Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200033
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2021200033.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr.

Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu AZEX, s.r.o., Janova Lehota 274,
IČO 34 147 667, zastúpeného spoločnosťou Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, Städtle 17,
Vaduz, Lichtenštajnské kniežactvo, konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky BOOM & SMART
Slovakia, Dolná 370/6A, Banská Bystrica, IČO 53 096 428, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101957828/2020 zo dňa 10.12.2020 t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101957828/2020 zo dňa 10.12.2020

z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 101957828/2020 zo
dňa 10.12.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán nevyhovel jeho odvolaniu a potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trnava č. 101336587/2020 zo dňa 19.8.2020 o vyrubení rozdielu dane v sume
2472,36 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 majúce základ v neuznaní
zaúčtovania výdavkov na úhradu ceny dodaných služieb (kŕmenie dobytka, príprava sena) dodávateľa

ATOS-SK s.r.o. so sídlom v Dolnom Piale.

2. Namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vo veci vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a súčasne došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

3. Uvádzal, že správcovi dane poskytol vysvetlenia k poľnohospodárskym prácam, ktoré mu poskytol
dodávateľ ATOS SK s.r.o. a poukazoval najmä na skutočnosť, že žalobca je spoločnosť spriaznená so
spoločnosťami HOLES, s.r.o., MALES, s.r.o., AGROLEHOTA, s.r.o. a inými, ktoré okrem iného vlastnia
základné stádo hovädzieho dobytka pod kontrolou PPA, plemenárskych služieb a veterinárnej správy,
ktoré inštitúcie sa vyjadrujú k riadnemu hospodáreniu a ošetrovaniu dobytka v súvislosti s prijímaním
dotácii. Žalobca je so spoločnosťou HOLES, s.r.o. zapojený do projektu ekologického hospodárstva,
ktoré je odlišné od bežného poľnohospodárstva, a vykonanie fakturovaných prác preukazuje samotné

priznanie dotácií.

4. Dodávateľ pre žalobcu zabezpečoval pomocné práce v živočíšnej výrobe, najmä kŕmenie dobytka
a prípravu sena, pričom práce vykonával v areáli žalobcu U. W., ktorému práce zadával konateľspoločnosti a ktorý bol ako svedok navrhnutý na vypočutie. Dohodou stanovené ceny služby žalobca
uhradil bankovým prevodom na účet dodávateľa. Správca dane síce opakovane predvolal J. W.,
avšak po bezúspešnosti týchto pokusov nevyužil inštitút predvedenia, čo podľa žalobcu má za

následok nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane sa uspokojil s výsluchom svedka
vykonaným v rámci inej daňovej kontroly týkajúcej sa spoločnosti MALES, s.r.o. za obdobie roka 2016,
pričom aj z tejto výpovede a výpovede svedka v daňovom konaní týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia
december 2016 vyplýva, že svedok práce vyfakturované v roku 2015 vykonával.

5. Za nezákonný dôkaz žalobca označil výpoveď konateľky spoločnosti ATOS-SK s.r.o. Agáty Bajtošovej
na pojednávaní vo veci konanom dňa 20.9.2019, právo byť prítomný na ktorom mu bolo odňaté a v
súvislosti s tým aj právo klásť svedkyni otázky. Správca dane ho o tomto úkone nevyrozumel, čím ho
poškodil na právach v daňovom konaní.

6. Pokiaľ mu zo strany správnych orgánov bolo vytýkané, že súčasťou preverovaných faktúr nie sú

súpisy vykonaných prác, žalobca poukazoval na to, že miesto a čas výkonu prác ako aj osobu, ktorá ich
realizovala, správnemu orgánu ozrejmil, pričom rozsah prác mohol objasniť práve navrhovaný svedok
W..

7. Žalobca má za to, že ak by správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, a správne a vo

vzájomných súvislostiach by následne vyhodnotil vykonané dôkazy získané v súlade so zákonom
a zistené skutočnosti, nemohol by dospieť k ním predčasne prijatému rozhodnutiu o údajnom
nepreukázaní /neodstránení pochybností ohľadne nereálnosti fakturovaného plnenia spoločnosti ATOS-
SK. Teda nemohol by prijať záver o údajnom nepreukázaní reálnosti fakturovaného plnenia v zmysle
preverovaných faktúr, a teda o neunesení dôkazného bremena.

8. Podľa názoru žalobcu žalovaný nepresne a nepravdivo interpretuje jeho vyjadrenia, čo vzbudzuje
pochybnosti o objektivite konania, pričom žalovaný by mal prihliadať aj na skutočnosť, že účtovné
doklady spoločnosti boli zaistené KÚFS, čo oslabuje dôkazné postavenie žalobcu.

9. Podľa žalobcu žalovaný, odvolávajúc sa na zásadu poctivého obchodného styku a nepožívanie
právnej ochrany výkonu práv, ktoré sú v rozpore s uvedenou zásadou a na to nadväzujúce vyvodenie
údajných pochybností o skutočnom obsahu právneho úkonu /resp. realizovaného obchodu medzi
spoločnosťou a dodávateľom, neprípustne zužujúcou interpretáciou právnej normy bez zohľadnenia
všetkých okolností prípadu, dopredu kvalifikuje realizovaný obchod medzi spoločnosťou a dodávateľom

ako rozporujúci s bežnou obchodnou praxou, ako aj so zásadou poctivého obchodného styku. Naviac
jeho závery sú prijaté na podklade skutočností získaných v rozpore so zákonom.

10. Žalovaný podľa neho nadraďuje výpoveď konateľky (dodávateľa), ktorá bola získaná v rozpore
so zákonom, nad jeho tvrdenia o tom, že práce vykonal p. W., vyslovil pochybnosti o uskutočnení

zdaniteľných obchodov, z čoho vyplýva záver o neunesení dôkazného bremena žalobcu, pričom však
na druhej strane nevyhovel návrhu na výsluch svedka a neumožnil žalobcovi pochybnosti správneho
orgánu rozptýliť.

11. Podľa žalobcu síce U. W. väčšinu obdobia nebol zamestnaný v spoločnosti ATOS-SK, s.r.o., ale

vykonávalpreňuprácebeznárokunaodmenu,očomsakonateľkaspoločnostinezmienilamožnopreto,
že takýto výkon prác nevykazuje znaky úplnej súladnosti s právnym poriadkom.

12. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a neúplné vyhodnotenie vykonaných dôkazov vyústili
podľa žalobcu do nesprávneho právneho posúdenia podmienok na uznanie výdavkov vyplývajúcich

z preverovaných faktúr za daňové výdavky. V súvislosti s týmto tvrdením žalobca poukazoval na
ustanovenie § 29 ods. 8 daňového poriadku, z ktorého podľa neho vyplýva, že dôkazné bremeno
daňového subjektu nie je absolútne a povinný je preukazovať iba skutočnosti, ktoré sa vzťahujú výlučne
na jeho daňovú povinnosť a ktoré bol povinný uviesť v daňovom priznaní.

13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

14. K žalobným námietkam uvádzal, že správca dane za účelom preverenia fakturovaných prác
uvedeným dodávateľom výzvou č. 101998461/2020 zo dňa 21.08.2019 vyzval žalobcu na predloženiedôkazov a podanie vysvetlení, teda, aby vysvetlil a preukázal, kto menovite poskytol práce uvedené
na dodávateľských faktúrach (kŕmenie dobytka, príprava sena), kde boli práce poskytnuté, od kedy
- do kedy boli práce poskytnuté, kto bol vlastníkom zvierat, čo zahŕňala príprava sena a tiež, aby

vysvetlil stanovenie cien za uvedené služby, resp. ďalšie skutočnosti súvisiace s uvedeným obchodným
partnerom. Na predmetnú výzvu žalobca reagoval podaním dňa 11.09.2019, v ktorom uviedol, že ide
o spoločnosť, ktorej konateľmi sú Martin Sekera a Milan Sekera, je spriaznená a prepojená osoba
so spoločnosťami HOLES, s.r.o., MALES, s.r.o., AGROLEHOTA s.r.o. a inými spoločnosťami, ktorých
vznik, ako aj ich predmety podnikania a výkon prevažujúcich činností je daný na základe podmienok

projektov Európskej únie, ktoré čerpajú. V mnohých bodoch sa ich činnosť prelína, avšak majetkovo sú
rozdelení. Všetky prepojené spoločnosti vlastnia rozsiahle pozemky; sú napojené na systém prijímania
dotácií z PPA, ktoré sú prísne kontrolované cez tzv. fotoorthomapy a ich vyplatenie je priamo viazané
na obhospodarovanie pozemkov vo vlastníctve aj v nájme; podľa nadmorskej výšky pozemkov sa líšia
termíny povinného obhospodárenia. Ďalej z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že dodávateľská spoločnosť
ATOS - SK, s.r.o. zabezpečovala pre neho pomocné práce v živočíšnej výrobe, tzn. kŕmenie, čistenie,

pasenie, telenie a iné podobné činnosti, avšak vzhľadom na časový odstup a skutočnosť, že podľa
dostupnej zápisnice mu boli zabavené všetky dokumenty z rokov 2014 - 2017 Kriminálnym úradom
finančnej správy (KÚFS), nie je možné presne špecifikovať osoby, ktoré prácu vykonávali; ceny boli
stanovené dohodou; vlastníkom zvierat bol a je žalobca a práce boli vykonané v jeho areáli.

15. Žalovaný poukazoval na to, že svedka W. neúspešne predvolával, avšak svedok sa ani na jeden
výsluch k správcovi dane nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil mailom zo dňa 10.07.2020 z dôvodu,
že je nevyhnutne potrebný na svojom pracovisku, minimálne do konca júla kvôli kosebnej sezóne,
ktorému predchádzal mail zo dňa 09.07.2020 odoslaný zo spoločnosti Poľnohospodárska spoločnosť,
a.s. (predseda predstavenstva Ing. W. W.), podľa ktorého spoločnosť nemohla uvoľniť zamestnanca

p. W. na výsluch v termíne 13.07.2020 z dôvodu, že je potrebný na svojom pracovisku minimálne do
26.07.2020 kvôli kosebnej sezóne. Ďalšiu neúčasť ospravedlnil mailom zo dňa 11.08.2020 z dôvodu
hospitalizácie v Nemocnici v Žiari nad Hronom, ku ktorému bolo pripojené potvrdenie o dočasnej
pracovnejneschopnostiod10.08.2020.Žalobca,ktorýbolupovedomenýovýsluchochsvedka,sataktiež
k správcovi dane nedostavil.

16. Aj napriek tomu, že sa správcovi dane nepodarilo vypočuť p. U. W. ako svedka, ktorý sa vždy
ospravedlnil z neúčasti na výsluchu, pričom jeho následná hospitalizácia v nemocnici neumožňovala
správcovi dane využiť inštitút predvedenia, nie je podľa žalovaného procesnou vadou, keďže išlo
o okolnosti hodné osobitného zreteľa. Správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal z ostatných

dôkazov získaných zákonným spôsobom, z ktorých jedným bola aj svedecká výpoveď p. U. W., na ktorú
upozornil samotný žalobca, a o ktorú sa paradoxne vo svojej žalobe opiera. Podľa žalobcu bol menovaný
vypočutý na Daňovom úrade Trenčín, pobočka Prievidza v súvislosti s identickou daňovou kontrolou vo
vlastníctve „X.“, pri ktorej došlo rovnako ku kontrole prác poskytovaných spoločnosťou ATOS - SK, s.r.o.
Svedok pri výsluchu vypovedal, že práce v mene spoločnosti vykonával on a nie konateľka spoločnosti.

Podľa žalobcu sa svedok detailne vyjadril aj k rozsahu a obsahu jednotlivých prác, ktorý bol medzi rokmi
2015 a 2016 takmer identický.

17. Zo spísanej zápisnice č. 100383090/2020 dňa 07.02.2020, spísanej Daňovým úradom Trenčín,
pobočka Prievidza so svedkom U. W. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z príjmov

právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 v spoločnosti MALES, s.r.o., ktorú správca dane získal
nahliadnutím do spisovej zložky spoločnosti MALES, s.r.o. vyplýva, že svedok nebol zamestnaný, mal
zdravotné problémy, bol po rozvode; pomohla mu p. U. - matka konateľky spoločnosti; v posledných
troch mesiacoch roku 2016 bol zamestnaný v spoločnosti ATOS - SK, s.r.o. na dohodu, dovtedy to bral
ako kompenzáciu za ich pomoc; pracoval na poľnohospodárskom družstve v Janovej Lehote, vykonával

práce, ktoré mu dovoľoval zdravotný stav - upratoval, jazdil na nákladných autách, na traktore, vymieňal
olej, opravoval defekty; chodil tam pomaly každý deň, niekedy aj cez víkendy, príchod nikomu nehlásil,
vrátnik tam nebol, pracoval podľa toho, čo 4 potrebovali; niekedy prišiel konateľ žalobcu p. Martin
Sekera, povedal, čo treba urobiť; keď tam nebol, pokračovalo sa v práci, ktorá nebola dokončená v
predchádzajúcideň;zadávalmupráce,občasprišielajjehootec;nadružstvochodilsMgr.Y.W.,niekedy

s ním išla ráno, niekedy po obede, mala ešte ďalšiu prácu; upratovala dvor a haly; pracoval bez nároku
na odmenu; dohoda bola medzi Mgr. Y. W. a p. Martinom Sekerom - fakturačne.18. Keďže išlo o práce iného charakteru (upratoval, jazdil na nákladných autách, na traktore, vymieňal
olej,opravovaldefekty...),žalovanýdospelkzáveru,ženešlooprácevykonávanévmenedodávateľskej
spoločnosti v roku 2015. Žalobca v podanej žalobe zdôrazňuje obzvlášť slovo „dovtedy“, keď svedok

uviedol, že tri mesiace ku koncu roka pracoval na dohodu a dovtedy to bral ako kompenzáciu „za ich
pomoc pre mňa“. Aj keď svedok podľa žalobcu nespomenul určenie časového úseku, kedy vykonával
práce v mene dodávateľskej spoločnosti ATOS - SK, s.r.o., tento úsek môže podľa žalobcu siahať aj do
roku 2015, čo si mohol správca dane overiť, keby využil inštitút predvedenia.

19. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že správca dane môže overiť len také skutočnosti, ktoré sú
založené na reálnom podklade, to znamená, ktoré sú preukázané a zdokladované. Keďže ani žalobca
ani dodávateľská spoločnosť, resp. konateľka dodávateľskej spoločnosti nepreukázala, na základe
akého právneho vzťahu boli práce pre žalobcu vykonané, prípadné predvedenie svedka a jeho výsluch
by žalobcovi nemohli priniesť priaznivejšie výsledky, pretože na základe ostatných zákonným spôsobom
získaných dôkazov (miestne zisťovanie, vyjadrenie konateľky dodávateľskej spoločnosti, ako aj iným

správcom dane vykonaný výsluch svedka p. U. W. sa vykonanie fakturovaných prác nepreukázalo a
nepotvrdilo.

20. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti výsluchu Mgr. W. žalovaný uviedol, že zo zápisnice
s konateľkou dodávateľskej spoločnosti č. 102205277/2019 zo dňa 20.09.2019 vyplýva, že obsahovala

všetkynáležitosti,ktorésúkladenénajejobsah,toznamená,žeokremoznačeniaosôb,ktorésaústneho
pojednávania zúčastnili, obsahuje miesto, dátum, predmet, označenie dôkazov predložených pri ústnom
pojednávaní a súvislé opísanie priebehu pojednávania. Zároveň sú v nej zachytené právne významné
skutočnosti, ktoré boli dôležité pre posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci. Zápisnica neobsahuje
poučenie svedka podľa § 25 ods. 1 daňového poriadku, a teda vyjadrenia konateľky dodávateľskej

spoločnosti nemožno považovať za svedeckú výpoveď, ako sa domnieva žalobca.

21. Konateľka dodávateľskej spoločnosti sa dostavila k správcovi dane na základe výzvy č.
102074097/2019 zo dňa 04.09.2019, ktorou správca dane vyzval dodávateľskú spoločnosť na
zapožičanie dokladov po tom, čo sa mu nepodarilo preveriť jej činnosť pri miestnom zisťovaní

dňa 23.08.2019 vykonanom v sídle dodávateľskej spoločnosti. Pri ústnom pojednávaní konateľka
dodávateľskej spoločnosti predložila doklady, ktorých zoznam je uvedený na str. 3 a 4 zápisnice a
zároveň odpovedala na otázky položené správcom dane týkajúce sa spolupráce so žalobcom.

22. K obchodnej spolupráci so žalobcom uviedla, že p. Sekera potreboval na určité obdobie človeka

na nejakú prácu okolo zvierat, povedal jej, že to bude vyše 1 000,00 eur za mesiac. Práce neboli
špecifikované, týkali sa prác na družstve, lesnícke záležitosti (výsadba stromčekov, okopávanie
stromčekov a manipulácia s palivovým drevom, ako aj jeho preprava). Na koho mala vystaviť faktúru,
jej povedal p. Sekera - konateľ oboch spoločností (AZEX, s.r.o. a MALES, s.r.o.). Nevedela uviesť, aké
práce vykonávala, evidenciu si neviedla, spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov. K

obsahu faktúr uviedla, že p. Sekera jej povedal, čo má uviesť na faktúry; na cene boli dohodnutí vo
výške viac ako 1 000,00 eur za mesiac; vždy, keď sa stretli jej povedal, čo treba urobiť. Keď bola práca
urobená, tak jej povedal, čo ďalšie treba urobiť. Taktiež uviedla, že v roku 2015 bola zamestnaná na
hlavný pracovný pomer v PENTE. Ďalej uviedla, že vystavila a podpísala faktúry, ktoré boli uhradené
cez bankový účet. Nevedela však uviesť, aké konkrétne práce boli vykonané (mali ústnu dohodu), súpis

prác a súpis odpracovaných hodín si neviedla. Podľa jej vyjadrenia boli hodiny uvedené na faktúrach na
základe sumy, ktorú jej bol konateľ žalobcu ochotný zaplatiť. Práce boli vykonané na družstve v Janovej
Lehote. V doplnenom podaní, zaev. pod č. 250441971 dňa 25.09.2019 uviedla, že je jedinou konateľkou
a spoločníčkou spoločnosti a že mala uzatvorenú pracovnú zmluvu s iným podnikateľským subjektom.

23. Podľa žalovaného z vyjadrení konateľky dodávateľskej nijako nevyplývalo, kto za dodávateľskú
spoločnosť práce vykonal, kedy, kde a v akom rozsahu. Jej tvrdenia, že faktúry vystavila a podpísala,
ktorých súčasťou neboli žiadne prílohy, neboli dôkazom toho, že žalobcovi vznikol v súvislosti s
fakturovanými prácami daňový výdavok. Rovnako nie je bežné, aby odberateľ prác, teda žalobca určoval
dodávateľovi, ktorý mu mal fakturované práce poskytnúť, na koho má vystaviť faktúry (na ktorú z jeho

spoločnosti) a čo má byť ich obsahom.

24. Žalobca, ktorý bol po vykonaní ústneho pojednávania s konateľkou dodávateľskej spoločnosti
výzvou zo dňa 16.01.2020 opakovane vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich jeho tvrdeniavo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti a na podanie vysvetlení k vyjadreniam konateľky dodávateľskej
spoločnosti, ktoré boli súčasťou výzvy, sa síce podaním zo dňa 04.02.2020 vyjadril k spolupráci s
dodávateľskou spoločnosťou, avšak na vyjadrenia konateľky dodávateľskej spoločnosti nereagoval.

Na jej vyjadrenia nereagoval ani na základe oboznámenia sa so skutočnosťami zistenými pri daňovej
kontrole (oboznámenie č. 100584558/2020 zo dňa 03.03.2020), čím nevyužil svoje oprávnenie v zmysle
§ 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, hoci mu správca dane v tomto smere vytvoril dostatočný priestor.
Taktiež nereagoval na vyjadrenia konateľky dodávateľskej spoločnosti ani vo vyjadrení k zisteniam
uvedeným v protokole. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu o tom, že mu bolo

odňaté právo byť prítomný pri ústnom pojednávaní, ako neopodstatnené, pretože nešlo o výsluch
svedka.

25. Podľa vyjadrenia žalobcu firma ATOS - SK, s.r.o. pre neho zabezpečovala pomocné práce v
poľnohospodárstve v termíne január až júl 2015; práce vykonával U. W. a práce mu osobne zadával
konateľ spoločnosti p. Martin Sekera, ktorý ich aj preberal. Keďže práce v živočíšnej výrobe sa nedajú

úkolovať a z ekonomického a psychologického hľadiska nie je vhodné ani dohadovať hodinovú odmenu,
odmeny sa dohadovali v týždňových periódach, spravidla vždy na týždeň dopredu; následne sa vykonala
fakturácia na konci mesiaca. Ďalej uviedol, že na začiatku mesiaca vždy vystavil rámcovú objednávku,
ktorú prevzal p. W.. Išlo podľa žalobcu o štandardnú objednanú službu a jej výkon. V náležitostiach faktúr
je uvedené, že ide o kŕmenie dobytka alebo príprava sena v rozsahu jedného mesiaca v dohodnutej

sume, čo sa však v celom konaní nepreukázalo a nepotvrdilo.

26. Tvrdenie žalobcu, že práce vykonal p. U. W., bol v rozpore s vyjadrením konateľky dodávateľskej
spoločnosti, z ktorej vyjadrení vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť nemala zamestnancov, nevedela,
aké práce boli vykonané v rozsahu uvedených hodín, evidenciu si neviedla, faktúry vystavila, podpísala

na základe toho, čo jej povedal konateľ žalobcu a ona sama bola zamestnaná u iného zamestnávateľa.

27. Žalovaný poukazoval na to, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle ustanovenia §
2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú tri podmienky,
ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na

dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom
a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok
skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný). Pokiaľ mal
fakturované práce v mene dodávateľskej spoločnosti vykonať p. W., bol žalobca povinný v zmysle
uvedeného ustanovenia v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení

neskorších predpisov preukázať reálne uskutočnenie prác vo vzťahu k svojmu dodávateľovi. Snaha
žalobcupreniesťdokazovanietýkajúcesapreukázaniafakturovanýchprácdodávateľskouspoločnosťou
na osobu p. W. bez toho, aby svoje tvrdenia preukázal konkrétnymi dôkazmi, nie je pre daňové účely
postačujúca.

28. Keďže nebolo možné ani priamo ani nepriamo preukázať, že práce pre žalobcu vykonala
dodávateľská spoločnosť, tak na základe všetkých zistených skutočností a po posúdení všetkých
dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach boli zistenia správcu dane počas daňovej kontroly a
v priebehu vyrubovacieho konania postačujúce na neuznanie fakturovaných prác za daňové výdavky.
Nestačí, aby bola splnená táto zákonná povinnosť formálne tým, že je uvedená na doklade. Zákonná

povinnosť musí byť aj skutočne vykonaná a všetky údaje musia byť pravdivo uvedené a na ňom
uvedenými osobami aj skutočne zrealizované. Za týmto účelom má žalobca rozsiahle možnosti žiadať
iný daňový subjekt, ktorý pre neho uskutočňuje dodávky, aby pred realizáciou úhrady platieb, doklady
riadne a správne vystavil a aby si ich overil. Ak tak žalobca nepostupuje, je potom povinný znášať
prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov. Tvrdenie žalobcu, že štatutári mali vedomosť

o obsahu, rozsahu činností, ktorými napĺňajú definičné znaky podnikania a rovnako mali vedomosť
o dodávateľskej spoločnosti, teda o subjekte s ktorým tak činili s poukazom na rozsudok NS SR sp.
zn. 5 Sžf/972009 zo dňa 06.07.2020, ktorým žalovaný poukázal na zásadu poctivého obchodného
styku, sa podľa žalovaného v celom konaní nepreukázalo a nepotvrdilo. Žalobca nepreukázal, že by
štatutárni zástupcovia, ktorí sú štatutármi aj v ďalších prepojených spoločnostiach delegovali prácu v

mene dodávateľskej spoločnosti na p. W. a následne v kooperácii s príslušnou konateľkou dodávateľskej
spoločnosti dohodli vystavenie faktúry na žalobcu. Ani žalobca ani konateľka dodávateľskej spoločnosti
nevedeli preukázať vykonanie prác, ktoré boli predmetom fakturácie. Správca dane nespochybnil,
že práce boli vykonané, spochybnil však skutočnosť, že boli vykonané dodávateľskou spoločnosťouuvedenou na faktúrach. Podľa správcom dane vykonaného miestneho zisťovania dňa 23.08.2019 na
adrese sídla dodávateľskej spoločnosti nebolo možné preveriť jej podnikateľskú činnosť, keďže v sídle
spoločnosti sa nikto nenachádzal, spoločnosť nebola označená a na uvedenej adrese sa nachádzal

starý rodinný dom.

29. Žalobca pripojil k podanej žalobe rámcové objednávky za január až júl 2015, Rozhodnutia
Poľnohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 04.12.2015, zo dňa 04.05.2016, zo dňa 15.06.2016,
zápisnicu č. 100383090/2020 zo dňa 07.02.2020, zápisnicu č. 101699721/2020 zo dňa 09.11.2020,

ktoré boli spísané so svedkom U. W. Daňovým úradom Trenčín, pobočka Prievidza a rozhodnutie oboch
správnych orgánov, týkajúce sa danej veci. Okrem zápisnice zo dňa 07.02.2020, ktorú správca dane
získal nahliadnutím do spisovej zložky spriaznenej spoločnosti žalobcu MALES, s.r.o., ostatné dôkazy
neboli predložené v celom konaní, a preto nemohli byť ani predmetom vyhodnotenia správcom dane, či
žalovaným. Ich predloženie nepovažuje žalovaný za dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na správne
určenie dane, pretože správcom dane zistený skutkový stav je podľa žalovaného dostatočný na prijatie

záveru o neuznaní fakturovaných prác za daňové výdavky.

30. V stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na jeho argumentácii uvedenej v žalobe.
Opätovne poukazoval na potrebu vypočutia svedka W., ktorá podľa jeho názoru vyplýva ako z vyjadrení
svedka v daňovom konaní týkajúcom sa spoločnosti MALES, s.r.o., tak aj z obsahu jeho vyjadrenia v

rámci daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2016.

31. Žalobca zastáva názor, že výdavok na poľnohospodárske práce by mal byť uznaný za daňový
výdavok bez ohľadu na charakter zmluvného vzťahu alebo aj jeho prípadnú bezzmluvnosť. V tejto
skutočnosti poukazoval na nález ÚS SR sp. zn. I ÚS 241/07 z 18. septembra 2008, v ktorom v bode

18 vyslovil ÚS SR nasledovný právny názor: „Z hľadiska ústavno-súdnej ochrany práva sťažovateľky
na súdnu ochranu je však dôležitejšia sporná otázka, či najvyšší súd správne posúdil otázku možného
uznania platieb realizovaných na základe lízingových zmlúv do daňových výdavkov. Ústavný súd v tejto
súvislostiuvádza,žepodľahmotno-právnejúpravydanezpríjmovvposudzovanomzdaňovacomobdobí
roku 1997 a 1998, platnosť, resp. neplatnosť zmluvy (právneho úkonu) z pohľadu súkromnoprávneho

nemala vplyv na skutočnosť, či výdavky realizované na jej základe sú, alebo nie sú daňovým výdavkom.
Pokiaľ ide o posudzovanie konkrétneho výdavku a jeho uznanie, resp. neuznanie za daňový výdavok,
rozhodujúce je to, či ide o výdavok, ktorý je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
zdaniteľných príjmov (§ 24 ods. 1 zákona o daniach z príjmov) pri rešpektovaní časovej a vecnej
súvislosti v danom zdaňovacom období. Základným zákonným predpokladom uznania daňového

výdavku bolo, aby bol vynaložený na účel dosiahnutia, zabezpečenia alebo udržania príjmov, ktoré
budú predmetom zdanenia (... )“. Ďalej vo svojom bode 20 v predmetnom náleze ÚS SR uviedol: „(...)
Ústavný súd rešpektuje, že každý výdavok má svoj právny dôvod, ktorý sa v daňovom konaní taktiež
môže skúmať, avšak zákonnú podmienku preukázateľnosti treba spájať primárne s preukázaním výšky
výdavku, a nie s preukazovaním právneho dôvodu jeho realizácie. Ani prípadná neplatnosť právneho

úkonu(ktorámôženastaťlenzozákonnýchdôvodov),nemusímaťvždyzanásledoknemožnosťuznania
výdavku na jeho základe realizovaného do daňových výdavkov (...)“.

32. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) v správnom súdnictve poskytuje
správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v

oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (1). Každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde. (2).

33.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

34.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

35. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) daňový subjekt
preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

36. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

37. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má
právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas
písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

38. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňovým výdavkom výdavok (náklad)
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11,
pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov
(nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa

na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 21 ods. 1 o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia
so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých
vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej

a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku
a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),
b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj
vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle

tolerované,
d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych
orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi15)
okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa §

5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom89) a výdavky (náklady)
vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,103)
f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb
s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia; v
zariadeniachnauspokojovaniepotriebzamestnancov,vktorýchzamestnávateľzabezpečujeubytovanie

podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté
zamestnancovi na účel zabezpečenia jeho ubytovania,
g) výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické
zhodnotenie (§ 29 ods. 2),
h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur

za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú
1. darčekové reklamné poukážky,
2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom
činnosti,3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške
najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických
nápojov hlavným predmetom činnosti,

i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a
blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku
daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady)
podľa § 19 ods. 2 písm. e), p), w) a x),
j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,

k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.

40. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich
písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu
žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

41. Žalobca v konaní opätovne namietal nevykonanie podľa jeho názoru kľúčového dôkazu - výsluchu
svedka W., ako aj získanie výpovede konateľky dodávateľa v rozpore so zákonom v jeho neprítomnosti.

42. Podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19.8.2020, ktorým
žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane v sume 2.472,36 eur na dani z príjmov právnickej osoby za

zdaňovacie obdobie 2015: „v priebehu daňovej kontroly vyplynulo z výpovede konateľky spoločnosti
ATOS-SK s.r.o., že p. Sekera potreboval na určité obdobie človeka na nejakú prácu okolo zvierat.
Povedal mi, že to bude vyše 1.000,- eur za mesiac Práce neboli špecifikované, týkali sa prác na družstve
lesnícke záležitosti ... výsadba stromčekov, okopávanie stromčekov a manipulácia s palivovým drevom
ako jeho preprava.“ Z vyjadrenia zástupkyne spoločnosti ATOS-SK s.r.o. vyplynulo aj to, že práce

poskytovala tak pre spoločnosť AZEX s.r.o., ako aj pre MALES, s.r.o., pričom v danom čase nevedela
pre koho práce poskytuje, na koho vystaviť faktúru jej vždy povedal p. Sekera (konateľ oboch týchto
spoločností). Správca dane konštatuje, že konateľka spol. ATOS-SK s.r.o. p. Mgr. Y. W. zavádzala a
neposkytla pravdivé skutočnosti pred správcom dane, nakoľko tvrdila a trvala na svojej odpovedi, že
len ona vykonávala všetky práce, ktoré boli spol. AZEX, s.r.o. fakturované. Pani Bajtošová nevedela

presne uviesť, pre ktorú spoločnosť, či AZEX, s.r.o., alebo MALES, s.r.o. a v akej výške (sume) majú
byť vystavené faktúry zo strany spoločnosti ATOS-SK s.r.o.

43. Podľa správcu dane si kontrolovaný daňový subjekt AZEX, s.r.o. neoprávnene zahrnul do daňových
výdavkov sumu 11.238,- eur (čiastky vyfakturované na faktúrami č. 1 a 7/2015 spoločnosťou ATOS-SK,

s.r.o. za práce podľa dohody - kŕmenie dobytka a príprava sena), keďže služba nebola poskytnutá tak,
ako je to deklarované na faktúrach.

44. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré žalovaný ako vecne správne
žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.12.2020 potvrdil, je zrejmé, že pochybnosti správcu dane

vedúce k záveru o tom, že vyfakturované práce neboli vykonané tak, ako to vyplýva z predložených
faktúr (správca dane v odôvodnení rozhodnutia konkretizoval iba svoju pochybnosť o reálnosti počtu
odpracovaných hodín, podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného mal správny orgán pochybnosti o
reálnom uskutočnení prác), vyplynuli primárne z vyjadrenia konateľky deklarovaného dodávateľa prác
ATOS-SK s.r.o. Mgr. Y. W. poskytnutého na ústnom pojednávaní konanom dňa 20.9.2019 a z výpovede

svedka U. W. obsiahnutej v zápisnici o ústnom pojednávaní Daňového úradu Trenčín, pobočky Prievidza
vykonanom dňa 7.2.2020 v súvislosti s daňovou kontrolou dane z príjmu právnickej osoby - MALES,
s.r.o. za zdaňovacie obdobie 2016.

45. Že výpovede týchto osôb považoval správca dane za významné pre rozhodnutie, vyplýva už zo

skutočnosti, že ním boli podľa obsahu spisového materiálu opakovane (neúspešne) predvolávané na
svedecký výsluch.

46. Správca dane ani žalovaný pritom v odôvodnení svojich rozhodnutí neuviedli žiadne relevantné
dôvody, pre ktoré bolo od výsluchu menovaných upustené a nebol zabezpečený za prípadného využitia

inštitútu predvedenia podľa § 20 daňového poriadku, s výnimkou konštatovania, že sa svedkovia
opakovane nedostavili a z akých dôvodov.47. Správny orgán sa v prípade svedka W. uspokojil s vyhodnotením jeho výpovede z iného daňového
konania, ktorá výpoveď vzhľadom na skutočnosť, že sa týkala iného daňového subjektu a iného
daňového obdobia, s prihliadnutím aj na nemožnosť žalobcu uplatniť pri výsluchu svoje právo podľa

§ 25 daňového poriadku, nemôže mať rovnakú výpovednú hodnotu ako výpoveď svedka zameraná
na skutočnosti týkajúce sa v rozhodnom čase kontrolovaného daňového subjektu a objektivizovaná
možnosťou daňového subjektu položiť svedkovi otázky, zodpovedanie ktorých považuje za významné
pre potvrdenie jeho tvrdení.

48. Za situácie, keď správny orgán nevykonal žalobcom navrhnutý a zjavne nie nerelevantný dôkaz
výsluchom svedka, je neopodstatneným konštatovanie žalovaného, že daňový subjekt je zaťažený
dôkazným a že tento si v konaní nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorá je súčasne jeho, v tomto prípade
nevyužitým, právom.

49.VprípadekonateľkyspoločnostiATOS-SKs.r.o.Mgr.W.idenielenoštatutárnyorgándeklarovaného

dodávateľa, ale aj o osobu, ktorá vystavila sporné faktúry, v obchodnom vzťahu jednala so žalobcom
a podľa jej tvrdenia dokonca pre neho vykonala určité práce, ku ktorým skutočnostiam sa na základe
pomerne veľkého počtu otázok správcu dane vyjadrila na ústnom pojednávaní konanom dňa 20.9.2019,
o vykonaní ktorého žalobca nebol upovedomený.

50. V zápisnici z ústneho pojednávania zachytené vyjadrenie konateľky svojim rozsahom a obsahom aj
podľa súdu, v súlade s právnym názorom žalobcu, presahuje potreby úkonu, ktorý by podľa žalovaného
mal byť vyjadrením súvisiacim s predkladaním listín na základe výzvy správcu dane.

51. Legitímnosť postupu správcu dane v tomto smere, či už naznačuje zámer obchádzať práva

kontrolovaného daňového subjektu vyplývajúce mu z ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku alebo
iba zjednodušiť a zrýchliť postup správneho orgánu vo veci, nebola zhojená možnosťou daňového
subjektu oboznámiť sa s výpoveďou vypočutej osoby, charakter ktorej (výpovede) neurčuje obsah
poskytnutého poučenia, či v tomto prípade absencia poučenia svedka, ako sa mylne zrejme domnieval
žalovaný.

52. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného v dôsledku
nevykonania žalobcom navrhnutého dôkazu - výsluchu svedka W. vychádza zo zistenia skutkového
stavu nedostatočného pre riadne posúdenie veci a súčasne, že vykonaním vypočutia konateľky
dodávateľskej spoločnosti, výsledok ktorého mal podľa obsahu odôvodnenia rozhodnutia zásadný

význam pre stanovenie rozdielu dane, bez upovedomenia žalobcu o tomto úkone a umožnení mu
tak položiť svedkyni prípadné otázky (§ 25 ods. 4 daňového poriadku) došlo v konaní k podstatnému
porušeniu ustanovení procesného predpisu, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia.

53. Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) a písm. g) SSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho
orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval z hľadiska dosiahnutia
účelu tohto súdneho konania za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia Daňového úradu Trnava
zo dňa 19.08.2020.

54. V ďalšom konaní správny orgán doplní dokazovanie vo vyššie uvedenom smere a vo svojom novom
rozhodnutí vo veci sa vysporiada s celým rozsahom argumentácie daňového subjektu.

55. Právo na náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP s

tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

56. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní mesiaca od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.