Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122010594
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8122010594.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

20.05.2022 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
V. Š., N.. XX.XX.XXXX M. W., C.. A. Ľ., Y.. B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská
Bystrica - Kráľova,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 21.12.2021 v čase okolo 23:50 hod. v rodinnom dome na ulici B. č. XX vo M. Š., Y.. W., kde
prechodne býval s poškodeným v podnájme, po predchádzajúcom konflikte pod vplyvom alkoholu
fyzicky napadol Q. R., a to tak, že s mačetou zaútočil na jeho hlavu a iné časti tela, čím mu úmyselne
spôsobil tržno-zmliaždenú ranu pravej temennej oblasti hlavy, dve tržne-zmliaždené rany ľavej temennej
oblasti hlavy, tržne-zmliaždenú ranu ľavej strany tváre, zlomeninu pravej temennej kosti lebečnej klenby,
tržne-zmliaždenú ranu pravej strany hornej pery, ľahké podvrtnutie krčnej chrbtice, sečnú ranu dlaňovej
plochy pravého predlaktia, pomliaždenie pravého zápästia, pomliaždenie pravého predlaktia, sečnú

ranu vonkajšej strednej plochy ľavého stehna, dve sečné rany zado-vnútornej plochy ľavého stehna,
pomliaždenie hrudno-driekového prechodu chrbtice a úrazový šok stredného stupňa s predpokladanou
dobou liečenia v trvaní 6 týždňov (do 40 dní), čím týmto útokom došlo k ohrozeniu orgánu dôležitého
pre život poškodeného,

t e d a

v úmysle spáchať trestný čin dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému

spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem)
rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci - mačeta
s čiernou rúčkou a zakriveným špicom, kladivo čiernej farby s ostrými hrotmi a vreckový nožík s čiernou
rukoväťou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Q.
R., N.. XX.XX.XXXX M. B. B., C.. A. M. Š., W. A. M. Š., B. Č.. XX, škodu vo výške 5.665,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 08.04.2022 obžalobu pod sp.
zn. 1Pv 645/21/7707 - 41 na obžalovaného V. Š. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť

tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor
právne kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.05.2022 bol obžalovaný

V. Š. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže
urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný
vyhláseniepodľa§257ods.1písm.b/Trestnéhoporiadku,ato,žejevinnýzospáchaniaskutku,ktorýsa
mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle §

257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného
o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného V. Š. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez
narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej
obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených
v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8

Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s
výrokom o treste a náhrade škody a na hlavnom pojednávaní súd v rámci dokazovania prečítal obsah
znaleckého posudku a listinných dôkazov, vrátane pripojených spisov.

Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny,

uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak, ako je tento skutok
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním,
ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, sa dopustil konania
uvedenéhovskutkovejvete,avšakkdokonaniutrestnéhočinunedošlo,čímobžalovanýnaplnilskutkovú
podstatu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu

podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle,
pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone a opísaným v skutkovej výrokovej
časti tohto rozsudku porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana zdravia iného /§

15 písm. a) Trestného zákona/.

Súd vo vzťahu k dokazovaniu týkajúcom sa poškodeným uplatneného nároku na náhradu škody
pozostávajúcej z bolestného prečítal znalecký posudok č. 3/22, ktorý v prípravnom konaní vypracoval
znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia , odvetvie Chirurgia, Traumatológia, Plastická chirurgia MUDr.

Peter Valdman, v ktorom posudzoval rozsah a charakter poranení poškodeného Q. R.. Znalec po
oboznámení sa s obsahom vyšetrovacieho spisu v stave ku dňu vypracovania znaleckého posudku,
obsahu lekárskych správ a zdravotnej dokumentácie poškodeného dospel k záveru, že poškodený Q.
R. utrpel poranenia tak, ako sú uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Zároveň sa
vyjadril k charakteru týchto poranení, priebehu a dĺžke liečby s tým, že podľa zákona č. 437/2004 Z.z.

vykonal bodové ohodnotenie jednotlivých zranení, ktoré poškodený v dôsledku konania obžalovaného
utrpel a tieto ohodnotil na spolu na 250 bodov.

Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného V. Š., generovaného elektronicky ku dňu
17.05.2022 vyplýva, že tento bol doposiaľ 12 krát súdne trestaný, z tohto v prípade piatich odsúdení

mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, naposledy uložený rozsudkom Špecializovanéhotrestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 4T 4/2020, v
ktorom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorý v súčasnej dobe vykonáva /
v poradí jedenásty záznam odpisu registra trestov/. Naposledy bol obžalovaný V. Š.Y. súdne trestaný

rozsudkom tunajšieho súdu pod sp. zn. 6T 63/2019, ktorým súd upustil od uloženia súhrnného trestu vo
vzťahu k trestu uloženého vyššie uvedeným Špecializovaným trestným súdom.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR týkajúceho sa obžalovaného vyplýva,
že tento bol pred spáchaním prejednávaného skutku 20 krát priestupkovo postihnutý a to za priestupky

proti majetku podľa § 50 (trikrát), za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 (päťkrát)
ako aj z ďalších rôznych priestupkov v zmysle zákona o priestupkoch alebo pri porušení VZN mesta.

Súd pripojil a na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal podstatný obsah spisu vedeného
na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB-4T 4/2020.
Z obsahu tohto spisu vyplýva, že prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR

podal dňa 27.01.2020 obžalobu na obžalovaného V. Š. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný
dopustiť dňa 01.07.2018 a ktorý právne kvalifikoval ako prečin násilia proti skupine obyvateľov a proti
jednotlivcovi podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 140 písm. e) Trestného zákona a § 138 písm. a) Trestného zákona a zároveň aj ako prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e)

Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 27.05.2020 súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania
prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e)
Trestného zákona a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením na jeho

výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Najvyšší súd SR
uznesením sp. zn. 3To/8/2020 zo dňa 08.12.2021 podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora
a obžalovaného zamietol.

Súd tiež pripojil a na hlavnom pojednávaní prečítal podstatný obsah spisu vedeného na tunajšom súde

pod sp. zn. 6T 63/2019, z ktorého vyplynulo, že dňa 12.06.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry
PrešovobžalobunaobžalovanéhoV.Š.preskutok,ktoréhosamaltentoobžalovanýdopustiťtak,ževB.,
N. L.. V. Č.. XXX/XX, pred budovou reštaurácie D. B., dňa 16.12.2017, v čase o 20.15 hod. do 21.00 hod.,
pod vplyvom alkoholu, vyšiel pred budovu reštaurácie, prišiel k presklenej v blízkosti barového pultu, za
ktorým sa nachádzali zamestnanci reštaurácie, a to Q. H. P. T. H., pričom opakovane udieral zatváracím

nožom zn. C. s dĺžkou čepele 7,5 cm na presklenú stenu, následne sa vrátil do interiéru reštaurácie, kde
s týmto nožom v ruke prešiel k barovému pultu, nôž si v otvorenej polohe rukou pozdvihol pred svoje ústa
a súčasne Q. H. položil otázku, či vie, ako sa reže jazyk, následne v interiéri reštaurácie vulgárne nadával
tam prítomným zákazníkom, pričom po upozornení zo strany zamestnanca T. H. na neprimeranosť jeho
správania tohto slovne napadol tak, že na neho kričal, že mu rozbije hubu, vyreže jazyk spomedzi

zubov a okuliare omotá okolo hlavy, čím takto svojím konaním hrubo narušil verejný poriadok, pričom k
fyzickému napadnutiu nedošlo, kedy tento skutok prokurátor právne kvalifikoval ako prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného
zákona. Rozsudkom zo dňa 02.02.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.02.2022 súd uznal
obžalovaného za vinného zo spáchania skutku v zmysle podanej obžaloby a pri zachovaní právnej

kvalifikácie skutku z podanej obžaloby súd upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože vyššie uvedený
trest uložený Špecializovaným trestným súdom v konaní pod sp. zn. 4T 4/2020 považoval na ochranu
spoločnosti a na nápravu páchateľa za dostatočný. Okrem toho uložil obžalovanému trest prepadnutia
veci.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní
ku skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. Na strane druhej súd

zohľadnil aj jednu priťažujúcu okolnosť a to, že obžalovaný už v bol v minulosti za trestný čin odsúdený /
§ 37 písm. m) Trestného zákona/, pričom prihliadol na to, že v prípade piatich odsúdení sa uložením
nepodmienečnýchtrestovodňatiaslobodyneuplatňujefikcianeodsúdenia.Nakoľkovprípadeodsúdenia
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 33T 101/2009 (odsúdenie č. 6 odpisu registra trestov)
v spojení s odsúdením v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 33T 133/2008 (odsúdenie č.

7 odpisu registra trestov) bol obžalovaný V. Š. odsúdený za zločin /§ 189 ods. 1 Trestného zákona/ a
za zločin mu súd ukladá trest aj v prejednávanej trestnej veci, súd pri opätovnom spáchaní zločinu v
zmysle § 38 ods. 5 Trestného súd zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej
v ustanovení § 155 ods. 1 Trestného zákona /od 4 rokov až do 10 rokov/ o jednu polovicu a to postupom
podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona, a teda ukladal trest v takto upravenej trestnej sadzbe od sedem
rokov až do desať rokov. Súd zdôrazňuje, že v zmysle § 14 ods. 2 Trestného zákona pokus trestného

činu (ako je tomu v tomto prípade) je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

Pri ukladaní trestu súd na jednej strane zohľadnil priznanie a úprimnú ľútosť obžalovaného a tiež
skutočnosť, že k dokonaniu trestného činu nedošlo a teda jeho konaním neboli naplnené zákonné
podmienky spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví. Na strane druhej súd musel zohľadniť následok, ku

ktorému konaním obžalovanému na zdraví poškodeného došlo a ktoré aj napriek absencii formálnych
zákonných znakov ťažkej ujmy na zdraví, zanechali na zdraví poškodeného trvalé a vážne následky
a bolo len vecou náhody, že nedošlo aj k dokonaniu žalovaného trestného činu, pretože konanie
obžalovaného sa vo vzťahu k priebehu útoku nijakým spôsobom neriadilo zdržanlivosťou v priebehu
a forme útoku a tento bol skutočne útokom brutálnym a bez varovania. Zranenia poškodeného boli

vážne a ohrozovali životne dôležitý orgán, ktorým bol mozog. Súd zároveň prihliadol aj na úmyselné
zavinenie obžalovaného ako aj spôsob a priebeh útoku, ktorý bol náhly, intenzívny a za použitia zbraní
- mačety, kladiva s ostrými hrotmi a nožíka, ktoré sú bezpochyby spôsobilé zapríčiniť oveľa vážnejšiu
ujmu na zdraví alebo aj smrť. Navyše osoba obžalovaného nedáva súdu priestor na to, aby súd mohol
konštatovať potrebu uloženia mierneho výchovného trestu. Obžalovaný je dlhoročným recidivistom,

ktorého ani predchádzajúce odsúdenia neodradili od páchania závažnej trestnej činnosti, ktorá má aj
násilný charakter. V jeho správaní možno pozorovať agresívne prejavy tak, ako o tom „hovoria“ skutky
v posledných dvoch odsúdeniach, ktoré súd na hlavnom pojednávaní oboznámil. Aj pestrý register
priestupkov obžalovaného vedie súd k názoru o tom, že obžalovaný nemá záujem dodržiavať normy a
zákony a ich porušovanie je pre neho či už v rovine trestnej alebo priestupkovej bežnou rutinou a ani

najprísnejší druh trestu, ktorý mu bol v minulosti ukladaný (trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej
forme), obžalovaného neodradil od páchania trestnej činnosti, ako je tomuto napokon aj v prejednávanej
trestnej veci. Súd zdôrazňuje, že aj z priestupkov, ktorých sa obvinený v minulosti dopúšťal je zrejmé,
že tento mal sklony k verbálnym a aj fyzickým útokom na iné osoby a teda násilná stránka jeho osoby,
odhliadnuc od odsúdení, bola aj v rovine priestupkov zreteľná.

Všetky tieto okolnosti na strane obžalovaného z hľadiska jeho osoby, postoja k trestnej činnosti ako
aj vo vzťahu k okolnostiam, za ktorých bol skutok spáchaný, následkom jeho konania na zdraví iného
a priebehu útoku vedú súd k nutnosti uloženia trestu odňatia slobody v trvaní sedem rokov, teda na
dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby pričom výška tohto trestu zohľadňuje všetky uvedené okolnosti

a je z pohľadu súdu trestom primeraným a spravodlivým. Súd zdôrazňuje, že sa zaoberal aj možnosťou
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a to s prihliadnutím na to,
že sa jedná o pokus trestného činu. Ale ako už súd vyššie uviedol, k dokonaniu trestného činu nedošlo
iba náhodou a aj následok, ktorý poškodenému obžalovaný spôsobil sa výraznou mierou priblížil k
dokonaniu trestného činu a preto je nie je podľa presvedčenia súdu prítomná existencia dôvodov na

mimoriadne zníženie trestu podľa tohto ustanovenia.

Vo vzťahu k obžalovaným navrhovanému uloženiu súhrnného trestu k uloženému trestu odňatia slobody
v konaní vedenom na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica pod sp.
zn. 4T 4/2020 súd poukazuje, že na jeho uloženie neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení §

42 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko sa nejednalo o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, ale vzhľadom na
dobu spáchania prejednávaného trestného činu a dátumy vyhlásenia oboch spomínaných rozsudkov v
oboznámených pripojených spisoch je nutné uloženie samostatného trestu.Nakoľko obžalovaný bol s prihliadnutím na odsúdenie v konaniach vedených na tunajšom súde pod
sp. zn. 33T 133/2008 a pod sp. zn. 1T 118/2012 vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol
uložený za úmyselný trestný čin, súd za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 48 ods. 2 písm.

b) Trestného zákona zaradil odsúdeného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd zároveň uložil obžalovanému trest prepadnutia vecí, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku,
pretože tieto veci boli použité na spáchanie trestného činu.

Poškodený si do skončenia vyšetrovania uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú vyčíslil na sumu 5.665,-
Eur a ktorá vychádzala z bodového ohodnotenia bolestného znalcom MUDr. Valdmanom (250 bodov).
Súd má za to, že poškodený si náhradu škody uplatnil riadne, teda uviedol právny dôvod ako aj
výšku škody a zároveň aj včas, teda do skončenia vyšetrovania ako to ukladá ustanovenie § 46 ods.
3 Trestného poriadku, pričom ním uplatnená škoda vyplýva zo znaleckého posudku znalca MUDr.

Valdmana z hľadiska výšky bodového ohodnotenia v kontexte Opatrenia Ministerstva zdravotníctva
SR z 21. mája 2021 č. S14243-2021-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2021, v ktorom je stanovená hodnota jedného bodu na
rok 2021 vo výške 22,66 Eur, čo zodpovedná výške poškodeným uplatnenej škody (250 bodov krát
22,66 Eur). Boli teda splnené všetky podmienky na priznanie nároku na náhradu škody poškodenému

v adhéznom konaní a nebolo v tomto smere potrebné vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, ktoré by
presahovalo rámec už vykonaného dokazovania v prípravnom konaní. Preto súd uložil obžalovanému,
ktorý je pôvodcom uvedenej škody, povinnosť nahradiť poškodenému škodu tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.