Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. október 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114213129
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1114213129.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, Bajkalská 19B (predtým so sídlom Trnavská cesta 82), 826 58 Bratislava, IČO: 36 062
235, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Nám. M. Benku 2 (predtým so sídlom Pajštúnska
5), 811 07 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Ing. Vladimír Budiač, so sídlom kancelárie

Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, správca úpadcu: TABAKOLAND, a.s., v konkurze, so sídlom Ventúrska
9, 811 01 Bratislava, IČO: 35 741 155, právne zastúpený: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821
08 Bratislava, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č. k. 6Cbi/15/2014-66 zo dňa 15.01.2018, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 6Cbi/15/2014-66 zo dňa 15.01.2018
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, opierajúc sa o ustanovenia § 46 a § 87 ods. 1, 4
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ZKR“) a ust. zákona č. 381/2001 Z.z.,
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhovel žalobe podanej veriteľom Slovenská kancelária
poisťovateľov, ktorou sa domáhal určenia, že správcom popretá pohľadávka, vzniknutá titulom náhrady

poistného plnenia z garančného fondu, je pohľadávkou proti podstate a bude z podstaty uspokojená.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že úpadca bol držiteľom motorového vozidla MERCEDES, EČV: BA-
XXXIP, prevádzkou ktorého bola spôsobená vecná škoda na diaľničnom zariadení v Maďarsku. Nakoľko
k vozidlu v čase poistnej udalosti nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, žalobca v zmysle § 24
ods. 2. zákona č. 381/2001 Z.z. plnil poškodenému z garančného fondu.

1.1.Súdprvejinštancievhodnotenískutkovéhostavuuviedol,žepoistnejudalostidošlodňa05.10.2010.
Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 22.06.2011. O vzniku poistnej udalosti (dopravnej nehody) bol
žalobcaupovedomenýmaďarskoukancelárioupoisťovateľovlistomzodňa06.08.2012,nazákladečoho
následne vykonal šetrenia na zistenie, či vozidlo má povinné zmluvné poistenie. Na plnenie bol žalobca
vyzvaný maďarskou stranou listom z 26.09.2012. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že
právny dôvod vzniku žalovanej pohľadávky nemožno spájať s momentom, kedy si žalobca písomne voči

úpadcovi uplatnil svoj nárok, ani s momentom vzniku dopravnej nehody, ale až momentom, kedy žalobca
poskytol žalovanému plnenie namiesto škodcu (úpadcu). Poukázal na to, že vzhľadom na cezhraničný
charakter dopravnej nehody, sa vzťahy medzi členskými kanceláriami riadia dokumentom Internal
Regulations, zverejnenom vo vestníku EU č. L192/23 z 31.07.2003, v zmysle ktorého sa povinnosť
žalobcu konať a vykonať šetrenie okolností nehody spája s momentom nadobudnutia informácie o
nej. Žalobca takto konal. Na uvedenom základe súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že

pohľadávka vo výške 1.588,08 EUR, ktorej výška nebola sporná, je pohľadávkou proti podstate, keďže
vznikla titulom náhrady poistného plnenia poskytnutého poškodenému z garančného fondu podľazákona č. 381/2001 Z.z. Uplatňovanú pohľadávku, ktorú si žalobca uplatnil bez príslušenstva (úrokov z
omeškania), súd vzhliadol dôvodnou, považujúc ju za pohľadávku proti podstate a žalobe preto vyhovel.
Na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/2/2010, kde

najvyšší súd dospel k obdobnému záveru, a ktoré rozhodnutie je podľa prvoinštančného súdu analogicky
použiteľné aj v prejednávanej veci. Trovy konania žalobcovi nepriznal z dôvodu, že tento si ich náhradu
neuplatnil.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, z odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj
„CSP“), ktorým je nesprávne právne posúdenie veci. Napadnutému rozhodnutiu ďalej vytýkal nedostatok
riadneho odôvodnenia. Nestotožnil sa ani s právnym záverom súdu prvej inštancie, že popretá
pohľadávka má povahu pohľadávky proti podstate (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Podľa žalovaného
správcu ust. § 87 ods. 1 ZKR, v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej aj „v rozhodnom znení“), medzi
pohľadávky proti podstate zaraďuje všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu len v

súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu.
Konkurzný zákon v citovanom ustanovení vymedzuje pohľadávky proti podstate účelovo tým, že ide
o pohľadávky vzniknuté pri správe a speňažovaní majetku podstaty a zároveň sú určené časovo tak,
že moment ich vzniku nastal po vyhlásení konkurzu. Žalobcom prihlásenú pohľadávku nie je možné
zaradiť ani pod jednu z pohľadávok upravených § 87 ods. 1 ZKR. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5 Obdo/2/2010, o ktoré prvoinštančný súd oprel svoj právny názor, odvolateľ uviedol,
že ide o dve rozdielne skutkové podstaty a dva rozdielne dôvody vzniku pohľadávok prihlásených do
konkurzu. Žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR posudzuje skutkovo odlišnú situáciu,
a to insolvenciu zamestnávateľa, za ktorého plní Sociálna poisťovňa z garančného fondu, pričom
posudzovaná pohľadávka v danej veci nesporne vznikla veriteľovi až po vyhlásení konkurzu a súvisí so

zákonnou ochranou zamestnancov platobne neschopného zamestnávateľa v konkurze. Nárok žalobcu
v prejednávanej veci má základ v zákone o povinnom zmluvnom poistení a nemožno ho subsumovať
pod § 87 v rámci poistného. Pohľadávka žalobcu vznikla dávno pred dátumom vyhlásenia konkurzu.
V odvolacej argumentácii uviedol, že v súpise žiadnej z podstát, ktorý vyhotovil pôvodný správca Mgr.
Marek Benko, sa motorové vozidlo MERCEDES, EČV: BA-XXX IP nenachádza a nie je zapísané

do žiadnej z podstát. Vznik pohľadávky proti podstate je spojený s majetkom podstaty. Žalobca, ako
správca podstaty, však označeným vozidlom nijako nedisponuje, nespravuje ho, o jeho existencii nemá
žiadnu vedomosť, preto nemal ani dôvod zaradiť ho do podstaty. Správca preto žalobcom prihlásenú
pohľadávku považuje za budúcu, respektíve podmienenú pohľadávku, ktorá mala byť v predmetnom
konkurze riadne prihlásená prihláškou do 45 dní od vyhlásenia konkurzu v zmysle § 28 ods. 5 ZKR.

Odvolateľ prvoinštančnému súdu ďalej vytýkal nevysporiadanie sa s nasledovnými podstatnými
tvrdeniami: a) k dopravnej nehode došlo 05.10.2010, avšak konkurz na žalovaného bol právoplatne
vyhlásený 22.06.2011, b) pohľadávka nebola žalobcom riadne prihlásená v lehote 45 dní, preto na ňu nie
je možné prihliadať, c) pohľadávka žalobcu nespĺňa zákonné podmienky pohľadávky proti podstate, d)
motorové vozidlo, s ktorým bola spôsobená škoda, nie je majetkom žalovaného, nie je zapísané v súpise

majetku, žalovaný správca s ním nedisponuje, nemá o ňom informácie, z tohto dôvodu je vylúčená jeho
správa a speňažovanie, a teda akékoľvek škody spôsobené jeho prevádzkou pred vyhlásením konkurzu
nie je možné považovať za pohľadávku proti podstate. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaný si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrval na tvrdeniach prezentovaných pred súdom prvej
inštancie. Argumentoval tým, že úpadca bol držiteľom predmetného motorového vozidla, ktorým dňa
05.10.2010 vodič W. N. zavinil dopravnú nehodu a spôsobil vecnú škodu na diaľničnom zariadení v
Maďarsku. Nakoľko vozidlo v danom čase nebolo zmluvne poistené, žalobca v zmysle § 24 ZoPPZ
uhradil poškodenému vzniknutú škodu. Zotrval na tvrdení, že pohľadávka vzniká až momentom, kedy

žalobca plnil namiesto toho, kto za škodu zodpovedá v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) ZoPPZ. Uviedol,
že žalobca si v danom konaní neuplatňuje náhradu škody, ale ide o regres, teda vrátenie vyplateného
plnenia poskytnutého z garančného fondu. Skutočnosť, že vozidlo nebolo zapísané do konkurznej
podstaty, nemôže byť kladená na ťarchu žalobcu a znemožniť mu domôcť sa nároku. Pokiaľ by súd
pripustil záver prezentovaný žalovaným, potom by sa žalobca nikdy nemohol domôcť svojho plnenia

a nemal by priestor na uplatnenie pohľadávky voči úpadcovi. Podľa žalobcu pohľadávka popretá
žalovaným vznikla po vyhlásení konkurzu, v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, a to
prevádzkou vozidla MERCEDES, EČV: BA-XXXIP. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol
ako vecne správne potvrdiť. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, ktoré mu bolo riadne doručené, už nevyjadril.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

6. So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod odvolania, sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či
rozhodnutie obsahuje dostatočné a riadne odôvodnenie a či nesprávnou právnou argumentáciou nebola
súdom prvej inštancie odňatá žalobcovi možnosť pred týmto súdom konať (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).

7. Za znemožnenie uskutočňovania strane sporu patriace procesné práva, v zmysle uvedeného
ustanovenia, sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní

realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jej
práv a právom chránených záujmov.

8. Odvolací súd po oboznámení sa so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, dôvodmi
odvolania a k nemu doručenými vyjadreniami, dospel k záveru, že dôvody, ktoré viedli súd k vydaniu

napadnutého rozhodnutia, sú predčasné, nedostatočne skutkovo podložené, pri absencii dostatočnej
právnej argumentácie. Absencia skutkovej a právnej argumentácie bráni strane sporu v realizácii jej
procesných práv, čím sa jej zmenšuje rozsah možností riadne pred súdom konať.

9. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej

republiky, vyplýva dôležitosť a dôraz na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06, II.
ÚS 85/06, III. ÚS 119/03).

10.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyuznesenia(§236vspojení
s § 234 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) je nielen formálnou požiadavkou,

ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a
nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke
zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v jej právnom posúdení. Inak povedané, účelom odôvodnenia
rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť, pričom jeho odôvodnenie súčasne musí byť i
prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

11.To,žeprávonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiapatrímedzizákladnézásadyspravodlivého
súdneho procesu, je mimo akúkoľvek pochybnosť, samozrejme sa nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozsudku vyhláseného v incidenčnom

spore sa z vyššie uvedených požiadaviek nevymyká. Aj tento rozsudok musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre

dohady a domnienky. Tieto atribúty napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu nespĺňa.

13. Odvolací súd považuje za dôvodné stotožniť sa s argumentáciou žalovaného, že súd prvej inštancie
sa v dôvodoch rozhodnutia nevysporiadal s jeho podstatnými skutkovými tvrdeniami predloženými v
jeho procesnej obrane.

14. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že predmetné vozidlo netvorí majetok podstaty, nie je zahrnuté do
súpisu žiadnej z podstát, správca o ňom nemá vedomosť a nepovažuje ho za majetok úpadcu, pričompre vznik pohľadávky proti podstate sa vyžaduje nielen jej bezpodmienečný súvis s majetkom podstaty,
ale aj skutočnosť, že ide o pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu a v súvislosti so správou a
speňažovaním podstaty.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že zo skutkového stavu zrejmého z obsahu spisu a žalobcom
predloženého dôkazu - výpisu z evidencie Dopravného inšpektorátu PZ je zrejmé, že vlastníkom vozidla
bola leasingová spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r.o., úpadca mal postavenie držiteľa vozidla.
Podľa obsahu predmetného dôkazu založeného na č. l. 39/47 je postavenie úpadcu ako držiteľa vozidla

mapované len do 11.08.2010, pričom k vzniku škody (dopravnej nehode) došlo 05.10.2010. Súd prvej
inštancie tak nemal ustálenú ani základnú skutočnosť, v akom postavení vo vzťahu k predmetnému
vozidlu bol úpadca v čase vzniku dopravnej nehody, ani v časovom slede po nej. Súd prvej inštancie
sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s procesnou obranou žalovaného, že vozidlo nie je majetkom
úpadcu, netvorí súpis podstát a pohľadávka žalobcu už len pre túto skutočnosť nemôže mať oporu v ust.
§ 87 ZKR, navyše nespĺňa žiadnu zo zákonných definícií pohľadávok proti podstate. Nezodpovedal ani

žalobcom nastolené tvrdenia, že pohľadávka úpadcu má povahu podriadenej pohľadávky podliehajúcej
režimu podania prihlášky podľa § 28 ZKR.

16. Odvolací súd vzhliadol dôvodnou a stotožnil sa i s odvolacou námietkou žalovaného, že rozhodnutie
dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 5Obdo/2/2010, ktorým súd prvej inštancie podporil dôvodnosť svojho

právneho záveru, nie je v prejednávanej veci aplikovateľné. Citované rozhodnutie vychádza nielen z
odlišnej kauzy, ale aj odlišného právneho základu veci. Táto zásadná odlišnosť skutkového a právneho
základu (ochrana zamestnancov platobne neschopného zamestnávateľa - úpadcu z prostriedkov
sociálneho systému a plnenie za škodu spôsobenú vozidlom bez zákonného poistenia) neumožňuje
jeho uplatnenie v prejednávanej veci.

17. Ohľadne právneho posúdenia žalobcom uplatňovanej pohľadávky a jej vzniku, odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Cdo/284/2010, v ktorom dovolací
súd v odpovedi na predmetnú otázku uviedol, že regresný nárok Slovenskej kancelárie poisťovateľov
(o ktorý ide i v prejednávanej veci) je novým originálnym nárokom (nejde teda o nárok na náhradu

škody). V právnej argumentácii dôvodov rozhodnutia dovolací súd uviedol, že „Právo žalobkyne na tzv.
postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody (ako bolo povedané vyššie), preto jej vznik nemožno
odvodzovaťodškodovejudalosti,aleodokamžiku,kedyboloskutočneposkytnutéplneniezgarančného
fondu.“

18. S argumentáciou žalobcu sa teda možno stotožniť len v tvrdení, že jeho pohľadávka vznikla
poskytnutím plnenia z garančného fondu, ku ktorému došlo v čase po vyhlásení konkurzu na majetok
úpadcu. Skutočnosť, že k plneniu žalobcu došlo v čase po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, však
sama o sebe neznamená, že jeho pohľadávka spĺňa povahu pohľadávky proti podstate.

19. Podstatou incidenčného sporu je vyriešenie sporných nárokov voči podstate. Sleduje sa ním
dosiahnutie spravodlivého a primeraného uspokojenia oprávnených nárokov (riadne prihlásených
pohľadávok) konkurzných veriteľov. Povinnosťou súdu je preto vykonať riadne a dostatočné zistenie
skutkového stavu, zodpovedať podstatné skutkové tvrdenia sporných strán, vysporiadať sa s
predloženými dôkazmi, vrátane zodpovedania otázky, ktoré z navrhovaných dôkazov a prečo

prvoinštančný súd nevykonal. Na základe takto zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu
prvoinštančný súd právne zodpovie podstatnú a rozhodujúcu otázku tohto typu incidenčného konania,
ktorou je záver o dôvodnosti alebo nedôvodnosti popieracieho prejavu žalovaného, ktorý je rozhodujúci
pre posúdenie dôvodnosti žalovaného nároku o určenie popretej pohľadávky.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

21. S poukazom na uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.22. Úlohou súdu prvej inštancie bude odstrániť svoje pochybenia identifikované v ods. 13 až 19. tohto
odôvodnenia a vysporiadať sa so závermi odvolacieho súdu. Najmä si prvotne uvedomiť predmet sporu
vo vzťahu k popieraciemu dôvodu správcu, a to aj vo vzťahu k požiadavke obsiahnutej v § 87 ZKR.

23. Keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
rozhodne o nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).