Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 20, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120289496
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:6120289496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

FedoraBenkuaMgr.KatarínyArnouldovej,vsporežalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,IČO:35724803,
Pajštúnska5,Bratislava,zastúpenýsplnomocnencom:RemediumLegal,s.r.o.,Pajštúnska5,Bratislava,
protižalovanému:G.W.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.XXX,ozaplatenie3.453,30eur,oodvolanížalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 3. mája 2021, č.k. 22Csp/28/2020-176, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku III. p
o t v r d z u j e .

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 583,46 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 18.12.2018 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému nepriznal
náhradu trov konania (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou doručenou
Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou Okresnému súdu Galanta dňa 02.11.2020, domáhal na
žalovanom zaplatenia sumy 3.453,30 eur pozostávajúcu z istiny 1.933,30 eur, riadneho úroku vo výške
1.343,28 eur a z úroku z omeškania vo výške 176,72 eur. Zároveň žiadal priznať úrok z omeškania vo

výške 8% ročne zo sumy 1.933,30 eur od 18.12.2018 do zaplatenia. Dôvodil, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Bratislava ako postupcom a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 16.01.2013 zmluvu č. 5037345283, na základe ktorej poskytol
žalovanému peňažné prostriedky. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka i zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť, a tak postupca

podaním zo dňa 12.07.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11.07.2018. Okresný súd
Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 14.05.2020 platobný rozkaz sp. zn. 9Up/682/2020,
ktorým vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Platobný rozkaz sa však nepodarilo žalovanému doručiť do
vlastných rúk. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žalobca uviedol, že žalovaný čerpal finančné prostriedky
vcelkovejvýške2.000eur,zktorejsumyuhradilsumuvcelkovejvýške1.416,54eur.Zúhradžalovaného
bola na istinu započítaná suma 66,70 eur, na poplatky suma 386,15 eur, na riadny úrok suma 907,52
eur a na úrok z omeškania suma 56,17 eur. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa však

strany sporu nedostavili, preto vec prejednal bez ich prítomnosti. Súd vykonaným dokazovaním zistil,
že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 16.01.2013 zmluvu o splátkovom úvere, na
základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému splátkový úver 2.000 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach vo výške 48,75 eur. Splatnosť prvej splátky bolaurčená dňa 25.02.2013, periodicita splátok k 25. dňu v kalendárnom mesiaci, termín konečnej splatnosti
úveru 25.01.2020. Úroková sadzba bola dojednaná fixná vo výške 17,90% ročne, RPMN 24,29%
ročne, priemerná RPMN 19,37% ročne, celková čiastka spojená s úverom bola v zmluve uvedená vo

výške 3.941 eur. V zmluve sú uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN nasledovne: úver bol
poskytnutý okamžite a v plnej výške, dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách
uvedených v úverovej zmluve, dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platí za predpokladu, že dlžník
počas celého obdobia trvania úverového vzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej
sadzby uvedené vo Zverejnení. V článku II bod 1. zmluvy je uvedené, že dlžník je povinný banke

platiť poplatky, a to spracovateľský poplatok vo výške 79 eur, za správu úveru 2,99 eur mesačne,
za poistenie 1,65 eur mesačne. V časti II bod 1. a 2. zmluvy je uvedené, že dlžník má záujem
zabezpečiť plnením z tohto poistenia pohľadávku banky a že žiada poistenie v rozsahu rozšírený
súbor poistenia. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky listom zo dňa
12.09.2018.Následnedošlokpostúpeniupohľadávkyzmluvouopostúpenípohľadávkyuzavretoumedzi
Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom. Právne súd vec posúdil podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, § 497

Obchodného zákonníka, § 52 OZ, § 1 ods. 2, § 2 písm. g), h), i) a l) a § 9 ods. 2, § 11 ods. 1
písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z.. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba bola podaná čiastočne
dôvodne. Bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom bola dňa 16.01.2013 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý

žalovanému úver 2.000 eur. Je nepochybné, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, je preto potrebné aplikovať
právne normy spotrebiteľského práva, najmä ustanovenia OZ § 52 a nasl. a zákon o spotrebiteľských
úveroch. Predmetný úver je potrebné z ohľadu nesprávne uvedenej RPMN považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Podľa zmluvy mal žalovaný zaplatiť 84 splátok, výška splátky bola 48,75 eur, celková
čiastka, ktorú musí žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť, je 4.095 eur. V zmluve je však uvedené, že

celková čiastka je iba vo výške 3.941 eur. Čo sa týka argumentu žalobcu, že považuje výšku RPMN
za správnu, nakoľko od výšky jednotlivých splátok treba odpočítať cenu poistenia 1,65 eur s tým, že
následne posledná splátka je vo výške zostatku úveru v zmysle obchodných podmienok bod 5.5.3.,
sa súd nestotožnil. Aj v prípade, ak by uznal argument žalobcu, že od splátky je potrebné odpočítať
poistenie, predstavovala by celková výška, ktorú musí žalovaný zaplatiť, sumu 3.956,40 eur, t. j. sumu

o 15,40 vyššiu, ako je suma uvedená v zmluve. Pri výpočte RPMN ovplyvňuje jej výšku celková výška
nákladov spotrebiteľa. Keďže veriteľ pri výpočte vychádzal z nesprávnej výšky nákladov, bola aj RPMN
nesprávne vypočítaná, a to v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že úver je bezúročný a bez
poplatkov. Súd má zároveň za to, že v prípade, ak má byť niektorá zo splátok dlžníka iná, ako je výška
splátky uvedená v zmluve, má byť výška takejto splátky jasne a zrozumiteľne uvedená priamo v zmluve.

V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch mal žalovaný na poslednej splátke
uhradiť nižšiu sumu, podľa toho, čo uviedol žalobca, ako bola v zmluve uvedená splátka, a to 31,70 eur
bez poistenia. O tejto skutočnosti však žalovaný nemal zo zmluvy žiadnu vedomosť, žalovaný by tak
na poslednej splátke zaplatil viac, keďže podľa zmluvy mal platiť 48,75 eur mesačne. Súd má za to, že
výšku splátok je potrebné špecifikovať priamo v zmluve, a keď sa výška splátok líši, je potrebné to v

zmluve uviesť s tým, že nestačí odkaz na obchodné podmienky. Navyše, pokiaľ bola súčasťou mesačnej
splátky aj platba poistného, táto skutočnosť mala vyplývať zo zmluvy. Spotrebiteľovi by malo byť zrejmé,
aká je výška mesačnej splátky a či je v tejto sume zahrnuté aj poistné, najmä ak podľa žalobcu poistné
nebolo zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa. Pri takýchto zmätočných údajoch uvádzaných
v zmluve si spotrebiteľ v žiadnom prípade nemohol spočítať, ako sa žalobca mylne domnieva, aká

bude skutočná suma, ktorú má veriteľovi uhradiť. Zároveň súd má za to, že RPMN nebola správne
vypočítaná aj z dôvodu, že právny predchodca žalobcu nezahrnul do nákladov aj splátky poistného. Súd
je názoru, že žalovaný nemal v zmluve na výber, či poistenie prijať alebo nie, keďže súčasťou zmluvy je
aj predtlačené vyhlásenie dlžníka v časti II bod 1. a 2. zmluvy, že tento má záujem zabezpečiť plnením
z tohto poistenia pohľadávku banky a či žiada poistenie v rozsahu rozšírený súbor poistenia. Súd má

za to, že náklady na poistenie ako doplnková služba mali byť súčasťou nákladov zahrnutých do výpočtu
RPMN. Dlžník podpisoval informáciu o spotrebiteľskom úvere v deň, kedy bola podpísaná aj samotná
zmluvaoúvere.Toznamená,ževeriteľspotrebiteľavdostatočnomčasovompredstihupreduzatvorením
zmluvy o úvere tak, ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neinformoval
o spotrebiteľskom úvere a jeho podmienkach. Vzhľadom k tomu, že úver je potrebné považovať za

bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok len na vrátenie sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi
právnym predchodcom žalobcu poskytnutými finančnými prostriedkami a tým, čo žalovaný uhradil. Súd
vzhľadom na uvedené zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 583,46 eur (2.000 eur - 1.416,54 eur),
keďže žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 2.000 eur a uhradil sumu 1.416,54 eur. Nakoľkosa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, súd priznal žalobcovi nárok na zákonný
úrok z omeškania z dlžnej sumy dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky. Vo zvyšnej časti žalobu
žalobcu vzhľadom k uvedeným skutočnostiam zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol

podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, vychádzal z toho, že žalobca sa
domáhal zaplatenia 3.453,30 eur, úspešný bol len čo do zaplatenia 583,46 eur, z čoho vyplýva, že nárok
na trovy konania by mal podľa pomeru úspechu vo veci žalovaný, ktorému však žiadne trovy nevznikli,
v konaní si ich neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote, v časti, v ktorej súd žalobu
zamietol (o zaplatenie 2.869,84 eur s príslušenstvom), podáva žalobca odvolanie z dôvodu, že súd
mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskomúvereaktorésúveriteľoviznáme.Docelkovýchnákladovpatriaajnákladynadoplnkové
služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše
uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho

získal za ponúkaných podmienok. Na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa časti I. článok III. bod 3 žalovaný svojim vlastnoručným
podpisomnazmluvepotvrdil,žesapreduzatvorenímzmluvyoboznámilsVOP,úverovýmipodmienkami,
sadzobníkom a podmienkami určenými zverejnením, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať.

Podľa časti II. zmluvy žalovaný požiadal o poistenie úveru. Podľa časti I. článok II. bodu 1 zmluvy
sa žalovaný zaviazal mesačne uhrádzať poplatok za poistenie úveru vo výške 1,65 eur. Podľa bodu
5.5.3 obchodných podmienok výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom pohľadávky banky.
Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom predstavujú sumu vo výške 3.941,-
eur, ktorá pozostáva konkrétne zo všetkých predpísaných úrokov a poplatkov v súlade s § 2 písm. g)

zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v tejto súvislosti poznamenáva, že poplatok za poistenie
je vyňatý zo zahrnutia do celkových nákladov spotrebiteľa, nakoľko žalovaný nemusel uzavrieť túto
doplnkovú službu, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúknutých podmienok. Výška
poslednej splátky predstavovala sumu 31,70 eur. Pri výpočte celkových nákladov žalovaného spojených
so spotrebiteľským úverom s ohľadom na vyššie uvedené postupca postupoval nasledovne: 83 splátok

x 47,10 eur (mesačná splátka bez poistného) = 3.909,30 eur, 3.941 eur - 3.909,30 eur = 31,70 eur,
čo je výška poslednej splátky, 47,10 eur - 31,70 eur = 15,40 eur, čo je rozdiel medzi pravidelnými
83 mesačnými splátkami a poslednou 84. splátkou. V zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch sa
pri výpočte RPMN zohľadňuje výška poskytnutého úveru 2.000 eur, 84 mesačných splátok splatných
vždy k 25. dňu v mesiaci a výška poslednej splátky 31,70 eur, pričom výška splátky je bez poplatku za

poistenie 47,10 eur, a vyjde tak ročná percentuálna miera nákladov 24,29%. Žalobca považuje výpočet
postupcu v časti celkových nákladov ako aj v časti ročnej percentuálnej miery nákladov za správny
a zákonný, vykonaný na základe príslušných zákonných ustanovení, na základe čoho nemožno podľa
neho úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Sankcia bezúrokovosti a bezpoplatkovosti úveru
sa za uvedeného skutkového stavu javí vo vzťahu k veriteľovi ako neprimerane prísna. Spotrebiteľ

bol v zmysle požiadavky Zákona o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne informovaný o tom, kedy,
v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy. Súdny dvor
Európskej únie vo svojom rozhodnutí vo veci C 42/15 judikoval, že porušenie povinnosti veriteľa môže
byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky,
avšak takáto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinnosti veriteľa, ktoré môže spochybniť

možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Za primerané by sa však nemalo považovať,
ak pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť
dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo bude vyvolávať voči veriteľovi závažné následky. Na podporu
tejto argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/232/2019, Krajského

súdu Banská Bystrica, sp. zn. 43CoCsp/16/2021. Žalobca ďalej uviedol, že považuje za rozporné
s právom na spravodlivý súdny proces, pokiaľ súd v pomyselnej roli advokáta vyhľadáva dôkazy v
mene spotrebiteľa a spochybňuje skutkové tvrdenia žalobcu, nakoľko takéto konanie súdu významným
spôsobom presahuje rámec ustanovenia § 295 CSP, ktoré ani v spotrebiteľskom spore nedáva priestorna dokazovanie nesporných skutkových tvrdení. Tu poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská
Bystrica, 43CoCsp/40/2020, Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/295/2019, Krajského súdu v
Trenčíne, sp. zn. 17CoCsp/52/2020. Náležitosti spotrebiteľskej zmluvy sú skutkovými tvrdeniami, ktoré

v časti RPMN a celkových nákladov spotrebiteľa neboli rozporované, t.j. žalovaný nepoprel a ani
len netvrdil, že tieto náležitosti splnené neboli. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu trovy prvoinštančného i
odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods. 1
CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo

na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) súc pritom
viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolacie
námietky uplatnené žalobcom nie sú dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 22Csp/28/2020 je určenie

povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.933,30 eur istinu, sumu 1.343,28 eur riadny úrok,
sumu 176,72 eur úrok z omeškania a 8% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.933,30 eur od 18.12.2018
do zaplatenia titulom nedoplatku zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú uzavrel dňa 16.01.2013 právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava ako veriteľ so žalovaným ako spotrebiteľom.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.869,84 eur s príslušenstvom zamietol z dôvodu bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žalovanému.

6. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky správne
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože odvolací súd
zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne
ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387

ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací
súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť, keď odvolateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa
súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

7. K odvolacím námietkam odvolací súd udáva, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o
bezúročnostiabezpoplatkovostiúveru.Pokiaľsatýkacelkovejčiastkyuvedenejvzmluvevovýške3.941
eur, tak táto je uvedená zmätočne a nesprávne. V súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch výšku
celkovej čiastky tvorí výška poskytnutého úveru a celkové náklady, ktoré tvoria všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Zo zmluvy vyplýva výška splátky, ktorú

mal žalovaný platiť 48,75 eur a počet splátok 84. Teda celková čiastka podľa údajov uvedených v zmluve
by mala byť 4.095 eur. Ak by sa počítala výška splátky bez poplatku za poistenie 1,65 eur mesačne, bola
by v sume 47,1 eur, čo je pri 84 splátkach celková suma 3.956,4 eur. V zmluve je však uvedená suma
3.941 eur, v ktorej je podľa vyjadrenia žalobcu zohľadnená aj nižšia suma poslednej splátky. Rozdiel
v celkovej čiastke uvedenej v zmluve a po jej vypočítaní z údajov uvedených v zmluve je však nízky

a nemohol ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa ohľadne jeho schopnosti úver splácať, avšak tento údaj
je zavádzajúci. Veriteľ však pri podpise zmluvy mal vedomosť o výške poslednej splátky, tak mal túto
uviesť do zmluvy. Celková čiastka je uvedená nesprávne a zavádzajúco, pretože žalovaný pokiaľ by
dodržal podmienky zmluvy tak by reálne zaplatil viac ako má uvedené v zmluve. Pokiaľ sa týka RPMN,
tak odvolací súd má za to, že táto je v zmluve takisto uvedená nesprávne, lebo spotrebiteľ si ju nemohol

v čase uzavretia zmluvy skontrolovať. Pri RPMN musia byť uvedené všetky predpoklady použité na
jej výpočet. Nemusí obsahovať matematický výpočet, ale musí obsahovať všetky údaje potrebné pre
jej výpočet. Zo zmluvy však nevyplýva, že pri RPMN sa nezapočítava poplatok za poistenie do výšky
splátky a tiež, že posledná splátka je v inej výške. Žalovaný pri podpise zmluvy nepoznal výšku poslednejsplátky, celkové náklady mal uvedené nesprávne, no pri RPMN by mali byť zo zmluvy zrejmé všetky
údaje, ktoré je treba dosadiť do vzorca pre jej výpočet, avšak pri podpise zmluvy žalovaný zo zmluvy tieto
údaje nepoznal. Z toho dôvodu odvolací súd považoval výšku RPMN za uvedenú nesprávne, zmätočne

a preto správne súd prvej inštancie úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom zamietnutom výroku a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol
žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný, avšak zároveň bol pasívny, nevykonal žiadny procesný
úkon, náhradu trov konania si neuplatnil ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd preto s použitím základných princípov článku 4 ods. 2

CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).