Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921010089
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2021:5921010089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému

K. H. a spol., pre prečin zvýhodnenia veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 26.05.2021 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

Obžalovaných

X)Petra H., nar. XX.XX.XXXX v X. S., trvale bytom S.
XXX, okres X. S.,

2)PK T. s.r.o., v likvidácii, právnická osoba, so sídlom v G. -
V., K. XXXXX/XX, F.: XX XXX XXX, právneho
nástupcu pôvodnej spoločnosti PK T. s.r.o. so

sídlom v G. XXX, zast. od 17.01.2017 do 21.08.2020
jej konateľom obž. K. H., nar. XX.XX.XXXX,

o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y ,
ktorou im bolo kladené za vinu, ž e

obžalovaný K. H. ako jediný štatutárny orgán - konateľ a zároveň jediný spoločník pôvodnej obchodnej
spoločnosti PK T. s. r. o. so sídlom G. XXX, XXX XX X. Y., okres V., F.: XX XXX XXX, na úkor

neuhradeného záväzku po lehote splatnosti vo výške 14.286,75 Eur voči spoločnosti L. comp s. r. o.
so sídlom X. XXX, okres V., F.: XX XXX XXX, vyplývajúceho z neuhradenia časti faktúry č. XXXXXXX,
splatnej dňa 20.07.2017 na sumu 6483,12 Eur a z neuhradenia časti faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa
17.01.2018 na sumu 19.003,63 Eur, priznaného spoločnosti L. comp s. r. o. aj právoplatným platobným
rozkazom Q. súdu G. G. číslo konania XXUp/XXX/XXXX zo XX.XX.XXXX, v G., okres V., zvýhodnil
iných svojich veriteľov, a to fyzickú osobu K.. L. H. N., K.., nar. XX.XX.XXXX, ktorej vrátil ňou požičané
finančné prostriedky spoločnosti PK T. s. r. o. v celkovej sume 12.000,- Eur po častiach tak, že jej dňa

15.03.2018 uhradil sumu 500,- Eur, dňa 16.04.2018 jej uhradil sumu 500,- Eur a dňa 16.07.2019 jej
uhradil po výzve exekútora zvyšnú dlžnú sumu 11.000,- Eur, ďalej zvýhodnil spoločnosť P. Y. U. s. r. o.
so sídlom O. nábrežie 8, G. - N. S., F.: XX XXX XXX, ktorej v rámci uzatvorenej rámcovej zmluvy za
tankovanie paliva z dlhu, ktorý vznikol koncom roku 2018 a začiatkom roku 2019, vyplatil v roku 2019
dlžnú sumu vo výške cca 43.000,- Eur z celkovej sumy 48.000,- Eur, a na zvyšnú sumu 5000,- Eur si
dohodol splátkový kalendár, tiež zvýhodnil spoločnosť N. RK, s. r. o. so sídlom E. 4, V., F.: XX XXX XXX,
ktorej splatil dlh za preddavkové platby ako zálohy na guľatinu vo výške 12.000,- Eur, ktorú nedodal, a to

tým,ženaOkresnomdopravnominšpektoráteORPZvV.dňa22.11.2019prehlásilnaspoločnosťN.RK,
s. r. o., nákladné motorové vozidlo zn. Y. T XXX, ev. č. RK XXXCB a nákladný špeciálny príves, ev. č. RKXXXYE, predtým evidované na spoločnosť T. s. r. o., na čo mu bola vystavená faktúra spoločnosťou N.
RK,s.r.o.,taktiežzvýhodnilPozemkovéspoločenstvoF.,IČO:XXXXXXXX,ktorémusplatildlhzaodber
dreva spoločnosťou T. s. r. o., za ktoré približne od marca 2019 neplatil, čím spôsobil dlh vo výške cca

42.000,- Eur, ktorý za spoločnosť PK T. s. r. o. vyrovnal tak, že dňa 21.11.2019 na Okresnom dopravnom
inšpektoráte OR PZ v V. prehlásil na Pozemkové spoločenstvo F. špeciálne nákladné motorové vozidlá
zn. Y. T XXX, ev. č. RK XXXCC, Y. T XXX, ev. č. RK XXXCD a Y. Y ev. č. RK XXXCH so špeciálnymi
nákladnými prívesmi ev. č. RK XXXYE, RK XXXYE a RK XXXYE, pričom zvýhodnením iných vyššie
uvedených veriteľov bola spoločnosti L. comp s. r. o. so sídlom X. XXX, F.: XX XXX XXX, spôsobená

škoda vo výške 14.286,75 Eur,
t e d a , ž e

obžalovaný K. H.
ako dlžník, ktorý nebol schopný plniť svoje splatné záväzky, zmaril, hoci aj len čiastočne uspokojenie
svojho veriteľa tým, že zvýhodnil iného veriteľa a takým činom spôsobil väčšiu škodu,

obžalovaná právnická osoba PK T. s.r.o. v likvidácii.
ako dlžník, ktorý nebol schopný plniť svoje splatné záväzky, zmaril, hoci aj len čiastočne uspokojenie
svojho veriteľa tým, že zvýhodnil iného veriteľa a takým činom spôsobil väčšiu škodu,

č í m m a l i s p á c h a ť

obž. K. H. a obž. právnická osoba PK T. s.r.o. v likvidácii

prečin zvýhodnenia veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,

p r e t o ž e s k u t o k n i e j e t r e s t n ý m č i n o m .

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Ružomberok podala na K. H. a právnickú osobu - PK T., s.r.o. v likvidácii obžalobu
pre podozrenie zo spáchania prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Trestného zákona

na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené vo výrokovej časti obžaloby zo dň a18.03.2021.

Obžalovaný pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Poškodenej spoločnosti L. U. čiastočne dlh uhradil,
konateľovitejtospoločnostiponúkolnavyrovnaniesvojhozáväzkudodávkudrevnejhmoty,akoajprevod
vlastníctva nákladného motorového vozidla. Podľa jeho vyjadrenia L. bol samoprvý veriteľ, ktorému sa

niečo zaplatilo, niečo sa mu navrhlo, s čím však on nesúhlasil, nakoľko žiadal peniaze v hotovosti.
Následne potom musel postupovať ďalej, nakoľko mal aj iných veriteľov. Po tom, ako L. dal návrh na
exekúciu, došlo k zablokovaniu jeho účtov, nemohol ďalej podnikať a tak v zmysle zákonnej povinnosti
vstúpil do likvidácie.

Svedok S. L. vypovedal, že obžalovaného poznal dlhšiu dobu, pomohol mu pri založení spoločnosti, a to
dodávkou drevnej guľatiny, pričom obžalovaný mu už vtedy hovoril, že nebude mať peniaze na úhradu,
no napriek tomu sa dohodli a pokračovali v spolupráci. Takáto forma obchodovania medzi nimi trvala
až do vystavenia „veľkej faktúry“ vo výške 19.000,- euro, kedy došlo k prerušeniu kontaktu zo strany
obžalovaného. Napriek jeho žiadostiam obžalovaný tvrdil, že nemá finančné prostriedky, aby s plnením

počkal, no nakoľko sa to neustále predlžovalo, obrátil sa na upomínací súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
Po jeho doručení zo strany obžalovaného došlo k čiastočným plneniam, až napokon výška pohľadávky
predstavovala sumu 14.286,75 euro, ktorú si uplatnil ako škodu v rámci trestného konania.
Podľa svedka obžalovaný mu mal prisľúbiť vyrovnanie, spomínal možnosť získania nejakého úveru,
ponúkol mu tiež dodávku drevnej hmoty, s čím však on nesúhlasil, nakoľko túto drevnú hmotu

mal fakturovať spoločnosti N. RK, k čomu podľa neho nebol dôvod, napokon obžalovaný ani drevo
nedoviezol. K., že by mu obžalovaný ponúkol v rámci vyrovnania prepis nákladného motorového vozidla
spolu s prívesom. Uviedol, že postupom času sa obžalovaný ako dlžník zbavil svojho majetku, a preto aj
exekučné konanie bolo bezvýsledné. Poprel, že by mu obžalovaný predložil nejakú dohodu v písomnej
podobe.Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí svedkov vypočutých v
prípravnom konaní, oboznámil ostatný spisový materiál, ktorý bol zadovážený v prípravnom konaní.

Z výpovedí svedkov bolo možné ustáliť, aká bola výška dlhu u jednotlivých veriteľov obžalovaného a
najmä, aký bol spôsob úhrady týchto záväzkov.

Svedkovia P. a M. vo svojich výpovediach potvrdili rokovanie obžalovaného a konateľa spoločnosti L. U.,
s.r.o., ktorej obsahom mala byť o.i. aj ponuka zo strany obžalovaného na prevod vlastníctva nákladného

motorového vozidla.

Vo všeobecnosti platí, že v trestnom konaní pred súdom sa uplatňuje zásada kontradiktórnosti konania,
ktorá vo svojej podstate znamená diskusiu strán o predložených dôkazoch a argumentoch protistrany
vo verejnom súdnom konaní, pred nezávislým súdom, ktorý je povinný rozhodnúť len na podklade
dôkazov, ktoré boli pred ním bezprostredne vykonané. Povinnosť zisťovať skutkový stav veci, o ktorom

nie sú dôvodné pochybnosti, patrí orgánom činným v trestnom konaní, nie súdu (§ 2 ods. 1 Trestného
poriadku). Uvedené orgány obstarávajú dôkazy z úradnej povinnosti, pričom s rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti, ktoré svedčia proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech
a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Súd nemá
žiadnu povinnosť vykonávať dôkazy, pokiaľ ide o vinu, čo vyplýva aj zo znenia jednej zo základných

zásad trestného konania uvedené v § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Vykonávaním dôkazov na hlavnom
pojednávaní je teda celkom jednoznačne prenechané v zmysle platnej právnej úpravy stranám (a nie
súdu) s tým, že bežným by malo byť vykonávanie dôkazov stranami a len výnimočne by mal dôkazy
vykonávať sám súd.

Strany sú si v konaní pred súdom rovné.

Na základe vyššie zisteného skutkového stavu, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo

niektorá zo strán, dospel súd k záveru, že v danom prípade OTČK nezabezpečili tak presvedčivé
dôkazy o vine, na základe ktorých by mohol byť nepochybne vyvodený záver o vine obžalovaného K.
H., prípadne právnickej osoby PK T., s.r.o., v likvidácii.

Na naplnenie všetkých znakov zákonnej skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa

nestačí samotná skutočnosť, že dlžník má viacerých rôznych veriteľov, ktorí majú viacero rôznych
splatnýchpohľadávokvočinemu.Skutkovápodstatatohtotrestnéhočinutotižvyžaduje,abyišlozároveň
o dlžníka, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky.

Pod pojmom „dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky“ treba rozumieť, že ide o dlžníka,

ktorý je platobne neschopný v zmysle § 3 ods. 2 zákona o konkurze. Trestný čin zvýhodňovania veriteľa
nemá skutkovú podstatu s tzv. blanketovou dispozíciou, ktorá by vyslovene odkazovala na zákon o
konkurze, pričom sám opisuje zakázané konanie, a to bez toho, aby sa akokoľvek dovolával mimo
trestnej úpravy. Platobná neschopnosť dlžníka je však v základnej skutkovej podstate vyjadrená ako tzv.
normatívny znak, a preto je nevyhnutné ju vykladať v spojitosti so zákonom o konkurze. To napokon

vyplýva aj z toho, že Trestný zákon na svoje účely pojem platobná neschopnosť, či pojem dlžník, ktorý
nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, žiadnym spôsobom nedefinuje.

Neschopnosť páchateľa plniť svoje splatné záväzky je jedným zo základných znakov podstaty
žalovaného trestného činu a ako taká musí byť objasnená už v prípravnom konaní. Ak sa tak nestane,

nie sú objasnené základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu.

Z obsahu trestného spisu, z dôkazov, ktoré zabezpečili OTČK v prípravnom konaní, vyplýva, že tieto
orgány sa vôbec nezaoberali posúdením otázky, či v prípade oboch obžalovaných išlo o dlžníkov,
ktorí neboli schopní plniť svoje splatné záväzky. Nepreukázanie tejto skutočnosti malo už samo

o sebe za následok, že nebol naplnený základná znak skutkovej podstaty prečinu zvýhodňovania
veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, nakoľko sa vyžaduje, aby dlžník bol platobne
neschopný v čase, keď sa dopúšťa protiprávneho zvýhodňovacieho konania. Úpadok dlžníka vo forme
platobnej neschopnosti musí protiprávnemu konaniu tejto osoby vždy predchádzať. Bez vyriešeniatejto predbežnej otázky nie je možné potom konštatovať naplnenie tzv. normatívneho znaku základnej
skutkovej podstaty trestného činu, nakoľko páchateľom tohto trestného činu môže byť len dlžník, ktorý
nie je schopný plniť svoje splatné záväzky.

OTČK sa bližšie nezaoberali ani zisťovaním majetku právnickej osoby, z ktorej by mohla byť splatná
pohľadávka veriteľa uhradená. Platí, že dlžník hoci je v úpadku, disponuje určitým objemom majetku,
ktorý je možné použiť na uspokojenie jeho veriteľov. Táto skutočnosť je nevyhnutným predpokladom
naplneniaskutkovejpodstatytrestnéhočinuzvýhodňovaniaveriteľa,pretoželenvtakomtoprípademôže

dlžník konkrétnym plnením zvýhodniť jedného svojho veriteľa pred iným. Ak by dlžník nedisponoval
žiadnym majetkom, nebolo by možné ani naplniť základnú skutkovú podstatu trestného činu, pretože
dlžník by objektívne nebol schopný uprednostniť niektorého zo svojich veriteľov. Skutočnosť, že dlžník,
ktorý je v úpadku, disponuje určitým objemom majetku, je, navyše, aj predpokladom pre vykonanie
konkurzného konania, keďže ak dlžník nedisponuje žiadnym majetkom, musí byť konkurzné konanie
zastavené.

Podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní platí záver, že dlžník, ktorý je platobne neschopný, má všetkých
svojich veriteľov uspokojovať pomerne a rovnomerne (tak, ako by bol v konkurze). Uvedená skutočnosť
však neplatí bez výnimky. Neplatí v prípade, v ktorom má dlžníkov veriteľ zákonom o konkurze
predpokladanévýhodnejšiepostavenieaztohtodôvodumáajvýhodnejšieaprednostnéprávonavyššie

plnenieoddlžníka.Ideotzv.zabezpečenéhoveriteľa,atovprípadoch,akjezjehopostaveniaspojenéaj
právo na prednostné uspokojenie z majetku dlžníka. Ak poskytne dlžník v takýchto prípadoch veriteľovi
s prednostným právom plnenia vyššie plnenie, než ostatným svojim veriteľom, nemôže ísť o spáchanie
trestného činu zvýhodňovania veriteľa, keďže konanie dlžníka v takomto prípade nie je protiprávne (§
28 ods. 1 Trestného zákona). Pokiaľ ide o veriteľov s prednostným právom plnenia, tak v praxi ide

spravidla o prípady, v ktorých je pohľadávka veriteľa zabezpečená záložným právom na hnuteľných
alebo nehnuteľných veciach dlžníka. Takýto záložný veriteľ má prednostné právo na uspokojenie svojej
pohľadávky z vecí, na ktoré bolo zriadené záložné právo v prospech neho. Pre úplnosť je potrebné
dodať, že záložný veriteľ má podľa Zákona o konkurze špecifické postavenie, keďže založený majetok
dlžníka tvorí osobitnú podstatu v konkurznom konaní, v rámci ktorej sa uspokojí len záložný veriteľ, t.j.

záložní veritelia sa uspokoja prednostne a oddelene od tzv. nezabezpečených veriteľov.

Základná skutková podstata trestného činu podľa § 240 ods. 1 Trestného zákona neobsahuje znak
škody. Napriek uvedenému je zrejmé, že výška znevýhodnenia poškodeného veriteľa bude peniazmi
oceniteľná, t.j. aby mohlo dôjsť k spáchaniu tohto trestného činu, musí vzniknúť znevýhodnenému

veriteľovi ujma na majetku (škoda). Znak škody je výslovne vyjadrený až v kvalifikovanej skutkovej
podstate podľa ods. 2 § 240 Trestného zákona. Škodou sa tu rozumie škoda na majetku dotknutého
veriteľa spočívajúca v tom, že neobdržal od dlžníka plnenie na uspokojenie svojej pohľadávky,
teda nedošlo k dôvodne očakávanému prírastku na majetku poškodeného veriteľa, ktoré by bolo
možné dosiahnuť, keby dlžník, ktorý je v úpadku, uspokojil pohľadávky všetkých svojich veriteľov

pomerne, podľa zásad úpadkového práva a neodčerpal svoj majetok na uspokojenie pohľadávky
len zvýhodneného veriteľa. Ide v podstate o škodu v podobe ušlého zisku. Škoda preto predstavuje
rozdiel medzi sumou, ktorá bola uspokojená pohľadávkou zvýhodneného veriteľa a sumou, ktorá
by tomuto veriteľovi prináležala pri pomernom uspokojení, pretože práve tento rozdiel predstavuje
sumu, o ktorú boli ostatní veritelia poškodení. Ide o hodnotu tej časti pohľadávky, ktoré pomerné

uspokojenie inak mohol veriteľ dosiahnuť, ak by nedošlo k prednostnému uspokojeniu iného veriteľa.
Škoda teda automaticky nie je celá výška pohľadávky znevýhodneného veriteľa. OČTK nesprávne
vychádzali pri ustanovovaní výšky škody z výšky celej nesplatenej pohľadávky, ktorú si poškodený
veriteľ uplatnil v trestnom konaní ako nárok na náhradu škody. V trestnom konaní musí byť predmetom
dokazovania a súd podotýka, že dôkazné bremeno v tomto prípade v konaní pred súdom zaťažuje

iba prokurátora, to, v akej konkrétnej výške došlo k zvýhodneniu veriteľa, t.j. aká konkrétna výška zo
sumy, ktorá bola uhradená zvýhodnenému veriteľovi nad rámec povinnosti pomerného a rovnomerného
uspokojenia veriteľov, by pri normálnom obehu veci prináležala poškodenému veriteľovi. S určitosťou
to nemôže byť plná výška neuhradenej splatnej pohľadávky poškodeného veriteľa, keďže dlžník na
plnú úhradu pohľadávky zvýhodneného veriteľa a zároveň na plnú úhradu pohľadávky poškodeného

veriteľanedisponujedostatočnýmmajetkom.Akbydlžníkdisponovalmajetkomnaplnúúhraduobidvoch
pohľadávok veriteľov, uhradením jednej z pohľadávok by nedošlo k zvýhodneniu tohto veriteľa, keďže
by mu zostal majetok aj na plné uhradenie pohľadávky druhého veriteľa. Práve určenie výšky škody pritrestnom čine podľa § 240 ods. 1, 2 Trestného zákona je otázkou právnou, ktorú si musí orgán činný v
trestnom konaní vyriešiť sám. Aj v tomto prípade platí ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku.

Z hľadiska subjektívnej stránky prečinu podľa § 240 ods. 1, 2 Trestného zákona sa vyžaduje úmyselné
zavinenie, pričom postačí aj zavinenie vo forme nepriameho úmyslu. Úmysel dlžníka však musí pokrývať
skutočnosť, že koná s cieľom poškodiť jedného z veriteľov tým, že neoprávnene zvýhodní iného zo
svojich veriteľov. Z hľadiska zavinenia vo vzťahu k znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného
činu zvýhodňovania veriteľa postačí, ak boli zavinené z nedbanlivosti.

V konaní obžalovaného súd nezistil úmyselné zavinenie, či už v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona
(úmysel priamy) alebo v zmysle písm. b) citovaného ustanovenia (úmysel nepriamy). Obžalovaný tak v
prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom tvrdil, že na úhradu svojho splatného záväzku ponúkol
poškodenému možnosť iného spôsobu vyrovnania záväzku, a to dovozom drevnej guľatiny, resp.
prevodom vlastníckeho práva k nákladnému motorového vozidlu spolu s prívesom. Minimálne ponuku

guľatiny potvrdil aj samotný poškodený, no verziu obžalovaného potvrdili dvaja svedkovia (prevod
vlastníckeho práva k nákladnému motorovému vozidlu), a túto skutočnosť treba potom vyhodnotiť v
zmysle zásady in dubio proreo, teda v prospech obžalovaného. Nemožno pri tom obísť skutočnosť, že
obžalovaný začal až následne uhrádzať záväzky veriteľom, keď vo vzťahu k dodávkam pohonných hmôt
uviedol, že pokiaľ by pohonné hmoty nezaplatil, nebol by vôbec schopný naďalej podnikať a uhrádzať

záväzky svojim veriteľom. Nie je nepodstatný vplyv na konanie obžalovaného má aj skutočnosť, že časť
finančných prostriedkov použil na úhrady miezd svojich zamestnancov.

Vzhľadom k tomu, že v konaní pred súdom prokurátor neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal
naplneniezákladnéhonormatívnehoznakužalovanéhotrestnéhočinu,zdôvoduchýbajúcejsubjektívnej

stránky konania obžalovaného, ako aj v súvislosti s nezisťovaním skutočnej výšky škody, súd potom
obžalovaného K. H., ako aj právnickú osobu PK T., s.r.o., v likvidácii podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do

15 dní od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech
(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.