Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. jún 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200627
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200627.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci
žalobkyne K.. H. J., R. T. XXX, X.: XX XXX XXX, právne zastúpenej JUDr. Milošom Kvasňovským,
advokátom, KVASŇOVSKÝ & PARTNERS, so sídlom Bratislava, Dunajská 32,811 03 Bratislava, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. októbra 2017
Číslo: XXXXXXXXX/XXXX a rozhodnutia Daňového úradu Prešov zo dňa 02. februára 2017 číslo:
XXXXXXXXX/XXXX, na základe správnej žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

P r i z n á v a žalobcovi trovy kasačného konania voči žalovanému.

Návrh zo dňa 25.05.2022 na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Závery správnych orgánov

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.10.2017 pod Č.: XXXXXXXXX/XXXX podľa § 74 ods.
4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 02.02.2017 číslo
XXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a

6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume XX XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2010 daňovému subjektu K.. H. J., R. T. XXX, X.: XX XXX XXX, A.: XXXXXXXXXX (ďalej
len „kontrolovaný daňový subjekt, žalobkyňa“), potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že proti rozhodnutiu správcu dane podal daňový
subjekt odvolanie 02.02.2017, ktoré na základe výzvy správcu dane doplnil podaním zo dňa 10.04.2017.
V časti I. odvolania daňový subjekt popísal skutkový stav, uviedol úkony, ktoré v tomto konaní vykonal

on i správca dane, v časti II. odvolania citoval ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), poukázal na čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a príslušné kapitoly a články Nariadenia Rady č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o
administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „NariadenieRady č. 904/2010“). V časti III. vyjadrenie pod bodom I. Protokol daňový subjekt namietal, že správca
dane vydal z predmetnej kontroly v rozpore s § 46 ods. 8 Daňového poriadku dva protokoly. Poukazuje
daňový subjekt na kontrolné zistenia správcu dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru pre poľské

daňové subjekty SPOLKA JAWNA MIKULEC a FIRMA HANDLOWA - USLUGOWA, K. K.. Daňový
subjekt v prípade intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru od poľského daňového subjektu FIRMA
HANDLOWO-USLUGOWA, K. K. poukazuje na skutočnosť, že K. K. najprv priznal, že uskutočnil
intrakomunitárne dodanie tovaru, a neskôr poskytol vysvetlenie, že v mesiacoch marec, apríl, máj, jún a
júl 2010 ho neuskutočnil, a predložil za uvedené mesiace korekciu súhrnných výkazov. Podľa daňového

subjektu K. K. konal účelovo a od správcu dane žiada vysvetlenie, prečo neprihliada na jeho tvrdenie
o tom, že intrakomunitárne dodanie tovaru uskutočnil. Na základe odpovedí poľskej daňovej správy sa
intrakomunitárne dodanie tovaru uvedeným poľským daňovým subjektom nepotvrdilo. Daňový subjekt
namieta, že i v tomto prípade došlo zo strany správcu dane k porušeniu § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 daňového
poriadku, pretože podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku má právo sa vyjadriť v priebehu
daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli

uvedené jeho vyjadrenia k nim. Správca dane v priebehu daňovej kontroly oboznámil daňový subjekt
len s tvrdením poľskej daňovej správy a neumožnil mu uplatniť právo v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1
písm. f) Daňového poriadku, čím došlo aj k porušeniu článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Protokol z daňovej
kontroly neobsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, bol vydaný v rozpore s § 47 písm. h/
Daňového poriadku, a ak mal správca dane pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov, bol

povinný vykonať dokazovanie. V tejto súvislosti daňový subjekt poukázal na tvrdenie K. „...nepopiera
uskutočnenévyrovnania“.Daňovýsubjekttrvánatom,žeintrakomunitárnenadobudnutietovarunastalo.
V odvolaní daňový subjekt tiež namietal porušenie § 3 ods. 3, § 24 ods. 2 a § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového
poriadku, nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly oboznámil daňový subjekt len s tvrdením
poľskej daňovej správy a neumožnil mu uplatniť právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku,

čím došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Daňový subjekt dôvodil, že splnil všetky podmienky
pre uplatnenie oslobodenia od dane a ak mal správca dane pochybnosti o predložených dôkazoch vo
vecnom uskutočnení prepravy, bol povinný vykonať dokazovanie. Správca dane v rámci vyrubovacieho
konania vykonal výsluch navrhovaných svedkov N. D., S. J. a K.. N. J., avšak vzhľadom na rozporné
výpovede mal správca vykonať konfrontáciu svedeckých výpovedí pre odstránenie rozporu, čo však

správca dane nevykonal, ale akceptoval iba dôkaz bez náležitého odôvodnenia a konštatovanie, že zo
strany daňového subjektu nebol predložený žiadny hodnoverný dôkaz je irelevantné a zavádzajúce.

3. Daňový subjekt poukázal, že správca dane u neho vykonal kontrolu na dani z príjmu fyzickej osoby
za rok 2010, z ktorej vyhotovil protokol zo dňa 08.02.2012. V predmetom protokole nespochybnil

žiadnu z vyhotovených faktúr a nespochybnil ani príjmy týkajúce sa týchto faktúr, čo znamená, že
potvrdil správnosť faktúr a správnosť účtovania o prijatých platbách. Správca dane porušil aj princíp
proporcionality, pretože s poukázaním na príslušné ustanovenia Daňového poriadku, Ústavu SR a
Nariadenia Rady č. 904/2010 je správca dane daňovú kontrolu vykonať v lehote najviac jeden rok odo
dňa jej začatia, pričom v prípade jej prerušenia z dôvodu potreby získať informácie podľa Nariadenia

Rady č. 904/2010 môže prerušiť výkon daňovej kontroly, avšak informácie, ktorých získanie bolo
dôvodom na prerušenie daňovej kontroly, musia byť poskytnuté v maximálnej lehote tri mesiace odo
dňa podania žiadosti. Uplynutím predmetnej lehoty zaniká dôvod prerušenia výkonu daňovej kontroly
v zmysle § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku a správca dane je povinný v súlade s § 61 ods. 4
Daňového poriadku pokračovať v konaní aj napriek skutočnosti, že nezistil potrebné informácie. Daňový

subjekt poukázal, že v súvislosti s dožiadaniami o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) prerušil výkon
daňovej kontroly správca dane dvakrát a daňová kontrola v danom prípade nebola vykonaná v súlade
so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku,
ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, viď nález Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa
29.06.2010. Keďže daňový subjekt bol súčinný pri vykonávaní daňovej kontroly, správca dane prekročil

zákonom stanovenú maximálnu lehotu trvania daňovej kontroly, protokol z daňovej kontroly zo dňa
20.08.2015 je nezákonne získaným dôkazným prostriedkom, ktorý nemôže byť použitý ako podklad na
vydanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, žiadal daňový subjekt o zrušenie rozhodnutia správcu
dane zo dňa 02.02.2017 v celom rozsahu. Žalovaný v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal
odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane, ktorý zistil a podrobne popísal skutkový stav a na

strane 7 až 10 rozhodnutia sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne.

II.Žalobné dôvody

4. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a

rozhodnutia správcu dane. V bode I. žaloby poukázala na skutkový stav, v bode II. žaloby na právny
základ správnej žaloby, v bode III. podrobne poukázala na nezákonný postup správcu dane, namietala
dĺžku daňovej kontroly, na nezákonné získaný listinný dôkaz - protokol, ktorý nevyvoláva právny stav
ukončenia daňovej kontroly a poukázala aj na jednotlivé rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na nález
Ústavného súdu č.k. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, z ktorého vyplýva záväzný právny názor, že

ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú
súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z
takejto kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže
byť použitý. Žalobkyňa poukázala na to, že správca dane si osvojil trend faktického predĺženia zákonnej
lehoty na výkon daňovej kontroly a je zrejmé, že aj v tomto prípade účelovo obchádza zákonom
ustanovenú dobu na výkon daňovej kontroly, a to cez inštitút prerušenia daňovej kontroly. Správca dane

neúčelne a neprimerane prerušil daňovú kontrolu za účelom zistenia skutočností v rámci MVI. Správca
dane požadoval od príslušného orgánu cudzieho štátu informácie po častiach na základe viacerých
žiadostí, pričom v záujme efektívnosti je možné kumulovať poskytnutie informácie do jednej žiadosti.
Slovné spojenie „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo“ (§ 61 ods. 4 Daňového poriadku) je
potrebné vykladať v kontexte Smernice Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v

oblastí daní a zrušenie Smernice 77/799/EHS (ďalej ako „Smernica“), a teda pominutie dôvodov, pre
ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici pre
poskytnutie požadovaných informácií (3 mesiace od prijatia žiadosti).

5. Žalobkyňa poukázala na to, že oznámením o daňovej kontrole zo dňa 07.03.2012 začal žalovaný u

žalobkyne výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december
2010. V rozpore s vyššie uvedeným oznámením o daňovej kontrole správca dane vydal Protokol č.
XXXXXXX/XXXX/ zo dňa 20.08.2015 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
január 2010, február 2010, september 2010 a december 2010 (ďalej ako „Protokol 1“) a súčasne vydal
správca dane Protokol č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2015 z daňovej kontroly dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobia marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010,
október 2010 a november 2010 (ďalej ako „Protokol 2“). Uvedené je v rozpore s § 47 písm. d/ Daňového
poriadku, podľa ktorého protokol musí obsahovať predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie
obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Daňový poriadok jednoznačne definuje, že správca dane
vyhotovuje jeden protokol, čo možno vyvodiť na základe gramatického výkladu. Protokol 1 v zmysle jeho

obsahu zodpovedá kontrolovanému obdobiu január až december 2010 a doručením kontrolovanému
daňovému subjektu sa podľa platných a účinných ustanovení Daňového poriadku kontrola končí.
Zároveň žalobkyňa citovala vyňaté časti z rozsudkov NS SR sp. zn. 4Sž/65/01, 4Sž/66/01, 4Sž/113/01,
4Sž/114/01, 8Sžf/13/2013 a rozsudku Krajského súdu Žilina 21S/124/2012.

6. V bode IV. žaloby žalobkyňa namietala neobstaranie dostatku potrebných podkladov pre rozhodnutie
vo veci. Poukázala na to, že ak správca dane považoval odpoveď poľskej daňovej správy za hodnoverný
a dostatočný dôkaz, bol povinný zabezpečiť kontrolovanému daňovému subjektu možnosť vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom z dôvodu dodržania zásady rovnosti zbraní. Rovnako žalovaný
nijakým spôsobom nezodpovedal zásadnú otázku, ako môže správca dane vychádzať z tvrdenia K. K.,

ktorý celkom zjavne konal účelovo a nedôveryhodne, neakceptoval tvrdenia kontrolovaného daňového
subjektu, ktorý počas výkonu daňovej kontroly svoje výpovede a predkladané dôkazy nemenil a úzko
spolupracoval so správcom dane, keď mu to bolo umožnené. Žalobkyňa v priebehu daňovej kontroly
v rámci vyjadrenia k výsledkom daňovej kontroly uvedeným v protokole zo dňa 20.08.2015 navrhla
vypočuť svedkov a namietala vyhotovenie dvoch protokolov z vykonanej daňovej kontroly, nevynímajúc

to, že Protokol 1 a Protokol 2 neobsahuje žiadne zistenia poľskej daňovej správy, že preklad z poľského
do slovenského jazyka je nesprávne preložený a rovnako tak závažné pochybenie správcu dane, ktoré
spočíva v upretí práva žalobkyni klásť svedkovi K. K. otázky.

7. V bode V. žaloby žalobkyňa namietala nevysporiadanie sa s jej námietkami a tiež nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňa opakovane žiadala o možnosť nahliadnuť do dôkazov
získaných poľskou daňovou správou, o odôvodnenie vyhodnotenia dôkazov zo strany správcu dane,
o preukázanie skutočností, že žalobkyňa bola informovaná o vypočutí svedka s možnosťou kladenia
otázok prostredníctvom MVI, o vysvetlenie významu vety „náš daňovník nepopiera uskutočnenévyrovnania“, o opätovný výsluch svedkov, ktorých výpovede sa stali podkladom pre rozhodnutia správcu
dane aj žalovaného. Žalobkyňa citovala čl.2 ods.3 Ústavy SR, § 29 ods.8 Daňového poriadku a
zaujala názor, že je povinná preukázať len to, že tovar nakúpila od ňou deklarovanej spoločnosti a

tento predala. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že daňové orgány si
nezaobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutia vo veci, spoľahlivo, presne a úplne
nezistili skutočný stav veci, prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, nevydali rozhodnutia
v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, nevydali rozhodnutia obsahujúce
zákonom predpísané náležitosti a procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom.

Dôvodila, že preukázala svoj nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty spôsobom a v rozsahu v
akom od nej možno v zmysle platných právnych predpisov spravodlivo požadovať, že príslušný správny
orgán autoritatívne a nad rámec svojej právomoci rozhodoval bez prihliadnutia na žalobkyňou uvádzané
skutočnosti, že bol povinný sa vysporiadať s jej námietkami v celom rozsahu, a to vzhľadom na obsah
a význam pre riadne a správne posúdenie predmetnej veci. Žalovaný sa však bez ďalšieho stotožnil s
postupom správcu dane, pričom sám sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s námietkami žalobkyne v

dostatočnomrozsahunevysporiadalaneprihliadalnane.Žalovanýbezakejkoľvekaktivityopísalpriebeh
daňovej kontroly na základe správcom dane osvojených informácií, na základe MVI, správcovi dane
nevytkol žiadnu zo žalobkyňou namietaných skutočností, nezrušil jeho rozhodnutie ani sa s otázkou
nedostatočného zistenia a odôvodnenia skutkového stavu ako aj právneho stavu nijako nevysporiadal.
V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala, že na daňové konanie sa neviaže tzv. zásada koncentrácie

konania. To znamená, že odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní sa musí vysporiadať
so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, vrátane údajov, ktoré odvolávajúci uviedol v doplnkoch
odvolania. Ak sa správny orgán v rozhodnutí o odvolaní nevysporiadal so všetkými skutočnosťami
uplatnenými v odvolaní, je to dôvod, aby súd zrušil takéto rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov. V bode VI. a VII. žaloby opätovne dôvodila poukazom na rozpor vo výpovedi

svedka K. a argumentovala porušením zásady dvojinštančnosti. V bode IX. žaloby žalobkyňa podala
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

III.
Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.02.2018 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii
uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Návrh žalobkyne
na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalovaný považuje za neopodstatnený, pretože podľa
výsledku daňovej kontroly žalobkyňa neoprávneným oslobodením od dane znížila svoju vlastnú daňovú

povinnosť o sumu XX XXX,XX eur, to znamená, že toto konanie jej nemohlo spôsobiť nepriaznivú
finančnú situáciu. V zmysle § 105 ods. 2 písm. a/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) žiadal,
aby súd vo veci nariadil pojednávanie.

IV.

Závery správneho súdu

9. Uznesením zo dňa 03. júla 2018 sp.zn. 2S/61/2017-42 správny súd zamietol návrh žalobkyne
na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 20.12.2017 s poukazom, že neboli splnené
podmienky uvedené v § 185 S.s.p.

10. S poukazom na § 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p. správny súd nariadil na deň 22.11.2018 pojednávanie,
na ktorom vypočul právneho zástupcu žalobcu a bez prítomnosti povereného zástupcu žalovaného
potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol.

11. Voči rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 2S/61/2017-50 zo dňa 22. novembra 2018 podala
kasačnú sťažnosť prostredníctvo právneho zástupcu žalobkyňa NS SR rozsudok 3Sžfk/35/2019 dňa 29.
septembra 2021 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

12. V zrušujúcom rozsudku NS SR argumentoval tým, že ako naplnený kasačný dôvod vyhodnotil

namietaný nesprávny procesný postup krajského súdu vedúci k porušeniu práva na spravodlivý proces,
čo považoval kasačný súd za nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.13. Kasačný súd dôvodil tým, že právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v
primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na

riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byt' odôvodnené a musí byt' z neho
dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa
súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala
rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byt' zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí
súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil

protikladne s argumentáciou účastníka konania.
Krajský súd pri odôvodňovani napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených
zákonných pravidiel. Najvyšší súd musí konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na
základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel krajský súd k svojmu záveru, a
akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych
predpisov.

Odôvodnenie rozsudku krajského súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v nedostatočnej
miere reflektuje na podstatné námietky uvádzané sťažovateľkou v žalobe. Krajský súd nedostatočne
ozrejmil vlastné úvahy pri právnom posúdení veci, ale viac menej len prevzal tvrdenia a argumentáciu
žalovaného. Odôvodnenie rozsudku spôsobom, keď krajský súd len vyslovuje konečné závery o
nedôvodnosti žalobných námietok sťažovateľky bez toho, aby ozrejmil aj proces uvažovania, ktorý týmto

záverom predchádzal, nedáva priestor pre pochopenie, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako
rozhodol. Vzhľadom na to, že výroku rozsudku nekorešponduje relevantné odôvodnenie reflektujúce vo
svetle žalobných námietok na konkrétny skutkový a právny stav v prejednávanej veci, najvyšší súd ani
nemá možnosť posúdiť, či je rozhodnutie krajského súdu vo výroku vecne správne.
Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania,

avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byt' zrejmé, ktoré skutočnosti súd
považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil
(teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy
účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec
nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu

pre prejednávanú vec. Vlastná argumentácia správneho súdu musí poskytnúť komplexný a zrozumiteľný
obraz o predmete konania a vo vzťahu k argumentácii účastníkov musí obsahovať, jasné odpovede na
otázky, ktoré sú predmetom sporu.
Krajský súd pre potreby prejednávanej veci nedostatočne vysvetlil svoje právne závery najmä pokiaľ
ide o ustálenie dôkazného bremena v daňovom konaní, vypracovanie dvoch protokolov z jednej

daňovej kontroly, neprimeranosti dĺžky prerušenia daňovej kontroly a s tým súvisiace nedodržanie
zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly a nezákonnosť protokolu. Aj keď zdanlivo krajský súd na
žalobnénámietkyreagoval,kvalitatívnenemožnovyslovenéprávnezáverypovažovaťzadostatočnépre
naplnenie princípov spravodlivého procesu. Krajský súd zvolil spôsob argumentácie, keď na zásadné
otázky týkajúce sa prejednávanej veci odpovedal odkazom na právnu úpravu alebo reprodukovaním

záverov žalovaného, absolútne sa však vyhol priamej reakcii na konkrétne žalobné námietky vznesené
pri každej takejto zásadnej otázke. Konkrétnosť žalobných námietok musí nájsť svoje adekvátne
premietnutie do konkrétnosti argumentácie správneho súdu v odôvodnení jeho rozsudku.
Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé,
spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Svojím

postupom krajský súd porušil právo sťažovateľky na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46
ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 462
ods. 1 Správneho súdneho poriadku napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať
v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný

svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.
Kasačný súd dodáva, že zaoberať sa kasačnými námietkami týkajúcimi sa nesprávneho právneho
posúdenia veci krajským súdom bolo v tomto štádiu konania predčasné, a to najmä s poukazom na
dôvod zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým je jeho nepreskúmateľnosť.
Najvyšší súd dáva do pozornosti krajskému súdu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 5Sžfk/34/2018 z 5. marca 2020, ktorým bolo konanie vo veci prerušené a podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie boli Súdnemu dvoru Európskej únie predložené prejudiciálne otázky
v nasledovnom znení:-Ustanoveniebodu25NariadeniaRady(EÚ)č.904/2010zodňa7.10.2010oadministratívnejspolupráci
a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty lehoty ustanovené v tomto nariadení na
poskytnutie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty" je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty,

ktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobu. Je to nezákonnosť prerušenia
daňovej kontroly ?
- Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií
stanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu?

-Jemožnécharakterizovaťmedzinárodnúvýmenuinformácií,ktorápresahujelehotyurčenéNariadením
Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7.10.2010 0 administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti
dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu?
Konanie je na Súdnom dvore Európskej únie vedené pod sp. zn. C-186/20 a toho času nie je ukončené.

14. Na základe uvedeného odôvodnenia zrušujúceho rozsudku NSS SR správny súd vyzval účastníkov

konania, či vzhľadom na vyslovený právny názor v rozsudku 3Sžfk/35/2019 zo dňa 30. septembra
2021 trvajú na nariadení pojednávania. FR SR netrvalo na nariadení pojednávania vzhľadom na
pretrvávajúcu pandemickú situáciu. Žalobkyňa vyjadrením zo dňa 25.05.2021 trvala na nariadení
ústneho pojednávania a podala žiadosť o predloženie prejudiciálnych otázok Súdneho dvora EÚ.

15. Dňa 30.05.2022 z uvedených dôvodov správny súd nariadil pojednávanie na deň 16.06.2022 o 09.25
hod., č. d. 108, na ktorom pojednávaní vo veci samej za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a
povereného zástupcu žalovaného rozhodol tak, že žalobu zamietol.

16. Pri svojom závere vychádzal z príslušných ustanovení S.s.p., Daňového poriadku, ako aj zákona č.

222/2004 Z. z. a v neposlednej miere z rozsudku Súdneho dvora z 30. septembra 2021 vo veci C-186/20.

17. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016, v správnom súdnictve poskytuje
správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v
oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajsky súd ako správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane, preskúmal konanie, ktoré ich
predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobkyne a povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa
s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko

rozhodnutia správnych orgánov a ich postup sú v súlade so zákonom.

20. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového
poriadkuurčilžalobkynirozdielvsumeXXXXX,XXeurnadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobie
júl 2010.

21. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

22. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

23. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

24. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

25. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných

predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.

27. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej
len "kontrolovaný daňový' subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

28. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia.

29. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá, ods. 9 písm. a/, ods. 10 veta prvá Daňového poriadku, daňová kontrola

začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole; daňová kontrola je ukončená dňom
doručenia protokolu podľa ods. 8; lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa
jej začatia.

30. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví

protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s
protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v

protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť (veta prvá až piata).

31. Podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku, protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia
a vyhodnotenie dôkazov.

32. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak

sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu ( napr. zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci
a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci v boji proti
podvodom v oblasti DPH).

33. Podľa § 68 ods.1(veta prvá a druhá) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou
podľa § 46 ods.8 a § 49 ods.1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie
konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods.8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu svýzvou podľa § 46 ods.8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal
daňovú kontrolu.

34. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň,
keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (veta prvá a druhá).

35. Podľa § 43 ods.1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo

prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

36. Podľa § 43 ods.5 zákona o DPH v znení platnom do 30.09.2012 platiteľ je povinný preukázať, že sú
splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie
tovaru do iného členského štátu kópiu faktúry, a

a/ ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným
dokladom o odoslaní, v ktorom je určené miesto určenia,
b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,

že tovar prepravil do iného členského štátu,
d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

37. Podľa § 43 ods. 8 zákona o DPH, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná

odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5
písm. b/ alebo c/ do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho
mesiaca,vktoromsauskutočnilododanietovaru.Akplatiteľnemádokladypodľaodseku5písm.b/alebo
c/ v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za
zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

38. Podľa § 69 ods.1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40.Podľa§49ods.2písm.a/zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

42. Daňový poriadok v ustanovení § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý
preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej
skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho
konania) na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a tiež úplnosť, vierohodnosť a správnosť
záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť.

Predmetné ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý
je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok.
Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa
23.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011).

43. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový stav,
nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, absenciu správnej úvahy,
dĺžku trvania daňovej kontroly a porušenie procesných práv žalobkyne v daňovom konaní.44. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že Daňový úrad Prešov vykonal
u žalobkyne kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010

na základe oznámenia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2012. Kontrolou predložených
dokladov správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt deklaroval v kontrolovanom zdaňovacom
obdobíjúl 2010vykázaldodanietovarusoslobodenímoddanedoinéhočlenskéhoštátupodľa§43ods.
1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vo výške XXX XXX,XX eura. Podľa súhrnného
výkazu za júl 2010 podaného daňovým subjektom dňa 25.08.2010 nadobúdateľmi tovaru boli poľské

daňové subjekty SPOLKA JAWNA MIKULEC (hodnota tovaru XXX XXX,XX eur) a FIRMA HANDLOWO-
USLUGOWA, K. K. (hodnota tovaru XXX XXX,XX eur).
Deklarované dodanie tovaru správca dane žiadal preveriť na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2012 (SPOLKA JAWNA MIKULEC) a žiadosti
č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2012 (FIRMA HANDLOWO-USLUGOWA, K. K.).
Pri preverovaní dodania tovaru odberateľovi SPOLKA JAWNA MIKULEC poľská daňová správa v

čiastočnej odpovedi doručenej správcovi dane dňa 01.07.2013, v čiastočnej odpovedi doručenej dňa
09.06.2014 a v konečnej odpovedi na žiadosť správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa
26.11.2012 uviedla, že v zdaňovacom období júl 2010 boli nadobudnutia tovaru uskutočnené vo výške
XX XXX,XX eura, a to na základe faktúr č. XXXXXXX zo dňa 06.07.2010 v celkovej hodnote XX XXX,XX
eura, č. XXXXXXX zo dňa 10.07.2010 v celkovej hodnote XX XXX,XX eur a č. XXXXXXX zo dňa

31.07.2010 v celkovej hodnote XX XXX,XX eura.
Zostávajúce faktúry v hodnote XXX XXX,XX eura, a to č. XXXXXXX zo dňa 02.07.2010 v hodnote
XX XXX,XX eura, č. XXXXXXX zo dňa 15.07.2010 v hodnote XX XXX,XX eura, č. XXXXXXX zo dňa
21.07.2010 v hodnote XXX XXX,XX eura, č. XXXXXXX zo dňa 21.07.2010 v hodnote XX XXX,XX eur, č.
XXXXXXXzodňa30.07.2010vhodnoteXXXXX,XXeura,č.XXXXXXXzodňa30.07.2010vhodnoteXX

XXX,XXeuranedokumentujúskutočnétransakcie,bolitofiktívnetransakcie.Poľskýdaňovníknepopiera
uskutočnené vyrovnania. Z uvedeného dôvodu správca dane znížil základ dane na riadku 15 a 16
daňového priznania o sumu XXX XXX,XX eura.

45.PripreverovanídodaniatovaruodberateľoviFIRMAHANDLOWO-USLUGOWA,K.K.poľskádaňová

správa v odpovedi č. X/XXXXXXX doručenej správcovi dane dňa 24.05.2013 na základe žiadosti č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2012 uviedla, že kontrolou bolo zistené, že najprv poľský
daňový subjekt priznal intrakomunitáme nadobudnutie tovaru od slovenského daňového subjektu v
mesiacoch marec, apríl, máj, jún a júl 2010, avšak na základe výsledku daňovej kontroly bolo zistené,
že uvedený poľský daňový subjekt intrakomunitáme nadobudnutie tovaru od slovenského daňového

subjektu v mesiacoch marec, apríl, máj, jún a júl 2010 neuskutočnil.
Počas daňovej kontroly K. K. poskytol vysvetlenie, z ktorého vyplýva, že v mesiacoch marec, apríl,
máj, jún a júl 2010 neuskutočnil intrakomunitáme dodanie tovaru pre K.. H. J. ani od nej žiaden
tovar nenadobudol. Platby boli realizované v hotovosti, a to za nadobudnutie v novembri 2010 a za
uskutočnené dodávky v mesiacoch máj a jún 2010. Po ukončení daňovej kontroly K. K. predložil korekcie

súhrnných výkazov za mesiace marec, apríl, máj, jún a júl 2010. Výsledky preverovania nepotvrdili
dodanie tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov pre odberateľa
tovaru FIRMA HANDLOWO- USLUGOWA, K. K. v hodnote XXX XXX,XX eura z faktúr č. XXXXXXX
zo dňa 29.07.2010 za bravčové mäso v celkovej hodnote XXX XXX,XX eura a č. XXXXXXX zo dňa
29.07.2010 za hovädzie mäso v celkovej hodnote XX XXX,XX eura. Z uvedeného dôvodu správca dane

znížil základ dane na riadku 15 a 16 daňového priznania o sumu XXX XXX,XX eura.

46. Správca dane s poukázaním na § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. a), § 19
ods. 1, § 22 ods. 1, § 43 ods. 1, 5, § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a
s poukázaním na závery rozsudkov Súdneho dvora EU vo veci C-184/05 a C-409/04 konštatoval, že k

dodaniu deklarovaného tovaru v celkovej hodnote XXX XXX,XX eur v zmysle § 43 zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov pre odberateľov FIRMA HANDLOWO-USLUGOWA, K. K. a SPOLKA
JAWNA MIKULEC v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2010 nedošlo, preto vyčíslil rozdiel základu
dane celkom v sume XXX XXX,XX eur, ktorý po preukázanom intrakomunitárnom dodaní tovaru vo
výške XX XXX,XX eura predstavoval sumu XXX XXX,XX eura.

47. Správca dane oboznámil kontrolovaný daňový subjekt s výsledkami daňovej kontroly pri ústnom
pojednávaní dňa 06.08.2015 (zápisnica č. XXXXXXX/XXXX) a dňa 20.08.2015 mu osobne doručil
protokol č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2015, v ktorom zaznamenal výsledky daňovej kontrolyza zdaňovacie obdobia január 2010, február 2010, september 2010, december 2010 a protokol
č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2015 spolu s výzvou č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2015 na
vyjadrenie sa k výsledkom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia marec 2010, apríl 2010, máj

2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, október 2010 a november 2010. Dňa 20.10.2015 bolo
správcovi dane doručené vyjadrenie daňového subjektu k výsledkom daňovej kontroly uvedeným
v protokole č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2015, v ktorom navrhol vypočuť svedkov a namietal
vyhotovenie dvoch protokolov z vykonanej daňovej kontroly, že protokol neobsahuje žiadne zistenia
poľskej daňovej správy, namietal nedostatočný preklad z poľského do slovenského jazyka, upretie práva

klásť svedkovi K. K. otázky a nedostatočné vyhodnotenie dôkazov. Pripomienky a návrhy daňového
subjektu boli prerokované pri ústnom pojednávam dňa 22.09.2016 (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX).
V rámci ústneho pojednávania dňa 22.09.2016 boli prijaté závery, ku ktorým sa daňový subjekt vyjadril
podaním zaevidovaným u správcu dane pod číslom XXXXXXX/XXXX zo dňa 31.10.2016. Uvedené
pripomienky boli prerokované pri ústnom pojednávaní dňa 26.01.2017, z ktorého bola spísaná zápisnica
č. XXXXXXXXX/XXXX, a ktorú správca dane považoval za poslednú vo vyrubovacom konám. Následne

správca dane vydal vo vyrubovacom konám rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.02.2017,
ktorým daňovému subjektu K.. H. J. vyrubil rozdiel v sume XX XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie júl 2010.

48. Žalobkyňou vznesené žalobné námietky správny súd považuje za nedôvodné.

Daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a
vyslovili právny názor, že nárok na odpočet dane bol žalobcom uplatnený v rozpore so zákonnými
podmienkami upravenými v § 49 a § 51 zákona o DPH. Daňová kontrola bola správcom dane
vykonávaná v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu. Na preukázanie skutočne
realizovaných transakcií bolo potrebné preverovanie dodávateľov z dôvodu, či došlo k dodaniu tovaru

subjektom na faktúre uvedeným. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správca
dane pri použití zásady voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal
rozsiahle šetrenie a dokazovanie, z ktorého vyplýva, že daňovým dokladom, ktoré predložil žalobca
chýba reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných

plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na nadmerný odpočet, ako i vierohodnosti účtovnej
evidencie vedenej žalobcom.
Podmienky upravené v § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH majú
hmotnoprávnu povahu a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie
je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné

kumulované splnenie všetky zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. vrátene
preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ
deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.

49. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom

správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR
vysloveného v rozsudku zo dňa 30.01.2013 sp.zn. 8Sžf/9/2012 vykonanie dokazovania je primerane
rozložené medzi daňovníka a správcu dane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním
preukáže daňovníkovi, že tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je
povinnosťou daňovníka preukázať, že jeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa

na základe nových dôkazov. Ak daňovník skutočného dodávateľa neoznačí alebo správcovi dane
nenavrhne alebo nepredloží nové dôkazy, alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť skutočným
dodávateľom tovaru alebo služby, tak potom musí niesť dôsledok tohto svojho konania, že riadne
nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru alebo služby. V tejto súvislosti správny súd dal do pozornosti
uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 784/2015 zo dňa 02.12.2015, v ktorom vyslovil právny názor, že

prelievanie dôkazného bremena v daňovom konaní nie je samo o sebe porušením základného práva
daňového subjektu na inú právnu ochranu.
Tu správny súd poukazuje na doterajšiu judikatúru NS SR v obdobných veciach, v ktorých sa zaoberal
zaťaženým dôkazným bremenom daňového subjektu, konkrétne veci 6Sžfk/65/2019 z 28. februára
2022, 1Sžfk/16/2019 z 28. februára 2022, ako aj NSS SR 10 Sžfk/26/2019 z 25. mája 2022, konkrétne

poukazom na bod 29 a 30 tohto rozhodnutia.

50. Žalobkyňa v žalobe spochybňuje zákonnosť vykonaného dokazovania využitím inštitútov miestneho
zisťovania prostredníctvom dožiadaných príslušných správcov dane aj v rámci medzinárodnej výmeny.Správny súd v tejto súvislosti poukázal na to, že inštitút miestneho zisťovania prostredníctvom
príslušných dožiadaní správcov dane a medzinárodnou výmenou informácií sú zákonnými prostriedkami
získania informácií správcom dane na preverovanie skutočností potrebných na správne určenie alebo

preverenie základu dane, prípadne nárokov uplatnených daňovými subjektmi. Zápisnica z miestneho
zisťovania a získané informácie sú daňovému subjektu v priebehu výkonu daňovej kontroly prístupné,
k nim má právo sa vyjadrovať, navrhovať dôkazy, rovnako má právo vyjadriť sa v zákonom stanovenej
lehote k protokolu o výsledku daňovej kontroly, podávať námietky proti postupu správcu dane v priebehu
výkonu daňovej kontroly. Z judikatúry Súdneho dvora napr. rozsudok vo veci C-276/12 vyplýva...

„právo Únie, tak ako vyplýva najmä zo smernice Rady 77/799/EHS z 19.12.1977 o vzájomnej pomoci
príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie, zmenenej a
doplnenej smernicou Rady 2006/98/ES z 20.11.2006, a zo základného práva byť vypočutý, sa má
vykladať v tom zmysle, že daňovníkovi určitého členského štátu nepriznáva ani právo byť informovaný
o žiadosti tohto štátu o pomoc adresovanej inému členskému štátu najmä na účely overenia údajov,
ktoré tento daňovník poskytol v rámci svojho priznania k dani z príjmov, ani právo podieľať sa na

formulácii žiadosti adresovanej dožiadanému členskému štátu, ani právo zúčastniť sa na výsluchu
svedkov, ktoré tento členský štát uskutočnil. Smernica 77/799/ zmenená a doplnená smernicou 2006/98,
neupravujeotázku,zaakýchpodmienokmôžedaňovníkspochybniťsprávnosťinformácie,ktorúposkytol
dožiadaný členský štát, ani neustanovuje nijakú osobitnú požiadavku v súvislosti s obsahom poskytnutej
informácie“.

Tu správny súd argumentuje aktuálnym rozsudok Súdneho dvora zo dňa 30. septembra 2021 vo veci
C-186/20, ktorým rozhodol, že (cituje správny súd): ,,Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo
7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v
spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie
môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho človeka

štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu
administratívneho spolupráce stanoveného týmto nariadením. Na základe uvedeného správny súd
k podstatnej námietke žalobkyne ohľadom nedodržania dĺžky daňovej kontroly s poukazom na jej
niekoľkonásobné prerušenie s dôrazom na medzinárodne vyžiadané informácie považuje túto žalobnú
námietku za nedôvodnú. Aj s poukazom na dôvod zrušujúceho rozsudku NS SR 10Sžfk/36/2019 zo

dňa 26. januára 2021 bolo potrebné v tomto konaní sp. zn. 2S/12/2021 vyčkať do rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ ohľadom predloženej prejudiciálnej otázky na návrh na začatie prejudiciálneho konania -
Administratívna spolupráca a boj proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH) - Nariadenie
(EÚ) č. 904/2010- Články 10 až 12 - Výmena informácii - Daňová kontrola - Lehoty - Prerušenie daňovej
kontroly v prípade výmeny informácii - Nedodržanie stanovenej lehoty pre poskytnutie informácii - Vplyv

na zákonnosť prerušenie daňovej kontroly, vo veci C-186/20, ktorej predmetom je návrh na začatie
prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 5. marca 2020 a doručený Súdnemu dvoru 29. apríla 2020, ktorý súvisí s konaním: HYDINA
SK s.r.o. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky.

51. Taktiež nie je dôvodná žalobná námietka žalobkyne, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s
jej námietkami uvedenými proti rozhodnutiu správcu dane, pretože uviedol všetky skutočnosti, ktoré
boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia. Správny súd argumentoval poukazom na konštantnú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz
proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu

Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06),
podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je
vždypotrebnépodľapovahyvecireagovaťvodôvodnenírozhodnutianazásadnúarelevantnúnámietku.
Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zároveň odôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
vykonaných dôkazov a pri aplikácii právnej úpravy, ktorú v danej veci použil.

52. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH
musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym, pričom táto zásada umožňuje, ale
súčasne aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne
neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet

DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktúr, teda, že tovar
alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre.
Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je
platiteľ povinný preukazovať, a za správnosť ktorých zodpovedá.53. Správca dane zároveň poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného
styku a na skutočnosť, že základným predpokladom pre riadne fungovanie podnikateľského subjektu

je to, že podnikateľ musí mať vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri výkone svojej
podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho
súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 5Sžf/50/2014 zo dňa 27.januára 2015, podľa ktorého... „ sa
nejedná o prenos zodpovednosti za prípadné porušenie daňovej povinnosti iného subjektu (napr.
nepodanie daňového priznania, nezdržiavanie sa v sídle podnikania), jedná sa o zodpovednosť chrániť

v obchodnom styku svoje záujmy v súvislosti s podnikateľským rizikom. Toto oprávňuje v obchodnom
styku vyžadovať doklady preukazujúce povinnosti, ktoré má daňový subjekt kooperujúci v reťazci voči
správcovi dane“.

54. Námietka žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je
neopodstatnená.Zustanovenia §63ods.2Daňovéhoporiadkuvyplýva,žerozhodnutiemusívychádzať

zo stavu zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí
byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V súlade
so zákonom postupoval žalovaný, ak napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane ako správne
potvrdil. Rozhodnutia oboch správnych orgánov sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené tak, ako to
upravuje Daňový poriadok v § 63 ods. 1 až 11, § 74 ods. 1 až 9. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí

vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane,
dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie
náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími
námietkami žalobkyne a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

55. Námietka žalobkyne o nedodržaní zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je nedôvodná.
Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Sžf/46/2015 zo dňa 27.07.2016 zverejnenom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 60 konštatoval, že ak správca dane preruší výkon daňovej
kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca
dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto

dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca
dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a
nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly.
Ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa čl. 19 Nariadenia (ES) č. 1798/2003 zo dňa
07.10.2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa

07.10.2010 prepracované znenie). Z ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je
daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, to znamená, že do zákonom stanovenej
lehoty na vykonanie daňovej kontroly (najviac jeden rok odo dňa jej začatia v zmysle § 46 ods. 1
Daňového poriadku) sa nepočíta obdobie, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená.
K uvedenej námietke sa správny súd vyjadril v bode 50 tohto rozsudku, na ktorý v plnom rozsahu

poukazuje a uvedenú žalobnú námietku nepovažuje za dôvodnú.

56. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že každý daňový prípad je treba posudzovať individuálne
bez paušalizovania. Napríklad v rozsudku v spojených veciach sp.zn. C-80/11 a C-142/11 zo dňa
21.06.2012 Súdny dvor EÚ uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodu, daňovým únikom

a prípadným zneužitím je cieľ priznaný a podporovaný Smernicou 2006/112 (rozsudok Halifax zo dňa
07.12.2010, C-285/09, bod 36, zo dňa 27.10.2017 Tanoarch C-504/10 bod 50). Súdny dvor rozhodol, že
osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať
noriem práva únie. Preto prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na
odpočet, ak sa z ohľadom na objektívne okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Súdny

dvor v judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky
opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočňuje nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

57. K námietke žalobkyne, že správca dane nemohol vypracovať z daňovej kontroly dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2010 dva protokoly správny súd poukazuje na to, že z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
marec, apríl, máj, jún, júl, august, október a november 2010, v ktorých zistil porušenia právnych
predpisov správca dane vypracoval protokol zo dňa 20.08.2015 číslo XXXXXXX/XXXX, ktorý zaslalžalobkyni spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. V protokole č. XXXXXXX/
XXXX zo dňa 20.08.2015 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január,
február, september a december 2010 nezistil porušenia právnych predpisov. V zmysle § 68 ods. 1

Daňového poriadku vyrubovacie konanie nezačína a výzva sa podľa § 46 ods. 8 citovaného zákona
nezasiela.
Správny súd nepovažuje vydanie dvoch protokolov v tejto daňovej kontrole za porušenie príslušných
ustanovení Daňového poriadku, pretože ide o dva rôzne protokoly vydané počas daňovej kontroly za
rok 2010, ktoré si vôbec neodporujú. Práve naopak, správca dane vydaním týchto protokolov naznačil

daňovému subjektu - žalobkyni, v ktorom zdaňovacom období postupovala pri uplatnení práva na
odpočet DPH správne a v ktorom nie.
Nie je v daňovej kontrole takýto postup zaužívaný, avšak Daňový poriadok takýto postup správcu dane
pri oddelení správneho a nesprávneho postupu daňového subjektu nevylučuje.
Preto správny súd pochybenie správcu dane pri vydaní dvoch protokolov za zdaňovacie obdobie roka
2010 nevidí a túto žalobnú námietku považuje za neopodstatnenú.

58. K námietke žalobkyne, že správca dane si neobstaral dostatok potrebných podkladov pre
rozhodnutie vo veci, jeho postupom došlo k porušeniu § 3 ods. 3 Daňového poriadku, keď neprihliadol
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo s poukazom na hodnotenie dôkazov jednotlivo a v ich
vzájomnej súvislosti a neumožnil daňovému subjektu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k

zisteným skutočnostiam, správny súd poukazuje, že za účelom preverenia nadobudnutia tovaru od
poľských daňových subjektov správca dane žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií požiadal
poľskú daňovú správu o preverenie deklarovaných zdaniteľných obchodov. V odpovedi poľská daňová
správa uviedla, že išlo o fiktívne transakcie. Správca dane odpoveď poľskej daňovej správy považoval
za jednoznačný dôkaz a mal za to, že informácie, ktoré poskytla poľská daňová správa sú dôkazy

takej váhy akoby tieto samotné informácie zabezpečil správca dane tuzemsky. Ustanovenie zákona
č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenia Rady EÚ č.
904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z
pridanejhodnotynevyplývapovinnosťdožiadanýmčlenskýmštátompredkladaťjednotlivédôkazy,podľa
ktorýchspracovalzaslanúinformáciunazákladežiadostidaňovejsprávyinéhočlenskéhoštátu.Zároveň

z obsahu administratívneho spisu správcu dane vyplýva, že správca dane umožnil dňa 18.09.2015
splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu v zmysle § 23 Daňového poriadku nazrieť do spisu v
súvislostisvyrubovacímkonanímzazdaňovacieobdobiajanuáraždecember2010abolimupredložené
k nahliadnutiu všetky doklady súvisiace s ukončenou kontrolou. Splnomocnený zástupca si mobilným
telefónom vyhotovil kópie dokumentov.

59. Správca dane dôkazy uvedené v odpovediach na žiadosti o MVI podrobne a dostatočne popísal
v protokole z daňovej kontroly č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2015, na základe ktorých neuznal
daňovému subjektu oslobodenie dane z dodania tovarov do iného členského štátu, konkrétne do
Poľskej republiky pre odberateľov tovaru FIRMA HANDLOWO-USLUGOWA, K. K. a SPOLKA JAWNA

MIKULEC. Právnym predpisom EÚ pre túto oblasť spolupráce je Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010
zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej
hodnoty. Samotné nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých majú príslušné orgány členských štátov
zodpovedné za uplatňovanie zákonov o DPH spolupracovať navzájom medzi sebou, aby zabezpečili
dodržiavanie uvedených zákonov. Na tento účel stanovil pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným

orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré
môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výberu daní, kontrola riadneho uplatňovania DPH, najmä
pri transakciách v rámci spoločenstva a bojom proti podvodom súvisiacim s DPH. Správny súd má
za to, že poľská daňová správa pri svojom preverovaní konala podľa svojich zákonných postupov.
Pri preverovaní obchodných transakcií poľská daňová správa konala s oprávnenými osobami a ich

vyjadrenia, ktoré sú uvedené v odpovediach sú informáciou, ktoré správca dane nespochybnil. Ide o
skutočnosti, ktoré majú vplyv na dokazovanie. Odpovede poľskej daňovej správy považoval správca
dane za hodnoverný a dostatočný dôkaz a vyžadované skutočnosti považuje vykonaným šetrením
poľskou daňovou správou za dostatočne preukázané. Odpovede poľskej daňovej správy sú listinnými
dôkazmi získanými plne zákonným postupom a tak správca dane ako i daňový subjekt nemá žiadny

dôvoduvedenélistinnédôkazyspochybňovať.Žalobkyňavosvojomvyjadrenítvrdila,žetovarbolfyzicky
prepravený z tuzemska do Poľska, konkrétne označila šoférov motorových vozidiel, ktorí prepravu tohto
tovaru v roku 2010 uskutočňovali pre žalobkyňu. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania vykonal
ústne pojednávania s navrhnutými svedkami N. D. (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 17.03.2016)a S. J. (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 06.04.2016). Svedkovia vypovedali, že tovar - mäso
v roku 2010 vyviezli iba jedenkrát do Poľska, kde to bolo konkrétne si nepamätajú, ale niekde blízko
hraníc, tovar rozvážali iba na území SR. Odpovede navrhnutých svedkov - šoférov nepotvrdili tvrdenia

žalobkyne. Svedok K.. J. (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 17.05.2016) vypovedal, že bol skoro
pri každej nakládke tovaru, ktorý mal byť vyvezený do Poľskej republiky, preprava bola vykonávaná
buď poľskými odberateľmi, vozidlami žalobkyne, vozidlami Podtatranskej hydiny, a.s., ale zo strany
kontrolovaného daňového subjektu nebol vo vyrubovacom konaní predložený žiadny dôkaz, že tovar
bol skutočne prepravený do iného členského štátu, konkrétne odberateľom K. K. a SPOLKA JAWNA

MIKULEC, ako uviedol svedok vo svojej výpovedi. Kontrolovanému daňovému subjektu boli zaslané
upovedomenia o vypočutí svedkov, ktoré boli kontrolovaným daňovým subjektom prevzaté, ale na ústne
pojednávanie v prípade vypočutia svedkov - šoférov sa daňový subjekt ani jeho zástupca nedostavil,
kedy v zmysle § 25 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca, má
právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Výpovede svedkov - šoférov, ktoré jednoznačne
potvrdili skutočnosť, že nebola vykonaná preprava tovaru do iného členského štátu - do Poľska správca

dane považoval za ďalší hodnoverný a dostatočný dôkaz v spojitosti so skutočnosťami preukázanými
poľskou daňovou správou, ktoré sú popísané v odpovediach na MVI zo dňa 09.06.2014, 24.05.2013 a
následne v protokole zo dňa 20.08.2015.

60. Správny súd zdôrazňuje, že správca dane pri získavaní informácii od poľskej daňovej správy

postupoval podľa zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Podľa §
22 citovaného zákona pri poskytovaní, požadovaní alebo prijímaní medzinárodnej pomoci a spolupráce
pri správe daní na základe medzinárodnej zmluvy sa primerane postupuje podľa tohto zákona a podľa
osobitného prepisu, ktorým je daňový poriadok. Podľa zákona č. 442/2012 Z.z. správca dane, ktorým
je daňový úrad môže požiadať vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného

správcu dane, ktorým je daňový úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie
alebo rýchlejšie. V takomto prípade zistenia iného správcu nepreveruje a s výsledkami zisťovania
zaobchádza tak, ako keby ich získal sám.

61. Žalobkyňa v podanom daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie júl 2010 vykázala dodanie

tovaru s oslobodením do iného členského štátu EÚ podľa § 43 ods.1 zákona o DPH vo výške
XXX XXX eur. Výsledky preverovania nepotvrdili dodanie tovaru podľa citovaného ustanovenia pre
odberateľa tovaru SPOLKA JAWNA MIKULEC, K. K. v hodnote XXX XXX,XX eur a FIRMA HANDLOWA
USLUGOWA v hodnote XXX XXX eur, nakoľko správca dane poľskej daňovej správy preukázal, že títo
poľskí odberatelia nepriznali nadobudnutia vo výške uvedenej žalobkyňou v podanom súhrnnom výkaze

za zdaňovacie obdobie júl 2010. V skutočnosti boli preukázané uskutočnené nadobudnutia tovaru iba
vo výške XX XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie júl 2010 ako to vyplýva z čiastočnej odpovede poľskej
daňovej správy z 01.07.2013. Zostávajúce faktúry vo výške XXX XXX,XX eur boli fiktívne transakcie,
preto o túto sumu správca dane správne znížil základ dane v riadku 15 a 16 daňového priznania.

62. Ustanovenie § 43 zákona o DPH určuje základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z
jedného členského štátu, ak sú na obchode zúčastnení podnikatelia - dodávateľ a odberateľ, z ktorých
dodávateľ je identifikovaný pre DPH v štáte dodania tovaru a odberateľ je identifikovaný pre DPH v
štáte nadobudnutia tovaru - ide o intrakomunitárne dodanie tovaru. Za intrakomunitárnu dodávku tovaru
môžeme označiť len takú, ktorá je spojená s prepravou. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a zároveň všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal
na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Tovar v zmysle predložených odberateľských faktúr bol
v skutočnosti vyskladnený zo skladu kontrolovaného daňového subjektu ako platiteľa dane z pridanej
hodnoty v kontrolovanom zdaňovacom období, avšak odberatelia tovaru (poľské daňové subjekty) v
rámci výkonu kontroly popreli intrakomunitárne nadobudnutie tovarov, pričom uviedli, že išlo o fiktívne

transakciemedzidodávateľom(žalobkyňou)aodberateľmi,tiežprepravcoviatovarov-šoférivypovedali,
že prepravu tovaru do Poľskej republiky uskutočnili iba jedenkrát. Na základe uvedeného daňový subjekt
nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru pre nadobúdateľa - osobu identifikovanú pre daň v inom
členskom štáte s oslobodením od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH a nepreukázal, že splnil
podmienky pre oslobodenie od dane pre dodaný tovar z tuzemska do iného členského štátu podľa §

43 ods. 5 zákona o DPH. Žalobkyni vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, v
nadväznosti na ust. § 8 ods. 1 písm. a/ a § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, t.j. dňom nadobudnutia
tovaru, nakoľko miesto dodania tovaru je tuzemsko.63. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti rozsudok ESD vo veci C-184/05 (bod 26), z ktorého
vyplýva:... „dôkazné bremeno vzniku nároku na zrušenie alebo oslobodenie z daňovej povinnosti znáša
osoba, ktorá sa domáha uplatnenia takéhoto práva uvedeného v rámci obmedzení práva Spoločenstva.

Okrem toho z hľadiska uplatnenia článku 28c A písm. a/ prvého odseku šiestej smernice, znáša dôkazné
bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že boli splnené podmienky oslobodenia uvedené v
bode 23 tohto rozsudku (t.j. ..., aby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa,
keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v
dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania)“.

64. Z obsahu administratívneho spisu zároveň vyplýva, že správca dane pri kontrole dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 nespochybňuje závery z kontroly dane z
príjmov za rok 2010, ktorých príjmy za predaj tovaru daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní. V
rámci kontroly DPH správca dane uviedol, že tieto príjmy z pohľadu DPH neboli príjmami oslobodenými
v zmysle § 43, ale daňový subjekt ich mal vykázať ako príjmy v zmysle § 8 v nadväznosti na § 19

zákona o DPH. Kontrolovaný daňový subjekt v rámci vyrubovacieho konania nepreukázal, že bola
splnená základná podmienka oslobodenia od dane a to, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do
iného členského štátu, na že v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania
(Slovensko). Platiteľ dane musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené
tak ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo na predložených dokladoch.

65. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci
VandeHurkprotiHolandsku)aÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(napr.voveciachvedenýchpodsp.
zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná

odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

66. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne
uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový

stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol akými úvahami bol vedený
pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími
námietkami žalobkyne rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa §
190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

67. Správny súd žiadosť o predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol,
nakoľko dospel k záveru, že Súdny dvor EÚ sa vo svojom rozsudku zo dňa 30. septembra 2021 vo veci
C-186/20 v dostatočnej miere zaoberal obsahom týchto otázok.

68. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny

súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba
ak to možno spravodlivo požadovať.
Správny súd priznal žalobcovi náhradu trov kasačného konania, v ktorom bol žalobca úspešný.

69. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.

2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 S.s.p. uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440S.s.p. sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ S.s.p.; ak je žalovaným Centrum
právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).