Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713202803
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6713202803.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobkyne:
V. H., nar. 5. novembra XXXX, bytom R. XX, XXX XX R., proti žalovaným: I/ V. F., nar. 6. mája XXXX,
bytom Y. R. XX, XXX XX Y. R., zastúpený JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom Nám. SNP
70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 37 894 692 a II/ V.. F. M., W.., nar. XX. apríla XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX
XX A. A., za účasti intervenienta na strane žalovaných: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, zastúpenému Advokátska
kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36 868 299, so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica,

o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen,
č.k. 14C/28/2013-915 zo dňa 2. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní I/ a II/ a intervenient na strane žalovaných m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%, ktoré im je, každému zvlášť, žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.

14C/28/2013-915 zo dňa 2. júla 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“)
rozhodol nasledovne:
I. Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným I/, II/ a intervenientovi na strane žalovaných, každému
náhradutrovkonaniavrozsahu100%,do3dníodprávoplatnostiuzneseniasúduourčenívýškynáhrady
trov konania.
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť znalcovi MUDr. Júliusovi De Riggo, PhD., nar. 31.05.1952, trvale

bytom Priehrada 483, 038 15 Blatnica, znalcovi z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia
a neurochirurgia, s miestom výkonu činnosti Martinská fakultná nemocnica, Kollárova 2, 036 01 Martin
znalečné v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky znalečného.
IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť znalcovi MUDr. Jánovi Vongrejovi, nar. 30.06.1952, znalcovi z odboru:
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: psychiatria a sexuológia, s miestom výkonu činnosti Kynceľova 91,
974 01 Banská Bystrica znalečné v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení
výšky znalečného.

V. Žalobkyňa je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou pôvodne
domáhala voči žalovaným I/ a II/ zaplatenia sumy 23.664,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne od 26.08.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania; povinnosť na plnenie žiadala uložiť

žalovanému I/ alebo žalovanej II/. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 3T/73/2008
zo dňa 08.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 5T/208/2009 zo
dňa 26.01.2010, ktorým bol žalovaný I/ uznaný za vinného z prečinu usmrtenia spôsobením dopravnej
nehody; pri dopravnej nehode žalobkyňa utrpela rozsiahle zranenia. Už v trestnom konaní si žalobkyňa
uplatňovala nárok na náhradu škody spôsobený pri dopravnej nehode; v trestnom konaní jej bol priznaný

nárok na náhradu škody v sume 236,74 Eur a so zvyškom nároku na náhradu škody ju súd odkázal
na občianske súdne konanie. V trestnom konaní bol podaný znalecký posudok č.13/2007 zo dňa
10.06.2007 znalcom MUDr. Pavlom Cikatricisom, ktorým posudkom bolo ustálené poškodenie zdravia,
okrem bolestného i titulom sťaženia spoločenského uplatnenia nasledovne: položka č. 255 - vážne
duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických
činiteľov - poranenie mozgu - 1000 bodov, položka č. 325d - obmedzenie pohyblivosti v krčnej chrbtici

ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo - 325 bodov, položka č. 432a - plošné jazvy po
operácii a poraneniach - 30 bodov, spolu 1355 bodov. Znalec v doplňujúcom vyjadrení č. 1/2008 k
znaleckému posudku č. 13/2007 zo dňa 25.08.2008 ustálil poškodenie zdravia žalobkyne ohľadne
sťaženia spoločenského uplatnenia nasledovne: položka č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté
pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov - poranenie mozgu

- 2000 bodov (túto položku znalec z pôvodných 1000 bodov navýšil na 1300 bodov a tento výsledok
podľa § 10 ods.4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov /ďalej len „zákon č.437/2004 Z.z.“/ zvýšil o 700 bodov), položka č. 325d -
obmedzenie pohyblivosti v krčnej chrbtici ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo - 325 bodov
(položka ostala bez zmeny), položka č. 432a - plošné jazvy po operácií a poraneniach - 30 bodov
(položka ostala bez zmeny), položka č. 312 - strata sleziny - 150 bodov. Sťaženie spoločenského
uplatnenia znalec bodovo ohodnotil na 2505 bodov. Následne rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol

žalobkyni priznaný invalidný dôchodok v dôsledku zranení a ochorení spôsobených pri dopravnej
nehode; rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo ustálené tak, že u žalobkyne trvá depresívna porucha
ťažkého stupňa s percentuálnou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 75%.
Invalidita u žalobkyne vznikla v dôsledku úrazu pri dopravnej nehode; dátum vzniku invalidity je určený
na deň 27.05.2006. Žalobkyňa tvrdila, že zákonný poisťovateľ Komunálna poisťovňa, a.s. za poisteného

V.. F. M. titulom bolestného uhradila sumu 1.576,05 Eur, sumu 992,30 Eur, čo zodpovedá strate na
zárobku a sumu 14.235,54 Eur, čo zodpovedá sťaženiu spoločenského uplatnenia za 1355 bodov po
316,50 Sk. Uvedené plnenia jej boli uhradené od 21.05.2008 do 30.05.2009. Vecná škoda jej bola
priznaná v trestnom konaní. Tvrdila, že doposiaľ na sťažení spoločenského uplatnenia jej bola vyplatená
suma 15.811,59 Eur (476.340,-Sk); žalobou uplatnila nárok na doplatok za škodu spôsobenú sťažením

spoločenského uplatnenia v zmysle záverečného bodového ohodnotenia, ktorým bolo doplňujúce
vyjadrenie č.1/2008 zo dňa 25.08.2008 k znaleckému posudku č. 13/2007 zo dňa 10.06.2007 znalca
MUDr. Pavla Cikatricisa. Tento ustálil bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na
3505 bodov; na sťažení spoločenského uplatnenia bola odškodnená za 1505 bodov. Žalobou sa
domáhala náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia v bodovom vyjadrení rozdielu 1000

bodovauplatnilazvýšeniebodovéhoohodnoteniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,ktoréjejprináleží
z dôvodu uznania invalidity s poukazom na § 5 ods.5 zákona č. 437/2004 Z.z.; zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia z dôvodu priznania invalidity žiadala o 50%. Rozdiel v požadovanom a
doposiaľ uhradenom plnení predstavuje žalovanú sumu 23.664,24 Eur, pričom uviedla, že so žalobou
vykonala i návrh na uskutočnenie dohody o vyrovnaní podľa § 6 zákona č. 437/2004 Z.z.

1.2 V priebehu súdneho konania žalobkyňa podaním zo dňa 17.12.2013, doručeným okresnému súdu
dňa 20.12.2013, zmenila žalobu, ktorou požadovala uložiť povinnosť žalovaným I/ alebo II/ zaplatiť
jej sumu 36.192,74 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 18.858,05 Eur počnúc dňom
17.12.2013 a s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.334,69 Eur počnúc dňom nasledujúcim

po vykonateľnosti rozsudku. V priebehu konania si dala vyhotoviť znalecký posudok č. 28/2013 zo dňa
16.12.2013 MUDr. Richardom Resutíkom, v ktorom znalec prihliadol na jej stále zhoršujúci sa zdravotný
stav, ktorý mal potvrdený lekárskym nálezom psychiatra MUDr. Ivety Mikulášovej zo dňa 10.12.2013 a
lekárskym nálezom neurológa MUDr. Michala Belašiča zo dňa 28.11.2013. Z tohto znaleckého posudkuvyplýva, že žalobkyni prináleží doplatok za sťaženie spoločenského uplatnenia za 1795 bodov, t.j.
18.858,05 Eur. Zmenenou žalobou rozšírila svoj nárok o sumu 8.352,18 Eur. Zároveň požadovala v
zmysle § 5 ods.5 zákona č. 437/2004 Z.z. zvýšenie odškodného za sťaženie spoločenského uplatnenia

o 50% z 3300 bodov; zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia tak predstavuje 1650 bodov, čo
predstavuje sumu 17.334,69 Eur. Uznesením č.k. 14C/28/2013-226 zo dňa 09.06.2014 okresný súd
zmenu žaloby pripustil aplikáciou ustanovenia § 95 ods.1, ods.2 vtedy platného Občianskeho súdneho
poriadku.

1.3Zargumentáciežalovanýchvyplýva,žeuplatnenýnárokneuznali.ŽalovanýI/namietalsvojupasívnu
vecnú legitimáciu s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa si mohla svoj nárok uplatniť priamo u
poisťovne,vzniesolviacerohmotnoprávnychiprocesnýchvýhradvočižalobeavočivšetkýmuplatneným
nárokom žalobkyne vzniesol námietku premlčania. Žalovaná II/ sa bránila tým, že v čase dopravnej
nehody nebola účastníkom dopravnej nehody a ani majiteľom motorového vozidla značky Ford Cougar,
EČV: A., nakoľko predmetné motorové vozidlo predala žalovanému I/. K zmene evidencie motorového

vozidla pre krátkosť času od uzavretia kúpnej zmluvy do dňa dopravnej nehody ku dňu dopravnej
nehody nedošlo. Pripojila sa k vznesenej námietke premlčania. Intervenient poukázal na realizované
plnenia a zdôraznil, že znalecký posudok MUDr. Cikatricisa č. 13/2007 bol vyhotovený dňa 10.06.2007,
doplňujúce vyjadrenie k nemu č. 1/2008 dňa 25.08.2008. Nakoľko žalobkyňa podala na súde žalobu
dňa 27.02.2013, nárok žalobkyne považoval v celom rozsahu za premlčaný s poukazom na ustanovenie

§ 106 ods.1 Občianskeho zákonníka. Námietku premlčania považovali účastníci na žalovanej strane a
intervenientzadôvodnúajpozmenežalobypripustenejuznesenímsúduprvejinštanciedňa09.06.2014.

1.4 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 420 ods.1, § 427 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka,
aplikoval ustanovenia § 4 ods.1, § 4 ods.2, § 15 ods.1, § 15 ods.2 zákona č. 381/2001 Z.z.. Pri

posudzovanídôvodnostiuplatnenianárokunaodškodneniesťaženiaspoločenskéhouplatneniaokresný
súd aplikoval ustanovenie § 5 ods.5, § 10 ods.1, ods.4, ods.7 zákona č.437/2004 Z.z.. Vo vzťahu k
vznesenej námietke premlčania aplikoval ustanovenia § 100 ods.1, § 106 ods.1, ods.2 Občianskeho
zákonníka.

1.5 Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že za škodu na zdraví spôsobenú
žalobkyni v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28.05.2005 zodpovedá žalovaný I/ ako
prevádzkovateľ motorového vozidla značky Ford Cougar, EČV: BB XXX BZ v zmysle ustanovenia § 427
ods.2 Občianskeho zákonníka; jeho zodpovednosť je založená na princípe objektívnej zodpovednosti.
V čase dopravnej nehody žalovaný I/ bol vlastníkom predmetného motorového vozidla, keď táto

skutočnosťvyplývazdohodyokúpeojazdenéhoautomobiluzodňa27.05.2005.Nazákladetejtodohody
žalovaný I/ odkúpil motorové vozidlo od žalovanej II/. Na objektívnej zodpovednosti žalovaného I/ za
škodu nič nemení skutočnosť, že ku dňu dopravnej nehody bola evidenčne ako držiteľka motorového
vozidla evidovaná žalovaná II/. Žalovaný I/ bol vlastníkom motorového vozidla a mal v čase dopravnej
nehody právnu a súčasne faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom, užívať ho a za

škodu zodpovedá ako prevádzkovateľ motorového vozidla objektívne, a teda bez ohľadu na to, že v
čase dopravnej nehody vodičkou tohto motorového vozidla bola V. V., ktorá viedla motorové vozidlo
žalovaného I/ s jeho súhlasom; žalovaný I/ bol spolujazdcom v tomto motorovom vozidle a zavinene
spôsobil dopravnú nehodu. Žalovaný I/ je tak nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide a je pasívne vecne legitimovanou stranou sporu. Takouto nie je žalovaná II/, ktorá nedostatok

svojej pasívnej vecnej legitimácie od počiatku namietala z dôvodu, že nebola účastníčkou dopravnej
nehody, nebola vlastníčkou motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Motorové vozidlo
predala žalovanému I/ pred dopravnou nehodou, nemala ho vo svojom užívaní, ani vo svojej držbe,
nemala faktickú možnosť motorové vozidlo užívať. Z uvedeného dôvodu nebola prevádzkovateľkou
motorového vozidla napriek tomu, že evidenčne stále ku dňu dopravnej nehody bola vedená ako držiteľ

motorového vozidla. Nakoľko žalovaná II/ nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide, voči žalovanej II/ bolo dôvodné žalobu zamietnuť z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie strany
v konaní.

1.6 Za preukázanú mal okresný súd aj skutočnosť, že k predmetnému motorovému vozidlu bola

uzavretá poistná zmluva dňa 08.04.2005 podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č.381/2001 Z.z.“), a to s poisťovateľom Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, s účinnosťou od 08.04.2005. Intervenient sám v konaní potvrdil, že ku dňu dopravnejnehody a vzniku škody motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, bolo povinne zmluvne poistené,
pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, u intervenienta.
Argumentáciu žalovaného I/ ohľadne absencie jeho pasívnej vecnej legitimácie okresný súd vyhodnotil

za nedôvodnú; žalobkyňa mala právo voľby, voči ktorej osobe nárok uplatní, keď nárok uplatnila voči
žalovanému I/, uplatnila ho voči osobe, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Nič na tom nemení skutočnosť, že rovnaké právo na náhradu škody mohla uplatniť i priamo
voči poisťovateľovi. Škodca a jeho poisťovateľ nemôže byť zaviazaný na náhradu škody solidárne;
poisťovňa a škodca zodpovedajú na základe rôznych právnych titulov. Žalobkyňa zvolila titul náhrady

škody právnym dôvodom podľa ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonník, čo je zodpovednosť
za škodu prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bol v čase dopravnej nehody žalovaný I/. Podľa
záverov okresného súdu žalovaný I/ za škodu zodpovedá i podľa ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho
zákonníka.

1.7 Okresný súd poukázal na všeobecné princípy odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia;

náhrada sa poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná povahe, následku a ich predpokladanému
vývoju, a to rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Existuje možnosť priznania ďalšej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípade, ak sa
poškodenému už poskytla náhrada, avšak vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri
pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

je závislá na bodovom hodnotení uskutočnenom posudzujúcim lekárom; pri určení výšky náhrady za
bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov,
ktorými sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým

úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé Euro smerom nahor. V prípadoch
hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšiť naviac o 50%. Z princípov odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia okresný
súd zdôraznil aj ustanovenie § 10 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého môže posudzujúci

lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok bodové hodnotenie vzhľadom na obmedzenia alebo stratu
možnostípoškodenéhouplatniťsavživoteavspoločnosti,ktorúmalvoveku,vktoromutrpelpoškodenie
na zdraví. Hodnotenie sa pritom vykoná novým posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového
hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové
hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. Pokiaľ ide o uplatnený nárok a jeho

doplnenie okresný súd ustálil, že po novom vykonanom bodovom hodnotení následkov vzniknutých pri
škodovej udalosti, žalobkyňa pôvodne bola odškodnená za 1505 bodov, a to pokiaľ ide o položku č.
225 (1000 bodov), za položku č. 325d (325 bodov), za položku č. 432a (30 bodov) a položku č. 312
(150 bodov). V zmysle nového posudku MUDr. Resutíka žiadala priznať ďalších 1795 bodov a mala tak
byť odškodnená za 3300 bodov; z výšky 3300 bodov žiadala priznať ďalších 50% navyše v zmysle § 5

ods.5 zákona č. 437/2004; v peňažnom nároku vyčíslila nárok za 1795 bodov v sume 18.858,05 Eur a
nárok za 1650 bodov v sume 17.334,69 Eur. Nebolo sporné, že žalobkyňa za sťaženie spoločenského
uplatnenia bola odškodnená v bodovom hodnotení za 1505 bodov, a to za položku č. 255 (1000 bodov),
za položku č. 325d (325 bodov), za položku č. 432 (30 bodov) a za položku č. 312 (150 bodov).

1.8 Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd prvej inštancie ako zásadnou spornou otázkou
zaoberal prípadným premlčaním uplatneného nároku. V rozsiahlej argumentácii poukázal na právny
inštitút premlčania vo všeobecnosti a následok vznesenej námietky premlčania, ktorým je skutočnosť,
že súd nemôže oprávnenej osobe premlčaný nárok priznať. Osobitne sa okresný súd zaoberal otázkou
premlčania v prípade škody na zdraví, zákon v takomto prípade objektívnu premlčaciu dobu neurčuje,

platílensubjektívnapremlčaciadoba,ktorájevzmysleustanovenia§106ods.1Občianskehozákonníka
2-ročná a jej začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu
zodpovedá. Vo vzťahu k pojmu „dozvedel sa o škode,“ sa vyžaduje preukázaná vedomosť, a teda,
že poškodený vedel o tom, kto za škodu zodpovedá a o druhu spôsobenej škody a jej rozsahu do
takej miery, že mu to umožňovalo uplatniť právo na súde. V tomto smere poukázal aj na závery

vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 23Cdo/628/2007 zo dňa 31.03.2009, resp. sp.zn.
21Cdo/2423/2006 zo dňa 26.07.2007. K premlčaniu zároveň uviedol, že ak sa uplatnený nárok skladá z
oddeliteľných zložiek práva na náhradu škody, premlčacia doba pri každej z uvedených zložiek začína
plynúť samostatne aj keď ide o nároky vzniknuté pri tej istej udalosti. Uvedené platí aj pri neskôrvzniknutých následkoch tej istej škodovej udalosti. S prihliadnutím na judikatúru zároveň okresný súd
poukázal na skutočnosť, že poškodenému môže vzniknúť zo škodovej udalosti v prípade neskoršieho
zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu i ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia; takýto nárok je potrebné posudzovať z hľadiska premlčania samostatne ako nárok so
samostatnou subjektívnou premlčacou dobou a rozdielnym začiatkom jej behu. Pre správne posúdenie
veci podľa záveru okresného súdu bolo ustálenie, kedy sa žalobkyňa dozvedela o vzniknutej škode a
kto za ňu zodpovedá.

1.9 Vo vzťahu k premlčaniu okresný súd zdôraznil, že už dňa 03.09.2008 sa žalobkyňa preukázateľne
dozvedela o vzniknutej škode v rozsahu 2505 bodov, vyplývajúcej zo znaleckého posudku č. 13/2007
znalca MUDr. Pavla Cikatricisa v spojení s jeho doplnením č. 1/2008 zo dňa 25.08.2008. Toto
doplňujúce vyjadrenie k znaleckému posudku bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne v trestnom
konaní dňa 03.09.2008 a ten istý deň na hlavnom pojednávaní v trestnej veci uplatnila nárok za
sťaženie spoločenského uplatnenia za 2505 bodov pri hodnote 1 bodu á 316,50 Sk. Trestné konanie

bolo pritom vedené proti obžalovanému V. F. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.
a) Trestného zákona. Následne žalobkyňa po riadnom uplatnení nároku na odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia zo dňa 03.09.2008 ho uplatnila aj písomným podaním dňa 09.12.2008, ktoré
bolodoručenétrestnémusúdudňa19.01.2009.Týmtopodanímuplatnilanároknaodškodneniesťaženia
spoločenského uplatnenia i s nárokom na 50% zvýšenie odškodnenia spoločenského uplatnenia v

zmysle § 5 ods.5 zákona č. 437/2004 Z.z. z dôvodu invalidity. Takto uplatnený nárok vyčíslila na sumu
1.581.600,-Sk; nárok následne upravila ďalším podaním doručeným v trestnej veci dňa 12.02.2009,
kde žiadala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 2505 bodov v sume 26.317,22 Eur
a po zvýšení o 50% nárok vyčíslila na sumu 39.475,83 Eur. Žalobkyňa tak preukázateľne mala
vedomosť o škode z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a o jej rozsahu za odškodnenie sťaženia

spoločenskéhouplatneniavrozsahu2505bodovajehozvýšeniazbodového ohodnoteniao50%uždňa
03.09.2008,keďsťaženiespoločenskéhouplatneniavyčíslilana2505bodovprihodnote1boduá316,50
Sk a v tom čase už bola schopná objektívne si vyčísliť v peniazoch uplatnený nárok. Zároveň najneskôr
dňa 09.12.2008 žalobkyňa uplatnila v adhéznom konaní nárok v rovnakej výške a navyše požadovala
zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia o 50% z dôvodu invalidity; už dňa 09.12.2008 sa žalobkyňa

preukázateľnedozvedelaonemajetkovejujmeztitulusťaženiaspoločenskéhouplatneniaaojejrozsahu
z titulu odškodnenia a základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ako i
jeho mimoriadneho zvýšenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie bol takýmto spôsobom naplnený jeden
z dvoch predpokladov pre určenie začiatku plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby na včasné
uplatnenie nároku žalobkyne v súdnom konaní.

1.10 Ďalším predpokladom je vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá. O tom,
kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre
vymedzenie zodpovednostného subjektu, pričom už z uznesenia OR PZ Zvolen, Úradu justičnej
a kriminálnej polície PZ Zvolen, ČVS: OPR-382/OEK-ZV-2005Bn zo dňa 04.04.2006, ktoré bolo

žalobkyni doručené dňa 06.02.2008, žalobkyňa získala skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie
zodpovednostného subjektu za vzniknutú škodu; týmto uznesením bolo vznesené obvinenie v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou voči žalovanému I/. Vedomosť, kto za škodu zodpovedá, získala
žalobkyňa i z obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Zvolen, ktorá jej bola doručená prostredníctvom
právneho zástupcu dňa 21.05.2008 a túto vedomosť získala i v priebehu celého trestného konania,

ktorého sa aktívne zúčastňovala napr. i dňa 03.09.2008, kedy bola vypočutá ako svedok. Žalobkyni
bol riadne doručený rozsudok súdu prvej inštancie (č.k. 3T/73/2008-675 zo dňa 08.04.2009), ako i
rozsudok odvolacieho súdu (sp.zn. 5To/208/2009 zo dňa 26.01.2010). Rozsudok odvolacieho súdu
bol žalobkyni doručený dňa 13.07.2010 a jej právnemu zástupcovi dňa 26.07.2010; trestný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2010. Z uvedeného okresný súd vyvodil, že o tom, kto za škodu

zodpovedá,malažalobkyňavedomosťnajneskôrdoručenímobžalobydňa21.05.2008,obapredpoklady
rozhodujúce pre určenie začiatku plynutia premlčacej 2-ročnej doby na včasné uplatnenie práva na
náhradu škody boli naplnené súčasne, a teda kumulatívne dňa 09.12.2008. Premlčacia doba však u
žalobkyne v priebehu trestného konania neplynula, pokračovala až po právoplatnom skončení trestného
konania ukončeného dňa 26.01.2010. Žalobkyňa podala žalobu na súde až 27.02.2013, nepokračovala

v uplatnení nároku na súde v občianskom súdnom konaní v lehote do 26.01.2012. Jej právo vyplývajúce
z vyššie uvedeného vyčíslenia na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je tak premlčané v 2-
ročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka. Nakoľkožalovaní I/ a II/ a intervenient na strane žalovaných vzniesli úspešne námietku premlčania práva
žalobkyne, toto právo jej nebolo možné priznať.

1.11 Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou vyvolanou zmenenou žalobou zo dňa 17.12.2013,
doručenou súdu 20.12.2013, ktorou žalobkyňa nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia rozšírila s poukazom na nový znalecký posudok č. 28/2013 zo dňa 16.12.2013 znalca MUDr.
Richarda Resutíka. Nový znalecký posudok bol posudkom v zmysle § 10 ods.7 zákona č. 437/2004
Z.z.; uvedeným posudkom došlo k prehodnoteniu následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení

sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal u položky č. 255 a u položky pôvodne označenej
v posudkoch MUDr. Cikatricisa pod č. 325d. U položky č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté
pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov - poranenie mozgu,
bolo novým posudkom navýšené bodové ohodnotenie o 600 bodov, keď znalecký posudok sa opieral
o psychiatrické kontrolné vyšetrenie žalobkyne zo dňa 10.12.2013, a teda o ošetrujúcej psychiatričky
MUDr. Ivety Mikulášovej. Vo vzťahu k položke č. 325d - obmedzenie pohyblivosti v krčnej chrbtici

ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo, znalec MUDr. Resutík konštatoval, že znalec MUDr.
Cikatricis túto položku v znaleckom posudku a doplňujúcom vyjadrení označil nesprávne, keď táto
položka mala byť označená ako položka č. 304b v zmysle prílohy č. 4 Sadzby bodového hodnotenia
k zákonu č. 437/2004 Z.z.. Znalec MUDr. Resutík mal zato, že od podania pôvodného znaleckého
posudku a doplňujúceho vyjadrenia MUDr. Cikatricisa došlo k zhoršeniu následkov, ktorých vývoj sa

pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal; túto položku navýšil znalec
MUDr. Resutík o 195 bodov, keď ju aktuálne hodnotil ako položku č. 304d. Ide v zásade o tú istú
položku ako pod číslom č. 304b, len pod iným číslom, ktoré vyjadruje rôzny stupeň toho istého následku.
Žalobkyňa v zmysle znaleckého posudku MUDr. Resutíka rozšírila svoj nárok o priznanie sťaženia
spoločenského uplatnenia za položku č. 255 o ďalších 600 bodov a položku č. 304b (pôvodne nesprávne

označenú ako 325d) o 195 bodov s prenosom na položku č. 304b. Nárok tak rozšírila o ďalších 795
bodov; žiadala priznať zvýšenie podľa § 5 ods.5 zákona č. 437/2004 Z.z. o 50% z dôvodu priznania
invalidity, a teda o 397,5 bodu, spolu o 1192,5 bodov. Posudok MUDr. Resutíka bol žalovanými a
intervenientom namietnutý z dôvodu, že uvedený znalec nie je znalcom z príslušného odboru na bodové
ohodnotenie položky č. 255 a z dôvodu, že z posudku nevyplýva, kedy došlo k ustáleniu zdravotného

stavu žalobkyne z hľadiska hodnotenia následkov poškodenia zdravia, ktorý vývoj sa pri pôvodnom
hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal. Znalec MUDr. Resutík v tomto smere
ako svedok uviedol, že na túto otázku je ťažké zodpovedať a mal zato, že zdravotný stav žalobkyne
možno ustáliť k momentu vyjadrenia ošetrujúceho lekára o zhoršení jej zdravotného stavu. Odvolal sa
na lekárske nálezy ošetrujúceho neurológa a ošetrujúcej psychiatričky datované dňom 28.11.2013 a

10.12.2013. K uvedenému účastníci na žalovanej strane navrhli nariadiť znalecké dokazovanie; súd
prvej inštancie návrhu vyhovel a nariadil znalecké dokazovanie, za znalca ustanovil MUDr. Júliusa De
Riggo, PhD., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - neurochirurgia, ktorý vo
svojom znaleckom posudku prijal len závery k položke č. 324b - obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice
ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo. Táto položka bola v posudkoch MUDr. Cikatricisa

nesprávne označená ako položka č. 325d. U položky č. 324b znalec prijal záver, že došlo k vývoju
preukázaných degeneratívnych zmien v krčnej chrbtici, ktoré v súčasnosti predstavujú anatomicky
zmenený korelát pre prítomný recidivujúci krčne ramenový bolestivý stav s ľahkou poruchou hybnosti
krčnej chrbtice a ľavého ramenného zhybu. V čase prvého posudku MUDr. Cikatricisa bolo započítanie
tejto položky odborne neoprávnené a formálne chybne tento znalec použil položku č. 325d, pričom

mala byť použitá v tom čase položka č. 304a - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahké,
v hodnote položky v rozmedzí od 100 do 190 bodov. U tohto poškodenia zdravia je v súčasnosti
možné použiť položku č. 304b s prihliadnutím na frekvenciu ťažkostí a predpoklad zhoršovania sa
stavu pri celkovej svalovej slabosti; znova určil hodnotu tejto položky v 3/4-inách pásma 244 bodmi.
Neprijal však záver, že u tejto položky došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, kde

by bolo možné vychádzať z bodového hodnotenia tejto položky pod č. 304d, ako to ustálil MUDr.
Resutík. U položky č. 304b je bodové rozmedzie ohodnotenia od 130 do 325 bodov; ide o poúrazové
obmedzenie hybnosti chrbtice ľahké s príznakmi koreňového dráždenia. K položke č. 304b uviedol, že
tu má spoluúčasť aj ťažká porucha výživy žalobkyne so svalovou slabosťou, ktorá však vznikla ako
dôsledok úrazu zo dňa 25.08.2005. Vo vzťahu k uvedenej položke znalec konštatoval, že od tej položky

je možno časový moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne považovať deň 22.09.2016, kedy
znalec vykonal objektívne vyšetrenie žalobkyne, čím bol vykonaný dôkaz následkov úrazu žalobkyne
zo dňa 25.08.2005, ktorých vývoj na krčnej chrbtici nebol objektívne preukázaný v čase vypracovania
pôvodného posudku o sťažení spoločenského uplatnenia.1.12 Vo vzťahu k položke č. 304b súd ďalej neskúmal moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne
z hľadiska hodnotenia následkov, nakoľko táto položka bola pôvodne nesprávne hodnotená v posudku

MUDr. Cikatricisa a doplňujúcom vyjadrení k nemu ako položka č. 325d; hodnotenie mohlo byť v
rozmedzí od 100 do 190 bodov, avšak v rozpore s prílohou k zákonu č. 437/2004 Z.z. bolo priznané
odškodnenie za túto položku v hodnote 325 bodov. U tejto položky síce došlo k zhoršeniu následkov,
avšak znalec MUDr. De Riggo, Phd. túto položku ohodnocoval len ako položku č. 304b, kde bodové
rozmedzie je od 130 do 325 bodov a k septembru 2016 ju znalec hodnotil bodmi 244 bodov, čo je

v rozmedzí 3/4-ín pásma bodového hodnotenia. Vzhľadom k tomu, že na túto položku bolo sťaženie
spoločenského uplatnenia vyplatené intervenientom na strane žalovaných odškodnenie v hodnote 325
bodov, a teda viac, ako je táto položka ohodnotená z hľadiska zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne,
nebolo dôvodné na túto položku priznať zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia 190 bodov a ani
priznať na túto položku ďalšie zvýšenie s odkazom na § 5 ods.5 zákona č. 437/2004 Z.z. z dôvodu
priznania invalidity žalobkyne. Za podstatný a rozhodujúci dôkaz v tomto smere okresný súd považoval

znalecký posudok znalca MUDr. Júliusa De Riggo, PhD., ktorý vypracoval posudok vyžiadaný súdom,
znalec žalobkyňu osobne vyšetril a mal k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu. Znalec MUDr.
Resutík potvrdil, že žalobkyňu osobne nevyšetril, nevykonal žiadne doplňujúce vyšetrenia žalobkyne
ohľadne posúdenia zhoršenia zdravotného stavu u tejto položky. Z uvedeného dôvodu okresný súd v
tomto smere považoval znalecký posudok znalca MUDr. De Rigga, PhD. za viac preukázaný ohľadne

poškodenia zdravia žalobkyne, týkajúce sa poúrazového obmedzenia hybnosti chrbtice.

1.13 Aj po znaleckom dokazovaní vykonanom znaleckým posudkom MUDr. Júliusa De Riggo, PhD.
zostalo sporné odškodnenie položky č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných
zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov - poranenie mozgu; uvedené bolo

pôvodným znaleckým posudkom a doplňujúcim vyjadrením znalca MUDr. Cikatricisa ohodnotené spolu
na 2000 bodov, z toho základ 1300 bodov a navýšenie podľa § 10 ods.4 zákona č. 437/2004 Z.z.
o 700 bodov. Žalobkyňa za túto položku bola odškodnená intervenientom na strane žalovaných v
bodovom ohodnotení 1000 bodov. Pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, žiadala vychádzať zo znaleckého posudku č.

28/2013 zo dňa 16.12.2013 znalca MUDr. Resutíka. Tento sa však s poukazom na skutočnosť, že nie
je znalcom z príslušného odboru a odvetvia, odvolával na kontrolné psychiatrické vyšetrenia žalobkyne
zo dňa 10.12.2013, vykonané jej ošetrujúcou lekárkou MUDr. Ivetou Mikulášovou, z ktorého vyplýva
pri prehodnotení následkov zdravotného stavu žalobkyne navýšenie tejto položky o 600 bodov s tým,
že žalobkyňa žiadala priznať aj 50%-né zvýšenie u tejto položky. Žiadala pri prehodnotení

zdravotného stavu vychádzať z bodového ohodnotenia spolu so zvýšením 900 bodov. K uvedenému
okresný súd zdôraznil, že nárok na odškodnenie za 1000 bodov a navýšenie o 50% u tejto položky
podľa pôvodných lekárskych posudkov MUDr. Cikatricisa nepriznal z dôvodu premlčania nároku.
Vzhľadom na námietku, že vo vzťahu k položke č. 255 z posudku MUDr. Resutíka nevyplýva moment
ustálenia zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska hodnotenia následkov, bolo na návrh žalobkyne

nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria
a sexuológia MUDr. Jánom Vongrejom, ktorý podal znalecký posudok č. 85/2019 zo dňa 09.08.2019;
závery znaleckého posudku boli doplnené výsluchom.

1.14 Znalec MUDr. Vongrej stav žalobkyne uzatvoril ako recidivujúcu depresívnu poruchu ťažkého

stupňa, ktorá vznikla následkom dopravnej nehody zo dňa 28.05.2005; došlo k rozvoju recidivujúcej
depresívnej poruchy ťažkého stupňa, ktorej počiatky možno datovať k 28.05.2005. Porucha o žalobkyne
má recidivujúci charakter, chronifikovala, viedla k jej individualizácii; u žalobkyne ide o stav liečbou ťažko
ovplyvniteľný a úplné vyliečenie je veľmi málo pravdepodobné. Znalec uzavrel, že od vypracovania
znaleckého posudku a jeho doplnenia MUDr. Pavla Cikatricisa došlo k opakovanému zhoršeniu

psychického stavu žalobkyne, ktoré viedlo k následným psychiatrickým hospitalizáciám v Psychiatrickej
klinike Kremnica, psychiatrické oddelenie Rimavská Sobota, čo znalca viedlo k zmene ohodnotenia
položky č. 255. Znalec uviedol, že bodové ohodnotenie zhoršenia následkov u tejto položky sa
nezmenilo od posudku MUDr. Resutíka zo dňa 16.12.2013; odporúčal vychádzať u tejto položky z
2600 bodov, teda navýšenie o 600 bodov oproti znaleckému posudku MUDr. Cikatricisa. Pokiaľ ide

o ustálenie zdravotného stavu žalobkyne, mal zato, že je to obdobie od poslednej hospitalizácie
žalobkyne na psychiatrickom oddelení nemocnice Rimavská Sobota v marci 2018. Znalec pritom
nezistil, že by žalobkyňa mala pred dopravnou nehodou zistiteľné psychické problémy. K hospitalizácii
žalobkyne uviedol, že aj keď táto bola naposledy hospitalizovaná v marci 2018, vývoj ochorenianevylučuje, že môže dôjsť v budúcnosti k ďalšej psychiatrickej hospitalizácii. Znalec MUDr. Vongrej
na otázku, ako bolo možné zhodnotiť zhoršenie zdravotného stavu u položky č. 255 už v roku 2013
na základe kontrolného psychiatrického vyšetrenia MUDr. Mikulášovej zo dňa 10.12.2013 a ohodnotiť

toto zhoršenie navýšením o 600 bodov oproti posudku MUDr. Cikatricisa, keď podľa záverov znalca
MUDr. Vongreja došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska zhoršenia následkov, ktorých
vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, uviedol, že je
to otázka na MUDr. Mikulášovú, ošetrujúcu psychiatričku žalobkyne. Znalec trval na záveroch, že k
ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska zhoršenia následkov tejto položky došlo po poslednej

hospitalizácii žalobkyne v marci 2018; nevidel dôvod na ďalšie zvýšenie bodového ohodnotenia oproti
roku 2013.

1.15 Vzhľadom k tomu, že ani znalecké dokazovanie znaleckým posudkom MUDr. Vongreja a jeho
výsluchom neodstránilo rozpor v otázke, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, okresný
súd vyslúchol MUDr. Ivetu Mikulášovú, ošetrujúcu psychiatričku žalobkyne, ktorou je od 31.01.2006.

Z jej svedeckej výpovede vyplynulo, že moment ustálenia zdravotného stavu z hľadiska zhoršenia
následkov u položky č. 255 možno ustáliť po hospitalizácii žalobkyne v roku 2010. Preto psychiatrička pri
kontrolnom psychiatrickom vyšetrení dňa 10.12.2013 pri prehodnotení bodového ohodnotenia navýšila
túto položku o 600 bodov; zhoršenie zdravotného stavu vyplýva aj z prepúšťacej správy z hospitalizácie
žalobkyne v roku 2010. Nesúhlasila so závermi znalca MUDr. Vongreja. Uvedené vyplýva aj z toho,

že v roku 2010 bola žalobkyňa opakovane hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Nemocnice s
poliklinikou Rimavská Sobota v januári 2010, následne v júni a v auguste 2010 a potom v novembri
2010 v Psychiatrickej klinike Kremnica (do 30.11.2010). Potom bola hospitalizovaná na psychiatrickom
oddelení Nemocnice s poliklinikou v Rimavskej Sobote už len o 8 rokov neskôr, v marci 2018. Od
novembra 2010 do marca 2018 nebola preukázaná žiadna iná hospitalizácia žalobkyne na psychiatrickej

klinike.

1.16 Okresný súd tak vzhľadom k vykonanému dokazovaniu dospel k záveru, že moment ustálenia
zdravotného stavu žalobkyne pokiaľ ide o položku č. 255 a zhoršenie zdravotných následkov, možno
datovať k 30.11.2010, kedy žalobkyňa ukončila hospitalizáciu na Psychiatrickej klinike v Kremnici. Túto

medicínsku otázku zodpovedala súdu ošetrujúca psychiatrička žalobkyne, ktorá takto ustálila uvedený
časový moment. Dlhoročná psychiatrička žalobkyne pozná zdravotný stav žalobkyne od januára 2006,
žalobkyňa stále nepretržite navštevuje jej odbornú ambulanciu, odpoveď psychiatričky na túto otázku je
v súlade aj s tým, že v decembri 2013 pri kontrolnom vyšetrení práve táto psychiatrička navýšila položku
č. 255 vzhľadom na zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom ohodnotení nepredpokladal,

o 600 bodov. Aj znalec MUDr. Vongrej vychádzal pri podaní znaleckého posudku z tohto ohodnotenia,
pre ďalšie navýšenie od poslednej hospitalizácie v marci 2018 nezistil dôvody. Ak teda ošetrujúca
psychiatrička žalobkyne už v decembri 2013 navýšila pri prehodnotení zdravotného stavu žalobkyne
položku č. 255 o 600 bodov oproti pôvodnému ohodnoteniu posudkom MUDr. Cikatricisa, potom logicky
vyznieva záver, že moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska zhoršenia následkov

u položky č. 255 možno datovať po poslednej hospitalizácii žalobkyne v roku 2010 v Psychiatrickej
klinike Kremnica, ktorá trvala do 30.11.2010. Podstatnú medicínsku otázku tak zodpovedala ošetrujúca
psychiatrička žalobkyne; žalobkyňa iný dôkaz na preukázanie zodpovedania podstatnej odbornej otázky
nenavrhla.

1.17 S nadväznosti na vykonané dokazovanie okresný súd aj vo vzťahu k položke č. 255 bodového
hodnotenia vyvodil, že žalobkyňa právo neuplatnila v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe; žalobu
doručila súdu dňa 20.12.2013; o subjekte zodpovednom za škodu a o škode sa žalobkyňa dozvedela
najneskôr dňa 30.11.2010, kedy bola ukončená jej posledná hospitalizácia v roku 2010 a kedy bol
ustálený zdravotný stav žalobkyne z hľadiska zhoršenia následkov. Premlčacia doba jej márne uplynula

dňa 30.11.2012 vzhľadom na 2-ročnú subjektívnu premlčaciu dobu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný a
intervenient na strane žalovaných úspešne vzniesol námietku premlčania i tohto práva vo vzťahu k
položke č. 255, súd uplatnené právo žalobkyni priznať nemohol. Z uvedeného dôvodu potom žalobu v
celom rozsahu zamietol s tým, že ostatné námietky strán sporu okresný súd nevyhodnocoval; vzhľadom
na prijaté závery ich vyhodnotenie by bolo nadbytočné a vo vzťahu k dôkazom hodnotil len tie, ktoré

mali význam pre právne posúdenie veci.

1.18 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255 ods.1
C.s.p. a nárok na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu úspešným žalovaným v rozsahu 100%.Úspechom žalovaných v konaní sa spravoval i nárok intervenienta na strane žalovaných, ktorému
okresný súd rovnako priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.19 Okresný súd zároveň rozhodoval i ohľadne trov na znalečnom, ktoré vznikli MUDr. Júliusovi De
Riggo, PhD. a MUDr. Jánovi Vongrejovi, a ktoré neboli v plnej miere kryté preddavkami zloženými
stranami sporu; MUDr. Júliusovi De Riggo, PhD. bol priznaný nárok na znalečné uznesením, č.k.
14C/28/2013-432 zo dňa 15.12.2016 v spojení s opravným uznesením ako aj uznesením, č.k.
14C/28/2013-615 zo dňa 03.07.2018. Trovy na znalečnom vznikli i znalcovi MUDr. Jánovi Vongrejovi

priznané uznesením, č.k. 14C/28/2013-730 zo dňa 28.01.2020 ako aj uznesením, č.k. 14C/28/2013-881
zo dňa 29.06.2020. Znalci majú nárok na náhradu znalečného proti v spore neúspešnej žalobkyni, a
to v rozsahu 100% doposiaľ neuspokojených nárokov na znalečné. Vo vzťahu k znalečnému okresný
súd aplikoval ustanovenie § 258 ods.2 C.s.p. a článok 4 ods.2 Základných princípov C.s.p.. Okresný
súd zároveň rozhodoval aj o trovách, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti C.s.p. vznikli štátu a ktoré
neboli kryté preddavkom z titulu svedočného v sume 32,24 Eur vyplatené svedkovi MUDr. Resutíkovi na

základe uznesenia č.k. 14C/28/2013-268 zo dňa 24.02.2015; na ich náhradu zaviazal žalobkyňu, ktorá
bola v konaní neúspešná.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, všetkým jeho výrokom, podala v zákonom stanovenej lehote
žalobkyňa odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom

rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnila odvolacie
dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. f), g) a h) C.s.p., tvrdila tak, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav vzhľadom na
zadovážené dôkazy neobstojí a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2.1 V podanom odvolaní poukazovala na závery trestného konania; v trestnom konaní vyšetrovateľ
niekoľkokrát menil svoje stanovisko k otázke zodpovednej osoby, keď motorové vozidlo riadila ako
vodička Michaela Melegová a až v ďalšom štádiu trestného konania vzhľadom na jej obranu a vyjadrenia
žalovaného I/ bolo vznesené obvinenie proti žalovanému I/. Rozsudok súdu prvej inštancie v trestnej

veci bol vyhlásený až s odstupom štyroch rokov dňa 08.04.2009 a trestné konanie bolo právoplatne
ukončené ku dňu 26.01.2010. Odvolanie pritom podal aj obžalovaný, ktorý popieral mieru zavinenia.
Nemožno sa tak stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa ako poškodená okamihom
vznesenia obvinenia splnila jedno z kumulatívnych podmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody.
Sporný je aj záver súdu prvej inštancie, že o výške škody sa žalobkyňa dozvedela podstatne skôr, ako

uvádza pri uplatňovaní svojich nárokov; súd prvej inštancie nebral do úvahy, že najmä tzv. prvoznalec
MUDr. Cikatricis opakovane ustanovoval bodové hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Je tak
sporný z hľadiska počítania priebehu subjektívnej premlčacej doby záver súdu o ustálení momentu, kedy
bola žalobkyňa uzrozumená o výške škody. Žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie si v dostatočnej
miere neozrejmil otázku priznania invalidného dôchodku a najmä to, že prvý znalecký posudok bol

zadováženýnazákladeuzneseniavyšetrovateľaaždňa10.06.2007.Súdnenamietalbodovéhodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia zo strany MUDr. Cikatricisa pri psychiatrických nálezoch, ak toto
ohodnotenie urobil MUDr. Resutík, tento postup protistrana namietla a súd ich námietkam vyhovel.

2.2 Odvolateľka namietala, že okresný súd konštatoval, že žalobkyňa bola ohľadom neurologických

zranení nadhodnotená, avšak vo vzťahu k položke č. 325d, ktorú znalec vylúčil z ohodnocovania,
zdôraznila, že ak MUDr. Cikatricis nebol oprávnený obodovať zranenia a ich následky na sťaženie
spoločenského uplatnenia z psychiatrického pohľadu, nemal súd prihliadať ako na právne účinné
doplňujúce vyjadrenie č. 1/2008 k znaleckému posudku č. 13/2007 ku dňu 25.08.2008. Tento doplnok
bodového hodnotenia nebol intervenientom odškodnený. Uviedla pri tom, že to, čo obsahuje doplňujúce

vyjadrenie MUDr. Cikatricisa, nemá charakter znaleckého posudku, ktorý by sa zaoberal novým
ohodnotenímsťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Súdprvejinštancienedodržalpostuppodľa§10ods.7
a § 4 ods.4 zákona č. 437/2004 Z.z. Malo sa prihliadať na nový lekársky posudok, nakoľko sa objavilo
sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sa pôvodne nepredpokladalo. Novým znaleckým posudkom
je tak až znalecký posudok znalca MUDr. Resutíka, ktorému zo žiadneho zákonného ustanovenia

nevyplývala povinnosť nanovo vyšetriť poškodenú, pokiaľ disponoval odbornými lekárskymi nálezmi.2.3 Odvolateľka ďalej tvrdila, že odborným znaleckým nálezom vo vzťahu k psychiatrickým nálezom je
len lekársky posudok MUDr. Mikulášovej zo dňa 10.12.2013 a lekársky nález neurológa MUDr. Belašiča
zo dňa 28.11.2013, ktorý však znalec MUDr. De Riggo, PhD. neakceptoval.

2.4 Z vyššie uvedeného žalobkyňa vyvodila, že došlo k zmätočnému odbornému posudzovaniu sťaženia
spoločenského uplatnenia, vo vzťahu ktorému súd prvej inštancie zaujal rigorózne stanovisko o
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, vedomostná zložka žalobkyne týkajúcej sa posúdenia
negatívneho vývoja pri sťažení spoločenského uplatnenia bola objektívne vylúčená. To, že žalobkyňa

svoj nárok uplatnila v zákonnej subjektívnej premlčacej lehote, potvrdzujú závery MUDr. Resutíka
s odkazom na lekársky nález MUDr. Mikulášovej zo dňa 10.12.2013; zo záverov MUDr. De Rigga,
ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia ustálil z hľadiska psychiatrického čo do zhoršeného vývoja;
MUDr. Vongrej pri ustálení zdravotného stavu vychádzal z lekárskeho nálezu od MUDr. Mikulášovej
zo dňa 10.12.2013 a aj podľa MUDr. Mikulášovej bol vývoj k horšiemu konštatovaný okamihom
vydania potvrdeného lekárskeho nálezu zo dňa 10.12.2013. Ak okresný súd zisťujúc okamih ustálenia

zdravotného stavu žalobkyne usúdil na poslednú hospitalizáciu žalobkyni v Psychiatrickej nemocnici
Kremnica, v tom čase nikto zhoršený vývoj bodovo neustálil postupom upraveným zákonom č. 437/2004
Z.z.. Okresný súd tak svojvoľne ustálil začiatok behu premlčacej lehoty na posledný deň hospitalizácie
v nemocnici Kremnica, hoci k tomu nie je žiadny objektívny dôkaz, ani vyjadrenie svedkyne MUDr.
Mikulášovej nie je celkom jednoznačné. Okresný súd tak poškodil žalobkyňu a zvýhodnil osobu, ktorá

jej zranenie spôsobila z nedbanlivosti. Odvolateľka ďalej konkrétne poukázala na obsah zápisu z
kontrolného psychického vyšetrenia MUDr. Mikulášovej zo dňa 10.12.2013, v ktorom konštatuje, že
ide o stav trvalý s tendenciou prehlbovania sa defektualizácie osobnosti; uvedená svedkyňa pripúšťala
ešte ďalší vývoj zhoršovania sťaženia spoločenského uplatnenia. Uvedené potvrdil aj MUDr. Cikatricis
vo svojom posudku č. 13/2007, kde uviedol, že žalobkyňa bola individualizovaná po viac ako roku

neúspešnej liečby ambulantnej a ústavnej; liečba musí trvať ďalej.

2.5 Odvolateľka tvrdila, že svedkyňa MUDr. Mikulášová mala povinnosť zachovávať mlčanlivosť; nemala
oprávnenie znalca, ale bola ošetrujúcou lekárkou žalobkyne, bola povinná k zraneniu žalobkyne
zachovávať mlčanlivosť. Nebola pritom vypočutá na odborné vyjadrenie a zo žiadneho ustanovenia

nevyplýva, že by jej výpoveď mohla byť nadradená nad trojnásobné znalecké závery.

2.6 Pokiaľ súd prvej inštancie žalobou voči žalovanej II/ zamietol, odôvodnil to s poukazom na kúpnu
zmluvu, avšak z vyjadrenia intervenienta vyplýva, že intervenient likvidoval nárok na základe poistnej
zmluvy, ktorú mal uzavretú so žalovanou II/. Takýto dôvod zamietnutia žaloby nie je odôvodnený;

odkazuje sa len na premlčaný nárok. Ak žalovaná II/ namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu,
žalobkyňa zdôraznila, že povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má osoba, ktorá je v evidenčných listinách
vedená ako držiteľ, a nie ako vlastník. Obrana žalovanej nemá oporu v zákone č. 381/2001 Z.z.

2.7 Žalobkyňa tiež poukázala na zákonné ustanovenia, podľa ktorých sa upravuje bodové hodnotenie

sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade zhoršenia následkov; hodnotenie je potrebné vykonať
novým lekárskym posudkom a zdôraznila, že tento posudok je posudkom, ktorý vypracoval MUDr.
Resutík ako súkromný znalecký posudok, resp. MUDr. Vongrej. Samotné vyjadrenie ošetrujúceho lekára
v danom prípade nie je a nemôže byť postačujúce; ošetrujúca lekárka nespĺňala personálne náležitosti
na to, aby vydala lekársky posudok pre potreby odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. V

prípade pochybností o správnosti mal byť podaný posudok osobou určenou podľa osobitného predpisu.
Žalobkyňa napokon tvrdila, že subjektívna lehota na podanie žaloby na nepriznanú časť nároku mala
uplynúť 26.01.2012 iba za predpokladu, ktorý by vyplýval z doplnku k znaleckému posudku, ak by sa
riadne opieral o znalecký posudok lekára v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z.. Doplnok znalca MUDr.
Cikatricisa tento charakter nemal a žaloba bola podaná vzhľadom na lekársky nález MUDr. Belašiča,

ktorý odôvodňoval, že došlo k takému vývoju stupňa sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý sa
nepredpokladal. Tento nárok znalec MUDr. De Riggo, PhD. uznal len čiastočne. Ak žalobkyňa ďalej
špecifikovala uplatnený nárok podaním zo dňa 17.12.2013, už sa opierala o nový lekársky posudok
v zmysle § 10 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z.. Uvedený posudok sa opieral o nález z kontrolného
psychiatrického vyšetrenia zo dňa 10.12.2013 a uvedený dátum žalobkyňa považuje za rozhodujúci,

kedy bolo možné zákonným postupom nanovo špecifikovať výšku odškodnenia za aktuálne sťaženie
spoločenského uplatnenia. Týmto momentom nemôže byť posledná hospitalizácia v psychiatrickej
nemocnici. Žalobkyňa odmietla záver, že o škode sa dozvedela najneskôr 30.11.2010, kedy bola
ukončená jej posledná hospitalizácia. Súd prvej inštancie nedostatočne prenikol do podstaty súdnehosporu, čo vyplýva aj z toho, že okresný súd v snahe obmedziť následky, ktoré vyplývali z posudku MUDr.
Vongreja ho na pojednávaní aj vypočul, avšak výsluch bol obšírny a zdĺhavý a protistrana množstvom
nesúvisiacich otázok a pripomienok viedla znalca k tomu, aby jeho posudok vyznel ako účelový a

nepresvedčivý. Naopak, odpovede uvedeného znalca preukazujú stav, že sa treba prikloniť k dátumu,
ktorý uviedol znalec ohľadne momentu, keď sa žalobkyňa mala dozvedieť o výške škody. Uvedený
znalec pripustil, že ani posledná hospitalizácia nevylučuje, že aj v budúcnosti môže dôjsť k ďalšej
psychiatrickej hospitalizácii žalobkyne; znalec pripustil ďalší vývoj komplikácií. Špekulácie protistrany
ohľadne psychiatrického stavu žalobkyne v období od roku 2003 do úrazu znalec odmietol.

2.8 Žalobkyňa napokon uviedla, že znalec MUDr. Vongrej vysvetlil, že s ohľadom vývoja sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne je potrebné brať do úvahy aj hospitalizáciu z roku 2018, nakoľko
dovtedajšie hospitalizácie nespĺňali kritériá, na základe ktorých by bolo možné ustáliť, že ide o stav
trvalejší. Nebol žiadny právny ani skutkový dôvod nestotožniť sa so závermi znalca MUDr. Vongreja
ohľadom výšky bodového hodnotenia, ani ohľadom okamihu, ktorý možno posudzovať za okamih

ustálenia vzniku zvýšeného sťaženia spoločenského uplatnenia.

3. Žalovaný I/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil; uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%. Žalovaný I/ uviedol, ktoré okolnosti v spore zospornil či už on alebo žalovaná

II/ alebo intervenient na strane žalovaných, akou argumentáciou sa bránil a zdôraznil, že uplatnil
námietku premlčania. Samotný žalobný návrh bol koncipovaný bez toho, aby žalobkyňa predostrela
argument o tom, že k ustáleniu jej zdravotného stavu došlo inokedy a inak, než na základe znaleckého
posudku MUDr. Cikatricisa a jeho doplňujúceho vyjadrenia. Ak svoj nárok špecifikovala na pojednávaní
dňa 12.11.2013, bolo zrejmé, že ide o uplatnenie premlčaných nárokov. Ak sa žalobkyňa domáhala

pripustenia zmeny žalobného návrhu podaním zo dňa 20.12.2013, je zrejmé, že tak činila v dôsledku
predkladaného znaleckého posudku MUDr. Resutíka; už v tom čase žalovaný I/ argumentoval, že na
pripustenie žalobkyňou požadovanej zmeny návrhu neboli splnené procesné podmienky, najmä že
výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

3.1 Žalovaný I/ poukázal na rozsiahle dokazovanie súdom prvej inštancie; aktivitou v tomto smere
participoval žalovaný I/, ako aj intervenient; súd prvej inštancie sa snažil o čo najúplnejšie a objektívne
zistenie skutkového stavu. Postoje žalobkyne boli v tomto smere viac pasívne. Z niektorých lekárskych
nálezov pritom vyplývalo, že žalobkyňa trpela duševnými poruchami už dva roky pred dopravnou
nehodou; z týchto lekárskych nálezov vyplýva, že dopravná nehoda sa mohla podieľať len na forme

zhoršenia akcelerácie duševných porúch žalobkyne zistených a diagnostikovaných už v roku 2003. Z
uvedeného dôvodu žalovaný I/ považoval bodové ohodnotenie položky č. 255 v zmysle posudku MUDr.
Cikatricisa za nadsadené a nedôvodne nadhodnotené.

3.2 Žalovaný I/ poukázal na osobu MUDr. Mikulášovej, ktorá je dlhodobou ošetrujúcou psychiatričkou

žalobkyne, je detailne oboznámená s charakterom a vývojom duševného stavu žalobkyne, pozná
okolnosti liečby i ústavných hospitalizácií žalobkyne. MUDr. Mikulášová pritom zrozumiteľne a vecne
stanovila okamih ustálenia zdravotného duševného stavu žalobkyne ku dňu 30.11.2010; súd prvej
inštancie uskutočnil dôkaznú a precíznu analýzu skutkového stavu žalobkyne osobitne vo vzťahu k
psychiatrickým ťažkostiam. Aplikáciu ustanovení o premlčaní súd prvej inštancie riadne zdôvodnil.

4. Intervenient v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania intervenienta. Uviedol, že
žalobkyňa v podanom odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré prezentovala už pred súdom prvej inštancie,
na ktoré žalovaní a intervenient relevantným spôsobom reagovali, predložili dôkazy, tvrdenia žalobkyne

spochybnili a dokázali ich nesprávnosť. Okresný súd sa podrobne zaoberal argumentáciou žalobkyne
uvedenou v odvolaní už v prvoinštančnom konaní; súd prvej inštancie ich vyhodnotil a podrobným
spôsobom vykonal dokazovanie za účelom objektívneho vyhodnotenia skutkového stavu. Okresný súd
dospel správne k verdiktu, ktorým žalobu zamietol.

5. Žalobkyňa v ďalšom písomnom vyjadrení (replika) zotrvala na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom
uvedených. Naďalej tvrdila, že súd prvej inštancie nedostatočne hodnotil znalecký posudok, ktorý má
významnejší vplyv ako hodnotenie ošetrujúceho lekára; okresný súd dostatočne nezhodnotil celkový
stav,neprihliadaldostatočnenaznaleckýposudok,ktorýsituujemožnosťposúdiťzhoršeniezdravotnéhostavu do úplne iného obdobia. Na túto skutočnosť - zhoršovanie zdravotného stavu žalobkyne mala
byť žalobkyňa upozornená aj zo strany ošetrujúcej lekárky. Ďalej uviedla, že ani jeden z podaných
znaleckých posudkov nezodpovedal konštrukcii uvedenej v § 10 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z.; k

takémuto postupu sa priblížil iba MUDr. Resutík, ktorý rozčleňoval jednotlivé položky a uviedol aj rozdiel
medzi pôvodnou bodovou hodnotou a novým posúdením.

5.1 Žalobkyňa tiež poukázala na ustanovenie § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyvodila,
že okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo prvýkrát, sa zásadne definuje momentom

nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby, pričom subjektívna lehota plynie v rámci lehoty
objektívnej. Žalobkyňa nemohla mať subjektívnu vedomosť o zvýšení odškodnenia, kým nebol vydaný
lekársky posudok, kde by vznikol kladný rozdiel oproti pôvodnému znaleckému posudku pri bodovom
ohodnotení aktuálnych zdravotných stavov. Musí tak ísť o preukázateľne subjektívnu vedomosť
poškodeného. Žalobkyňa teoreticky pripustila, že časť bodového ohodnotenia, ktorá vyplýva z doplnku k
posudku MUDr. Cikatricisa, sa javí premlčaná, avšak zdôraznila, že doplnok k posudku nemá charakter

nového posudku v zmysle § 10 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z., nakoľko zákon k znaleckému posudku
dodatok nepozná. Poukázala v tomto smere na rozhodnutie sp.zn. 2Cdo/1169/2000 Najvyššieho súdu
ČR, z ktorého vyplýva, že poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď možno objektívne vykonať bodové
ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. MUDr. Mikulášová takýto objektívny dôkaz do
dokumentácie žalobkyne doložila až v decembri 2013.

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej

inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. v celom jeho rozsahu ako vecne správny potvrdil. Odvolateľ
síce vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia, odvolací súd však žiadne nesprávne
skutkové zistenia nekonštatuje; skutkové zistenia súdu prvej inštancie považuje za správne a úplné; z
uvedeného dôvodu odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania; dôkazy vykonané súdom
prvej inštancie nebolo potrebné zopakovať ani doplniť.

7.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky žalobkyne, napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Napriek právnej a skutkovej zložitosti

veci je rozhodnutie súdu prvej inštancie zrozumiteľné, súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými
skutkovými a právnymi otázkami podstatnými pre komplexné posúdenie veci a právne správne
rozhodnutie o uplatnenom nároku. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu už v prvostupňovom
rozhodnutí vysporiadal prakticky so všetkými relevantnými odvolacími námietkami odvolateľky. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledujúce skutočnosti:

9. Okresný súd pôvodne konal o žalobe žalobkyne doručenej dňa 27.02.2013, v ktorej žalobkyňa
uplatnila nárok na zaplatenie sumy 23.664,24 Eur s príslušenstvom titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia; zo žaloby vyplýva, že tento nárok uplatnila s poukazom na znalecký posudok č.13/2007
zo dňa 10.06.2007 znalca MUDr. Cikatricisa, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia obodoval

nasledovne:
- položka 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných
nepriaznivých psychologických činiteľov - poruchy mozgu 1000 bodov,
- položka 325d - obmedzenie pohyblivosti v krčnej chrbtici ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo
325 bodov,

- položka 432a - plošné jazvy po operácii a poraneniach 30 bodov;
Celkom 1355 bodov
V doplňujúcom vyjadrení k posudku č.1/2008 ku dňu 25.8.2008 znalec MUDr. Cikatricis prehodnotil
pôvodné bodové hodnotenie a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne hodnotil nasledovne:- položka 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných
nepriaznivých psychologických činiteľov - poranenie mozgu; hodnotenie 1300 bodmi, zvýšené podľa §
10 ods.4 zákona č.437/2004 Z.z. o 700 bodov 2000 bodov,

- položka 325d - obmedzenie pohyblivosti v krčnej chrbtici ľahkého stupňa s koreňovým dráždením
vľavo 325 bodov,
- položka 432a - plošné jazvy po operácii a poraneniach 30 bodov,
- položka 312 - strata sleziny 150 bodov
Celkom 2505 bodov

Žalobkyňa žalobou uplatnila nárok na zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia, ktorý jej prináleží z dôvodu uznania invalidity; žalobkyňa bola uznaná za invalidnú
rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 28.06.2006 a bol jej priznaný invalidný dôchodok v dôsledku
zranení a ochorení spôsobených jej pri dopravnej nehode.

9.1 Okresný súd ustálil, že o takejto škode, vyplývajúcej z bodových ohodnotení znalca

MUDr. Cikatricisa, sa žalobkyňa dozvedela najneskôr dňa 03.09.2008, keď tento nárok uplatnila
prostredníctvom advokáta na hlavnom pojednávaní v trestnej veci.

10. Žalobkyňa podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.12.2013 žiadala, aby okresný súd pripustil
zmenu návrhu; zmeneným návrhom uplatnila nárok na zaplatenie sumy 36.192,74 Eur s príslušenstvom.

Nový návrh oprela o závery posudku znalca MUDr. Resutíka č.28/2013 zo dňa 16.12.2013, tento
posudok považovala za posudok podaný podľa ustanovenia § 10 ods.7 zákona č.437/2004 Z.z.. Z
uvedeného posudku vyplýva bodové hodnotenie nasledovne:
- položka 304d - poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredne ťažké s príznakmi koreňového
dráždenia 520 bodov

(znalec od hodnoty 520 bodov stanovenej pre položku 304d odpočítal pôvodne hodnotenú položku 304b
na 325 bodov; následky, ktorých vývoj sa pôvodne nepredpokladal predstavujú v bodovom hodnotení
195 bodov)
- položka 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných
nepriaznivých činiteľov - poranenie mozgu 2600 bodov

(znalec od hodnoty 2600 bodov stanovenej pre položku 255 odpočítal pôvodne hodnotenú položku 255
na 1000 bodov; následky, ktorých vývoj sa pôvodne nepredpokladal predstavujú v bodovom hodnotení
1600 bodov)
Celkom znalec ustálil nový nárok na 1795 bodov (195 + 1600 bodov).
Okresný súd zmenu žaloby uznesením č.k. 14C/28/2013-226 zo dňa 9. júna 2014 pripustil.

11. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí precízne vysporiadal s otázkou pasívnej vecnej
legitimácie subjektov na strane žalovaných; sama žalobkyňa sa zaplatenia žalovanej sumy domáhala od
žalovaného I/ alebo žalovanej II/. Súd prvej inštancie správne, zrozumiteľne, precízne a s odkazom na
zákonnéustanoveniaa judikatúruvyššíchsúdnychinštanciípoukázalnaprincípyodškodneniazabolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia s dôrazom na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
(bolestné žalobkyňa neuplatňovala).

11.1 Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa aplikujú ustanovenia zákona č.437/2004
Z.z., uvedený zákon upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia; vydávanie lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia a jeho náležitosti ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na
hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Sťažením spoločenského uplatnenia zákon č.437/2004
Z.z. rozumie stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky
pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na

plnenie jeho spoločenských úloh (§ 2 ods.2 citovaného zákona). Pri určení výšky náhrady a sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku; výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom

vznikol nárok na náhradu, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé Euro smerom
nahor. V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd podľa § 5 ods.5
zákona č.437/2004 Z.z. náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť o 50%; zákon č.437/2004Z.z. zvýšenie obmedzil hornú hranicou oproti vyhláške č.32/1965 Zb., za ktorej účinnosti mohol súd
odškodnenie zvýšiť na základe vlastného uváženia alebo na základe znaleckého posudku.

11.2 Podkladom pre rozhodnutie o výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je lekársky
posudok; lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotné zariadenie, ktorého
posudzujúci lekár spravoval lekársky posudok; o vydanie lekárskeho posudku môže požiadať
poškodený;poškodenýmôžepožiadaťovydanieznaleckéhoposudkuvprípade,akvzniknúpochybnosti
o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. Lekársky posudok

sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie
spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví (§ 8 ods.4
zákona č.437/2004 Z.z.).

11.3 Zákon č.437/2004 Z.z. predpokladá aj situácie, pri ktorých dôjde k ďalšiemu zhoršeniu zdravotného
stavu,sťaženiaspoločenskéhouplatneniaodmomentu,kedysapovažovalzdravotnýstavpoškodeného

za ustálený. V prípade zistenia následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom.

11.4 Na uvedené princípy a zásady odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia súd prvej
inštancie v plnom rozsahu prihliadal. V konaní pred okresným súdom nevznikli zásadné pochybnosti

o tom, že uplatnené nároky sú dôsledkom úrazu, ktorý žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode dňa
28.05.2005, s tvrdeniami žalovanej strany o tom, že už pred týmto dátumom sa žalobkyňa podrobovala
psychiatrickej liečbe, sa okresný súd vysporiadal. Neboli pochybnosti ani o tom, že k dopravnej nehode
došlo v dôsledku konania žalovaného I/, ktoré malo charakter prečinu usmrtenia podľa ustanovení
Trestného zákona; žalovaný I/ bol z tohto prečinu právoplatne uznaný vinným rozsudkom vydaným v

trestnom konaní. Nebola ani pochybnosť o tom, že intervenient na strane žalovaných časť nárokov
žalobkyne v minulosti uspokojil. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné pre rozhodnutie o uplatnených
nárokoch vyriešiť, bola otázka premlčania nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

12. Vo vzťahu k premlčaniu nároku súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 106 ods.1

Občianskeho zákonníka (právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá).

12.1 Začiatok plynutia premlčacej doby pri sťažení spoločenského uplatnenia je stanovený okamihom,
kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe; ide o subjektívnu premlčaciu dobu;

objektívna premlčacia doba sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví (kde nepochybne sťaženie
spoločenskéhouplatneniapatrí)neuplatňuje.Vprípadenárokunaodškodneniesťaženiaspoločenského
uplatnenia poškodeného sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové
ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, v tento okamih začína plynúť premlčacia doba.
Pokiaľ ide o výšku škody v zmysle ustanovenia § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka táto vyplýva z

lekárskeho posudku.

12.2Lekárskyposudoksavydáva,lenčozdravotnýstavpoškodenéhomožnopovažovaťzaustálený;ak
ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví
(§ 8 ods.4 zákona č.437/2004 Z.z.). Odpoveď na otázku, kedy sa zdravotný stav ustálil, je závislé od

lekárskeho posúdenia; vzhľadom na charakter sťaženia spoločenského uplatnenia už zákon č.437/2004
Z.z. predpokladá možnosť obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia až po uplynutí jedného roka
od poškodenia na zdraví; tým nie je vylúčené skoršie ale ani neskoršie posúdenie následkov. Podstatné
je, že posúdenie sa vykoná vtedy, ak z hľadiska vývoja zdravotného stavu možno usúdiť, že zdravotný
stav sa už ustálil a nebude sa už podstatne meniť. V prípade, ak dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu

spôsobom, ktorý sa v pôvodne podanom posudku nepredpokladal, ide o nárok, ktorý sa posudzuje
samostatne so samostatnou premlčacou lehotou, ktorej začiatok je rozdielny ako pri nárokoch, ktoré
vznikli pri pôvodne ustálenom zdravotnom stave.

12.3 Otázka začatia plynutia premlčacej doby vo vzťahu k vedomosti o tom, kto za škodu zodpovedá je

konštantnou judikatúrou vyriešená; „poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach,
na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická
osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúcanespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti“ (Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp. zn. 1 Cdo 82/2009).

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia o námietke premlčania ustálil, že
žalobkyňa sa o subjekte zodpovednom za škodu dozvedela dňom doručenia obžaloby v trestnej veci
(21.05.2008) a zároveň sa o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia vyplývajúcej z
posudkuMUDr.Cikatricisadozvedelanajneskôrdňa9.12.2008(kedyvadhéznomkonaníuplatnilanárok
na náhradu škody vo výške vyplývajúcej z uvedeného posudku). Okresný súd správne konštatoval, že

počas plynutia trestného konania premlčacia doba neplynula (nakoľko žalobkyňa v adhéznom konaní
nárok na náhradu škody spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia riadne uplatnila); plynutie
premlčacej doby pokračovalo po skončení trestného stíhania (ktoré právoplatne skončilo 26.1.2010).
Ak na základe takéhoto ustálenia okresný súd konštatoval, že právo žalobkyne (vyplývajúce z posudku
MUDr. Cikatricisa) sa premlčalo dňa 26.01.2010, jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho
posúdenia; už dňa 09.12.2008 mala žalobkyňa vedomosť o oboch predpokladoch pre včasné uplatnenie

nároku, a to o škode a o tom, kto sa škodu zodpovedá.

13.1 Aj keď žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu žaloby (a súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil)
a uplatnila nárok na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia aj v zmysle posudku MUDr.
Resutíka,ajtentouplatnenýnárokjeajpodľanázoruodvolaciehosúdupremlčaný.Akoužbolouvedené,

v prípade zistenia nových následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia nepredpokladal, plynie nová doba pre uplatnenie odškodnenia za tieto (nové) následky. Aj v
danom prípade ale platí, že rozhodujúcim momentom pre začatie plynutie premlčacej doby nie je dátum
vypracovania posudku o sťažení spoločenského uplatnenia (lekársky posudok) alebo znalecký posudok,
prípadne deň jeho doručenia poškodenej, ale moment, keď je zdravotný stav poškodenej ustálený v

takom rozsahu, že je možné vykonať nové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. A tento
moment súd prvej inštancie ustálil na deň 30.11.2010. Ak teda žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby
v súvislosti s novými následkami, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia nepredpokladal, až dňa 17.12.2013, aj tento (nový) nárok uplatnila po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby premlčacej doby.

13.2 Ak súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku, jeho rozhodnutie
je vecne správne.

14. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Vo vzťahu k zodpovednostným subjektom odvolateľka nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o
tom, že žalovaná II/ nie je pasívne vecne legitimované a tvrdila, že intervenient poistnú udalosť likvidoval
na základe poistnej zmluvy, ktorú mal uzavretú so žalovanou II/. K uvedenému odvolací súd uvádza,
že zodpovedným za škodu spôsobenú na zdraví nie je ten, kto má s poisťovňou uzavretú poistnú
zmluvu podľa zákona č.381/2001 Z.z., ale ten, ktorému zodpovednosť za škodu vyplýva z ustanovení o

zodpovednosti za škode podľa Občianskeho zákonníka (v spore je uplatnený občianskoprávny nárok na
náhradu škody). Súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaný I/ je pri uplatnenom nároku zodpovednostným
subjektom nielen podľa ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, a to porušením právnej
povinnosti ale aj podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. Ak mal súd prvej inštancie za
preukázané, že žalovaná II/ nebola v okamihu škodovej udalosti (dopravnej nehody) vlastníčkou,

držiteľkou, užívateľkou predmetného motorového vozidla a ani na dopravnej nehode účastná nebola
a neporušila žiadnu právnu povinnosť, jeho záver o absencii pasívnej vecnej legitimácie žalovanej
II/ nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Iba skutočnosť, že v deň dopravnej nehody
bola žalovaná evidovaná ako vlastník motorového vozidla, zodpovednosť žalovanej II/ nezakladá,
najmä ak preukázala, že motorové vozidlo previedla na inú osobu a tvrdila, že k zmene v evidencii

vozidiel pre krátky odstup času (medzi prevodom a dopravnou nehodou) nedošlo. Príslušná evidencia
motorových vozidiel má len evidenčný charakter; k prevodu motorového vozidla dochádza spravidla jeho
odovzdaním, prípadne len odovzdaním kľúčov od motorového vozidla. Ak žalobkyňa poukazovala na
poistnúzmluvu(nazákladektorejjejboloposkytnutépoistnéplnenie),opomína,žepredmetompoistenia
bolo konkrétne motorové vozidlo; ak toto bolo v čase dopravnej nehody poistené, poisťovňa poskytne

poistné plnenie bez ohľadu na do, že došlo k zmene majiteľa, prípadne držiteľa motorového vozidla.

14.1 Odvolacia námietka vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného I/ je zmätočná a aj v rozpore s
obsahom napadnutého rozhodnutia. Pre odvolací súd jasne z rozsudku okresného súdu vyplýva, žetento za zodpovednú osobu považoval žalovaného I/ nielen podľa ustanovenia § 420 ods.1 ale aj
podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie okamih vedomosti poškodenej
o tom, kto za škodu zodpovedá, nestanovil moment vznesenia obvinenia žalovanému I/ ale deň,

keď bola žalovanej doručená obžaloba v trestnej veci vedenej proti žalovanému I/. Odvolací súd
súhlasí s tým, že momentom doručenia obžaloby žalobkyňa získala podstatné informácie o skutkových
okolnostiach,nazákladektorýchsimohlaurobiťdostatočnýúsudokotom,ktorákonkrétnafyzickáosoba
za škodu zodpovedá. Navyše ustálenie uvedeného momentu nebolo rozhodujúce pre posúdenie otázky
premlčania nároku, nakoľko vzhľadom na uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní

premlčaciadobaneplynulaazačalaplynúťažpoprávoplatnomskončenítrestnéhokonania(26.01.2010)
kedy už bola daná aj nespochybniteľná istota poškodenej o zodpovednom subjekte.

14.2 Neobstojí tvrdenie, že súd prvej inštancie nebral do úvahy opakované vypracovanie bodového
hodnotenia MUDr. Cikatricisom a je tak sporný moment rozhodný pre počítanie subjektívnej premlčacej
doby vo vzťahu k jeho posudkom vo vzťahu k uzrozumeniu žalobkyne o výške škody. Tu odvolací

súd poukazuje na ustanovenie § 8 ods.4 zákona č.437/2004 Z.z. (lekársky posudok sa vydáva, len
čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského
uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví); zároveň poukazuje na
skutočnosť, že v čase vypracovania posudku a jeho doplnku (10.06.2007, resp. 25.08.2008) stav
žalobkyne musel byť natoľko ustálený, že bolo možné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského

uplatnenia vykonať. Podstatné je, že doručením posudkov sa žalobkyňa dozvedela o škode jej
spôsobenej vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia; 09.12.2008 takýto nárok v adhéznom
konaní uplatnila. Uvedené navyše bolo dôvodom pre neplynutie premlčacej doby, ktorá zažala plynúť
až po právoplatnom skončení trestného konania; ak žalobkyňa svoje nároky uplatnila žalobou až
27.02.2013, uplatnila ich po viac ako dvoch rokoch od momentu, kedy sa o škode dozvedela a o tom,

kto za škodu zodpovedá.

14.3 Časť uplatnených nárokov bola žalobkyni intervenientom na strane žalovaných vyplatená; ak
žalobou uplatnila doposiaľ neuhradených nárokov z posudku MUDr. Cikatricisa a jeho doplnenia aj s
poukazom na ustanovenie § 5 ods.5 zákona č.437/2004 Z.z., predpoklady pre 50%-né zvýšenia náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia boli splnené pred tým, ako bolo právoplatne skončené trestné
konanie vedené proti žalovanému I/; z tvrdení žalobkyne vyplývam že invalidný dôchodok v dôsledku
zranení a ochorení spôsobených pri dopravnej nehode jej bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne
zo dňa 28.6.2006.

14.4 Odvolateľka spochybnila závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k položke 325d, ktorú pôvodne
stanovil znalec MUDr. Cikatricis v spojení s bodovým ohodnotením totožného poškodenia zdravia, ktoré
MUDr. De Riggo posúdil podľa položky 304b. Z posudku znalca MUDr. De Rigga vyplýva, že MUDr.
Cikatricis v tejto časti poškodenie zdravia posúdil nesprávne keď ho subsumoval pod položku 325d (a
ohodnotil na 325 bodov) a súdom ustanovený znalec poškodenie zdravia subsumoval pod položku 304b,

kde je rozpätie 130-325 bodov a obodoval poškodenie zdravia na 244 bodov. Iba nesprávne uvedenie
položky v posudku MUDr. Cikatricisa neznamená, že žalobkyňa za sťaženie spoločenského uplatnenia
v tomto konkrétnom následku odškodnená nebola; najmä ak z jej vyjadrení a obsahu spisu vyplýva,
že intervenientom bola odškodnená podľa pôvodného posudku MUDr. Cikatricisa zo dňa 10.06.2007,
a teda za nesprávne uvedenú položku č.325d, odškodnenie za túto položku presahovalo odškodnenie,

ktoré by žalobkyni patrilo podľa správneho ohodnotenia podľa položky č.304b.

14.5 Odvolateľka si zároveň protirečí ak tvrdí, že na bodové hodnotenie psychiatrických následkov
MUDr. Cikatricisom súd prvej inštancie nemal prihliadať a mal prihliadať na posudok MUDr. Resutíka,
ktorého posudok bol novým posudkom potom, ako sa u žalobkyne prejavili následky, ktorých vývoj sa pri

pôvodnomhodnotenínásledkovnepredpokladal.Bolatožalobkyňa,ktorásvojenárokyoprelaoposudok
MUDr. Cikatricisa, a to v adhéznom konaní ako aj v prejednávanej veci; posudkom MUDr. Cikatricisa
a jeho doplnkom a uplatnením nároku v adhéznom konaní je preukázané, kedy sa žalobkyňa o škode
dozvedela. Súd prvej inštancie žalobu nezamietol z dôvodu, že MUDr. Cikatricis nebol oprávnený
obodovať zranenia žalobkyne a ich následky na sťaženie spoločenského uplatnenia ale z dôvodu, že

žalobkyňa svoje nároky v súdnom konaní uplatnila po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.
Ak žalobkyňa poukazuje výslovne iba na závery posudku MUDr. Resutíka, z argumentácie súdu prvej
inštancie je zrejmé, že tieto boli premlčané, nakoľko posudok MUDr. Resutíka len deklaroval zdravotný
stav žalobkyne vzniknutý po ustálení jej zdravotného stavu (30.11.2010); nebolo tak možné uplatnenýnárok vyplývajúci z posudku MUDr. Resutíka (návrh na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 20.12.2013)
priznať z dôvodu vznesenej námietky premlčania subjektami na žalovanej strane a intervenientom.

14.6 Odvolateľka tvrdila, že súd prvej inštancie nesprávne založil svoje rozhodnutie na záveroch
vyplývajúcich z výsluchu MUDr. Mikulášovej a neprihliadal na závery vyplývajúce z posudkov MUDr.
Resutíka a MUDr. Vongreja. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že podstatnou otázkou, na
ktorú bolo potrebné dať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odpoveď, bola otázka, ktorým
momentom začala plynúť premlčacia doba aj pre následky, ktoré sa v pôvodnom bodovom hodnotení

nepredpokladali a teda vzhľadom k vyššie uvedenému, ktorým momentom bol zdravotný stav
poškodenej (aj po jeho zhoršení) ustálený v takom rozsahu, že bolo možné vykonať nové hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia. Vykonané dokazovanie znaleckými posudkami a výsluchmi znalcov
jasnú odpoveď na nastolenú otázku neprinieslo; znalec MUDr. Resutík k uvedenému uviedol, že na
túto otázku je ťažké zodpovedať a mal zato, že zdravotný stav žalobkyne možno ustáliť k momentu
ošetrujúceho lekára o zhoršení zdravotného stavu poškodenej. Z posudku a vyjadrení MUDr. Vongreja

vyplynulo, že poškodenie zdravia žalobkyne vo vzťahu k položke č. 255 ohodnotil rovnako ako MUDr.
Resutík;napriektomujejzdravotnýstavpovažovalzaustálenýažkudňu,kedybolovykonanévyšetrenie
poškodenejvmarci2018.Podstatnáotázkataknebolazodpovedaná,vznikolparadoxmedzistanovením
iného momentu ustálenia zdravotného stavu poškodenej znalcami, podľa jedného to bolo v roku 2013
a podľa druhého v roku 2018, bodové hodnotenie položky č.255 však ostalo rovnaké. Napokon bolo

znalcom pripustené, že otázka ustálenia zdravotného stavu poškodenej aj vo vzťahu k následkom,
ktorýchvývojsapripôvodnomhodnotenísťaženiaspoločenskéhouplatnenianepredpokladal,jeotázkou
na ošetrujúcu psychiatričku žalobkyne. V konečnom dôsledku z posudku MUDr. Resutíka moment
ustálenia zdravotného stavu z hľadiska hodnotenia následkov nevyplýval, v rámci svojej výpovede sa
odvolával na psychiatrické vyšetrenie vykonané ošetrujúcou lekárkou MUDr. Ivetou Mikulášovou.

14.7 Súd prvej inštancie vykonané dokazovanie a skutočnosti ním zistené hodnotil v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov keď každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach.
Žiadny dôkaz nemá predpísanú silu, rozhodujúcim (a jediným) dôkazom v tomto smere nemôže byť ani
konkrétny znalecký posudok, skutočnosti zistené znaleckým dokazovaním súd hodnotí vo vzájomných

súvislostiach so skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo. Ak v tomto smere znalci odpoveď na
podstatnú otázku neuviedli, resp. ich tvrdenia boli v rozpore s ostatnými skutkovými zisteniami (rovnaké
bodové hodnotenie položky č. 255 v posudku MUDr. Resutíka a MUDr. Vongreja) nebol postup súdu
prvej inštancie v rozsahu ďalšieho dokazovania (výsluch MUDr. Mikulášovej) postupom nesprávnym.
V konečnom dôsledku obaja znalci pri stanovení bodového hodnotenia vychádzali z lekárskeho nálezu

MUDr. Mikulášovej zo dňa 10.12.2013. Ani uvedený lekárky nález, resp. dátum jeho vydania, však nie
je rozhodujúcim pre stanovenie momentu, kedy bolo potrebné považovať zdravotný stav poškodenej za
ustálený pre účely stanovenia začiatku plynutia premlčacej doby. Rozhodujúcim je moment, kedy bolo
možné považovať za ustálený aj taký zdravotný stav, ktorý v čase pôvodného bodového hodnotenia
MUDr. Cikatricisom nebolo možné predpokladať.

14.8 Ak potom súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia ošetrujúcej lekárky, ktorá uviedla, že „ja by som to
ustálila na čas hospitalizácie žalobkyne v roku 2010, keďže od roku 2008 ten zdravotný stav sa vývojom
zhoršoval, hoci po roku sa mohol zlepšiť od roku 2008, ale sa nezlepšil. Bola hospitalizovaná, v tom
roku 2010, mal byť predpoklad, že sa zlepší, avšak sa nezlepšil, na základe toho že sa nezlepšil, po

hospitalizácii som navýšila to bodové ohodnotenie o 600 bodov“. Ak z vyššie uvedeného okresný súd
vyvodil, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo po
hospitalizácii v roku 2010, nerozhodol na základe nesprávne zisteného skutkového stavu a ani jeho
závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

14.9 Odvolateľka napokon namietala, že MUDr. Mikulášová mala povinnosť zachovávať mlčanlivosť
ako ošetrujúca lekárka žalobkyne. Odvolací súd súhlasí s tým, že svedok je pri svojej výpovedi povinný
zachovávať mlčanlivosť o údajoch chránených podľa osobitného predpisu a inú zákonom stanovenú
alebo štátom uznanú povinnosť mlčanlivosti. Žalobkyňa však výsluch svedkyne pred súdom prvej
inštancie pred jeho vykonaním a ani v priebehu výsluchu sama a ani prostredníctvom právneho zástupcu

nenamietla; napokon vyslovené závery vyplývali aj zo zdravotnej dokumentácie predkladanej v rámci
znaleckých posudkov a aj v rámci lekárskych nálezov, predložených samotnou žalobkyňou.15. Ani ďalšia argumentácia žalobkyne v replike nebola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie; naopak svedčí o tom, že nie súd prvej inštancie
si v dostatočnej miere neozrejmil (ako tvrdí žalobkyňa v odvolaní) otázku priznania invalidného

dôchodku, ale tvrdením o tom, že subjektívna doba plynie v rámci objektívnej (replika) práve žalobkyňa
prostredníctvom právneho zástupcu nedostatočne zvážila plynutie premlčacej doby pri odškodňovaní
sťaženia spoločenského uplatnenia; pri takomto nároku totiž v zmysle ustanovenia § 106 ods.2
Občianskeho zákonníka žiadna objektívna premlčacia doba neplynie. Žalobkyňa zároveň poukazuje
na subjektívnu vedomosť o zvýšení odškodnenia, ktorá má vyplývať zo znalosti lekárskeho posudku;

v zmysle konštantnej judikatúry ale subjektívna premlčacia doba začína plynúť momentom, kedy je
zdravotný stav tak ustálený, že je možné vypracovať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
2Cdo/1169/2000 (poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď možno objektívne vykonať bodové
ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia), na ktorý v rozpore so svojimi tvrdeniami
žalobkyňa poukazuje. Nie je potom podstatné, kedy bol takýto dôkaz do zdravotnej dokumentácie

doložený.

16. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom
podľa ustanovenia § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. vo výroku I. ako vecne správne potvrdil považujúc rozsudok
súdu za vecne správny; odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť jeho zmenu alebo zrušenie.

16.1 Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj výrokoch o náhrade trov konania (výrok II.), o znalečnom
(výroky III. a IV.) a trovách štátu vzniknutých do účinnosti Civilného sporového poriadku (výrok V.),
keď súd prvej inštancie správne prihliadol na princíp úspechu v konaní. Uvedené platí bez ohľadu na
skutočnosť, že žalobkyňa bola na svojom zdraví poškodená konaním žalovaného I/; súd žalobu zamietol

z dôvodu premlčania nároku; zodpovednosť za premlčanie nesie žalobkyňa.

17. Odvolaciemu súdu bolo z úradnej činnosti známe, že právny zástupca žalobkyne v konaní pred
súdom prvej inštancie JUDr. Vladimír Zvara, v priebehu odvolacieho konania zomrel. Z uvedeného
dotazoval likvidátora advokátskej kancelárie JUDr. Vladimíra Zvaru, a to JUDr. Alana Zvaru, ktorý

uviedol, že vec mu je známa, so žalobkyňou bol v kontakte ale žalobkyňu v spore nezastupuje a
žalobkyňa mu plnomocenstvo k zastupovaniu v spore neudelila; vystupuje iba ako likvidátor advokátskej
kancelárie, ktorý je povinný vykonať len neodkladné úkony v prospech klientov tak, aby neutrpeli ujmu
na svojich právach a oprávnených záujmoch.

17.1 Z uvedeného dôvodov odvolací súd v záhlaví tohto rozsudku právneho zástupcu žalobkyne
neuviedol; do dňa rozhodnutia o odvolaní nebolo odvolaciemu súdu predložené žiadne plnomocenstvo,
ktorým by iného právneho zástupcu splnomocnila k zastupovaniu v spore.

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní
aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods.
1 C.s.p.. Nárok na náhradu trov konania priznal žalovaným I/ a II/ ako aj intervenientovi vystupujúcemu
na žalovanej strane, ktorí boli v odvolacím konaní úspešní v celom rozsahu, nakoľko odvolací súd

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.