Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010319
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5620010319.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudkýň JUDr.
Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. júna 2022
odvolanie obžalovaného E. O. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/64/2020 zo
dňa 3.9.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. O. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/64/2020 zo dňa 3.9.2021, bol
obžalovaný E. O. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s
použitím § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 2.8.2019 približne o 18.05 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Citroen C3, ev. č. ZA 318

DB po ceste č. III/2213 v smere od mesta Ružomberok na mesto Liptovský Mikuláš a medzi obcami
Hliník a Liptovská Sielnica, okres Liptovský Mikuláš, pri prejazde ľavotočivou zákrutou prešiel cez
pozdĺžnu súvislú čiaru V1a minimálne časťou pôdorysného priemetu vozidla do protismerného jazdného
pruhu, kde narazil do protiidúceho motocykla zn. Honda, ev. č. LM 963 DI, ktorý viedol Bc. E. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. - X., B. XXX/X, a ktorý v dôsledku zrážky vozidiel utrpel zlomeninu
horného konca lakťovej kosti vľavo v lakťovom zhybe riešenú operačne, pomliaždenie mäkkých častí

pravého kolena, pomliaždenie mäkkých častí ľavého kolena, pomliaždenie sedacej oblasti, odreninu
ľavého predkolenia, odreninu pravého predkolenia a tržnozmliaždenú ranu ľavého predlaktia, na ktoré
bol liečený a obmedzený v obvyklom spôsobe života v trvaní najmenej 4 mesiace a obžalovaný svojím
konaním porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti okresný súd obžalovanému uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38
ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. mu určil skúšobnú dobu 1 rok a 8 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 1 rok a 6 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Bc. E. F. škodu vo výške 3 140,30 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný E. O. priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo
dňa 3.9.2021, ktoré následne zdôvodnil písomným podaním zo dňa 28.11.2021, doručeným Okresnému
súdu Liptovský Mikuláš dňa 30.11.2021, a to nasledovne:

„Mámzato,žeorgányčinnévtrestnomkonanívpriebehuprípravnéhokonaniaabsolútnenerešpektovali

zásadu náležitého zistenia skutkového stavu zakotvenú v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, v
zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktoromnie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z
úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou
starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho

prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Význam dokazovania úzko súvisí so samotným účelom trestného konania, ktorý je upravený v
ustanovení § 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého majú byť v trestnom konaní trestné činy náležite
zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, za súčasného

rešpektovania základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. Cieľom, resp. účelom
Trestného poriadku je teda náležité zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností, spôsobom
upraveným v Trestnom poriadku a osobitných právnych predpisoch, ktorý zodpovedá skutočnosti, a
objasniť tak spáchaný trestný čin, zistiť jeho páchateľa a uložiť mu spravodlivý a zákonný trest.
Orgány činné v trestnom konaní a následne aj súd od začatia trestného stíhania prakticky pracovali len
s jediným možným záverom - že som vinný zo stíhaného skutku - a celú svoju snahu a

rozsah dokazovania zamerali len na preukázanie mojej viny, pričom žiadnym spôsobom nevykonávali
dôkazy aj v môj prospech. Takýto postup orgánov činných v trestnom konaní a následne aj súdu možno
hodnotiť ako neobjektívny, s cieľom nazhromaždiť dôkazy, ktoré preukazujú moju vinu. Mám však za to,
že vo veci vykonané dôkazy jednoznačným spôsobom nepotvrdzujú moju vinu na stíhanom skutku, ale
naopak, existujú veľmi vážne pochybnosti o správnosti záverov konštatovaných súdom v odôvodnení

napadnutého rozsudku.
Vprvomradeuvádzam,žesúdvodôvodnenípísomnéhovyhotovenianapadnutéhorozsudkusavcelom
rozsahu nevysporiadal so všetkými právnymi a skutkovými argumentami prezentovanými mnou a mojou
obhajkyňou v priebehu celého trestného konania.
Okresný súd moju vinu na stíhanom skutku založil v podstate len na výpovedi svedka - poškodeného

Bc. E. F. a na výpovedi znalca Ing. Choma, pričom úplne odignoroval výpoveď znalca Ing. Kohúta.
Keď na strane č. 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd konštatuje, že odborné vyjadrenie Ústavu
súdneho inžinierstva rieši v podstate len jednu parciálnu otázku nehodového deja (miesto zrážky),
ale nerieši celý priebeh nehodového deja, tak nepochopiteľným spôsobom bagatelizuje význam tohto
odborného vyjadrenia a výpoveď znalca Ing. Kohúta. Podľa môjho názoru znalec Ing. Kohút na

hlavnom pojednávaní jednoznačne vysvetlil, kde bolo pravdepodobné miesto zrážky a takisto podrobne
zodpovedal aj na ostatné otázky súdu a prokuratúry. Znalec Ing. Kohút jednoznačne uviedol, že „...k
zrážke došlo v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla Citroen.“ To znamená, že práve poškodený
jetým,ktoprešieldoprotismeru,dojazdnéhopruhu,kdesomšieljaaontedaspôsobildopravnúnehodu.
Som jednoznačne presvedčený, že v danom prípade prichádza do úvahy uplatnenie zásady „v

pochybnostiach v prospech obžalovaného“, resp. „in dubio pro reo“ a z tohto dôvodu prichádza do úvahy
ajaplikáciaustanovenia§285písm.c)Trestnéhoporiadkuaoslobodeniamaspodobžalobyprokurátora,
nakoľko nebolo dokázané, že som skutok spáchal ja. V tomto kontexte si dovolím upriamiť pozornosť
súdu na vzťah ustanovenia § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (zastavenie trestného stíhania
prokurátorom v prípravnom konaní) a ustanovenia § 285 písm. c) Trestného poriadku (oslobodenie

spod obžaloby súdom). Zatiaľ čo prokurátor zastaví trestné stíhanie, len ak je nepochybné, že skutok
nespáchal obvinený, súd obžalovaného oslobodí spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný. Mám za to, že už v priebehu prípravného konania boli veľké pochybnosti o mojej
trestnoprávnej zodpovednosti, ale prokurátor aj tak na mňa podal obžalobu. Na druhej strane musí
konajúci súd veľmi citlivo zvážiť, či obžalovaného uzná za vinného v prípade, ak existujú skutočné

pochybnosti o jeho vine. Súd musí mať jednoznačne preukázané a to na základe všetkých vykonaných
dôkazov, že skutočne sa skutok stal tak, ako to popisuje obžaloba, ďalej že sa jedná o trestný čin
a napokon, že tento skutok spáchal konkrétny obžalovaný, v tomto prípade ja. Nepochybne v tomto
prípade existuje minimálne jeden veľmi silný dôkaz (odborné vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva
a následné čiastočné späťvzatie záverov znalca Ing. Choma), ktorý minimálne vytvára objektívne

pochybnosti o mojej vine.
Pokiaľ konajúci súd skonštatoval, že predložené odborné vyjadrenie rieši len jednu parciálnu otázku
a nerieši celý priebeh nehodového deja, s týmto sa nemožno stotožniť, lebo vyriešenie otázky miesta
stretu motorových vozidiel je najdôležitejšou odbornou otázkou pre posúdenie mojej viny.
Zároveň poukazujem na skutočnosť, že svedok P. F. bol tým, kto motocykel po zrážke presunul ku

krajnici, čím fakticky znemožnil objektívnu obhliadku miesta činu, z ktorej následne znalec Ing. Choma aj
čiastočne vychádzal. Spadnutý motocykel sa pôvodne nachádzal v mojom jazdnom pruhu, preto svedok
F. ako skúsený policajt v snahe pomôcť kamarátovi (nakoľko mu bolo jasné, že postaveniemotocykla v protismernom jazdnom pruhu by svedčilo o tom, že poškodený je
ten, kto spôsobil dopravnú nehodu) tento motocykel odtiahol.
V podstate teda možno vysloviť záver, že znalec Ing. Choma pri vypracovaní znaleckého posudku

vychádzal z nesprávne zisteného skutkového deja priamo na mieste a logicky potom vyslovil
aj nesprávne odborné závery.
Poukazujem najmä na to, že znalec Ing. Choma na hlavnom pojednávaní dňa 19.07.2021 sa v celom
rozsahu stotožnil so závermi odborného vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva, pričom ustúpil zo
svojich záverov.

Znalec Ing. Choma jednoznačne uviedol, že ustupuje od svojich záverov a pripúšťa, že pravdepodobné
miesto zrážky je v mieste, ktoré bolo špecifikované odborným vyjadrením Ústavu súdneho inžinierstva,
teda v jazdnom pruhu vozidla Citroen. Znalec Ing. Kohút pri určovaní miesta zrážky pracoval s troma
stopami. Najskôr pracoval so stopou č. 1, ktorá bola znalcom Ing. Chomom označená ako šmyková
stopa, ktorá viedla z protismerného pruhu až po oblasť miesta zrážky a táto stopa patrila vozidlu
Citroen. Znalec Ing. Kohút však uviedol, že táto stopa nie je stopou šmykovou, ale že sa jedná o

rozstrek prevádzkových kvapalín. Podľa jeho názoru jednoznačne došlo k prerušeniu buď brzdového
okruhu, alebo okruhu určeného na chladenie vozidla, kde pod tlakom unikala prevádzková kvapalina.
V tomto prípade ide o jazdnú stopu, ktorá vznikla po vozidle, ktoré obchádzalo konečnú polohu skútra,
resp. črepiny (po nehode posunutý) a pri otáčaní kolesa vznikli stopy po kvapaline, rozstrieknutej na
vozovku pri náraze motocykla do vozidla. Ide teda jednoznačne o jazdnú stopu po kolese, ktoré prešlo

po kvapaline. Uvedené korešponduje aj s vyjadrením svedka Mgr. P. Q., ktorý uviedol, že príslušník
dopravného inšpektorátu sa vie na miesto nehody dostaviť približne za 10 minút, ak nemá iný úkon. Je
teda zrejmé, že počas týchto desiatich minút okolo miesta nehody mohlo prejsť viacero áut, ktoré mohli
prejsť po rozliatej prevádzkovej kvapaline. Že sa jedná o jazdnú stopu, preukazuje aj fakt, že ku koncu
tejto jazdnej stopy sa nachádza dezén pneumatík. S rastúcou vzdialenosťou stopy od miesta zrážky

postupne klesá viditeľnosť danej stopy. Z fotodokumentácie vyplýva, že na mieste činu sa nachádzalo
viacero takýchto stôp, ktoré vznikli práve z prevádzkových kvapalín. Uvedené korešponduje aj s mojou
výpoveďou na hlavnom pojednávaní, kde som uviedol, že pred zrážkou som nebrzdil, keďže som
poškodeného zbadal až v poslednej chvíli. Preto sa nemôže jednať o šmykovú stopu. Druhá stopa je
drecia stopa, pričom znalec Ing. Kohút nevidí žiaden logický dôvod, aby k zrážke došlo v mieste stopy

č. 1, vozidlo by následne zmenilo jazdný pruh a drecia stopa by začala vznikať až v jazdnom pruhu
vozidla Citroen. Tretia stopa vznikala tak, že jej začiatok je v oblasti č. 2 nasprejovaného na vozovke a
smeruje k stredovej deliacej čiare. Takýto charakter stopy je možné vysvetliť len vtedy, že k zrážke došlo
v jazdnom pruhu vozidla Citroen. Napokon treba poukázať aj na fotografiu č. 10, kde polícia zakreslila
na vozovke smer jazdy motocykla tak, že tento vybočil doľava zo svojho jazdného pruhu. Ing. Choma

po vypočutí znalca Ing. Kohúta sa stotožnil s jeho závermi a uznal, že stopa č. 1 je stopou jazdnou a
uviedol, že priebeh dopravnej nehody tak ako bol popísaný v odbornom stanovisku Ústavu
súdneho inžinierstva je technicky prijateľný a pravdepodobný.
ZnalecIng.Chomatieždodal,žeakopravdepodobnémiestozrážkymupripadámiesto,ktoréjeuvedené
v odbornom vyjadrení Ústavu súdneho inžinierstva. Po zmene svojich odborných záverov sudca ako

aj prokurátor začali na znalca Ing. Chomu robiť nátlak s tým, či trvá na svojej zmenenej výpovedi,
a že aby prehodnotil svoje stanovisko a začali mu klásť sugestívne otázky, aby sa vrátil k svojmu
pôvodnému stanovisku. Ako dôkaz navrhujem odvolaciemu súdu prehrať nahrávku z predmetného
hlavného pojednávania a urobiť si vlastný názor.
Mámzato,žekeďžeznalecIng.Chomapracovalsostopouč.1akosošmykovoustopou(čosanakoniec

ukázalo, že to pravda nebola, na čom sa zhodli obaja znalci), strácajú na objektivite všetky ostatné jeho
odpovede v záveroch znaleckého posudku. Nesúhlasím s názorom okresného súdu,
že odborné vyjadrenie riešilo len jednu parciálnu otázku. Odborné vyjadrenie riešilo základnú otázku
nehodového deja, od ktorej sa odvíjali aj ďalšie odpovede, na ktoré znalec Ing. Choma odpovedal.
Vzhľadom k tomu, že znalec Ing. Choma v časti pravdepodobného miesta zrážky od

svojich záverov v celom rozsahu upustil, je zrejmé, že ostatné odpovede znalca Ing. Choma už nie sú
relevantné a preto sa mimoriadnym spôsobom zoslabil (ak nie úplne vymizol) jediný objektívny dôkaz
proti mojej osobe.
Preto navrhujem odvolaciemu súdu, ak mu nepostačujú závery odborného vyjadrenia Ústavu súdneho
inžinierstva na preukázanie mojej neviny, je namieste, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, aby

pribral nového znalca do konania, ktorý by pracoval so skutočnosťou, že stopa č. 1
nie je stopou šmykovou. Jedine za týchto podmienok je možné dosiahnuť objektívne zistenie priebehu
nehodového deja.Podľa môjho názoru, po súhlasnom vyjadrení oboch znalcov k predmetnej otázke už neexistujú
pochybnosti o mojej nevine. Ak má ale odvolací súd opačný názor, je potrebné do konania
pribrať nového znalca, ktorý vypracuje objektívny znalecký posudok prihliadajúc na nové skutočnosti,

ktoré neboli znalcovi Ing. Chomovi známe pri vypracovaní jeho znaleckého posudku.
Priebeh nehodového deja vlastnými zmyslami vnímali len tri osoby a to poškodený, ja a svedkyňa Q.
F.. Naposledy menovaná svedkyňa uviedla, že videla, ako jazdec na motorke oproti nim tesne pred
incidentom išiel veľkou rýchlosťou po stredovej čiare a balansoval na ceste. K spôsobu jazdy motocykla
uviedla, že raz bol na svojej strane a raz bol v protismere.

Objektívne teda možno skonštatovať, že dôkazy potvrdzujúce moju vinu sú len samotná výpoveď
poškodeného, ktorá je subjektívna a znalecký posudok znalca Ing. Choma, ktorý na hlavnom
pojednávaní úplne upustil od svojich znaleckých záverov, teda tento dôkaz už fakticky nie je dôkazom
usvedčujúcim.
V danom prípade neexistuje proti mne jediný usvedčujúci dôkaz, na základe čoho som presvedčený, že
rozsudok okresného súdu je tzv. justičným omylom a preto žiadam vážený odvolací súd, aby podrobne

preskúmal napadnutý rozsudok a tento v celom rozsahu zrušil a oslobodil ma spod obžaloby.
Ak aj na základe vyššie uvedeného bude mať odvolací súd za to, že bolo preukázané, že som sa dopustil
skutku kladenému mi za vinu obžalobou, mám výhrady k právnej kvalifikácii skutku okresným súdom.
Nestotožňujem sa správnou kvalifikáciou skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona, ale správne mal byť skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví

podľa § 158 Trestného zákona.
Skutok musí byť v rozsudku označený tak, ako je to uvedené v ustanovení § 163 ods. 3 Trestného
poriadku, v zmysle ktorého výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod
obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným
pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania,

prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným,
ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.
Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v konaní páchateľa a v následku, ktorý z neho vyplynul.
Mám za jednoznačne preukázané, že opis skutku uvedený v napadnutom rozsudku okresného
súdu nereflektoval jednak na zabezpečené a vykonané dôkazy v trestnom konaní a jednak na

požiadavku kvality skutkovej vety.
Mám za to, že skutková veta napadnutého rozsudku v žiadnom prípade neobsahuje všetky zákonné
znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Znaky trestného činu sú určené konkrétnou
skutkovou podstatou uvedenou v osobitnej časti Trestného zákona. Je nevyhnutné, aby skutková
veta obsahovala všetky znaky základnej ako aj kvalifikovanej skutkovej podstaty. Skutková veta

musí bezpodmienečne obsahovať úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov
skutkovej podstaty. Skutková veta musí byť odrazom vety právnej.
Podľa § 123 ods. 1 písm. i) Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie
len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona

rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.
Vzhľadom k tomu, že som bol odsúdený za ťažkú ujmu na zdraví, v prvom rade namietam dĺžku
obmedzenia obvyklého života u poškodeného v trvaní 4 mesiace uvedené v skutku napadnutého

rozsudku. Podľa záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Tibora Letka jednoznačne vyplýva, že doba
obmedzenia v obvyklom spôsobe života u poškodeného bola v trvaní 8 týždňov. Nie je zrejmé, prečo
konajúci súd do skutkovej vety zahrnul celú dobu liečenia v trvaní 4 mesiace.
Pokiaľ ide o ťažké ublíženie na zdraví, aby mohol byť tento kvalifikačný znak pokrytý zavinením
obžalovaného, musí byť naplnený jeden z Trestným zákonom predvídaných spôsobov uvedených v §

123 ods. 3 písm. a) až i). V posudzovanom prípade by sa teoreticky mohlo jednať o ťažkú ujmu na zdraví
v zmysle § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona. Musia však na to byť splnené tri podmienky v zmysle
§ 123 ods. 4 Trestného poriadku. Po prvé porucha zdravia si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne
aj pracovnú neschopnosť. Túto podmienku nenamietam. Pokiaľ však ide o ďalšie dve podmienky, a
to trvanie najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní a závažné ovplyvnenie obvyklého spôsobu života

poškodeného, k splneniu týchto podmienok mám oprávnené pochybnosti.
Upozorňujem na to, že v prípade ťažkej ujmy na zdraví sa musí jednať o závažné ovplyvnenie
obvyklého života poškodeného, teda nestačí len „štandardné“ sťaženie obvyklého života ako to je pri
„jednoduchom“ ublížení na zdraví. Pokiaľ ide o dobu štyridsaťdva pracovných dní, mám za to, že počascelej tejto doby musí byť kvalita obvyklého života poškodeného závažne ovplyvnená. Musí sa teda
jednať o veľmi citeľnú ujmu v obvyklom spôsobe života poškodeného, napr.
poškodený nie je schopný robiť bežné hygienické úkony, telesné potreby, je odkázaný na pomoc tretej

osoby, musí sa pohybovať pomocou bariel atď. Táto doba závažného ovplyvnenia obvyklého spôsobu
života poškodeného je podstatne kratšia ako celková doba liečby. Nemožno sa stotožniť so záverom
okresného súdu, keď do skutkovej vety zahrnul dobu obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní
najmenej štyri mesiace. Takýto postup možno hodnotiť ako prísny formalistický bez ohľadu na reálne
vzniknuté zranenia a ovplyvňovanie obvyklého života poškodeného. Napokon, okresný súd v skutkovej

vete žiadnym spôsobom neuviedol, ako bol poškodený závažne ovplyvnený v obvyklom spôsobe života.
Okresný súd sa uspokojil s formálnym pomenovaním vzniknutých zranení, čo však v danom prípade je
absolútne neprijateľné a nepostačujúce. Preto mám za to, že neboli splnené podmienky
na použitie tohto kvalifikačného pojmu, keďže poškodený bol počas celej doby liečenia samostatný,
nevyžadoval asistenciu tretej osoby. Pokiaľ odvolací súd bude mať za to, že použitie kvalifikačného
pojmu ťažká ujma na zdraví je namieste, namietam znenie skutkovej vety, keďže z nej nevyplýva, akým

spôsobom bol závažne ovplyvnený obvyklý spôsob života u poškodeného.
Navrhujem, aby Krajský súd v Žiline zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) Trestného poriadku a aby v zmysle § 322
ods. 3 Trestného poriadku ma oslobodil spod obžaloby prokurátora v zmysle § 285 písm. c) Trestného
poriadku, keďže nebolo dokázané, že som spáchal skutok, ktorý sa mi kladie za vinu obžalobou.“

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného E. O. písomne nevyjadril a na verejnom zasadnutí
konanom o odvolaní obžalovaného navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný na konanom verejnom zasadnutí prostredníctvom prítomnej obhajkyne odkázal na

podrobne uvedené dôvody odvolania v jeho písomnom vyhotovení a zotrval na návrhu, že sú splnené
zákonné podmienky na oslobodenie podľa § 285 písm. c/ Tr. por. obžalovaného spod obžaloby, keďže
nebolo dokázané, že spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané
obžalovaným E. O. bolo podané oprávnenou osobou, proti výrokom rozsudku, proti ktorým je prípustné,
v zákonom určenej lehote, avšak nie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu (prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím
§ 138 písm. h/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa
ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak

na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu
prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom
dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových
zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa
v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na

rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový
súdpostupovalprihodnotenídôkazovdôslednevzmysle§2ods.12Tr.por.,tedahodnotilichnazáklade
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj
v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného E. O. a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a

trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným
rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto
konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaného E. O. v rozsahu, v akom
sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obžalovaného sú v podstate súhrnom jehoobhajobyprezentovanejvcelomdoterajšomkonaní.ObžalovanýE.O.založilodvolanienaopakovaných
dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, námietkami
obhajkyne, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne

a podrobne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo
na odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené
kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný a

neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Krajský súd si
osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje za nadbytočné
správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu a v prípade, ak si
nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potom jeho
úlohou zamerať sa na riešenie odvolacích námietok obžalovaného a jeho obhajkyne.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto

postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Skutočnosť, že obžalovaný E. O. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa

v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný E. O.
a jeho obhajkyňa rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využili všetky svoje práva

zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, namietal
a spochybňoval predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom a vyjadril sa aj
k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité a rozhodujúce.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného E. O., odvolací súd považuje za potrebné poukázať na

nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd prioritne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a

nedostal sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo
(v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný E. O. počas celého trestného konania popiera spáchanie skutku, odvolací súd
poukazuje na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaného, a
na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vykonané dôkazy vytvárajú
logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcichpriamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že obžalovaný E. O. spáchal
žalovaný skutok ublíženia na zdraví. Z vykonaných dôkazov možno spoľahlivo a bez akýchkoľvek
vážnejších pochybností prijať len jediný záver o tom, že obžalovaný E. O. spáchal žalovaný skutok

ublíženia na zdraví v zmysle podanej obžaloby a vylúčiť prijatie iného záveru.

Aj podľa názoru krajského súdu vina obžalovaného E. O. zo spáchania žalovaného skutku nepochybne
vyplýva z výpovede svedka poškodeného E. F., zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v
tejto trestnej veci znalcom Ing. Chomom, z výpovede svedka F. I., zo zápisnice o ohliadke miesta

dopravnej nehody, zo záznamu o dopravnej nehode, z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody.
Okresný súd na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní dospel k správnemu záveru
o nedbanlivostnom konaní vodiča - obžalovaného E. O. tak, ako je to popísané vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Obžalovaný viedol dňa 2.8.2019 v čase okolo 18.05 hod. osobné motorové
vozidlo značky Citroen C3 po ceste III/2213 v smere od mesta Ružomberok na mesto Liptovský Mikuláš
amedziobcamiHliníkaLiptovskáSielnicapriprejazdeľavotočivouzákrutouprešielcezpozdĺžnusúvislú

čiaru V1 a minimálne časťou pôdorysného priemetu vozidla do protismerného jazdného pruhu, kde
narazil do protiidúceho motocykla značky Honda, ktorý viedol Bc. E. F.. V dôsledku zrážky vozidiel utrpel
poškodený Bc. F. zlomeninu horného konca lakťovej kosti vľavo v lakťovom zhybe riešenú operačne,
pomliaždenie mäkkých častí pravého kolena, pomliaždenie mäkkých častí ľavého kolena, pomliaždenie
sedacej oblasti, odreninu ľavého predkolenia, odreninu pravého predkolenia a tržnozmliaždenú ranu

ľavého predlaktia. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne objektívne existujúce skutočnosti,
ktoré by závažným spôsobom spochybňovali záver okresného súdu ako súdu prvého stupňa, že
obžalovaný konal nedbanlivostne, keď porušil povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 3 ods. 2 písm. a),
§ 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1 a § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 3 ods. 2 písm. a) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby
neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie
najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným

podmienkam a svojim schopnostiam.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič je povinný na vozovke alebo v
jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní,
predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič je povinný rýchlosť jazdy
prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam,
stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Krajský súd rezumuje, že pokiaľ by obžalovaný vykonával v danom úseku pohyb správnou technikou
jazdy a zároveň dôsledne predvídal možnú dopravnú situáciu v pridruženom úseku hlavnej cesty, teda
v zákrute bez dostatočného rozhľadu by sa pohyboval výlučne vo svojom jazdnom pruhu t.j. neprešiel
minimálne časťou pôdorysného priemetu svojho vozidla pozdĺžnu súvislú čiaru, k zrážke by nedošlo. Ak
poškodený jazdilnamotocyklibližšiekľavejstranejehojazdnéhopruhu,išloonesprávnutechnikujazdy,

ktorá však nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pri dodržaní pravidiel cestnej premávky
všetkými účastníkmi cestnej premávky t.j. obžalovaným a poškodeným.

Podstatným argumentom, na ktorom obžalovaný založil svoju obhajobu, je tvrdenie, že orgány činné
v trestnom konaní a následne aj súd od začatia trestného stíhania prakticky pracovali len s jedným

možným záverom, že je vinný zo stíhaného skutku a celú svoju snahu a rozsah dokazovania zamerali
len na preukázanie jeho viny a žiadnym spôsobom nevykonávali dôkazy aj v jeho prospech. Je
presvedčený o tom, že vo veci vykonané dôkazy jednoznačným spôsobom nepreukazujú jeho vinu na
stíhanom skutku, ale existujú veľmi vážne pochybnosti o správnosti záverov konštatovaných súdomv odôvodnení napadnutého rozsudku. S týmto odvolacím argumentom sa krajský súd nestotožňuje
a poukazuje na skutočnosť jednoznačne vyplývajúcu z predloženého vyšetrovacieho spisu, ako aj
súdneho spisu, že dokazovanie prebiehalo v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., v zmysle ktorého

orgány činné v trestnom konaní postupovali tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú
dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávali z úradnej
povinnosti, právo obstarávať dôkazy využil aj obžalovaný, keď predložil odborné vyjadrenie USI (Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ďalej v texte len USI) č. 133/2020. Tento dôkaz bol aj
zákonným spôsobom vykonaný na hlavnom pojednávaní (výsluchom znalca Doc. Ing. Kohúta, PhD.)

a súd odborné vyjadrenie hodnotil v súhrne s ďalšími vo veci zabezpečenými dôkazmi. V súvislosti s
vykonávaním dôkazov, krajský súd považuje za potrebné dať obžalovanému do pozornosti nasledovné:
Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv
obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.) a zákonný postup pre reakciu orgánov činných v
trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Ak uplatnenie práva na obhajobu
spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44 ods. 2 Tr. por.), zodpovedá mu povinnosť orgánov

činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym
rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť. Za porušenie práva na obhajobu teda
nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o
voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností podľa § 2 ods. 10 Tr. por. a zistenie skutku
súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a procesne (rozhodnutím súdu)

podložené zamietnutie dôkazných návrhov obžalovaného (pokiaľ boli predložené) nemožno považovať
za porušenie práva na obhajobu. V priebehu trestného konania, v rámci prípravného konania ako aj
na hlavnom pojednávaní bolo obžalovanému umožnené plné uplatnenie jeho práv ako obvineného,
uplatnených priamo obžalovaným alebo prostredníctvom obhajkyne, čo v plnom rozsahu využil. S jeho
procesnými návrhmi sa vyporiadali orgány činné v trestnom konaní, prokurátor ako aj súd prvého stupňa.

Krajský súd pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na
každú námietku, či argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Obsah odvolacej námietky obžalovaného k nesprávne zistenému skutkovému deju t.j. určeniu miesta
zrážky vozidla a motocykla a priebehu nehodového deja vzhľadom na rozporné závery znaleckého
posudku Ing. Choma a odborného stanoviska USI (Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline) je totožný s dôvodmi jeho obhajoby požitej v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd
poukazuje na skutočne veľmi podrobné a erudované odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, kde

sa sudca venoval znaleckému posudku znalca Ing. Q. Chomu aj v kontexte jeho výpovede na hlavnom
pojednávaní po oboznámení sa s dôkazom predloženým obhajobou po podaní obžaloby, konkrétne
odborným stanoviskom USI. V tomto smere odvolací súd odkazuje na opis vykonaných dôkazov -
Znaleckého posudku Ing. Choma a Odborného stanoviska USI na str. 5 až 9 a ich vyhodnotenie na
str. 13-15 rozsudku. Nie je teda dôvodná námietka, že sa súd prvého stupňa v odôvodnení písomného

vyhotovenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu nevyporiadal so všetkými právnymi a skutkovými
argumentami prezentovanými obžalovaným a jeho obhajkyňou v priebehu celého trestného konania. V
prípade znaleckého posudku a odborného vyjadrenia sa aj krajský súd stotožňuje s ich vyhodnotením
okresným súdom, kde je potrebné prisvedčiť argumentácii, že predložený Znalecký posudok znalca
Ing. Q. Choma veľmi podrobne riešil stav pozemnej komunikácie, prehľadnosť, kompletnú analýzu

nehodového deja, časovú aj priestorovú, výhľadové pomery vodičov, vyjadroval sa k technike jazdy
vodičov, ako aj technickej analýze nehodového deja, k rýchlosti osobného motorového vozidla zn.
Citroen C3 a motocykla zn. Honda pred dopravnou nehodou a v čase dopravnej nehody a určoval,
pokiaľ to bolo možné, nárazovú rýchlosť. Vyjadroval sa k tomu, či je možné, že šmykovú stopu č.
1 mohlo zanechať na vozovke OMV zn. Citroen C3, vyjadril sa k vzniku dopravnej nehody a k jej

príčine,ztechnickéhohľadiskaposudzovalmožnostizabráneniavznikudopravnejnehodyvkonkrétnych
podmienkach cestnej premávky zo strany oboch vodičov a zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu
znaleckéhodokazovaniaamalivplyvnaobjasňovanievznikudopravnejnehody,reagovalajnanámietky
a pripomienky obžalovaného vznesené v prípravnom konaní (č.l. 81-134). Z Odborného stanoviska
predloženého obhajobou pod č. 133/2020 dňa 6.10.2020 (č.l. 291-298) vyplýva, že znalci USI sa

oboznámili s predloženým spisovým materiálom obsahujúcim fotokópiu znaleckého posudku č. 02/2020
znalca Ing. Q. Choma a fotodokumentáciou z miesta dopravnej nehody predloženou v elektronickej
forme a k tomu zaujali stanovisko so záverom, že z vyhodnotenia aj ostatných stôp jednoznačne vyplýva,
že k zrážke došlo v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla Citroen. Odborné stanovisko je vrozsahu sedem strán vrátane fotodokumentácie, t.j. fotografií č. 1 až 10. Z uvedeného teda skutočne
možnoobjektívneustáliť,žeodbornévyjadreniesaskutočnevenovalolenparciálnejotázkenarozdielod
komplexného vyhodnotenia dopravnej nehody znalcom Ing. Chomom. Naviac obaja znalci boli vypočutí

na hlavnom pojednávaní vo vzájomnej prítomnosti, mali možnosť reagovať na závery znaleckého
posudku aj odborného vyjadrenia, procesným stranám bolo umožnené položiť znalcom otázky v nimi
požadovanom rozsahu. Znalec Ing. Chomo na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.7.2021 po
oboznámení sa s odborným vyjadrením a výpoveďou Ing. Kohúta PhD., pripustil, že mohlo ísť o jazdnú
stopu po vzhliadnutí konca trecej stopy, kde sú náznaky viditeľnosti dezénu pneumatiky, ktorá vznikla až

po predmetnej dopravnej nehode. Pri posúdení polohy miesta kompresného vyústenia prevádzkových
kvapalín je presvedčený o tom, že ide o brzdovú kvapalinu a predpoklad, že k fatálnemu zlyhaniu
nápravy došlo hneď po strete vozidiel, možno aj stopu č. 2 jednoznačne stotožniť s výbehom motocykla
po primárnom kontakte s vozidlom. Ak je teda možné preukázať, že nešlo o jazdnú stopu, ktorá
vznikla po dopravnej nehode alebo išlo o treciu stopu, ktorá mohla vzniknúť aj pri intenzívnom brzdení
osobného motorového vozidla vybaveného ABS systémom, je možné považovať priebeh dopravnej

nehody tak, ako bol popísaný v odbornom stanovisku ÚSI, za technicky prijateľný a pravdepodobný.
Znalec Ing. Chomo síce pripustil, že v momentálnom štádiu poznania mu pripadá, že pravdepodobné
miesto zrážky je v mieste alebo oblasti, ktoré bolo špecifikované odborným vyjadrením ústavu súdneho
inžinierstva, avšak v ďalšej časti svojej výpovede, resp. odpovede na doplňujúce otázky uviedol, že ak
stopa č. 1 bola trecou stopou, ktorú zanechalo osobné motorové vozidlo zn. Citroen C3 pri intenzívnom

brzdení po rozoznaní kolíznej situácie, s určitosťou možno tvrdiť, že pred samotným nehodovým dejom
sa osobné motorové vozidlo zn. Citroen pohybovalo určitou časťou svojho pôdorysného priemetu v
protismernom jazdnom pruhu. Ide o jazdu po tzv. krátkej stope v smerovom oblúku, ktorá nie je u
vodičov ničím výnimočným, ale je technicky nesprávna a v rozpore s pravidlami cestnej premávky. K
zrážke pri takomto priebehu nehodového deja došlo v pravom jazdnom pruhu smer Liptovská Sielnica.

Napriek tvrdeniam obžalovaného ako vodiča osobného motorového vozidla Citroen, že pred stretom
s motocyklistom nebrzdil, vzhľadom na to, že vodič udával, že daným úsekom cesty sa pohyboval
rýchlosťou 90 km/h, je presvedčený, že pred samotným kontaktom musel intenzívne brzdiť, lebo pri
rýchlosti90km/hsprihliadnutímnahybnosťosobnéhomotorovéhovozidlaaexistujúcukinetickúenergiu
by následky zrážky s motocyklistom boli fatálne. Znalec vo výpovedi doplnil, že pri preberaní uznesenia

a podkladových materiálov na miestnom dopravnom inšpektoráte komunikoval s príslušníkom polície,
ktorý dokumentoval miesto nehodového deja (svedok F. I.) o okolnostiach vzniku nehody a samotnom
dokumentovaní dopravnej nehody, pričom nikto nespochybnil, že stopa č. 1 nebola trecou stopou po
pneumatike ale iba jazdnou stopou, ktorú mohlo zanechávať koleso iného vozidla po znečistení behúňa
kolesa prevádzkovou kvapalinou. Takisto tvar a trajektória trecej stopy veľmi dobre korešpondovala s

nadväznou drecou stopou. K uvedenému považuje krajský súd za potrebné doplniť, že týmto svojím
vyjadrením znalec Ing. Chomo logicky vysvetlil miesto zrážky, ktoré ako sám uviedol, bolo riešené
prediktívnym spôsobom, ale tak, aby nastali určité následky v priamej a príčinnej súvislosti s nehodovým
dejom, ku ktorému objektívne došlo, keďže došlo k stretu medzi osobným motorovým vozidlom zn.
Citroen a motocyklom zn. Honda v danom čase a v danom mieste. S týmto záverom znalca Ing. Choma

korešponduje aj výpoveď svedka ppráp. F. I., príslušníka OR PZ, ktorý vykonával úkony bezprostredne
po vzniku dopravnej nehody, ktorý stopu č. 1 označil ako šmykovú, čiže treciu na základe obhliadky
miesta dopravnej nehody, tak ako to reálne videl. Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že
zadokumentované boli aj drecie stopy od motorky a motorového vozidla, potom ako mu odpadlo koleso.
Zdôraznil, že v prípade, ak by niekto z účastníkov namietol dokumentáciu stôp, tak by to do zápisnice

uviedol, takáto okolnosť však poznamenaná nebola. Za situácie pokiaľ znalec Ing. Chomo pripustil,
avšak bez jasného a logického zdôvodnenia, že miesto zrážky mohlo byť na inom mieste, i keď tomu
nezodpovedá nehodový dej a následky na zdraví poškodeného objektivizované znaleckým posudkom
z odboru zdravotníctvo, je otázkou právnou posúdenie jednotlivých dôkazov vo vzájomnej súvislosti
ako na to správne poukázal aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti krajský súd

upriamuje pozornosť obžalovaného na skutočnosť, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov, na
ktoré súd je povinný prihliadať. Znalecký posudok ako taký nemá vyššiu hodnotu ako akýkoľvek iný
dôkaz, ktorý bol v danej veci vykonaný.
Súd hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný.
Nemôže síce ľubovoľne nahradiť odbornú mienku znalca vlastnou, v danej otázke laickou mienkou,

ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky
skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku
opierajú o skutočnosti v trestnom konaní náležite zistené alebo naopak o skutočnosti, ktoré súpochybné, ba dokonca odporujúce iným výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva
z týchto skutkových predpokladov (Rt 40/72).

Odvolací súd na doplnenie uvádza, že aj znalec Doc. Ing. Kohút, PhD. z ústavu súdneho inžinierstva
vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že miesto zrážky nie je jeden konkrétny bod, čo je
podstatou riešenia situácie, kde vlastne došlo k stretu motorového vozidla a motocykla a k následnému
posúdeniu jednotlivých stôp zabezpečených pri tejto dopravnej nehode. K fázam nehodového deja
sa podrobne vyjadril aj znalec Ing. Chomo v znaleckom posudku (napr. č.l 126), kde uviedol, že

zanechané stopy na mieste nehodového deja, ale aj poškodenie OMV Citroen a motocykla Honda
dokazujú, že výbeh OMV Citroen do konečnej polohy mal dve fázy. V prvej fáze, tesne po ráze
vozidiel došlo k významnému dynamickému účinku na ľavé zavesenie Mc Phersona k jeho uvoľneniu
a došlo k defektáži hydraulického okruhu brzdovej sústavy a nemožnosti účinne brzdiť vozidlo, čomu
zodpovedá aj výpoveď obžalovaného. Po určitom čase v súčinnosti pôsobenia intenzívnej brzdnej sily
na behúni ľavého predného kolesa pri trení o povrch cestnej komunikácie a na základe momentu tejto

sily pôsobiacej v hornom uložení Mc Pherson došlo ku konečnému preklopeniu zavesenia smerom
dopredu a k dosadnutiu nápravnice OMV Citroen na povrch komunikácie. Od tohto momentu nastala
druhá fáza výbehu OMV Citroen, keď nápravnica zanechávala výraznú dreciu stopu na povrchu
komunikácie. Na základe uvedeného je potom správny záver o mieste stretu OMV Citroen vedeného
obžalovaným a motocykla Honda vedeného poškodeným na základe dokazovania vykonaného na

hlavnom pojednávaní, ku ktorému dospel okresný súd pri nedbanlivostnom konaní vodiča obžalovaného
E. O. tak, ako je to popísané vo výrokovej časti napadnutého rozsudku

Je nepochybné, že pred dokumentovaním stôp policajnými orgánmi došlo k manipulácii s motocyklom
Honda, na túto situáciu však priliehavo reaguje súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku na strane 16,

s ktorým odôvodnením sa stotožňuje aj odvolací súd.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní navrhol odvolaciemu súdu prehratie nahrávky z hlavného pojednávania
zo dňa 19.7.2021, na ktorom boli vypočúvaní znalci Ing. Chomo a Doc. Ing. Kohút, PhD. a k ním tvrdenej
situácii, že mal byť Ing. Chomo tlačený k tomu, aby prehodnotil svoje stanovisko a mali mu byť kladené

sugestívne otázky zo strany súdu aj prokuratúry, krajský súd jednoznačne konštatuje po oboznámení
sa s nahrávkou z predmetného hlavného pojednávania, že takáto obhajobou tvrdená skutočnosť zo
zvukového záznamu ani zápisnice o hlavnom pojednávaní nevyplýva. Znalci boli veľmi podrobne
vypočúvaní, boli im kladené otázky procesnými stranami a doplňujúce otázky sudcom, pričom prepis
výpovedí znalcov korešponduje s obsahom nahrávky a obsah zápisnice nebol obžalovaným namietaný

(§ 60 ods. 1 Tr. por.).

Krajský súd nezistil žiaden dôvod pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania k posúdeniu
záverov znaleckého posudku znalca z odboru dopravy Ing. Choma a odborného vyjadrenia znalca
Ing. Kohúta z Ústavu súdneho inžinierstva. Obaja znalci riešili obdobné otázky, avšak v rozdielnom

rozsahu,kdepodstatnouaspornouotázkoubolourčeniemiestazrážkymotorovéhovozidlaamotocykla.
Pokiaľ ide o odlišnú prezentáciu záverov, kde sa toto miesto nachádzalo, v tomto prípade sa krajský
súd priklonil k logickému odôvodneniu záverov znaleckého posudku znalca Ing. Choma tak, ako na to
správne poukázal v odôvodnení aj okresný súd, s argumentáciou ktorého sa krajský súd stotožňuje a v
podrobnostiach naň odkazuje. Nakoľko okresný súd skutočne podrobne, precízne, erudovane, dôsledne

rešpektujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov v odôvodnení rozsudku uviedol argumentáciu, pre
ktorú sa priklonil k záverom znalca Ing. Choma, krajský súd na tomto mieste nevidí v tomto smere dôvod
opakovať argumentáciu okresného súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu
prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Reálnu oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania nemá ani obhajoba obžalovaného založená na
spochybnení okolností podstatných pre právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, t.j. či poškodený
utrpel ťažkú ujmu na zdraví a v dôsledku poranení bol závažne obmedzovaný v obvyklom spôsobe
života v trvaní najmenej 4 mesiace tak, ako to je uvedené v skutkovej vete rozsudku. K mechanizmu
vzniku poranení sa vyjadroval znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia odvetvie Chirurgia MUDr. Tibor

Letko vo svojom znaleckom posudku, ktorý bol na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a
prokurátora prečítaný. Znalec sa podrobne vyjadroval, že najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku
uvedených zranení je náraz ľavým lakťom motocyklistu do súčasti oproti idúceho motorového vozidla,
strata stability a následný pád na vozovku, v dôsledku čoho došlo k uvedeným zraneniam poškodeného.Podľa zdravotnej dokumentácie znalec určil dobu obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodeného
v trvaní 8 týždňov, ktoré spočívalo v operácii, v sadrovej fixácii ľavej hornej končatiny, po zložení fixácie
vo výraznej obmedzenej hybnosti a možnosti používania ľavej hornej končatiny. Po 8 týždňoch sa

hybnosť ľavého lakťa čiastočne upravila, nebola síce obnovená plná hybnosť, ale umožňovala ľahšie
úkony ľavou hornou končatinou. Liečenie pokračovalo aj po 8 týždňoch, a to v zmysle neskoršieho
vybratia fixačného kovového materiálu v oblasti zlomenej lakťovej kosti vľavo v lakti a v pokračovaní v
rehabilitácii. S určením rozsahu liečenia poškodeného v trvaní 4 mesiace a celkové bodové hodnotenie
bolestného podľa zákona č. 437/2004 Z.z. na zraneniach zistených zo dňa 2.8.2019 je spolu 155 bodov.

Okrem zlomeniny lakťovej kosti poškodený utrpel aj ďalšie poranenia podrobne popísané v znaleckom
posudku, avšak najzávažnejším z týchto zranení je práve zlomenina horného konca lakťovej kosti vľavo
v lakťovom zhybe riešená operačne a podľa nej bola určená aj celková doba PN, liečenia a obmedzenia
obvyklého spôsobu života poškodeného. Krajský súd poznamenáva, že poranenia poškodeného sú
v zákonom stanovenom rozsahu uvedené v skutkovej vete rozsudku vrátane znalecky určenej doby
liečenia. Obžalovaný po prečítaní znaleckého posudku nespochybňoval jeho závery, nežiadal predvolať

znalca ani v tejto súvislosti vykonať ďalšie znalecké dokazovanie. Naviac aj sám poškodený vo výpovedi
uviedol, že mal 4 týždne na ľavej ruke vysokú sadru a potreboval pomoc pri hygienických úkonoch,
následne mal minimálnu hybnosť ruky a rehabilitácia prebiehala asi pol roka. Poslednú kontrolu mal
19.12.2009. Vzhľadom na vyššie uvedené je v plnom rozsahu daná trestnoprávna zodpovednosť
obžalovaného za spáchanie žalovanej trestnej činnosti. Vzhľadom na vyššie popísané poškodeným

utrpená ujma na zdraví zodpovedá ustanoveniu § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák. v spojení s § 123 ods.
4 Tr. zák.

Krajský súd plniac si prieskumnú povinnosť na podklade odvolania obžalovaného uzatvára, že na
základe zákonným spôsobom vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní a ich následnom správnom

vyhodnotení súd prvého stupňa potom správne ustálil skutkové okolnosti spáchaného skutku tak, ako sú
tietopopísanévovýrokovejčastinapadnutéhorozsudku.Následnepotomsprávne,vsúladesozákonom
protiprávne konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. h) Tr. zák. Uvedené právne posúdenie protiprávneho konania
obžalovaného zodpovedá stavu veci, ako aj všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré musel okresný súd

prihliadať. Okresný súd pritom v odôvodnení napadnutého rozsudku správne a logicky zdôvodnil právne
posúdenie skutku práve ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s
použitím § 138 písm. h) Tr. zák. (porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona).

Ohľadne vyššie uvedenej právnej kvalifikácie skutku krajský súd zastáva názor, že v danom prípade

je plne na mieste aj spáchanie skutku závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. h) Tr. zák.,
aj keď obhajoba uvedené namieta aj v podanom odvolaní. Je pravdou, že v zmysle ustálenej súdnej
praxe za porušenie dôležitej povinnosti nemožno mechanicky pokladať porušenie akejkoľvek povinnosti,
ale len porušenie takej povinnosti, ktorej následkom obvykle (vo všeobecnosti) môže byť taký výrazný
zásah do práv iných, že ak príde k porušeniu tejto dôležitej povinnosti v príčinnej súvislosti s trestným

činom, podstatne sa zvyšuje účinnosť tohto trestného činu oproti bežnému činu obdobného charakteru.
Pritom nejde o porušenie dôležitej povinnosti, aj keď porušenie tejto povinnosti môže mať v konkrétnom
prípade fatálne následky, ak vo všeobecnosti nejde o dôležitú povinnosť. Aby išlo o porušenie dôležitej
povinnosti, musí sa preukázať, že medzi porušením takej povinnosti a následkom trestného činu je
príčinná súvislosť. V tomto konkrétnom prípade bolo porušenie povinností vodiča - obžalovaného

konštatované na úseku dopravy a to porušením ustanovení § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c),
§ 9 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Práve prejdenie s vozidlom do vedľajšieho jazdného pruhu oproti idúcich vozidiel, čo aj len
časťou vozidla a v dôsledku uvedeného tzv. čelná zrážka s oproti idúcim vozidlom obvykle máva vážne
následky na zdraví. Pokiaľ by obžalovaný dodržal pravidlá cestnej premávky v zákonom stanovenej

miere, k zrážke by nedošlo.
Z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti aj odvolací súd konštatuje príčinnú súvislosť medzi z
nedbanlivosti zavineným konaním obžalovaného a následkom, ktorým v tomto prípade bola ťažká
ujma na zdraví. Krajský súd teda uzatvára, že obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v
tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov

sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (§ 16 písm. a/ Tr. zák.). Okresný súd
pritom v odôvodnení napadnutého rozsudku správne a logicky zdôvodnil právne posúdenie skutku práve
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. h) Tr.
zák. a v tomto smere krajský súd v podrobnostiach odkazuje na zdôvodnenie napadnutého rozsudku,s ktorým sa stotožňuje. Aj podľa názoru krajského súdu nedbanlivostné zavinenie obžalovaného na
spôsobenom následku nepochybne spočívalo v tom, že obžalovaný ako vodič nedodržal vyššiu mieru
povinnej opatrnosti (predpisy o cestnej premávke) - objektívne vymedzenie a bez primeraných dôvodov

sa spoliehal, že pri porušení predpisov o cestnej premávke nedôjde k ujme na živote a zdraví iných
osôb (subjektívne vymedzenie).

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súdajvtomtosmerevykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnarozhodnutieavyvodilznehosprávne

právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil
a dostatočne vysvetlil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona pri určení trestu.

Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému E. O. okresný súd sa v súlade so zásadami ukladania
trestu v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., teda

prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaného, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu,
jeho následku, zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a možnosti nápravy
obžalovaného. Napokon treba konštatovať, že okresný správne obžalovanému uložil trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody (z dôvodov uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku) vo výmere 1 rok a jeho výkon mu za splnenia zákonných podmienok podľa

§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok a 8
mesiacov, keď túto bolo možné obžalovanému určiť na 1 až 5 rokov (určenie dlhšej skúšobnej doby
na 1 rok a 8 mesiacov je odôvodnené aj závažnosťou trestnej činnosti - spôsobenie ťažkej ujmy na
zdraví). Obžalovanému možno uložený trest odňatia slobody podmienečne odložiť na skúšobnú dobu,
nakoľko obžalovaný nemá v odpise z registra trestov žiaden záznam. V prípade obžalovaného bola

správne zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., nakoľko obžalovaný
viedol pred spáchaním tohto skutku riadny život. Súčasne súd prvého stupňa u obžalovaného správne
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Za tohto stavu u obžalovaného pri ukladaní trestu bolo namieste
aplikovať ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., ako takto správne a v súlade so zákonom postupoval súd
prvého stupňa. Majúc na zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti,

individuálnej a generálnej prevencie, aj krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje
takto obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu 1 rok a 8 mesiacov za zákonný a spravodlivý. Ďalej okresný súd správne obžalovanému
uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 1 rok a 6 mesiacov, nakoľko
obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s výkonom činnosti vodiča. U obžalovaného je

daná výmera trestu zákazu činnosti jednoznačne daná závažnosťou spáchanej trestnej činnosti, a
to závažnejším spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom o cestnej
premávke, pričom v minulosti sa dopustil troch priestupkov na úseku cestnej premávky.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, keď súd prvého stupňa postupom podľa

§ 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému z titulu bolestného
určeného znaleckým posudkom vo výške 3 140,30 eur. Poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na
náhradu škody. V tejto súvislosti krajský súd len na okraj poznamenáva, že poškodený odvolanie proti
výroku o náhrade škody nepodal.

Na záver krajský súd poznamenáva, že aj keď obžalovaný spáchal prečin, v danom prípade neprichádza
do úvahy aplikácia ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. (tzv. materiálny korektív). Podľa tohto zákonného
ustanovenia nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za
ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Nakoľko
obžalovaný v danom prípade porušením predpisov o cestnej premávke, a to porušením dôležitej

povinnostiuloženejmupodľazákonaspôsobilznedbanlivostipoškodenémuBc.F.ťažkúujmunazdraví,
závažnosť obžalovaným spáchaného prečinu nemôže byť vyhodnotená ako nepatrná.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.