchu, lebo jednoducho obsah zmluvného vzťahu nepoznala a nezostáva

jej preto nič iné, ako odmietnuť jej účasť na zmluvnom vzťahu ako celok bez ďalšieho. Žalovaná hneď
v úvode označila správnu osobu objednávateľa.

10. Vo vzťahu k otázke riadneho vykonania diela žalovaná dala do pozornosti odvolaciemu súdu, že
zhotoviteľ má nárok na cenu diela, ktoré je vykonané riadne. Žalovaná v rámci svojej obrany tvrdila, že
žalobcovinevznikolnároknacenudiela.Žalovanáspochybnila,žebypráce,ktorémalamožnosťosobne

na vlastné oči vidieť, boli žalobcom vykonané riadne. Svedok Ing. O. R. v konaní tiež namietal, že práce,
ktoré vykonal žalobca, neboli vykonané riadne. Výhrady Ing. R. ako objednávateľa mali byť napokon aj
dôvodom, prečo žalobca nemal v plnení pokračovať. Žalobca nijako nepreukázal, že práce, ktoré mali
byť vykonané, boli vykonané riadne a že mu vznikol nárok na cenu diela. Skutočnosť riadneho vykonania
diela nevyplýva z listinných dôkazov, zo svedeckých výpovedí ako ani zo znaleckého posudku, nakoľko

tento sa zameriava na ocenenie prác, nie na kvalitatívnu stránku. Súd prvej inštancie tak svojvoľne prijal
záver o riadnom dodaní diela, t. j. čo do kvality a kvantity, bez toho, aby túto otázku nejako výslovne
posudzoval alebo sa ňou zaoberal. Žalovaná, ako aj Ing. O. R. sa na pojednávaní ohradzovali voči
kvalite realizovaných plnení. Súd sa v odôvodnení rozsudku obmedzil na konštatovanie, že rozsah prác
má za preukázaný. Toto je však konštatovanie ku kvantitatívnemu rozsahu prác, nie kvalitatívnemu.

Kvalitatívna stránka diela v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentuje. Povinnosťou žalobcu
v rámci dôkazného bremena bolo tak preukázať nielen skutočnosť, že práce vykonal, ale že ich vykonal
riadne. Súd prvej inštancie okamih vzniku nároku žalobcu na cenu diela v konaní osobitne vôbec
neposudzoval.

11. K rozsahu deklarovaných prác žalovaná namietala, že súd prvej inštancie neprijal v jej prospech
výpoveď Ing. O. R., pričom tohto vyhodnotil ako „nedôveryhodného svedka“. Žalovaná má za to, že je
potrebné vychádzať z výpovede Ing. O. R., lebo len on ako zmluvná strana vie presne uviesť, čo malo byť
obsahom zmluvy o dielo z pozície objednávateľa. V každom prípade, pokiaľ súd prvej inštancie vytýkal
žalovanej rozpory s výpoveďou svedka Ing. O. R., rovnakým spôsobom mal pristupovať k žalobcovi,

ktorého výpovede sú vo vzájomnom rozpore. Sám žalobca sa v konaní opakovane vyjadril, že jeho
práca skončila vysekaním dier a drážok do múrov nehnuteľnosti a potom prestal uskutočňovať ďalšie
práce, pretože mu žalovaná nezaplatila preddavok. Táto skutočnosť vyplýva z vyjadrenia k odporu zo
dňa 13.12.2016. Nikde sa ďalej neuvádza, že by mal realizovať inštaláciu, t. j. montáž potrubia. Ďalej
na pojednávaní zo dňa 30.05.2017 sa vyjadril právny zástupca žalobcu k rozsahu vykonaných prác a

žalobca zmenil rétoriku až po prednese jeho právneho zástupcu, kde už potom ďalej tvrdil, že vykonal
aj montáž, čo mal ďalej dosvedčiť svedok U. A.. Tento svedok ale nemohol dosvedčiť montáž, keďže
si protirečil s vyjadreniami žalobcu. Účasť U. A. na vykonaní diela a jeho status pritom sami osebe
nevzbudzujú dôveru, čomu súd nevenoval žiadnu pozornosť. Súd prvej inštancie úplne rovnako mohol
dospieť k záveru, že svedok U. A. je nedôveryhodný, ba nedôveryhodný je aj samotný žalobca, pretože

ten si odporoval vo vlastných vyjadreniach.

12. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že vo vzťahu k zmluve o dielo ide o spotrebiteľskú
zmluvu, pričom žalovaná v odvolaní namietala, že nemala možnosť sa vopred oboznámiť s jej obsahom.
V tomto smere je veľmi dôležitá informačná povinnosť žalobcu ako dodávateľa pred uzavretím zmluvy.

Ak niektoré povinnosti spotrebiteľa plniť neboli vopred dojednané alebo dodávateľ o nich spotrebiteľa
vopred neinformoval, nemôže ich plnenie od spotrebiteľa vyžadovať. Tým sa má spotrebiteľ ochraňovať
pred akýmikoľvek dodatočnými požiadavkami na plnenie zo strany dodávateľa. Vo vzťahu k žalovanej,
ktorá nepoznala obsah zmluvy o dielo, vrátane ceny diela, nemôže žalobca spravodlivo požadovať,
aby mu žalovaná ako spotrebiteľ cenu diela zaplatila. V tejto súvislosti má žalovaná za to, že súd

prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, kedy neposkytol žalovanej osobitnú ochranu v rámci
spotrebiteľských práv aplikáciou príslušných právnych noriem, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa.
Žalovanáďalejuviedla,ževkonaníodmietaladohoduodopravnom,nakoľkoodmietalanárokžalobcučo
do dôvodu a výšky ako celok, t.j. vrátane dopravného. Pokiaľ žalovaná nebola zmluvnou stranou, nie jemožné od nej spravodlivo požadovať, aby podrobne popísala čo bolo presne predmetom zmluvy o dielo,
resp. aký bol dojednaný rozsah prác, aká bola dohodnutá cena diela, aký bol dohodnutý čas plnenia,
aké boli dohodnuté ďalšie podmienky (dopravné), aká bola dohodnutá akosť diela, použitý materiál, iné

podstatné okolnosti atď..

13. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 17.12.2021. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žalobca uviedol, že všetky tvrdenia žalovanej
v časti odvolania, v ktorom namietala nedostatok jej pasívnej legitimácie v súdnom konaní, sú v rozpore

s dôkazmi, ktoré súdu predložil a tiež s vykonaným dokazovaním v priebehu súdneho konania. Nie je
pravdou, že by žalovaná od počiatku namietala svoju pasívnu legitimáciu, t.j. že nie ona uzatvorila ústnu
zmluvuodielonavykonanievodoinštalatérskychprácvnehnuteľnosti,vktorejjevýlučnouvlastníčkou.V
danej súvislosti žalobca poukázal na vyjadrenie žalovanej zo dňa 27.02.2015 k jeho výzve na zaplatenie
sumy 1.764,18 eur zo dňa 18.02.2015, na vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej zo dňa 09.06.2015,
na odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 17.10.2016, na vyjadrenie k jeho vyjadreniu

k odporu zo dňa 19.01.2017. Ku všetkým uvedeným vyjadreniam žalovanej a jej právneho zástupcu
je nutné uviesť, že ani raz žalovaná a jej právny zástupca neuviedli, že žalovaným má byť Ing. O. R..
Žalovaná namietala iba to, že vo faktúre číslo 53/2014 nie je podrobnejšie uvedené, aké práce pre ňu
vykonal a aký materiál pre ňu použil. Je teda nepochybné, že v tomto časovom úseku nikdy nenamietala
svoju pasívnu legitimáciu. K tvrdeniu, že žalovaná si bola vedomá toho, že práce v jej nehnuteľnosti

vykonal na základe ústnej zmluvy o dielo iba s ňou preukazuje aj jej konkrétna reakcia priamo do
samotnej faktúry číslo 53/2014 vystavenej dňa 04.12.2014. Žalovaná priamo v tejto faktúre písomne
uviedla údaje, ktoré chce doplniť v danej faktúre. V spodnej časti tejto faktúry je aj podpis žalovanej. Ani
v reakcii žalovanej na uvedenú faktúru nie je absolútne žiadny údaj o tom, že by ona samotná nemala
byť žalovaná. Tvrdenie o tom, že pasívne legitimovaným v danom konaní by mal byť Ing. O. R. bolo

uvedené právnym zástupcom žalovanej až na pojednávaní na Okresnom súde Trnava dňa 30.05.2017,
kde uviedol, že k výkonu vodoinštalatérskych prác v rodinnom dome žalovanej komunikoval s jej bratom
Ing. O. R.. Uvedené tvrdenie je absolútne nepravdivé a zavádzajúce. Ing. O. R. ho iba zoznámil so
žalovanou, pričom uviedol, že s jednotlivými prácami v dome žalovanej ho nemá zaťažovať, lebo je to
jej dom. Objednávateľom vodoinštalatérskych prác bola jednoznačne žalovaná a iba s ňou dojednával

aké vodoinštalatérske práce bude pre ňu robiť.

14.Ďalšímargumentom,žežalovanásinemalaobjednaťvykonanievodoinštalatérskychprácvjejdome,
žalovaná uvádzala, že „nemala peniaze“, „mala začínať s podnikaním“. Žalobca uviedol, že on nemal
žiadnu vedomosť o tom, aké sú majetkové pomery žalovanej. Žalovaná mu hovorila, že je učiteľkou a

že okrem svojho výkonu prác v škole zabezpečuje aj doučovanie pre žiakov. Nikdy sa nestalo, že by sa
žalovaná akýmkoľvek spôsobom vyjadrovala k tomu, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie prác,
ktoré pre ňu vykonával. Ak žalovaná tvrdí, že nemala peniaze na zaplatenie vykonaných prác, ide o
absolútne zavádzajúce tvrdenie z jej strany. Žalobca poukázal na to, že v konaní mal záujem uzatvoriť
so žalovanou aj mimosúdnu dohodu, pričom za týmto účelom predložil súdu mailovú komunikáciu medzi

sporovými stranami. Žalobca má za to, že je jednoznačne preukázané, že v tomto súdnom konaní je
pasívne legitimovanou žalovaná.

15. K námietke žalovanej ohľadom rozsahu vykonaných prác žalobca uviedol, že Ing. O. R. nemal
absolútne žiadnu vedomosť o tom, aké práce pre žalovanú na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo

vykonal. Okrem toho, že Ing. O. R. ho zoznámil so žalovanou, nikdy počas ním vykonávaných prác
pre žalovanú nebol v danej nehnuteľnosti. V danej súvislosti poukázal na vyjadrenia svedka Ing. O.
R. na pojednávaní dňa 26.09.2017, z ktorých vyplýva, že tento nemal absolútne žiadnu vedomosť o
konkrétnych prácach, ktoré pre žalovanú vykonával a nemal absolútne žiadnu vedomosť o ich vzájomnej
komunikácii so žalovanou po vykonaní prác. Ing. O. R. nikdy nepredložil žiadnu cenovú ponuku na

vodoinštalatérskepráceužalovanej,pretožesaspoluocenovejponukeprežalovanúnikdynerozprávali.
Svedok Ing. O. R. tiež na pojednávaní dňa 26.09.2017 uviedol: „Žalobca nevystavil žiadnu faktúru.“.
Uvedené vyjadrenie potvrdzuje, že Ing. O. R. so žalovanou vôbec nekomunikoval, pretože nemal
absolútne žiadnu vedomosť o faktúre, ktorú žalovanej vystavil. Zo všetkých horeuvedených dôvodov
je teda preukázané, prečo súd prvej inštancie vyhodnotil jeho výpoveď ako nedôveryhodnú. Svedok

U. A. na pojednávaní dňa 05.12.2018 uviedol, aké práce spolu s ním pre žalovanú vykonával. Tiež
uviedol, že: „Na stavbe u žalovanej bol žalobca, jeho syn - môj spolužiak s ktorým sme robili, žalovaná
a ešte nejaká pani s ňou, myslím, že asi mama alebo nejaká príbuzná. Okrem týchto menovaných
osôb, som si nevšimol, žeby tam niekto iný bol.“ Ďalej svedok U. A. uviedol: „Pán žalobca komunikovalso žalovanou.“. Žalovaná, ktorá bola prítomná na tomto pojednávaní sa k výpovedi svedka U. A.
žiadnym spôsobom nevyjadrila, nepoprela tvrdenia svedka U. A. o tom, že by nevykonával práce
spolu s ním pre žalovanú. Svedok U. A. jednoznačne potvrdil, že okrem žalovanej so žiadnou inou

osobou k prácam pre žalovanú nekomunikoval. Na preukázanie jednotlivých prác pre žalovanú a
hodnotu týchto prác bol vypracovaný znalecký posudok č. 01/2021 zo dňa 21.05.2021, znalcom Ing.
Petrom Mateášom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností a Odhad hodnoty
stavebných prác. Znalec v tomto znaleckom posudku uviedol aká bola hodnota vykonaných prác podľa
faktúry číslo 53/2014. Žalobca uviedol, že rešpektuje závery znalca, ku ktorým dospel na základe

obhliadky nehnuteľnosti. Žalovaná bola prítomná pri obhliadke, ktorú Ing. Peter Mateáš v súvislosti so
svojou povinnosťou vypracovať znalecký posudok uskutočnil. Žalovaná absolútne žiadnym spôsobom
pri samotnej obhliadke nespochybnila jednotlivé ním vykonané a znalcom kontrolované práce pre
žalovanú. Žalovaná sa na výzvu súdu k znaleckému posudku žiadnym spôsobom nevyjadrila. Je teda
zrejmé, že žalovaná nemala žiadne námietky k záverom zo znaleckého posudku č. 01/2021, ktoré aj
súd použil pri svojom rozhodovaní. Súd prvej inštancie pri hodnote a rozsahu vykonaných prác bral do

úvahy znalecký posudok č. 01/2021, ktorým bol preukázaný skutočný rozsah a hodnota týchto prác.

16. K časti odvolania žalovanej k spotrebiteľskému charakteru zmluvy o dielo žalobca uviedol, že súd
prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danej ústnej zmluve o dielo uzatvorenej medzi ním a
žalovanou ide o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že medzi ním a žalovanou došlo

k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o dielo, v žiadnom prípade nemožno hovoriť neprijateľných zmluvných
podmienkach v tejto zmluve. K námietkam žalovanej k určeniu výšky dopravného, ktoré bolo súdom
priznané, žalobca uviedol, že v tejto časti sa žalovaná žiadnym spôsobom v priebehu pojednávania
a vykonaného dokazovania nevyjadrovala. Iba v poznámkach k faktúre číslo 53/2014 uviedla údaje:
„Koľko km?, Koľko za jeden km? - chýba“. Žiadnym iným spôsobom žalovaná nespochybnila vyúčtované

dopravné vo faktúre číslo 53/2014. Súd sa s touto námietkou žalovanej v odôvodnení rozsudku
dostatočne vyporiadal a správne bral do úvahy vypočítané dopravné. Žalovaná mala vedomosť o tom,
že za účelom vykonávania vodoinštalatérskych prác dochádzal do H. zo Z. a je nepochybné, že mu
vznikli náklady za dopravné.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné len čiastočne.

18. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

19. Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo
ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

20. Podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení
diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je
ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané
preddavky.

21.Podľa§641ods.1Občianskehozákonníka,ajkeďsadielonevykonalo,patrízhotoviteľovidojednaná
cena, ak bol ochotný dielo vykonať a ak mu v tom zabránili okolnosti na strane objednávateľa. Je však
povinný dať si započítať to, čo ušetril nevykonaním diela, čo zarobil inak alebo čo úmyselne zameškal
zarobiť.

22. Podľa § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne
objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci;
zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.23. Podľa § 652 ods. 2 Občianskeho zákonníka, opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú
vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa

najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.

24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

28. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.06.2016 domáha zaplatenia sumy vo výške 1.764,18 eur s úrokom

z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.764,18 eur od 19.12.2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o dielo a vykonal pre ňu
práce v celkovej hodnote 1.764,18 eur, za čo vyhotovil faktúru č. 53/2014 zo dňa 04.12.2014, s lehotou
splatnosti 18.12.2014, pričom žalovaná fakturovanú sumu neuhradila. Predmetom odvolacieho konania
je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobe v plnom rozsahu

vyhovel.

30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovanej a celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový

stav, ktorý bol súdom prvej inštancie zistený správne, z ktorého dôvodu nepovažoval za potrebné a
účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného
postupu súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok
odvolateľkyuvedenýchvodvolaní,odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaniejeopodstatnenélenvčasti

okresným súdom priznanej sumy týkajúcej sa položky vo faktúre označenej ako „dopravné“. Odvolací
súd však zároveň nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od záverov prvoinštančného súdu v časti
týkajúcej sa námietok žalovanej ohľadom pasívnej vecnej legitimácie, riadneho vykonania diela, rozsahu
vykonaných prác a spotrebiteľského charakteru zmluvy o dielo, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie
v tejto časti považuje za vecne správne.

31. Za správny možno považovať záver súdu prvej inštancie, že zmluva o dielo, konkrétne zmluva o
opraveaúpraveveci,uzavretámedzistranamisporujezpohľaduprávnejkvalifikáciezmluvouuzavretou
v zmysle § 631 Občianskeho zákonníka v spojení s § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ako správne
tiež uviedol súd prvej inštancie, uvedená zmluva vzhľadom na povahu účastníkov právneho vzťahu

(žalobca - dodávateľ, žalovaná - spotrebiteľ) je zároveň i spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno pochybovať o spotrebiteľskom
charaktere právneho vzťahu (a v odvolaní to nespochybňuje ani samotná žalovaná), založeného
žalobcom a žalovanou predmetnou zmluvou o dielo, resp. zmluvou o oprave a úprave veci.

32. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanou ako
objednávateľom bola ústne uzatvorená zmluva o oprave a úprave veci, z ktorého dôvodu námietka
nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej strany sporu bola nedôvodná. Odvolací súd v tejto súvislosti,
podobne ako to už učinil aj súd prvej inštancie, poukazuje na správanie sa žalovanej bezprostredne povzniku zmluvného vzťahu ako aj po vystavení faktúry za žalobcom vykonané práce a na jej následnú
argumentáciu v priebehu súdneho konania.

33. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v
sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju

žiadna zo strán konania nenamieta. Z chronológie úkonov strán sporu jednoznačne vyplýva, že žalovaná
svoju pasívnu legitimáciu prvotne nespochybňovala a vyjadrovala výhrady k spôsobu fakturácie i k
špecifikácii jednotlivých položiek uvedených žalobcom vo faktúre zo dňa 04.12.2014. Žalovaná v liste zo
dňa 27.02.2015 žiadala o predloženie kompletného súpisu prác, vrátane podrobného rozpisu materiálu,
keď jednotlivé položky mali byť špecifikované len rámcovo a všeobecne (viď č. l. 33). V liste zo dňa
09.06.2015 žalovaná zotrvala na pôvodných výhradách, predmetnú faktúru a výšku uvedenej ceny na

faktúre rozporovala a opätovne požiadala o informáciu, na základe čoho dospel žalobca k záveru, že je
oprávnený fakturovať jednotlivé položky, vrátane dopravného (viď č. l. 18). Žalovaná vzniesla námietku
nedostatku pasívnej legitimácie až na pojednávaní dňa 30.05.2017 s odôvodnením, že žalobca s ňou
nekomunikoval, neuzavrel s ňou žiadnu zmluvu a vo veci komunikoval s jej bratom. Na pojednávaní
dňa 26.09.2017 žalobca súdu predložil faktúru č. 53/2014 s rukou písanými pripomienkami podpísanými

žalovanou, v ktorých žiadala podrobnú špecifikáciu jednotlivých položiek požadovaných k úhrade (č.
l. 43). Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že námietka nedostatku pasívnej legitimácie bola
vznesená účelovo až na pojednávaní dňa 30.05.2017, napriek tomu, že faktúra bola vystavená už
04.12.2014 a žalovaná svoju pasívnu legitimáciu prvotne nespochybňovala. Z jej vyjadrení tiež vyplýva,
že od žalobcu žiadala podrobnú špecifikáciu jednotlivých položiek faktúry bez toho, aby namietala

existenciu zmluvného vzťahu. Zároveň na pojednávaní dňa 30.05.2017 uviedla, že s matkou, s ktorou
obývajú spoločnú nehnuteľnosť, chceli vodoinštalatérske a kúrenárske práce, robila si prieskum cien u
konkurencii a po odchode žalobcu si zabezpečila na dokončenie prác ľudí, pričom pri ďalších prácach
sa už o práce zaujímala, keďže ju žalobca sklamal a kontrolovala si všetko sama. Vyhodnotiac dôkazy
vykonané v konaní v súlade s § 191 ods. 1 CSP jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd

prvej inštancie k správnemu záveru o existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.

34. Ďalšie odvolacie námietky sa týkali otázky riadneho vykonania diela a rozsahu deklarovaných prác.
Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 04.12.2014 vystavil žalobca žalovanej faktúru č. 53/2014 na sumu
1.764,18 eur s DPH, resp. 1.470,15 Eur bez DPH, so splatnosťou 18.12.2014. Faktúrou vyfakturoval v

sumách bez DPH nasledujúce položky: montáž rozvodov vrátane materiálu: potrubie z medených rúrok
O 15 x 1 - 546,27 eur, O 18 x 1 - 323,79 eur, O 22 x 1 - 132,84 eur, trubice Mirelon 42 m - 73,19 eur,
búracie a sekacie práce - 171,06 eur, dopravné 223 eur.

35. V súvislosti s procesnou aktivitou oboch strán sporu v priebehu konania, odvolací súd dáva

do pozornosti, že pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil
kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154
CSP malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a
zhospodárneniu sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP
pre obidve strany sporu sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú

sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo
neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).

36. Žalobca tvrdil, že rozsah ním vo faktúre uvádzaných prác zodpovedal ním reálne vykonaným prácam
v nehnuteľnosti žalovanej, pričom uvedenú skutočnosť fakticky potvrdzuje ocenenie prác znalcom Ing.

Petrom Mateášom v znaleckom posudku č. 1/2021, a to aj na základe obhliadky nehnuteľnosti za
prítomnosti žalovanej, ktorá sa konala dňa 13.05.2021 (ako to vyplýva zo str. 6 znaleckého posudku).
Znalec neposudzoval kto tieto práce vykonal, nakoľko to nebolo predmetom znaleckého posudku, no
ocenil práce reálne vykonané v nehnuteľnosti žalovanej. Žalovaná na druhej strane síce spochybňovala
rozsah prác vykonaných zo strany žalobcu a tvrdila, že tieto práce dokončili iné osoby, na ktorých

prácu dohliadala, no v rámci kontradiktórneho procesu neprodukovala dôkazy o tom, že dokončenie
prác fakticky realizovala iná osoba a v tomto smere preto neuniesla dôkazné bremeno. Naopak žalobca
v konaní popri znaleckom posudku a vlastných výpovediach preukázal ním tvrdené skutočnosti tiež
výpoveďou svedka U. A., ktorý sa ako učeň spolupodieľal na vykonávaní prác v nehnuteľnosti žalovanej.Svedok potvrdil, že vysekávali diery do steny a prerážali z miestnosti do miestnosti, montovali do dier
medené rúry aj s izoláciou s tým, že v podstate to už bolo nachystané na prevádzku, len tam nebol kotol
a radiátor. Uviedol tiež, že žalobca vo veci komunikoval so žalovanou. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež

poukazuje na vyjadrenie samotnej žalovanej, ktorá na pojednávaní dňa 30.05.2017 potvrdila, že „nejaké
trúbky tam boli osadené“, čo je inak v rozpore s výpoveďou brata žalovanej (Ing. O. R.) na pojednávaní
dňa 26.09.2017. K dôveryhodnosti jednotlivých svedkov sa vyjadril už súd prvej inštancie a odvolací súd
sa nemá dôvod v tomto smere odchýliť od jeho vecne správnej argumentácie, na ktorú poukazuje.

37. V konaní tak bolo preukázané, že žalobca vykonal v zmysle ústnej zmluvy vodoinštalatérske a
kúrenárske práce v rozsahu ním vyfakturovanom. Medzi stranami sporu pritom nebolo sporné, že
zmluvné strany sa nedohodli na konkrétnej cene za vykonané práce, preto bolo potrebné v zmysle
§ 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzať z ceny primeranej. Pri svojej úvahe o primeranosti
ceny súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku č. 1/2021, vypracovaného za účelom
určenia hodnoty vykonaných prác. V zmysle znaleckého posudku hodnota žalobcom vykonaných prác

a použitého materiálu predstavuje celkom sumu 1.305,36 eur bez DPH. Žalobca si faktúrou č. 53/2014
vyúčtoval za vykonané práce a použitý materiál sumu 1.247,15 eur bez DPH (546,27 + 323,79 +
132,84 + 73,19 + 171,06), t. j. sumu nižšiu ako celkovú hodnotu vykonaných prác a použitého materiálu
ustálenú znaleckým posudkom. Z uvedeného možno vyvodiť primeranosť žalobcom fakturovanej sumy
za vykonané práce a použitý materiál a teda aj dôvodnosť podanej žaloby v časti sumy 1.247,15 eur

bez DPH, resp. 1.496,58 eur s DPH.

38. Žalovaná v priebehu konania opakovane uvádzala, že doprava, resp. náhrada dopravy nebola
medzi zmluvnými stranami (ústne uzavretej zmluvy o dielo) dohodnutá. Vzhľadom na spotrebiteľský
charakter záväzkoprávneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok voči žalovanej,

súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v
spotrebiteľskom právnom vzťahu, posúdil, že naň dopadajú normy spotrebiteľského práva, nesprávne
však uzavrel, že súčasťou uzavretej zmluvy bola aj dohoda o náhrade dopravných nákladov
(položka vo faktúre označená ako „dopravné“). Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,
že predmetom záväzkového vzťahu bolo vykonanie vodoinštalatérskych a kúrenárskych prác v

nehnuteľnosti žalovanej, ktorej súčasťou nebola dohoda o náhrade nákladov vynaložených na dopravu.
Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že ak by sa aj požadovala úhrada nákladov fakticky vynaložených
na dopravu, tieto v konaní zo strany žalobcu preukázané neboli, keďže žalobca v tomto smere
neprodukoval žiadne dôkazy o reálnom vzniku nákladov a ich výške. Špecifikácia dopravného vo faktúre
v podobe uvádzanej vzdialenosti násobenej žalobcom uvedenou sumou (446 km x 0,50 eur) takýmto

dôkazom,isprihliadnutímnaspotrebiteľskýcharakterzmluvnéhovzťahu,nieje.Odvolacísúd,narozdiel
od súdu prvej inštancie, preto dospel k záveru, že žaloba v časti požiadavky na úhradu dopravného, t.
j. sumy 223 eur bez DPH, resp. 267,60 eur s DPH s príslušným úrokom z omeškania nie je dôvodná.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti výroku I. o zaplatenie sumy 1.496,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 1.496,58 eur od 19.12.2014 do zaplatenia podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil,
keď ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádzal dôvod, pre ktorý by sa mal v tejto časti
od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Naproti tomu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti výroku I. o zaplatenie sumy 267,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05

% ročne zo sumy 267,60 eur od 19.12.2014 do zaplatenia v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobu
v tejto časti zamietol.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.44. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky,
súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

48. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak
mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v
spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný)

je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí
to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala
ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Ak sa v spore navzájom
vyvážiaúspechaneúspech,náhradatrovsaspravidlanepriznážiadnejzostránsporu.Pomerrozdelenia

náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť
jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k
celému predmetu konania.

49. Zo spôsobu rozhodnutia odvolacím súdom v merite veci vyplýva, že v konaní mal žalobca úspech

v rozsahu 84,83 % (vyhovujúca časť veci samej - 1.496,58 eur s prísl. zo žalobcom žalovanej sumy
1.764,18 eur s prísl.) a žalovaná v rozsahu 15,17 % (zamietnutie žaloby v časti 267,60 eur s prísl.),
pričom rozdiel pomerných úspechov strán sporu predstavuje 69,66 %, v ktorom rozsahu má potom
úspešnejší žalobca proti žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Z uvedených
dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

o náhrade trov prvoinštančného konania tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 69,66 %.

50. V rovnakom rozsahu potom zaznamenal žalobca úspech aj v odvolacom konaní, preto o nároku na
náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP

v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, ako je to uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku odvolacieho súdu.

51. Výrokom V. rozsudku napokon odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov
konania štátu vo výroku III. zmenil tak, že štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Uvedeným spôsobom rozhodol z dôvodu, že trovy znaleckého dokazovania boli

čiastočne hradené aj zo štátnych prostriedkov, keď tieto boli vynaložené na návrh žalobcu a v prospech
žalobcu, ktorý má v zmysle predchádzajúcich výrokov (o trovách konania strán sporu) nárok na pomernú
náhradu mu reálne vzniknutých trov (porovnaj s ust. § 251 CSP, § 252 CSP a § 253 ods. 1 CSP).

52. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).