Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sa/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200209
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200209.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevkonanípredsudcomdoc.JUDr.PetromMolitorisom,PhD.vprávnejvecižalobcu

J. S., nar. XX.XX.XXXX bytom I. XXX, XXX XX proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1 o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č.
XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 8. februára 2021 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca dňa 03. 07. 2020 doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina (ďalej len „prvostupňový správny
orgán“) druhý diel potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. W o nemocenské, prostredníctvom
ktorého si uplatnil nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 13. 06.
2020 z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa D. Z., s.r.o. Tlačivo bolo vystavené dňa 22.
06. 2020 ošetrujúcim lekárom J.. H. S. (ďalej len „ošetrujúci lekár“).

2. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán zistil na predloženom
tlačive o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu č. W skutočnosť, že ako dátum začatia dočasnej
práceneschopnosti bol uvedený deň 13.06.2020, avšak tlačivo bolo vystavené až dňa 22.06.2020. Na
základe uvedeného požiadal ošetrujúceho lekára prípisom č. XXXXX-XX/XXXX-ZA zo dňa 09.07.2020
o písomné stanovisko a to v lehote do 02.09.2020.

3. Zároveň prvostupňový správny orgán požiadal mejlom zo dňa 09.07.2020 Sociálnu poisťovňu,

pobočka Humenné, odbor lekárskej posudkovej činnosti o prešetrenie medicínskej opodstatnenosti
vzniku a zároveň správnosti dátumu dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu.
4. Na základe skutočnosti, že prvostupňovému správnemu orgánu bolo dňa 19.08.2020 doručené tlačivo
o skončení pracovnej neschopnosti žalobcu, na ktorom bol dátum začatia pracovnej neschopnosti
opravený z 13.06.2020 na 22.06.2020 sa mejlom zo dňa 14.09.2020 prvostupňový správny orgán obrátil
opätovne na Sociálnu poisťovňu, pobočka Humenné so žiadosťou, aby bola oprava dátumu vyznačená
aj na II. diely tlačiva o dočasnej pracovnej neschopnosti.

5. Na základe doručenia opraveného II. dielu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti s opravou
dátumu jej začatia na deň 22.06.2020 vydal prvostupňový správny orgán dňa 24.09.2020 rozhodnutieč. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, ktorým rozhodol tak, žalobca nemá nárok na nemocenské v období od
22. 06.2020 do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

6. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinné nemocenské poistenie žalobcu u zamestnávateľa D.
Z., s.r.o. zaniklo XX. 6. 2020. Na základe dotknutých ustanovení zákona, najmä v zmysle § 32 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení zákona č.
543/2010 Z. z. ochranná lehota žalobcu trvala do 17. 06. 2020, avšak za neschopného práce za práce
bol žalobca uznaný až od 22. 06. 2020.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie doručené prvostupňovému správnemu orgánu 13.
11. 2020. V odvolaní uviedol, že začiatok práceneschopnosti bol upravený bez jeho vedomia. Dňa 13.
06. 2020 navštívil lekára na pohotovosti a následne dňa 15. 06. 2020 navštívil ošetrujúceho lekára v jeho
ambulancii. Ošetrujúci lekár mu ihneď po príchode do ambulancie oznámil, že ak chce „maródovať“,
koľko má pripravených eur. Uviedol, že mal pri sebe XX P., ktoré mu ošetrujúci lekár hneď zobral, preto

mu nezostalo mu ani na nákup základných potravín.

8. Pri vystavovaní potvrdenia o pracovnej neschopnosti mu doktor nedal žiaden „maródny lístok“. Pri
druhej kontrole ošetrujúci lekár nemohol nájsť doklad a tak ho poslal do čakárne, kde po trištvrte
hodine doklady o práceneschopnosti našiel, no dátum začatia práceneschopnosti už bol prepísaný z

13. 06.2020 na 22. 06. 2020. Žalobca sa pýtal ošetrujúceho lekára na dôvod prepísania dátumu začatia
práceneschopnosti. Podľa tvrdenia ošetrujúceho lekára sa sťažoval zamestnávateľ, že žalobca už u
neho nepracuje a on nebude zaň platiť nemocenské dávky.

9. Na základe odvolania prvostupňový správny orgán opätovne požiadal ošetrujúceho lekára o

súčinnosť, a to žiadosťou č. XXXXX-X/XXXX-ZA zo dňa, ktorou ho požiadal o bezodkladnú prípravu
stanoviska vo forme odpovede. Vyzval ošetrujúceho lekára, aby sa vyjadril k odvolaniu žalobcu, najmä
o preverenie dátum vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

10. Ošetrujúci lekár sa vyjadril listom zo dňa 25. 11. 2020 adresovaným Sociálnej poisťovni, pobočka

Humenné. V liste uviedol, že žalobca bol po prvýkrát ošetrený až dňa 22.06.2020, kedy mu bolo aj
vystavenépotvrdenieodočasnejpracovnejneschopnosti.Žalobcatvrdil,žebolvyšetrenýnapohotovosti
dňa 13.06.2020, preto sa dožadoval vystavenia potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti od tohto
dátumu. Tvrdil, že je v ochrannej lehote, prepustený zamestnávateľom dňa 10.06.2020, preto ošetrujúci
lekár na naliehanie žalobcu jeho požiadavke vyhovel, aj keď mu chýbal lekársky nález z ošetrenia

na pohotovosti. Z dôvodu tejto administratívnej chyby, na ktorú bol upozornený zo strany Sociálnej
poisťovne, pobočky Humenné ošetrujúci lekár opravil dátum začatia práceneschopnosti žalobcu na deň
22.06.2020. Pri kontrolnom vyšetrení bol žalobca o tejto oprave poučený.

11. Z obsahu stanoviska Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné č. XXXXX-X/XXXX-HU zo dňa 26. 11.

2020 vyplýva, že pobočkou došlo k prešetreniu dočasnej pracovnej neschopnosti W ktorú pre žalobcu
vystavil ošetrujúci lekár. V stanovisku sú ďalej zhrnuté tvrdenia uvedené ošetrujúcim lekárom v jeho
vyjadrení z 25. 11. 2020 so záverom, že pokiaľ by žalobca aj mal lekársky nález z vyšetrenia na lekárskej
službe prvej pomoci dňa 13.06.2020 ako to tvrdí, a prišiel by na ambulanciu ošetrujúceho lekára až dňa
22.06.2020, bolo by na uvážení ošetrujúceho lekára, či uzná dočasnú práceneschopnosť od zistenia

choroby, tzn. od 22.06.2020, alebo môže dočasnú pracovnú neschopnosť vystaviť najviac 3 kalendárne
dni spätne, teda v uvedenom prípade od 19. 06. 2020. Ochranná lehota žalobcu však skončila dňa 17.
06. 2020. Nález z žalobcu z lekárskej služby prvej pomoci predložený nebol a nenachádza sa ani v
zdravotnej dokumentácii.

12. Odvolanie žalobcu bolo prvostupňovým správnym orgánom postúpené prípisom č. XXXXX-X/XXXX-
ZA z 01.12.2020 na vybavenie odvolaciemu orgánu, čo bolo aj listom z rovnakého dátumu oznámené
žalobcovi.

13. Listom č. XXXXX-X-XXXX-BA zo dňa 11.01.2021 žalovaná oznámila žalobcovi predlženie lehoty na

rozhodnutie v zmysle § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 677/2006 Z. z.14. Listom č. BA-XXXXX/XXXX zo dňa 11.01.2021 bola riaditeľka odboru lekárskej posudkovej činnosti
J.. T. J. požiadaná o stanovisko, či predmetná dočasná práceneschopnosť žalobcu č. W mala byť v
súlade s právnymi predpismi uznaná od 13.06.2020 alebo od 22.06.2020.

15. V stanovisku zo dňa 27.11.2021 riaditeľka odboru lekárskej posudkovej činnosti uviedla, že
predmetný prípad bol prešetrený posudkovou lekárkou vykonávajúcou lekársku posudkovú činnosť
pobočky Sociálnej poisťovne Humenné, pričom táto vychádzala z vyššie citovaného vyjadrenia
ošetrujúceho lekára. Poukázala na stanovisko posudkovej lekárky J.. H. T. zo dňa 26.01.2021, v ktorom

bolouvedené,žedočasnápracovnáneschopnosťžalobcubolauznanáprebolestivýchrbticovýsyndróm
a psychické problémy pri poruche osobnosti. Žalobca navštívil ambulanciu ošetrujúceho lekára dňa
22.06.2020. Bola mu ordinovala liečba nesteroidnými antireumatikami. Následná kontrola bola dňa 30.
júna 2020, vtedy bol stav žalobcu výrazne nezlepšený a bolo mu odporučené pokračovať v pokojnom
režime a liečbe antireumatikami. Následná kontrola sa uskutočnila dňa 16. 07. 2020 so záverom
o potrebe pokračovania v liečbe. Pri nezlepšení stavu bolo odporučené neurologické a ortopedické

vyšetrenie. Následná kontrola bola realizovaná 29.07.2020, stav bol zlepšený a dočasná pracovná
neschopnosť žalobcu bola ukončená odo dňa 01.08.2020. Na základe telefonickej informácie od
ošetrujúceho lekára bolo uznanie a trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti medicínsky opodstatnené
od 22. 06. 2020 do 31.07.2020. Tvrdenie žalobcu, že bol 13. 06.2020 ošetrený na ambulancii lekárskej
služby prvej pomoci nebolo podložené lekárskym nálezom, v zdravotnej dokumentácii nebol nájdený

žiadny lekársky nález z tohto ošetrenia.

16. Žalovaná o odvolaní rozhodla rozhodnutím číslo XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 08.02.2021 tak, že
zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

II.
Stručné zhrnutie napádaného rozhodnutia

17. V žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaná poukázala na relevantné ustanovenia dotknutých

právnych predpisov a po sumarizácii odvolacích námietok k nim zaujala stanovisko.

18. V prvom rade uviedla, že prvostupňový správny orgán bol po doručení žiadosti o nemocenské, na
ktorom bolo pôvodne uvedené, že dočasná pracovná neschopnosť vznikla dňa 13. 06.2020, pričom
toto tlačivo bolo lekárom vystavené až dňa 22. 06. 2020, čiže 9 dní po vzniku dočasnej pracovnej

neschopnosti, povinný skúmať správnosť postupu pri vystavovaní tlačiva. Na základe zistení z tohto
skúmania prvostupňový správny orgán žalobcovi nárok na nemocenské nepriznal.

19. Žalovaná poukázala na vyjadrenie oddelenia výkonu lekárskej posudkovej činnosti prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 26.11.2020, ako aj na vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ktorý v telefonickej

informácii uviedol, že uznanie a trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti bolo medicínsky opodstatnené
u žalobcu od 22. 06. 2020 do 31. 07.2020.

20. Z vyjadrenia oddelenia výkonu lekárskej starostlivosti tiež podľa žalovanej vyplynulo, že tvrdenie
žalobcu, že bol 13.06.2020 ošetrený na pohotovosti nebolo podložené lekárskym vyšetrením (v

zdravotnej dokumentácii nebol nájdený žiaden nález z ošetrenia). V prípade, ak by navrhovateľ po
ošetrení na pohotovosti dňa 30. 06. 2020 s lekárskym nálezom z vyšetrenia navštívil ambulanciu
ošetrujúceho lekára až dňa 22. 06.2020, bolo by na uvážení lekára, či už na dočasnú pracovnú
neschopnosť od 22. júna 2020 alebo 3 dní spätne najskôr od 19.06.2020, pričom ochranná lehota
žalobcu trvala do 17. 06.2020. Dokumentáciu žalobcu ošetrujúci lekár už nemá k dispozícii, nakoľko od

01.12.2020 žalobca už nie je jeho pacientom.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na fakt, že v zmysle stanoviska z 27.01.2021 odboru
lekárskej posudkovej činnosti žalovanej uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa bolo
medicínsky opodstatnené od 22. 06.2020, pričom ochranná lehota žalobcu podľa § 32 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z. končila dňa 17.06.2020 žalovaná konštatovala, že plynutie ochrannej lehoty v deň vzniku
nárokunaposkytnutienemocenskejdávkyjejednouzovšeobecnýchpodmienoknárokunanemocenské
dávky zamestnanca a navrhovateľ túto podmienku nesplnil.22. Na základe uvedeného konštatovala, že žalobcovi nárok na nemocenské za obdobie od 22. 06.
2020 nevznikol, preto jeho odvolanie zamietla a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdila.

III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe

23. Včas podanou správnou žalobou v sociálnych veciach doručenou Krajskému súdu v Prešove

dňa 03. 05. 2021 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej. Namietal
neprofesionálne a neetické správanie ošetrujúceho lekára voči žalobcovi a to, že neposkytol Sociálnej
poisťovni pravdivé údaje, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie o jeho nároku na nemocenské.

24. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 13. 06. 2020 navštívil pohotovostnú službu prvej pomoci, kde
ordinoval „vo veselej nálade“ zhodou okolností práve jeho ošetrujúci lekár. Lekár ho narýchlo vyšetril

a povedal, že má prísť do jeho ambulancie začiatkom týždňa. Lekár si nesplnil povinnosť a nevystavil
žiaden záznam o vyšetrení.

25. Žalobca poukázal na to, že ošetrujúci lekár nevie pracovať s počítačom, čo sa prejavilo dňa 15. 06.
2020, keď ošetrujúceho lekára vyhľadal v jeho ambulancii. Ošetrujúci lekár mu uviedol, že mu nemôže

byť vystavené potvrdenie o práceneschopnosti, lebo momentálne nemá sestričku a on nevie robiť na
počítači. Taktiež si od žalobcu vypýtal peniaze v hotovosti a nevydal mu ani rukou vypísané potvrdenie o
dočasnej pracovnej neschopnosti. Následne mal žalobcu ošetrujúci lekár pohladkať po zadku so slovami
„miláčik neboj sa, ja viem, čo spraviť aby bolo všetko tak ako má byť“.

26. Dňa 22. 06. 2020 žalobca prišiel na kontrolné vyšetrenie a nie ako uvádza ošetrujúci lekár na
prvé vyšetrenie. V tom čase už bol dátum na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti opravený z
13.06.2020 na 22.06.2020. Na otázku žalobcu, prečo došlo k zmene dátumu ošetrujúci lekár uviedol,
že mu volal zamestnávateľ žalobcu a informoval ho, že u neho žalobca už nepracuje, o čom žalobca v
tom čase nebol informovaný. K zmene dátumu podľa ošetrujúceho lekára došlo aj pod tlakom Sociálnej

poisťovne.

27. Záverom správnej žaloby žalobca požiadal o prešetrenie prípadu a o nariadenie pojednávania vo
veci.

IV.
Vyjadrenie žalovanej

28. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním z 13.05.2021. Vo svojom vyjadrení poukázala na
vyššie popísaný skutkový stav a na dotknuté ustanovenia právnych predpisov. Žalovaná opätovne

reprodukovala stanovisko ošetrujúceho lekára z 25.11.2020 a poukázala na to, že tvrdenie žalobcu, že
bol dňa 13.06.2020 ošetrený na pohotovosti nebolo zo strany žalobcu doložené žiadnym dôkazom a
to ani na vyžiadanie.

29. Žalovaná opätovne zdôraznila, že aj v prípade, ak by žalobca po ošetrení na pohotovosti

dňa 13.06.2020 s lekárskym nálezom z vyšetrenia navštívil ambulanciu ošetrujúceho lekára až dňa
22.06.2020, bolo by na uvážení lekára, či uzná dočasnú pracovnú neschopnosť až od 22.06.2020 alebo
najviac 3 dni spätne, teda v tomto prípade najskôr od 19.06.2020, zatiaľ čo ochranná lehota žalobcu
trvala do 17.06.2020.

30. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V.
Replika žalobcu

31. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril replikou doručenou správnemu súdu 28.06.2021, v ktorej
uviedol, že s vyjadrením žalovanej nesúhlasí a žiada vo veci nariadiť pojednávanie. Žiada, aby bol
tento prípad riadne prešetrený súdom, nakoľko si ošetrujúci lekár neplní povinnosti, ktoré mu plynú z
lekárskeho titulu.VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

32. Podľa § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) je správny súd viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej uvedené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené
v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2
písm. c/ SSP ak je žalobcom fyzická osoba. V zmysle § 202 ods. 2 SSP správny súd posudzuje žalobu

fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne a v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej
osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

33. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv, proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

34. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

35. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

36. Podľa § 119 SSP Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

37. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v zmysle zásady
neformálnosti a to komplexne a v celom rozsahu.

38. Správny súd vec podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP prejednal na nariadenom pojednávaní dňa
07.04.2022.

39. Na pojednávaní bol k veci vypočutý žalobca, ktorý uviedol ku skutkovému stavu v zásade zhodné
skutočnosti, ako boli uvedené v jeho písomných podaniach nachádzajúcich sa v súdnom spise a v
administratívnom spise. Doplnil, že na vyšetrení na pohotovosti bol už v piatok 12.06.2020 a nie až v
sobotu 13.06.2020.

40. Taktiež uviedol, že dôvodom nevystavenia potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti už 12.06.2020
bolo to, že ošetrujúci lekár potreboval adresu zamestnávateľa, avšak túto mu žalobca uviesť nevedel,
keďže nebol na takúto požiadavku pripravený. Žalobca tiež uviedol, že na preukázanie svojich tvrdení
o tom, že na pohotovosti vyšetrení bol už dňa 12.06.2020 a opätovne navštívil lekára v pondelok dňa

15.06.2020 vie zabezpečiť svedka. Svedka bližšie neoznačil iba uviedol, že ho označí v prípade, ak súd
konštatuje, že výsluch svedka je potrebný. Na pojednávanie sa svedok nedostavil, lebo je chorý, ale na
pôvodný termín v januári, ktorý bol odročený pre ochorenie sudcu prišiel žalobca aj so svedkom.

41. Žalovaný tiež opätovne uviedol, že mu jeho bývalý zamestnávateľ D. Z., s.r.o. doposiaľ riadnym

spôsobom neoznámil, že došlo k skončeniu pracovného pomeru. Žalobca tiež zopakoval, že podľa
ošetrujúceho lekára k zmene dátumu vzniku dočasnej práceneschopnosti došlo z dôvodu, že naň bol
vyvíjaný tlak zo strany Sociálnej poisťovne.

42. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní v merite veci zotrvala na obsahu písomného vyjadrenie k

žalobe.

43. Podľa § 30 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. zamestnanec má
nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku
počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochranne) lehote.

44. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského
poistenia.45. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého
dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.

46. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. zamestnanec a
povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli
pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im
bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

47. Podľa § 12a ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
185/2014 Z. z. dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci
lekár, ktorým je
a) všeobecný lekár (§ 8 ods. 3) alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia
a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa §

12, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní
ambulantnej starostlivosti, alebo
b) lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie
a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.

48. Podľa § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. 185/2014 Z. z. dočasná pracovná
neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa prílohy č. 1,
ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi
po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim
kalendárnym dňom.

49.Podľa§12aods.4zákonač.576/2004Z.zvznenízákonač.185/2014Z.z.príslušnýošetrujúcilekár
môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho
nálezu lekárskej služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby, ak v odsekoch 14 a 15 nie
je ustanovené inak.

50. Podľa § 153 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia
so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov nemocenského poistenia zahŕňa kontrolu
a) posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.

51. Podľa § 154 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. kontrola posudzovania spôsobilosti
na prácu zahŕňa kontrolu odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom a
kontrolu diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti.

52. Podľa § 154 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva
posudkový lekár.

53. V zmysle stabilizovanej judikatúry najvyššieho súdu (napr. rozsudok sp. zn. XSžhuv/X/XXXX zo
dňa 26.01.2012) správne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Keďže súd nie je

oprávnený rozhodnúť vo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny (ale aj skutkový) stav v
čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP).

54. Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto

úlohou súdu prvého stupňa doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. Správny
súd preberá od správneho orgánu nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie. Iným hodnotením,
než ktoré vykonal správny orgán, by súd neprípustne a v rozpore so zákonom zasiahol do práva voľného
hodnotenia dôkazov, ktoré patrí správnemu orgánu v zmysle § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

55. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej
právnej veci sa v zásade obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán
vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorejprocesnejzásadysprávnehokonaniaaďalejnaotázku,čivykonanédôkazylogickyrobiavôbecmožným
skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho
rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu

vec relevantný právny predpis.

56. Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. Z.. ÚS XXX/XXXX, z 26.09.2013 skonštatoval, že „prieskum
zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov spočíva v preskúmaní, či kompetentné orgány pri riešení
konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali príslušné hmotno-právne a

procesnoprávne predpisy a v súlade so zákonom rozhodli. Aj keď je potrebné vziať do úvahy, že správny
súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu
alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (m. m. IV. ÚS 237/2012), neznamená to, že skutkový stav
zistený správnym orgánom z vykonaného dokazovania správny súd nemôže právne vyhodnocovať
dopĺňajúc pritom argumentáciu na podporu správnosti záverov preskúmavaného rozhodnutia správneho
orgánu. V tomto kontexte sa žiada pripomenúť, že ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti

pripustil aj možnosť správneho súdu vykonať dokazovanie obmedzené na dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia, keďže správne súdnictvo je založené na prieskume zákonnosti
už identifikovaného skutkového a právneho stavu (napr. II. ÚS XXX/XX).“

57. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že podľa žalobcu žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán

rozhodli v jeho veci na základe nepravdivých dôkazov, najmä na základe nepravdivých skutkových
tvrdení ošetrujúceho lekára.

58. S prihliadnutím na citovanú judikatúru a obsah správnej žaloby správny súd preskúmal zákonnosť
postupu žalovanej, ako aj rozhodnutí vydaných prvostupňovým správnym orgánom (č. XXX-XXXXXX-

CAXX/XXXX zo dňa 24.09.2020) a žalovanou (č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 08.02.2021). Svoju
pozornosť zameral aj na procesné úkony správnych orgánov smerujúce k spoľahlivému zisteniu (§ 3
ods. 5 správneho poriadku) a k prevereniu skutkových tvrdení žalobcu.

59. K ustáleniu skutkového stavu zo strany správnych orgánov správny súd z obsahu administratívneho

spisu zistil, že prvostupňový správny orgán požiadal ošetrujúceho lekára prípisom č. XXXXX-XX/XXXX-
ZA zo dňa 09.07.2020 o písomné stanovisko a to v lehote do 02.09.2020 ku skutočnosti, že na
predloženom tlačive o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu č. T XXXXXX bol ako dátum začatia
dočasnej práceneschopnosti uvedený deň 13.06.2020, avšak predmetné tlačivo bolo vystavené až dňa
22.06.2020. Zároveň mejlom zo dňa 09.07.2020 požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Humenné, odbor

lekárskej posudkovej činnosti o prešetrenie medicínskej opodstatnenosti vzniku a zároveň správnosti
dátumu dočasnej práceneschopnosti žalobcu.

60. Následne aj po podaní odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správny orgán prvého
stupňa vykonal ďalšie úkony k prevereniu procesnej obrany žalobcu uvedenej v jeho odvolaní zo dňa

11.11.2020. Žiadosťou o súčinnosť č. XXXXX-X/XXXX-ZA zo dňa 20.11.2020 adresovanou Sociálnej
poisťovni, pobočka Humenné, oddeleniu lekárskej posudkovej činnosti požiadal prvostupňový správny
orgán o preverenie dátumu vzniku dočasnej práceneschopnosti na základe odvolacích námietok
žalobcu. Požiadal tiež o zabezpečenie opravy dátumu vzniku práceneschopnosti ošetrujúcim lekárom v
prípade, ak vznikla už dňa 13.06.2020, ako to tvrdil žalobca v odvolaní.

61. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné zabezpečila v rámci odvolacieho konania písomné
stanovisko ošetrujúceho lekára zo dňa 25.11.2020, ktorý v ňom uviedol, že prvotné ošetrenie žalobcu
vykonal až 22.06.2020 avšak na základe žiadosti žalobcu, ktorý tvrdil, že bol ošetrený na pohotovosti už
13.06.2020 mu vystavil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti k tomuto dátumu, hoci o tomto

ošetrení nebol predložený lekársky nález.

62. Žalovaná v rámci odvolacieho konania žiadosťou o stanovisko zo dňa 11.01.2021 č. BA-XXXXX/
XXXX (XXXXX-X/XXXX-BA) adresovanou riaditeľke odboru lekárskej posudkovej činnosti požiadala
o stanovisko, či dočasná pracovná neschopnosť žalobcu mala byť uznaná od 13.06.2020 alebo od

22.06.2020.

63. Zo stanoviska riaditeľky odboru lekárskej posudkovej činnosti zo dňa 27. 01.2021 č. BA-XXXXXX/
XXXX vyplýva, že predmetný prípad žalobcu bol prešetrený posudkovou lekárkou vykonávajúcoulekárskuposudkovúčinnosťSociálnejpoisťovne,pobočkyHumenné.Távstanoviskuzodňa26.01.2021
uviedla, že dočasná práceneschopnosť bola u žalobcu uznaná pre bolestivý chrbticový syndróm
a psychické problémy pri poruche osobnosti. Dňa 22.06.2020 bola žalobcovi aj ordinovaná liečba

nesteroidnými antireumatikami a následnou kontrolou dňa 30.06.2020. Ďalšia kontrola bola realizovaná
dňa 16.07.2020 s odporúčaním na neurologické a ortopedické vyšetrenie pre nezlepšení stavu. K
ukončeniu práceneschopnosti došlo od 01.08.2020.

64. Z predmetného stanoviska tiež vyplýva, že ošetrujúci lekár sa pri poskytnutí telefonickej informácie

vyjadril, že uznanie a trvanie dočasnej práceneschopnosti žalobcu bolo medicínsky opodstatnené od
22.06.2020 do 31.07.2020.

65. Správny súd na základe sumarizovaného obsahu administratívneho spisu konštatuje, že skutkový
stav bol tak v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj žalovanou zistený dostatočne
a v rozsahu dostupných dôkazných prostriedkov. Správne orgány neboli v konaní pasívne a aktívne,

procesne dovoleným spôsobom preverovali námietky žalobcu prezentované v jeho odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu.

66. Správny súd tu poznamenáva, že žalobca ani v konaní pred správnymi orgánmi, ani v správnej
žalobe či v replike k vyjadreniu žalovanej nenavrhol vykonanie dôkazov s výnimkou výsluchu

ošetrujúceho lekára, ktorého navrhol vypočuť v konaní pred správnym súdom.

67. Správny súd nepovažoval vykonanie navrhnutého dôkazu na ústnom pojednávaní za nevyhnutné
s ohľadom na to, že verzia skutkového deja bola bezprostredne prezentovaná ošetrujúcim lekárom
jeho písomným stanoviskom zo dňa 25.11.2020 adresovaným Sociálnej poisťovni, pobočke Humenné

a následne aj sprostredkovane v stanovisku riaditeľky odboru lekárskej posudkovej činnosti k odvolaniu
žalobcu č. BA-XXXXXX/XXXX zo dňa 27.01.2021, v ktorom bol prezentovaný obsah telefonickej
komunikácie s ošetrujúcim lekárom. Na základe uvedeného od osobného výsluchu ošetrujúceho lekára
súdom nebolo dôvodné očakávať inú interpretáciu skutkového deja, než ako ju opakovane prezentoval
v konaní pred správnymi orgánmi.

68. Žalobca teda až do ústneho pojednávania správneho súdu dňa 07.04.2022 neoznačil ani nepredložil
žiadne dôkazy o tom, že pre vec podstatný skutkový dej prebehol tak, ako to uvádza v správnej žalobe
a v odvolaní.

69. S prihliadnutím na možnosť žalobcu disponovať žalobou v zmysle § 203 SSP až do rozhodnutia
správneho súdu sa súd zaoberal aj tvrdením žalobcu predneseným na pojednávaní dňa 07.04.2022,
podľa ktorého žalobca by vedel zabezpečiť svedka potvrdzujúceho, že dňa 12.06.2022 navštívil lekársku
službu prvej pomoci a že dňa 15.06.2020 navštívil ošetrujúceho lekára.

70. Z prednesov žalobcu na pojednávaní ani z obsahu jeho písomných podaní nevyplynulo, že by so
žalobcom počas ním tvrdeného ošetrenia dňa 12.06.2020 v ambulancii lekárskej služby prvej pomoci a
počas návštevy ošetrujúceho lekára dňa 15.06.2020 mala byť priamo v ambulancii prítomná akákoľvek
ďalšia osoba, ktorá by mohla potvrdiť obsah rozhovorov medzi ním a ošetrujúcim lekárom. Správny
súd z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné realizovať za účelom ustálenia skutkového stavu ďalšie

výsluchysvedkov,keďžeaniprípadnépotvrdenieskutočnosti,žežalobcaboldňa12.06.2020naošetrení
lekárskou službou prvej pomoci resp. 15.06.2020 u ošetrujúceho lekára by bez existencie súvisiaceho
lekárskeho nálezu z tohto vyšetrenia samo osebe nebolo dôkazom o tom, že už v tom čase bolo u
žalobcu dôvodné uznať jeho dočasnú pracovnú neschopnosť, o ktorej ošetrujúci lekár uviedol, že je
dôvodná až od 22.06.2020.

71.Správnysúdvtejtosúvislostiopätovnepripomína,ženiejesúdomskutkovýmaajvkonaníosprávnej
žalobe v sociálnych veciach musí vychádzať zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy
(§ 119 SSP), pričom jeho hlavnou úlohou nie je dopĺňať dokazovanie v prípade, ak skutkový stav bol
dostatočne zistený v správnom konaní a zároveň ak závery konajúcich správnych orgánov korešpondujú

zistenému skutkovému stavu.

72. V danom prípade ošetrujúci lekár dôvod pôvodného uvedenia dátumu vzniku dočasnej pracovnej
neschopnosti ako 13.06.2020 vysvetlil v písomnom stanovisku z 25.11.2020 a svoje pochybenienásledne odstránil. Správny súd nemá zákonnú možnosť a v danom prípade ani dôkazmi podložený
dôvod spochybniť dôvodnosť záverov o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu až dňa
22.06.2020 a konštatovať, že žalobca bol neschopný práce už od 13.06.2020 (resp. od 12.06.2020, ako

to upresnil na pojednávaní).

73. S ohľadom na to, že v namietanom správnom konaní sa rozhodovalo o nároku žalobcu na
nemocenské, u ktorého nevyhnutnou podmienkou nie je preukázanie dátumu realizovanej návštevy
lekára, ale preukázanie dátumu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku choroby

vyžadujúcej si dočasnú pracovnú neschopnosť by teda ani samotné preukázanie návštevy ambulancie
v žalobcom tvrdených dňoch nepostačovalo na konštatovanie nezákonnosti záveru správnych orgánov
o nepriznaní nároku na nemocenské.

74. Keďže správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že konajúce správne orgány sa v
dostatočnej miere a zákonným spôsobom zaoberali procesnou obranou žalobcu a preverením jeho

verzie skutkového deja, pričom vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovanej nezistil žiadne
také nedostatky, ktoré by mali viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia pre jeho rozpor so zákonom a pre
porušenie verejných subjektívnych práv žalobcu, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

75. O trovách konania správny súd rozhodol podľa§ 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca

v konaní nemal úspech, preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu
k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé
požadovať po žalobcovi, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto

rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského
súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove(§ 443 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.Tietopovinnostineplatia,akmásťažovateľ,aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP ,
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).