Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 6. marec 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121559359
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:6121559359.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou, v spore žalobcu: Passerati, s. r. o., IČO:

52309304 so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, zastúpená ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r.
o., IČO: 36 864 455, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina proti žalovanému: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava- Staré
mesto, zastúpená JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava, IČO: 37 928 422 o zaplatenie 196,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť istinu vo výške 196,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 196,-eur od 17.03.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov
konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.12.2021 sa žalobca vo vzťahu k
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 196,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 17.03.2021 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
03.12.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. N.
L., O.: X. XXXDV, ktorého držiteľom bol poškodený C. Š., nar. XX.XX.XXXX. K vzniku spôsobenej

škody došlo prevádzkou motorového vozidla Opel Astra, EČV: X. XXXEB poisteným u žalovaného.
Poškodenýnechalvykonaťopravuuvedenéhomotorovéhovozidla,naktorúbezprostrednenadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 11.12.2020, na základe ktorej
prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Toyota Auris, EČV: C.. Po ukončení
doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa
21.12.2020 splatnú dňa 21.12.2020 na sumu 569,- € s DPH. Poškodený zároveň dňa 21.12.2020
postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom

náhradného vozidla vo výške 569,-€ spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Z
oznámenia o poistnom plnení zo dňa 02.03.2021 zaslanému žalobcovi vyplýva, že došlo k skončeniu
prešetrovania a následne vybaveniu poistnej udalosti dňa 02.03.2021 žalovaný poskytol žalobcovi
poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 373,- €. Zo strany žalovaného
bolo krátené poistné plnenie a to vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla a to v rozsahu
7 dní, a to napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady.

2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom č. k. 36Up/1936/2021-16 zo dňa 14.12.2021
návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor (č. l.
20 spisu).Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej
legitimácie na strane žalovaného a rovnako nepreukázal aj to, že žalobca nie je vo vedenom konaní
aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj

dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v
neuhradenej faktúre. Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje
žalobcom predložená faktúra v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený
a nie žalovaný. Zároveň žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), z ktorého vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so

žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení
pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale v uvedenom
prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve
pohľadávku žalobcu. Inými slovami uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným
zákonným ustanovením § 524 OZ. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo

dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení
pohľadávky. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením,
nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť
pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil
použiť na započítanie. Žalobca teda nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na

strane žalobcu v predmetnom konaní. Preto považuje žalovaný zmluvu o postúpení pohľadávky za
absolútne neplatný právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom
prehlásení poškodeného zo dňa 21.12.2020 síce poškodený uviedol, že mal od žalobcu zapožičané
náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise až do doručenia

krycieho listu poisťovňou a nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla
bol pre neho nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný, preto
ho považuje žalovaný za zjavne účelový. Má za to, že žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol
dôkazné bremeno. Zároveň má za to, že moment doručenia krycieho listu autoservisu je absolútne
irelevantný a účelový, keďže autoservis nie je žiadnym spôsobom oprávnený zadržiavať už opravené

motorové vozidlo poškodeného (ako predmet jeho vlastníckeho práva), resp. podmieňovať jeho vydanie
poškodenému doručením krycieho listu poisťovne (napokon aj faktúra vystavená autoservisom má
lehotu splatnosti). Motorové vozidlo poškodeného bolo opravené už dňa 17.12.2020, o čom svedčí
faktúra za opravu č. XXXX/XXXX zo dňa 17.12.2020. Prenájom náhradného vozidla poškodeným bolo
teda dňom 18.12.2020 zjavne neúčelný. Je nespornou skutočnosťou, že motorové vozidlo poškodeného

bolo opravené už dňa 17.12.2020 a teda v uvedenom prípade nemohol žalovaný krátiť poistné plnenie
svojvoľne a bezdôvodne a to na údajne na základe individuálnych výpočtov zamestnanca či likvidátora
žalovaného. Zároveň žalovaný namietol aj nárok žalobcu v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. Mal
zato,žemuúrokyzomeškanianeprináležiaVpodanomodporežalovanýnamietolajnedostatokaktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný v lehote stanovenej v ustanovení § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.

z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov splnil svoju povinnosť, ukončil šetrenie škodovej udalosti a na
jehozákladeoznámilžalobcovidôvody,prektorémupoistnéplnenieposkytolvurčitejčasti.Toznamená,
že žalobca nemá nárok na úhradu úrokov z omeškania v uplatnenom rozsahu. Žalovaný navrhol súd
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. V rámci repliky sa vyjadroval žalobca k odporu žalovaného ( č. l. 31) s poukazom na to, že vo
vzťahu k námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobca poukazuje
na skutočnosti ohľadom danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uvedené v podanom návrhu na
vydanie platobného rozkazu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného v zmysle ktorého žalobcom uplatnený

nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. (ďalej len zákon o „PZP“) ani z OZ toto je v celom rozsahu
nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení
§ 4 ods. 2 zák. o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie
náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b)
zák. o PZP. V ďalšom poukázal žalobca na ustanovenie § 15 ods. 1 zák. o PZP, podľa ktorej náhradu

škodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému,poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Z tohto dôvodu má za to žalobca, že
je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto spore. Pri posudzovaní nutnosti a účelnosti
nápadov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby počasktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise a tiež zo skúmania reálnej možnosti
poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné
motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Žalovaný vôbec neberie

do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený
z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby
trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného a takýto postup nie je možné
akceptovať. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa
12.12.2018 sp. zn. 13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019 sp. zn. 14Cob/55/2019. Z predloženej faktúry

za opravu vozidla síce vyplýva doba skončenia prác na vozidle dňa 17.12.2020, avšak vzhľadom na
odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím
plnenia druhej zmluvnej strany v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu
náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej
udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Vystavením faktúry za opravu poškodeného
vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť náhradné vozidlo. Po pripísaní plnenia na účet

autoservisu tento informoval poškodeného o možnosti prevzatia opraveného vozidla a až potom bola
reparovaná možnosť užívania predmetu vlastníctva. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je
vyplatenénájomnézaprenajaténáhradnévozidlo.Bezodkladnepotom,akobolpoškodenýinformovaný
o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo ihneď vrátil, ako
mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. V danej veci je relevantné, že poškodené vozidlo

sa po celé obdobie od 11.12.2020 do 21.12.2020 t. j. 11 dní nachádzalo v autoservise. Prenájom
náhradného vozidla v tomto období bolo pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti,
ktorúnezapríčinilanemoholpredvídaťvzniknákladovspojenýchstoutoškodovouudalosťounapokrytie
ktorých bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. S námietkami
žalovaného ohľadne uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania tak isto žalobca

nesúhlasil, poukázal na závery Krajského súdu v Žiline v jeho rozsudku zo dňa 25.02.2021 sp. zn.
9Co/5/2021,kdeneskoréprešetrenieavybaveniepoistnejudalostinezbavujepoisťovňupovinnostiplatiť
úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ.

4.Súddňa07.03.2022vykonalpojednávanielenzaprítomnostižalobcu,žalovaný dôvodneospravedlnil

svoju neúčasť. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu, listinami doloženými do súdneho
spisu a mal za preukázaný tento skutkový stav.

5. Medzi stranami sporu bolo zhodné to, že dňa 03.12.2020 došlo k poistnej udalosti, teda dopravnej
nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného Opel Astra, EČV: X. XXXEB

poškodené motorové vozidlo zn. Toyota Auris, EČV: X. XXXDV, ktorého držiteľom v čase dopravnej
nehody bol poškodený C. Š., S.. XX.XX.XXXX.
Ďalej mal súd za preukázané, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 11.12.2020 (č.
l. 8 spisu) medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom C. Š., na základe ktorej
si nájomca prenajal osobný automobil Toyota Auris, EČV: C. XXX A., a to na dobu od 11.12.2020 do

21.12.2020. Zmluvné nájomné bolo dohodnuté 49,-€, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 30,-€.
Cena nájmu bola konečná, nakoľko prenajímateľ nebol platcom DPH. Na základe tejto nájomnej zmluvy
mal nájomca užívať prenajaté motorové vozidlo v čase od 11.12.2020 do 21.12.2020, t. j. 11 dní, za ktorý
čas prenajímateľ vyfakturoval nájomcovi faktúrou č. XXXXXXX (č. l. 10 spisu) nájomné vo výške 569,-€.
Ďalej bolo zhodné, že došlo k likvidácii predmetnej poistnej udalosti žalovaným tak, ako to vyplynulo

z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 02.03.2021 (č. l. 13 spisu) adresované žalobcovi, na základe
ktorého žalovaný ustálil poistné plnenie vo výške 373,-€ s tým, že z fakturovanej doby prenájmu
náhradného vozidla bolo priznaných a oprávnených len 7 dní, t. z. len doba nájmu od 11.12. do
17.12.2020. Čiastka 373,-€ bola poukázaná na účet žalobcu, čo bolo preukázané výpisom z účtu
Tatrabanky (č. l. 14 spisu). Toto boli skutočnosti, ktoré boli jednak zhodné medzi stranami sporu a boli

aj preukázané listinnými dôkazmi.

6. Ďalej zároveň súd mal preukázané, že došlo k právnemu nástupníctvu žalobcu vo vzťahu k žalovanej
pohľadávke a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2020 (č. l. 10 spisu) uzavretej
medzi žalobcom ako uzavretej medzi postupcom C. Š. a postupníkom, teda žalobcom. V zmysle tejto

zmluvyopostúpenípohľadávkypostupcapostúpiltoutozmluvoužalobcoviakopostupníkovipohľadávku
vo výške 569,-€, ktorú mal voči žalovanému z titulu riešenia škody spôsobenej vozidlom Opel Astra,
EČV: X. XXXEB z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z. z., kde išlo o nárok na
náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti soškodou zo dňa 03.12.2020 na vozidle Toyota Auris, EČV: X. XXXDV. Uvedené bolo v bode 1. zmluvy o
postúpení pohľadávky, zároveň v bode 4. zmluvy o postúpení pohľadávky, sa zmluvné strany dohodli,
že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1. je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky

je vo výške 569,-€, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXXX vystavenej ako prenajímateľom postupcovi
ako nájomcovi náhradného motorového vozidla Toyota Auris, EČV: C. XXX A.. Zároveň v bode 5.
zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty
za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy
započítavajú, pričom si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

7. Žalovaný namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a to z dôvodu, že považuje oznámenie
o postúpení pohľadávky a zmluva o postúpení pohľadávky za dostatočne neurčité a relevantné na
preukázanie postavenia žalobcu ako aktívne legitimovanú stranu sporu. Ak žalobca ako spoločnosť
(nie je držiteľ, ani vlastník požičal náhradné vozidlo tretej osobe, odhliadnuc od toho, či na to mal
súhlas vlastníka, resp. držiteľa náhradného vozidla) nárok na úhradu nájomného nepatrí žalobcovi,

ale vlastníkovi náhradného vozidla. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca nebol oprávnený vystaviť
poškodenému faktúru za nájom náhradného vozidla a je zrejmé, že žalobca sa nemohol súdnou cestou
domáhať úhrady takto fakturovaného nájomného.
Súd sa s týmito tvrdeniami nestotožnil a má za to, že v čase postúpenia pohľadávky postupcu, teda
poškodeného išlo o existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla z dôvodu uzavretej zmluvy o nájme, kedy

nájom preukázateľne trval od 11.12.2020 do 21.12.2020. Vznik pohľadávky žalobcu ako prenajímateľa
za celú dobu nájmu nastal 21.12.2020, kedy došlo k ukončeniu nájmu. Vystavená faktúra určuje dobu
plnenia existujúcej pohľadávky, kde doba plnenia bola stanovená vo forme splatnosti do 21.12.2020. T.
z., že predmetnou faktúrou bolo vymedzenie časového obdobia v ktorom je dlžník, teda poškodený a
zároveň nájomca povinný splniť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o nájme. Keďže išlo o existujúcu

pohľadávku, bolo dohodnuté v zmluve o postúpení pohľadávky, že k úhrade tejto pohľadávky došlo
na základe vzájomného zápočtu (čo je jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov
úhrady podľa § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a
teda žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného a je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto
konaní. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade

predmetnej faktúry započítaním nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka, či
neexistenciunárokunanáhraduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla.Zmluvaopostúpení
pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný
nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak
zostáva zachovaný. Zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.

Dlžníkom v tomto prípade je žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo
k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe
všeobecných súdov neodporuje zákonu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci
jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň
postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu

úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Zároveň súd poukazuj na to, že žalovaný uhradil žalobcovi časť
nároku na poistné plnenie vo výške 373,-€, čím ho považoval za veriteľa v súvislosti s touto náhradou
škody postúpenej pohľadávky.

8. Súd sa ďalej oboznámil aj s faktúrou č. XXXXXXXX (č. l. 26 spisu), z ktorej je zrejmé, že poškodené

vozidlo bolo v oprave v spoločnosti AT a. s. za cenu opravy 2708,40 eur. V rámci potvrdenia o odovzdaní
a prevzatí motorového vozidla z autoservisu ( č. l. 9 rub) spoločnosti AT a. s. je zrejmé, že vozidlo,
ktorého držiteľom bol C. Š., bolo umiestnené za účelom opravy v ich autoservise dňa 11.12.2020 a po
ukončení opravy a vystavení krycieho listu poisťovňou bolo vozidlo ihneď odovzdané držiteľovi a to dňa
21.12.2020.

9. Z čestného prehlásenia poškodeného C. Š. mal súd zistené, že poškodený mal od žalobcu
zapožičané náhradné vozidlo Toyota Auris, EČV: C. XXX A. od 11.12.2020 do 21.12.2020, t. j. v trvaní:
11dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise až do doručenia krycieho listu
poisťovňou. Po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného

vozidla bol nevyhnutný.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase uplatnenia náhrady škody ( ďalej len„ zákon č. 381/2011 Z. z.“ ), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluvy.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2011 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. veci.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, poskytnúť poistné plnenie a
oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poskytovateľa poskytnúť
poistné plnenie a nárok na náhrady škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie peňažného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný

zaplatiť úroky poškodenému z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi.

11. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).
Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

12. Súd akceptoval uplatňovaný nárok ako škodu v celom rozsahu. Bolo preukázané, že škoda v

uplatnenom rozsahu reálne vznikla, a to jednak faktúrou, ktorá bola vystavená zo strany žalobcu, ako
prenajímateľa pre nájomcu, teda poškodeného C. Š. za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o
nájme vozidla vo výške 569,- eur. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, bolo preukázané, že došlo k úhrade
predmetnej faktúry, a to započítacím prejavom, ktorý bol dohodnutý v zmluve o postúpení pohľadávky
v bode 5. medzi žalobcom ako postupníkom a postupcom C. Š. v celej výške 569,- eur. Žalovaný plnil

len časť škody, ktorá vznikla poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou dňa a súd vychádzal z
oznámenia o poistnom plnení, podľa ktorého je zrejmé, že žalovaný plnil časť škody vo výške 373 eur,
s tým, že s tým, že z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla bolo priznaných a oprávnených
len 7 dní, t. z. len doba nájmu od 11.12.2020 do 17.12.2020,
Tu súd musí poukázať na to, že pokiaľ žalovaný vzniesol procesnú obranu ohľadom skutkových tvrdení

bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa čl. 8 CSP tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný riadnym
spôsobom neuskutočnil.

13. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového
vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom

žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca
žalobca z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil
náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné,
ktoré bolo preukázané, že teda bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol
nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu,

keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na
strane poškodeného, je škodou v rozsahu s účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného
motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu
ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škodaspočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj
vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý
nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca

povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda majetkovej
sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo
k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Úhradou nájomného
v sfére poškodeného nastala ujma, ktorá teda bola preukázaná v konaní jednak faktúrou a jednak
samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretím ktorej došlo k započítaniu a teda k vlastne úhrade

predmetnej ujmy. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav,
keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidla. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z
titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu
v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré
boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej
dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že

z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas
celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného
motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by
poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

14. Žalovaný nespochybnil, že právny predchodca žalobcu, teda poškodený v príčinnej súvislosti
s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo, namietal dôvodnosť časového
rozsahu jeho užívania, ako aj výšku dohodnutého nájomného s tým, že bolo však jeho procesnou
povinnosťou preukázať svoje vlastné tvrdenia. Bolo rozhodujúce, že poškodený sa dostal do situácie,
kedy bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo. Pri neuznaní výšky nároku na náhradu

škody za nájom predmetného vozidla žalovaný nepreukázal, že by súčasťou obsahu zmluvného
vzťahu založeného medzi ním ako poistiteľom a poškodeným ako poistencom bol aj spôsob výšky
poistného plnenia, dojednaným medzi týmito zmluvnými stranami s takým obsahom, aký zodpovedá
postupu žalovaného pri určení výšky poistného plnenia. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi nájomnou
zmluvou, zmluvou o postúpení pohľadávok, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou

udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo a za ten čas zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu
569,-€ z titulu dojednaného nájomného. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť odpočítania neuznaných
nákladov prenájmu vo výške žalovanej istiny. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu priznanú žalovaným, podľa
názoru súdu ide o neoprávnené krátenie poistného plnenia. Poškodený dobu opravy vozidla nemal
možnosť ovplyvniť a nemohol užívať svoje vozidlo odo dňa, kedy bolo prevzaté do servisu na opravu,

t. j. od 11.12.2020 až do riadneho odovzdania vozidla zo servisu dňa 21.12.2020.

15.Podľanázorusúdupoškodenýjednoznačnepreukázal,ženemoholsvojemotorovévozidlopoužívať.
Nachádzalo sa v oprave a bol nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla,
kde svoje motorové vozidlo si vyzdvihol až po ukončení opravy. Náklady vynaložené poškodeným ako

účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu
a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny
predchodca žalobcu. Škodou bolo nájomné za prenajaté motorové osobné vozidlo, keďže poškodený z
objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období, keď bolo dohodnuté nájomné za náhradné motorové
vozidlo, svoje vozidlo po dobu opravy využívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného

vozidla nutné. Žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a u žalovaného
uplatnených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla zabezpečeného poškodeným.
Súd preto žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vyhovel.

16. Ďalšou námietkou, ktorú vzniesol žalovaný bola námietka voči uplatnenému úroku z omeškania zo

strany žalobcu, nakoľko má za to, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v §
11 ods. 8 citovaného zákona účinného v čase vzniku nároku poškodenej, je viazaná na nesplnenie
nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b). Žalovaný tvrdil, že v trojmesačnej
lehote od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti si plnil listom zo dňa 02.03.2021 podmienku upravenú
v § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2011 Z. z. Podľa názoru súdu z ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001

Z. z. vyplýva, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie v určitej lehote, ktorej začiatok udáva
skutočnosť skončenia šetrenia poistnej udalosti. Rozhodnutie poisťovne o ukončení likvidácie teda
predstavuje moment, kedy dochádza, resp. má dôjsť k vyčísleniu a náhrade vzniknutej škody, ktorú
si poškodený nárokuje, a o ktorú sa zmenšil jeho majetok. Ak poisťovňa neprizná plnenie v plnomrozsahu dochádza teda k majetkovej ujme na strane poškodeného. Poisťovňa tak síce ukončí šetrenie
poistnej udalosti v zákonnej lehote, v dôsledku čoho neporuší svoju povinnosť včasného ukončenia
prešetrovania poistnej udalosti, avšak poškodenému neposkytne plnenie v rozsahu, na ktorý má nárok

a preto sa podľa iného ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení, konkrétne § 11 ods. 7 dostáva do
omeškania. Samotné znenie § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení pripúšťa dve varianty,
odkedy je možné sa dostať do omeškania. Prvá časť vety sa vzťahuje na splnenie povinnosti poskytnúť
plnenie v lehote 15 dní po ukončení likvidácie poistnej udalosti a druhá časť vety sa týka predloženia
rozhodnutia súdu poisťovateľovi zo strany poisteného, ktorý predložil svojej poisťovni rozhodnutie na

preplatenie. Nesplnením povinnosti uvedenej v § 11 ods. 6 zákona sa poisťovňa v zmysle § 11 ods.
8 dostáva automaticky do omeškania, avšak podľa názoru súdu do omeškania s ukončením šetrenia,
resp. písomného informovania poškodeného o výsledkoch likvidácie a rozsahu povinnosti poskytnúť
poistné plnenie.

17. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/151/2016 zo

dňa 14.6.2016, v zmysle ktorého vzišiel právny názor, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania
upravená v § 11 od. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení je viazaná na nesplnenie nepeňažnej
povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana
poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná, aby
bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej

udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania podľa § 11 ods. 8 je tak viazaná výlučne na nesplnenie
tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie
peňažného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak
poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Zároveň súd poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2017
zo dňa 22.11.2018.

Zároveň súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 215/2020 zo dňa 28.10.2021, v
ktorom rozhodol, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislava bolo porušené právo sťažovateľky na
súdnu ochranu, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 211/2018 bol zrušený a vec mu bola
vrátená na ďalšie konanie a Krajský súd v Bratislave bol povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania.
V odôvodnení ústavný súd sa zaoberal otázkou povinnosti zaplatiť poškodenému úroky z omeškania

podľa osobitného predpisu § 11 ods. 8 zák. o povinnom zmluvnom poistení, kde vlastne v odôvodnení
skonštatoval, že na právo na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa
poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj zjavný
nároknanáhraduškodystýmrozdielom,ženaúrokzomeškanianemánárokzaobdobietrochmesiacov
na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadnej náhrady skutočne došlo. Tým

však zrejme nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na
náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre plné štandardné odškodnenie
na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva,
že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval
zvýhodnenie škodcu do takej miery, že by jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa

viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Každý škodca by mohol logicky bez sankcie
oddialiť riešenie škody odkazom na súd a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že
čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného
plnenia a na to nadväzujúca 15- dňová lehota na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie
v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škody od splatenia

príslušenstvapohľadávok(úrokovzomeškania;§121ods.3OZvzniknutejzublíženianazdraví).Výklad
prijatý krajským súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj
úroky z omeškania z náhrady škody sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej
úpravy.

18. Čiže je potrebné rozlišovať okamih, kedy sa poisťovateľ dostal do omeškania s plnením poistného
plnenia podľa § 11 ods. 7 od okamihu, keď sa poisťovateľ dostal do omeškania v zmysle § 11 ods. 8
t. j. tým, že si nesplnil povinnosť zakotvenú v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b), ktoré majú zabezpečiť,
aby poisťovňa nezostala nečinná. Na základe uvedených skutočností súd má za to, že do omeškania s
plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec

neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti.
Moment, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu na rozdiel od
určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z o meškania, kde súd buď prizná
alebo neprizná žalobcom uplatnenú sumu. V prípade určenia začiatku omeškania tak súd len deklarujeuž existujúci stav, nakoľko pohľadávka na náhradu zvyšných vynaložených nákladov tu existovala už
pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí kráteného poistného plnenia. Súd súčasne stanoví vo svojom
rozhodnutí dodatočnú lehotu na doplatenie priznaného poistného plnenia. Súd teda bol toho názoru, že

žalobcovi vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8 citovaného zákona.
Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti preukázateľne ukončil dňa 01.03.2021 na základe dôkazu
predloženého zo strany žalobcu ( č. l. 13), žalovaný sa dostal od 17.03.2021 do omeškania. Výšku
úroku z omeškania si žalobca správne nárokoval v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. Súd teda na základe uvedeného žalobe žalobcu aj v časti uplatnených úrokov

z omeškania vyhovel.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mala plný úspech vo veci, preto mu súd priznal
plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.