Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2K/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121211244
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8121211244.6

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: SK-STRECHY, s.r.o., so sídlom 191 Žakovce
059 73, IČO: 45 934 380, právne zastúpený: JUDr. Barbora Bartáková, advokátka so sídlom kancelárie
Žakovce 191, 059 73 Žakovce, IČO:45 934 380, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka:
SENIORPARK n. o., so sídlom Kvetnica 424, 058 01 Poprad, IČO: 42092230, právne zastúpený: JUDr.
GáborSzáraz,advokátsosídlomkancelárieGarbiarska20,06401StaráĽubovňa,IČO:41986491,takto

r o z h o d o l :

I. návrh navrhovateľa - veriteľa na vyhlásenie konkurzu z a m i e t a,

II. p r i z n á v a dlžníkovi voči navrhovateľovi - veriteľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29.12.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa - veriteľa, ktorým žiadal, aby súd
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: SENIORPARK n. o., so sídlom Kvetnica 424, 058 01 Poprad, IČO:
42092230.

2. V návrhu navrhovateľ - veriteľ uviedol, že voči dlžníkovi eviduje pohľadávku v celkovej výške
XXX.XXX,XX €. Pohľadávka mala vzniknúť titulom uzatvorenia Zmluvy o dielo zo dňa 23.04.2020, na

základe ktorej navrhovateľ - veriteľ pre dlžníka vykonal stavebné úpravy a udržiavacie práce v rozsahu
podľa projektovej dokumentácie, výkaz výmeru podľa platných STN v zmysle článku 2, bod 1.1 Zmluvy
o dielo. Navrhovateľ riadne a včas vykonal pre dlžníka dielo v zmysle jednotlivých ustanovení Zmluvy
o dielo a vystavil dlžníkovi Faktúru č. XXXXX, zo dňa 23.07.2020 vo výške XX.XXX,XX € vrátane
DPH, ktorú dlžník uhradil dňa 2.11.2020 v plnej výške, faktúru č. XXXXX., zo dňa 21.08.2020 vo výške
XX.XXX,XX € s DPH, ktorú dlžník uhradil dňa 1.02.2021 v plnej výške, faktúru č. XXXXX, zo dňa

24.09.2020, vo výške XX.XXX,XX € vrátane DPH, ktorú dlžník uhradil dňa 2.02.2021 v plnej výške,
faktúru č. XXXXXX zo dňa 30.10.2020 vo výške 1XX.XXX,XX € vrátane DPH, ktorú dlžník ku dňu
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu neuhradil ani len čiastočne, fakturovanú na základe vykonaných
prác s dodávkou materiálov na základe SVP č. 4 za 09-10/2020, Zmluva o dielo č. 3/2019, faktúru č.
XXXXXX zo dňa 30.11.2020 vo výške XXX.XXX,XX € vrátane DPH, ktorú dlžník ku dňu podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu neuhradil a to ani čiastočne, fakturovanú na základe SVP č. 5 za 10-11/2020,

Zmluva o dielo č. 3/2019. Navrhovateľ riadne doručil dlžníkovi faktúry č. XXXXXX a XXXXXX vrátane
všetkých povinných príloh a náležitosti Zmluvy o dielo. Faktúra č. 122020 nadobudla splatnosť dňa
30.12.2020afaktúrač.XXXXXX nadobudlasplatnosťdňa30.01.2021.Vzmyslečlánku7Zmluvyodielo
si navrhovateľ a dlžník dohodli úroky z omeškania vo výške 8 %. Príslušenstvo vyššie špecifikovaných
pohľadávok preto ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu predstavuje spolu XX.XXX,XX €
(X.XXX,XX € + X.XXX,XX €). Navrhovateľ zaslal dlžníkovi upomienku zo dňa 10.09.2021, doručenú

dlžníkovi dňa 20.09.2021, kde ho opakovane vyzval na úhradu uvedených pohľadávok. Navrhovateľ ku
dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu neeviduje úhradu vyššie uvedených pohľadávok.3. Navrhovateľ - veriteľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu označil ďalšieho veriteľa s pohľadávkou voči
dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti: C. Pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o dielo, uzatvorenej

medzi navrhovateľom - veriteľom a dlžníkom, na základe ktorej navrhovateľ - veriteľ vykonal pre dlžníka
práce na diele a najviac aj práce, ktoré neboli súčasťou projektu v zmysle Zmluvy o diele, boli však
vykonané so súhlasom dlžníka. Jednalo sa o vybudovanie spevnenej plochy so spevneným múrom pod
altánkami, elektroinštalácia s rozvodovou skriňou pri altánkoch, elektroinštalácia s rozvodovou skriňou a
chodfontány.CelkováhodnotaodsúhlasenýchariadnevykonanýchprácpredstavovalaX.XXX,XX€bez

DPH. Navrhovateľ - veriteľ následne v pozícií postupcu uzatvoril s C. Zmluvu o postúpení pohľadávky
zo dňa 15.09.2021, predmetom ktorej bolo postúpenie vyššie uvedenej pohľadávky na postupníka.
Postúpenie dlžníkovi bolo riadne oznámené a dlžník bol aj nadobúdateľom pohľadávky riadne vyzvaný
na jej úhradu.

4. Uznesením č. k. 2K/17/2021-64 zo dňa 17.01.2022 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa

21.01.2022 súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi.

5. Uznesením č. k. 2K/17/2021-68 zo dňa 24.01.2022 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa
31.01.2022 súd vyzval dlžníka, aby sa vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a
osvedčil svoju platobnú schopnosť. Zároveň súd určil termín pojednávania, na ktorý predvolal dlžníka

a upovedomil o ňom veriteľov dlžníka.

6. Dňa 14.02.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie dlžníka k návrhu na vyhlásenie konkurz na jeho
majetok. Dlžník vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 13.04.2018 bola medzi ním ako prijímateľom
a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako poskytovateľom uzavretá Zmluva o

poskytnutí nenávratného finančného príspevku s účinnosťou 20.04.2018, následné zmenená Dodatkom
č. 1 zo dňa 06.05.2019, s účinnosťou 17.05.2019 a Dodatkom č. 2 zo dňa 25.09.2020 s účinnosťou
29.09.2020 ( ďalej len „ Zmluva o NFP “). Predmetom Zmluvy o NFP bolo realizovanie projektu
„ Revitalizácia centrálneho parku Poprad - Kvetnica.“ Použitý systém financovania bol Zmluve o NFP
dohodnutý ako predfinancovanie s tým, že 95% celkových výdavkov poskytne poskytovateľ a 5 %

zabezpečí z vlastných zdrojov prijímateľ - dlžník. Dňa 23.04.2020 bola uzatvorená Zmluva o dielo č.
032019 ( ďalej len „ Zmluva o dielo “) medzi objednávateľom - dlžníkom a zhotoviteľom - navrhovateľom /
veriteľom. Predmetná Zmluva o dielo ako aj výber zhotoviteľa bola výsledkom verejného obstarávania
v zmysle zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní. Projekt „Revitalizácia centrálneho parku v
Poprade - Kvetnica mal byť realizovaný v súlade s výkresovou projektovou dokumentáciou, v súlade so

sprievodnou dokumentáciou, v súlade s projektovou dokumentáciou, v súlade s technickými správami,
ktoré tvorili prílohu súťažných podmienok; všetky odborné technické práce a služby sa mali realizovať
v súlade s príslušnými technickými normami, vo vhodnom termíne, vhodným technologickým postupom
a v súlade so zákonom, platnými technickými normami a všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Dňa 01.06.2020 bolo dlžníkom ako objednávateľom odovzdané stavenisko, a dňa 30.11.2020 bol

spísaný Protokol o odovzdaní diela. Následne 07.12.2020 dlžník reklamoval poškodenú strechu altánku,
ako aj žiadal o odstránenie spadnutého oplotenia. Navrhovateľ / veriteľ uvedenú reklamáciu vybavil.
Následne15.12.2020dlžníkreklamovalparkovaciuplochu.Navrhovateľ/veriteľreklamáciuvstanovenej
lehote nevybavil. Z uvedeného dôvodu dlžník postupoval v Zmysle zmluvy o dielo, konkrétne Čl. 8
Odovzdanie a prevzatie predmetu zmluvy, záruky bod 8.13., 8.14., 8.15., 8.16., 8.17, a zabezpečil

si firmu, ktorá mala poškodené stojisko dať do pôvodného stavu. Do dnešného dňa stojisko nie je
dokončené z dôvodu, že navrhovateľ / veriteľ ako zhotoviteľ odmietol poskytnúť súčinnosť - odmietol
poskytnúť chýbajúcu dlažbu (cca 100 m2), ako aj odmietol uhradiť náklady, ktoré dlžníkovi vznikli
(polovica stojiska je opravená). Okrem toho má dlžník voči navrhovateľovi / veriteľovi pohľadávku z
titulu spôsobenia škody (poškodené schodisko), z titulu spôsobenia škody (neodborné manipulovanie

s elektroinštaláciou a zapojenie osvetlenia v parku na cudziu budovu, bez vedomia dlžníka - nápravu
tohto protiprávneho stavu musel zariadiť dlžník, opätovne na svoje náklady). Dňa 21.05.2021 dlžník
reklamoval u navrhovateľa / veriteľa aj poškodené osvetlenie. Navrhovateľ / veriteľ reklamáciu osvetlenia
v stanovenej lehote vybavil. Dňa 20.05.2021 prebehla zo strany Poskytovateľa finančná kontrola na
mieste zo strany VÚV ako SO pre IROP. V čase vykonania finančnej kontroly boli Faktúry č. XXXXX,

XXXXXX a XXXXXX v plnej výške uhradené (95 % Poskytovateľom a 5 % Dlžníkom). Posledné
Faktúry XXXXXX a XXXXXX. mali byť uhradené po ukončení finančnej kontroly na mieste. Počas
leta 2021, kedy dlžník riešil nevybavené reklamácie zo strany navrhovateľa / veriteľa, zistil dlžník
množstvo nezrovnalostí týkajúcich sa materiálov použitých na výstavbu diela, ako aj prevedenia diela -vykonaných stavebných prác. O uvedených nezrovnalostiach dlžník navrhovateľa / veriteľa upovedomil,
no navrhovateľ / veriteľ žiadosť o osobné stretnutie na mieste odignoroval. Následne dňa 06.08.2021
dlžník reklamoval u navrhovateľa / veriteľa množstvo zistených vád, pričom dlžník postupoval v

zmysle Zmluvy o dielo, konkrétne ČI. 8 Odovzdanie a prevzatie predmetu zmluvy, záruky bod 8.13. a
primeraných ustanovení Obchodného zákonníka s tým, že žiadal primeranú zľavu z ceny diela. Zároveň
dlžník navrhovateľovi / zhotoviteľovi oznámil, že vzhľadom na rozsah zistených vád, požiadal nezávisle
inštitúcie o vykonanie Auditu kvality stavby a auditu výsevu a vypracovanie znaleckých posudkov.
Následne dlžník postupoval v zmysle Príručky pre prijímateľa IROP a uvedené nezrovnalosti oznámil

VUC PO ako SO pre IROP a Ministerstvu ako RO pre IROP. V zmysle Správy z finančnej kontroly
na mieste zo dňa 06.09.2021 VUC PO ako SO pre IROP pozastavil vyplácanie NFP a predmetnú
spisovú dokumentáciu postúpil RO pre IROP. Dňa 21.09.2021, resp. 22.09.2021 bola dlžníkovi doručená
Upomienka zo dňa 20.09.2021 (dlžník v tomto smere poukázal, že navrhovateľ / veriteľ ako prílohu
k Návrhu na vyhlásenie konkurzu priložil Upomienku zo dňa „10.09.2021 “, kde evidentne antidatoval
dátum predmetnej Upomienky, ako aj upravil jej obsah - predmetná Upomienka nebola nikdy dlžníkovi

doručená), ktorej obsahom bola výzva na zaplatenie Faktúry XXXXXX a XXXXXX, ako aj oznámenie
o údajne „dlžníkom nariadených prác navyše“ - bližšie nešpecifikovaných, ktorých kalkulácia bude
dlžníkovi doručená ). Dlžník uviedol, že zo strany navrhovateľa / veriteľa žiadna kalkulácia nebola nikdy
doručená. Vo vyjadrení zo dňa 15.10.2021 vo vzťahu k faktúram XXXXXX, XXXXXX. dlžník poukázal na
vzájomnú podmienenosť Zmluvy o NFP a Zmluvy o dielo, o ktorých mal navrhovateľ / veriteľ vedomosť,

a ktorá vyplýva aj z ich jednotlivých ustanovení - ČI. 5 Zmluvná cena bod 5.2 „ Predmet tejto Zmluvy
je financovaný na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku cez Integrálny
regionálny operačný program ... . Vzhľadom na túto skutočnosť objednávateľ poskytne zhotoviteľovi
diela finančné prostriedky len v zmysle a za podmienok stanovených poskytovateľom. “ , ČI. 6 Platobné
podmienky bod 6.3 „ Zhotoviteľ berie na vedomie, že celková zmluvná cena podrobne rozpísaná v

ČI. 5 tejto zmluvy bude financovaná z prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu na Základe zmluvy o
poskytnuté NFP objednávateľovi., ČI. 6 Platobné podmienky bod 6.13 „ Platba bude vykonaná v zmysle
všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, po
odsúhlasení právne správneho účtovania Riadiacim orgánom a kontrolným orgánom poskytovateľa
“ a ČI. 6 Platobné podmienky bod 6.14 ,, Zhotoviteľ berie na vedomie, že poskytovateľ pomoci je

povinný vykonať overenie - predtým než poskytne finančné prostriedky vo výške faktúry objednávateľovi.
“ Na základe uvedeného dlžník uviedol, že v zmysle a za podmienok stanovených poskytovateľom
v rámci použitého systému predfinancovanía (NFP sa poskytuje na oprávnené výdavky Projektu na
základe predložených neuhradených účtovných dokladov) boli podané Žiadosti o platbu. Následne v
zmysle a za podmienok stanovených poskytovateľom bol dlžník povinný uhradiť vystavené doklady

súvisiace s realizáciou aktivít projektu Bezodkladne (najneskôr do 3 dní) od pripísania príslušnej platby
na účet zo strany Poskytovateľa. Podľa vyššie uvedeného postupoval dlžník, keď preplatil predtým
vystavené faktúry XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX., a v zmysle vyššie uvedeného musí postupovať aj v
prípade predmetných faktúr XXXXXX a XXXXXX.., t. j. dlžník poskytol Poskytovateľovi všetku potrebnú
súčinnosť, no do dnešného dňa dlžníkovi zo strany Poskytovatelia neboli poskytnuté žiadané finančné

prostriedky z dôvodu neukončenia finančnej kontroly. Ihneď ako boli splnené zmluvne dohodnuté
podmienky, dlžník okamžite posielal Žiadosti o platbu, a že v tom čase mal v pokladni vždy aj výšku
hotovosti pokrývajúcu 5% z fakturovaných súm, na ktorú bol dlžník zazmluvnený. Aj v súčasnosti dlžník
disponuje sumou 5% z nezaplatených faktúr, a to v hotovosti v pokladni, ktoré by mohol okamžite poslať
navrhovateľovi / veriteľovi, ale nedovoľuje to Zmluva o NFP, t.j. aby uvoľnil platbu skôr ako VÚC. Dlžník

zdôraznil, že nakoľko ide o finančne zdroje EU, ktoré sú zazmluvnené, vykonáva sa dôsledná kontrola
zo stany VUC ako SO pre IROP, ako aj Ministerstva ako RO pre IRoP, a teda dlžník má za to, že a ak by
práce boli v súlade s projektom boli by aj vyplatené. Vo vzťahu k údajným „prácam navyše“ žiadal dlžník
navrhovateľa / veriteľa o predloženie písomnej objednávky, nakoľko dlžník o prácach navyše nemal
žiadnu vedomosť - tieto práce si nikdy neobjedal. Prvá zmienka o akejsi kalkulácii prác navyše bola

dlžníkovi oznámená až Upomienkou zo dňa 20.09.2021. Ďalej dlžník upozornil navrhovateľa / veriteľa,
že ani v stavebnom denníku nie je žiadna zmienka o potrebe vykonania prác navyše, a poukázal aj
na zmluvné dojednanie Zmluvy o dielo ČI. 5 Zmluvná cena bod. 5.6, 5.7, 5.8, 5.13, 5.14, 5.15, kde je
presne a jednoznačne je zmluvne dohodnutý postup týkajúci sa prác navyše, resp. zvýšenie ceny. Na
vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ / veriteľ nereagoval. Následne dňa 20.12.2021 bolo dlžníkovi

doručené Oznámenie o postúpení pohľadávky vo výške X.XXX,XX. €, bez špecifikácie - bez prílohy zo
dňa 15.11.2021. V ten istý deň bola dlžníkovi doručená Výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 16.11.2021
s n€čitou špecifikáciou, pričom dlžník uviedol, že na základe podkladov, ktoré mu boli poslané (žiadna
faktúra) nie je možné urobiť platbu. Dlžník nemá žiadnu vedomosť o údajnej pohľadávke navrhovateľa /veriteľa, ktorý postúpil. Dlžník považuje obe listiny za zmätočné, n€čité a zavádzajúce. Dlžník poukázal
aj na to, že v predmetnom oznámení sa navrhovateľ / veriteľ sa na jednej strane odvoláva na Zmluvu
o dielo zo dňa 23.04.2020 - pričom samotná Zmluva o dielo postúpenie zakazuje bez súhlasu dlžníka

(pričom dlžník žiadny súhlas na postúpenie nedal), a na druhej strane sa odvoláva na inú Zmluvu o
dielo (o ktorej dlžník nemá žiadnu vedomosť), ktorej predmetom boli údajné práce navyše, ktoré neboli
súčasťou projektu, a ktoré teda môže takto postúpiť, ktorá ale v skutočnosti neexistuje. Do dnešného
dňa neboli dlžníkovi doručené žiadne listiny preukazujúce objednanie si predmetných prác, resp. listiny
preukazujúce dodržanie dohodnutého zmluvného postupu dojednané v Zmluve o dielo ČI. 5 Zmluvná

cena bod. 5.6, 5.7, 5.8, 5.13, 5.14, 5.15, nikdy mu nebola doručená faktúra. Ak by práce boli prebrané v
novembri 2020, faktúra by musela byť vystavená ešte v roku 2020. Žiadna faktúra na sumu X.XXX,XX.
€ sa nenachádza v účtovníctve dlžníka, a to ani za roky 2020, 2021, 2022. Ak by práce boli prebrané
v novembri 2020, faktúra by musela byť vystavená ešte v roku 2020. Dlžník zastáva názor, že keďže
pohľadávka neexistuje, nemohla byť ani postúpená. Aj keby pohľadávka existovala, tak v zmysle Výzvy
na úhradu pohľadávky zo dňa 16.11.2021 doručenej dňa 20.12.2021 s lehotou splatnosti 3 pracovných

dní t.j. 23.12.2021, teda nemohol byť dlžník v deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (29.12.2021)
v omeškaní 30 dní, tak ako tvrdí navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dlžník považuje konanie
navrhovateľa / veriteľa za v rozpore s dobrými mravmi, ktorého účelom bolo len vytvorenie si „druhého
veriteľa“ (dlžník je nezisková organizácia, ktorá poskytuje sociálne služby v zmysle zákona č. 448/2008
Z. z. o sociálnych službách, finančne napojená na štátny rozpočet, ktorá si nemôže dovoliť mat žiadnych

veriteľov - záväzky, ktoré nemôže zaplatiť), a to z dôvodu aby boli splnené podmienky podania Návrhu
na vyhlásenie konkurzu. Ďalej je tu vidieť úmysel navrhovateľa / veriteľa prostredníctvom konkurzného
konania vyhnúť sa klasickému sporovému konaniu, ktorého predmetom by boli preskúmanie vád diela,
na ktoré dlžník už dlhšiu dobu upozorňuje. Dlžník poukazuje aj na úmyselné konanie navrhovateľa /
veriteľa, ktorý doteraz ani poriadne nešpecifikoval svoju údajnú pohľadávku, a ktorý sa snaží vytvoriť

dojem, že dlžník úmyselne nechce zaplatiť predmetné faktúry. Navrhovateľ / veriteľ manipuloval a
antidatoval Upomienku zo dňa 20.09.2021, nakoľko je evidentné, že v tejto svojej výzve 1x sa zmienil
o akýchsi prácach navyše, ktoré ešte ani nešpecifikoval vo finančnom kritériu. Navrhovateľ / veriteľ
postúpil pohľadávku dňa 15.09.2021, ale dlžníkovi toto postúpenie oznámil až 20.12.2021 (9 dní pred
podaním návrhu na konkurz), kedy 1x až samotný postupník bližšie aj keď n€čito špecifikoval práce, ako

aj výšku pohľadávky. Je evidentné zavádzajúce konanie navrhovateľa / veriteľa, keď dňa 15.09.2021
postupníkovi špecifikoval pohľadávku a dokonca ju aj vyčíslil, kým dlžníkovi ako údajnému veriteľovi dňa
20.09.2021 1x oznámil práce navyše, pričom ich vyčíslenie v tom čase nevedel uviesť. Dlžník má zato,
že ide o prípad, v ktorom došlo k „ skupovaniu „ pohľadávky evidentne s cieľom podať veriteľský návrh
na konkurz, a tým poškodiť obchodný kredit dlžníka. Navrhovateľ „ predstieral „ a návrh na vyhlásenie

konkurzu podal vedome a zámerne v snahe uškodiť dlžníkovi, a jeho podaním len vytváral zdanie, že
dlžník je platobne neschopný - v úpadku. Nakoľko komunikácia s navrhovateľom / veriteľom je dosť
vágna, a jeho posledné písomne vyjadrenie spomína, že vady diela si dlžník vymyslel, aby nemusel
platiť, dlžník priložil fotografie poškodeného diela, Zhodnotenie zrealizovaných prác - sadové úpravy
zo septembra 2021, Odborné vyjadrenie stavebnej fakulty zo dňa 13.01.2022, Znalecký posudok č.

03/2022 odovzdaní dňa 14.01.2022. Dlžník poukázal aj na to, že už počas realizovania prác neboli zo
strany navrhovateľova / veriteľa predložené žiadne dodacie listy, ktoré v tom čase vyžadovala projektová
manažérka. Z dôvodov špecifikovaných v predložených dôkazov dlžník Listom zo dňa 14.01.2022
(doručený navrhovateľovi / veriteľovi dňa 20.01.2022) odstúpil od Zmluvy o dielo, a to v čase pred
začatím konkurzného konania.

7. Dlžník ďalej poukazuje na to, že za platobne neschopného zákon považuje dlžníka vtedy, ak má
viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný
záväzok. Platobná neschopnosť sa pritom v teórii konkurzného práva tradične považuje za trvalý a
nie prechodný stav dlžníka uhrádzať svoje splatné finančné záväzky. Za platobnú neschopnosť sa

nepovažuje stav, keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky, pretože ich neuznáva alebo
ich odmieta uhradiť z iných dôvodov. V praxi často dochádza k obchodovaniu s pohľadávkami formou ich
odplatného postúpenia. Judikatúra musela zodpovedať otázku, či sú splnené podmienky na vyhlásenie
konkurzu, ak dlžník mal len jediného veriteľa a tento postúpil niektorú svoju pohľadávku alebo časť
jedinej pohľadávky inej osobe, čím sa splnila pluralita veriteľov a následne bol podaný návrh na

vyhlásenie konkurzu. V judikatúre Najvyššieho súdu SR bol vyslovený právny názor, podľa ktorého ide
o účelový postup a druhého veriteľa, ktorý nadobudol pohľadávku, nie je možné považovať za veriteľa.
Najvyšší súd ČR konštatoval, že súd za tejto situácie zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu, len
ak bude preukázané, že k postúpeniu pohľadávky došlo výlučne z dôvodu šikanovania dlžníka alebosnahy veriteľa dosiahnuť úhradu nevymáhateľnej pohľadávky bez zisťovacieho konania. Právny názor
vyslovený Najvyšším sudom ČR má všeobecnejší nadhľad a umožňuje súdu vykonať mieru uváženia v
každom jednotlivom prípade a posúdiť, či postúpenie pohľadávky je v rozpore s dobrými mravmi a potom

neplatné.Dlžníkpoukázalnaustanovenie§1ods.2a3ZKRvzmyslektoréhomôžebyťďalšímveriteľom
so splatnou pohľadávkou proti dlžníkovi aj osoba, ktorá jednu z viac pohľadávok alebo časť jednej
pohľadávky proti dlžníkovi nadobudla od veriteľa, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, zmluvou o
postúpení pohľadávky alebo jej časti uzavretej podľa § 524 a nasl. OZ. Súd za tejto situácie zamietne
návrh na vyhlásenie konkurzu, len ak bude preukázané, že k postúpeniu pohľadávky došlo výlučne z

dôvodu šikanovania dlžníka alebo snahy veriteľa dosiahnuť úhradu nevymáhateľnej pohľadávky bez
zisťovacieho konania (R ČR 44/2001). Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky
musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v
rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania základu pohľadávky, ktorej spornosť sa
namieta (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoKR/24/2014 zo dňa 31.07.2014).
Dlžník poukázal na ustanovenie § 12 ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého musí veriteľ, ktorý podáva návrh,

označiť svoju pohľadávku, ktorú má voči svojmu dlžníkovi a s ktorou dlžník mešká viac ako 30 dní po
lehote splatnosti. Zároveň je povinný označiť ďalšieho veriteľa a uviesť jeho pohľadávku, ktorá je 30 dní
polehotesplatnosti.Navrhovateľpreukazujelensvojupohľadávku,pričompohľadávkudruhéhoveriteľa,
ktorého v návrhu na vyhlásenie konkurzu uvedie, nemusí žiadnym spôsobom preukazovať, stačí, keď
túto pohľadávku označí. Označenie veriteľa a jeho pohľadávky znamená okrem presnej identifikácie

veriteľa, identifikáciu výšky pohľadávky, jej splatnosti, pretože zákon vyžaduje, aby dlžník aj s touto
pohľadávkou bol v omeškaní viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Dlžník má zato, že vyššie uvedená
podmienky ( najmä „ jej splatnosť “ ) nebola zo strany navrhovateľa / veriteľa splnená. Podľa § 19
ods. 1 písm. c) ZKR ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne o vyhlásení
konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného

konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich
spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú
schopnosť neosvedčil. Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, táto
právna úprava vychádza z princípu, podľa ktorého konkurz na majetok dlžníka môže byť vyhlásený
iba na návrh subjektov definovaných zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Aktívne legitimovaným

na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu [§ 11 ods. 3, § 19 ods. 1 písm. c) ZKR] je iba ten veriteľ,
ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti, pričom na prípadné sporné
pohľadávky súd neprihliada (sporné pohľadávky veriteľa nie sú spôsobilé založiť aktívnu legitimáciu na
podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu). V prejednávanom prípade navrhovateľ na podanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu nebol a ani nie je aktívne legitimovaný, jeho pohľadávka je nesporne sporná.

Pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka však konkurzný súd nemôže vychádzať iba
z obsahu návrhu na vyhlásenie konkurzu; je povinný vziať do úvahy aj obsah vyjadrenia dlžníka k
tomuto návrhu a ním predložené dôkazy. Opačný prístup by predstavoval neprípustný formalizmus v
rozhodovaní konkurzného súdu. Pritom ani z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) ZKR nevyplýva, že pri
rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu prichádza do úvahy iba jeho vyhlásenie alebo zastavenie

konkurzného konania. Pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu je daný v rovnakom ustanovení navyše
konkurznému súdu zákonný príkaz neprihliadať na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť
(bez toho, aby táto povinnosť konkurzného súdu bola zákonom obmedzená iba na posudzovanie otázky
platobnejschopnostidlžníka).Zmysluaúčeluprávnejúpravyzákonaokonkurzeareštrukturalizáciipreto
zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah

konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a
dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá
nie je veriteľom dlžníka. Konajúci súd je povinný rešpektovať skutočný zmysel a podstatu základných
(a aj jednoduchých) práv účastníkov konkurzného konania, nepostupovať prísne formalisticky, a takto

neumožniť priechod zjavnej nespravodlivosti. Ak je dlžník - objektívne vzaté - schopný zaplatiť splatnú
pohľadávku veriteľa, nie je však ochotný ju uhradiť, nie sú splnené podmienky úpadku v zmysle § 1
ods. 2 veta prvá zákona. Ustanovenie § 1 ods. 2 zákona predpokladá, že v úpadku je len taký dlžník,
ktorý nie je schopný plniť splatné záväzky, teda že u dlžníka objektívne nastala taká situácia, ktorá bráni
uspokojiť pohľadávky veriteľa v stanovenej (zmluvnej či inak určenej) dobe splatnosti, aj keby chcel. Ak

dlžník disponuje prostriedkami, ktoré umožňujú bez zbytočného odkladu splatné pohľadávky uhradiť,
avšak nie je to ochotný urobiť (napr. preto, že tieto pohľadávky neuznáva, vedie spor o ich výške alebo
proti nim uplatňuje pohľadávky vlastné), nie sú splnené podmienky úpadku v zmysle ustanovenia § 1
ods. 2 vety prvej zákona (R ČR 52/1998). Navrhovateľ (veriteľ) musí tiež preukázať písomnú výzvuktoréhokoľvek veriteľa na zaplatenie pohľadávky dlžníkovi, ktorá sa preukazuje alebo uvádza v návrhu
na vyhlásenie konkurzu. Pohľadávka druhého veriteľa sa nijako neosvedčuje, avšak ako to vyplýva
z ustanovenia § 19 ZKR, táto pohľadávka tak isto ako pohľadávka navrhovateľa nesmie byť sporná.

Navrhovateľom označená pohľadávka voči dlžníkovi je sporná a súd na prípadné sporné pohľadávky
veriteľa neprihliada a takéto pohľadávky nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovu aktívnu legitimáciu
na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie
sporných pohľadávok. Konkurzný súd rozsiahlejšie dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami,
ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na vyhlásenie konkurzu.

Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu - splnenie podmienok, musí veriteľ osvedčiť bez toho,
aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Zmyslu a účelu právnej
úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení
tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval
existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka
navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. (uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 18. júna 2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014). Ak sa v začatom konkurznom
konaní ukáže, že pohľadávku navrhovateľa je neexistentná, resp. sporná, je to dôvodom na zamietnutie
návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu zo strany navrhovateľa. Okrem toho, dlžník poukazuje aj na to, že pluralita veriteľov je
základnou podmienkou perfektného návrhu, a že túto pluralitu - početnosť veriteľov dlžník od začiatku

popiera. Dlžník zdôrazňuje, že od platobnej neschopnosti je potrebné odlišovať neochotu dlžníka plniť
peňažný záväzok, t. j. stav, keď dlžník je schopný splniť peňažný záväzok, ale z rôznych dôvodov nie
je ochotný záväzok uhradiť, napr. z dôvodu, že ho považuje za sporný a pod. Uvedené je preukázané
aj v predloženej Mimoriadnej účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2021 a Mimoriadnej účtovnej
závierky zostavenej ku dňu začatia konkurzného konania, z ktorej nesporne vyplýva kladný výsledok

hospodárenia dlžníka, a teda že dlžník nie je ani v predlžení, ani platobne neschopný. Dlžník má zato, že
osvedčil,ženemážiadneinézáväzky(svýnimkouspornýchzáväzkov,naktorésaneprihliada),ažejeho
aktíva vyplývajúce z obsahu Mimoriadnej účtovanej závierky zostavenej ku dňu začatia konkurzného
konania prevyšujú pasíva, a má teda zato, že osvedčil svoju platobnú schopnosť. V tomto štádiu má
konkurzný súd vyšetrovať úpadok dlžníka a prípadná spornosť záväzkov dlžníka predstavuje korektív na

strane jeho pasív. Ak osvedčenie sporností má za následok platobnú schopnosť, a zároveň dlžník nie je
predĺžený, potom súd konkurzné konanie musí zastaviť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre zamietnutie
návrhu na vyhlásenie konkurzu postačuje osvedčiť spornosť u tých pohľadávok, ktoré sa týkajú veriteľa,
ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Dlžník má za to, že si uvedenú povinnosť splnil. V prípade
nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa je ďalej už bezpredmetné skúmať, či dlžník úspešne

absolvoval test platobnej schopnosti, keďže neboli splnené všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu
( k skúmaniu a osvedčovaniu platobnej schopnosti dochádza v konkurznom konaní iba za predpokladu,
že navrhovateľ má aktívnu legitimáciu). Napriek tomu, má dlžník zato, že v rámci svojho vyjadrenia
ako aj predlžených listín preukázal / osvedčil aj svoju platobnú schopnosť. Existencia navrhovateľovej
pohľadávky voči dlžníkovi musí byť totiž v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno

pochybovať. Na prípadné sporné pohľadávky veriteľa súd neprihliada, preto tieto nie sú spôsobilé založiť
navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (Uznesenie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3CoKR/5/2017 zo dňa 23. 2. 2017). Podľa súdnej praxe povaha konania o
návrhu na vyhlásenie konkurzu vylučuje, aby súd o sporných skutočnostiach vykonával dokazovanie a
nahrádzal tým sporové konanie. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie nesporných

pohľadávok. Konkurzný súd dokazovanie vykonáva len v otázke naplnenia hmotnoprávnych podmienok,
ktoré vyplývajú z ust. § 3 ods. 2, ods. 3 ZKR (otázka posúdenia úpadku dlžníka označeného v návrhu na
vyhlásenie konkurzu). Navrhovateľ je povinný svoju pohľadávku osvedčiť natoľko, aby nebolo potrebné
o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania
spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný

súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci preukázania právneho
základu, výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta. Uvedené závery korešpondujú s
judikatúrou, ktorá sa vyvinula v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na
podanienávrhunavyhláseniekonkurzunamajetoknímoznačenéhodlžníka(napr.uznesenieKrajského
súdu Banská Bystrica 4CoKR/24/2014, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydaného v

konaní pod č. k. 2CoKR/778/2013 zo dňa 14.11.2013, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave
vydanéhovkonanípodč.k.2CoKR42/2013-147zodňa22.08.2013).Vposudzovanejprávnejvecipreto,
podľa názoru odvolacieho súdu, označený dlžník náležite označil spornosť navrhovateľom uplatnenej
pohľadávky, ktorá bola v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložená navrhovateľom uvedenými faktúramititulom vykonávania prác navrhovateľa pre dlžníka. Súd prvej inštancie preto postupoval vecne správne,
ak konštatoval, že pohľadávka navrhovateľa - veriteľa je natoľko sporná, že nie je možné mu priznať
aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Nemožno preto prihliadnuť k

dôvodom odvolateľa, nakoľko v konaní bolo náležite zistené a preukázané, že navrhovateľ - veriteľ nie
je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko nemá pohľadávku, ktorá
by bola nesporná, nie je s dlžníkom v žiadnom právnom vzťahu a vzhľadom k tomu, že na spornú
pohľadávku nemožno prihliadať, nemožno návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo zmenu rozhodnutia
súdu prvej inštancie o zastavení konania vyhovieť. S poukazom na ust. § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, preto

pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu nemožno prihliadať na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich
spornosť. (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn 1CoKR/33/2018 z 3. 7. 2018). Konkurzný súd
sa obsahom sporných skutočností nemôže podrobnejšie zaoberať a tieto skúmať, pretože by nahrádzal
sporové konanie. Osvedčenie spornosti pohľadávky znamená, že podstatná časť dostupných informácií,
podkladov a kauzálnych súvislostí naznačuje, že pohľadávka veriteľa je skutočne sporná. Doloženie
pohľadávky spôsobom, ktorý vyžaduje zákon v návrhu na vyhlásenie konkurzu neznamená, že v

ďalšom priebehu konkurzného konania sa táto pohľadávka bude považovať bez ďalšieho za nespornú.
Ak dlžník odmieta uhradiť niektoré záväzky, pretože ich neuznáva, nejde o platobnú neschopnosť.
“ (Okresný súd Prešov, sp. zn. 2K/4/2016 ). Z vyššie uvedených dôvodov, má dlžník zato, že relevantným
spôsobom spochybnil navrhovateľom / veriteľom v návrhu na konkurz špecifikované pohľadávky ( o
ktorých navrhovateľ / veriteľ tvrdí, že sú oprávnené a sú splatné), a teda konkurzný súd nemôže

na takéto záväzky dlžníka pri posudzovaní jeho platobnej neschopnosti prihliadať. Ďalej má dlžník
za to, že súd musí skúmať predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, a že aj v tomto
prípade dlžník preukázal nedostatok navrhovateľovej / veriteľovej aktívnej vecnej legitimácie. Dlžník
hodnoverne osvedčil aj svoju platobnú schopnosť. Nakoľko navrhovateľ / veriteľ nepreukázal svoje
oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu, konajúci súd by jeho návrh na vyhlásenie konkurzu

mal zamietnuť. V súdom stanovenej lehote dlžník zároveň spolu s vyššie uvedeným vyjadrením
predložil súdu Mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu začatia konkurzného konania, Zoznam dlhodobého
majetku s inventárnou kartou a Knihu dodávateľských faktúr ku dňu 22.01.2022, Zoznam všetkých
svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, Informáciu o stave
hotovosti v deň začatia konkurzného konania ( 22.01.2022 ) a v deň predloženia tejto informácie súdu

(14.02.2022 ), Zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov a Zoznam pohľadávok, pri ktorých možno
sodbornoustarostlivosťoupredpokladať,žebudúuhradenénajneskôrdo30dníodzačatiakonkurzného
konania. Na základe vyššie uvedených skutkových, ako aj právnych skutočností, dlžník navrhol, aby súd
návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol a začaté konkurzné konanie zastavil. Dlžník si zároveň uplatnil
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. K návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo súdu dňa 25.02.2022 doručené ďalšie vyjadrenie dlžníka,
v ktorom dlžník uviedol že s podaným návrhom nesúhlasí, považuje tento návrh za nedôvodný a
nezákonný, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením právnej zástupkyne dlžníka zo dňa
14.02.2022 a tento dopĺňa o nasledovné skutočnosti. Navrhovateľ v podanom návrhu na vyhlásenie

konkurzu uviedol, že eviduje voči SENIORPARK n.o. dve pohľadávky v zmysle zmluvy o dielo č. XXXX
a to faktúru č. XXXXXX . vo výške XXX.XXX,XX € a faktúru č. XXXXXX vo výške XXX.XXX,XX €,
t.j. pohľadávku spolu vo výške XXX.XXX,XX €. Dlžník uvedenú pohľadávku neuznáva čo do právneho
dôvodu a výšky a poukazal aj na tú skutočnosť, že dlžník od predmetnej zmluvy ako objednávateľ
diela odstúpil prípisom zo dňa 14.01.2022. Odstúpenie odôvodnil predloženým odborným vyjadrením,

ktoré konštatovalo množstvo vád diela. Má preto za to, že pohľadávka navrhovateľa je sporná a že
spornosť pohľadávky preukázal. Uvedenú pohľadávku preto navrhovateľ nemôže uplatňovať v konaní o
vyhlásenie konkurzu ale musí ju vymáhať štandardným spôsobom v konaní o zaplatenie na príslušnom
súde. Uvedenú pohľadávku dlžník rovnako neúčtuje ani vo svojom účtovníctve a táto nie je zaúčtovaná
ani v účtovnej závierke zostavenej k 22.01.2022. Z predloženej účtovnej závierky vyplýva, že ku dňu

začatia konkurzného konania, t.j. k 22.01.2022 dlžník účtuje o majetku spolu v sume XXX.XXX,XX €,
pričom tento majetok pozostáva z nehnuteľného majetku a stavieb (pozemky vo výške XXX.XXX,XX
€, stavby vo výške XX.XXX,XX €), samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí vo výške
XX.XXX,XX. €, krátkodobé pohľadávky vo výške XX.XXX,XX €, finančné účty (pokladnice v sume
XX.XXX,XX. €, bankové účty vo výške XX.XXX,XX €), časové rozlíšenie (náklady budúcich období

vo výške XX,XX. € a príjmy budúcich období vo výške XX.XXX,XX €). Dlžník účtuje o záväzkoch vo
výške XXX.XXX,XX €, pričom tieto záväzky sa skladujú z rezervy vo výške XX.XXX,XX €, záväzky
zo sociálneho fondu vo výške X.XXX,XX €, záväzky z obchodného styku vo výške XX.XXX,XX €,
záväzky voči zamestnancom vo výške XX.XXX,XX €, zúčtovanie so Sociálnou poisťovňou a zdravotnýmipoisťovňami vo výške XX.XXX,XX . €, daňové záväzky vo výške X.XXX,XX €, záväzky z dôvodu
finančných vzťahov k štátnemu rozpočtu a rozpočtom územnej samosprávy vo výške XXX,XX. €,
ostatné záväzky vo výške X.XXX,XX €, bankové úvery a výpomoci vo výške XX.XXX.,- €, výnosy

budúcich období vo výške XXX.XXX,XX €. Dlžník uvádza, že nemá žiadne splatné záväzky voči
žiadnemu veriteľovi viac ako 30 dní po lehote splatnosti a z uvedeného dôvodu má za to, že nie
sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurz. K navrhovateľom označenému veriteľovi C. dlžník
uviedol, že tento veriteľ nadobudol pohľadávku od navrhovateľa špekulatívnym spôsobom Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 15.09.2021, ktorú dlžník neuznáva. Pohľadávka, ktorú nadobudol

vznikla údajne navrhovateľovi - veriteľovi, pričom dlžník na predmetné údajné naviac práce nedisponuje
žiadnou zmluvou ani objednávkou. Dlžník si údajné práce naviac neobjednal ani neprevzal od právneho
predchodcu navrhovateľom označeného veriteľa, t.j. samotnej spoločnosti SK-STRECHY, s.r.o. Dlžník
má za to, že navrhovateľ špekulatívnym spôsobom postúpil danú pohľadávku na fyzickú osobu s cieľom
vytvoriť veriteľskú pozíciu a nevymáhať pohľadávku štandardným spôsobom ale podaním veriteľského
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dlžník považuje takéto konanie navrhovateľa za konanie v rozpore

s poctivým obchodným stykom s cieľom pritlačiť dlžníka k úhrade spornej pohľadávky. Po skončení
predmetného konania si dlžník bude voči navrhovateľovi uplatňovať náhradu škody spôsobenej
neoprávneným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. S poukazom na údaje z účtovnej závierky je
preto zrejmé, že hodnota majetku je celkom vo výške XXX.XXX,XX. € a hodnota záväzkov je celkom
vo výške XXX.XXX,XX €. Hodnota majetku preto vysoko prevyšuje hodnotu záväzkov. V závere svojho

vyjadrenia dlžník opätovne uviedol, že neuznáva pohľadávku navrhovateľa z dôvodu, že je v celom
rozsahu sporná a dlžník o nej neúčtuje, avšak aj keby dlžník pripustil že nárok navrhovateľa by mohol
byť oprávnený, ide o nárok z titulu dvoch faktúr spolu vo výške XXX.XXX,XX. €. Dlžník však disponuje v
zmysle predloženej účtovnej závierky ku dňu začatia konkurzného konania prebytkom majetku vo výške
XXX.XXX,XX €, teda dostatočným majetok na uhradenie aj prípadnej spornej pohľadávky navrhovateľa.

Okrem uvedeného v samotnej pokladnici a na bankových účtoch dlžníka sú k dispozícií peňažné
prostriedky vo výške XXX.XXX,XX €.

9. Dňa 22.03.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa - veriteľa k vyjadreniu dlžníka k návrhu
na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že svoj návrh

považuje za opodstatnený vzhľadom na neuhradenie viacerých pohľadávok zo strany dlžníka viac ako
jednému veriteľovi. Vzhľadom na rozsah neuhradených prác má neuhradenie vystavených faktúry zo
strany dlžníka pre navrhovateľa likvidačný charakter, pričom správaním dlžníka sa vytvára neschopnosť
jeho dodávateľov a subdodávateľov. Navrhovateľ sa s tvrdeniami dlžníka v celom rozsahu nestotožňuje.
Navrhovateľ uviedol, že počas celej doby realizácie diela bol vedený stavebný denník, ktorý bol

priebežne odsúhlasovaný stavebným dozorom. Následne dňa 30.11.2020 došlo k prebratiu prác
vykonaných navrhovateľom, pričom v rámci Preberacieho protokolu zo dňa 30.11.2020 podpísaného
objednávateľom - dlžníkom, zhotoviteľom - navrhovateľom a stavebným dozorom - B. neboli spísané
nijakéojedinelénedorobkyakoanivadyzrejmé.Zároveňbolokonštatované,žeakosťvykonanýchpráca
ich porovnanie s technickými podmienkami je vyhovujúca. Taktiež v rámci Preberacieho protokolu neboli

vznesené nijaké pripomienky účastníkov. Dlžník iba oznámil navrhovateľovi záznamom o vykonaní
a oznámením vád diela o zistených vadách, pričom v nadväznosti na uvedené dlžník informoval
navrhovateľa, že si uplatňuje zľavu z diela. Navrhovateľ sa následne opodstatnenosť vytýkaných vád
zo strany dlžníka pokúšal preveriť, prípadne ich rovno odstrániť, avšak uvedené mu bolo zo strany
dlžníka odopreté. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že vytýkané vady a nezrovnalosti

zo strany dlžníka sú účelovým konaním, pričom jediným cieľom tohto konania je vyhnúť sa úhrade
oprávnených nárokov navrhovateľa vyplývajúcich zo zmluvy o dielo a vykonaných prác. V rámci
dokumentu Prešovského samosprávneho kraja, Odbor SO pre IROP - Zaslanie správy z kontroly zo
dňa 06.09.2021 je v rámci bodu „záver z kontroly“ uvedené, že rozhodnutie o dočasnom pozastavení
vyplácania NFP bolo okrem iného prijaté na základe žiadosti prijímateľa, t.j. dlžníka zo dňa 06.08.2021.

Vzhľadom na uvedené sa javí ako účelové, že dlžník sám požiadal o pozastavenie vyplácania NFP,
aby následne neuhradil navrhovateľovi dohodnutú cenu diela. Navrhovateľ k uvedenému uviedol, že
sa jedná o chybu v písaní, pričom vyslovene odmieta obviňovanie dlžníka z úmyselného upravovania
dokumentov. Nijaká upomienka nebola antedatovaná, a teda namiesto dátumu 10.09.2021 mal byť
uvedený správny dátum 20.09.2021. Vytýkané vady diela uvádzané na stranách č. 6-8 Vyjadrenia

dlžníka sú zavádzajúce, nakoľko dlžník vytýka navrhovateľovi vady diela, ktoré však vznikli zanedbanou
údržbou celého parku, ktorú navrhovateľ nemal podľa dohodnutých podmienok vykonávať. Žiadne z
uvádzaných vád diela - námietok nepotvrdila viacnásobná kontrola z Prešovského samosprávneho
kraja, pričom navrhovateľ v rámci konania môže predložiť fotodokumentáciu počas realizácie prác,ktorou okrem iného disponuje aj samotný Prešovský samosprávny kraj. Navrhovateľ poukázal na čl. 6
bod 6.2 záväzných zmluvných podmienok na uzatvorenie Zmluvy o dielo č. XXXXXX uzatvorenej medzi
dlžníkom ako objednávateľom a navrhovateľom ako zhotoviteľom, v zmysle ktorého „Cenu diela uhradí

objednávateľ prevodom finančných prostriedkov na účet zhotoviteľa na základe faktúry, ktorú Zhotoviteľ
vystaví a odošle Objednávateľovi raz mesačne, na základe skutočne zrealizovaných a odsúhlasených
prác na predmete zákazky.“ Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník vyhodnotil rozsah odovzdaných a
prevzatých prác pri odovzdaní diela ako vyhovujúci a navrhovateľ následne v nadväznosti na uvedené
vystavil faktúru, má navrhovateľ za to, že jeho pohľadávka je oprávnená a dlžník je povinný ju uhradiť

v lehote splatnosti. Skutočnosť, že bolo pozastavené čerpanie NFP na základe žiadosti dlžníka ako
ani výskyt drobných vád, ktoré navrhovateľ (pokiaľ je/bolo mu zo strany dlžníka umožnené) odstraňuje/
odstránil v stanovených lehotách, nie je podľa navrhovateľa dôvodom na neuhradenie pohľadávky.
Navrhovateľ poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 118/2014 v zmysle ktorého
„Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, a síce, že osvedčila svoju platobnú schopnosť, ústavný súd
poukazuje na uznesenie okresného súdu o ustanovení predbežného správcu z 1. februára 2013, v

ktorom okresný súd správne uviedol, že ak by mal dlžník dostatok finančných prostriedkov, hrozbu
konkurzu mohol odvrátiť zaplatením záväzku, čím by osvedčil svoju platobný schopnosť a súd by
konkurzné konanie na jeho majetok bezodkladne zastavil. S poukazom na uvedené dospel okresný
súd k záveru, že dlžník v konkurznom konaní neosvedčil svoju platobnú schopnosť.“. V zmysle nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, IV. ÚS 244/2018 „V štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je

účelom konkurzného konaní zisťovať oprávnenosť pohľadávky veriteľov. Pokiaľ dlžník relevantným
spôsobom spochybní niektoré splatné pohľadávky veriteľov (o ktorých veriteľ tvrdí, že sú oprávnené
a sú splatné), nemôže konkurzný súd na takéto záväzky dlžníka pri posudzovaní jeho platobnej
neschopnosti prihliadať. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu musí veriteľ osvedčiť bez
toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie.“. Vzhľadom na vyššie

uvedené má navrhovateľ za to, že dlžník relevantným spôsobom nespochybnil splatné pohľadávky
navrhovateľa, a teda je preukázaná existencia oprávnených pohľadávok, ktoré sú predmetom návrhu
na vyhlásenie konkurzu. Pohľadávka vo výške X.XXX,XX € vznikla z titulu realizácie nasledovných prác,
ktoré uskutočnil navrhovateľ pre dlžníka:
- Vybudovanie spevnenej plochy pod altánky (výkop betonáže, stavba oporného múru, navážanie,

hutnenie, ostatné práce) - X.XXX,XX. €,
- Rozvádzač s príslušenstvom pri altánku (skrinka, príslušenstvo, napájanie, montáž) - XXX,XX €,
- Rozvádzač s príslušenstvom pri fontáne (skrinka, príslušenstvo, napájanie, montáž) - XXX,XX €,
- Rúrka elektroinštalačná ohybná - XXX,XX €,
- Kábel medený uložený voľne CYKY 43x2,5 - XXX,XX €,

- Napájanie stožiarových hodín (výkop, uloženie káblov, napojenie) - XXX,XX €,
- Osvetlenie kaplnky - XXX,XX €.

10. Podľa navrhovateľa je nesporné a nespochybniteľné, že tieto práce boli navrhovateľom pre dlžníka
zrealizované. Dlžník sa vo svojom vyjadrení dlžníka drží stratégie spochybňovania aj tých prác, ktoré

bezvýhradne prevzal a účelovo spochybňuje aj uskutočnenie naviac prác vo výške X.XXX,XX. €.
Dlžní nikde vo svojom vyjadrení dlžníka nespochybnil uskutočnenie týchto prác, čím ich realizáciu
môžeme považovať za nespornú. Predmetom spochybňovania zo strany dlžníka je len proces, akým
došlo k objednaniu týchto prác, pričom samotná požiadavka na uskutočnenie naviac prác smerovala
od dlžníka a on nesie zodpovednosť za jej spôsob a formu. Tieto práce boli dlžníkom riadne a bez

výhrad prevzaté o čom svedčí Preberací protokol zo dňa 30.11.2020. S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti považuje navrhovateľ tvrdenia dlžníka za účelové a zavádzajúce majúce snahu zmariť
uspokojenie jeho veriteľov. Navrhovateľ pohľadávku vo výške X.XXX,XX € postúpil z dôvodu, že sa
tak snažil sanovať svoju druhotnú platobnú neschopnosť spôsobenú neuhradením záväzkov zo strany
dlžníka. Navrhovateľ má za to, že keďže objednávka týchto naviac prác bola realizovaná zo strany

dlžníka samostatne, mimo prác, ktoré boli predmetom Zmluvy o dielo, ide o samostatný zmluvný vzťah, v
ktorom navrhovateľa nič neobmedzuje v postúpení týchto pohľadávok. Neuhradením navrhovateľových
faktúr zo strany dlžníka dochádza k druhotnej platobnej neschopnosti navrhovateľa. K postúpeniu
uvedených pohľadávok teda Navrhovateľ pristúpil z dôvodu získania finančných prostriedkov za účelom
úhrady miezd zamestnancov navrhovateľa. Navrhovateľ vylučuje, že by sa jednalo o účelové postúpenie

pohľadávok za účelom získania plurality veriteľov pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako
tvrdí dlžník vo svojom vyjadrení. Dlžník v rámci vyjadrenia uvádza, že od Zmluvy o dielo odstúpil
ešte pred začatím konkurzného konania, avšak v rámci svojho vyjadrenia už neuviedol, že bol zo
strany navrhovateľa dňa 27.12.2021 upozornený na skutočnosť, že navrhovateľ poveril právnehozástupcu vypracovaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Vzhľadom na uvedené
mal dlžník vedomosť o príprave a podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na svoju osobu. Navrhovateľ
zároveň označil ďalšieho veriteľa, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je po lehote splatnosti, a to

spoločnosť StabilTECH, s.r.o., so sídlom Vrbovská 409/9, 059 92 Huncovce, IČO: 50 300 334, konkrétne
pohľadávka z predaja a dopravy materiálu vo výške X.XXX,XX €, vyplývajúca z faktúry č. XXXXXXX, so
splatnosťou dňa 10.03.2022. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby súd
po vykonanom dokazovaní rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a priznal navrhovateľovi
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Na nariadenom pojednávaní dňa 24.03.2022 poukázali zástupcovia strán na podstatný obsah ich
písomných prednesov a listinných dôkazov.

12. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZKR“), platobne neschopný je ten, kto nie
je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za
jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré
počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak
peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť

uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a) ). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť
dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo súd
nezačne konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania

vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi.

19. Súd preskúmal návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu, vyjadrenia dlžníka k návrhu na
vyhlásenie konkurz, vyjadrenia navrhovateľa spolu so všetkými ich prílohami a dospel k záveru, že
návrh na vyhlásenie konkurzu je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

navrhovateľa - osvedčenia spornosti jeho pohľadávky označenej v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako
aj pohľadávky ďalšieho označeného veriteľa a osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka.

20. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 a 3 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať
dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon, pričom veriteľ

je oprávnený tak urobiť, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka.
Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 ZKR
vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako
jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

21. V návrhu navrhovateľ - veriteľ uviedol, že voči dlžníkovi eviduje pohľadávku v celkovej výške
XXX.XXX,XX €. Pohľadávka mala vzniknúť titulom uzatvorenia Zmluvy o dielo zo dňa 23.04.2020,
na základe ktorej navrhovateľ - veriteľ pre dlžníka vykonal stavebné úpravy a udržiavacie práce v
rozsahu podľa projektovej dokumentácie, výkaz výmeru podľa platných STN v zmysle článku 2, bod 1.1
Zmluvy o dielo. Navrhovateľ uviedol, že dielo pre dlžníka riadne a včas vykonal. V zmysle jednotlivých

ustanovení Zmluvy vystavil dlžníkovi faktúru č. XXXXXX. zo dňa 30.10.2020 vo výške XXX.XXX,XX
€ a faktúru č. XXXXXX zo dňa 30.11.2020 vo výške XXX.XXX,XX € vrátane DPH, ktorú dlžník ku
dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu neuhradil a to ani čiastočne vrátane DPH, ktorú dlžník ku
dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu neuhradil ani len čiastočne. Navrhovateľ zaslal dlžníkoviupomienku zo dňa 10.09.2021, doručenú dlžníkovi dňa 20.09.2021, kde ho opakovane vyzval na úhradu
uvedených pohľadávok. Navrhovateľ - veriteľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu označil ďalšieho veriteľa
s pohľadávkou voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti: C., ktorému pohľadávka vznikla na základe

Zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi navrhovateľom - veriteľom a dlžníkom, na základe ktorej navrhovateľ
- veriteľ vykonal pre dlžníka práce na diele a najviac aj práce, ktoré neboli súčasťou projektu v zmysle
Zmluvy o diele, boli však vykonané so súhlasom dlžníka. Celková hodnota odsúhlasených a riadne
vykonaných prác predstavovala X.XXX,XX € bez DPH. Navrhovateľ - veriteľ následne v pozícií postupcu
uzatvoril s C. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.9.2021, predmetom ktorej bolo postúpenie

vyššie uvedenej pohľadávky na postupníka. Postúpenie dlžníkovi bolo riadne oznámené a dlžník bol aj
nadobúdateľom pohľadávky riadne vyzvaný na jej úhradu.

22. Dlžník pohľadávku navrhovateľa - veriteľa, uvedenú v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj
pohľadávku ďalšieho veriteľa - C. popiera v celom rozsahu. Uvedené pohľadávky neuznáva čo do
právneho dôvodu a výšky a poukázal aj na tú skutočnosť, že dlžník od predmetnej zmluvy ako

objednávateľ diela odstúpil prípisom zo dňa 14.01.2022. Odstúpenie odôvodnil predloženým odborným
vyjadrením, ktoré konštatovalo množstvo vád diela. Má preto za to, že pohľadávka navrhovateľa je
sporná a že spornosť pohľadávky preukázal. Dlžník rovnako argumentuje tým, že uvedené pohľadávky
neúčtuje ani vo svojom účtovníctve. Okrem uvedeného dlžník predložil súdu aj účtovnú závierku,
ktorá bola vyhotovená k 22.01.2022 z ktorej vyplýva, že hodnota jeho majetku je celkom vo výške

XXX.XXX,XX € a hodnota záväzkov je celkom vo výške XXX.XXX,XX €. Z uvedeného vyplýva, že
dlžník disponuje v zmysle predloženej účtovnej závierky ku dňu začatia konkurzného konania prebytkom
majetku vo výške XXX.XXX,XX €, t.j. dostatočným majetok na uhradenie pohľadávky navrhovateľa.
Dlžník má samotnej pokladnici a na bankových účtoch dlžníka k dispozícií peňažné prostriedky vo výške
XXX.XXX,XX €.

23. Doloženie pohľadávky spôsobom, ktorý vyžaduje zákon v návrhu na vyhlásenie konkurzu
neznamená, že v ďalšom priebehu konkurzného konania sa táto pohľadávku bude bez ďalšieho
považovať za nespornú. V ďalšom konaní môže byť táto pohľadávka spochybnená dlžníkom v štádiu
pred vyhlásením konkurzu tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Súd mal na základe zistených

skutočností za preukázané, že pohľadávka navrhovateľa označená v návrhu na vyhlásenie konkurzu,
ako aj pohľadávka ďalšieho veriteľa označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu je medzi účastníkmi
konania sporná a to najmä tá skutočnosť, či naozaj navrhovateľ - veriteľ spôsobil dlžníkovi ním vytýkané
vadyanedorobky,čiztohtodôvodudlžníkovinaozajvzniklavočinavrhovateľovi-veriteľovipohľadávkaz
titulu spôsobenej škody (poškodené schodisko, neodborná manipulácia s elektroinštaláciou a zapojenie

osvetlenia v parku na cudziu budovu bez vedomia dlžníka), či si dlžník objednal u navrhovateľa
- veriteľa práce navyše a či tieto práce boli zo strany navrhovateľa - veriteľa vykonané a či dňa
14.01.2022 došlo k odstúpeniu dlžníka od Zmluvy o dielo uzatvorenej s navrhovateľom - veriteľom. Od
zodpovedania týchto otázok bude závisieť existencia pohľadávok, označených v návrhu na vyhlásenie
konkurzu, ich výška ale aj platnosť resp. neplatnosť Zmluvy o postúpenie pohľadávky, uzatvorenej

medzi navrhovateľom - veriteľom ako postupcom a JO. ako postupníkom. Uvedené skutočnosť si
však vyžadujú podrobnejšie preskúmanie a najmä vykonanie dokazovania ohľadom všetkých ďalších
súvisiacich sporných skutočností, čo je však nad rámec povahy konania o veriteľskom návrhu na
vyhlásenie konkurzu. Takéto konanie nie je určené na riešenie sporu veriteľov a dlžníka ohľadne
existencie pohľadávok, pre ktoré sa navrhuje vyhlásenie konkurzu. Existencia pohľadávky navrhovateľa

voči dlžníkovi musí byť v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno pochybovať, inak vyvoláva
následok nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa

24. Súd v zmysle citovaných ustanovení ZKR skúmal hmotnoprávne podmienky vyhlásenia konkurzu,
vychádzal z prednesov účastníkov konania, ako aj z predložených listinných dôkazov, pričom vzhľadom

na namietanú a osvedčenú spornosť označených pohľadávok nemohol v rámci tejto fázy konkurzného
konania vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie na zistenie ich oprávnenosti, iba okrem iného vyhodnotiť,
čidlžníkvprípadetýchtopohľadávokosvedčilichspornosť.Uvedenévyplývaajzustálenejrozhodovacej
praxe súdov. Konkurzný súd sa preto s obsahom sporných skutočností podobnejšie nezaoberal ani ich
ďalej neskúmal pretože by nahrádzal sporové konanie. Osvedčenie spornosti pohľadávky znamená,

že podstatná časť dostupných informácií, podkladov a kauzálnych súvislostí naznačuje, že pohľadávka
veriteľa je skutočne sporná. Z priebehu doterajšieho konkurzného konania mal súd teda za preukázané,
že dlžník minimálne spochybnil pohľadávky veriteľov označené v návrhu na vyhlásenie konkurzu, čov danom prípade postačuje pre konštatovanie, že pohľadávky veriteľov sú medzi účastníkmi konania
sporné.

25. Platobná neschopnosť je definovaná ako objektívna neschopnosť dlžníka plniť peňažné záväzky
30 dní po lehote splatnosti, pod ktorou je potrebné rozumieť stav, keď dlžník nemá dostatok likvidných
majetkových hodnôt, aby uhradil svoje splatné peňažné záväzky. Od tejto neschopnosti je potrebné
odlíšiť neochotu dlžníka plniť svoj splatný peňažný záväzok, t.j. stav v ktorom je schopný plniť ale z
rôznych dôvodov to odmieta. Napríklad aj z dôvodu spornosti pohľadávky. V danom prípade ide práve

o prípad, kedy dlžník neplní pohľadávku navrhovateľa nie z dôvodu, že nemá dostatok prostriedkov a je
platobné neschopný ale z toho dôvodu, že ju považuje za spornú. Uvedenú skutočnosť dlžník preukázal
aj predloženou účtovnou závierkou vyhotovenou ku dňu 22.01.2022, z ktorej vyplýva, že je platobne
schopný a že jeho majetok niekoľko násobne prevyšuje jeho záväzky voči označeným veriteľom.

26. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že dlžník preukázal pochybnosť a tak aj spornosť

pohľadávky navrhovateľa, súd návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu najmä z dôvodu nedostatku
jeho aktívnej a vecnej legitimácie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zamietol. Súd mal rovnako
na základe dlžníkom osvedčených rozhodujúcich skutočností za preukázané, že dlžník nebol v čase
začatia konkurzného konania platobne neschopný. Aj v konkurznom konaní pritom súd musí dbať na
to, aby v konaní nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov dlžníka a aby práva

navrhovateľa ako veriteľa neboli zneužívané na jeho úkor.

27. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Nakoľko dlžník bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).