Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121413926
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6121413926.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
Q. K., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Srbskej republiky, s trvalým pobytom XXX XX O. H. I. XXXX/

X, t. č. bytom S. Q. XX Y. XX XXX X., Srbská republika, o zaplatenie 3.474,50 eur, na odvolanie žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 6Csp/44/2021-129 zo dňa 19. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok
na náhradu trov konania. Mal za to, že v danom prípade ide jednak o spor zo spotrebiteľskej zmluvy,
s postavením žalovaného ako spotrebiteľa a súčasne ide, a to práve s ohľadom na osobu žalovaného,
ktorý je štátnym občanom Srbskej republiky, kde aj žije, o spor s medzinárodným prvkom. Pri skúmaní
svojej právomoci vec rozhodnúť vychádzal z ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnomaprocesnomvzneníneskoršíchzmienadospelkzáveru,žesohľadomnapredmetkonania

nemožno založiť právomoc slovenského súdu na žiadnom z jeho ustanovení (§ 37, § 37a, § 37b, § 37c,
§ 37d, § 37e), a preto podľa ust. § 9 CSP konanie zastavil. Mal preukázané, že žalovaný sa v mieste
svojho trvalého bydliska nezdržiava s tým, že sa s vysokou pravdepodobnosťou v čase podania návrhu
na vydanie platobného rozkazu nezdržiaval na území SR. Zo šetrenia policajného orgánu vyplynulo, že
žalovaný sa vrátil do Srbska, pričom súdu oznámil svoju adresu: S. Q. XX Y. XX XXX X., Srbia. Poukázal
na uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/37/2017 zo dňa 22.08.2018, v zmysle ktorého pojem bydlisko, ktorý

používa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nemožno považovať
za pojem s rovnakým obsahom a významom ako trvalý pobyt, ktorý vyjadruje iba registrovaný právny
stav, bez ohľadu na to, či sa osoba v mieste trvalého bydliska skutočne a reálne zdržiava. O trovách
konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP keďže konanie bolo zastavené a zavinenie na zastavení
nemožno pričítať žiadnej zo strán.

2) Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalobca, ktorý namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil, resp. dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak za bydlisko žalovaného považoval adresu v Srbskej
republike. Mal za zo, že žalovaný sa v Srbskej republike zdržiava iba dočasne. Súd zároveň nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko záver o skutočnosti, že žalovaný má

úmysel trvalo sa zdržiavať na území Srbskej republiky, nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. Žalovaný
je osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, kde má vedený aj trvalý pobyt, a preto má súdprávomocvecprejednaťarozhodnúť.Nazákladeuvedenéhonavrhol,abyodvolacísúdzrušilnapadnuté
rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3) Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté
uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

5) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v podrobných dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

6) Z dôvodov rozhodnutia je zrejmé, na ktoré konkrétne skutočnosti súd prvej inštancie pri rozhodovaní
prihliadol, i to, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a následne ako vec právne posúdil, ktorými
dôvodmi sa odvolací súd tak, ako je vyššie uvedené, v celom rozsahu stotožnil. Súd prvej inštancie
venoval osobitnú pozornosť skúmaniu bydliska žalovaného v kontexte ust. § 37 zákona č. 97/1963

Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a správne ustálil, že pojem bydlisko nemožno
zamieňať s pojmom trvalý pobyt, pričom poukázal aj na relevantnú judikatúru. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam žalobcu je potrebné zdôrazniť, že pojem bydlisko nie je totožný pojem s pojmom trvalý
pobyt, ktorý sa zapisuje do Registra obyvateľov. Námietka žalobcu, že žalovaný má stále prihlásený
trvalý pobyt na SR je potom irelevantná. Zo šetrenia súdov (Okresného súdu Banská Bystrica v rámci

upomínacieho konania ako aj Okresného súdu Dolný Kubín) vyplynulo, že žalovaný sa zdržiava v
Srbskej republike s úmyslom tam žiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že zo Slovenskej republiky odišiel aj
so svojou rodinou. Sám žalovaný potvrdil, že býva v Srbsku na adrese: S. Q. XX Y. XX XXX X., Srbia,
na ktorej aj preukázateľne preberá písomnosti.

7) Na základe uvedeného, keď žiadna zo zistených skutočností nenasvedčuje tomu, že by sa žalovaný
v čase začatia konania zdržiaval na území SR, kde by mal aj úmysel žiť, súd prvej inštancie správne
konanie zastavil pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania - absentujúcu právomoc.

8) O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP s použitím

ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a inak úspešnému žalovanému v konaní nepriznal ich náhradu, nakoľko
mu zo spisového materiálu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli.

9) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).