Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. január 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/37/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318206784
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2318206784.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudkýň: JUDr. Katarína
Slováčeková a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO 35 831
154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: G. V., narodená X.X.XXXX, bytom B. F. XXX,
zastúpená splnomocnencom: Mgr. C. V., bytom B. F. XXX, o zaplatenie 7.241,65 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 28Csp/99/2018-89 zo dňa 30.4.2019
vo výrokoch II., III., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. r u š í a vec mu v zrušenom
rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 28Csp/99/2018-175 zo
dňa 20.5.2021 súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 5.513,99 Eur s
príslušenstvom zastavil, výrokom II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.727,66 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.727,66 Eur od 21.8.2018 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% a výrokom IV. žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 323,80 Eur
prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica.

2. Rozsudok označený v záhlaví v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 28Csp/99/2018-175 zo dňa
20.5.2021 súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 497 Obchodného zákonníka,
§ 52 ods. 1, Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §
524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 145 ods. 2, § 215 ods. 1, § 217 ods. 1 veta prvá Civilného
sporového poriadku, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 225 ods. 1, 2, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie
zostatku peňažnej sumy, ktorý mu vznikol na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty VÚB, a.s. zo dňa 7.8.2013, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úverový rámec vo
výške 3.150 eur. Žalobca si v konaní po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil len sumu 1.727,66
eur, čo predstavuje rozdiel medzi žalovanou vyčerpanou sumou 3.757,66 eur a úhradami vykonanými
žalovanou vo výške 2.030 eur. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie sumy 1.727,66 eur, pričom túto skutočnosť ani žalovaná nerozporovala, a preto rozhodol tak,
že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.727,66 eur. Vzhľadom na to, že sa žalovaná
dostala do omeškania s plnením svojich povinností, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na

zákonné úroky z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. od
21.8.2018.

4. Súd prvej inštancie žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. podala odvolanie žalovaná z dôvodu, že
súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevyrovnal sa s tvrdeniami žalovanej,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozsudok je
nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie sa nesprávne
vysporiadal s konštatovaním, že žalobca poskytol dňa 7.8.2013 úverový rámec 3.150 eur. Z listinného
dôkazu Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro je jasné, že úverový rámec bol k uvedenému
dňu stanovený vo výške 2.400 eur. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, ako dospel k záveru,
že žalovaná je povinná zaplatiť sumu 1.727,66 eur, keď k navýšeniu úverového rámca na sumu
3.150 eur nie je uzatvorená žiadna dohoda. Žalovaná neobdržala uznesenie súdu prvej inštancie č. k.
30Csp/99/2018-51 zo dňa 11.1.2019, ktorým súd prvej inštancie pripustil, aby na miesto pôvodného
žalobcu do konania vstúpil žalobca. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie tak, žalobu v celom rozsahu zamietne.

6. K odvolaniu žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. sa vyjadril žalobca.
Vo vyjadrení uviedol, že žalovaná v odvolaní neuviedla, žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali
nárok žalobcu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
potvrdil.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. v medziach daných rozsahom
(§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch II., III. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom
rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Už právoplatnými výrokmi I., IV. preskúmavaného rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k.
28Csp/99/2018-175 zo dňa 20.5.2021 (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) súd prvej
inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 5.513,99 eur s príslušenstvom zastavil a žalobcovi vrátil
súdny poplatok v sume 323,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s.,
Partizánska cesta 9, Banská Bystrica. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal výrok II., ktorým
súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.727,66 eur s príslušenstvom
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrok III., ktorým súd prvej inštancie žalobcovi priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Vzhľadom na rozsah a dôvody
odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či procesným postupom súdu prvej
inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

9. Jednou z odvolacích námietok žalovanej, pritom však zásadnou bolo namietanie, že rozsudok súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť.

10. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o

zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa Čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť
logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

11. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

13. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil preskúmavaný rozsudok v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľke, že závery
pre čiastočné vyhovenie žaloby v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. V odôvodnení rozsudku nie sú
uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú
nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné
údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového
stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje.
Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Napadnuté
rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným
spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Súd prvej
inštancie len stroho (dvomi vetami) konštatuje, že na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 7.8.2013 žalobca poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 3.150
eur, pričom súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy
1.727,66 eur, čo predstavuje rozdiel medzi žalovanou vyčerpanou sumou 3.757,66 eur a úhradami
vykonanými žalovanou vo výške 2.030 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je záver súdu prvej
inštancie o čiastočnom vyhovení žaloby vôbec odôvodnený. Súd prvej inštancie sa mal v rozhodnutí
venovať presvedčivému odôvodneniu vyhovenia žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.727,66 eur s
príslušenstvom, keďže len konštatovanie o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.727,66 eur
nie je postačujúce. Za týchto okolností preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal stranám možnosť konať pred súdom a tým došlo k
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu a
v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto normy.
Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku taktiež absentuje, keďže súd prvej inštancie v preskúmavanom

rozsudku síce v odsekoch 13. - 16. cituje právne normy, avšak nevyjadruje sa k interpretácii ním
citovaných právnych noriem aplikovaných na daný prípad. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o
skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil
právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku neobsahuje vo svojom súhrne skutkovú situáciu
predvídanú hypotézou právnej normy v nadväznosti na vyhodnotenie dôkaznej situácie a už vôbec
neobsahuje žiadne úvahy o hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej,
je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Nepostačujúcim je tak konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.727,66 eur, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia majúceho logickú
postupnosť splňujúceho požiadavku nadväznosti medzi skutkovými zisteniami získanými v procese
dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi.

15. Z obsahu Odporu žalovanej zo dňa 26.12.2018 vyplýva, že žalovaná namietala nesplnenie formy
zmluvy označenej ako „Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro“ a tiež namieta nejasnosť výpočtu
žalovanej sumy 7.241,65 eur. Na pojednávaní konanom dňa 30.4.2019 žalovaná prostredníctvom svojho
splnomocnenca namietala samotný základ uplatneného nároku, popiera prevod peňažných prostriedkov
na jej účet, popiera navýšenie úverového rámca zo sumy 2.400 eur na sumu 3.150 eur a vôbec
poskytnutie úveru v tejto sume. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí
v rámci presvedčivého odôvodnenia venovať aj argumentom žalovanej uvedených v priebehu konania
na súde prvej inštancie, ktoré argumenty zopakovala žalovaná aj v odvolaní. Odvolací súd zdôrazňuje,
že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť v
čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne.
Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo
ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto
prípad išlo aj v súdenom spore, keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval
na predmetné podania žalovanej a neposkytol jej žiadnu repliku na ňou predostreté otázky týkajúce
dodržania formy zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, dodržania náležitostí predmetnej zmluvy,
navýšenia úverového rámca a preukázania čerpania peňažných prostriedkov žalovanou. Za týchto
okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je vyhotovený v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a bez pochybností trpí vadou nepreskúmateľnosti.

16. V konaní nebolo sporné, že uplatnený nárok vychádzal z práva žalobcu ako právneho nástupcu
pôvodného veriteľa na úhradu záväzku žalovanej zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty. Predovšetkým je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah
založený zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou ako spotrebiteľský, keďže táto zmluva spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy
označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý
je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti), a to aj podľa právneho poriadku platného v čase jej uzavretia (§ 52
ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). Po takto uskutočnenej kvalifikácii právneho vzťahu však súd prvej
inštancie ďalej opomenul zaoberať sa už dodržaním formy predmetnej zmluvy a zachovaním všetkých
jej podstatných náležitostí z hľadiska noriem spotrebiteľského práva. Hoci súd prvej inštancie uvádza,
že debetné operácie za obdobie od 17.8.2013 do 31.7.2018 boli uskutočnené vo výške 3.757,66 eur, nie
je zrejmé, kedy (konkrétny deň) a v akej výške boli uskutočnené jednotlivé debetné operácie tak, aby v
súhrne dosiahli súdom prvej inštancie uvádzanú sumu 3.757,66 eur, a to zvlášť za situácie, keď žalovaná
čerpanie peňažných prostriedkov v tejto sume považuje za sporné. Ako už bolo uvedené vyššie, súd
prvej inštancie sa nezaoberal vôbec spôsobom navýšenia úverového rámca na sumu 3.150 eur a už
vôbec sa nezaoberal zistením, že čerpaná suma má podľa tvrdení žalobcu predstavovať 3.757,66 eur,
teda viac, ako je navýšený úverový rámec. Potom ani nie je zrejmé, akým titulom právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanej sumu 3.757,66 eur, resp. sumu presahujúci navýšený úverový rámec. Súd
prvej inštancie neuviedol, kedy a v akej výške žalovaná realizovala úhrady celkom v sume 2.030 eur.
Úplne nepreskúmateľným je potom aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaná sa dostala do
omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti, t. j. od 21.8.2018, keď z obsahu preskúmavaného
rozsudku nie je možné vôbec zistiť, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k záveru o omeškaní
žalovanej práve od 21.8.2018, nakoľko aj žalobca vo Vyjadrení k odporu bez datovania (doručenom
súdu prvej inštancie dňa 5.3.2019) uvádza, že Listom zo dňa 7.10.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť

celého dlžného zostatku. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu sa súd prvej inštancie nijako nezaoberal splnením
podmienok pre zosplatnenie celej pohľadávky.

17. Preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie a procesného postupu súdu prvej inštancie, odvolací
súd dospel k záveru, že tvrdené odvolacie dôvody boli naplnené, keď súd prvej inštancie vychádzal z
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorých dôvodov sú jeho závery predčasné a svoje
rozhodnutie založil tiež na nesprávnom právnom posúdení veci.

18. Ako už bolo konštatované vyššie, odvolací súd s poukazom na uvedené v kontexte so skutkovým
stavom zisteným v priebehu konania na súde prvej inštancie dospel k záveru, že s súd prvej
inštancie nedostatočne zaoberal splnením predpísanej formy zmluvy o využívaní kreditnej platobnej
karty, splnením podstatných náležitostí zmluvy o úvere, pričom neaplikoval ani príslušné normy
spotrebiteľského práva, navýšením úverového rámca na sumu 3.150 eur, čerpaním peňažných
prostriedkov práve v sume 3.757,66 eur a zaplatením peňažných prostriedkov práve v sume 2.030
eur, rozdielom v tvrdenom navýšení úverového rámca na sumu 3.150 eur a čerpaním peňažných
prostriedkov nad sumu tvrdeného úverového rámca 3.757,66 eur, omeškaním žalovanej so zaplatením
sumy 1.727,66 eur práve ku dňu 21.8.2018, splnením zákonom požadovaných podmienok na predčasné
zosplatnenie pohľadávky.

19. Súd prvej inštancie v súdenom spore neaplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vo vzťahu k náležitostiam zmluvy, príslušné ustanovenia § 565, § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka vo vzťahu k splneniu zákonom požadovaných podmienok pre zosplatnenie
pohľadávky. V preskúmavanom rozsudku súd prvej inštancie konštatoval debetné operácie celkom v
sume 3.757,66 eur za obdobie od 17.8.2013 do 31.7.2018 (teda obdobie takmer 5 rokov), keď žaloba
bola podaná na súd prvej inštancie dňa 27.9.2018, avšak vôbec sa nezaoberal možnou aplikáciou
ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
nemožno vymáhať, resp. nevysvetlil, prečo uvedené zákonné ustanovenie v súdenom spore neaplikoval.

20. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom neodôvodnil zvolený spôsob rozhodnutia v prejednávanej veci, viedli k
nesplneniu požiadavky obsiahnutej v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku na riadne
odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces. Súd prvej
inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal
odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého žalobe v časti vyhovel. Len dodržiavanie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie môže zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov
a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie a náležite odôvodnené rozhodnutie napĺňa
ústavné kritéria vyplývajúce preň z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu tak odvolací súd konštatuje, že nanpadnuté
rozhodnutie z časti nespĺňalo zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku a z časti súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. V nadväznosti na to ďalej súd prvej inštancie nesprávne
vytvoril skutkový základ, keď chybne vyhodnotil vykonané dôkazy, pričom stav predpokladaný hypotézou
ním aplikovaných noriem nebol daný. Súd prvej inštancie tým, že vec nesprávne právne posúdil
a svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď na
opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého žalobe v časti vyhovel. Tu potom nemôže byť
žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere
činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum
správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním
dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo
prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

22. Podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku odvolací súd preto zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o vyhovení žalobe v časti o zaplatenie sumy
1.727,66 eur a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku mu vec vrátil v zrušenom
rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Nad rámec dôvodov na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku II.
odvolací súd vo vzťahu k námietke žalovanej o nedoručení jej uznesenia súdu prvej inštancie č.
k. 28Csp/99/2018-51 zo dňa 11.1.2019 považuje za potrebné uviesť, že predmetné uznesenie bolo
žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 15.2.2019 podľa informácie o výsledku doručenia listinného
rovnopisu založeného v spise (č. l. 54 spisu).

24. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre
posúdenie dôvodnosti základu a výšky uplatneného nároku. K tomu vyvodí zodpovedajúce skutkové
zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi ktoré strany navrhli alebo
ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné
a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ustanovenia § 295 Civilného
sporového poriadku, súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvej
inštancie vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4
Civilného sporového poriadku) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom
posudzovaní veci je viazaný názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku)
tak, ako ho vyjadril v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby
sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými
v konaní a argumentmi strán sporu a zároveň, aby odôvodnenie spĺňalo náležitosti požadované
ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vyhne sa pritom formalistickému a paušálnemu
prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností a tiež i pri ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí
sa na dodržanie formy zmluvy, konkrétny obsah zmluvných dojednaní a tiež aj ich reálny dopad
na vyváženosť posudzovaného právneho vzťahu strán, v záujme dosiahnutia podstaty procesným
poriadkom sledovaného cieľa civilného sporového konania, ktorým je ochrana zákonnosti, spotrebiteľské
právo nevynímajúc, nie ale ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami porušenia jeho právnych povinností.
Bude mať tiež na zreteli, že podľa judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR imanentnou súčasťou práva
na súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces
podľa Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je potreba vysporiadať
sa v dôvodoch rozhodnutia tiež so zásadnými argumentmi strán sporu a preto neopomenie dať odpoveď
mimo iného tiež na žalovanou prezentovanú argumentáciu a ňou predložené otázky týkajúce platnosti
zmluvy z pohľadu dodržania formy a obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre prípad, že súd prvej inštancie
dospeje k záveru o ich splnení, bude sa ďalej zaoberať splnením podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti pohľadávky a omeškania žalovanej. Súd prvej inštancie sa tiež bude dôsledne venovať
posúdeniu možného premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy v nadväznosti na výsledky vykonaného
dokazovania o platnosti alebo neplatnosti zmluvy a zaplatené jednotlivé splátky a začiatku plynutia
premlčacej doby. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych
noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a
dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

25. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o nároku na náhradu
trov konania. Podľa ustanovenia § 389 písm. b) Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 391 ods.
1 Civilného sporového poriadku však musel odvolací súd zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
III. o nároku na náhradu trov konania a aj v tejto časti vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Vo vzťahu k tejto časti odôvodnenia rozsudku odvolací súd musí konštatovať, že
toto je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, preto sa rozhodnutie v
tejto časti stalo nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku vo
výroku o nároku na náhradu trov konania pre jeho nezrozumiteľnosť. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie totiž vyplýva len odkaz na zákonné ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a konštatovanie plného úspechu žalobcu. V súdenom spore však súd prvej inštancie konanie v časti
o zaplatenie sumy 5.513,99 s príslušenstvom zastavil a žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.727,66
eur s príslušenstvom vyhovel, avšak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval len
ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzajúce zo zásady úspechu vo veci,
hoci konanie bolo v časti zastavené a v takomto prípade sa na daný prípad vzťahuje aj ustanovenie §
256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzajúce zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Hoci
súd prvej inštancie rozhodol meritórne len o časti uplatneného nároku (vyhovujúci výrok), rozhodoval
o nároku na náhradu trov konania len podľa zásady úspechu za výsledok sporu (§ 255 Civilného
sporového poriadku), ktorú zásadu za výsledok sporu nedoplnil zásadou zodpovednosti za zavinenie

(§ 256 Civilného sporového poriadku) a tento svoj postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania ani
žiadnym spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil. Z preskúmavaného rozhodnutia
súdu prvej inštancie nie je vôbec zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, súd prvej inštancie
totiž zvolený spôsob rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania odôvodnil len konštatovaním plného
úspechu žalobcu, čo je rozhodne nepostačujúcim. Pochybenie potom nastalo tiež v právnom posúdení
rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, keďže súd prvej inštancie neaplikoval vo vzťahu k
zastaveniu konania ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a potom pri čiastočnej
úspešnosti ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

26. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku tiež zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o nároku na náhradu trov
konania a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zrušenom rozsahu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku), nakoľko
nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o
nároku na náhradu odvolacieho konania, pričom pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd
prvej inštancie vezme pri tom na zreteľ obe zásady uplatňujúce sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania, teda zásadu úspechu vo veci doplnenú zásadou zodpovednosti za zavinenie.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.