Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120202113
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3120202113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej

a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: HUTNÍ PROJEKT
Frýdek - Místek a.s. so sídlom 28. října 1495, Místek,
738 01 Frýdek - Místek, ČR, IČO 451 93 584, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Stopka,
JUDr. Cisarík s.r.o., Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO 36 866 849 proti žalovanému MAKS-D,
s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 1, 972 71 Nováky, IČO 36 332 534, právne zastúpenému Advokátska
kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., Žižkova 4E,
040 01 Košice, IČO 47 244 488, o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cbi/2/2020-249 zo dňa 27.
augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III.
p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je proti žalovanému

veriteľom pohľadávky v sume 474 493,81 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 343/1 v
reštrukturalizácii žalovaného povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2019, vyplývajúcej zo Smlouvy o společnosti zo dňa 02.10.2015,
uzavretej stranami sporu, Smlouvy o dílo ev. č. 0579/2015 zo dňa 18.11.2015
a Dohody o úpravě vzájemných práv a povinností a o narovnání ku smlouvě o dílo „Univerzální
granulační linka a dusičnan amonný“ zo dňa 01.10.2019. Výrokom II. žalobu
v časti o určenie vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu v sume 474 493,81 Eur, zapísanej

v zozname pohľadávok pod č. 343/1 v reštrukturalizácii žalovaného povolenej uznesením Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2019, zamietol. Výrokom III. rozhodol o trovách konania
tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, zistené vykonaným
dokazovaním: uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2019,
publikovaným v Obchodnom vestníku č., 237/2019 zo dňa 09.12.2019, bola povolená reštrukturalizácia

žalovaného, pričom do funkcie správcu bol ustanovený Bankruptcy and recovery innovative corporation
k.s. so sídlom kancelárie Mierové námestie 8, Trenčín, IČO 51 643 162. Súhrnnou prihláškou
nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 zo dňa 23.12.2019 si žalobca v označenej reštrukturalizácii
žalovaného prihlásil pohľadávkuv celkovej sume 474 493,81 Eur (istina). Ako právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške uviedol:
Neuhradenie podielu na strate v zmysle Zmluvy o spoločnosti zo dňa 02.10.2015. Dňa 02.10.2015
uzatvoril veriteľ s dlžníkom Zmluvu o spoločnosti, v zmysle ktorej bol dohodnutý spoločný postup

spoločností veriteľa a dlžníka pri realizácii zákazky pre spoločnosť Lovochemie a.s.. Následne dňa
18.11.2015 bola medzi spoločnosťami veriteľa
a dlžníka a spoločnosťou Lovochemie a.s. uzatvorená Zmluva o dielo "Univerzální granulační linka
a dusičnan amonný." Z článku IX. Predmetnej Zmluvy o spoločnosti vyplýva spôsob akým sa budú
spoločníci podieľať na rozdelení zisku prípadne akým spôsobom sa budú podieľať na vysporiadaní

vzniknutej straty podľa pomeru, ktorý bol určený v čl. VII. ods. 1.
V zmysle čl. IX Zmluvy o spoločnosti zo dňa 02.10.2015, „Společníci společnosti se dohodli, že v případě
ztráty sa společníci společnosti budou podílet na ztrátě v poměru podle podílu účasti popsaných v ods.
1 článku VII této smlouvy, pokud se společníci nedohodou jinak.
V zmysle čl. VII. Zmluvy o spoločnosti zo dňa 02.10.2015, „Podíly společníku na majetku společnosti
získaném činností směrující k dosažení účelu stejně tak jako i podíly společníku společnosti na výdajích

vynaložených na dosažení, zabezpečení a udržení příjmu společnosti (dále jen "podíl ") jsou následující:
1.1 MAKS-D ve výši 60 %, 1.2 HUTNÍ PROJEKT Frýdek-Místek ve výši 40 %. Po skončení zákazky
veriteľ a dlžník uzatvorili so spoločnosťou Lovochemie a.s. Dohodu u urovnaní, v rámci ktorej bola
konštatovaná celková strata vo výške 231 271 292,- Kč. Veriteľ následne uskutočnil kalkuláciu tejto
stratovej zákazky

a vypočítal, že podiel dlžníka na stratovej zákazke pre spoločnosť Lovochemia a.s. je
12 073 495,-Kč. Dňa 10.12.2019 zaslal veriteľ dlžníkovi výzvu na úhradu dlžnej sumy,
k dnešnému dňu však k úhrade zo strany dlžníka nedošlo. Na základe vyššie uvedených skutočností
si veriteľ v reštrukturalizačnom konaní uplatňuje sumu 474.493,81 Eur (táto suma zodpovedá sume 12
073 495,- Kč prepočítaná kurzom Národnej banky Slovenska zo dňa 23.12.2019). Z výpisu žalovanej

pohľadávky zo zoznamu pohľadávok (zapísaná pod č. 343/1) je zrejmé, že správca v predmetnej
reštrukturalizácii žalovaného uvedenú pohľadávku poprel čo do jej výšky a právneho dôvodu vzniku.
Ako dôvod popretia právneho dôvodu vzniku žalovanej pohľadávky uviedol: „Zmluva o spoločnosti
zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému
spoločníkovi. Uvedený nárok nevyplýva ani z článku IX., ani z článku VII. Zmluvy o spoločnosti, na ktoré

sa veriteľ odvoláva pri odôvodňovaní právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky. Uplatnený nárok veriteľa
nevyplýva ani zo Zmluvy o dielo zo dňa 18.11.2015 a ani z Dohody o úprave nájomných práva povinností
a o narovnaní ku Zmluve o dielo zo dňa 01.10.2019.“ Ako dôvod popretia výšky pohľadávky správca
v zozname pohľadávok uviedol: „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného
spoločníkauplatniťsinákladyalebostratuvočidruhémuspoločníkovi.“Zpísomnéhovyhotoveniazmluvy

je zrejmé, že dňa 02.10.2015 uzavreli strany sporu, v zmysle § 2716 a nasl. Občanského zákoníka (zák.
č. 89/2012 Sb.) platného v ČR, Smlouvu o společnosti, ktorou sa dohodli na vytvorení spoločnosti, v
ktorej bude každý zo spoločníkov vyvíjať súvislú činnosť za účelom získania a realizácie zákazky pre
Lovochemie, a.s. „Univerzální granulační linka a dusičnan amonný“ spôsobom uvedeným v tejto zmluve
(účel - čl. I bod 1 Smlouvy o společnosti). Podľa čl. VII (Výše podílu společníku) bodu 1 Smlouvy o

společnosti, podiely spoločníkov na majetku spoločnosti, získanom činnosťou spoločnosti smerujúcou
k dosiahnutiu účelu, rovnako tak ako aj podiely spoločníkov spoločnosti na výdavkoch vynaložených
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov spoločnosti (ďalej len „podiel“) sú nasledovné: 1.1.
MAKS-D vo výške 60 %,
1.2. HUTNÍ PROJEKT Frýdek-Místek vo výške 40 %. Podľa čl. IX (Rozdělení zisku a ztráty mezi

společníku společnosti) bodu 1 Smlouvy o společnosti, spoločníci spoločnosti sa dohodli, že v prípade
dosiahnutia zisku si spoločníci spoločnosti zisk rozdelia v pomere podľa podielov účasti popísaných v
ods. 1 čl. VII tejto zmluvy, pokiaľ sa spoločníci nedohodnú inak. Podľa čl. IX (Rozdělení zisku a ztráty
mezi společníku společnosti) bodu 2 Smlouvy
o společnosti, spoločníci spoločnosti sa dohodli, že v prípade vzniku straty sa spoločníci spoločnosti

budú podieľať na strate v pomere podľa podielov účasti popísaných v ods. 1 čl. VII tejto zmluvy, pokiaľ sa
spoločníci nedohodnú inak. Dňa 18.11.2015 uzavrela Lovochemia, a.s. ako objednávateľ so žalobcom
a žalovaným ako zhotoviteľmi Smlouvu
o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonný“. Dňa 01.10.2019 uzavrela Lovochemia, a.s. ako
objednávateľ so žalobcom a žalovaným ako zhotoviteľmi Dohodu

o úpravě vzájemných práv a povinností a o narovnaní ke Smlouve o dílo „Univerzální granulační linka
a dusičnan amonný“.1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 124 ods. 1, 2, 4, 6, zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), § 2716, § 2728, § 2744, § 2746
ods. 1, 2, § 2734, § 1876 ods. 2 Občanského zákoníka (zák. č. 89/2012 Sb.) platného v

ČR. Zdôraznil, že v incidenčnom konaní je súd oprávnený preskúmavať pohľadávku popretú
správcom v reštrukturalizačnom konaní len v rozsahu dôvodov uvedených v popieracom prejave
zaznamenanom správcom v zozname pohľadávok. Týmto popieracím prejavom správca vymedzuje
predmet incidenčného konania. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS/409/2013-49 zo dňa 11.09.2014,

v zmysle ktorého je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní,
preskúmavať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení popierať alebo nie, pričom nedostatok
popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojení
v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovne preskúmavanie uplatnenej pohľadávky
súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o
tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave

správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v reštrukturalizácii tak, ako
bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku
proti dlžníkovi a ktorom by tak predmetom konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi
nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V reštrukturalizácii si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne
určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné rozhodnutie o tom, či v

reštrukturalizácii budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 124 ZKR je zrejmé, že „rozhodnutie“
správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v
podstate konečné, keďže proti nemu v rámci reštrukturalizačného konania neexistuje žiaden prostriedok
nápravy. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky
odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom

preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či
správcom uvedený dôvod popretia je daný, alebo či uvedený dôvod neexistuje. Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii preskúmavanie prihlásených pohľadávok zveruje správcovi, a nie reštrukturalizačnému
súdu. Správca nemôže zodpovednosť za svoju činnosť prenášať na reštrukturalizačný súd. Taktiež
podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017 „Jediným oprávneným

subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej
podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou
starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu
poprieť. Zároveň zákon o konkurze
a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom

incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie
opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu
a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z
tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy
v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť,

opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený
preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom
v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty
(zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať
nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom

rozsahu za zistenú.“ Podľa § 124 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, správca, okrem iného preskúma
vymáhateľnosť prihlásenej pohľadávky, a ak zistí jej spornosť, predmetnú pohľadávku poprie čo do
vymáhateľnosti. Následne sa veriteľ, v zmysle § 124 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, môže žalobou podanou voči dlžníkovi

domáhať, aby súd určil vymáhateľnosť popretej pohľadávky. Vzhľadom k tomu,
že žalovaná pohľadávka nebola správcom v označenej reštrukturalizácii žalovaného popretá čo do jej
vymáhateľnosti, súd zamietol žalobu v časti o určenie vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu v sume 474
493,81 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 343/1
v reštrukturalizácii žalovaného povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2019 zo

dňa 03.12.2019, nakoľko v spore nemal preukázaný právny záujem žalobcu na takomto určení.

1.4 Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z výpisu žalovanej pohľadávky zo zoznamu pohľadávok,
vedeného v predmetnej reštrukturalizácii žalovaného, je zrejmé, že reštrukturalizačný správca poprelžalovanú pohľadávku čo do jej výšky. Ako dôvod popretia výšky pohľadávky v sume 474 493,81 Eur
uviedol: „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady
alebo stratu voči druhému spoločníkovi.“ Vzhľadom k citovanému dôvodu popretia súd posúdil popretie

výšky uvedenej pohľadávky ako neopodstatnené, nakoľko správca riadne neuviedol dôvod popretia
výšky pohľadávky, keďže citovaný dôvod namieta jej pravosť, a nie výšku. Výška pohľadávky je popretá
vtedy, ak sa tvrdí, že tu pohľadávka síce je, avšak dlžník dlhuje menej, než koľko bolo v prihláške
uvedené (tvrdenie, že dlžník nič nedlhuje, predstavuje popretie pravosti pohľadávky). Ten, kto popiera
výšku pohľadávky, musí súčasne tvrdiť, aká je v skutočnosti výška pohľadávky. (ČR) 152/2002 Súd

podotýka, že správca neuviedol konkrétnu výšku prihlásenej pohľadávky. Vzhľadom k uvedenému súd
tiež nenariadil znalecké dokazovanie za účelom preukázania správnosti výšky žalovanej pohľadávky,
a to aj s prihliadnutím na to, že správca v popieracom prejave v zozname pohľadávok správnosť
výšky nerozporoval. Je potrebné mať na zreteli, že správca musí pri popieraní právneho dôvodu vzniku
pohľadávky zistiť, či predmetná pohľadávka podľa hmotného práva vznikla, a ak áno, tak v akej výške.
Právny dôvod vzniku teda zahrnuje aj konkrétnu právnu skutočnosť, na základe ktorej pohľadávka

vznikla (napr. zmluvu a pod.). Ak správca nezistí existenciu právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky (jej
oprávnenosť), musí ju poprieť. Z výpisu žalovanej pohľadávky zo zoznamu pohľadávok je zrejmé, že ako
dôvod popretia jej právneho dôvodu vzniku správca uviedol: „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015
neurčuje nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi. Uvedený
nárok nevyplýva ani

z článku IX, ani z článku VII Zmluvy o spoločnosti, na ktoré sa veriteľ odvoláva pri odôvodňovaní
právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky. Uplatnený nárok veriteľa nevyplýva ani zo Zmluvy o dielo zo
dňa 18.11.2015 a ani z Dohody o úprave nájomných práva povinností a o narovnaní ku Zmluve o dielo
zo dňa 01.10.2019.“ V čl. VII bode 1 Smlouvy
o společnosti sa strany dohodli na výške ich podielov ako na majetku spoločnosti, získanom jej

činnosťou, tak i na výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
spoločnosti (žalobca 40 %, žalovaný 60 %). V čl. IX bode 2 Smlouvy o společnosti sa strany dohodli,
že i na strate sa budú ako spoločníci podieľať v pomere podľa ich podielov. Vzhľadom k tomu, aj s
prihliadnutím na ust. § 1876 ods. 2 Obč. zák. platného v ČR, mal súd zato, že popierací prejav správcu
vo vzťahu k popretiu právneho dôvodu vzniku žalovanej pohľadávky neobstojí. Smlouva o společnosti v

citovaných článkoch určuje podiely spoločníkov ako na výdavkoch, tak i na strate spoločnosti, a teda ak
žalobca ako spoločník, ktorý v režime § 2728 ods. 1 Obč. zák. platného v ČR, vynaložil viac nákladov
na činnosť spoločnosti, alebo uhradil jej veriteľom viac ako vzhľadom na obsah Smlouvy o společnosti
zodpovedalo jeho podielu (čo správca v zozname pohľadávok nepoprel), bol oprávnený od žalovaného
ako druhého spoločníka požadovať náhradu toho, čo za neho podľa ich dohodnutých podielov plnil.

V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo 413/2005.
Taktiež v zmysle čl. XI bodu 2 Smlouvy
o společnosti v prípade zániku spoločnosti majú spoločníci nárok na podiel na majetku získanom
činnosťou smerujúcou k dosiahnutiu účelu spoločnosti poníženom o podiel na výdavkoch spoločnosti
vynaložených na dosiahnutie a udržanie príjmov spoločnosti v pomere podľa čl. VI tejto zmluvy. Z

citovaných zmluvných i zákonných ustanovení je teda zrejmé, že Smlouva o společnosti zo dňa
02.10.2015 určuje nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi,
pričom takýto nárok vyplýva aj z jej čl. IX
a čl. VII. Účelom založenia spoločnosti na základe Smlouvy o společnosti bolo získanie
a realizácia zákazky pre Lovochemie a.s. „Univerzální granulační linka a dusičnan amonny“. Medzi

stranami nebolo sporné, že ako zhotovitelia uzavreli s Lovochemie a.s. ako objednávateľom Smluvu
o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonny“, a tiež že si ich vzájomné práva a povinnosti
upravili aj Dohodou o úpravě vzájemných práv a povinností a o narovnaní ke Smlouvě o dílo „Univerzální
granulační linka a dusičnan amonny“. Vzhľadom k tomu, že istina žalovanej pohľadávky predstavuje
(podľa prihlášky pohľadávky žalobcu) neuhradený podiel na strate v zmysle Smlouvy o společnosti, mal

súd zato
(aj s prihliadnutím na výpovede štatutárnych zástupcov strán a svedkov, že právnou skutočnosťou, na
základe ktorej vznikla žalovaná pohľadávka, je nielen Smlouva
o společnosti, ale i Smlouva o dílo a predmetná Dohoda, nakoľko Smlouva o společnosti definuje výšku
podielov na výdavkoch i na strate vo vzťahu k realizácii diela na základe predmetnej Smlouvy o dílo,

z ktorej vychádzali zmluvné strany i pri úprave ich vzájomných práv a povinnosti Dohodou zo dňa
01.10.2019. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam,
v zmysle § 124 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
súd prvej inštancie určil, že žalobca je proti žalovanému veriteľom pohľadávkyv sume 474 493,81 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 343/1 v reštrukturalizácii žalovaného
povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2019, vyplývajúcej zo
Smlouvy o společnosti zo dňa 02.10.2015, uzavretej stranami sporu, Smlouvy o dílo ev. č. 0579/2015

zo dňa 18.11.2015 a Dohody o úpravě vzájemných práv a povinností a o narovnání ku smlouvě o dílo
„Univerzální granulační linka a dusičnan amonný“ zo dňa 01.10.2019, nakoľko popierací prejav správcu,
ktorý uviedol v predmetnom zozname pohľadávok a ktorým poprel žalovanú pohľadávku čo do jej výšky
a právneho dôvodu jej vzniku, neobstojí. Súd prvej inštancie podotkol, žev písomnom vyjadrení zo dňa
02.06.2020 žalovaný namietal aj to, že žalovaná pohľadávka nie je vedená v účtovníctve strán sporu;

tiež nepreskúmateľnosť dôkazu - Prílohy č. 1 k listine označenej ako „Vypořádaní zákazky Lovochemie
- vyúčtovaní podílu na ztratě“ zo dňa 10.12.2019, pretože žalobca nešpecifikoval žiadnu z položiek v
nej uvedených, pričom nie je odsúhlasená stranami sporu; neskončenie zákazky a trvanie predmetnej
zmluvy o dielo; nenaplnenie účelu Smlouvy
o společnosti; absenciu majetkového vysporiadania medzi stranami. V písomnom vyjadrení zo dňa
17.07.2020 žalovaný doplnil svoje námietky voči žalovanej pohľadávke aj

o nesprávnosť vyčíslenia konkrétnych (jednotlivých) položiek nákladov a skutočnej straty a jej výšky,
pričom poukazoval na to, že práve žalobca je povinný dorovnať žalovanému kompenzáciu v sume 2 916
799,- Kč. S ohľadom na obsah popieracieho prejavu správcu, zaznamenaného v zozname pohľadávok
pri popretí výšky a právneho dôvodu žalovanej pohľadávky v predmetnej reštrukturalizácii žalovaného,
súd posúdil uvedené námietky žalovaného ako právne irelevantné vo vzťahu k neopodstatnenosti

popieracieho prejavu správcu, nakoľko tieto námietky nie sú ako dôvody popretia žalovanej pohľadávky
správcom uvedené v zozname pohľadávok. Súd v incidenčnom konaní nie je oprávnený preskúmavať
popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave obsiahnutom
v zozname pohľadávok (R (ZSR) 7/2017-63).

1.5 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Strany sporu mali v spore
len čiastočný úspech, preto vyslovil, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku čo do výrokov I. a III. podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom namietal
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušil v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo ho v napadnutej časti

zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu
trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie cituje nález
Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014, v zmysle ktorého je predmetom
incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky preskúmanie opodstatnenosti, resp.
neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia

je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Išlo o situáciu, keď správca poprel pohľadávku čo do
vymáhateľnosti a nie čo do právneho dôvodu. V rámci tohto súdneho konania však správca poprel
pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu
a zároveň i výšky, teda správca spochybnil samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Právny názor
súdu prvej inštancie je vytrhnutý z kontextu a nie je aplikovateľný na predmetnú právnu vec. Správca v

žiadnom prípade nerozhoduje o pohľadávke, ktorú popiera z dôvodu jej spornosti a tvrdenie súdu prvej
inštancie, že z konštrukcie § 124 ZKR je zrejmé, že rozhodnutie správcu o tom, že pohľadávka bude
uspokojená v určitom rozsahu alebo
v určitom poradiť, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci reštrukturalizačného konanie
neexistuje žiaden prostriedok nápravy, je aplikovateľné len výlučne na prípady, ak správca nepoprie

pohľadávku veriteľa. V zmysle § 124 ods. 1 správca poprie pohľadávku výlučne z dôvodov, ak je sporný
právny dôvod, vymáhateľnosť, výška alebo zabezpečenie pohľadávky. V predmetnej veci správca
poprel pohľadávku z dôvodu spornosti právneho dôvodu pohľadávky aj výšky, pričom poprel celú výšku
pohľadávky, teda jej pravosť. Súd prvej inštancie bol povinný v intenciách popierajúceho úkonu správcu
posúdiť

pravosť žalobcom prihlásenej pohľadávky na základe dôkazov predložených žalovaným
v incidenčnom konaní. Poukázal na názor právnej teórie (Ďurica, M.: Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii, Komentár, C.H.BECK, 2012, Bratislava, s. 845), podľa ktorej ak správca bude mať
pochybnosti o výške pohľadávky, musí z opatrnosti poprieť výšku pohľadávky.
V predmetnej veci správca mal pochybnosti o výške pohľadávky žalobcu, ktorý ju ani neeviduje

v účtovníctve. Zároveň, ako vyplýva z dôkazov predložených v súdnom konaní, je zrejmé, že
prihlásená pohľadávka žalobcu ani nevznikla. Pravosť znamená oprávnenosť pohľadávky spravidla
podľa hmotného práva. Správca (v incidenčnom konaní súd) musí pri popieraní pravosti zistiť, či
pohľadávka podľa hmotného práva vznikla, a ak áno, v akej výške(Ďurica, M.: Zákon o konkurze areštrukturalizácii, Komentár, C.H.BECK, 2012, Bratislava, s. 844). V zmysle zákona je teda zrejmé, že
súdy v incidenčnom konaní nerozhodujú o pohľadávkach, ktoré neboli popreté. Naopak, ak správca v
zákonom stanovenej lehote poprie spornú pohľadávku, veriteľ je oprávnený podať žalobu na určenie

popretej pohľadávky. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu, ktorý nezodpovedá predmetu
konania. V zmysle § 124 ods. 4 ZKR je daný jednoznačne predmet incidenčného konania, teda určenie
pohľadávky veriteľa a nie posúdenie popieracieho prejavu správcu, ako uvádza súd prvej inštancie.
Právny názor súdu prvej inštancie je tak v rozpore so žalobným návrhom. Súd prvej inštancie bol povinný
posúdiť samotnú výšku pohľadávky žalobcu i na základe dôkazov predložených žalovaným. Tieto vady

viedli k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý je garantovaný Ústavou SR a medzinárodnými
dokumentami. Žalovanému súd prvej inštancie odoprel procesné právo tvrdiť skutočnosti, predkladať
dôkazy a vykonať ich z dôvodu, že nesprávne určil predmet incidenčného konania. Súd tvrdenia
a dôkazy predložené žalovaným vyhodnotil nesprávne.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu,

podľa ktorého v incidenčnom konaní je súd oprávnený preskúmavať pohľadávku popretú správcom v
reštrukturalizačnom konaní len v rozsahu dôvodov uvedených v popieracom prejave zaznamenanom
správcom v zozname pohľadávok. Predmetom tohto konania je dôvod popretia pohľadávky tak, ako
je v popretí pohľadávky správcom vymedzený. Z citovaného popretia pohľadávky správcom je zrejmé,
že číselné vyjadrenie žalovanej pohľadávky správcom rozporované nebolo a jeho skúmanie z pohľadu

žalobcu nebolo dôvodné. Napriek uvedenému má za to, že predloženými listinami dostatočne preukázal
dôvodnosť nároku aj z pohľadu jeho vyčíslenia. Účelom incidenčného konania je rozhodnutie o tom, či
správcom uvedený popierací prejav obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave
správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku
z uspokojenia v reštrukturalizácii tak, ako bola prihlásená. Zo strany súdu prvej inštancie nebolo

žalovanému odopreté právo tvrdiť skutočnosti, predkladať dôkazy a ich vykonať. Žalovaným
produkované námietky v konaní nad rámec predmetu konania boli nedôvodné
a nadbytočné a z daného dôvodu vyhodnotenie ďalších námietok zo strany žalovaného bolo právne
irelevantné. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil priznal mu nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa ďalej písomne vyjadril tak, že zotrváva na skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom
odvolaní a nesúhlasí s argumentáciou žalobcu.

5. Žalobca sa písomne vyjadril tak, že v celom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení
k odvolaniu žalovaného.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),

t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

7. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie.

8. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.12. Žalovaný v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, spočívajúce
v tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti).

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16.Odvolacísúdpopreskúmanívecizistil,žeodvolacienámietkyžalovanéhoniesúdôvodnéarozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny.

17. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti,
či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú
procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu,
odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné

vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Vychádzajúc z
obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy
upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných
povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní
dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

18. V rozhodovanej veci odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany, skonštatoval, že
prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191

ods. 1 CSP a v napadnutom rozsudku sa riadne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou
strán vznesenou v prvostupňovom konaní. Popísané skutkové a právne závery súd prvej inštancie
náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods.
2 až 4 CSP i rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít.19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením.

20. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že predmetom prejednávanej veci bola žaloba o
určenie pohľadávky popretej v reštrukturalizácii (incidenčná žaloba), pričom
boli naplnené hmotno-právne podmienky podania incidenčnej žaloby, ktorá skutočnosť v odvolacom
konaní spochybnená nebola.

21. Podľa § 124 ods. 1 ZoKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou
preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka;
správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať
za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne
zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom
rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,

vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva
sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade
konaniapodľaodseku4úspešný.Dôvodompopretiaprihlásenejpohľadávkynemôžebyťlenskutočnosť,
že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých
záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich

právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

22. Podľa § 124 ods. 4 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva

popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

23. V prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá podľa § 124 ods. 1 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, ten má podľa § 124 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo domáhať sa na
súde tzv. incidenčnou žalobou v incidenčnom konaní určenia popretej pohľadávky. Incidenčné konanie

je bežné sporové konanie, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd. Obsah žaloby v
incidenčnom spore je determinovaný obsahom popieracieho prejavu správcu - ak správca poprie právny
dôvod či výšku, má sa veriteľ domáhať niečoho iného, než keby správca poprel len vykonateľnosť (porov.
Ďurica M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Bratislava : IURA EDITION, 2012, s. 251 a nasl.).

24. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným zhodne s názorom súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že
účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí
alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú
pohľadávkuzuspokojeniatak,akobolaprihlásená -viďsúdomprvejinštanciecitovanýnálezÚstavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS/409/2013-49 zo dňa 11.09.2014 (pozn. - a to bez ohľadu na to, či správca

poprel pohľadávku čo do vymáhateľnosti alebo /i/ čo do čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia
zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva).

25. I podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017 jediným
oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca

konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s
odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom
rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze
a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom
incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie

opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu
a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z
tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy
v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť,
opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený

preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom
v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty
(zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzaťnové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom
rozsahu za zistenú.

26. Odvolací súd v konaní nezistil dôvod, pre ktorý by bolo v súdenej veci namieste odkloniť sa od
uvedených právnych záverov vyšších súdnych autorít.

27. V súdenej veci sa žalobca žalobou, doručenou súdu dňa 06.03.2020, domáhal určenia, že je proti
žalovanému veriteľom pohľadávky v sume 474 493,81 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod č.

343/1 v reštrukturalizácii žalovaného povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2019
zo dňa 03.12.2019, vyplývajúcej zo Smlouvy o společnosti zo dňa 02.10.2015, uzavretej stranami sporu,
Smlouvy o dílo ev. č. 0579/2015 zo dňa 18.11.2015 a Dohody o úpravě vzájemných práv a povinností a
o narovnání ku smlouvě o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonný“ zo dňa 01.10.2019;, a
že pohľadávka žalobcu v sume 474 493,81 Eur, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 343/1
vreštrukturalizáciižalovanéhopovolenejuznesenímOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.40R/1/2019zodňa

03.12.2019, je vymáhateľná. Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2019,
zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 237/2019 dňa
09.12.2019, povolil reštrukturalizáciu dlžníka - žalovaného. Súčasne bol ustanovený reštrukturalizačný
správca. Lehota na prihlásenie pohľadávok uplynula dňa 09.01.2020; lehota na popieranie pohľadávok
uplynula dňa 10.02.2020a lehota na podanie určovacej žaloby uplynie dňa 09.03.2020. Žalobca

dňa 23.12.2019, teda v prihlasovacej lehote podal na predpísanom tlačive prihlášku pohľadávky do
reštrukturalizácie a k prihláške pripojil prílohy: a) Príloha č. 1 - Zmluva o spoločnosti zo dňa 2.10.2015,
b) Príloha č. 2 - Zmluva o dielo zo dňa 18.11.2015, c) Príloha č. 3 - Dohoda o urovnaní, d) Príloha č. 4 -
Vyúčtovanie straty na zákazke Lovochemie a.s., e) Príloha č. 5 - Výzva na zaplatenie zo dňa 10.12.2019,
f) Príloha č. 6 - Menová kalkulačka zo dňa 23.12.2019 a g) Príloha č. 7 - Plnomocenstvo. Dňa 10.02.2020

reštrukturalizačný správca v zmysle ustanovenia § 124 ods. 2 ZKR poprel
v zozname pohľadávok prihlásenú pohľadávku žalobcu v celom rozsahu, pričom správca ako dôvod
popretia právneho dôvodu pohľadávky uviedol: „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok
jedného spoločníka si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi. Uvedený nárok nevyplýva ani z
článku IX., ani z článku VII. Zmluvy

o spoločnosti, na ktoré sa veriteľ odvoláva pri odôvodňovaní právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky.
Uplatnený nárok veriteľa nevyplýva ani zo Zmluvy o dielo zo dňa 18.11.2015
a ani z Dohody o úprave vzájomných práv a povinností a o narovnaní ku Zmluve o dielo zo dňa
01.10.2019.“ Ako dôvod popretia výšky pohľadávky 474 493,81 eur uviedol „Zmluva o spoločnosti
zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému

spoločníkovi“. Súd prvej inštancie sa potom v predmetnom súdnom konaní správne zaoberal otázkou,
či obstojí popierací prejav reštrukturalizačného správcu, týkajúci sa jednak právneho dôvodu vzniku
pohľadávky žalobcu a jednak jej výšky.

28. Z výpisu žalovanej pohľadávky zo zoznamu pohľadávok je zrejmé, že ako dôvod popretia jej

právneho dôvodu vzniku správca uviedol: „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok
jedného spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi. Uvedený nárok
nevyplýva ani z článku IX, ani z článku VII Zmluvy
o spoločnosti, na ktoré sa veriteľ odvoláva pri odôvodňovaní právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky.
Uplatnený nárok veriteľa nevyplýva ani zo Zmluvy o dielo zo dňa 18.11.2015

a ani z Dohody o úprave nájomných práva povinností a o narovnaní ku Zmluve o dielo zo dňa
01.10.2019.“ Súd prvej inštancie vyhodnotil listinné dôkazy preložené stranami v konaní a správne
dospel k záveru, že popierací prejav správcu vo vzťahu k popretiu právneho dôvodu vzniku žalovanej
pohľadávky neobstojí, pretože Smlouva o společnosti v citovaných článkoch určuje podiely spoločníkov
akonavýdavkoch,takinastratespoločnosti,atedaakžalobcaakospoločník,ktorývrežime§2728ods.

1 Obč. zák. platného v ČR, vynaložil viac nákladov na činnosť spoločnosti, alebo uhradil jej veriteľom
viac ako vzhľadom na obsah Smlouvy
o společnosti zodpovedalo jeho podielu (čo správca v zozname pohľadávok nepoprel), bol oprávnený
od žalovaného ako druhého spoločníka požadovať náhradu toho, čo za neho podľa ich dohodnutých
podielovplnil.Súdprvejinštanciesazaoberalitým,žeúčelomzaloženiaspoločnostinazákladeSmlouvy

o společnosti bolo získanie a realizácia zákazky pre Lovochemie a.s. „Univerzální granulační linka a
dusičnan amonny“, pričom medzi stranami nebolo sporné, že ako zhotovitelia uzavreli s Lovochemie
a.s. ako objednávateľom Smluvu
o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonny“, a tiež že si ich vzájomné právaa povinnosti upravili aj Dohodou o úpravě vzájemných práv a povinností a o narovnaní ke Smlouvě o
dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonny“. Vzhľadom na to, že istina žalovanej pohľadávky
predstavuje podľa prihlášky pohľadávky žalobcu neuhradený podiel na strate v zmysle Smlouvy o

společnosti, záveru súdu prvej inštancie, že právnou skutočnosťou, na základe ktorej vznikla žalovaná
pohľadávka, je nielen Smlouva o společnosti, ale
i Smlouva o dílo a predmetná Dohoda, niet čo vytknúť. S týmito závermi napokon nepolemizuje ani
žalovaný v odvolaní.

29. Z výpisu žalovanej pohľadávky zo zoznamu pohľadávok, vedeného v predmetnej reštrukturalizácii
žalovaného, je zrejmé, že reštrukturalizačný správca ako dôvod popretia výšky pohľadávky v sume 474
493,81Euruviedol:„Zmluvaospoločnostizodňa02.10.2015neurčujenárokjednéhospoločníkauplatniť
si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi.“ Vzhľadom na takto formulovaný dôvod popretia
výšky pohľadávky, súd prvej inštancie správne posúdil toto popretie výšky uvedenej pohľadávky ako
neopodstatnené, nakoľko citovaný dôvod súvisí s námietkou právneho dôvodu pohľadávky, nie osobitne

s jej výškou, pričom súd prvej inštancie uzavrel, že dôvod popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky
reštrukturalizačným správcom neobstojí (viď odseky 14.1 až 14.3 odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie, odsek 28 tohto rozsudku).

30. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného ohľadne porušenia práva na spravodlivý proces procesným

postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa podľa jeho názoru v dôsledku nesprávneho ustálenia predmetu
konania odmietol zaoberať jeho skutkovou i právnou argumentáciou a nevykonal ním navrhnuté dôkazy,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal z jednoznačne
a správne ustáleného predmetu tohto súdneho konania, v napadnutom rozsudku sa vysporiadal so
všetkými skutkovými i právnymi argumentami strán, uviedol, ktoré dôkazy vykonal a ktoré nie, aké

skutočnosti z vykonaných dôkazov zistil, skutkový stav podradil pod príslušné právne normy, ktoré
správne vyložil a aplikoval. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd porušil zásadu rovnosti
procesných strán, resp. právo na spravodlivý proces strán. Súd prvej inštancie vytvoril obom procesným
stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k
vyjadreniam protistrany. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že súd nemusí vykonať všetky dôkazy,

ktoré navrhne strana sporu. O tom, ktoré dôkazy vykoná, rozhoduje súd. Musí však dbať o to, aby
z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť
významnú pre rozhodnutie. Ak sa súd rozhodne dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení
svojho rozsudku. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým
je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz

je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/
nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou.
Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému
overeniualebovyvráteniujedôkaznavrhovaný,bolouždoterajšímkonanímbezdôvodnýchpochybností
overené alebo vyvrátené.

31. V súdenej veci po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie jasne
a zrozumiteľne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, prečo nevykonal ďalšie dôkazy, navrhované
žalovaným (odsek 13 odôvodnenia). Keďže dospel k záveru, že správca
v popieracom prejave v zozname pohľadávok správnosť výšky nerozporoval, logicky

a správne postupoval, keď nenariadil znalecké dokazovanie za účelom preukázania správnosti výšky
žalovanej pohľadávky. Taktiež v odseku 16 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie stručne, jasne
a výstižne uviedol, prečo sa nezaoberal ďalšou skutkovou i právnou argumentáciou žalovaného (resp.
i jeho ďalšími dôkaznými návrhmi), ktorá, s ohľadom na obsah popieracieho prejavu správcu, nebola
opodstatnená.

32. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
o tom, že žaloba v časti o určenie, že žalobca je proti žalovanému veriteľom pohľadávky v sume 474
493,81 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 343/1
v reštrukturalizácii žalovaného povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2019 zo

dňa 03.12.2019, vyplývajúcej zo Smlouvy o společnosti zo dňa 02.10.2015, uzavretej stranami sporu,
Smlouvy o dílo ev. č. 0579/2015 zo dňa 18.11.2015 a Dohody
o úpravě vzájemných práv a povinností a o narovnání ku smlouvě o dílo „Univerzální granulační linka
a dusičnan amonný“ zo dňa 01.10.2019, je dôvodná.33. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

34. Žalovaný v odvolacom konaní neprodukoval žiadne skutkové ani právne argumenty, spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho prospech.
S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výrokoch I. a III. ako vecne správny § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP, s ktorým sa stotožňuje.

35. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorému voči neúspešnému žalovanému patrí

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

39. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2
v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).