Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. apríl 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33T/104/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112011350
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112011350.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
15.04.2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

Q. K. Í. M. G. F. Á., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom Q., L. Č.. XXX,
nezamestnaná,

j e v i n n á, ž e

dňa 28.8.2012 v čase okolo 01.00 hod. vo vestibule železničnej stanice U. využila nepozornosť
cestujúceho T. B. a z pásu na tele mu odopla a odcudzila kapsičku - ľadvinku s obsahom peňaženky s
finančnou hotovosťou 105,- € a mobilným telefónom zn. Nokia 2600c, čím pre poškodeného T. B., nar.
XX.X.XXXX spôsobila škodu vo výške 150,- €,

t e d a

- prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a takýto čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe,
hoci za obdobný čin bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená,

č í m s p á c h a l a

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á:

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písm. l/ Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 54 Tr. zákona trest
povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín
.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 02.10.2012 na obžalovanú Q. K. obžalobu, pre skutok
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním výpovedí z prípravného konania G.V. Q. K.,
poškodeného T. B., čítaním výpovedí svedkov J. W. a L. U., ako aj ostatnými listinným dôkazmi, pričom
zistil nasledovný skutkový stav :

Obžalovaná Q. K. sa v prípravnom konaní vo svojej výpovedi k spáchaniu skutku priznala, keď uviedla,
že poškodenému ponúkla sexuálne, orálne uspokojenie. Po tom čo s tým poškodený súhlasil a ona si
kľakla k jeho pásu, využila jeho nepozornosť spôsobenú opitosťou a odopla mu z pása čiernu plátennú
kapsičku, v ktorej mal peňaženku, telefón a doklady. Následne na to vstala a odišla s kapsičkou von z
vestibulu smerom k autobusovej stanici. Tam stretla J. W. a L. U., ktorým dala kapsičku s pokynom, aby
z nej vybrali, čo tam je a že sa neskôr rozdelia. J. W. a L. U. odišli smerom do mesta, obžalovaná sa
vybrala smerom k Hypermarketu A., kde bola spolu s ostatnými zadržaná políciou. Obžalovaná vo svojej
výpovedi tiež uviedla, že si je vedomá čo vykonala, ale potrebovala peniaze na alkohol a potraviny.

Poškodený T. B. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 27.08.2012 pricestoval do U. v nočných
hodinách. Po dlhej ceste z W. bol trochu opitý a keďže najbližší vlak do Q. mu šiel až nadránom,
podriemkával vo vestibule železničnej stanice. Niečo po polnoci ho oslovila obžalovaná, či nechce za 5
Eur vidieť jej prsia. Súhlasil a pri platení vybral z čiernej kapsičky na páse peniaze, pričom obžalovaná
si zrejme všimla, že v nej má ešte ďalšiu hotovosť, pretože mu okamžite ponúkla za 20 €ur sex. Kľakla
si k jeho nohám a začala ho olizovať cez nohavice v oblasti rozkroku. Po chvíli sa postavila a vyšla
von z vestibulu. Následne si poškodený uvedomil, že mu chýba kapsička. Vyšiel teda von na stanovište
taxíkov, odkiaľ aj zavolal políciu a celú záležitosť oznámil.

Výpoveď obžalovanej potvrdili aj svedkovia J. W. a L. U., ktorí zhodne vypovedali, že v U. žijú ako
bezdomovci, pričom dňa 28.08.2012 v skorých ranných hodinách, cca. okolo 1.00 hod. za nimi prišla
obž. Q. K., ktorú volajú Š. a dala im čiernu kapsičku, aby z nej vybrali peniaze a následne, že sa stretnú
pri A. a rozdelia sa. Z kapsičky teda vybrali peniaze a mobilný telefón, zvyšok skryli pod terasu baru C..
Chvíľu na to sa pri A. stretli s obžalovanou a boli spoločne zadržaní políciou.

Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel
súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal. Ohľadne
posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovanej Q. K..

Obžalovanú Q. K., usvedčuje jej samotná svedecká výpoveď, keď priznala, že si bola vedomá, čo urobila,
že využila stav opilosti poškodeného a vzala mu plátennú taštičku, v ktorej mal hotovosť, doklady a
telefón. Výpoveď obžalovanej taktiež potvrdzujú aj ostatné výpovede svedkov, či poškodeného, z ktorých
jednoznačne vyplýva priebeh skutku, svedčiaci o vine obžalovanej.

Podľa súdu je teda nepochybné, že sa obžalovaná Q. K. dopustila protiprávneho konania, ktoré jej je
kladené za vinu vo vyššie uvedenom skutku, teda prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin
spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe, hoci bola za obdobný čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch
odsúdená.

Subjektívna stránka konania obžalovanej Q. K. je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a)
Tr. zákona, pretože obžalovaná vedela, že svojím konaním môže ohroziť resp. porušiť záujem chránený
zákonom t.j. záujem štátu na ochrane majetku a tým, že nie prvý krát odcudzila vec patriacu inému,
takého ohrozenie resp. porušenie chráneného záujmu spôsobiť chcela.

Podľa § 34 ods.4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaná Q. K. je vydatá, s manželom však spolu nežije v spoločnej domácnosti, namiesto toho ako
bezdomovec na území mesta U.. Trvalý pobyt má v obci L., okr. Q., kde sa vydala, čoskoro však bola
z domu „vyhnaná“ pre alkoholizmus a agresívne správanie sa. Je nezamestnaná, evidovaná na Úrade
práce. Doposiaľ bola podľa odpisu z registra trestov trikrát súdne trestaná pre majetkovú trestnú činnosť
a to Okresným súdom Q. sp. zn. X A. XX/XX, kde bola uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. c), f) Tr. zákona, kde jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní desať mesiacov so skúšobnou
dobou dvoch rokov, kde skúšobná doba uplynula dňa 13.11.2013. trestným rozkazom Okresného súdu
U. zo dňa 1.8.2012 sp. zn. X A. XX/XXXX bola obžalovaná uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, kde je bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov
so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Následne dňa
6.2.2013 bolo rozhodnuté, že obžalovaná je účastná amnestie prezidenta SR z 2.1.2013 a hľadí sa na
ňu, akoby nebola odsúdená.

U obžalovanej bral súd do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť to, že sa k spáchaniu skutku dobrovoľne
priznala § 36 písm. l Tr. zákona. Ako priťažujúcu okolnosť považoval súd skutočnosť, že už bola za
trestný čin odsúdená.

Podľa § 54 Tr. zákona, trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40
do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.
Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u obžalovanej Q. K. dospel k záveru, že napriek
jej predchádzajúcemu odsúdeniu, pre výchovné pôsobenie na obžalovanú, nie je ešte potrebné uložiť
trest, ktorý je spojený s obmedzením jej osobnej slobody. Súd je toho názoru, že vzhľadom na jej
predchádzajúci život, prostredie z ktorého pochádza, priznanie sa a motív spáchania trestného činu,
postačí uložiť aj trest povinnej práce. Z uvedených dôvodov jej súd uložil trest povinnej práce v trvaní
200 (dvesto) hodín.

Vykonaním uvedeného trestu a svedomitým prístupom k práci má obžalovaná možnosť preukázať, že
dokáže viesť riadny život a v budúcnosti sa vyhnúť páchaniu trestných činov. V opačnom prípade súd
rozhodne o premene uvedeného trestu povinnej práce, a to tak, že za každé dve hodiny nevykonanej
práce, nariadi jeden deň odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.