Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 20, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312203444
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2312203444.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov senátu:
Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: G. M., nar. XX.X.XXXX, bytom L. O. XXX/XX, Q., vedenej
pred súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Nestor, Exekútorský úrad so sídlom Haburská 49/A, Bratislava,

o vymoženie 1.021,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Galanta, č. k. 23Er/242/2012-162 zo dňa 28. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil, druhým výrokom
náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, tretím výrokom rozhodol, že povinný nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, § 196, § 197
ods. 1, § 200 ods. 5, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r),

ods. 5 Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 2, čl. 6 smernice Rady č. 93/13/EHS.

3. Vecne súd prvej inštancie ustálil, že z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že právny vzťah
medzi účastníkmi bol spotrebiteľským vzťahom. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie
úverov. V predmetnej zmluve o úvere č. 203400457 zo dňa 15.12.2010 je povinný, resp. zmluvná
strana na strane dlžníka označená údajmi ako fyzická osoba podnikateľ - živnostník, t.j. údajmi ako

obchodné meno, IČO a v spise je zároveň doložený výpis zo živnostenského registra, v ktorom je
dlžník zapísaný. V texte predmetnej zmluvy o úvere sa tiež uvádza, že dlžník prehlasuje, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Jedná sa však o predtlačenú formuláciu, ktorej obsah
povinný nemohol ovplyvniť a z ničoho však jasne a jednoznačne nevyplýva, že by bol predmetný úver
skutočne poskytnutý povinnému na výkon podnikania. Súčasťou zmluvy o úvere č. 203400457 zo dňa
15.12.2010 boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,

nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov, kedy nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy, čo je typickou črtou spotrebiteľských zmlúv. Ide o takzvané formulárové
zmluvy. V zmluve zároveň nie je uvedené, na aký účel sa má zmluva v rámci aktivít v podnikaní použiť.
Oprávnený napriek výzve súdu prvej inštancie v tejto veci nepreukázal účelové využitie poskytnutého
úveru pre výkon podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti povinného. Súd prvej inštancie vzhľadom
na povahu zmluvy a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, posúdil zmluvu o úvere

č. 203400457 zo dňa 15.12.2010 ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka, a to
bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodnéhozákonníka). S poukazom na zásadu lex specialis derogat lex generalis, má špeciálna právna úprava
(§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), prednosť pred všeobecnou právnou úpravou (uvedenou v
Obchodnom zákonníku) a z tohto dôvodu súd prvej inštancie uvedený právny vzťah medzi účastníkmi

posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným
a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už v deň
podpisu zmluvy, i keď na samostatnej, individuálnej listine, avšak formou predtlačeného formulára.
Súd prvej inštancie poukazoval na nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, nakoľko jej obsah
nemohol ovplyvniť, nakoľko spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech povinného ako spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu nemožno automaticky považovať za
individuálne dojednanú ak došlo k jej individuálnemu dojednaniu len samotným podpisom zmluvy. Súd
prvejinštanciedospelkzáveru,žedojednanierozhodcovskejzmluvy,ktorájenapísanánapredtlačenom
formulári, ktorý oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh
spotrebiteľov, ktorej obsah nemohol spotrebiteľ ovplyvniť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvej inštancie, už

len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy
vzhľadom na jej zásadný dopad na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, resp. oprávneným a
povinným. Súd prvej inštancie mal po preskúmaní spisového materiálu za to, že je daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie súd prvej
inštancie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko súdny exekútor oznámil

súdu prvej inštancie, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje. O náhrade trov konania povinného
rozhodol súd prvej inštancie tak, že na ňu nárok nemá, pretože v konaní nevzniesol námietky, ktorým
sa vyhovelo a zároveň si ich neuplatnil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na

ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h). Výslovne odmietol posudzovanie povinného ako spotrebiteľa.
Dňa 15.12.2010 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 203400457, na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver na účel povolania. Poukázal na § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o
úver poskytnutý na výkon podnikania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý

úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. V prípade
postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným
vstupoval. Poukázal na rozhodnutie SDEÚ C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG. Obdobne
pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu),
je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné

chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva.
Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 21CoE/378/2016-53 zo dňa 28.3.2017.
Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy, pre účelnosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému,
na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru

a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na
tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje (obdobne NS SR 5Cdo 415/2012). Zastával názor, že súd prvej
inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
a exekučné konanie zastavil. Navrhol, aby súd druhej inštancie podľa § 389 CSP napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň

žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 C.s.p.) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
(§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až§ 381 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zastavenie exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a spisového materiálu dospel k záveru, že súd
prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite v tomto smere odôvodnil.

10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Závery súdu prvej inštancie o tom, prečo bolo potrebné exekúciu zastaviť, sú právne odôvodnené.
Z dôvodu potreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť odvolací súd
považuje za potrebné doplniť (§ 387 ods. 2 C.s.p. in fine) ešte nasledovné:

13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že vlastný právny vzťah
týkajúcisaoprávnenéhoapovinnéhovznikolnazákladespotrebiteľskejzmluvy.Spotrebiteľskýcharakter
právneho vzťahu vyplýva z toho, že povinný vystupoval ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ,
konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný je označený v zmluve o úvere
takými údajmi ako bydlisko, rodné číslo a číslo OP, ktoré sú charakteristické pre fyzickú osobu -

spotrebiteľa. Naproti tomu povinný je označený v zmluve o úvere číslom IČO, miestom podnikania a
číslom živnostenského registra, ale čo však nepreukazuje, že pri uzavretí zmluvy o úvere konal ako
podnikateľ. V zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Keďže oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, oprávnený pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval
v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 2 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že povinný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho
v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa a zároveň
je spotrebiteľom i v zmysle § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom
na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť oprávnený ako dodávateľ povinnému
ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm.
d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže zároveň nebolo preukázané, že by zmluva
uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, nie je vylúčená ani spod jurisdikcie tohto zákona.

15. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné
posudzovať podľa ustanovení § 52 a nasl. OZ, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv.
absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené,
vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou

sú v danom prípade ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou
je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
citovanýchustanoveníObčianskehozákonníkaapríslušnýchustanovenízákonaoochranespotrebiteľa.

16. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných

strán zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľná. Neprijateľnou sa stáva vtedy, ak spôsobuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnej
strany.17. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. V porovnaní
s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože v prípade

sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných
strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy,
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi
konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako

slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
neuvedomuje. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu.

18. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ je potrebné vykladať tak, že rozhodcovskú doložku nie je
možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ust. § 53

ods. 4 písm. r/ OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým
o dôsledkoch, ktoré zakladá a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. O doložku,
ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide teda aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ako je tomu v
danom prípade, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,

spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor,
že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, a to na vybraný rozhodcovský
súd.

19. Odvolací súd nespochybňuje právne stanovisko, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej
zmluve bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská zmluva. Podstatnou z hľadiska vyslovenia
absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom
vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej
zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská zmluva nebola, napriek

jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber
predpokladaný v dojednanej zmluve. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh
na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR
garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom.

20. Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie, odvolací súd je toho názoru, že zmluvná podmienka
dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná
rozhodcovský súd, ak žalobcom je veriteľ - dodávateľ, čím v prípade podania žaloby dodávateľom
núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súdom fakticky vybraným dodávateľom a
zbavuje ho možnosti riešiť spor pred inak príslušným štátnym súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo)
prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný.
Neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil s použitím cit. § 3 ods. 3 zák.
č. 250/2007 Z.z. a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za použitia ich eurokonformného výkladu, s

poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR.

21. Keďže predmetná rozhodcovská zmluva, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná a
keďže potom medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a

nasledujúcich zák. č. 244/2002 Z. z., nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci
konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul, je preto
právne neúčinný, nulitný, ničotný, neschopný vyvolať právne následky. Exekučný titul je teda v rozpore
so zákonom, v dôsledku čoho boli splnené podmienky § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pre zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, že súd už skôr

rozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, je potrebné exekúciu podľa § 57 ods. 2 a § 58
ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 ZORK zastaviť.22. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti civilného procesu bolo potom už nadbytočným zaoberať sa
ďalším obsahom zmluvy o úvere a prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných podmienok.

23. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie v časti zastavenia exekúcie i súvisiacich výrokoch o trovách exekúcie ako vecne správne s
použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods.1 CSP

za použitia ust. § 255 ods.1 CSP. Povinný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak preukázateľne mu
žiadne účelne vynaložené trovy nevznikli, preto aplikujúc čl. 4 CSP mu ich náhradu nepriznal.

25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).