Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 12. jún 2022

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2622010262
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2022:2622010262.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci obž. O. T., pre zločin

vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.
a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. na hlavnom pojednávaní, dňa 13.6.2022

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

O. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 8.2.2022 v čase približne o 12,45 hod v S. na ulici I. vo dvore rodinného domu č. XXX/XX pýtal
od poškodenej K. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, S., finančnú hotovosť vo výške 100,- €,
na čo poškodená K. T. nereagovala a odišla dnu do obytnej časti rodinného domu č. XXX/XX, pričom
páchateľ za ňou vošiel do vnútra domu so sekerou v rukách a povedal jej, aby mu dala 100,- €, že to
tam rozmláti, aby si vybrala čo má v dome rozmlátiť, že sekerou rozmláti aj ju, pričom pri tomto držal
v rukách sekeru s ktorou mával pred poškodenou a opakovane sa zahnal smerom na dvere do izby

a následne sa so sekerou v rukách otočil smerom k poškodenej, ktorá mu uviedla, že mu tie peniaze
nemôže dať z dôvodu jej finančnej situácie, po čom páchateľ opakovane pýtal peniaze od poškodenej,
ktorá medzičasom z dôvodu obavy pred možným útokom zo strany obvineného telefonicky zavolala na
pomoc svoju dcéru I. T., ktorá po príchode na miesto zavolala políciu,

t e d a

- iného násilím, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal

závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
č í m s p á c h a l

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a)
Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), § 36 písm. n) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák., s poukazom na § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. a § 39 ods. 4 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo
výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Senica podal na Okresný súd Senica dňa 20.5.2022 obžalobu pod č. Z.
XX/XX/XXXX-XXzodňa20.5.2022,ktoroukládolobvinenémuO.T.zavinuspáchaniezločinuvydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139
ods. 1 písm. e) Tr. zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené v
skutkovej vete tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný O. T., po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 4, ods.
5, ods. 8 Tr. por., urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Senica č. Z. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.5.2022.

Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného samosudca postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr.
por. položil obžalovanému tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal „áno“. Keďže prokurátor
Okresnej prokuratúry Senica navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por.
prijal vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania skutku kladeného mu za vinu v obžalobe Okresnej
prokuratúry Senica č. Z. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.5.2022. Následne súd podľa § 257 ods. 8 Tr. por.

vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a postupom
podľa § 269 Tr. por. sa oboznámil s listinnými dôkazmi - s odpisom registra trestov na obžalovaného, s

výpisom z ústrednej evidencie priestupkov, lustráciou v registri GP a postupom podľa § 268 ods. 2 Tr.
por. súd oboznámil znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný A.. A. M..

Z takto vykonaného dokazovania vo vzťahu k výroku o treste poukazuje súd na nasledovné:

Obžalovaný O. T. doposiaľ nebol súdne trestaný a nedopustil sa ani žiadnych priestupkov. Proti
obžalovanému je vedené jedno trestné stíhanie pre prečin krádeže a prečin neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku, pre skutok zo dňa 12.5.2021.

Z vypracovaného znaleckého posudku č. XX/XXXX A.. A. M., znalkyne z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie psychiatria, okrem iného vyplynulo, že u obžalovaného nebola zistená duševná
porucha/choroba v pravom slova zmysle, ani duševná porucha, ktorá by mala forenzne významný
vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Obžalovaný sa nachádzal v odvykacom stave pri
rozvinutejpolymorfnejzávilosti,ktorýnemalforenznevýznamnývplyvnajehorozpoznávacieaovládacie
schopnosti, hoci ovládacie schopnosti boli v dôsledku abstinenčného syndrómu v kombinácii s jeho

impulzivitou znížené. V čase spáchania trestného činu vedel obžalovaný rozpoznať nebezpečenstvo
svojho konania pre spoločnosť. Znalkyňa poukázala na skutočnosť, že obžalovaný sa do tohto stavu
doviedol sám a dobrovoľne nakoľko mal v tom čase opakované skúsenosti s užívaním psychoaktívnych
látok a aj s abstinenčným syndrómom pri odňatí drogy. Cieľom konania obžalovaného bolo získanie
finančných prostiedkov na zabezpečenie si drogy. U obžalovaného bola zistená rozvinutá polymorfná

závislosť od viacerých psychoaktívnych látok - metamfetamínu a matihuany a zneužívanie alkoholu.
Znalkyňa tiež uviedla, že pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nie je nebezpečný, avšak je
predvídateľné, že v stavoch abstinenčného syndrómu alebo v stavoch zmeneného vedomia sa dopustí
protiprávneho správania. Znalkyňa obžalovanému navrhla uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný si svoje konanie
uvedomuje, k spáchaniu trestného činu sa priznal a svoje konanie nie len formálne oľutoval. Uviedol,
že s poškodenou - teda s jeho starou mamou komunikuje, táto mu odpustila a bola za ním vo väzbe aj
na návšteve. Obžalovaný vyjadril snahu, že sa chce z drogovej závislosti liečiť a súhlasil aj s liečením

ústavnou formou.K výroku o treste.

Trestný zákon poskytuje ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov v podobe trestov. Trest
má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred kriminalitou tým, že sa páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, pričom sa zároveň vytvoria podmienky na jeho prevýchovu k tomu aby viedol riadny
život a súčasne trest iných odradí od páchania trestných činov.

Pri voľbe druhu trestu a jeho výmery treba mať vždy na pamäti, že dosiahnutie cieľa spočívajúceho v
zabránení v páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa i cieľ ochrániť spoločnosť pred kriminalitou.

S poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol súd u obžalovaného na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal a svoje konanie

aj úprimne oľutoval a zároveň napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti príslušným orgánom.

Pokiaľ ide o posúdenie osoby obžalovaného, jeho pomerov a možnosť jeho nápravy, nepochybný
význam majú údaje vyplývajúce z registra trestov a z evidencie priestupkov, z ktorých vyplynulo, že
obžalovaný nebol súdne trestaný a nedopustil sa ani žiadnych priestupkov.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1, 3 a 5 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov

a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd preto pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy.

V danom prípade súd zákonom určenú výšku trestnej sadzby považoval za neprimerane prísnu (berúc
do úvahy okolnosti prípadu a osobu obžalovaného - t.j. úprimné oľutovanie spáchania skutku; vedenie
riadnehoživota;produktívnyvekobžalovaného;rodinnézázemie-nakoľkospoškodenousaobžalovaný
zmieril, prezentovaný postoj obžalovaného v predmetnej veci, keď svoje konanie označil za veľkú chybu,

pričom vyjadril snahu, že zo svojej drogovej závislosti sa chce liečiť a je stotožnený aj s ústavnou formou
tejto liečby) a na zabezpečenie ochrany spoločnosti podľa názoru súdu postačuje aj trest kratšieho
trvania, a preto pristúpil v zmysle § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák a § 39 ods. 4 Tr. zák. k mimoriadnemu
zníženiu trestu, pričom po aplikácii tohto inštitútu súd ustálil trestnú sadzbu v rozpätí 32 mesiacov až 8
rokov. V danom prípade má súd zato, že je na mieste použiť závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

zverejneného pod č. 44 a publikovaného v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
č. 5/2017, podľa ktorého: „analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania
podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa
odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky
použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a

treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a
pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,

aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

Optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby uložený trest nebol ani príliš mierny a ani nedôvodne
prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto aby išlo skutočne o trest, musí odsúdený
túto ujmu reálne i pociťovať. Na druhú stranu nedôvodne prísny trest bez zreteľa na zásadu individuálnej

prevencie nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho,
aby obžalovaný zaujal k spáchanej trestnej činnosti sebakritický a kajúci postoj. Práve takýto postoj
totiž sľubuje možnosť jeho nápravy. V danej veci obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, pričom podľa
názoru súdu svoje konanie nielen formálne oľutoval. S poukazom na požiadavku primeranosti trestu ajeho individualizáciu nepovažoval súd za potrebné pôsobiť na obžalovaného nepodmienečným trestom
odňatiaslobodyvtrestnejsadzbe4až10rokov,alevzhľadomnavyššieuvedenéodôvodnenieapoužitie
záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného pod č. 44 a publikovaného v zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017, je primerané na dosiahnutie účelu trestu a zároveň
spravodlivé, uloženie trestu vo výmere 32 mesiacov.

Takisto pri ukladaní trestu zavážil aj postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti, ktorú od začiatku
trestného stíhania priznával, ľutoval ju a svojím postojom napomáhal pri jej objasnení. Súd je toho

názoru, že vzhľadom na osobu obžalovaného je na mieste skôr potrebné liečiť drogovú závislosť
obžalovaného, ako ukladanie neprimerane prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia v
zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., nakoľko obžalovaný v minulosti nebol v ústave na výkon trestu
odňatia slobody.

V súlade so závermi vypracovaného znaleckého posudku a nakoľko obžalovaný sa dopustil spáchania
predmetného skutku pod vplyvom návykovej látky, resp. v súvislosti s jej užívaním, uložil súd
obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený

môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie
proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je
výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne
vzdať.