Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. august 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200101
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4019200101.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu

JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. D. XX, XXX XX E., zastúpená: JUDr. Adam Puškár, advokát so sídlom Karpatská 5, 811 05
Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, so
sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
NR-OOP6-2018/042371-2 zo dňa 18. 12. 2018, takto

r o z h o d o l :

Správny súd r u š í rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, pozemkový
referát č. OU-NR-OOP6-2018/042371-2 zo dňa 18. 12. 2018 a rozhodnutie Okresného úradu Levice,

pozemkový a lesný odbor č. OU-LV-PLO-2018/005447-003 zo dňa 20. 09. 2018 a vec v r a c i a
Okresnému úradu Levice, pozemkový a lesný odbor na ďalšie konanie.

Správny súd p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti
žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Stručný priebeh administratívneho konania

Žalobkyňa sa návrhom na začatie konania, doručený dňa 01. 03. 2018 Okresnému úradu Levice,

pozemkový a lesný odbor, domáhala vydania rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12b
ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku
a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 504/2003 Z. z.“) na doterajšie
náhradné pozemky v kat. úz. F. o výmere 29 675 m2, ktoré boli vyčlenené jej právnej predchodkyni G.
E., H. I., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom F. XX, a to na základe rozhodnutia
Pozemkového úradu Levice o schválení dočasného usporiadania č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996 s tým, že
podľa zjednodušeného rozdeľovacieho plánu ide o diel „Za farou“ Poľnohospodárky podnik Dolná Seč

a CKN parcely parc. č. XXX a parc. č. XXX J. K. XXX/X.

Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-LV-PLO-2018/005447-003 zo
dňa 20. 09. 2018 rozhodol podľa § 12b ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. tak, že žalobkyni
nevzniká podnájomný vzťah k doterajším náhradným pozemkom v katastrálnom území F.. Poukázal
na to, že žalobkyňa k návrhu priložila zoznam poľnohospodárskych pozemkov v jej vlastníctve

ako zákonnej dedičky po pôvodnej vlastníčke G. E., na ktoré nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu,
rozhodnutie Pozemkového úradu Levice č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995, sprievodnú správu vytyčujúceho
geodeta zo septembra 1995, geografickú časť vytyčovacieho plánu. Uviedol, že rozhodnutím bývalého
Pozemkového úradu Levice č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996 bolo právnej predchodkyni G. E., zomr.XX. XX. XXXX, schválené vyčlenenie pozemkov do bezplatného náhradného užívania na základe
zjednodušeného rozdeľovacieho plánu podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 330/1991 Zb.“). Okresný úrad Levice na základe

prešetrenia mal za preukázané, že predmetné rozhodnutie stratilo platnosť v zmysle § 42i zákona
č. 330/1991 Zb., pretože došlo k zániku vlastníctva pozemku a dňom nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa
vzťahoval zákonný nájom podľa § 22 ods. 1, ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde. Z výpisu obchodného
registra vyplýva, že na majetok Poľnohospodárskeho družstva Dolná Seč bol vyhlásený konkurz na

podklade uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998, v obvode ktorého
boli vyčlenené pozemky do bezplatného náhradného užívania. Žalobkyňa vo vyjadrení k podkladom
a spôsobu zistenia rozhodnutia a jeho doplnenia uviedla, že plánové rozhodnutie je nekonformné
s obsahom a zmyslom § 42i zákona č. 330/1991 Zb., uvedené ustanovenia a viaceré novely zákona č.
330/1991 Zb. nepovažuje za súladné s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská
republika viazaná, čo zakladá ich nevykonateľnosť. Orgány štátu vo svojej činnosti sú podriadené

Ústave, a preto nemôžu vydať rozhodnutie, ktoré je v rozpore s Ústavou. V takomto prípade by išlo
o neplatné rozhodnutie. K uvedenému vyjadreniu Okresný úrad Levice uviedol, že zákonné podmienky
pre vznik podnájomného vzťahu podľa § 12b ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. nie sú splnené, pričom
vydaním tohto rozhodnutia nie je dotknuté právo žalobkyne, resp. hospodáriaceho subjektu si upraviť
užívací vzťah k pozemku podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z.

Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP6-2018/042371-2 zo dňa 18. 12. 2018 podľa § 59 ods.
2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Levice,
pozemkového a lesného odboru č. OU-LV-PLO-2018/005447-003 zo dňa 20. 09. 2018 potvrdil. Podľa

názoru žalovaného predmetné rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkového a lesného odboru
ako výsledok konania podľa § 12b ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. vychádza zo správne zisteného
skutkového stavu a právneho posúdenia veci. Rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Leviciach č.
39/96 zo dňa 06. 12. 1996 bolo schválené vykonanie urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích
pozemkov k pozemkov nachádzajúcich sa v hospodárskom obvode PD Dolná Seč podľa § 15 zákona

č. 330/1991 Zb. okrem iných účastníkov a katastrálnych území aj v kat. úz. F. pre G. E., H. I., matku
navrhovateľky. Podľa údajov z obchodného registra Slovenskej republiky oddiel: Dr. Vložka č. 85/N bol
na majetok Poľnohospodárskeho družstva Dolná Seč, IČO: 00 194 531 uznesením Krajského súdu
v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998 vyhlásený konkurz. Žalovaný mal za preukázané,
že všetky rozhodnutia vydané správnym orgánom do zrušenia § 15 zákona č. 330/1991 Zb., t. j. do

01. 01. 2008, ktorými bolo schválené vykonanie urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích
pomerov na pozemky nachádzajúce sa v hospodárskom obvode Poľnohospodárskeho družstva Dolná
Seč, nevynímajúc rozhodnutie bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1999
(právoplatné dňa 04. 02. 1999), podľa § 42i zákona č. 330/1991 Zb. stratili platnosť dňom právoplatnosti
uznesenia o vyhlásení konkurzu na Poľnohospodárske družstvo Dolná Seč. Zánik platnosti rozhodnutia

platí aj vtedy ak rozhodnutie bolo vydané pred 01. 01. 2008. Členstvo matky žalobkyne a aj otázka
toho, že jej vlastnícke pomery už mala vytýčené v dočasnom náhradnom užívaní, považoval žalovaný
v danom prípade za právne irelevantné, keďže sa posudzuje v prvom rade iba platnosť pôvodného
rozhodnutia podľa § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., ktorý zákon v § 42i zaviedol termín strata platnosti
rozhodnutia nadobudnutím právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok

poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom. Poľnohospodárskym podnikom,
na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. je PD Dolná Seč.
Prvostupňový správny orgán v konaní zisťoval, či na majetok PD Dolná Seč bol vyhlásený konkurz, čo
dokladoval v spise priloženom výpise z obchodného registra na PD Dolná Seč, bez súvislosti s tým, kto
bol alebo nebol členom družstva a s akým majetkom PD Dolná Seč do konkurzu vstupovalo. V konaní

podľa § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. sa skúma platnosť rozhodnutia, v tomto prípade rozhodnutie
č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996, ktorým podľa v tej dobe platného § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.
bolo schválené urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcich
sa v hospodárskom obvode poľnohospodárskeho podniku, v tomto prípade PD Dolná Seč. Ohľadne
namietanej protiústavnosti § 42i zákona č. 330/1991 Zb., niektorých ustanovení zákona č. 504/2003 Z.

z. a porušenia čl. 2 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, žalovaný poznamenal, že správne orgány sa
v konaní podľa § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. riadia platnými právnymi predpismi. Vlastnícke právo
kneprededenýmnehnuteľnostiamG.E.,matkyžalobkyne,nachádzajúcimsavkat.úz.F.,zapísanýchna
LV č. XXX, XXX, XXX J. XXX neboli vydaním rozhodnutia nijako dotknuté. Žalovaný nie je kompetentnýskúmať, kto užíva, resp. kto má nájomnú zmluvu na užívanie náhradných pozemkov vyčlenených pre
G. E. po jej smrti. Nájomná zmluva je dvojstranný právny akt medzi vlastníkom a nájomcom s presne
špecifikovaným predmetom nájmu a podmienkami nájmu. Pri zisťovaní užívania poľnohospodárskej

pôdy môže žalobkyňa využiť webovú stránku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že postup prvostupňového správneho orgánu netrpel takými vadami, ktoré by mohlo mať vplyv na
zákonnosť a správnosť rozhodnutia a preskúmavané rozhodnutie vychádzalo zo správne zisteného
skutkového stavu, ako aj právneho posúdenia.

II. a/ Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov

Žalobkyňa sa správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 05. 03. 2019, domáhala zrušenia
rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát č. OU-NR-

OOP6-2018/042371-2 zo dňa 18. 12. 2018 a rozhodnutia Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný
odbor č. OU-LV-PLO-2018/005447-003 zo dňa 20. 09. 2018 podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci Okresnému úradu
Levice, pozemkový a lesný odbor na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalobkyňa namietala neurčitosť, nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť výroku napadnutého
rozhodnutia Okresného súdu Levice, pozemkového a lesného odboru č. OU-LV-PLO-2018/005447-003
zo dňa 20. 09. 2018, z ktorého nie je zrejmé a zrozumiteľné, o ktorých pozemkoch v kat. úz.
F., bolo rozhodnuté. Vo výroku napadnutého rozhodnutia tieto pozemky okrem ich kat. úz. nie sú

označené a nijako identifikovateľné tak, aby neboli zameniteľné s inými. Predmetom administratívneho
konania bolo určenie právneho vzťahu ku konkrétnym nehnuteľnostiam – pozemkom, ktoré musia
vo výroku rozhodnutia byť aj označené, v opačnom prípade je výrok rozhodnutia právne neúčinný
a nevykonateľný. Naviac označenie predmetných pozemkov absentuje v celom rozhodnutí, vrátane
jeho odôvodnenia, a preto nie je zrejmé o akých pozemkoch bolo rozhodované. Ide o závažné vady

napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Levice a žalovaný tieto nedostatky týkajúce sa neurčitosti,
nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti neodstránil, čo zakladá nevykonateľnosť oboch napadnutých
rozhodnutí. Výrok administratívneho rozhodnutia pritom musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný, a to
s ohľadom na jeho záväznosť. V tomto smere poukázala aj na rozhodnutia súdov v právnej otázke
požiadaviek na výrok rozhodnutia, aby mohol nadobudnúť s ním spojené účinky. Neurčitý výrok

rozhodnutia správneho orgánu zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a to bez toho, aby sa v prípade
jeho súdneho preskúmania, súd musel zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

Žalobkyňa ďalej namietala porušenie jej práva na spravodlivý proces, keď prvostupňový správny

orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia len okrajovo spomenul, že vo vyjadrení vzniesla námietky
a niektoré len povrchne vymenoval, avšak sa s nimi v rozhodnutí vôbec nezaoberal, nevyhodnotil
a nevysporiadal. V tomto vyjadrení prezentovala námietky voči plánovanému rozhodnutiu, najmä
poukazovala na skutočnosť, že § 42i zákona č. 330/1991 Zb. možno aplikovať výlučne na majetok
patriaci poľnohospodárskemu podniku v čase vyhlásenia konkurzu a súčasne len na taký majetok, na

ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu a nie na akýsi historický majetok PD
Dolná Seč, ktorý už od roku 1993 nevykonával poľnohospodársku činnosť, ale bol transformovaný
na podnik, ktorý vyrábal a opravoval poľnohospodárske stroje a vykonával ďalšie činnosti uvedené
v obchodnom registri. Preto je sporné, či vôbec mal majetok, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom, čo
žiadala v konaní zisťovať. Okrem toho poukázala na to, že matka G. E. bola členkou družstva, podala

žiadosť o zrušenia členstva v PD Dolná Seč ku dňu 31. 12. 1995 a požiadala PD Dolná Seč o vyčlenenie
pôdy. Predstavenstvo v uznesení č. 52 žiadosť vzalo na vedomie a uznesením č. XX v zápisnici
Predstavenstvo PD Dolná Seč zo dňa 28. 08. 1995 členstvo G. E. bolo dňom 31. 12. 1995 skončené.
Vyčlenenie jej dočasných náhradných pôd bolo realizované k 01. 10. 1996 a bolo schválené rozhodnutím
Pozemkového úradu Levice č. 19/96 (správne malo byť 39/96) z 06. 12. 1996. Vystúpením jej matky z PD

dňom 31. 12. 1995 existujúci právny vzťah medzi ňou a PD Dolná Seč bol definitívne ukončený, a preto
v čase vyhlásenia konkurzu na majetok PD Dolná Seč pôdy G. E. už nepatrili do majetku družstva.
Rovnako tak namietala rozpor § 42i zákona č. 330/1991 Zb. s ústavným zákazom retroaktivity. Okresný
úrad Levice v odôvodnení rozhodnutia v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku neuviedol akýmiúvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal s jej námietkami a vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia. Žalovaný namiesto toho, aby tieto právne skutočnosti relevantne vyhodnotil, postupoval

rovnako ako prvostupňový správny orgán, keď vznesené námietky riadne nevyhodnotil, nevysporiadal
sa s nimi, hoci ich v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Žalovaný rovnako ako prvostupňový správny
orgán nebol ochotný sa riadne vysporiadať a vlastnými úvahami vyhodnotiť ani jednu so zákonom
stanovených zásadných pripomienok platnosti rozhodnutia. Správne orgány bez riadneho vyhodnotenia
a zdôvodnenia sa odmietli zaoberať námietkou rešpektovania kogentných ustanovení vtedy platného

zákona o konkurze a vyrovnaní o časovom stave majetku podliehajúcemu konkurzu, t. j. rešpektovať §
6 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., že konkurz sa vyhlasuje na majetok úpadcu v stave v deň vyhlásenia
konkurzu a na následný nárast majetku, avšak nie na akýsi správnym orgánom chybne predpokladaný
historický majetok úpadcu, ktorý mu v minulosti patril. Odmietli vykonať navrhnutý dôkaz o tom, že
majetok podliehajúci konkurzu je presne dokumentovaný v spise majetkovej podstaty – úpadcu PD
DolnáSeč,ktorýjeprílohouuzneseniasúduovyhláseníkonkurzu,pretonebolozistené,čiPDDolnáSeč

mala v čase vyhlásenia konkurzu orné pôdy a medzi nimi také, na ktoré sa vzťahoval zákonný nájom.
Majetok družstva je definovaný v § 222 a § 223 Obchodného zákonníka a skladá sa z členských vkladov,
ktorých množstvo vznikom i zánikom členstva sa sústavne mení, a preto sa majetok družstva nemôže
svojvoľne rozširovať na majetok nečlenov a na majetok bývalých členov, ktorí z družstva vystúpili.
Správne orgány vecne vôbec nevysvetlili prečo nevykonali dôkaz, ktorý vylučuje možnosť aplikovania §

42i zákona č. 330/1991 Zb., konkrétne, že PD Dolná Seč dňom 30. 03. 1993 ukončilo poľnohospodársku
výrobu a transformovalo sa na družstvo výroby určitých súčiastok pre poľnohospodárske stroje, na ich
opravuanarôznetechnickéslužby,apretoprestaloexistovaťakopoľnohospodárskypodnikviacakopäť
rokov pred dňom právoplatnosti uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu na jeho majetok. Okrem toho PD
Dolná Seč sa po skončení s poľnohospodárskou činnosťou zbavovala orných pôd z bývalých členských

vkladov, čo znamenalo pokles imania družstva na 4,5 % pôvodného stavu. Dôkazné bremeno zaťažuje
toho, kto tvrdí, že PD Dolná Seč malo také pôdy a že predmetný pozemok dočasného náhradného
pridelenia mal tiež patriť do tejto konkurznej podstaty, t. j. žalovaného a Okresný úrad Levice, ktorí
rozhodovali na základe ničím nepodloženého predpokladu, že PD Dolná Seč v čase konkurzu takéto
pôdy malo a do konkurznej podstaty patril aj prejednávaný pozemok žalobkyne. Poukázala na to, že PD

Dolná Seč v čase vyhlásenia konkurzu a ani skôr nemalo v kat. úz. F. vlastné orné pôdy, pričom uvedené
nebolo spomínané ani v zachovaných zápisniciach predstavenstva z rokov 1973, 1989, 1991 - 1996.
V roku 1992 vlastnilo orné pôdy vo Vyšnej nad Hronom a začiatkom decembra 1992 obhospodarovalo
celkom 1 835,12 ha pôdy, z toho 25,4 ha v kat. Vyšnej nad Hronom (1,38 %), výmera členských
vkladov bola 909,25 ha (49,55 %) a zvyšok tvorili nájomné pôdy, ktoré nepatrili do združených pozemkov

a netvorili ani majetok PD a to o celkovej výmere 900,47 ha. Hodnoverné dôkazy mohol poskytnúť
súpis konkurznej podstaty PD Dolná Seč. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami žalobkyne a jej
návrhmi, ktoré mali rozhodujúci vplyv na rozhodnutie, predstavuje rozpor s § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. V tomto smere poukázala aj na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 6Sr/1/2009 zo dňa
01. 07. 2009 a sp. zn. 5Sžo/11/2013 zo dňa 27. 02. 2014 a rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn.

5S/4/2012 zo dňa 17. 04. 2013 a Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/300/2013-61 zo dňa 04. 02. 2016.
Naviac právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho konania, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

Podľa žalobkyne žalovaný a Okresný úrad Levice si nezaobstarali potrebné podklady pre rozhodnutie,
aby toto vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Okresný úrad Levice si nezabezpečil
právoplatné uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998, ale vychádzal
len z výpisu z obchodného registra PD Dolná Seč, z ktorého nie je zrejmé, kedy predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a či vôbec. V zmysle § 42i zákona č. 330/1991 Zb. sa pre relevantné

uplatnenie účinkov, a to pre stratu platnosti rozhodnutia, vyžaduje deň nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý
sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu. Tento dátum nevyplýva z rozhodnutia
žalovaného a ani prvostupňového správneho orgánu. Uvedené zakladá aj vadu nepreskúmateľnosti
oboch administratívnych rozhodnutí v tejto časti. Žalobkyňa uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.

k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998 žiadala zabezpečiť v správnom konaní, avšak Okresný úrad Levice
a žalovaný návrhy žalobkyne na vykonanie a zabezpečenie si potrebných dôkazov – podkladov pre
vecne správne rozhodnutie, odignorovali, hoci ich zaťažuje zákonná povinnosť zabezpečiť si potrebné
podklady pre dostatočné zistenie skutkového stavu, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a §46 Správneho poriadku, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Pokiaľ takto žalovaný
a najmä Okresný úrad Levice nepostupoval, nemožno považovať skutkový stav za spoľahlivo zistený
a rozhodnutia za predčasne vydané. V prípade zabezpečenia súpisu majetkovej podstaty úpadcu PD

Dolná Seč a uznesenia o vyhlásení konkurzu, by bolo zistené, že predmetné pozemky, neboli súčasťou
súpisu majetkovej podstaty a ani sa na tieto nevzťahoval zákonný nájom.

Žalobkyňa ako ďalší žalobný dôvod uviedla nesprávne právne posúdenie veci, keď žalovaný a Okresný

úrad Levice nesprávne aplikovali § 42i zákona č. 330/1991 Zb. a vychádzali len zo skutočnosti, že
rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu Levice č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996 stratilo automaticky bez
ďalšieho platnosť dňom právoplatnosti uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu na PD Dolná Seč. Nevzali
do úvahy, že konkurz sa týkal majetku PD Dolná Seč, ktorý vlastnil ku dňu vyhlásenia konkurzu. Výklad
§ 42i zákona č. 330/1991 Zb., aký použil žalovaný a Okresný úrad Levice, že konkurz bol vyhlásený na
úpadcu, v obvode ktorého boli vyčlenené pozemky do bezplatného náhradného užívania, je v rozpore

s gramatickým výkladom tohto ustanovenia a rozpore so zákonom o konkurze. Z uvedeného je zrejmé,
že podľa názoru žalovaného a Okresného úradu Levice nezáleží či pozemky úpadca v čase vyhlásenia
konkurzu v majetku mal a či sa v čase vyhlásenia konkurzu na ne vzťahoval aj zákonný nájom. Uvedený
výklad by hranice majetku úpadcu rozširoval aj na akýkoľvek majetok, ktorý vlastnil úpadca v minulosti,
čo je v priamom rozpore s účelom, zmyslom a významom tohto zákonného ustanovenia.

II. b/ Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Uviedol, že v

konaní podľa § 12b zákona o nájme o vzniku, resp. nevzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu
náhradnémupozemkunejdeopozemok,ktorýjedefinovanýparcelnýmčíslom,alekatastrálnymúzemím
(Žemliare), výmerou (29 675 m2), náhradným užívateľom (G. E., matkou A. B.), ktorá požiadala o
vytýčenie vlastníckych podielov do náhradného užívania a prípadne umiestnením na veľkoblokovej C-
KN parcele (p. č. 717, č. 701, č. 733/1), kde sa pozemok vytyčoval. Žalovaný nepovažoval neuvedenie

konkrétneho pozemku vo výroku rozhodnutia za takú vadu konania, ktorá by mala za následok
zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pretože v § 12b ods. 5 zákona o nájme sa uvádza, že ak sa
nepreukážu skutočnosti podľa odseku 4, okresný úrad rozhodne, že nevzniká podnájomný vzťah k
doterajšiemu náhradnému pozemku. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, o aký pozemok išlo,
čo bolo zrejmé z priloženého spisového materiálu. Naviac podanie žalobkyne už obsahovalo fotokópie

rozhodnutia bývalého Pozemkového úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996, sprievodnú
správu k zjednodušenému rozdeľovaciemu plánu, vytyčovací náčrt a tabuľkovú časť zjednodušeného
rozdeľovacieho plánu. Tieto fotokópie dokladov si prvostupňový správny orgán overil s originálmi
dokladov vo svojom archíve. Doloženie týchto dokladov žalobkyňou svedčí o tom, že žalobkyňa
presne vedela, o aké pozemky v náhradnom užívaní sa jedná. Ustanovenie § 12b ods. 4 zákona

o nájme zaviedlo podmienky, na základe ktorých prvostupňový správny orgán rozhodne o vzniku,
resp. nevzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku. Jednou z podmienok bolo
zistenie platnosti rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996. Na
základe výpisu z obchodného registra správny orgán zistil, že na poľnohospodársky subjekt PD Dolná
Seč bol vyhlásený konkurz, čo znamená, že toto rozhodnutie stratilo platnosť na základe § 42i zákona č.

330/1991 Zb., pričom, ak by boli splnené podmienky § 12b ods. 4 zákona o nájme, prvostupňový správny
orgán by mal zákonnú povinnosť do rozhodnutia okrem všeobecných náležitostí uviesť označenie
náhradného pozemku, ku ktorému vzniká podnájomný vzťah a neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia by
bolo grafické zobrazenie tohto pozemku. Navyše v konaní podľa § 12b zákona o nájme, o vzniku, resp.
nevzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku, ide o pozemky v náhradnom

užívaní, ktoré nie sú platnými údajmi katastra nehnuteľností, sú evidované na prvostupňovom správnom
orgáne, a preto uvádzanie uznesenia a rozsudku krajských súdov je v danej veci právne irelevantné,
keďže tieto pojednávajú o údajoch katastra nehnuteľností, na ktoré sa vzťahuje katastrálny zákon.

Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán nemali pochybnosť ohľadne vyjadrenia žalobkyne, že jej
matka G. E. nebola členkou družstva (správny orgán prvého ani druhého stupňa nemal dôvod toto
spochybňovať, pretože sa to v konaní podľa § 12b zákona o nájme nevyžaduje) a ani že jej pozemky
neboli nikdy majetkom družstva v čase vydania rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Leviciach č.39/96 zo dňa 06. 12. 1996, ktorým bol schválený zjednodušený rozdeľovací plán vykonania urýchleného
usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, ktorým vstúpila žalobkyňa do užívania náhradného
pozemku, keďže podmienkou vydania tohto rozhodnutia bola výpoveď z nájmu daná užívateľovi –

poľnohospodárskemu podniku PD Dolná Seč. Žalovaný sa uvedenými skutočnosťami v napadnutom
rozhodnutí zaoberal.

Ustanovenie § 42i zákona č. 330/1991 Zb. a § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. neukladalo správnemu

orgánu, aby sa zaoberal tým, či bol účastník konania členom družstva, alebo či jeho vlastníctvo bolo
v majetku družstva v čase vyhlásenia konkurzu na poľnohospodárske družstvo, a preto žalovaný v
rozhodnutí uviedol, že skúmanie týchto skutočností bolo irelevantné. Podľa § 42i zákona č. 330/1991
Zb. ide o stratu platnosti rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06.
12. 1996 dňom právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19.
06. 1998 o vyhlásení konkurzu. V konaní žalovaný a prvostupňový správny orgán postupovali podľa

ustanovení Správneho poriadku okrem iných aj § 3 ods. 4, keď pri skúmaní straty platnosti rozhodnutia
bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996, ktorým bol schválený zjednodušený
rozdeľovací plán vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, vychádzali
z údajov zverejnených na portály Ministerstva spravodlivosti SR - Obchodný register SR (L.), ktoré si
následne overili prostredníctvom portálu L., kde je z oboch výpisov jednoznačne preukázané, že na

majetok Poľnohospodárskeho družstva Dolná Seč, bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
19. 06. 1998 č. k. 2K 111/98 vyhlásený konkurz (platnosť od 15. 01. 1999).

Rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996 sa schválilo urýchlené

usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov, o ktoré požiadali vlastníci, ktorých pozemky boli v
užívaní poľnohospodárskeho podniku PD Dolná Seč a pred vyčlenením do bezplatného náhradného
užívania sa na tieto pozemky vzťahoval zákonný nájom. Žalovaný opätovne poukázal na to, že pri
konaní podľa § 12b zákona č. 503/2004 Z. z. ide o skúmanie platnosti rozhodnutia o urýchlenom
usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov, ktoré stratilo platnosť na základe vyhlásenia konkurzu

na majetok PD Dolná Seč. Termín „strata platnosti dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o
začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný
nájom podľa osobitného predpisu“ v § 42i zákona č. 330/1991 Zb., ktorý je platný od 01. 01. 2008 a
neukladá povinnosť správnemu orgánu skúmať, čo bolo v majetku poľnohospodárskeho podniku ku dňu
vyhlásenia konkurzu.

Žalovaný napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené.
Zospisovéhomateriálujedostatočnepreukázané,ženemoholvzniknúťpodnájomnývzťahknáhradným
pozemkom žalobkyne v kat. území F..

II. c/ Podstatné zhrnutie žalobnej repliky

K vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa žalobnú repliku, avšak toto podanie podala žalobkyňa s tým,

že išlo o podanie koncipované a podpísané samotnou žalobkyňou a súčasne jej manželom. V tomto
podaní zotrvala na žalobnom návrhu uvedenom v správnej žalobe a v rámci obsahu žalobnej repliky
žalobkyňa v podstatných častiach uviedla:

Podľa žalobkyne žalovaný vo vyjadrení opakuje tvrdenia z napadnutého rozhodnutia, pričom žalovaný
arbitrárne vykladá § 42i zákona č. 300/1991 Zb. a odmieta sa zaoberať dôkazmi, ktoré vylučujú možnosť
jeho použitia. V administratívnom konaní označila vykonať dôkazy, ktoré vylučujú možnosť aplikácie
tohto ustanovenia. Matka žalobkyne G. E. k 31. 12. 1995 vystúpila so súhlasom PD Dolná Seč a jej
pozemky boli ku dňu 01. 10. 1996 aj vylúčené, a preto nebola v čase vyhlásenia konkurzu členkou

družstva a vyhlásený konkurz sa netýkal jej majetku. Zo zápisnice Predstavenstva PD Dolná Seč z
28. 08. 1995 vyplýva pod č. 8 žiadosť matky žalobkyne G. E. o zrušenie členstva k 31. 12. 1995
a o vydanie pôdy a uznesením č. 52 predstavenstvo schválilo predmetnú žiadosť. Vlastná náhradná
pôda matky A. B. G. E. bola vytýčená v dvoch častiach o výmere 2,1193 a 0,8482 spolu 2,9675 ha,išlo o menšiu výmeru ako jej bolo vydané štátom, t. j. 4,3475 ha, rozdiel v jej neprospech je 1,38 ha.
Dočasná náhradná pôda matky žalobkyne v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa nemá žiadne
označenie a žalovaný v rozhodnutí uvádza označenie jej náhradnej pôdy ako parcela č. XXX a parcela č.

XXX spolu o výmere 29 675 m2. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť označenia spočíva v tom, že na parcele
CKN č. XXX sú tri série vyčlenených parciel podľa rokov vyčlenenia a v každom sú náhradné pôdy
s poradovým číslom 3, avšak dočasná náhradná pôda označená číslom 3 v jednotlivých ročných sériách
nie je totožná. Rovnako aj na pôdnom bloku 701 boli dve série samostatne číslovaných náhradných pôd.
Prvé pridelenie náhradných pôd pokrylo celý blok CKN parc. č. XXX a obsahoval celkom 15 náhradných

pôd od č. 1 po 15. V roku 1996 došlo k prerozdeleniu náhradných pôd pod č. 14 a č. 15 tak, že na
ich mieste na okraji CKN parc. č. XXX vznikli nové náhradné pôdy 1 až 4/1996, týmto prerozdelením
však časť novej parcely X/XXXX prevažne v priestore CKN parc. č. XXX sa posunula do bloku CKN
parc. č. XXX, kde boli naraz štyri parcely č. 3, a to časť náhradnej pôdy 3/1996, ktorá sa posunula
do bloku CKN parc. č. XXX, náhradná pôda č. 3/1996, náhradná pôda 3/1995 a raz staršia náhradná
pôda 3/1993, resp. 1994. Označenie parcely 701 a XXX bez typu parcely, t. j. či ide o CKN parcelu

s viditeľnými hranicami, teda o pôvodný blok, v rámci ktorého sú EKN parcely vlastníkov s neviditeľnými
hranicami, považovala žalobkyňa zo strany správnych orgánov za hrubú neodbornosť. CKN parcela
XXX je pôvodný blok (historickým menom chotárny diel) veľkej rozlohy, konkrétne CKN parcela XXX kat.
úz. F., ktorá obsadzuje väčšiu časť historického diela „Za farou“, má výmeru 42, 6875 ha a obsahuje
celkom 23 EKN parciel, z ktorých EKN parcela XXX má výmeru 5,66 ha. CKN parcela XXX pokrýva

menšiu časť historického diela „Za farou“ v kat. úz. F., má výmeru 38,70 ha a obsahuje celkovo 21 EKN
parciel, z nich EKN parcela č. XXX má výmeru 7,64 ha. Uvedené údaje vyplývajú z mapového klienta
ZBGIS. Z uvedeného je zrejmé, že parcela XXX a XXX so spoločnou výmerou 2,9675 ha v kat. úz. F.
neexistuje, preto rozhodnutie, ktoré rozhoduje o týchto parcelách, resp. ktoré neurčuje presné náhradné
pôdy číslom a rokom rozdeľovacieho plánu, sú rozhodnutiami o neexistujúcich pôdach a parcelách.

Podľa názoru žalobkyne žalovaný nezistil žiadny skutkový stav. Nezákonným nepriznaním vzniku
podnájomného vzťahu na doterajších náhradných pôdach, náklady zabezpečenia poľnohospodárskej
prevádzky napadnuté rozhodnutia svojvoľne prenášajú na vlastníka, napriek garancie štátu a zákazu

spätného uplatnenia zákonov na užívanie náhradných pozemkov do vykonania pozemkových úprav (§
12a ods. 3, 4, 7, 12 zákona č. 504/2003 Z.z.). Nezákonné rozhodnutie žalovaného o nepriznaní vzniku
podnájomného vzťahu na doterajších náhradných pôdach je zásahom do vlastníckych vzťahov, lebo
práve tým, že donucuje vlastníkov náhradných pôd do likvidačných nákladov (náklady na vytýčenie
samostatnej katastrálnej parcely, náklady na dohody o výmene podielov cestou notára alebo advokáta),

od ktorých práve zákonným priznaním podnájomného vzťahu by boli ušetrení.

Žalobkyňa zároveň navrhla spojiť na spoločné konanie konania pod sp. zn. 15S/33/2019 a sp. zn.
15S/34/2019. Poukázala na to, že predmetom správnych žalôb je nepriznanie vzniku podnájomného

vzťahu na doterajších náhradných pôdach a splnená je aj podmienka totožnosti účastníkov konania.
Rozdielom je jeden z dôvodov preukázania nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov prvého
a druhého stupňa. V konaní vedenom pod sp. zn. 15S/33/2019 je dôvodom skutočnosť, že jej matka
G. E. bola členkou družstva, jej pôdy do jej vystúpenia z družstva dva a pol roka pred konkurzom
patrili do združených pôd družstva, ale jej vystúpením už tam nepatrili, čo rozhodnutia obchádzajú.

V prípade konania vedenom pod sp. zn. 15S/34/2019 dôvodom je, že žalobkyňa nikdy nebola členkou
Poľnohospodárskeho družstva Dolná Seč, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, preto jej pôdy
nikdy nepatrili do majetku družstva, ako to bez dôkazu predpokladajú napadnuté rozhodnutia. Všetky
právne a vecné okolnosti predmetných konaní sú v plnej miere totožné.

II. d/ Podstatné zhrnutie žalobnej dupliky

K vyjadreniu žalobkyne podal žalovaný žalobnú dupliku, v ktorej zotrval na svojej argumentácii
uvedenej vo vyjadrení k žalobe. Vyhláška č. 249/2008 Z. z. určovala ako majú viesť evidenciu

pozemkov poľnohospodárske subjekty a až keď tento ukončí vykonávanie poľnohospodárskej činnosti
pri prevádzkované podniku, odovzdá evidenciu príslušnému obvodnému pozemkovému úradu (§ 3 ods.
2 vyhlášky) a keďže za nedodržanie tejto povinnosti neboli žiadne sankcie, podľa jeho vedomostí v rámci
nitrianskeho kraja, ak nájomca ukončil poľnohospodársku činnosť a neodovzdal evidenciu bývalémuobvodnému úradu, neboli voči nemu začaté žiadne správne konania. Pokiaľ ide o povinnosti správneho
orgánu podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. viesť evidenciu právoplatných rozhodnutí s rozdeľovacími
plánmi, v danom prípade sa jedná o evidenciu rozhodnutí vydaných podľa § 12a ods. 8 zákona č.

504/2003Z.z.,čonesúvisísrozhodnutímvydanímpreG.E.,matkužalobkyne,podľavtejdobeplatného
§ 15 zákona č. 330/1991 Zb., keďže ide o inú evidenciu pozemkov. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.

K návrhu na spojenie veci uviedol, že rozhodnutie ponecháva na zvážení súdu.

III. Zhrnutie ďalšieho priebehu konania

Správny súd o návrhu žalobkyne na spojenie veci vedených na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.

15S/33/2019 a sp. zn. 15S/34/2019 nerozhodoval, pretože tento návrh bol podaný spolu s vyjadrením
žalobkyne k vydareniu žalovaného zo dňa 31. 07. 2019, ktoré podľa obsahu a podpisu podala žalobkyňa
s tým, že podanie koncipoval jej manžel. Žalobkyňa je v konaní zastúpená JUDr. Adamom Puškárom
na základe plnej moci zo dňa 01. 03. 2019 a keďže zastúpením advokátom musí byť krytý každý úkon
žalobkyne až do právoplatného skončenia konania (na ktoré sa vzťahuje povinné zastúpenie), správny

súd na toto podanie neprihliadol a rovnako neprihliadol na návrh na spojenie vecí.

Žalobkyňa v podaní zo 10. 07. 2022 uviedla, že jediný dôvod na zamietnutie vzniku podnájomného
vzťahu na doterajších dočasných náhradných pôdach G. E., H. I., v kat. úz. F., je ústavne nekonformný

výklad § 42i zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, čo vylučuje zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný nevysporiadal s predkladanými námietkami žalobkyne. Strata
platnosti o schválenie zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vyžaduje splnenie dvoch podmienok,
a to, že konkurz bol vyhlásený na poľnohospodárske družstvo a na taký majetok družstva, na ktorý
sa vzťahoval zákonný nájom. V prípade PD Dolná Seč nebola naplnená ani jedna z týchto podmienok.

Správne orgány arbitrárne a neoprávnene obmedzujú práva žalobkyne do takej miery, že jediný základ
odmietnutia návrhu na potvrdenie vzniku podnájomného vzťahu použil údajný konkurz podniku, ktorý
v danej dobe okrem mena ani poľnohospodárskym podnikom nebol a nedisponoval ani pozemkami, na
ktoré sa vzťahoval zákonný nájom, čo je absolútnou podmienkou straty platnosti vydaných schválení
dočasných náhradných pôd.

Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19. 07. 2022, na ktoré sa dostavil právny zástupca
žalobkyne a žalovaný.

8.1 Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na žalobe a naďalej namietal
neurčitosť, nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť výroku napadnutého rozhodnutia Okresného
úradu Levice, z ktorého nie je zrejmé a zrozumiteľné o akých pozemkoch v kat. území F. bolo
napadnutým rozhodnutím rozhodnuté. Vo výroku rozhodnutia pozemky nie sú nijako bližšie označené

a identifikované tak, aby neboli zameniteľné s inými. Podľa základných princípov administratívneho
konania prvostupňové a druhostupňové konanie tvorí jeden celok a potvrdením právne vadného
prvostupňového administratívneho rozhodnutia druhostupňovým správnym orgánom bez toho, aby
odstránil jeho závažné právne vady, má za následok neurčitosť, nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť
oboch napadnutých administratívnych rozhodnutí. S poukazom na uvedené navrhol správnemu súdu,

aby zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Levice
pre ich nezákonnosť z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/ SSP a vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie Okresnému úradu Levice a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

8.2 Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný zotrváva na svojom rozhodnutí a v

plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa podrobne zaoberal každou spornou
skutočnosťou týkajúcou sa predmetného konania. Taktiež trvá na vyjadrení k žalobe zo dňa 09. 05. 2019.
Podľa názoru žalovaného právne účinky ukončenia platnosti rozhodnutia o schválení zjednodušeného
rozdeľovacieho plánu podľa § 15 zák. č. 330/1991 Zb. nastali už skôr ako bolo vydané rozhodnutie podľa§ 12b zákona o nájme, a to právoplatnosťou uznesenia o vyhlásení konkurzu na PD Dolná Seč, čo
vyplýva z § 42i zákona č. 330/1991 Zb. Keďže žalovaný považoval rozhodnutie zo dňa 18. 12. 2018 za
zákonné a vecne správne, navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich
vyhodnotenie, právne posúdenie veci

Správny súd vec právne posudzoval a o nej rozhodoval primárne podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 12b ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. ak rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho
plánuvykonaniaurýchlenéhousporiadaniavlastníckychaužívacíchpomerovpodľaosobitnéhopredpisu

(ďalej len „doterajšie rozhodnutie“) nestratilo platnosť, môže vlastník pozemku, ktorému bol vyčlenený
iný pozemok do bezplatného náhradného užívania (ďalej len „doterajší náhradný pozemok“) podať
na okresný úrad návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu
k doterajšiemu náhradnému pozemku v prospech tohto vlastníka na čas do (a) nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo do neskoršieho

dňa uvedeného v tomto rozhodnutí, (b) výmazu podniku z obchodného registra bez právneho nástupcu,
(c) právoplatnosti rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy, alebo (d) prevodu alebo
prechodu vlastníctva pozemku, za ktorý bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok.

Podľa § 12b ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. vlastník, ktorý podal návrh podľa odseku 1 (ďalej len
„navrhovateľ“), v návrhu uvedie a) názov katastrálneho územia, b) doterajšie rozhodnutie, ktorým mu
bol doterajší náhradný pozemok vyčlenený do užívania, c) označenie lokality a ďalšie jemu známe údaje
o doterajšom náhradnom pozemku.

Podľa § 12b ods. 3 zákona č. 504/2003 Z .z. prílohou k návrhu podľa odseku 1 je a) zoznam
poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa, na ktoré nemá uzavretú nájomnú zmluvu,
b) čestné vyhlásenie o neuzavretí nájomnej zmluvy na pozemky podľa písmena a).Podľa § 12b ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. Okresný úrad rozhodne, že vzniká podnájomný vzťah

podľa odseku 1, ak sa preukáže, že a) navrhovateľ je osobou, ktorej bol vyčlenený doterajší náhradný
pozemok, b) doterajšie rozhodnutie nestratilo platnosť, c) navrhovateľ vlastní v katastrálnom území
poľnohospodársku pôdu podľa odseku 3 písm. a) najmenej vo výmere doterajšieho náhradného
pozemku, pričom výmera sa vypočíta ako súčet výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely vo
vlastníctvenavrhovateľanadotknutýchpozemkoch,ad)doterajšínáhradnýpozemokjeidentifikovateľný

v teréne a identický so zjednodušeným rozdeľovacím plánom

Podľa § 12b ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. ak sa nepreukážu skutočnosti podľa odseku 4, okresný
úrad rozhodne, že nevzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku.

Podľa § 12b ods. 6 zákona č. 504/2003 Z. z. rozhodnutie podľa odseku 4 okrem všeobecných náležitostí
obsahuje označenie pozemku, ku ktorému vzniká navrhovateľovi podnájomný vzťah; neoddeliteľnou
súčasťou rozhodnutia je grafické zobrazenie tohto pozemku.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí
vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa na
nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, pričom okresný úrad musí
zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 8.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému
v § 1 ods. 1

a) právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi
poľnohospodárskeho družstva,18)
b) právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby,19)
c) právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa,20)

d) právo bezplatného užívania rybníkov,21)
e) právo trvalého užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu,22)
f) právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu.23)

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku dňom účinnosti ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom
poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona
alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah,
ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie
poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992

výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.

Podľa § 42i zákona č. 330/1991 Zb. rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho
plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov stráca platnosť

dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok
poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu, alebo
schválením vykonania projektu pozemkových úprav, alebo ak došlo k zániku vlastníctva k pozemku,
za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania, alebo ak došlo k odňatiu
poľnohospodárskej pôdy, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania,

alebo bola opakovane uložená pokuta podľa osobitných predpisov. Rozhodnutie podľa prvej vety stráca
platnosť aj vtedy, ak pozemok v náhradnom užívaní bol použitý na iné účely, ako je hospodárenie na
pôde. Užívateľ takého pozemku postupuje podľa osobitného predpisu. Pri zániku vlastníckeho práva k
pozemku, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania, môže nový vlastníkpokračovať v užívaní náhradného pozemku po dohode s vlastníkom takého pozemku. Uvedené dôvody
zániku platnosti rozhodnutia platia aj vtedy, ak toto rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 2008.

Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o nevzniknutí podnájomného vzťahu
k náhradným pozemkom v kat. úz. F. v prospech žalobkyni ako právnej nástupkyni po jej matke G. E.,
zomr. XX. XX. XXXX.

Je nepochybné a medzi účastníkmi konania nesporné, že právna predchodkyňa žalobkyne G. E. k 31.
12. 1995 vystúpila so súhlasom PD Dolná Seč a jej pozemky boli ku dňu 01. 10. 1996 aj vylúčené. Zo
zápisnice Predstavenstva PD Dolná Seč z 28. 08. 1995 vyplýva pod č. 8 žiadosť matky žalobkyne G.
E. o zrušenie členstva k 31. 12. 1995 a o vydanie pôdy a uznesením č. 52 Predstavenstvo PD Dolná

Seč schválilo predmetnú žiadosť. Rozhodnutím bývalého pozemkového úradu v Leviciach č. 39/96 zo
dňa 06. 12. 1996 bolo podľa § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. schválené urýchlené usporiadanie
vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcich sa v hospodárskom obvode PD Dolná
Seč, kat. úz. M. A., M. N. D., O., P. B. D., F., ktoré sa vykoná podľa priloženého zjednodušeného
rozdeľovacieho plánu, a to na základe projektovej dokumentácie vypracovanej Q. C. D., R. D. K. XX/X,

G. K. S. X/XX. Z technickej správy vyplýva vyčlenený pozemok pod bodom 11 názov honu: S. T., kat. úz.
F. č. parcely č. XXX, XXX/X, XXX, XXXX/X, celková výmere 98,0996 ha, výmera predtým: 47,6910 ha,
vymerané teraz: 1,7088 ha, zostatok: 2,0429 ha s tým, že vyčlenený pozemok sa nachádza v extraviláne
obce Žemliare vpravo od štátnej cesty smerom na obec Jur nad Hronom a rovnako tak pozemok pod
bodom 11 názov honu: Za farou, kat. úz. F. č. parcely č. XXX, XXX/X, celková výmera 51,0476 ha,

vymerané predtým: 39,5269 ha, vymerané teraz: 7,1300 ha, zostatok: 0 s tým, že vyčlenený pozemok
je extraviláne obce Žemliare vpravo od štátnej cesty do obce Jur nad Hronom. Z tabuľkovej písomnej
časti inžinierskeho vytyčovacieho plánu je zrejmé, že pre matku žalobkyne boli v roku 1996 vytýčené
dočasné náhradné pôdy na CKN parcely č. XXX o výmere 2,1193 ha pod značkou 3 a na parcele CKN
parc. č. XXX J. XXX o výmere 0,8482 ha pod značkou 3.

Správny súd sa primárne zaoberal vyhodnotením námietky nepreskúmateľnosti a zmätočnosti
rozhodnutia žalovaného, nakoľko vecný prieskum zákonnosti v nadväznosti na ostatné žalobné body
prichádza do úvahy až v prípade vyhodnotenia námietky nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia

žalovaného prijatím záveru o jej nedôvodnosti. K takémuto záveru však správny súd v tejto veci
nedospel, nakoľko rozhodnutie žalovaného vyhodnotil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
nerozumiteľnosť a túto námietku žalobkyne posúdil ako dôvodnú, vedúcu ku zrušeniu rozhodnutia
žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Správny súd rozhodnutie žalovaného nepovažuje
za zrozumiteľné, keďže z neho nevyplýva zrozumiteľne o čom žalovaný rozhodol, ako rozhodol, na

základe akého právneho rámca aplikovaného na zistený skutkový stav a prečo rozhodol práve tak
ako z neho vyplýva. Tento záver sa vzťahuje aj na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Je
potrebné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že z rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia Okresného
úradu Levice, pozemkový a lesný odbor nevyplýva o akých pozemkoch v kat. úz. F. správne orgány
rozhodovali. Uvedené nevyplýva ani z odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu Levice, pozemkový

a lesný odbor a rovnako tak žalovaný vo svojom rozhodnutí tieto nedostatky neodstránil, čo zakladá
nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pre nezrozumiteľnosť.
Žalovaný tvrdil, že v konaní podľa § 12b zákona o nájme o vzniku, resp. nevzniku podnájomného
vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku nejde o pozemok, ktorý je definovaný parcelným číslom,
ale katastrálnym územím (Žemliare), výmerou (29 675 m2), náhradným užívateľom (G. E., matkou

žalobkyne), ktorá požiadala o vytýčenie vlastníckych podielov do náhradného užívania a prípadne
umiestnením na veľkoblokovej C-KN parcele (p. č. XXX a p. č. XXX), kde sa pozemok vytyčoval.
Žalovaný nepovažoval neuvedenie konkrétneho pozemku vo výroku rozhodnutia za takú vadu konania,
ktorá by mala za následok zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pretože v § 12b ods. 5 zákona
o nájme sa uvádza, že ak sa nepreukážu skutočnosti podľa odseku 4, okresný úrad rozhodne, že

nevzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku. Podľa žalovaného v rozhodnutí
je uvedené, o aký pozemok išlo, čo bolo zrejmé z priloženého spisového materiálu. Naviac podanie
žalobkyne už obsahovalo fotokópie rozhodnutia bývalého Pozemkového úradu v Leviciach č. 39/96
zo dňa 06. 12. 1996, sprievodnú správu k zjednodušenému rozdeľovaciemu plánu, vytyčovací náčrt atabuľkovú časť zjednodušeného rozdeľovacieho plánu, ktorých doloženie svedčí o tom, že žalobkyňa
presne vedela, o aké pozemky v náhradnom užívaní sa jedná. Podľa žalovaného zákonnú povinnosť
uviesť do rozhodnutia okrem všeobecných náležitostí označenie náhradného pozemku je dané iba

vtedy ak sa rozhodne o vzniku podnájomného vzťahu a neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia by
bolo grafické zobrazenie tohto pozemku. Správny súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného
nestotožňuje a z hľadiska preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa považuje za nevyhnutné, aby v rámci konania o návrhu žalobkyne podľa § 12b
zákona č. 504/2003 Z. z., výsledkom ktorého je rozhodnutie o vzniku alebo nevzniku podnájomného

vzťahukdoterajšímnáhradnýmpozemkomvkat.úz.F.,bolitietopozemkyjednoznačneidentifikovateľné
tak, aby neboli zameniteľné s inými. Nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa vedela o aké
pozemky sa jedná. Rovnako tak neobstojí argument, že táto skutočnosť bola zrejmá z obsahu
administratívneho spisu. Je nevyhnutné, aby z rozhodnutia žalovaného a rovnako tak správneho orgánu
prvého stupňa bolo zrejmé, o aké pozemky sa jedná, teda čo je predmetom konania pred správnym
orgánom.

Pokiaľ ide o druhú z foriem nepreskúmateľnosti, a to nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, túto
odôvodnenierozhodnutiažalovanéhoasúčasneajsprávnehoorgánuprvéhostupňaakocelokvykazuje,
a to v miere, ktorá taktiež zakladá dôvod pre zrušenie týchto rozhodnutí podľa § 191 ods.1 písm. d)

SSP. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal so všetkými relevantnými odvolacími
námietkamižalobkyneprezentovanýmiužvodvolaníprotirozhodnutiusprávnehoorgánuprvéhostupňa.
Na tomto mieste odôvodnenia považuje správny súd za potrebné poukázať na závery podľa rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva napríklad vo veciach: Hiro Balani v. Španielsko, Bochan v. Ukrajina,
alebo Krasula v. Rusko. Za relevantnú pritom podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva možno považovať takú námietku alebo argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako relevantný
v zmysle jeho vecnej opodstatnenosti - „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok
rozhodnutia. S námietkami takéhoto charakteru, teda s námietkami relevantnými je orgán verejnej
správy povinný sa vysporiadať. Relevantnosť námietky a jej konkrétnosť zároveň nesvedčí automaticky
a bez ďalšieho o jej vecnej opodstatnenosti, teda o vecnej správnosti argumentu alebo argumentácie

v nej uvedenej, pretože posúdenie samotnej vecnej opodstatnenosti inak relevantnej a konkrétnej
námietky musí byť ešte predmetom úvah orgánu verejnej správy alebo súdu. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutímnastrane2až4uviedolnámietkyžalobkynevodvolaní,avšaktietorelevantnenevyhodnotil
a nevysporiadal sa s nimi. Je potrebné uviesť, že správny orgán vydáva rozhodnutia pre účastníka
konania, jeho rozhodnutie musí obsahovať všetky predpísané náležitosti a z jeho odôvodnenia musí

byť najmá zrejmé, z akých skutkových okolností správny orgán vychádzal a akými právnymi názormi
sa pri rozhodnutí riadil a akým spôsobom sa vysporiadal s námietkami účastníka, v tomto prípade
žalobkyne a jej návrhmi. Rovnako tak rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor
je stručné, strohé, bez akýchkoľvek odkazov na príslušné ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z., tieto
nie sú ani bližšie rozvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Taktiež absentuje akýkoľvek

vysporiadanie sa s námietkami žalobkyne prezentovanými vo vyjadrení k podkladom a spôsobu zistenia
správneho orgánu prvého stupňa. V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán len skonštatoval, že
rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996 s poukazom
na § 42i zákona č. 330/1991 Zb. stratilo platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu
o začatí konkurzného konania, ktorý dátum platnosti v rozhodnutí absentuje. V prípade ak správny orgán

prvého stupňa vychádza z dátumu právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, ktoré
rozhodnutie s vyznačenou doložkou právoplatnosti si v konaní ani nezabezpečil, nemožno považovať
takýto postup zo strany prvostupňového orgánu prvého stupňa za zákonný a rozhodnutie v tomto smere
za preskúmateľné. Uvedený nedostatok neodstránil ani žalovaný vo svojom rozhodnutí, v ktorom sa
stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že dňom právoplatnosti uznesenia o vyhlásení

konkurzu na PD Dolná Seč stratilo rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu v Leviciach č. 39/96 zo
dňa 06. 12. 1996 platnosť, a to bez toho, aby tento dátum označil, a tak teda stanovil, resp. presne určil
okamih zániku platnosti uvedeného rozhodnutia.

Rovnako správny súd považoval za nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného (a aj správneho
orgánu prvého stupňa) v časti týkajúcej sa výkladu a aplikácie § 42i zákona č. 330/1991 Zb.
na predmetnú právnu vec, napriek tomu, že žalobkyňa namietala aplikáciu predmetného ustanovenia,
a to nielen vo vzťahu k nesplneniu podmienok, za ktorých možno aplikovať ustanovenie na predmetnúvec a jednak vo vzťahu k namietanej retroaktivite ustanovenia. Žalobkyňa najmä poukazovala
na skutočnosť, že § 42i zákona č. 330/1991 Zb. možno aplikovať výlučne na majetok patriaci
poľnohospodárskemu podniku v čase vyhlásenia konkurzu a súčasne len na taký majetok, na ktorý sa

vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu a nie na akýsi historický majetok PD Dolná Seč,
ktorý už od roku 1993 nevykonával poľnohospodársku činnosť, ale bol transformovaný na podnik, ktorý
vyrábal a opravoval poľnohospodárske stroje a vykonával ďalšie činnosti uvedené v obchodnom registri.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len skonštatoval, že podnájomný vzťah k doterajším náhradným
pozemkom v kat. úz. F. žalobkyni ako právnej nástupkyni po jej matke G. E. nevznikol z dôvodu, že
rozhodnutie bývalého pozemkového úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996, stratilo platnosť,
a to vyhlásením konkurzu na PD Dolná Seč uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo
dňa 19. 06. 1998. Napriek tomu, že výklad a aplikácia § 42i je zjavne zásadná a určujúca v predmetnej
právnej veci, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (a aj správneho orgánu prvého stupňa)

v tejto časti absentuje. Z rozhodnutia tak nevyplýva spôsob výkladu a následnej aplikácie tejto zákonnej
normy žalovaným, hoci žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
uviedla k tejto otázke konkrétne a zásadne námietky. V tomto smere absentuje akékoľvek odôvodnenie
o tom, či boli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia v súvislosti so začatím konkurzného
konania na majetok poľnohospodárskeho podniku ako dôvodom straty platnosti rozhodnutia o schválení

zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích
pomerov. Zo znenia § 42i pritom vyplýva, že pre prípad konkurzného konania muselo ísť o konanie,
resp. o majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa § 229/1991
Zb., čím sa však žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa pred aplikáciou § 42i v súvislosti
s konkurzným konaním vôbec nezaoberali. V tomto smere sa nijako nevysporiadali s argumentáciou

žalobkyne týkajúcej sa aplikácie § 42i a v časti ustálenia splnenia podmienok pre aplikáciu tohto
ustanovenia odôvodnenie úplne absentuje. Nevysporiadali sa so zásadnými námietkami žalobkyne, či je
ustanovenie § 42i na vec aplikovateľné a ak áno, prečo by ním realizovaná retroaktívna aplikácia vôbec
mohla alebo mala byť prípustná. Pokiaľ žalovaný a aj správny orgán prvého stupňa vo veci rozhodli
bez toho, aby sa vysporiadali s touto pre vec podstatnú otázkou, nemožno považovať rozhodnutia

žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa za spĺňajúce náležitosti § 46 a § 47 Správneho poriadku,
čo zakladá nezákonnosť predmetných rozhodnutí.

Naviac správny súd dodáva, že zákon o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v režime ktorého bol

na majetok dotknutého poľnohospodárskeho podniku (PD Dolná Seč) v roku 1998 vyhlásený konkurz,
bol pred účinnosťou ustanovenia § 42i (od 01. 01. 2008) zrušený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii, a teda platil a bol účinný len do 31. 12. 2005, pričom pôvodná právna úprava
uznesenie o začatí konkurzného konania ani nepoznala, keď súd vyhlásil na majetok úpadcu konkurz.
Dvojfázovosť konkurzného práva (začatie konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu) zaviedla až

právna úprava zákona č. 7/2005 Z. z. v § 14, resp. XX a § 19 tohto zákona. Uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998, ktorým bol v zmysle § 13 zákona č. 328/1991
Zb. vyhlásený konkurz na PD Dolná Seč nie je uznesením o začatí konkurzného konania podľa § 14
zákona č. 7/2005 Z. z., s ktorou skutočnosťou sa správne orgány žiadnym spôsobom nezaoberali.
Žalovaný pritom v rozhodnutí konštatuje, že rozhodnutie bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 39/96

zo dňa 06. 12. 1996 stratilo platnosť dňom právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu, hoci § 42i
upravuje, že strata platnosti rozhodnutia nastáva nadobudnutím právoplatnosti uznesenia súdu o začatí
konkurzného konania.

V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 2S/216/2019 zo dňa 05. 08. 2020, v ktorom sa správny súd zaoberal problematikou týkajúcou
sa aplikácie a výkladu predmetného ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb. Z odôvodnenia
tohto rozhodnutia vyplýva, že „zákonodarca v ustanovení § 42i zákona č. 330/1991 Zb. výslovne a
zrozumiteľne rozlišuje medzi pojmami „rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu

vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov“ a „právoplatnosť uznesenia
súdu o začatí konkurzného konania“, a to už v prvej vete. Uvedené rozlíšenie pojmov „rozhodnutie“ a
„uznesenie súdu“ zákonodarca používa aj v druhej vete citovaného ustanovenia a aj v nadväznej piatej -
poslednej vete ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb.: „uvedené dôvody zániku platnosti rozhodnutiaplatia aj vtedy, ak toto rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 2008“. Z gramatického a logického
výkladu ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb. nepochybne vyplýva, že nezohľadnenie časového
okamihu vyhlásenia konkurzu sa tejto veci netýka. Práve naopak, zákonodarca v poslednej vete uviedol,

že dôvody zániku platnosti rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania
urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov platia aj vtedy, ak bolo rozhodnutie o
schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a
užívacích pomerov (a nie uznesenie súdu o začatí konkurzného konania) bolo vydané pred 1. januárom
2008. Nepravá retroaktivita sa teda netýka uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, ktoré bolo

vydané pred 01. 01. 2008, ako sa nesprávne domnieva žalovaný a prvostupňový správny orgán,
ale sa týka rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného
usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov. Z uvedeného potom podľa názoru správneho súdu
vyplýva, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán založili svoje rozhodnutia na nesprávnom právnom
posúdení veci, keď nesprávne vykladali § 42i zákona č. 330/1991 Zb. aj na právnu vec žalobkyne, v
ktorej bol konkurz na spoločnosť SM Stupava Landor spol. s. r. o. vyhlásený dňa 29. 10. 1999, teda

pred účinnosťou § 42i zákona č. 330/1991 Zb. (01. 01. 2008). Uvedená vada má negatívny vplyv na
zákonnosť rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu.“

V intenciách vyššie uvedených skutočností dospel správny súd po preskúmaní veci k záveru, že

rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OOP6-2018/042371-2 zo dňa 18. 12. 2018 a rozhodnutie Okresného
úradu Levice, pozemkový a lesný odbor č. OU-LV-PLO-2018/005447-003 zo dňa 20. 09. 2018 sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, z ktorých dôvodov je rozhodnutie
žalovaného a rovnako tak aj správneho orgánu prvého stupňa nezákonné. Správny súd postupom
v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec Okresnému úradu Levice,

pozemkový a lesný odbor na ďalšie konanie.

Správny orgán prvého stupňa sa bude v ďalšom konaní zaoberať otázkou aplikácie ustanovenia §
42i zákona č. 330/1991 Zb., bude náležite skúmať dôvody rozhodnutia vyplývajúce z § 12b zákona č.

504/2003 Z. z. a vo veci rozhodne postupom podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku. Zároveň správny
súd dáva do pozornosti správnemu orgánu prvého stupňa, že podľa výpisu z obchodného registra
Poľnohospodárskeho družstva Dolná Seč došlo dňom 09. 06. 2022 k zániku zapísanej osoby ex offo
bez právneho nástupcu.

O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 SSP tak, že úspešnej
žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.

Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.