Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. január 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717202200
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6717202200.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcov: T. F.

L., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. O. XXXX/XX, XXX XX A. T. B. T. L., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. O. XXXX/XX,
XXX XX A., obidvoch zastúpených advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Námestie SNP
17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: I/ OTP Faktoring Slovensko s.r.o., so sídlom Špitálska 61, 811 08
Bratislava, IČO: 45 730 008, II/ Auctioneer s.r.o., so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 881
014, obidvom zastúpeným advokátom JUDr. Petrom Gromom, so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava
a D. P. P., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. C. XXXX/XX, XXX XX A., za účasti intervenienta na strane žalobcu
T. F. L., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. O. XXXX/XX, XXX XX A., Reštrukturalizácie a konkurzy RS, v.o.s., so

sídlom Hlavné námestie 13, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 236 108, a za účasti intervenienta na
stranežalobkyneB.T.L.,Z..XX.XX.XXXX,K.B.O.XXXX/XX,XXXXXA.,Prváarbitrážnak.s.,sosídlom
Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 795 36, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II.ŽalobcoviaA/aB/ sú povinní spoločneanerozdielnezaplatiťžalovanémuI/náhradutrovkonania
v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

III. Žalobcovia A/ a B/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému II/ náhradu trov
konaniavrozsahu100%do3dníodprávoplatnostiuzneseniasúduourčenívýškynáhradytrovkonania.

IV. Žalobcovia A/ a B/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému III/ náhradu trov
konaniavrozsahu100%do3dníodprávoplatnostiuzneseniasúduourčenívýškynáhradytrovkonania.

V. Súd uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 27.03.2017 sp.zn. 14C/6/2017-43 v spojení s

uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 05.09.2017 sp.zn. 14Co/279/2017-64, ktorým bolo
nariadené neodkladné opatrenie, z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 17.02.2017, ktorá bola doručená súdu dňa 17.02.2017, domáhali
voči žalovaným určenia, že dobrovoľná dražba nehnuteľností zapísaných na E. Č.. XXX vedenom
Okresným úradom Krupina, katastrálny odbor, pre okres Krupina, obec Devičie, katastrálne územie
Devičie, parcely parc. č. CKN 218, o výmere 839 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu
súpisné číslo XX postaveného na parc.č. CKN 218 (ďalej len „nehnuteľnosti“), ktorá sa uskutočnila v

sídle žalovaného I/ v zmysle Notárskej zápisnice zo dňa 18.11.2016 spísanej JUDr. Zuzanou Vrtíkovou,
notárskym kandidátom povereným notárkou JUDr. Katarínou Valovou, PhD., Notársky úrad Bratislava
I., č. N1175/2016, Nz44926/2016, NCRIs45935/2016, je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že dňa
18.11.2016 sa v sídle žalovaného I/ uskutočnila dobrovoľná dražba, o čom spísala JUDr. ZuzanaVrtíková, notársky kandidát poverený JUDr. Katarínou Valovou, PhD., Notársky úrad Bratislava I.,
notársku zápisnicu č. N1175/2016, Nz44926/2016, NCRIs45935/2016. Predmetom dobrovoľnej dražby
boli už označené nehnuteľnosti, ktorých spoluvlastníkmi boli každý v 1-ici. Organizovanie a priebeh

dobrovoľných dražieb, ako aj vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich
upravuje Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 527/2002 Z.z.“). Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., dražobník zaistí ohodnotenie
predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik,
jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku, alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny

celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom,
ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v
dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad
ceny. Podľa § 16 ods. 6 uvedeného zákona, vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch,
ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý
pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 3-iny hodnoty predmetu

dražby určenej znaleckým posudkom, a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako
polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Hodnota predmetu dražby v danom
prípade bola stanovená podľa znaleckého posudku č. 193/2016 znalca Ing. Františka Orsága, ktorý určil
všeobecnú hodnotu nehnuteľností a teda hodnotu predmetu dražby sumou 22.100,- Eur. Takto určená
hodnota predmetu dražby je však v príkrom rozpore s hodnotou nehnuteľností, ktoré boli predmetom

dražby, nakoľko znaleckým posudkom č. 277/2008 znalca Ing. Petra Puškára bola určená všeobecná
hodnota nehnuteľností, ktoré tvorili predmet dobrovoľnej dražby v sume 39.832,70 Eur. Tento znalecký
posudok bol vypracovaný za účelom zriadenia záložného práva v prospech právneho predchodcu
žalovaného I/. Zo znaleckého posudku, na základe ktorého bola určená všeobecná hodnota predmetu
dražby č. 193/2016 nie je zrejmé, prečo došlo k takému výraznému poklesu hodnoty nehnuteľností v

priebehu približne 8 rokov, keď oni ako vlastníci nehnuteľností tieto udržiavali a opravovali (vrátane
vybudovania novej kanalizačnej a vodovodnej prípojky). Tiež v roku 2014 zrealizovali novú brizolitovú
fasádu rodinného domu. Navyše znalecký posudok č. 193/2016 obsahuje významné faktické chyby,
a to najmä nesprávne uvedenie vnútorných omietok vápenných hladkých, ktoré sú v skutočnosti
sadrokartónové so stierkou, rodinný dom nemá žiadne vonkajšie rolety plastové, kúrenie nie je ústredné

plynovým kotlom, ale elektrické a kachľovou pecou bez radiátorov. V rodinnom dome sa nachádza
kuchyňa, predmetom ohodnotenia nie sú izolácie, najmä vodorovné, ktoré sa nachádzajú pod podlahou
kuchyne, chodby a kúpeľne v zložení IPA izolácia, karirohoš, extrudovaný polystyrén 50 mm, betónový
poter 160 mm a keramická dlažba. Znalec tiež neohodnotil kamennú pivnicu, ovocné stromy, vinič
a ďalšie úpravy. Ďalej v žalobe zdôraznili, že už v priebehu prípravy a uskutočnenia dražby došlo k

viacerým porušeniam zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Napríklad správcovi dane
nebolo zaslané oznámenie o dražbe a dražba sa vzhľadom na prebiehajúce exekučné konania zapísané
na príslušnom LV, nemala vôbec uskutočniť. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., navrhovateľ
dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby
záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa

navrhuje výkon záložného práva. Z podkladov, na základe ktorých sa dobrovoľná dražba uskutočnila,
výška pohľadávky, jej splatnosť a v neposlednom rade aj pravosť nevyplýva. Ďalej namietali porušenie
§ 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. v tom, že žalovaný II/ žiadnym spôsobom nepreukázal, prečo za
miesto dražby určil práve Bratislavu, kde už z hľadiska vzdialenosti a s tým spojenej časovej straty
od obce Devičie nemožno očakávať dostavenie sa väčšieho počtu dražiteľov z tej oblasti, z ktorej

by o dražené nehnuteľnosti mohol byť najväčší záujem t.j. z obce Devičie a najbližšieho okolia. Ako
prirodzené miesto dražby sa ponúkalo práve Mesto Krupina, nie je Mesto Bratislava. Žalovaný II/ tým, že
za miesto konania dražby určil vzdialenú obec resp. mesto, sťažil účasť na dražbe dražiteľov z oblasti,
v ktorej sa účasť dala očakávať, a tým obmedzil účasť na dražbe a zmaril dosiahnutie vyššieho výťažku
z dražby. Takéto konanie nepochybne mohlo mať dopad na dosiahnutý výťažok dražby a tým reálne

aj ich práva. Tým je naplnený predpoklad neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z.z.. Rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 22.11.2011 sp.zn. 6Co/108/2011 bolo v obdobnej veci
rozhodnuté o neplatnosti dražby, pričom odvolací súd vyslovil v tomto rozsudku niekoľko zásadných
záverov, ktoré je podľa ich názoru možné aplikovať aj na danú právnu vec. Žalobcovia sa v žalobe
ďalej venujú viacerým citáciám z označeného rozsudku. Ďalej žalobcovia neplatnosť dražby videli i

v porušení § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., podľa ktorého, ak je predmetom dražby byt, dom,
iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby
zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na
elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. Vrovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na
ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní
dražby alebo opakovanej dražby. V žalobe tvrdili, že nemajú vedomosť o tom, že by žalovaní I/ a II/ v

zmysle uvedeného citovaného ustanovenia postupovali. Na záver žaloby žalobcovia vzniesli námietku
premlčania nároku žalovaného I/ voči nim z dôvodu, že Zmluva o hypotekárnom úvere č. 017/4011/05HU
bola uzatvorená dňa 19.09.2005 pričom v zmysle článku IV. splácanie úveru bolo dojednané tak, že úver
včítane úrokov sa zaviazli splácať v mesačných anuitných splátkach v období od 01.12.2005, kedy bola
splatná prvá mesačná splátka, až do 21.09.2012, kedy bola splatná posledná mesačná splátka, teda

splátka č. 82. Listom zo dňa 22.09.2010, č. 3377/3/122/10 právny predchodca žalovaného I/ vyhlásil
úver za predčasne splatný. Vyzval ich na zaplatenie záväzku zo zmluvy o hypotekárnom úvere do 10-
tich dní od doručenia výzvy a oznámil im začatie výkonu záložného práva. Tento list im bol doručený
koncom mesiaca september 2010. Lehota na plnenie uplynula v prvej polovici mesiaca október 2010
kedy začala plynúť 4-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula najneskôr v mesiaci október 2014. V zmysle
rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 14.02.2013, sp.zn. 6Co/81/2012 je však možné konštatovať,

že premlčacia doba je v danom prípade len 3-ročná v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že zmluva o hypotekárnom úvere je podľa obsahu a povahy účastníkov zmluvného
vzťahu spotrebiteľskou zmluvou tak ako to vyplýva z § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

2. Na návrh žalobcov zo dňa 28.02.2017, ktorý bol doručený súdu dňa 02.03.2017 súd uznesením
sp.zn. 14C/6/2017-43 zo dňa 27.03.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
III/ povinnosť zdržať sa zásahov do nehnuteľností, ktoré boli predmetnom dobrovoľnej dražby, najmä
neodstraňovať časti stavby a jej príslušenstva, ďalej mu bola uložená povinnosť umožniť žalobcom

nerušené užívanie týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
vedenej pod sp.zn. 14C/6/2017 na Okresnom súde Zvolen. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
12.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/279/2017-64 zo dňa
05.09.2017, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie prvoinštačného súdu o nariadení neodkladného
opatrenia.

3. Žalovaní I/ a II/ k žalobe žalobcov podali zhodné vyjadrenie zo dňa 12.11.2017 a zo dňa 14.11.2017,
ktoré obidve vyjadrenia boli doručené súdu dňa 13.12.2017. Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať náhradu trov konania. K skutkovým okolnostiam uviedli, že OTP Banka Slovensko,
a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 (ďalej len „banka“), ako pôvodný veriteľ

a žalobcovia ako dlžníci uzavreli dňa 19.09.2005 Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 017/4011/05HU
(ďalej len „zmluva o úvere“). Predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie hypotekárneho úveru v
prospech dlžníkov v sume 6.638,78 Eur (200.000,- Sk), na dohodnutý účel, ktorým bola rekonštrukcia
nehnuteľností. Úver bol poskytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu, ktorá pozostávala zo základnej sadzby
pre pohyblivý systém úročenia hypotekárnych úverov (ZSHP), v deň podpisu zmluvy o úvere tento činil

3,85 % ročne, prirážka činila 1,55 % ročne, spolu v celkovej výške 5,4 % ročne. Dlžníci sa zaviazali
splácať úver s príslušenstvom v mesačných anuitných splátkach a v termínoch podľa splátkového
kalendára dohodnutého v zmluve o úvere, pričom posledná splátka bola splatná dňa 21.09.2012 tak ako
to vyplýva z článku IV. bod 1 zmluvy o úvere. Žalobca A/ ako záložca na zabezpečenie poskytnutého
úveru zároveň s bankou ako záložným veriteľom uzavrel dňa 19.09.2005 Zmluvu o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti ZZ 1 k ÚZČ.017/4011/05HU (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom záložného
práva boli nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby. Záložné právo vzniklo na základe zápisu do
katastra nehnuteľností pod č. V676/05. OTP Banka Slovensko, a.s., postúpila Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.09.2010 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka na pôvodného postupníka
OTP Faktoring Követeléskezelő Zártkörűen Működő Részvénytársaság, so sídlom Mozsár utca 8, 1066

Budapest, Maďarská republika, IČO: 01-10-043876 (ďalej len „OTP Faktoring Zrt.) úverovú pohľadávku,
ktorá vznikla z právneho dôvodu poskytnutia úveru na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.09.2005.
Následne OTP Faktoring Zrt. uvedenú pohľadávku postúpil ako postupca na postupníka OTP Faktoring
Slovensko,s.r.o.,Špitálska61,81108Bratislava(pôvodnéobchodnémenoOTPFaktorSlovenskos.r.o.,
pôvodné sídlo: Tallerova 10, Bratislava), a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 51/2011-053

zo dňa 20.04.2011 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 24.06.2011. Nakoľko dlžníci nesplácali úver v súlade
so zmluvou o úvere, teda nevyrovnali svoj záväzok do stanoveného termínu, v zmysle bodu 1 článku
V. záložnej zmluvy, záložný veriteľ mohol začať výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe.
Dňa 18.11.2016 došlo k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorej priebeh bol osvedčenýnotárskouzápisnicou,ktorúoznačiližalobcoviavžalobe.Najnižšiepodaniepreúčelydobrovoľnejdražby
bolo určené v súlade § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z., na sumu 22.100,- Eur, pričom predmet
dražby bol vydražený za sumu 22.100,- Eur. Dražobník Auctioneer s.r.o., v súlade s § 12 ods. 4 zákona

č. 527/2002 Z.z. odoslal vlastníkom predmetu dražby znalecký posudok č. 193/2016 vyhotovený dňa
20.09.2016 znalcom Ing. Františkom Orságom, ktorý je oprávnený na výkon expertíznej činnosti v
odbore Stavebníctvo, v odvetví Odhad hodnoty nehnuteľností, evidenčné číslo znalca: 912599 dňa
11.10.2016. Tento znalecký posudok bol vypracovaný osobou oprávnenou na ohodnotenie predmetu
dražby. Predmet dražby bol správne identifikovaný, znalecký posudok nie je starší než pol roka, znalec

použil správnu metódu polohovej diferenciácie, a to v súlade s platnými ustanoveniami Vyhlášky MS
SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Ďalej
vo vyjadrení zdôraznili, že cena stanovená znaleckým posudkom nemusí zodpovedať trhovej hodnote
nehnuteľností a už vôbec ju nemožno porovnávať s cenou, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom
č. 277/2008 zo dňa 21.10.2008, o ktorom žalobcovia tvrdia, že bol vypracovaný za účelom zriadenia
záložného práva. Podotkli, že záložná zmluva bola však uzatvorená dňa 19.09.2005. Z ustanovenia

§ 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., vyplýva, že znalecký posudok č. 277/2008 nemôže byť použitý
pre ohodnotenie predmetu dražby v procese dobrovoľnej dražby a teda zo strany dražobníka nedošlo k
porušeniu povinností ustanovených zákonom o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ znalecký posudok, ktorý
bol použitý v dobrovoľnej dražbe je v súlade s ustanovenou metodikou a všeobecne záväznými právnymi
predpismi, je použiteľný ako podklad pre určenie výšky najnižšieho podania v procese dobrovoľnej

dražby. Dražobník je povinný, ak ide o nehnuteľnosť, len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby
podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby znaleckým posudkom. Dražobník totiž nie je
osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou k tomu, aby sám vykonal ohodnotenie ceny
nehnuteľností alebo aby prehodnocoval správnosť ohodnotenia znalca. Prípadné porušenie povinností
znalcom pri vypracovávaní znaleckého posudku pre účely ohodnotenia predmetu dražby nie je však

porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a teda ani dôvodom pre vyhlásenie neplatnosti
dražby. Navyše žalobcovia mali podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z., k dispozícii určený zákonný
postup, ktorým mohli namietať cenu stanovenú znaleckým posudkom v procese dobrovoľnej dražby.
Znalecký posudok č. 193/2016 bol vlastníkom predmetu dražby doručený dňa 12.10.2016, to znamená,
že lehota na podanie námietok vlastníkovi predmetu dražby márne uplynula dňom 26.10.2016. V

tejto súvislosti je ďalej nepochybné, že verejná dražba podľa zákona o dražbách je miestom voľnej
súťaže, kde sa v danom čase stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmet dražby a výsledkom je
určenie trhovej ceny, t.j. najvyššej ceny, za ktorú je predmet dražby v čase jej konania možné predať.
Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom v prípade dražby slúži iba ako orientačná hodnota
pre stanovenia najnižšieho podania navrhovateľom dražby, pričom cena dosiahnutá dražbou nie je

priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. V súvislosti
s údajným podhodnotením ohodnotenia predmetu dražby dali do pozornosti okrem iného i rozsudok
Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8Co/208/2013 zo dňa 29.05.2014. K ďalším tvrdeniam žalobcov, že už
v priebehu prípravy a uskutočnenia dražby malo dôjsť k viacerým porušeniam zákona o dobrovoľných
dražbách, a to tým, že správcovi dane nebolo zaslané oznámenie o dražbe a že dražba sa vzhľadom

na prebiehajúce exekučné konania zapísané na LV Č.. XXX pre katastrálne územie Devičie nemala
vôbec uskutočniť uviedli, že žalovaný I/ ako navrhovateľ dražby bol v čase konania dražby prednostným
záložným veriteľom, ktorého záložné právo bolo zapísané na E. Č.. XXX pre katastrálne územie Devičie
ako prvé v poradí. Z uvedeného vyplýva, že ani prebiehajúce exekučné konania nie sú dôvodom pre
nevykonanie záložného práva prednostným záložným veriteľom a nejde ani o zákonný dôvod upustenia

od dražby podľa § 19 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.. Čo sa týka doručovania oznámenia o dražbe
správcovi dane, dražobník v súlade s § 17 ods. 5 písm. f/ oznámenie o dražbe zaslal správcovi dane dňa
14.10.2016, oznámenie bolo správcovi dane doručené dňa 17.10.2016. K argumentácii žalobcov, že z
podkladov na základe ktorých sa uskutočnila dražba nevyplýva výška, splatnosť a pravosť pohľadávky
uviedli,ženavrhovateľdražbyvsúlades§7ods.2zákonaodobrovoľnýchdražbáchvyhlásil,žepredmet

dražbyjemožnédražiť.Žalobcovianavyšeuvádzajútvrdenia,žežalovanýI/takneurobilapokiaľáno,tak
údajne mal urobiť nepravdivé vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky. K tomuto mali za to,
že výška pohľadávky bola nad zákonný limit 2.000,- Eur a aj v prípade, ak by bola určená nesprávne, toto
samo o sebe nie je dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, pretože je nespochybniteľné, že finančné
prostriedky boli žalobcom poskytnuté zo strany právneho predchodcu žalovaného I/ a že žalobcovia

neplatili splátky v súlade so zmluvou o úvere, pričom prípadné písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby
by mohlo byť iba dôvodom na prípadné uplatňovanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
alebo nároku na náhradu škody, keď v tomto smere opätovne poukázali na rozsudok Krajského súdu
v Nitre sp.zn. 8Co/208/2013, tiež na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 8Co/59/2013 zo dňa28.10.2013. K ďalšej námietke žalobcov ohľadne určenia miesta výkonu dražby uviedli, že určením
miesta výkonu dražby v Bratislave nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Bratislava nie je mesto
tak výrazne vzdialené od miesta, kde sa nachádzala dražená nehnuteľnosť. Určenie miesta dražby vo

vzdialenejšom mieste nemusí automaticky znamenať pri realizácii dražby nehnuteľnosti znížený záujem.
Dražená nehnuteľnosť je v štandardnej kvalite a záujemcovia o dražbu nehnuteľnosti nemali dôvod
neúčasti na dražbe. Vzdialenosť Devičie - Bratislava a dopravné spojenie vlakom, motorovým vozidlom
(približne 180 km a z časového hľadiska približne 2 hodiny), v žiadnom prípade neobmedzujú záujemcov
o dražbu. Ak by niekto chcel vykonať najnižšie podanie v hodnote 22.100,- Eur, vzdialenosť 180 km, či už

motorovým vozidlom, alebo prostriedkom hromadnej dopravy, ktorá medzi obcou Devičie a Bratislavou
existuje, považovali pokiaľ ide náklady na túto cestu, za nepatrný náklad na kúpu nehnuteľností (cena
týchto nákladov sa pohybuje približne od 10,- do 12,- Eur). Povinnosťou dražobníka je podľa § 12
Zákona o dobrovoľných dražbách zabezpečiť pre účely dobrovoľnej dražby znalecký posudok, ktorý
nesmie byť v čase konania prvého kola dražby starší ako 6 mesiacov, a pri opakovanej dražbe starší
ako 1 rok. Pri ohodnocovaní nehnuteľností pre účely dražby znalec neberie do úvahy fakt, či sa bude

dražba konať v mieste alebo mimo miesta, kde sa predmet dražby nachádza. Navyše v Bratislave ako
hlavnom meste a meste s vyšším počtom obyvateľov ako obec Devičie, resp. Krupina je predpoklad
väčšej kúpyschopnosti obyvateľstva, čo môže mať vplyv aj na dosiahnutý výťažok z dražby. Naopak
určeniemiestadražbyvmalejobci,ktorejdopravnéaubytovaciekapacitymôžuprispievaťkobmedzeniu
možností záujemcov na dražbe napríklad z dôvodov problémov s ubytovaním, by mohlo byť v rozpore

so Zákonom o dobrovoľných dražbách. Miesto a čas konania dražby boli včas dražobníkom zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 201/2016 vydanom dňa 19.10.2016, v Notárskom centrálnom registri dražieb
(NCRdr) sp.zn. 6634/2016 dňa 14.10.2016 a na webovej stránke dražobníka (), keď predmet dražby bol riadne označený, čím je
splnená podmienka v § 11 ods. 4 a v § 2 písm. a/ Zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný II/

taktiež dňa 14.10.2016 zaslal oznámenie o dobrovoľnej dražbe Obecnému úradu Devičie na zverejnenie
na úradnej tabuli obce, čo bolo doručené dňa 17.10.2016. Ďalej poukázali na to, že vydražiteľ, teda
žalovaný III/ má trvalý pobyt v meste Krupina, čo je mesto vzdialené približne 7 km od obce Devičie. V
tomto smere poukázali i na rozsudok Krajského súdu Nitra sp.zn. 7Co/1016/2015 zo dňa 26.05.2015,
ktorým bola žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietnutá, pričom tento rozsudok sa

zaoberal tiež otázkou miesta konania dražby pričom poukazuje na to, že vydražiteľ mal miesto trvalého
pobytu v okrese, kde sa nachádzala dražená nehnuteľnosť. Pokiaľ žalobcovia v žalobe poukazujú na
právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/108/2011 zo dňa 22.11.2011
mali za to, že v predmetnom konaní išlo o rozdielnu skutkovú situáciu, nakoľko miestom konania
dražby určené dražobníkom bola vzdialená obec Čachtice, hoci dražená nehnuteľnosť sa nachádzala

v Prešove. Rozhodujúcou skutočnosťou však tu bola nielen vzdialenosť miesta konania dražby od
miesta nehnuteľností, ale aj skutočnosť, že miesto konania dražby bolo určené v menšej obci na rozdiel
od mesta ako aj to, že v čase konania dražby vlastníci draženej nehnuteľnosti preukázali výpisom z
LV, že záložné právo bolo z LV vymazané, a teda že bolo v tomto prípade povinnosťou od dražby
upustiť, čo bolo ďalším dôvodom neplatnosti dražby. Z tohto dôvodu nie je v prejednávanej veci tento

„judikát“ na ktorý poukazovali žalobcovia v žalobe aplikovateľný. Zdôraznili, že v súdenom prípade
miesto konania dražby Špitálska 61, Bratislava bolo určené v budove, kde sa nachádza sídlo dražobníka
a dražobník ho určil takto okrem iného i z dôvodov nákladov na dražbu, nakoľko v prípade konania
dražby v mieste mimo sídla dražobníka by bolo nevyhnutné prenajať priestory pre účely dražby, s čím
by vzrástli náklady na dražbu. V prípade, ak by súd vyhodnotil, že pohľadávka bola v čase výkonu

záložného práva premlčaná, v tomto uviedli, že v prípade uplynutia premlčacej doby je nastúpenie
následkov premlčania podmienené námietkou dlžníka. Žalobcovia v konaní nepreukázali a ani netvrdili,
že pred vykonaním dražby vzniesli námietku premlčania výkonu záložného práva. Námietku premlčania
vzniesli až v súdnom konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, teda až v čase po vykonaní
záložného práva. Z ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dovolať sa premlčania

môže záložca najneskôr v deň konania dražby. Je to dôsledok toho, že vznesenie námietky premlčania
môže zabrániť vykonaniu práva. Po tom, čo sa právo vykonalo, námietku premlčania nemožno úspešne
uplatniť. Zastávali názor, že námietku premlčania je potrebné tak vzniesť na príslušnom orgáne včas,
teda pred výkonom záložného práva. Žalobcovia mali možnosť namietať premlčanie ešte pred výkonom
záložného práva a to podaním žaloby, a to v zmysle príslušnej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu

ČR sp.zn. 21Cdo/2185/2009, rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 45C/4241/2015 zo dňa
27.04.2017). Na základe týchto skutočností mali za to, že nie sú v súdenom prípade splnené podmienky
prerozhodnutieoneplatnostidražby.Vtejtosúvislostipoukázaliajna§21ods.2Zákonaodobrovoľných
dražbách, podľa ktorého sa vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok pre rozhodnutie oneplatnosti dražby, t.j. že boli porušené ustanovenia zákona a zároveň bol dotknutý subjekt dotknutý na
svojich právach. Predmet dražby bol vydražený za cenu najnižšieho podania stanoveného v súlade s
§ 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, čo bola suma 22.100,- Eur. Na základe tohto nedošlo

k ujme na právach žalobcov ako vlastníkov predmetu dražby. Vydražením zanikol záväzok dlžníkov zo
zmluvyoúvere.Predmetnádražbaprebehlazacelkomštandardnýchpodmienok.Vzhľadomnauvedené
považovali tvrdenia žalobcov v žalobe za účelové s cieľom vyhnúť sa povinnosti splniť si svoj záväzok zo
zmluvy o úvere, resp. s cieľom vyhnúť sa plneniu povinností spojených s vykonaním dobrovoľnej dražby
vyplývajúcich zo záložnej zmluvy. Navyše žalobcovia v rozpore s povinnosťou podľa § 29 ods. 2 Zákona

o dobrovoľných dražbách predmet dražby neodovzdali vydražiteľovi.

4. Žalovaný III/ vo vyjadrení zo dňa 23.11.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.11.2017 uviedol,
že žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že pri dražbe bolo porušené
ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, k svojmu tvrdeniu neuviedli v žalobe žiadnu
skutočnosť, ktorá by preukazovala, že by výberom miesta dražby v Bratislave bola obmedzená možnosť

účasti záujemcov s reálnym záujmom o predmet dražby zúčastniť sa na dražbe. Uvedené zákonné
ustanovenie nepredpokladá, aby sa miesto dražby stanovilo primárne alebo výlučne podľa bydliska
alebo želaní vlastníka predmetu dražby. Čas dražby bol stanovený na piatok o 11.00 hod., čo bol
pracovný deň, dražba sa začala nie v skorých ranných alebo neskorých nočných hodinách. Skutočnosť,
že nedošlo k obmedzeniu možnosti zúčastniť sa na dražbe preukazuje i to, že sám pochádza z mesta

Krupina,akeďžemalreálnyzáujemopredmetnúnehnuteľnosť,miestourčeniadražby,ktorébolourčené
na Bratislavu mu nevytváralo prekážku aby sa predmetnej dražby zúčastnil a draženú nehnuteľnosť
vydražil. Podotkol, že bol jediným reálnym, nie potenciálnym záujemcom, keďže sa tiež ako jediný
zúčastnil na ohliadke predmetných nehnuteľností.

5. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 26.01.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 29.01.2018 neuviedli vo
vecižiadnenovéskutočnostioprotitým,ktoréuviedlivžalobe.PretoanivyjadreniežalovanéhoIII/zodňa
28.02.2018, doručené súdu dňa 01.03.2018 k tomuto vyjadreniu žalobcov, a ani vyjadrenie žalovaných
I/ a II/ zo dňa 30.05.2018, doručené súdu dňa 06.06.2018 neobsahuje k tomuto vyjadreniu žalobcov
žiadne nové skutočnosti.

6. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4OdK/210/2017-21 zo dňa 26.07.2017 bol na
majetokžalobcuA/F.L.,vyhlásenýkonkurz,ktorýboluznanýzahlavnéinsolvenčnékonanie.Zasprávcu
majetku dlžníka bol ustanovený Reštrukturalizácie a konkurzy RS, v.o.s., so sídlom Hlavné námestie 13,
979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 236 108 (ďalej len „správca“). Správca podaním zo dňa 04.07.2018,

ktoré bolo doručené súdu dňa 04.07.2018 z vlastného podnetu podľa § 82 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) vstúpil do konania na strane žalobcu A/ ako dlžníka. Dôvodom jeho vstupu
do konania bol právny záujem na výsledku konania spočívajúci v tom, že v prípade úspechu žalobcu
A/ v spore budú nehnuteľnosti resp. spoluvlastnícky podiel žalobcu A/ k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom dražby podliehať konkurzu podľa § 167h ods. 1 ZKR.

7. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2OdK/211/2017-23 zo dňa 01.08.2017 bol
vyhlásený konkurz na majetok žalobkyne B/ T. L.. Konkurz bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie.
Do funkcie správcu majetku dlžníčky bol ustanovený Prvá arbitrážna k.s., so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 795 36 (ďalej len „správca“). Správca konkurznej podstaty žalobkyne B/ ako

dlžníčky podaním zo dňa 22.03.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 26.03.2018 z vlastného podnetu
podľa § 82 ods. 1 CSP vstúpil do konania na strane žalobkyne B/. Ako dôvod vstupu uviedol jeho právny
záujem na výsledku konania, pretože v prípade úspechu žalobkyne B/ v konaní, táto sa stane podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, pričom tento spoluvlastnícky podiel bude
následne ako majetok dlžníčky podliehať konkurzu a bude z neho možné postupom podľa ZKR uspokojiť

konkurzných veriteľov dlžníčky s poukazom na § 167h ods. 1 ZKR a s poukazom na § 167b ods. 1 ZKR.
Pokiaľ súd uvádza ustanovenia ZKR, má sa na mysli Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení.

8. Na základe vyššie uvedených podnetov potom súd v konaní so správcami konal ako s intervenientom

na strane žalobcov A/ a B/. Vstup intervenientov do konania súd oznámil stranám podľa § 82 ods. 4 CSP.

9. V súdenej veci žalobcovia podali žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Z hľadiska
procesného práva ide o žalobu vyplývajúcu z § 137 písm. d/ CSP podľa ktorého, žalobou možnopožadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
V danom prípade týmto osobitným predpisom je zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o
doplnení Zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Z
ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách vyplýva priamo oprávnenie
na podanie takejto procesnej žaloby. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia v prípade, ak sa
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá
tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať

sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

10. Žalobcovia v žalobe tvrdia, že boli pri dražbe porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách, pričom z tohto dôvodu požiadali súd, aby určil neplatnosť dražby. Príklep na
dražbebol udelený dňa 18.11.2016, kedy došlo k vydraženiu dražených nehnuteľností, žalobcovia podali
žalobu o určenie neplatnosti dražby na súde dňa 17.02.2017, teda v zákonnej 3 mesačnej „prepadnej“
lehote, teda včas, keď nakoľko ich žaloba vyplýva z § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných

dražbách je z hľadiska procesu prípustná podľa § 137 písm. d/ CSP bez toho, že by žalobcovia boli
nútení procesným právom preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov ako strán sporu, listinami, zadováženou
správou, keď zistil tento skutkový a právny stav:

12. Z notárskej zápisnice č. N1175/2016, Nz44926/2016, NCRIs45935/2016 spísanej dňa 18.11.2016
JUDr. Zuzanou Vrtíkovou, notárskou kandidátkou poverenou notárkou JUDr. Katarínou Valovou, PhD.,
so sídlom Pribinova 10, Bratislava súd zistil, že touto notárskou zápisnicou bol osvedčený priebeh o
vykonaní dobrovoľnej dražby predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané u Okresného úradu Krupina,

katastrálny odbor na LV č. XXX pre katastrálne územie Devičie ako stavba: rodinný dom, súpisné Č.
XX, na parcele č. 218 a pozemok parcela registra „C“ parc.č. 218 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 839 m2 v 1/1-ine. Navrhovateľom dobrovoľnej dražby bola spoločnosť OTP Faktoring Slovensko
s.r.o., IČO: 45 730 008, so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, teda žalovaný I/. Dražobníkom bola
spoločnosť Auctioneer s.r.o., so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 881 014. Dobrovoľná

dražba sa začala dňa 18.11.2016 o 11.00 hod. v zasadačke OTP Faktoring Slovensko s.r.o., Špitálska
61, 811 08 Bratislava, miestnosť č. 4, 3. poschodie. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby boli
v podielovom spoluvlastníctve F. L., Z.. XX.XX.XXXX V. 1.-D. T. T. L.V., Z.. XX.XX.XXXX v 1-ici.
Notárska zápisnica obsahuje i popis práv a záväzkov na predmete dobrovoľnej dražby. Odhadnutá
cena predmetu dobrovoľnej dražby bola 22.100,- Eur, najnižšie podanie bolo 22.100,- Eur. Po otvorení

dobrovoľnej dražby licitátor oznámil výšku najnižšieho podania, ktorou bola suma 22.100,- Eur. Toto
podanie urobil účastník dobrovoľnej dražby s poradovým číslom 1. Nakoľko nebolo ani cez dvojitú výzvu
licitátora urobené vyššie podanie, oznámil licitátor ešte raz posledné podanie a po tretej výzve vykonal
príklep účastníkovi dobrovoľnej dražby, ktorý urobil najvyššie podanie. Udelením príklepu licitátora bola
dobrovoľná dražba ukončená. Cena dosiahnutá vydražením bola 22.100,- Eur. Vydražiteľom sa stal

účastník dobrovoľnej dražby s poradovým číslom 1: P. P., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. A., Q. C. XXXX/XX,
ktorý vyhlásil, že predmet dobrovoľnej dražby nadobúda do svojho výlučného vlastníctva. Oznámenie o
dobrovoľnej dražbe bolo neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice.

13. Podľa výpisu z E. Č.. XXX X. katastrálne územie Devičie, pre obec Devičie a pre okres Krupina, ktorý

bol vytvorený cez Úrad geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 14.03.2017 žalovaný III/ je zapísaný
ako výlučný vlastník v 1/1-ine nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, a to na základe vlastníctva
nadobudnutého dobrovoľnou dražbou. Osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby je na predmetnom
LV zapísané formou označenej notárskej zápisnice. Na predmetnom LV je vyznačené i začatie súdneho
konania pod sp.zn. 14C/6/2017 o neplatnosť dražby.

14. Podľa výpisu I. E. Č.. XXX pre katastrálne územie Devičie, pre obec Devičie a okres Krupina, ktorý
bol tiež vytvorený cez Úrad geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 05.09.2016 a zo dňa 18.11.2016
boli ako podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet dražby zapísaní žalobcoviakaždý v 1-ici. V časti C: ŤARCHY predmetných LV pod poradovým číslom 1/ bola zapísaná „Zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v prospech OTP Faktoring Slovensko, s.r.o., Bratislava, IČO:
45 730 008, na nehnuteľnosti vedené na E. XXX, menovite p.č. 218, Q..Č.. XX rodinný dom na p.č. 218,

V676/05-42/05-22/11-68/11“. Zriadenie záložného práva na základe tejto zmluvy bolo zapísané ako prvé
v poradí. V nasledujúcich poradiach boli zapísané viaceré exekučné príkazy na zriadenie exekučného
záložného práva v prospech rôznych veriteľov.

15. Na základe Oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. 039/2016 zo dňa 11.10.2016 súd zistil, že žalovaný

II/ ako dražobník oprávnený k výkonu dobrovoľných dražieb v zmysle príslušných ustanovení zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zverejnil na základe návrhu záložného veriteľa, ktorým
bol žalovaný I/ oznámenie o dražbe, kde uviedol označenie dražobníka: Auctioneer s.r.o., označenie
navrhovateľa dražby: OTP Faktoring Slovensko s.r.o., ďalej miesto, dátum a čas otvorenia dražby:
miesto konania dražby: ul. Špitálska 61, 811 08 Bratislava, 3. poschodie, zasadačka OTP Faktoring
Slovensko s.r.o., miestnosť číslo 4, dátum konania dražby: 18.11.2016, čas otvorenia dražby: 11.00

hod., ako i skutočnosť, že ide o prvú dražbu. V oznámení je presne špecifikovaný predmet dražby
údajmizkatastranehnuteľnostísopisompredmetudražby,sútuuvedeníspoluvlastnícipredmetudražby
s uvedením veľkosti spoluvlastníckeho podielu po 1-ici, keď ako spoluvlastníci predmetu dražby boli
uvedení žalobcovia A/ a B/, tiež oznámenie obsahuje práva a záväzky viaznuce na predmete dražby,
ako i spôsob stanovenia ceny predmetu dražby podľa znaleckého posudku č. 193/2016 vypracovaného

znalcom Ing. Františkom Orságom zo dňa 10.10.2016 s uvedením všeobecnej ceny odhadu predmetu
dražby 22.100,- Eur. Najnižšie podanie a minimálne prihodnotenie je v oznámení uvedené 22.100,-
Eur + minimálne prihodnotenie 1.000,- Eur. Ohliadka predmetu dražby pokiaľ ide o prvý termín bola
určená na deň 02.11.2016 a pokiaľ ide o druhý termín na deň 11.11.2016. Z oznámenia tiež vyplýva, že
účastník dražby je povinný zložiť dražobníkovi alebo do notárskej úschovy v lehote uvedenej v oznámení

odražbedražobnúzábezpekuvpeniazochalebovoformebankovejzáruky.Výškadražobnejzábezpeky
bola určená na čiastku 3.000,- Eur. Lehota na zloženie dražobnej zábezpeky bola určená do otvorenia
dražby u dražobníka. Podpisy dražobníka a navrhovateľa dražby sú na oznámení, pokiaľ ide o pravosť
podpisu, osvedčené notárom dňa 14.10.2016. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo doručené obidvom
žalobcom dňa 17.10.2016. Zverejnené bolo v Obchodnom vestníku 201/2016 dňa 19.10.2016 podľa

§ 17 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (č.l. 101-102 spisu), tiež v Notárskom
centrálnom registri dražieb (NCRdr) pod sp.zn. 6634/2016 dňa 14.10.2016 (č.l. 382 spisu).

16. Všeobecná hodnota predmetu dobrovoľnej dražby bola stanovená za účelom výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby znaleckým posudkom číslo 193/2016 zo dňa 10.10.2016, ktorý

bol vypracovaný Ing. Františkom Orságom, znalcom v odbore stavebníctvo a v odvetví pozemné
stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, evidenčné číslo znalca: 912599. Zadávateľom znaleckého
posudku bol žalovaný II/. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota predmetu
dobrovoľnej dražby (nehnuteľností na E. Č.. XXX pre k.ú. Devičie) bola stanovená na sumu 22.100,-
Eur. Zo znaleckého posudku vyplýva, že pri stanovení všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností

znalec vychádzal z Prílohy č. 3 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku pokiaľ ide o použitie resp. výber použitej metódy. Použitá pri ocenení bola metóda polohovej
diferenciácie. Použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nebolo možné, pretože
stavba nebola schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať
kombináciu, nakoľko sa jednalo o rozostavanú stavbu, v pokročilom štádiu rozostavanosti. Porovnávacia

metóda stanovenia všeobecnej hodnoty bola tiež vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre
danú lokalitu porovnateľných nehnuteľností, i keď táto metóda by poskytovala najspoľahlivejšie
a najobjektívnejšie výsledky. Výpočet východiskovej hodnoty bol vykonaný pomocou rozpočtových
ukazovateľov publikovaných v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností sa stavieb (ISBN
80-7100-827-3).Rozpočtovýukazovateľrodinnéhodomubolvytvorenýpopodlažiachvzmyslecitovanej

metodiky s tým, že pri tvorbe bol zohľadnený koeficient konštrukcie, vybavenia, zastavanej plochy a
výšky podlaží. Koeficient cenovej úrovne bol podľa posledných známych štatistických údajov vydaných
ŠÚ SR platných pre 2. štvrťrok 2016. Žalovaný II/ ako dražobník predmetný znalecký posudok doručil
žalobcom listom zo dňa 11.10.2016, ktorý list spolu so znaleckým posudkom bol žalobcom doručený
dňa 12.10.2016 (č.l. 85-86 spisu).

17.Žalobcoviavkonanípredložiliznaleckýposudokč.277/2008zodňa27.10.2008vyhotovenýznalcom
Ing. Petrom Puškárom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty
nehnuteľností. Tento znalecký posudok stanovoval všeobecnú hodnotu predmetu dražby za účelomuzatvorenia záložnej zmluvy a zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť. Objednávateľom znaleckého
posudku bol F. L., L. XX. Podľa tohto znaleckého posudku bola stanovená všeobecná hodnota
nehnuteľností na čiastku 39.832,70 Eur (1.200.000,- Sk). Všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená

na základe použitej metódy polohovej diferenciácie, ktorú znalec vyhodnotil ako najvhodnejšiu metódu
pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Rovnako konštatoval, že neboli podklady pre výpočet
všeobecnej hodnoty nehnuteľností porovnávaním a kombinovanou metódou a preto v súlade s prílohou
č. 3 Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., bola vybratá pre určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností metóda
polohovej diferenciácie.

18. Zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 017/4011/05HU (ďalej len „zmluva o úvere“) zo dňa 19.09.2005
súd zistil, že táto zmluva o úvere bola uzatvorená medzi veriteľom OTP Banka Slovensko a.s., Štúrova
5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) a dlžníkom F. L., Z.. XX.XX.XXXX
T. Q. T. L., Z.. XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie hypotekárneho úveru v
prospech dlžníka v sume 6.638,78 Eur (200.000,- Sk), na dohodnutý účel, ktorým bola rekonštrukcia

nehnuteľností. Úver bol poskytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu, ktorá pozostávala zo základnej sadzby
pre pohyblivý systém úročenia hypotekárnych úverov (ďalej len „ZSHP“), v deň podpisu zmluvy o úvere
vo výške 3,85 % ročne a prirážky 1,55 % ročne, t.j. v deň podpisu zmluvy o úvere v celkovej výške
5,40 % ročne. Dlžník sa zaviazal úver pôvodnému veriteľovi splácať spolu s dohodnutými úrokmi v
mesačných anuitných splátkach, ktorá zahŕňala splátku istiny aj úroku tým, že prvá mesačná splátka

bola splatná dňa 21.12.2005, posledná dňa 21.09.2012. Úver sa dlžník zaviazal splácať v 82 mesačných
splátkach vo výške každej mesačnej splátky 97,03 Eur (2.923,- Sk). Posledná splátka splatná dňa
21.09.2012 mala byť uhradená vo výške 93,94 Eur (2.829,91 Sk). V zmysle zmluvy o úvere dlžník sa
zaviazal zabezpečiť pohľadávku banky t.j. pôvodného veriteľa zo zmluvy o úvere záložným právom na
nehnuteľnosti zapísané na E. Č.. XXX pre katastrálne územie Devičie, konkrétne rodinný dom súpisné

číslo XX, postavený na parcele č. 218 s pozemkom, číslo parcely 218, výmera 839 m2, zastavané plochy
a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve dlžníka v 1/1-ine.

19. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 19.09.2005 č. ZZ1 k ÚZ č.
017/4011/05HU (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti“) súd zistil, že táto bola

uzatvorená medzi záložným veriteľom OTP Banka Slovensko a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO:
31 318 916 (ďalej len „pôvodný záložný veriteľ“) a záložcom F. L., Z.. XX.XX.XXXX. Predmetná zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti bola uzatvorená za účelom zabezpečenia poskytnutého
úveru na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.09.2005. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti
zapísané na E. Č.. XXX pre katastrálne územie Devičie vo vlastníctve záložcu v 1/1-ine, keď predmet

zálohu tvorili konkrétne rodinný dom súpisné číslo XX na parcele číslo 218 vrátane všetkých súčastí a
príslušenstva, pozemok, číslo parcely 218, výmera 839 m2, druh zastavané plochy a nádvoria. Zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti podliehala vkladovému konaniu na vtedajšej Správe katastra
Krupina pod č. V676/2005. Vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti bol povolený vtedajšou Správou katastra Krupina pod č. V676/05 dňa 17.10.2005.

20. Z výzvy pôvodného veriteľa OTP Banka Slovensko, a.s., označenej ako „Výzva na zaplatenie Vášho
záväzku po lehote splatnosti“ zo dňa 10.08.2010 súd zistil, že pôvodný veriteľ, OTP Banka Slovensko,
a.s., Bratislava touto výzvou vyzvala žalobcov A/ a B/ na uhradenie dlžnej čiastky zo zmluvy o úvere
č. 017/4011/05HU, ktorá ku dňu 10.08.2010 činila sumu 1.783,15 Eur najneskôr do 30.08.2010. Dlžníci

vo výzve súčasne boli poučení podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, že v prípade nevyrovnania
záväzkov po lehote splatnosti do 30.08.2010 na účet banky, banka vyhlási úver za predčasne splatný,
čo znamená, že dlžníci stratia možnosť splácať úver mesačnými splátkami, keď banka bude požadovať
splatenie celého úveru do 10-tich dní odo dňa doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatného
a v prípade nezaplatenia celého úveru následne pristúpi k realizácii zabezpečovacích prostriedkov (k

predaju založenej nehnuteľnosti na dražbe), k súdnemu vymáhaniu alebo inému spôsobu uspokojenia
pohľadávky. Výzva bola dlžníkom doručovaná (č.l. 359-361 spisu).

21. Z výzvy pôvodného veriteľa OTP Banka Slovensko, a.s., zo dňa 22.09.2010 označenej ako „Výzva,
vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva“ súd zistil,

že touto výzvou pôvodný veriteľ oznámil žalobcom ako dlžníkom, že ku dňu 22.09.2010 eviduje ich
záväzok zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 017/4011/05HU zo dňa 19.09.2005 po lehote splatnosti
v štruktúre: istina 1.439,32 Eur, úroky 419,78 Eur, úroky z omeškania 31,58 Eur, poplatky 109,10 Eur,
celkom 1.999,78 Eur. Vzhľadom k tomu, že neuhrádzanie záväzkov v termíne splatnosti bolo pôvodnýmveriteľom považované za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o hypotekárnom úvere, týmto
pôvodný veriteľ t.j. banka vyhlásila úver za predčasne splatný a žiadala uhradiť celý záväzok vyplývajúci
zo zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorý banka evidovala k 22.09.2010 v štruktúre: istina 3.826,64 Eur,

úroky 421,33 Eur, úroky z omeškania 31,58 Eur, poplatky 109,10 Eur, celkom 4.588,65 Eur. Účinnosť
vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastala 10. deň odo dňa doručenia výzvy. Celkový záväzok
žiadala banka od dlžníkov uhradiť do 10 dní od doručenia výzvy. V prípade nevyrovnania záväzkov
do stanoveného termínu banka výzvu považovala za oznámenie o začatí výkonu záložného práva
(predaja zálohu) podľa § 151l Občianskeho zákonníka. Výzva obsahuje tiež upozornenie, že banka sa

bude domáhať uspokojenia zo zálohu formou predaja na dražbe, ktorá bude vykonaná podľa zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, keď predmetom dražby budú nehnuteľnosti zapísané na E. Č..
XXX pre katastrálne územie Devičie, konkrétne rodinný dom súpisné číslo XX na parcele 218 vrátane
všetkých súčastí a príslušenstva a pozemok, číslo parcely 218, výmera 839 m2, druh zastavané plochy a
nádvoria, keď k týmto nehnuteľnostiam má banka zriadené záložné právo na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 017/4011/05HU. Táto výzva bola doručená žalobcovi A/

dňa 30.09.2010 a žalobkyni B/ tiež dňa 30.09.2010 (č.l. 358 spisu).

22. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1/2010 zo dňa 30.07.2010 pôvodný veriteľ OTP Banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916 ako postupca postúpila na postupníka OTP Faktoring OTP Faktoring
Követeléskezelő Zártkörűen Működő Részvénytársaság, so sídlom Mozsár utca 8, 1066 Budapest,

Maďarská republika, IČO: 01-10-043876 (ďalej len „OTP Faktoring Zrt.) úverovú pohľadávku, ktorá
vznikla z právneho dôvodu poskytnutia úveru na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 017/4011/
HU zo dňa 19.09.2005, následne OTP Faktoring Zrt. uvedenú pohľadávku postúpil ako postupca na
postupníka OTP Faktoring Slovensko s.r.o., IČO: 45 730 008, t.j. žalovaného I/ (pôvodné obchodné
meno OTP Faktor Slovensko s.r.o., pôvodné sídlo Tallerova 10, Bratislava) a to na základe Zmluvy o

postúpení pohľadávky č. 51/2011-053 zo dňa 20.04.2011 v znení Dodatku č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávky zo dňa 24.06.2011. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30.07.2010 v Balíku pohľadávok
číslo 2 podmieňovala vlastníctvo k pohľadávkam v tomto balíku Oznámením o splatnosti pohľadávok
a jeho doručením.

23. Z listu dražobníka t.j. žalovaného II/ zo dňa 14.10.2016 označeného ako „Oznámenie o dražbe pre
osoby podľa § 17 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách“ súd zistil, že s týmto oznámením dražobník v
súlade s § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zaslal Oznámenie o dobrovoľnej
dražbe č. 039/2016 Daňovému úradu Krupina, Kuzmányho 2191/4, Krupina, keď toto oznámenie bolo
doručené Daňovému úradu Krupina dňa 17.10.2016 (č.l. 88 spisu) a postúpené Daňovému úradu

Banská Bystrica dňa 18.10.2016 ako miestne príslušnému správcovi dane.

24. Z Vyhlásenia navrhovateľa dražby č. 039/2016 zo dňa 02.09.2016 súd zistil, že v tomto vyhlásení
navrhovateľdražby,OTPFaktoringSlovenskos.r.o.,vzmysleustanovenia§7ods.2zákonač.527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách okrem iného vyhlásil, že k predmetu dražby neexistuje žiadne zákonné

predkupné právo podľa osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov, napríklad podľa Zákona
č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, ďalej vyhlásil, že pohľadávka s príslušenstvom, pre ktorú
sa navrhuje výkon záložného práva je pravá a splatná, ďalej vyhlásil, že právnym dôvodom pohľadávky
s príslušenstvom je zmluva o hypotekárnom úvere číslo 017/4011/05HU, ktorá bola uzatvorená dňa
19.09.2005 medzi zmluvnými stranami OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916 / F. L. T. T. L.,

keď ďalej vyhlásil, že výška a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa dražba navrhuje je v stave ku dňu
02.09.2016 nasledujúca: splatnosť pohľadávky 10.10.2010, suma pohľadávky 3.369,47 Eur s tým, že
pohľadávka je zabezpečená záložným právom podľa zmluvy o zriadení záložného práva ZZ1 k ÚZ č.
017/4011/05HU zo dňa 19.09.2005.

25. Z listu dražobníka t.j. žalovaného II/ spoločnosti Auctioneer s.r.o., Bratislava zo dňa 14.10.2016
označeného ako „Žiadosť o uverejnenie oznámenia“ súd zistil, že touto žiadosťou dražobník požiadal
Obecný úrad Devičie o vyvesenie Oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. 039/2016 ihneď po jeho doručení
na úradnej tabuli obecného úradu s tým, aby bolo na úradnej tabuli zverejnené a prístupné verejnosti až
do dňa konania dražby, ktorá sa bude konať dňa 18.11.2016 o 11.00 hod. v budove sídla spoločnosti na

Špitálskej ul. 61 v Bratislave. Súčasne dražobník požiadal o zverejnenie tejto informácie prostredníctvom
obecného rozhlasu, ak obec poskytuje túto službu. Prílohou žiadosti bolo Oznámenie o dobrovoľnej
dražbe č. 039/2016. Táto žiadosť bola doručená Obecnému úradu Devičie dňa 17.10.2016 (č.l. 106
spisu).26. Zo správy Obce Devičie zo dňa 23.10.2018 súd zistil, že Obec Devičie mala doručené Oznámenie
o dobrovoľnej dražbe č. 039/2016 týkajúce sa dražby rodinného domu súpisné číslo XX s pozemkami

v katastrálnom území Devičie dňa 17.10.2016, ktoré bolo zverejnené na úradnej tabuli obce v období
od 17.10.2016 do 19.11.2016.

27. Dražobník, Auctioneer s.r.o., ako splnomocnenec záložného veriteľa v mene záložného veriteľa
požiadal Okresný úrad Krupina, katastrálny odbor o vykonanie registrácie začatia výkonu záložného

práva v katastri nehnuteľností listom označeným ako „Návrh na zapísanie poznámky - začatie výkonu
záložného práva“ zo dňa 05.09.2016, ktorý bol doručený Okresnému úradu Krupina, katastrálny odbor
dňa 08.09.2016 (č.l. 451 spisu).

28. Faktúrou č. 0558/16/01 zo dňa 25.10.2016 splatnou dňa 10.11.2016 spoločnosť ADMINISTER
SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislava ako dodávateľ vyúčtoval žalovanému II/ ako odberateľovi čiastku 144,-

Eur za spracovanie inzerátu a zaistenie zverejnenia inzerátu ohľadne dražby rodinného domu v Devičí.

29.ZozáverečnejsprávyovýkonezáložnéhoprávažalovanéhoII/zodňa24.01.2017súdzistil,žepočas
priebehu dražby konanej dňa 18.11.2016 v prípade 039/2016 sa na dražbu dostavil jeden záujemca,
najnižšie podanie bolo 22.100,- Eur, suma prevyšujúca pohľadávku navrhovateľa dražby a trovy dražby

t.j. 16.062,11 Eur bola vložená do notárskej úschovy Notárskemu úradu JUDr. Kataríny Valovej, PhD.
za účelom vydania ich príjemcom, vydražiteľom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby (LV č. XXX
k.ú. Devičie) sa stal P. P., t.j. žalovaný III/. Trovy dražby vynaložené v súvislosti s výkonom záložného
práva pre navrhovateľa predstavovali sumu 2.501,77 Eur, z toho náklady dražby predstavovali sumu
1.827,87 Eur a odmena dražobníka za vykonanie dražby bola 673,90 Eur. Faktúrou č. OF00702016 zo

dňa 29.11.2016 splatnou dňa 13.12.2016 žalovaný II/ fakturoval žalovanému I/ trovy dražby vynaložené
v súvislosti s výkonom záložného práva v čiastke 2.501,77 Eur, v čom boli zahrnuté i náklady na
zverejnenie internetovej inzercie dražby.

30. Zo zápisnice o notárskej úschove peňazí č. N1/2017, U1/2017 zo dňa 23.01.2017 spísanej na

Notárskom úrade JUDr. Kataríny Valovej, PhD., so sídlom v Bratislave, Pribinova 10 súd zistil, že
do notárskej úschovy notárka prijala dňom 23.01.2017 od zložiteľa (prednostného záložného veriteľa)
spoločnosti OTP Faktoring Slovensko, s.r.o., IČO: 42 730 008 peniaze vo výške 16.062,11 Eur za
účelom ich vydania príjemcom (ostatným záložným veriteľom, prípadne dražobníkovi alebo záložcom),
za podmienok uvedených v zápisnici. Peniaze boli zložené na účet notárky uvedený v tejto zápisnici.

31. Z Rámcovej zmluvy o vykonávaní dražieb zo dňa 16.01.2012, ktorá bola uzatvorená medzi
žalovaným I/ a žalovaným II/ ako stranami tejto zmluvy súd zistil, že predmet zmluvy tvoril záväzok
žalovaného II/ ako dražobníka poskytovať žalovanému I/ ako navrhovateľovi dražby služby v súlade s
ustanoveniami zmluvy a ustanoveniami zmlúv o vykonávaní dražby a zmlúv o vykonávaní opakovanej

dražby.

32. Faktúrou č. 172017 zo dňa 23.01.2017, ktorá sa stala splatnou dňa 06.02.2017 Notársky úrad JUDr.
Kataríny Valovej, Bratislava vyúčtoval žalovanému II/ čiastku 271,14 Eur za notársky úkon - úschova
peňazíč.N1/2017,keďbolvkonanípredloženýidokladoúhradetejtofaktúry(č.l.393spisu),keďúhrada

bola vykonaná dňa 06.02.2017, ďalej bol predložený v konaní doklad o poukázaní čiastky 16.062,11 Eur
na účet Notárskeho úradu JUDr. Kataríny Valovej dňa 19.01.2017 (č.l. 392 spisu), tiež doklad, z ktorého
vyplýva, že dňa 12.12.2016 na účet žalovaného I/ bola poukázaná čiastka 5.766,75 Eur.

33. Žalovaný I/ si prihláškou zo dňa 14.09.2017 prihlásil do konkurzu dlžníka F. L. svoju pohľadávku

zo Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 19.09.2005 v celkovej výške 3.523,80 Eur ako podmienenú
pohľadávku. Prihláška bola doručená správcovi konkurznej podstaty dňa 18.09.2017, keď prihláška bola
adresovaná k spisovej značke 4OdK/210/2017. K prihláške bol pripojený i zoznam príloh podľa § 29
ods. 5 ZKR, okrem iného i Vyhlásenie veriteľa o účtovaní pohľadávky v účtovníctve zo dňa 12.09.2017.
Z tohto vyhlásenia vyplýva, že žalovaný I/ eviduje a účtuje túto pohľadávku vo svojom účtovníctve v

stave k 03.08.2017.

34. Žalovaný I/ si ďalej prihláškou zo dňa 18.09.2017 prihlásil do konkurzu dlžníka T. L. svoju pohľadávku
zo Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 19.09.2005 v celkovej výške 3.525,60 Eur ako podmienenúpohľadávku. Prihláška bola adresovaná k spisovej značke 2OdK/211/2017, keď k prihláške bol pripojený
i zoznam príloh podľa § 29 ods. 5 ZKR, okrem iného i Vyhlásenie veriteľa o účtovaní pohľadávky v
účtovníctve zo dňa 18.09.2017. Z tohto vyhlásenia vyplýva, že žalovaný I/ eviduje a účtuje vo svojom

účtovníctve túto pohľadávku so stavom ku dňu 07.08.2017 vo vyčíslenej čiastke 3.525,60 Eur.

35. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov SR zo dňa 02.10.2018, žalobcovia majú odo dňa 11.05.2018
evidovaný trvalý pobyt na adrese O. XXXX/XX, A..

36. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 6C/185/2016 súd zistil, že v tomto konaní sa žalovaný III/
žalobou, ktorá bola podaná na súde dňa 22.12.2016 domáha voči žalobcom vypratania nehnuteľností,
ktoré boli predmetom dražby. Konanie je uznesením súdu sp.zn. 6C/185/2016-41 zo dňa 27.03.2017
prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
14C/6/2017. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2017.

37.ZOznámeniaoprideleníbytuMestaKrupinazodňa23.03.2018súdzistil,žeMestoKrupinaoznámilo
žalobcovi A/, že mu bol pridelený dvojizbový nájomný byt Č.. X, na I. poschodí bytového domu na O. R.
XXXX/XX V. A.. Zmluva o nájme tohto obecného bytu bola uzatvorená dňa 29.03.2018 medzi Mestským
bytovým podnikom s.r.o. Krupina ako prenajímateľom a žalobcami ako nájomcami. Podľa tejto zmluvy
o nájme obecného bytu prenajímateľ prenechal nájomcom predmetný byt na dobu určitú od 01.04.2018

do 31.03.2019.

38. Žalovaní I/ a II/ v konaní predložili i vzdialenostnú mapu Obce Devičie - Mesto Bratislava (č.l. 97
spisu) ako aj doklad o cestovnom spojení Obec Devičie - Mesto Bratislava, hromadná doprava (č.l. 95-96
spisu).

39. Z výsluchu žalobkyne B/ ako strany sporu súd zistil, že so žalobcom A/ sú manželmi, manželstvo
uzatvorili dňa 14.06.2005. S manželom bývajú v súčasnosti na adrese O. XXXX/XX v nájomnom byte,
ktorý im bol pridelený Mestom Krupina a na ktorý majú uzatvorenú nájomnú zmluvu. V tomto byte bývajú
od 01.04.2018, pretože nemohli obývať rodinný dom v Devičí, nakoľko bol odpojený od elektriny. V

rodinnom dome v Devičí majú však uložené svoje veci. Žalovanému III/ rodinný dom napriek dražbe
neodovzdali. Čo sa týka vyhotovenia znaleckého posudku, je pravdou, že pred dražbou odovzdali
znalecký posudok ohľadne nehnuteľností, ktorý mali doma a ktorý bol vyhotovený v roku 2008. Následne
im bol zaslaný k dražbe znalecký posudok, ktorý bol podkladom dražby, bol však zaslaný až po dražbe.
Pod ťarchou dôkazu o doručení pripustila, že to bolo pred dražbou. Úver brali od banky na rekonštrukciu

nehnuteľnosti. Úver spočiatku splácali, potom manžel zostal nezamestnaný, ona na dôchodku. Nevládali
úver splácať v dohodnutých mesačných splátkach, preto sa s bankou dohodli na nižších splátkach.
Tieto aj splácali. Najskôr sa dohodli na splácaní po 30,- Eur mesačne, neskôr po 60,- Eur mesačne.
Oznámenie veriteľa o postúpení pohľadávky im asi bolo doručené, nevedela sa k tomu vyjadriť. Presne
si už na udalosti nepamätala, pretože je to odstup 8 rokov. Starobný dôchodok poberá v sume 308,- Eur

mesačne. S manželom bývajú v domácnosti sami. Potvrdila, že na rodinnom dome bolo označenie, že
sa koná dražba. Mimoriadne zosplatnenie úveru zo strany banky doručené nebolo. S manželom majú
dlhy, preto sa dali do konkurzu. Voči komu majú dlhy a aké, to nevedela uviesť.

40. Z výsluchu žalobcu A/ ako strany sporu súd zistil, že je tiež na starobnom dôchodku asi 7 rokov. Jeho

príjmom je starobný dôchodok v sume 300,- Eur mesačne. Od apríla roku 2018 bývajú s manželkou v
nájomnom byte. Znalecký posudok o cene nehnuteľnosti mu pred dražbou nebol doručený, aspoň sa
mu tak zdá. Úver splatili čiastočne, koľko, to si nepamätal. Predčasné zosplatnenie úveru bankou mu
doručené nebolo. Nebolo mu doručené ani oznámenie o postúpení pohľadávky. K výzvam banky sa
nevedel vyjadriť, o tom, že sa bude konať dražba vedel, prišli ľudia z dražobnej spoločnosti, boli v dome.

Predtým im dal znalecký posudok z roku 2008 čo mali na ocenenie nehnuteľnosti. Je pravdou, že dom
vydražiteľovi doposiaľ neodovzdali.

41. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli vykonať strany sporu.

42. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia v žalobe vzniesli námietku premlčania výkonu záložného práva,
úlohou súdu bolo v prednostnom rade zaoberať sa touto námietkou.43. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe

podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj

vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

45. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

46. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

47.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

48. Zmyslom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

49. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného I/
ako veriteľom na jednej strane a žalobcami ako dlžníkmi na strane druhej bola uzatvorená Zmluva o
hypotekárnom úvere č. 017/4011/05HU (ďalej len „zmluva o hypotekárnom úvere“) dňa 19.09.2005.
Predmetom zmluvy o hypotekárnom úvere bolo poskytnutie hypotekárneho úveru veriteľom v prospech

dlžníka v sume 6.638,78 Eur za podmienok dohodnutých v zmluve o hypotekárnom úvere. Dlžníci sa
zaviazali hypotekárny úver splácať v mesačných splátkach dojednaných v zmluve podľa splátkového
kalendára dohodnutého v zmluve, pričom splatnosť poslednej mesačnej splátky bola dojednaná na
deň 21.09.2012. Na zabezpečenie poskytnutého úveru bola medzi veriteľom a žalobcom I/ ako
záložcom uzatvorená dňa 19.09.2005 Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ 1 k ÚZ č.

017/4011/05HU (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané
na LV Č.. XXX pre katastrálne územie Devičie vedenom Okresným úradom Krupina, katastrálny odbor,
konkrétne rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele č. 218 vrátane všetkých súčastí a
príslušenstva a pozemok, parcela parc.č. CKN 218, zastavané plochy a nádvoria o výmere 839 m2.
Napriek tomu, že zmluva o hypotekárnom úvere typovo bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky, a predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d/
Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere),
súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že pokiaľ ide o otázku premlčania, či už samotnej pohľadávky

zo zmluvy o hypotekárnom úvere, ako i otázku premlčania výkonu záložného práva vyplývajúceho zo
záložnej zmluvy, tieto treba posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní,
teda § 100 ods. 1, § 100 ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka.

50.Vtejtosúvislostitrebadodať,žeprávnaúpravavObčianskomzákonníkusúčinnosťouod01.05.2014

v zmysle novely ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonanej Zákonom č. 102/2014
Z.z. o ochrane spotrebiteľa stanovila jednoznačne, že „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiťnormyobchodnéhopráva“.Vtomtoideozásadnúzmenu.IdeoprelomvpôsobnostiObčianskeho
zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy je treba pre zmluvné vzťahy

uzatvárané spotrebiteľom, t.j. spotrebiteľské a to aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Z uvedeného plynie, že ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva
podľa Obchodného zákonníka, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí
sa na všetky ostatné otázky vzťahuje Občiansky zákonník. Uvedené platí i pre daný prípad, pokiaľ ideo posúdenie otázky premlčania. Ustanovenie § 52 ods. 2 3 vety Občianskeho zákonníka, sa vzťahuje
aj právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015, sp.zn.
3MCdo 14/2014). Súd tak v uvedenej právnej veci nemal žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o

hypotekárnom úvere v spojení so zmluvou záložnou a majú charakter spotrebiteľský, jedná sa o zmluvy,
ktoré uzatvára dodávateľ (banka) vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčenému počtu spotrebiteľov,
ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené
bez možnosti ich modifikácie spotrebiteľom. Žalobcovia mali v daných zmluvných vzťahoch postavenie
spotrebiteľa a veriteľ (banka) mal postavenie dodávateľa, keď podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka

v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere, spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Charakter zmluvných strán bol daný týmito zákonnými ustanoveniami, žalobcovia pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, veriteľ (banka) pri uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej,
či podnikateľskej činnosti.

51. Z ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že je potrebné rozlišovať samotné

uplynutie premlčacej doby (premlčanie pohľadávky) a následky z toho plynúce. Tieto môžu nastať iba v
prípade splnenia kumulatívnej podmienky, ktorou je vznesenie námietky premlčania. Premlčané právo
nezaniká ani momentom uplynutia premlčacej doby a ani momentom vznesenia námietky premlčania
dlžníkom. Zatiaľ čo uplynutie premlčacej samo o sebe nemá žiadne následky pre pohľadávku, jej
uplynutie a vznesenie námietky premlčania dlžníkom má za následok nemožnosť priznania alebo

uznania pohľadávky súdom.

52. Záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové
právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo
zálohu je upravené v § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka a premlčacia doba tohto práva v § 101

Občianskeho zákonníka. Premlčanie záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade,
ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa Obchodným zákonníkom. Premlčaniu podlieha
záložné právo tak v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej dobe právo
na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa

záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia
zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takomto
prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.
Dovolať sa premlčania výkonu záložného práva môže len záložca, nie dlžník.

53. Z ustanovenia § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záložný veriteľ môže uspokojiť
alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná.
To však platí iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo záložného veriteľa domáhať sa
uspokojenia zo zálohu resp. v prípade, ak síce premlčané je, avšak záložca nevzniesol námietku
premlčania. Pokiaľ ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka predlžuje plynutie premlčacej

doby práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu tak, že ustanovuje, že záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka, vychádza z toho, že je potrebné skúmať iba to, kedy plynie
premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky, avšak nie to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu
veriteľadomáhaťsasplneniazabezpečovanejpohľadávkyajvznesenánámietkapremlčania.Vznesenie
námietkypremlčaniazáložnéhoprávajevýznamnéibavovzťahukprávuzáložnéhoveriteľadomáhaťsa

uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže
(úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen
trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu.
V prípade, ak tieto premlčacie doby uplynuli a záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom
bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli žalobcu)

uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané (nález Ústavného súdu SR sp.zn. IIÚS
250/2011-30 zo dňa 08.12.2011).54. V súdenom prípade žalobcovia vzniesli v žalobe o určenie neplatnosti dražby námietku premlčania
výkonu záložného práva žalovaného I/ zo záložnej zmluvy z dôvodu, že zo zmluvy o hypotekárnom
úvere, napriek tomu, že splatnosť poslednej splátky úveru bola dojednaná na deň 21.09.2012 sa

pohľadávka zabezpečená záložným právom stala predčasne splatná dňa 10.10.2010 po tom, čo
pôvodný veriteľ (banka) predčasne zosplatnil úver vyplývajúci zo zmluvy o hypotekárnom úvere listom zo
dňa 22.09.2010 č. 3377/3/122/10. Podľa ich názoru premlčacia doba na výkon záložného práva začala
plynúť záložnému veriteľovi dňa 11.10.2010 a uplynula dňa 11.10.2013. Nakoľko k realizácii záložného
práva došlo až 18.11.2016, tak sa realizovalo premlčané právo.

55. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne zistené, tak ako to vyplýva zo zmluvy o hypotekárnom
úvere, že žalobcovia sa zaviazali úver poskytnutý na základe tejto zmluvy splácať v mesačných
splátkach za podmienok dohodnutých v zmluve o hypotekárnom úvere s tým, že posledná splátka mala
byť splatná dňa 21.09.2012. V konaní bolo nesporné medzi stranami, že žalobcovia ako dlžníci úver
nesplácali riadne a včas. Pôvodný veriteľ (banka) preto listom zo dňa 22.09.2010 č. 3377/3/122/10

vyhlásil úver zo zmluvy o hypotekárnom úvere za predčasne splatný, keď vyhlásenie o predčasnej
splatnosti úveru bolo žalobcom doručené dňa 30.09.2010. Pôvodný veriteľ predčasne zosplatnil úver
podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom ku dňu vykonania tohto úkonu,
podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
PredčasnézosplatnenieúverupôvodnýmveriteľomnapokonvyplývaizVyhlásenianavrhovateľadražby
č. 039/2016 v zmysle § 7 ods. 2 a nasledujúcich zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zo
dňa 02.09.2016, v ktorom navrhovateľ dražby, teda záložný veriteľ vyhlásil, že splatnosť pohľadávky zo
zmluvy o hypotekárnom úvere nastala dňa 10.10.2010. Predčasnému zosplatneniu úveru predchádzala

výzva pôvodného veriteľa pre dlžníkov na zaplatenie záväzku zo zmluvy o hypotekárnom úvere zo
dňa 10.08.2010, kde pôvodný veriteľ žalobcov informoval, že sú v omeškaní s úhradou splátok úveru,
vyčíslil dlžné splátky a žiadal o ich úhradu najneskôr do 30.08.2010 s tým, že ich upozornil, že inak
pristúpi k vyhlásenie úveru za predčasne splatného v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Tiež
im oznámil, že v takomto prípade následne pristúpi k realizácii zabezpečovacích prostriedkov, ktorým

je predaj založenej nehnuteľnosti na dražbe, tiež k súdnemu vymáhaniu uspokojenia pohľadávky iným
spôsobom.

56. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o hypotekárnom úvere
sa stala v celom rozsahu predčasne splatnou dňa 10.10.2010. Veriteľ sa tak mohol začať úspešne

domáhať uspokojenia pohľadávky zo zmluvy o úvere v celom rozsahu odo dňa 11.10.2010, kedy začala
plynúť trojročná všeobecná premlčacia doba záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zabezpečenej
pohľadávkynasúde,keďvdanomprípadevrovnakýdeňzačalaplynúťivšeobecnátrojročnápremlčacia
doba pre záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, teda premlčacia doba záložného
práva. Obidve tieto premlčacie doby uplynuli dňa 11.10.2013. Ako súd už dovodí z ustanovenia

§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že je potrebné rozlišovať samotné uplynutie
premlčacej doby (premlčanie pohľadávky) a následky z toho plynúce. Tieto môžu nastať iba v prípade
splnenia kumulatívnej podmienky, ktorou je vznesenie námietky premlčania. Premlčané právo nezaniká
momentom uplynutia premlčacej doby a ani momentom vznesenia námietky premlčania dlžníkom.
Zatiaľ čo uplynutie premlčacej doby samo o sebe nemá žiadne následky pre pohľadávku, jej uplynutie

a vznesenie námietky premlčania dlžníkom má za následok nemožnosť priznania alebo uznania
pohľadávky súdom. Z ustanovenia § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že ak pohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo
domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. To znamená,
že aj keď pohľadávka veriteľa zabezpečená záložným právom bola premlčaná, záložný veriteľ sa mohol

uspokojiť zo zálohu, pokiaľ záložný dlžník nevzniesol námietku premlčania výkonu záložného práva, čo
je základnou podmienkou zabráneniu následkov plynúcich z premlčania zabezpečovanej pohľadávky.
Záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky
z výťažku predaja zálohy zákonnou formou, prostredníctvom procesnej žaloby v rámci ktorej sa domáha
premlčania záložného práva napríklad aj podaním žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je (rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo 2185/2009 zo dňa 21.12.2010). Z ustanovenia § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že dovolať sa premlčania môže záložca najneskôr v deň
konania dražby, čo bolo v súdenom prípade dňa 18.11.2016. Je to dôsledok toho, že vznesenie námietky
premlčania môže zabrániť vykonaniu záložného práva, teda práva záložného veriteľa uspokojiť sa zozálohu predajom na dobrovoľnej dražbe. Po tom, čo sa však právo vykonalo, ako to bolo v súdenom
prípade dňa 18.11.2016 na dražbe, námietku premlčania výkonu záložného práva už nemožno úspešne
uplatniť na súde. Žalobcovia uplatnili námietku premlčania až po výkone záložného práva, preto takto

vznesená námietka premlčania nemôže vyvolať žiadne právne následky. Z uvedených dôvodov sa súd
stotožnil s obranou žalovaných v konaní, že žalobcovia sa už nemôžu úspešne dovolať premlčania
výkonu záložného práva záložným veriteľom, keďže právo už bolo vykonané (rozsudok Krajského súdu
Košice sp.zn. 3Co/224/2013 zo dňa 27.06.2014).

57. Po vyhodnotení vznesenej námietky premlčania, keď ju súd neuznal za dôvodnú, ďalej súd v
konaní posudzoval, či boli porušené žalobcami namietané zákonné podmienky vykonania dražby podľa
Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
dobrovoľnýchdražbách“),konkrétneustanovenie§12ods.1vspojenís§16ods.6,ustanovenie§7ods.
2, ustanovenie § 11 ods. 1, ods. 4, ustanovenie § 17 ods. 5 písm. f/ zákona o dobrovoľných dražbách.

58. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

59. Podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť

dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba podľa odseku 2.

60. Podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť,
že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne

vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa
tohto zákona (§ 16 ods. 3).

61. Podľa § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť
určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti

na dražbe.

62. Podľa § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt, dom, iná
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby
zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na

elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V
rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec,
na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom
podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie
zverejniť.

63. Podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby
podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť
alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo
orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť

v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

64. Podľa § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, vo veciach zákonného záložného práva a v
prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený

trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie
ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu,
najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v
ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v

ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej
znaleckým posudkom.65. Podľa § 17 ods. 5 písm. f/ zákona o dobrovoľných dražbách, v lehotách ustanovených v odsekoch
2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe, ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo
jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka

nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak
je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho
časť nachádza.

66.Podľa§17ods.2zákonaodobrovoľnýchdražbách,oznámenieodražbeuverejnídražobníkvregistri

dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.

67. Podľa § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt, dom, iná
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550
eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby.
Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v

Obchodnom vestníku.

68. Podľa § 17 ods. 5 písm. b/ zákona o dobrovoľných dražbách, v lehotách ustanovených v odsekoch 2
až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe i osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby
k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom

registri záložných práv, v evidencii podľa osobitných zákonov alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke
právo k predmetu dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním.

69.Vyššieuvedenécitáciezákonasúsúdomuvedenévzneníplatnomaúčinnomkudňukonaniadražby,
ktorá bola konaná dňa 18.11.2016.

70. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k
predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred
neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri
ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k

predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené
ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/ zákona o dobrovoľných dražbách). Účastníkom dražby je osoba
prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto
zákonom (§ 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu
a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie

príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je
vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená
navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách).
Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok
k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f/ zákona o dobrovoľných

dražbách). Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách).
Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/ zákona o dobrovoľných
dražbách). Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho
vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 veta prvá zákona
o dobrovoľných dražbách). V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách,

môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby.

71. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dražba rodinného domu s pozemkom v
katastrálnom území Devičie zapísanom na E. Č.. XXX sa realizovala za účelom splnenia záväzku zo

zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorá bola uzatvorená dňa 19.09.2005 a zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 19.09.2005, ktorým bolo zabezpečené splnenie pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom
úvere. Za týmto účelom sa konala dražba dňa 18.11.2016, ktorá bola ukončená udelením príklepu.
VydražiteľomsastalžalovanýIII/,ktorýriadneuhradilcenudosiahnutúvydraženímvustanovenejlehote,
preto na neho prešlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet dražby

udelením príklepu. V posudzovanom prípade nešlo o opakovanú dražbu ale o prvú dražbu.

72. Pokiaľ žalobcovia namietali, že dražba je neplatná, pretože pri vykonaní dražby došlo k porušeniu § 7
ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, pretože z podkladov, na základe ktorých sa dobrovoľná dražbauskutočnila nevyplýva výška pohľadávky, jej splatnosť a v neposlednom rade aj pravosť, ich námietka
nie je dôvodná. Z ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že navrhovateľ
dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby

záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa
navrhujevýkonzáložnéhoprávapodľatohtoustanovenia(§16ods.3).Zustanovenia§16ods.3zákona
o dobrovoľných dražbách vyplýva, že ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní
dražby musí obsahovať ďalej dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu
dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní

dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. V
súdenom prípade navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ. Tento v zmysle § 7 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách písomne vyhlásil Vyhlásením č. 039/2016 zo dňa 02.09.2016 pravosť, výšku
a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných
dražbách. Žalovaní I/ a II/ predmetné vyhlásenie v konaní predložili. Z tohto vyhlásenia vyplýva, že
právnym dôvodom pohľadávky pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva je zmluva o hypotekárnom

úvere č. 017/4011/05HU zo dňa 19.09.2005, ktorá bola uzatvorená medzi OTP Banka Slovensko, ktorá
bola pôvodným veriteľom a žalobcami v postavení dlžníkov. Vyhlásenie obsahuje aj označenie plnenia
podľa zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorým bol úver v čiastke 6.638,78 Eur (200.000,- Sk). Vyhlásenie
obsahujeajdátumsplatnostipohľadávkydňa10.10.2010,tiežvyčísleniepohľadávkynačiastku3.369,47
Eur z toho na istine 3.248,55 Eur a na úrokoch z omeškania 120,92 Eur. Z vyhlásenia tiež vyplýva, že

výška pohľadávky sa bude zvyšovať o úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Záložný veriteľ tu súčasne
ďalej vyhlásil, že pohľadávka s príslušenstvom pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva je pravá a
splatná. Napokon žalobcovia museli mať vedomosť o splatnosti pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom
úvere aj z výzvy č. 3377/3/122/10 zo dňa 22.09.2010 o predčasnej splatnosti pohľadávky, o právnom
dôvode pohľadávky, ako aj o výške pohľadávky, keď táto výzva bola žalobcom ako dlžníkom riadne

doručená dňa 30.09.2010. Výška pohľadávky, pre ktorú sa navrhol výkon záložného práva bola nad
zákonný limit vyplývajúci z § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého dražiť nemožno
nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu
oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- Eur. Žalobcovia nepochybne finančné
prostriedkyprevzali,tútoskutočnosťvkonanínerozporovali,aninerozporovaliskutočnosť,žepodmienky

splácania zmluvy o hypotekárnom úvere neplnili a záväzok splácať úver v dohodnutých mesačných
splátkach neplnili riadne a včas. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v súdnom konaní nevyplýva, že by
predmetná dražba bola čo len čiastočne vykonaná pre vymoženie pohľadávky vo vyššej sume, než
bola zabezpečená záložným právom. Žalobcovia na svoje tvrdenie o tom, že navrhovateľ dražby, teda
že žalovaný I/ urobil nepravdivé vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, neuviedli na

vykonanie žiadne dôkazy. Neobstojí ani ich tvrdenie, že navrhovateľ dražby toto vyhlásenie neurobil,
pretože toto vyhlásenie navrhovateľa dražby vyplýva už z uvedeného dôkazu. Žalobcovia v konaní
neuviedli žiadne skutočnosti, z ktorých by pre súd vyplynulo, že by ustálenie výšky pohľadávky vo
vyhlásení navrhovateľa dražby bolo v rozpore so zmluvou o hypotekárnom úvere. V súlade s právnym
názorom žalovaných, že aj za predpokladu, že by predmetná dražba bola čiastočne vykonaná pre

vymoženie pohľadávky vo vyššej sume, než bola zabezpečená záložným právom (čo ale v súdenom
prípade nebolo), nie je to dôvodom na vyslovenie neplatnosti dražby, nakoľko nejde o porušenie
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na § 13a ods. 2 a
§ 17 ods. 9 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré zákonné ustanovenia sledujú posilnenie ochrany
dlžníka, ktorý má záujem odvrátiť dražbu splnením dlhu. Jeho cieľom je zosúladiť predstavy dlžníka

ako vlastníka predmetu dražby o výške dlhu za účelom prípadného upustenia od dražby. Cieľom nie
je zvýhodňovať dlžníka poskytovaním mu výpočtu pohľadávky s príslušenstvom, ale zabrániť dražbe
za stavu, že dlžník má skutočne záujem splniť dlh a s veriteľom sa rozchádza vo výške aktuálneho
stavu pohľadávky a jej príslušenstva. Pokiaľ dlžník nesúhlasí s oznámenou výškou stavu pohľadávky,
prípadne jej príslušenstva má iba dve možnosti, buď navrhnúť nariadenie predbežného opatrenia, aby

sa navrhovateľovi dražby uložilo nenakladať s predmetom dražby, alebo zaplatiť oznámenú sumu ako
tvrdený aktuálny stav pohľadávky s príslušenstvom a následne postupom podľa § 451 Občianskeho
zákonníka uplatniť si voči navrhovateľovi dražby právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, prípade
aj právo na náhradu škody. V danej veci žalobcovia nepreukázali, že by mali skutočný záujem dražbu
splnením dlhu odvrátiť, hoci mali vedomosť o výške splatného dlhu, a ďalej že by žalovaní I/ a II/ konali

v rozpore s týmto ich skutočným záujmom. Súd opakovane zdôrazňuje, že v súdenej veci žalobcovia
neprodukovali žiadne dôkazy, z ktorých by malo vyplývať, že navrhovateľ dražby urobil nepravdivé
vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky.73. Žalobcovia v žalobe ďalej namietali, že hodnota predmetu dražby určená znaleckým posudkom
č. 193/2016 znalca Ing. Františka Orsága je v príkrom rozpore s hodnotou nehnuteľností, ktoré tvorili
predmet dražby, keď v tejto súvislosti poukázali na znalecký posudok č. 277/2008 znalca Ing. Petra

Puškára. Znalecký posudok Ing. Františka Orsága č. 193/2016 určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností,
ktoré boli predmetom dražby sumou 22.100,- Eur, znalecký posudok znalca Ing. Petra Puškára č.
277/2008 určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, a ktorý bol vypracovaný
v minulosti za účelom zriadenia záložného práva v prospech právneho predchodcu žalovaného I/ v
sume 39.832,70 Eur. Tiež namietali faktické vady znaleckého posudku č. 193/2016 znalca Ing. Františka

Orsága.

74. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dražobník - žalovaný II/ mal pre realizáciu dražby k
dispozícii znalecký posudok znalca Ing. Františka Orsága č. 193/2016, ktorým bola určená všeobecná
hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby na sumu 22.100,- Eur. Znalecký posudok bol
vyhotovený dňa 10.10.2016. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná a vyplýva tiež z listinných

dôkazov, ktoré boli predložené žalovanými I/ a II/ v konaní. Vyplýva tiež z Oznámenia o dobrovoľnej
dražbe č. 039/2016 zo dňa 11.10.2016, kde v bode 3. je uvedené pokiaľ ide o spôsob stanovenia
ceny predmetu dražby, že týmto je znalecký posudok č. 193/2016 znalca Ing. Františka Orsága zo dňa
10.10.2016, pričom všeobecná cena predmetu odhadu, teda nehnuteľností bola zistená podľa tohto
znaleckého posudku sumou 22.100,- Eur, keď z bodu 4. tohto oznámenia vyplýva i najnižšie podanie a

minimálne prihodnotenie, najnižšie podanie v čiastke 22.100,- Eur, minimálne prihodnotenie 1.000,- Eur.
Odhadnutá cena predmetu dražby na sumu 22.100,- Eur bola zaevidovaná i v Notárskom centrálnom
registri dražieb (NCRdr), tak ako to vyplýva z potvrdenia o registrácii údajov a uverejnení listiny v tomto
registri pod sp.zn. N1023/2016 dňa 14.10.2016, ktoré potvrdenie bolo vyhotovené JUDr. Katarínou
Valovou, notárkou v Bratislave. O zverejnení svedčí záznam pod sp.zn. NCRdr sp.zn. 6634/2016 zo dňa

14.10.2016. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo zverejnené i v Obchodnom vestníku č. 201/2016 dňa
19.10.2016 podľa § 17 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, keď i v Obchodnom vestníku
bolazverejnenácenapredmetudražby22.100,-EurvzmysleznaleckéhoposudkuIng.FrantiškaOrsága
č. 193/2016 zo dňa 10.10.2016.

75. Z ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, vyplýva povinnosť dražobníka
zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Z tohto
zákonného ustanovenia ďalej vyplýva, že znalecký posudok nesmie byť v deň konania dražby starší
ako 6 mesiacov. V súdenom prípade znalecký posudok bol vyhotovený dňa 10.10.2016, dražba sa
uskutočnila dňa 18.11.2016, teda znalecký posudok, ktorý ohodnocoval predmet dražby a stanovoval

všeobecnú hodnotu predmetu dražby v čase konania dražby nebol starší ako 6 mesiacov. Ďalej z
ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že ak je navrhovateľom dražby
záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní
pred dňom konania dražby. V súdenej veci aj táto zákonná podmienka bola naplnená. Dražobník, teda
žalovaný II/ v konaní preukázal, že znalecký posudok č. 193/2016 bol riadne doručený vlastníkom

predmetu dražby, teda žalobcom. Obidvom bol znalecký posudok doručený 12.10.2016 ako vyplýva z
pripojených doručeniek. Napokon z ustanovenia § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva,
že vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10-tich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku
vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký
posudok iným znalcom. Žalobcovia v konaní netvrdili, a ani nenamietali tvrdenie dražobníka, že voči

doručenému znaleckému posudku žiadne námietky nevzniesli. Napokon žalobcovia túto skutočnosť
potvrdili pri svojom výsluchu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobcovia mali námietky voči ohodnoteniu
predmetu dražby mali zákonom poskytnutú možnosť vyplývajúcu z § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných
dražbách ju namietať. Túto zákonnú možnosť nevyužili, a tak podľa názoru súdu už nemôžu zhojiť
svoju nečinnosť márnym uplynutím lehoty na vyžiadanie vypracovania kontrolného znaleckého posudku

tým, že v tejto súvislosti poukazujú na neplatnosť dobrovoľnej dražby spočívajúcu v dôvode, ktorým je
nesprávny znalecký posudok. Navyše žalobcovia nesprávnosť znaleckého posudku v konaní opierali
o porovnávanie so znaleckým posudkom č. 277/2008 znalca Ing. Petra Puškára, ktorý bol však
vyhotovený dňa 27.10.2008 teda 8 rokov pred uskutočnením dražby, pričom zákon o dobrovoľných
dražbách jednoznačne určuje, že podkladom môže byť znalecký posudok nie starší ako 6 mesiacov pred

konaním dražby. Je síce pravdou, že znaleckým posudkom č. 277/2008 bola určená všeobecná hodnota
nehnuteľností na sumu 39.832,70 Eur, avšak žalobcovia len poukázaním na rozdielnu všeobecnú
hodnotu predmetu dražby podľa týchto dvoch znaleckých posudkov bez ďalších dôkazov nespochybnili
závery znaleckého posudku, ktorý bol použitý pri dražbe. K prípadným rozdielom medzi všeobecnouhodnotou nehnuteľností podľa týchto dvoch znaleckých posudkov je v súlade s obranou žalovaných I/
a II/ treba uviesť, že nehnuteľnosti v priebehu času podliehajú viacerým poveternostným, fyzikálnym
a chemickým a iným vplyvom, dochádza aj k ich opotrebovaniu, a pokiaľ nie sú v riadnej údržbe, je

predpoklad, že ich cena klesá. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim cenu nehnuteľností sú i charakteristiky
a infraštruktúra okolitého priľahlého prostredia a obce kde sa nehnuteľnosti nachádzajú. Žalobcovia v
konanínepreukázaližiadnymspôsobom,žebyodvypracovaniaznaleckéhoposudkuč.277/2008zodňa
21.10.2008 zhodnocovali nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, a ktorých údržbu a opravu od roku
2008 tvrdili v žalobe. K rozdielnosti ceny treba tiež uviesť, že znalecký posudok č. 193/2016 vychádza aj

z analýzy prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľností, ktorým bolo záložné právo v prospech
OTP banka. Zo skoršieho znaleckého posudku nevyplýva, či znalcom bolo zohľadnené toto riziko.
Najnižšie podanie pre účely dobrovoľnej dražby bolo určené v súlade s ustanovením § 16 ods. 6 zákona
č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách na sumu 22.100,- Eur a predmet dražby bol vydražený
za sumu 22.100,- Eur, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. Z notárskej zápisnice, ktorou
bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby zo dňa 18.11.2016 N1175/2016, Nz44926/2016, NCRIs

45935/2016 spísanej JUDr. Zuzanou Vrtíkovou, notárskou kandidátkou poverenou JUDr. Katarínou
Valovou, notárkou so sídlom v Bratislave, tiež vyplýva, že odhadnutá cena predmetu dobrovoľnej
dražby bola 22.100,- Eur, teda v zmysle znaleckého posudku č. 193/2016 znalca Ing. Františka Orsága,
najnižšie podanie bolo určené tiež na sumu 22.100,- Eur, pričom cena dosiahnutá vydražením bola
tiež 22.100,- Eur, pričom vydražiteľom sa stal žalovaný III/, ktorý urobil po otvorení dobrovoľnej dražby

podanie na čiastku 22.100,- Eur. Z ustanovenia § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva,
že vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej
dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie
podanie nemôže byť nemôže byť nižšie ako 3 hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom
a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej

znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako
90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt
podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí
o prvú dražbu, nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Nakoľko v
súdenom prípade najnižšie podanie bolo určené na čiastku 22.100,- Eur, čo bola aj všeobecná hodnota

predmetu dražby určená znaleckým posudkom, nedošlo k porušeniu ani ustanovenia § 16 ods. 6 zákona
o dobrovoľných dražbách. Tvrdenia žalobcov, že nehnuteľnosti boli vydražené za neprimerane nízku
cenu v konaní neboli preukázané. Z výsluchu žalobcov vyplynulo, že ohliadka predmetu dražby pred
vypracovanímznaleckéhoposudkuč.193/2016sauskutočnila,dokoncažalobcoviavkonanípotvrdili,že
pri tejto ohliadke odovzdali zúčastneným na ohliadke znalecký posudok č. 277/2008, teda dražobník mal

nepochybne pred podaním znaleckého posudku, ktorý zabezpečil v rámci dražby k dispozícii znalecký
posudok č. 277/2008 na porovnanie so súčasnou všeobecnou hodnotou predmetu dražby. Z obsahu
znaleckého posudku č. 193/2016 vyplýva, že znalecký posudok bol vypracovaný osobou oprávnenou
na ohodnotenie predmetu dražby, keď bol vyhotovený znalcom Ing. Františkom Orságom, ktorý je
ako znalec zapísaný v príslušnom odbore a v príslušnom odvetví pre podanie znaleckého posudku,

nepochybne tento je oprávnený na výkon expertíznej činnosti v odbore stavebníctvo, v odvetví odhad
hodnoty nehnuteľností, predmet dražby bol v znaleckom posudku presne identifikovaný, znalec znalecký
posudok vypracoval v súlade s platnými právnymi predpismi, ktorými sú Vyhláška MSSR č. 492/2004
Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov a za použitia aktuálnych
Indexov cien stavebných prác na precenenie rozpočtov do CÚ, spracované pomocou pomeru Indexov

cien stavebných prác ŠÚ SR podľa klasifikácie stavieb, ako i odbornou verejnosťou akceptovanej
metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, keď na ohodnotenie použil metódu
polohovej diferenciácie ako najvhodnejšiu metódu, ktorá nie je odlišná od tej, ktorá bola použitá pri
vypracovávaní znaleckého posudku č. 277/2008 Ing. Petra Puškára. Na základe týchto skutočností
mal súd za to, že dražobník splnil všetky povinnosti vyplývajúce z § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných

dražbách, keď z tohto dôvodu potom žalobcovia nedôvodne namietali neplatnosť dražby. Neplatnosť
dražby podľa názoru súdu nemôžu zakladať ani faktické prípadné chyby znaleckého posudku, na ktoré
poukazovali žalobcovia v žalobe. Z ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva,
žeakjepredmetomdražbynehnuteľnosť,musíbyťcenapredmetudražbyurčenáznaleckýmposudkom.
Povinnosť zabezpečiť tento znalecký posudok zákon ukladá dražobníkovi. Nie je však povinnosťou

dražobníka zistiť ohodnotenie predmetu dražby, dražobník je len povinný, ak ide o nehnuteľnosť,
zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby
znaleckým posudkom. Dražobník totiž nie je osobou odborne spôsobilou, aby sám vykonal ohodnotenie
ceny predmetu dražby, alebo aby sám prehodnocoval správnosť ohodnotenia znalca. Zistiť hodnotupredmetu dražby je vždy povolaný znalec z príslušného odboru a odvetvia a z jeho posudku potom
navrhovateľ dražby a dražobník vychádzajú. Preto ak dražobník pre účely dražby riadne zabezpečí
ohodnotenie nehnuteľnosti posudkom znalca z príslušného odboru a odvetvia, a tento znalecký posudok

v deň konania dražby nie je starší ako 6 mesiacov, dražobník si tým splnil všetky svoje povinnosti, ktoré
mu v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby ukladá § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.
V súdenej veci dražobník si túto povinnosť splnil, napokon aj faktické vady znaleckého posudku mohli
vlastníci predmetu dražby namietať v zákonom ustanovenej lehote a zákonným spôsobom v zmysle
§ 12 ods. 4 a ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorú zákonnú možnosť tak ako vyplynulo

z vykonaného dokazovania nevyužili. Námietka žalobcov, že znalecký posudok, ktorý bol použitý v
dražbe obsahuje faktické vady za preukázania tohto tvrdenia, môže zakladať len nárok žalobcov na
náhradu škody, ktorá im vznikla následkom tvrdeného „nesprávneho“ posudku znalca, ktorým ohodnotil
ich nehnuteľnosti pre účely dražby. Ak tento znalec zavinene porušil svoje povinnosti pri vypracovávaní
posudku o cene predmetu dražby, zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcom. Porušenie povinnosti
znalcom pri vypracovávaní znaleckého posudku, tak ako tvrdili žalovaní v konaní, pre účely ohodnotenia

predmetu dražby nie je však porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a teda ani
dôvodom pre vyhlásenie neplatnosti dražby (rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 8Co/59/2013 zo
dňa 28.10.2013). K tejto námietke súd ďalej dopĺňa, že ani znalecký posudok zabezpečený dražobníkom
nie je priamym určením ceny predmetu dražby, pretože táto cena sa tvorí ako priesečník dopytu a
ponuky priamo na dražbe. Je zrejmé, že samotná cena sa tvorí priamo na dražbe a vyjadruje aktuálnu

ponuku a dopyt predmetnej nehnuteľnosti (rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 19Co/337/2016 zo
dňa 23.08.2017). Všeobecná hodnota nehnuteľností určená znaleckým posudkom v prípade dražby tak
slúžiibaakoorientačnáhodnotaprestanovenienajnižšiehopodanianavrhovateľomdražby,pričomcena
dosiahnutá dražbou nie je priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom, keď je to práve cena dosiahnutá vydražením, ktorá predstavuje trhovú cenu draženej

nehnuteľnosti a je výsledkom dopytu a ponuky vzťahujúcich sa na draženú nehnuteľnosť. V súdenom
prípade vydražiteľ vydražil nehnuteľnosti, keďže sa zúčastnil ako jediný záujemca dražby za cenu
najnižšieho podania 22.100,- Eur, čo bola i všeobecná cena dražených nehnuteľností zistená znaleckým
posudkom. Táto cena tak predstavuje trhovú cenu draženej nehnuteľnosti. Žiaden iný záujemca sa
dražby okrem vydražiteľa nezúčastnil.

76. Zmluva o hypotekárnom úvere bola uzatvorená medzi OTP Banka Slovensko, a.s., ako veriteľom
a žalobcami ako dlžníkmi dňa 19.09.2005, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola
uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky z tejto zmluvy o hypotekárnom úvere dňa 19.09.2005. OTP
Banka Slovensko postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.07.2010 svoju pohľadávku

zo zmluvy o hypotekárnom úvere na OTP Faktoring Zrt., ktorá spoločnosť úverovú pohľadávku, ktorá
vznikla z právneho dôvodu poskytnutia úveru na základe zmluvy o hypotekárnom úvere postúpila na
spoločnosť na OTP Faktor Slovensko s.r.o., čo je pôvodné obchodné meno OTP Faktoring Slovensko
s.r.o., teda pôvodné obchodné meno žalovaného I/, ktorý v dôsledku tohto postúpenia pohľadávky
nadobudol postavenie záložného veriteľa. V celom rozsahu je tak možné prijať záver v zmysle ktorého v

prípade prechodu alebo prevodu (aj postúpenia) pohľadávky záložné právo prechádza na nadobúdateľa
pohľadávky. Záložné právo ako právo akcesorické, sleduje pohľadávku, ktorú zabezpečuje (rozsudok
NS SR zo dňa 21.03.2008 sp.zn. 1ObdoV 102/2005).

77. V prejednávanej veci súd nezistil ani porušenie ustanovenia § 17 ods. 5 písm. f/ zákona o

dobrovoľných dražbách, z ktorého vyplýva, že v lehotách ustanovených v odseku 2 až 4 zašle dražobník
oznámenie o dražbe ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane
príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku
alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou
osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik, alebo jeho časť nachádza.

Pokiaľ ide o doručovanie oznámenia o dražbe správcovi dane, dražobník v súlade s týmto zákonným
ustanovením oznámenie o dražbe zaslal správcovi dane listom zo dňa 14.10.2016, ktorý bol doručený
dňa 17.10.2016 Daňovému úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Krupina, ktoré podanie bolo
postúpené dňa 18.10.2016 Daňovému úradu Banská Bystrica. Žalobcovia tak nepreukázali ani tento
dôvod neplatnosti dražby. Uvedené platí aj ohľadne tvrdeného porušenia zákonného ustanovenia §

11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého, ak je predmetom dražby nehnuteľnosť,
dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe na
úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V súdenom prípade tak ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania, dražobník Obci Devičie, kde sa dražené nehnuteľnosti nachádzaližiadosťou zo dňa 14.10.2016 požiadal Obec Devičie v súvislosti s dražbou č. 039/2016 o zverejnenie
oznámenia o dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli obce a zverejnenie a sprístupnenie tohto oznámenia
verejnosti až do dňa konania dražby. Súčasne požiadal o zverejnenie oznámenie o dobrovoľnej dražbe

prostredníctvom obecného rozhlasu. Uvedená žiadosť bola doručená Obci Devičie dňa 17.10.2016.
Obec Devičie v správe pre súd zo dňa 23.10.2018 potvrdila, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe
bolo zverejnené na úradnej tabuli obce v období od 17.10.2016 do 19.11.2016. Žalovaný I/ v čase
vykonania dražby ako navrhovateľ dražby bol prednostným záložným veriteľom, ktorého záložné právo
bolo zapísané na E. Č.. XXX pre katastrálne územie ako prvé v poradí. Napriek tomu, že na predmetnom

LV ako nasledujúce v poradí boli zapísané viaceré exekučné záložné práva, nebolo to dôvodom na
nevykonanie záložného práva prednostným záložným veriteľom, teda navrhovateľom dražby, keď z
ustanovenia § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak vzniklo na zálohu viac záložných
práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným
veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom
vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie

spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenie zo zálohu. Nakoľko navrhovateľ
dražby bol prednostným záložným veriteľom, zákonná povinnosť vyplývajúca z § 151ma Občianskeho
zákonníka sa neho nevzťahovala, keďže záložné právo v jeho prospech bolo na liste vlastníctva
registrované ako prvé v poradí. Súd ďalej nezistil ani žiaden dôvod, pre ktorý by mal dražobník upustiť
od dražby v zmysle § 19 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.

78. Napokon pokiaľ žalobcovia ďalej namietali, že dražba je neplatná z dôvodu porušenia § 11 ods.
1 zákona o dobrovoľných dražbách, teda že nebola splnená podmienka miesta konania dražby, ani
tento dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby súd nepokladal za preukázaný. Žalobcovia namietali, že
dražobník, teda žalovaný II/ žiadnym spôsobom nepreukázal, prečo za miesto dražby určil práve

Bratislavu, keď už z hľadiska vzdialenosti a s tým spojenej časovej straty od Obce Devičie nemožno
očakávať dostavenie sa väčšieho počtu dražiteľov z tej oblasti, v ktorej by o dražené nehnuteľnosti
mohol byť najväčší záujem, t.j. z Obce Devičie a najbližšieho okolia, keď za prirodzené miesto dražby
sa ponúka Mesto Krupina, v obvode ktorého sa Obec Devičie nachádza. Žalovaný II/ tým, že určil za
miesto dražby Bratislavu porušil pri organizovaní dražby ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných

dražbách, za miesto konania dražby určil vzdialenejšie mesto, čím sťažil účasť dražiteľov z oblasti, v
ktorej sa účasť dala očakávať a tým obmedzil účasť na dražbe a zmaril dosiahnutie vyššieho výťažku z
dražby. Tento dôvod neplatnosti dražby súd vyhodnotil zo strany žalobcov ako účelový. Z ustanovenia
§ 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že miesto, dátum a čas začatia dražby musia
byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť

účasti na dražbe. Obmedzením možnosti účasti na dražbe mal zákonodarca na mysli z hľadiska
určeného miesta, aby toto miesto bolo bežne dostupné účastníkom dražby, a aby im žiadnym spôsobom
nebolo znemožnené dostaviť sa na túto dražbu, napríklad prekonaním nejakej prekážky týkajúcej sa
uzamknutia vchodu do budovy, kde sa má dražba konať, prípade dvora. Tieto skutočnosti neboli v konaní
zistené. Uvedené miesto konania dražby je dostupné dopravným prostriedkom, motorovým vozidlom,

hromadným dopravným prostriedkom, keď žalovaní I/ a II/ preukázali dopravné spojenie hromadným
dopravným prostriedkom priamo z Obce Devičie do miesta konania dražby, ktorým bola Bratislava.
Žalobcovia v konaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že stanovením miesta dražby na Bratislavu,
došlo k obmedzeniu účasti na dražbe iným záujemcom. Súd mal za to, že určenie miesta konania
dražby na Bratislavu nie je v rozpore so zákonom a každý kto mal záujem predmetnú nehnuteľnosť

vydražiť mal možnosť sa predmetnej dražby zúčastniť, už aj vzhľadom k tomu, že boli splnené všetky
povinnosti v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách a predmetná dražba bola riadne zverejnená cez
obec, priamo v mieste, kde sa dražené nehnuteľnosti nachádzali t.j. na úradnej tabuli Obce Devičie.
Okrem toho dražobník zabezpečil zverejnenie oznámenia o dražbe obsahujúceho miesto a čas konania
dražby v Notárskom centrálnom registri dražieb, ktorý je prístupný na internetovej stránke Notárskej

komory SR, ako aj v Obchodnom vestníku. Kto mal záujem zúčastniť sa na dražbe informáciu o
mieste a čase konania dražby mohol získať z týchto informačných prostriedkov, pričom reálnu možnosť
zúčastniť sa na dražbe prostredníctvom týchto informácii mali i potenciálni záujemcovia o dražené
nehnuteľnosti z obce, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádzala i z blízkeho okolia. Svedčí o tom
samotný fakt, že vydražiteľom sa stal žalovaný III/, ktorý má trvalé bydlisko v Krupine, a ktorý sa

zúčastnil dražby v Bratislave. Vzdialenosť Devičie - Bratislava t.j. približne 180 km v žiadnom prípade
nemôže obmedzovať tak záujemcov o dražbu, zúčastniť sa na dražbe nehnuteľnosti v Bratislave, i keď
sa nachádzala nehnuteľnosť v Obci Devičie. Nebola preukázaná skutočnosť, že by spojenie nebolo
možné zabezpečiť hromadným dopravným prostriedkom, či už vlakom alebo autobusom, vzhľadom nareálnu možnosť takéhoto spojenia, a vzhľadom i na to, že začiatok dražby bol určený na 11.00 hod. v
piatok, ktorý bol pracovným dňom. Finančné náklady na dopravu, a teda na možnosť zúčastniť sa na
dražbe pri cene nákladov za použitia hromadného dopravného prostriedku približne od 10,- do 15,- Eur

nevylučujú možnosť zúčastniť sa na dražbe v Bratislave. Treba prisvedčiť žalovaným, že naopak určenie
miesta dražby v malej obci, konkrétne v obci kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, vzhľadom na možnosť
ubytovacích kapacít môžu prispieť k obmedzeniu možnosti záujemcov na dražbe z dôvodov možných
problémovsubytovaním.Predmetnánehnuteľnosť,ktorábolavydraženásíceslúžinatrvalébývanie,ale
nič nevylučuje, aby mohla byť využitá i na rekreačné účely. Práve možní záujemcovia z Bratislavy, kde je

vyššia kúpyschopnosť obyvateľstva mohli mať záujem na účasti na dražbe a získať takúto nehnuteľnosť
a na takýto účel. Úspešnosť dobrovoľnej dražby vzhľadom na cieľ, ktorý sa ňou sleduje je závislá
od podmienok za akých je vykonaná. Jednou z týchto podmienok je aj dostatočná informovanosť
čo najširšieho okruhu osôb o jej konaní a tiež vhodne určené miesto, aby sa dražby mohli zúčastniť
všetci potenciálni záujemcovia o draženie, rovnako ako aj verejnosť. Súd v prejednávanom prípade
zameral dokazovanie na všetky okolnosti súvisiace s vykonaním dobrovoľnej dražby a zabezpečením

jej verejnosti a transparentnosti, ako aj na to, či bola zabezpečená dostatočná informovanosť o tejto
verejnej dražbe čo najširšieho okruhu osôb o jej konaní. Opätovne zdôrazňuje, že každý kto mal
záujem predmetnú nehnuteľnosť vydražiť, mal možnosť sa predmetnej dražby zúčastniť i vzhľadom k
tomu, že boli splnené všetky povinnosti v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách a uvedená dražba
bola riadne zverejnená. Je nevyhnutné uviesť, že zákon o dobrovoľných dražbách neuvádza žiadnu

hranicu vzdialenosti miesta dražby od predmetu dražby, ktorá by automaticky spôsobila, že by došlo k
porušeniu zákona. Je nevyhnutné mať za to, že nehnuteľnosti nie sú predmetom bežnej každodennej
spotreby a osoby zamýšľajúce urobiť významnú investíciu ako je kúpa rodinného domu zvažujú iné
kritériáurčujúcemieruichzáujmu,ktorýmisúpredovšetkýmcenanehnuteľností,ichstav,opotrebovanie,
poloha, potreba opráv a ďalších investícii, lokalita, jej vybavenosť a nie miesto vykonania samotnej

dobrovoľnej dražby, kde dochádza len k vzájomnej konkurencii prípadných potenciálnych záujemcov o
draženie. Len samotná skutočnosť, a to väčšia vzdialenosť miesta dražby od miesta, kde sa predmet
dražby nachádza ešte sama o sebe neznamená, že miesto dražby bolo určené v rozpore s § 11 ods.
1 zákona o dobrovoľných dražbách, keď je potrebné zhodnotiť aj všetky ostatné okolnosti dražby.
Predovšetkým je potrebné rozlišovať otázku dodržania princípu verejnosti a transparentnosti dražby

tým, že jej konanie je oznámené, predaj predmetu je propagovaný aj v mieste, kde sa predmet dražby
nachádza, ak možno predpokladať zvýšený záujem v tomto mieste. Predmetná vzdialenosť miesta
konania dražby od predmetu dražby by mohla dôvodom na konštatovanie, že týmto spôsobom bola
obmedzená možnosť zúčastniť sa dražby potenciálnym záujemcom o draženie, avšak len v súvislosti s
tým, ak by bolo zrejmé a v konaní preukázané, že by už v mieste predmetu dražby existovali prípadní

potenciálni záujemcovia o draženie, teda že došlo k obmedzeniu účasti týchto potenciálnych záujemcov
o dražbu, ktorí sa prípadne termínov ohliadky zúčastnili a prejavili záujem o draženie nehnuteľností.
Na termíne ohliadky pred dražením sa zúčastnil jediný záujemca, a to žalovaný III/, ktorý nehnuteľnosti
i vydražil. V konaní nebolo zistené, že by dražobníka kontaktoval aj nejaký iný záujemca, v konaní
nebolo zistené, že by miesto konania dobrovoľnej dražby, teda Bratislava nebolo bežne dostupné iným

účastníkomdražbyalebožebynebolodostupnébežnýmdopravnýmprostriedkomanebolopreukázané,
že by akýmkoľvek iným spôsobom by bola existovala prekážka verejného vykonania dobrovoľnej dražby.
Miesto a čas konania dražby boli dražobníkom zverejnené v Obchodnom vestníku č. 201/2016 vydanom
dňa 19.10.2016, tiež v Notárskom centrálnom registri dražieb sp.zn. 6634/2016 dňa 14.10.2016, ako
aj na webovej stránke dražobníka, keď predmet dražby bol riadne označený, a riadne bolo označené

i miesto a čas vykonania dražby. Dražobník dňa 14.10.2016 zaslal oznámenie o dobrovoľnej dražbe
i Obecnému úradu Devičie, keď Obec Devičie zverejnila oznámenie o dobrovoľnej dražbe na úradnej
tabuli obce dňa 17.10.2016. Pri svojich záveroch súd vychádzal z rozsudku Krajského súdu Nitra
sp.zn. 7Co/1016/2015 zo dňa 26.05.2015, ako aj záverov Krajského súdu Banská Bystrica uvedených
v rozsudku sp.zn. 16Co/114/2015 zo dňa 25.02.2016. Zhodne s názorom žalovaných I/ a II/, pokiaľ

žalobcovia poukazovali na právny názor vyslovený ohľadne miesta výkonu dražby v rozsudku Krajského
súdu Prešov sp.zn. 6Co/108/2011 zo dňa 22.11.2011, súd má za to, že predmetný rozsudok rieši
rozdielnu skutkovú situáciu, keď miestom konania dražby určeného dražobníkom bola vzdialená obec
Čachtice hoci dražená nehnuteľnosť sa nachádzala v meste Prešov, avšak rozhodujúcou skutočnosťou
bola nielen vzdialenosť miesta konania dražby od umiestnenia nehnuteľností, ktoré boli dražené, ale aj

skutočnosť, že miesto konania dražby bolo určené v menšej obci na rozdiel od mesta, ako aj to, že v
časekonaniadražbyvlastnícidraženejnehnuteľnostipreukázali,žezáložnéprávobolozlistuvlastníctva
vymazané. Ďalším dôvodom neplatnosti dražby bola tiež skutočnosť spočívajúca v uzamknutí dražobnejmiestnosti, čím bolo obmedzené účasti verejnosti na dražbe. Predmetné rozhodnutie preto nie je možné
na daný prípad, kde je odlišná skutková situácia aplikovať.

79. Nakoľko súd žalobu žalobcov zamietol, rozhodol tiež o zrušení neodkladného opatrenia, ktoré bolo v
predmetnej veci nariadené po začatí konania vo veci samej, a to podľa § 335 ods. 1 CSP, podľa ktorého
neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší
rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
Neodkladné opatrenie bolo nariadené súdom uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 27.03.2017

sp.zn. 14C/6/2017-43 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 05.09.2017 sp.zn.
14Co/279/2017-64. Účinky tohto výroku rozsudku o zrušení neodkladného opatrenia však nastávajú až
právoplatnosťou rozhodnutia súdu vo veci samej, teda právoplatnosťou rozsudku o zamietnutí žaloby
o neplatnosť dražby.

80. O nároku na trovy konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

81. Podľa 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

82. V konaní boli plne úspešní žalovaní I/ až III/, preto im vznikol nárok voči žalobcom na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.

83. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).