Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. február 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010407
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6716010407.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Philadelphyovej a

prísediacich Sone Buchanovej a JUDr. Zuzany Ivanovej v trestnej veci obžalovaného F.. J.. T. T., W..,
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. e), ods. 2 písm. d)
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona účinného do 01.01.2016, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 25. februára 2019 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

doc. Ing. T. T., PhD., nar. XX.XX.XXXX v D. V., trvale bytom R., S. XXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

- od presne nezistenej doby v roku 2011 najmenej do 24.09.2014 v spoločnej domácnosti na adrese
S. XXX/XX, R. opakovane spôsoboval fyzické a psychické utrpenie J.. Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX tým,

že sa k nej neprimerane správal aj pred spoločnými deťmi, a to tak, že ju opakovane ponižoval
adresovaním vulgárnych výrazov na jej osobu, že „je kurva, štetka, kurva vyjebaná, kde sa kurví“,
opľúvaním, vylievaním vody na poškodenú, neopodstatneným podozrievaním z nevery, neustálym
kontrolovaním, bránením kontaktu s inými osobami, fyzickými útokmi na jej osobu, čím jej spôsobil
zranenia, s ktorými nevyhľadala lekárske ošetrenie, vyhrážaním sa jej zabitím a zničením spoločného
majetku, a to podpálením domu v mieste trvalého bydliska, zámerným robením neporiadku v spoločnej
domácnosti, a to púšťaním nahlas televízie, búchaním vecami, behaním v obuvi po dome, fajčením
v dome i napriek tomu, že syn trpí astmou, zanechaním neporiadku po sebe v kuchyni a inými

schválnosťami, obmedzovaním prístupu k finančným prostriedkom,

- v presne nezistenej dobe v mesiaci apríl 2013 ju na služobnej ceste počas pobytu v Turecku po tom,
ako jej vyčítal, že hrala volejbal s ich synom mal. F..T.., nar. XX.XX.XXXX a ďalšími osobami následne
fyzicky napadol tým spôsobom, že ju udieral svojou dlaňou do tváre, do hlavy a po celom tele,

- v presne nezistenej dobe v mesiaci máj 2013 po jeho príchode zo stretnutia z vysokej školy ju fyzicky

napadol za prítomnosti mal. syna F..T.., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ju zobudil v čase okolo
02.00 hodine ráno a začal ju fackovať po tvári, udierať päsťami po celom tele a kopať po celom tele,
čoho svedkom bol aj syn T. T., pričom lekárske vyšetrenie nevyhľadala,

- ďalej v presne nezistenej dobe v mesiaci jún 2013, keď išla na nákup do záhradníctva ju opakovane
telefonicky kontaktoval s tým, že sa jej vyhrážal, že jej ukáže, keď príde domov, vyčítal jej, že ho určite
podvádza, kde po návrate domov ju najmenej dvakrát udrel otvorenou dlaňou po jej tvári a opľul ju,-avpresnenezistenejdobevmesiaciapríl2014jejpodvplyvomalkoholickýchnápojovvulgárnenadával
za prítomnosti ich spoločných detí, pričom dňa 13.09.2014 ju fyzicky napadol, kde ju udrel otvorenou
dlaňou na tvár preto, že nezostala doma so starším synom, kde takýmto správaním spôsoboval J.. Ľ.

T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, R., fyzické a psychické utrpenie,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie, a to bitím, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a neodôvodneným obmedzovaním v
prístupe k majetku, ktoré má právo užívať, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší
čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. e), ods. 2 písm. d) Tr.

zákona účinného do 01.01.2016 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona, § 46
Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a obžalovanému

ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 5 Tr. zákona, súd ustanovuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky, a to bez použitia
kontroly technickými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Tr. zákona, súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
J.. Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom S. XXX/XX, R., škodu vo výške 9.660,- €.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, obžalovaný je povinný nahradiť poškodenej J.. Ľ. T., nar.
XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom S. XXX/XX, R., škodu vo výške 9.660 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 1Pv 477/14/6611 - 54 dňa 18.07.2016 na Okresný
súd Zvolen obžalobu na doc. Ing. T. T., W.. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), písm. e), ods. 2 písm. d) Tr. zákona účinného do 01.01.2016 s poukazom na ust. § 138
písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedkyne - poškodenej, výsluchom ďalších svedkov, vykonal dokazovanie výsluch znalcov, prečítal
znalecké posudky ako aj ostatné listiny nachádzajúce sa v trestnom spise a zistil nasledujúci skutkový
stav.

Obžalovaný doc. Ing. T. T., PhD. vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu, urobil
na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je nevinný a všetko, čo je uvedené v podanej obžalobe nie je
pravda. Vypovedal, že poškodená, jeho bývalá manželka, v rozhodnom období takmer každý deň trávila
v meste, kde ako to vyplýva z výpisov z účtov, v čase od 08.00 do 13.00 hodine navštevovala obchody a

kaviarne. Nebola sociálne izolovanou osobou. Chodila k nej na návštevy svedkyňa V. L., kamarátka z R.a taktiež kamaráti ich detí, ktorí u nich prespávali. V spoločnosti bola aktívna a jej osobná sloboda nebola
nijako obmedzovaná. Na účet jej boli poukazované peniaze na opatrovanie syna a prídavky na deti spolu
v sume okolo 350 € mesačne. Pokiaľ ide o hospodárenie, s poškodenou rozhodovali o všetkom spolu,

on hradil potraviny, dovolenky, poškodená drogériu. Poprel, že by voči poškodenej používal vulgarizmy
alebo by na ňu žiaril. Nenapadol ju, ani ju neopľul. Naopak, vulgarizmy používala poškodená, ktorá nimi
atakovala aj staršieho syna. Poškodená sa deťom nevenovala, preto im suploval matku a venoval sa
im, najmä staršiemu synovi, minimálne pol hodinu po citovej stránke. S rodinou trávil všetky víkendy
a bral ju na dovolenky. V období rokov 2011 až 2014 poškodenej nerobil žiadne schválnosti a doma

vždy udržiaval poriadok. Poprel, že by poškodenú na dovolenke v Turecku napadol. Neurobil tak ani
nikde inde. Pripustil, že niekedy v roku 2007 alebo 2008, keď naňho poškodená vytiahla kuchynský
nôž, dal tejto facku. Nič sa nestalo ani po stretnutí so spolužiakmi z vysokej školy. Poškodenú na jej
žiadosť odviezol domov a on sa domov vrátil okolo 06.00 hodine. Pokiaľ aj párkrát prišiel neskoro, v
tichosti si ľahol do postele a spal. Čiastkový útok, ktorý sa mal odohrať v júni 2013 v záhradníctve
označil za vymyslený. Uviedol, že motiváciou pre podanie trestného oznámenia voči nemu bola príprava

poškodenej na konanie o rozvod a vysporiadanie majetku. Pripustil, že manželstvo s poškodenou nebolo
vždy ideálne, mali názorové rozdiely pokiaľ ide o výchovu a starostlivosť o staršieho syna.

Svedkyňa - poškodená J.. Ľ. T., bývala manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní v zhode so
svojouvýpoveďouzprípravnéhokonaniauviedla,žeobžalovanýbolnaňužiarlivýavšademuselachodiť

len s ním. Inak mala byť len doma. Pokiaľ aj išla sama do mesta, dúfala, že sa to obžalovaný nedozvie,
v opačnom prípade „by z toho bolo zle“. Obžalovaný ju veľakrát fyzicky napadol, bil ju aj pred deťmi,
celé roky jej nadával a ako v práci kariérne stúpal, jeho správanie bolo vulgárnejšie a agresívnejšie.
Spočiatkunemohlaveľmi„vyskakovať“,nakoľkobolabezpeňazíahovorilasi,žesúajhoršieprípadyako
je ona. Z opatrovateľského príspevku na staršieho syna hradila drogériu, lieky aj oblečenie. V prípade

potreby požiadala o peniaze svojich rodičov. Obžalovaný kupoval potraviny, platil inkaso a dovolenky.
Vždy nakupovali len spolu. Obžalovaný mal teóriu, že on zarába a ona sa má starať o rodinu. Mala
snahu ísť do práce, avšak obžalovaný bol proti. S deťmi má dobrý vzťah, avšak starší syn sa k nej
občas správa rovnako, ako sa k nej správal obžalovaný s odôvodnením, že „keď môže otec, môže aj
on“. Obžalovaný má lepší vzťah s maloletým synom, kúpil mu aj drahý telefón. Staršieho syna nevzal

ani na dovolenku a dá mu 30 € na tri mesiace. Agresivita sa u obžalovaného objavila prvýkrát v čase,
keď bola tehotná so starším synom. Pokiaľ ide o útoky, obžalovaný jej najskôr nadával, fackal ju a keď
spadla na zem, kopal do nej. Bála sa jeho príchodu domov, čo sa bude diať. Žiarlivosť bola aj dôvodom
fyzického útoku na dovolenke v Turecku. Na pláži hrala volejbal spolu so synom F. a manželovými
známymi. Obžalovaný jej potom vyčítal, že mala ležať pri ňom na lehátku, udieral ju dlaňou do tváre,

do hlavy a po tele, následkom čoho mala opuchnutú tvár. Monokle nemala, ale bola červená od plaču.
Svedkom tejto udalosti bol syn F., ktorý jej vtedy dohováral, aby išla všade tam, kde otec, aby bol pokoj. K
stretnutiu so spolužiakmi v máji 2013 uviedla, že naň išli spolu s obžalovaným ako spolužiaci. Spočiatku
ani nechcela ísť z obavy o žiarlivostnú scénu. Domov ju obžalovaný zaviezol skôr s tým, že on sa na
stretnutie ešte vrátil a následne prišiel domov nadránom. Mal vypité, zobudil ju a ako ležala v posteli,

začal ju biť, fackovať po tvári, udierať päsťami po tele a kopať po celom tele. Chránila sa rukami a na
ochranu vtedy pristúpili aj jej synovia, pričom starší T. po obžalovanom hodil pohár s vodou. Vtedy mala
pod očami aj modriny. K fyzickému útoku došlo aj po tom, ako bola v júni 2013 s matkou, svedkyňou
P. S. v záhradníctve vo Vígľaši. Obžalovaný sa jej vyhrážal už do telefónu a keď prišla domov, začal ju
fackovať a opľul ju. Takéto správanie obžalovaného sa opakovalo aj päť až šesťkrát do týždňa, pričom

útokom sa bránila tak, že sa kryla. Pri konfliktoch s obžalovaným neboli prítomné žiadne osoby, jej rodičia
videli iba to, že bola zranená. Priznala sa im, že obžalovaný zúril. O tom, že ju obžalovaný napáda sa jej
rodičia dozvedeli od detí, ktorých sa na to pýtali. Spočiatku nič neriešila čakajúc, že situácia sa upokojí.
K podaniu trestného oznámenia ju napokon vyprovokoval obžalovaný, keď po jeho návrate z Austrálie
vznikol konflikt v súvislosti s rozvodom. Zmlátil ju, kopal do nej a vtedy si povedala „dos“. Keď prišiel

obžalovaný domov nahnevaný alebo opitý, púšťal si nahlas televízor, trieskal vecami, behal po dome
obutý, fajčil na chodbe, hoci maloletý syn má astmu, robil schválnosti, neustále jej nadával, v kuchyni
nechával neporiadok, v obývačke porozlieval a taniere hodil na zem. Pripustila, že vo vzťahu k staršiemu
synovi občas vybuchla, niekedy je aj vyletela ruka. Zdôraznila však, že o deti sa nepretržite starala a
upriamila pozornosť na vážne zdravotné problémy staršieho syna vyžadujúce si nepretržitú starostlivosť.

Vždy musela zariadiť všetko, aby obžalovaný mohol doma oddychovať a následne zarábať peniaze.
Počasspoločnýchdovoleniekafoteníužmalanaučenésprávanie.Psychiatranavštívilaprvýkrátniekedy
pred rokom 2011 z dôvodu, aby zvládla starostlivosť o staršieho syna. Správanie obžalovaného riešila
popri tom, brala lieky na upokojenie a na agresivitu obžalovaného potom nereagovala. Vždy ustúpila,aby bol pokoj. Obžalovaný však v konflikte pokračoval, nadával jej, že je „kurva, štetka, kurva vyjebaná“.
Stalo sa tak aj v apríli 2014, kedy jej nadával pod vplyvom alkoholu a naposledy dňa 13.09.2014, týždeň
pred jej výsluchom na polícii, kedy ju obžalovaný fyzicky napadol dlaňou do tváre. Po konfliktoch s

obžalovaným zostala labilná a kleslo jej sebavedomie. Ani raz nevyhľadala lekárske vyšetrenie, a to
aj z dôvodu, že obžalovaný jej povedal, že jej to aj tak nikto neuverí. Po incidente, ktorý sa odohral
po stretnutí obžalovaného so spolužiakmi mala problémy s krížami. Policajtov privolala len raz, v roku
2014, v období po podaní návrhu na rozvod manželstva. Obžalovaný vtedy zúril, vylieval na ňu poháre
vody a mala obavu, že ich do nej aj hodí. Prv podaný návrh na rozvod manželstva vzala späť, nakoľko

jej obžalovaný sľúbil, že sa všetko zmení. Späť zobrala aj druhý návrh. Dôvodom podania návrhu bola
žiarlivosť obžalovaného, pitie alkoholu a jej obmedzovanie a kontrolovanie. Pokiaľ sa jej obžalovaný
vyhrážal aj zabitím a zničením majetku, vždy jej hovoril, že všetko podpáli a z domu neostane nič.
Opakovane sa jej vyhrážal, že ju zabije a bude svätý pokoj. Obžalovanému vyhovela aj pokiaľ ide o
intímny život, k styku došlo vždy, keď si to obžalovaný želal. Intímne spolu žili aj v čase pred podaním
návrhu na rozvod manželstva v roku 2014. Na dovolenky s obžalovaným chodila len kvôli deťom.

Svedok Q. S., svokor obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho zať a
poškodená je jeho dcéra. S obžalovaným takmer vôbec nekomunikuje, nakoľko sa „k dcére správa zle“,
nadáva a ubližuje jej, psychicky ju týra, vyhráža sa jej, že jej dá vziať jej jediný príjem - opatrovateľský
príspevok na staršieho syna. Bol svedkom toho, ako obžalovaný poškodenej volal, kde je a kontroloval

ju. Od dcéry vie, že obžalovaný je veľmi žiarlivý, chcel, aby bola doma a nestretávala a nerozprávala
sa s inými ľuďmi. Aj k nim na návštevu mohla chodiť len obmedzene. Zároveň uviedol, že obžalovaný
sa k poškodenej na verejnosti správal milo, držal ju za ruku, aby všetci videli, že majú dobrý vzťah. S
obžalovaným sa nechcel stretnúť, preto k dcére chodil vtedy, keď nebol doma. Dcéra sa mu so všetkým
zverila. Všimol si, že bola nešťastná a zúfalá. Za celé obdobie spolužitia poškodenej s obžalovaným

sa on s manželkou, svedkyňou P. S. staral o celú rodinu, nakoľko obžalovaný sa venoval svojej kariére
a na rodinu nemal čas. K osobe obžalovaného uviedol, že je to zvláštna povaha, arogantný človek,
„novoveký otrokár“, pre ktorého žena neznamená nič. Raz bol svedkom jeho násilného správania sa u
nich v obývačke, keď obžalovaný poškodenú škrtil za 10 € , ku ktorým nevedela uviesť, kam ich dala.
Keď obžalovaný postrehol, že vošiel do obývačky, s poškodenou sa spolu zodvihli a držiac sa za ruky

odišli preč. Počas návštevy u nich sa však obžalovaný snažil pretvarovať, aby bola pokojná atmosféra.
Nikdy sa u nich s dcérou nezdržali dlho. Niekedy na jeseň 2014 cez telefón počul vulgárne nadávky voči
poškodenej, že je „kurva, piča“. Vtedy boli vzťahy najviac vyhrotené. Poškodenej spolu s manželkou
pomáhali, mesačne jej dali aj 300 € na potreby detí a bežné výdavky domácnosti. Keď mal obžalovaný
dobrú náladu a neboli nezhody, kupoval stravu pre rodinu, ale keď sa niečo prihodilo, stravu nekúpil aj

dva - tri týždne a vtedy to musel financovať on. Poškodená k peniazom obžalovaného nemala prístup.
Pokiaľ ide o rodinné dovolenky, na tieto poškodená chodila príkazom. Zverila sa mu, že by radšej ostala
doma. Obžalovanému sa snažil dohovoriť, na čo ho on najprv požiadal o odpustenie a neskôr vulgárne
nadával aj jemu. Súčasne dohováral aj dcére, že takto sa nedá existovať. Poškodená všetko trpela kvôli
deťom, aby bolo dobre. Starala sa o ne sama. Obžalovaného zaujímala iba jeho kariéra. O všetkých

incidentoch sa dozvedel najmä od staršieho vnuka. Vedel aj o tom, že obžalovaný v dome namontoval
odpočúvacie zariadenie. S poškodenou komunikoval vždy bez obmedzení. Nikdy však k nim domov
neprišla pre pomoc alebo hľadajúc útočisko. Zranenia si u nej nikdy nevšimol. Má vedomosť o tom, že
poškodená v roku 2014 vyhľadala pomoc pre týrané ženy. Záverom svojej výpovede uviedol, že toho
času sa situácia zlepšila o 100 %. Deti sú pokojnejšie a poškodená už nemá stresy z toho, čo sa bude

diať. Rodina je na tom dobre. On má napriek tomu obavy, čo môže obžalovaný poškodenej spôsobiť,
keď vyhlásil, že ju zničí.

Svedkyňa P. S., svokra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný je jej zať
a poškodená je jej dcéra. V súvislosti so správaním sa obžalovaného poškodená na tohto v minulosti

podala trestné oznámenie, avšak neskôr zmenila svoju výpoveď a trestné stíhanie bolo zastavené.
Obžalovaný ju vtedy uprosil, aby tak urobila s prísľubom, že sa bude správať normálne. Jeho správanie
sa však vrátilo do starých koľají a bol ešte agresívnejší. Keď bol obžalovaný doma, k dcére postupne
prestala chodiť. Nemohla „prežiť“, ako sa k nej správa. S obžalovaným nekomunikuje, pričom tento
stav trvá už dlho. Dcéra sa jej zverila, že obžalovaný ju často zbije. To isté jej povedal aj starší vnuk

T.. Správanie otca naňho zle vplýva, nakoľko začína byť voči poškodenej taktiež agresívny. Keď sa na
situáciu v rodine opýtala mladšieho syna, tiež prizal, že otec mamu bije. Sama bola „x-krát“ svedkom
telefonických hovorov, v ktorých obžalovaný poškodenú ponižoval, vulgárne jej nadával, „kde je a kam
išla a kde sa kurví“. Žiarlil na ňu, obmedzoval ju, aby nikam nechodila, ani k nim a nemohli ju navštevovaťani kamarátky. Keď sa poškodená s obžalovaným spolu zhovárali, bola svedkom toho, že obžalovaný na
všetko, čo poškodená povedala, reagoval tak, že to nie je pravda a vymýšľa si. Poškodená sa nemohla
ani zamestnať. Bola doma a zabezpečovala chod domácnosti. Na jej tvári si všimla modriny a dcéra jej

ukázala aj ďalšie na chrbte. V žalovanom období mala aj narazený zub, ku ktorému úrazu došlo tak,
že obžalovaný ju stiahol z postele na zem a zaútočil na ňu. O sledovaní svedčilo aj to, že obžalovaný
v dome namontoval odpočúvacie zariadenie. Jej manžel, svedok Q. S., chodil s deťmi po lekároch,
zabezpečoval drevo a kosil záhradu. Za dcérou chodil každý druhý deň, aby jej pomohol. Spolu jej
pomáhali aj finančne, postavili jej dom, v ktorom s obžalovaným bývala. Dcéra si od nich požičiavala aj

peniaze na vianočné darčeky deťom. O tom, čo sa kúpi a čo bude mať poškodená oblečené, rozhodoval
výlučne obžalovaný. Vnuk nosil opotrebované okuliare a zubný strojček pre druhého syna obžalovaný
nepovažoval za potrebný. Obžalovaného opísala ako agresívneho, ješitného a panovačného človeka.
So svedkom Q. S. na poškodenú apelovali, aby sa s obžalovaným rozviedla. Vždy ich však uisťovala
slovami, že to bude lepšie, vydrží to kvôli deťom, a aby sa netrápili. Po podaní návrhu na rozvod
manželstva prišiel obžalovaný za nimi domov sľubujúc, že sa zmení, ktorým sľubom dcéra uverila. V

čase skutku bola poškodená v strese, keď prišla k nim, bolo na nej vidieť, že plakala. Aj vnuci sa im
zverili, že obžalovaný poškodenú udrel a nadával jej. Keď jej začal nadávať aj starší vnuk, po upozornení
odpovedal, že keď to môže robiť otec, môže tak robiť aj on. Svedkyňa zároveň dodala, že ona sama
nebola svedkom fyzického útoku obžalovaného voči poškodenej. Viackrát ale videla, ako ju obžalovaný
chytil za ruky a mykal nimi. Nadávky počula len prostredníctvom telefonátov. Pokiaľ ide o odbornú

psychiatrickú pomoc v ich rodine, jej manžel, svedok Q. S. navštívil psychiatra z dôvodu nespavosti.
Lieky na spanie brala po nejakú dobu aj poškodená. Raz ich aj pojedla a bola hospitalizovaná na
internom oddelení. Tiež uviedla, že jej brat spáchal samovraždu. Záverom svojej výpovede uviedla, že
toho času už z poškodenej opadol stres a aj keď má ťažký život, je pokojnejšia a vnútorný pokoj je
viditeľný aj v rodine.

Svedkyňa V. L., sesternica poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená bola počas jej
návštevy uvoľnenejšia vtedy, keď bola doma sama. Poškodenú opísala ako matku, ktorá žije pre svoje
deti. Má to ťažké hlavne so starším synom, ktorého musí korigovať. Od poškodenej vie, že jej vadilo,
že obžalovaný je stále v práci a ona je doma pri deťoch. Chcela pracovať, ale obžalovaný trval na tom,

aby zostala doma. Poškodená v tom čase nikam nechodila a s nikým sa nestretávala. O zhoršených
vzťahoch s obžalovaným sa jej poškodená zverila asi dva roky pred rozvodom, kedy jej povedala, že
obžalovaný sa nechce rozviesť. Vedela, že obžalovaný nevychádzal dobre ani so svokrovcami, sťažoval
sa, že svokra sa do všetkého stará. Poškodená sa jej zmienila aj o fyzickej potýčke s obžalovaným,
ako aj o tom, že sa medzi nimi neudiala iba raz. Zranenia na poškodenej nevidela. Poškodenej vtedy

poradila, aby v prípade, že sa niečo podobné zopakuje a bude mať modriny, navštívila lekára a urobila
oznámenie na polícii. Poškodená to však odmietla. Bola tiež svedkom toho, ako obžalovaný poškodenej
opakovane telefonoval a poškodená volávala jemu. V rozhodnom období poškodenú navštevovala raz
až dvakrát za dva mesiace. Na návštevu sa však vždy vopred ohlásila, lebo to vyžadoval obžalovaný.
Posledné dva roky sa už s poškodenou ani s obžalovaným nestretáva, nakoľko nechcela skončiť na

súde. Záverom svojej výpovede uviedla, že po rozvode na ňu poškodená pôsobí uvoľnenejšie.

Svedok Ing. W. P., PhD., bývalý kolega obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že
obžalovaného pozná od roku 1996, 19 rokov spolu pracovali ako kolegovia na Technickej univerzite
vo Zvolene. Z návštev na pracovisku pozná aj poškodenú. S obžalovaným spolu riešili aj osobné

veci, spriatelili sa. Z výpovede svedka vyplynulo, že o žalovaných skutkoch nemá žiadnu vedomosť.
Svedkom konfliktu obžalovaného voči poškodenej nebol. Naopak, bol svedkom zahanbujúcej situácie,
kedy poškodená pred ľuďmi vykrikovala na obžalovaného, že sa zasa „ožiera“ a „kde má ženy“. Vedel
o tom, že poškodená opakovane telefonovala obžalovanému do práce a vulgárne mu nadávala, pričom
obžalovaný to komentoval tak, že ho manželka z niečoho podozrieva. Raz mu obžalovaný prehral aj

„CD“,zktoréhobolopočuť,akojehomanželkanadávasvojimdeťom.Obžalovanývšaksvojemanželstvo
popisoval ako ideálne a šťastné. Vnímal, ako sa obžalovaný prácou snažil zabezpečiť svoju rodinu,
chodil na nákupy, venoval sa deťom a brával rodinu na dovolenky. Párkrát obžalovaného s manželkou
stretol na nákupoch v Kauflande, pričom vyzerali spokojne a držali sa za ruky. Postavili spolu aj dom, na
ktorom má obžalovaný polovičný podiel. Pamätal si aj to, ako bol obžalovaný v roku 2014 šokovaný z

návrhu na rozvod manželstva. Často s obžalovaným preberali rodinné problémy, analyzovali ich príčiny,
keďže aj on sám sa v roku 2013 rozviedol. Obžalovaný príčinu rozvratu vzťahov s poškodenou videl v
svokrovcoch, najmä v svokre. Spontánne dodal, že obžalovaný zarábal a poškodená užívala zarobené
finančné prostriedky. Záverom svojej výpovede uviedol, že v období spáchania skutkov sa v práci asisiedmym - ôsmym starostlivým kolegom, otcom, stalo, že sa rozvádzali, hoci išlo o kolegov, ktorí sa
finančne starali o domácnosť, o deti, a zabezpečovali svoje manželky. V uvedenej súvislosti sa mu
preto vynárala otázka, čo tie manželky chceli a prečo sa chcú rozviesť. Obžalovaného vždy vnímal ako

starostlivého otca a javí sa mu nelogické, aby sa na jednej strane všetkými silami snažil zabezpečiť svoju
rodinu a na strane druhej by bol schopný takéhoto správania.

Svedok Q.. V. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná asi od roku 2010.
Obžaolovaný bol kolegom jeho priateľky, ktorá pracuje na C. L. M. D.. Manželku obžalovaného pozná z

dovolenky M. C., na ktorej boli spolu s obžalovaným a jeho synom F. v apríli roku 2013. Tam manželku
obžalovaného videl prvýkrát. Odvtedy sa stretli už len na súde. V súčasnosti sa už s obžalovaným
nestretávajú. Počas dovolenky M. C. si nevšimol, že by sa medzi obžalovaným a jeho manželkou
niečo udialo, párkrát ich videl, ako išli „ruka v ruke“. Obžalovaný manželku oslovoval „maminka“.
Žiadny fyzický útok obžalovaného voči poškodenej nevidel a na poškodenej nespozoroval žiadne
zranenia. Obidvaja sa správali normálne a vyzerali spokojne. Všetci traja, obžalovaný, poškodená

aj ich syn F., chodili počas dovolenky všade spolu. Dodal, že na tejto dovolenke však nebývali v
jednom hoteli, teda sa nevídali každý deň. Ďalej svedok vypovedal, že raz bol svedkom toho, ako
poškodená telefonovala obžalovanému, ktorý dal hovor na hlasný odposluch. Počul, že poškodená bola
podráždená, zisťovala, kde obžalovaný je a upodozrievala ho z nevery. Stali sa aj situácie, keď sediac
s obžalovaným v kancelárii, mal tento od manželky niekoľko neprijatých hovorov. Raz dokonca videl

manželku obžalovaného na katedre univerzity a pôsobila naňho uponáhľane a ubehane. Obžalovaného
opísal ako aktívneho človeka, je docentom, pracoval na profesúre, a preto sa potreboval venovať práci.
Keď sa s obžalovaným občas stretli na pive, nikdy sa mu na svoje manželstvo nesťažoval. Podľa
telefonátov jeho manželky ale usúdil, že jej nevyhovuje pracovné zaťaženie manžela. Párkrát ich spolu
stretol v Kauflande a pôsobili naňho normálne a fungujúco. Manželka obžalovaného na svedka pôsobila

ako spokojná žena. Bola tichšia, ale známky týrania nejavila. Mal z nej ale dojem, akoby nevedela
doceniť prínos svojho manžela pre rodinu. Jeho úlohou bolo zabezpečovať financie pre rodinu a úlohou
jeho manželky bola starostlivosť o rodinu. Nespozoroval, že by obžalovaný na poškodenú žiarlil.

Svedkyňa V.. Y. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného prvýkrát videla na psychologickom

vyšetrení, ktoré vykonala dňa 31.07.2014 na odporučenie psychiatričky V.. F. R.. Išlo o psychologické
vyšetrenie so zameraním sa na osobnosť vyšetrovaného. V čase výsluchu pôsobila ako klinický
psychológ a od apríla 2016 je na starobnom dôchodku. Psychologické vyšetrenie a podané správy
vyplývali z rozhovoru s obžalovaným a z ním vypracovaných testov. Psychiatrickú ambulanciu
obžalovaný vyhľadal z dôvodu prebiehajúceho rozvodu, ktorý znášal ťažko a rozvádzať sa nechcel

s odôvodnením, že má manželku aj deti rád. Zmienil sa aj o tom, že rozvodom sa situácia ešte
zhorší, pretože ani jeden z nich sám nezvládne výchovu detí. Vyšetrením obžalovaného zaznamenala
u tohto nevyváženú emotivitu, kedy aj na menšie podnety mohol reagovať neprimerane intenzívne,
ťažšie sa vyrovnávať so záťažovými situáciami a tieto úzkostne prežívať. Toto sa objavilo v testových
metódach. Známky duševného ochorenia neboli prítomné. Obžalovaného znalkyňa zhodnotila ako

ctižiadostivého, pracovitého, vytrvalého človeka so zvýšenou ašpiračnou úrovňou. Konštatovala, že
agresivita u obžalovaného nie je dominantnou črtou jeho osobnosti, pričom v záťažových situáciách
môže u neho dôjsť k neprimeranému správaniu.

Svedok F. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného a poškodenú videl prvýkrát vtedy,

keď obžalovaného niekedy v roku 2014 sťahoval. Brat ho vtedy požiadal, aby šiel obžalovanému pomôcť
odviezť mu z domu nejaké veci. Vypovedal, že celé sťahovanie prebehlo v pokoji. Hádka vznikla len kvôli
televízoru. V správaní obžalovaného však nezaregistroval žiadne známky agresie. Pri sťahovaní bol
prítomný aj syn obžalovaného, ktorý plakal, aby otec neodchádzal. Vzhľadom na rozpory oproti výpovedi
svedka z prípravného konania, tento po prečítaní časti tejto výpovede uviedol, že všetko, čo povedal v

prípravnom konaní, je pravda, a pokiaľ si na niektoré okolnosti na hlavnom pojednávaní nespomenul,
stalo sa tak len preto, že si na ne už nepamätá. Potvrdil pravdivosť prvotnej výpovede, kedy uviedol,
že manželka po príchode obžalovaného do domu začala kričať, že ide volať políciu a obžalovanému
nadávala. Pôsobila naňho psychoticky a nervózne a obžalovaný zas tak, akoby sa jej do očí smial.
Nevedel ale, o čo medzi nimi išlo.

Svedkyňa V. Š. a svedkyňa V. T., sestry obžalovaného na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať. Po
poučení podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku odmietli vypovedať aj v prípravnom konaní.Zo zápisnice o výsluchu F. T., v čase výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov, zo dňa 16.10.2014 súd
zistil, že maloletý je mladším synom obžalovaného a poškodenej. Pri svojom výsluchu maloletý uviedol,
že býva s rodičmi a s bratom. Doma sa mu nebýva dobre, s mamou má ale dobrý vzťah, so všetkým

mu pomáha. Po tréningu doma hocikedy zaspí, ale otec ráno vstane skôr a začne búchať, trieskať, aby
zobudil mamu a tým zobudí aj jeho a brata. Ďalej uviedol, že „k mamine sa oco určite nespráva dobre a
k bratovi tiež veľmi dobre nie“. Škaredo jej nadáva, s mamou sa ale rozviesť nechce, lebo „vraj všetko
funguje normálne, ale nepochopil to“. Pred dvoma týždňami videl, ako dal otec mame facku a keď vyšla
z dverí, videl, že mala červené ucho. Keď je otec naštvaný viacej, tak mamu bije. Stalo sa tak už veľakrát

a aj pred ním. Pred pol rokom alebo pred rokom sa stalo to, že otec prišiel domov „ožratý“, pustil nahlas
televízor, vyšiel hore a začal mame nadávať, dal jej zopár faciek a kolenom ju kopal do rebier. Brat T.
ho potom oblial vodou. Otec mamu bil aj pred bratom. Bil ju už viackrát. Keď sa s mamou hádajú, otec
kričí na celý dom. Potom, ako sa chceli rozviesť, otec vravel, že to napraví a bude normálny. Mama to
vtedy stiahla a otec asi po roku alebo po dvoch zase začal. Otec mame nadával aj na dovolenke v
Chorvátsku, keď sa pozerala po pláži a keď prišli na ubytovňu, dal jej facku. Dodal, že „ocino je proste

taký“. Vykrikuje mame, že sa furt pozerá po iných mužoch. Aj keď sa mama na dovolenke pozdravila
kolegovi, oco jej dal päsťou do chrbta, že komu sa zdraví. Potom ju ešte zbil v izbe. Nevidel to, ale bolo
to dosť počuť. Keď otec mamu bije, on sa ju snaží chrániť. Ďalej vypovedal, že otec si nepraje, aby k
nim niekto prišiel na návštevu, vznikne problém, nadáva a kričí, je žiarlivý na každého, mame nedovolí
s nikým sa stretnúť a keď k nim aj prídu starí rodičia, po ich odchode kričí, že u nich zasa boli. Keď ho

mama začala voziť na hokej, otec nadával, či sa tam chodí rozprávať s chlapmi a zakázal jej to. Vždy keď
ho mama vezie na hokej, otec jej to potom vykrikuje, že tam nemá čo robiť. Aj keď boli s mamou v kine,
otcovi to nepovedali, lebo by začal húkať, trieskať a brat by nemohol spať. Otec im doma nepomáha,
„lebojelenivý“,mamaužštyrirokykosízáhraduarobívšetko.Nanákupychodilivšetcispoluaposledne,
keď už otec nákupy platiť nechcel, všetko musela platiť mama. Vtedy musela poprosiť rodičov. Tí jej

veľmi pomáhajú. Odkedy otec začal mame nadávať, brat T. sa to od neho naučil a mame začal nadávať
tiež. Keď je otec k mame veľmi zlý, keď je najhoršie, vtedy sa ju brat snaží chrániť. Mama o tom všetkom
nechcela hovoriť starým rodičom, ani on im to nesmel povedať, lebo by sa strachovali. Krv na mame
nevidel, iba modriny na rebrách. K lekárovi ale nemohla ísť, lebo otec ju nikam nepúšťa. Vyslovil názor,
že mama by sa mala „jednoznačne“ rozviesť, nakoľko „toto nie je normálne“. Nepáči sa mu, ako sa otec

k mame správa. Keď ju chcel raz ochrániť, otec dal facku aj jemu. Udrel ho dokopy dvakrát a brata otec
tiež občas bije. Najhoršie sa ale správa k mame. Spontánne sa zmienil aj o tom, že otec občas pije,
dakedy príde dosť opitý a dakedy vôbec. K mame sa ale správa zle „furt“. Keď si vypije, je horší, keď
je triezvy, tak trochu menej. Otec mame nedáva peniaze a keď jej nejaké dá, oblečenie kúpi iba jemu
a bratovi, ale sebe nič. Má vedomosť o tom, že otec má priateľku a raz ju aj doviedol k nim domov, ale

brat ju vyhodil. Mama nemala žiadneho muža, ani žiadnych kamarátov a aj keď s ním bola na hokeji,
rozprávala sa iba so ženami. Otec jej volal na mobil a hovoril, že „kde sa ideš kurviť“. Počas hádky začne
aj mama vrieskať po otcovi, snaží sa mu hovoriť, prečo na ňu nadáva, ale keď naňho zvýšila hlas, otec jej
dal facku. Mama otcovi navarí aj večeru, lebo otec sa nevie o seba postarať a chodí len do reštaurácie.

Z výsluchu znalca W.. Q. E. súd zistil, že znalec zotrval na písomne podanom znaleckom posudku.
K osobe obžalovaného uviedol, že nejde o osobu, ktorá by bola vybavená trvalou pohotovosťou k
agresívnym prejavom. Z praxe ale vie, že v prípade použitia psychoaktívnych látok dochádza k poklesu
prahu na uvoľnenie agresie, človek je uvoľnenejší a aktívnejší a môže sa správať netypicky ako v
situáciách bez požitia psychoaktívnych látok. Uzavrel, že k takémuto konaniu mohlo dochádzať aj u

obžalovaného. Obžalovaného opísal ako aktívnu, sebavedomú a vysoko nadpriemerne inteligentnú
osobu.

Znalec MUDr. V. B. pri svojom výsluchu rovnako zotrval na záveroch podaného znaleckého posudku.
Vyjadriac sa k osobe obžalovaného uviedol, že ide o akcentovanú osobnosť s rysmi emočnej

nezrelosti, čo je z psychiatrického a forenzného hľadiska považované za trvalú poruchu osobnosti
neznižujúcu vo všeobecnosti ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti. Vysvetlil, že pri trvalej poruche
osobnosti ide o disharmonickú štruktúru osobnosti, ktorá má niektoré črty buď zvýraznené, napríklad
v oblasti inteligencie a naopak, v emočnej oblasti sa javí nezrelá. Uvedené konštatovanie znalec
oprel o záver psychologického vyšetrenia, o výpovede svedkov, ako aj o pozorovanie obžalovaného

na základe empírie. V súhrne konštatoval, že štruktúra osobnosti obžalovaného ho disponuje k
impulzívnemu správaniu. Hoci prejavy agresívneho správania neboli zistené, vzhľadom na popísanú
štruktúru osobnosti nie je možné vylúčiť, že počas ovplyvnenia alkoholom môže byť prítomný sklon
k takémuto správaniu. U obžalovaného boli prítomné znaky nadužívania alkoholu, jeho zvýšenátolerancia, keď obžalovaný sám uviedol, že pri takomto vyšetrení zvládne vypiť 4 až 5 pív, resp.
1,5 listra vína. Takéto množstvo alkoholu odbrzďuje impulzívne črty osobnosti obžalovaného a môže
uňho viesť k neočakávanému správaniu. Znalec záverom svojej výpovede uviedol, že impulzivita je

trvalou osobnostnou výbavou u obžalovaného a pri pití alkoholu sa zvýrazňuje, čo vyplynulo najmä zo
zadovážených svedeckých výpovedí.

Znalkyňa V.. D. K. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní ťažiskovo uviedla, že v rámci podkladov,
ktoré mala pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii a z ktorých vychádzala, nezistila, že by v

konaní boli vypočutí takí svedkovia, ktorí boli priamymi svedkami násilia voči poškodenej. K uvedenému
na vysvetlenie doplnila, že pre domáce násilie je charakteristické to, že sa odohráva bez svedkov
za zatvorenými dverami. Poukázala na to, že súčasťou spisu je aj konštatovanie, že maloletý T.,
ktorý bol od roku 2007 sledovaný v psychiatrickej ambulancii, popísal skutočnosti, ktoré sa odohrávali
doma, a na základe ktorých ošetrujúca lekárka podala podnet na prešetrenie situácie v domácnosti.
Vyslovila názor, že je vysoko pravdepodobné, že udalosti sa odohrali tak, ako o nich maloletý syn

vypovedal. U poškodenej bola zistená úzkostne depresívna porucha, ktorá je dôsledkom dlhodobého
psychického a fyzického týrania zo strany manžela. Ide o neurotickú poruchu a jej príčinou je dlhodobo
(chronicky) pôsobiaca psychotrauma, ktorá má za následok prejavy vysokej intrapsychickej tenzie,
pocit vnútorného napätia a obavnosti. U poškodenej boli indikované úľakové reakcie, poruchy afektivity,
ktorá kolísala a miestami sa aj samotná poškodená prejavila agresívnejšie. Takýto prejav znalkyňa

vysvetlila ako prejav bezmocnosti, keď agresivita ako osobnostná črta u poškodenej nebola zistená. U
poškodenej bolo zistené depresívne prežívanie sýtené pochybnosťami o sebe, pocitmi menejcennosti,
kedy znalci s vysokou pravdepodobnosťou konštatujú, že uvedené prejavy sú priamymi dôsledkami
chronickej psychotraumy, ktorá vyplývala z príkoria, ktoré sa dialo v domácom prostredí. Znalkyňa tiež
uviedla, že domáce násilie a týranie nesúvisí s tým, aké má osoba vzdelanie, ale skôr so štruktúrou

osobnosti. Obžalovaná bola od začiatku vzťahu s obžalovaným manipulovaná a aj keď si uvedomovala,
že správanie obžalovaného je neprimerané, klamala samú seba, že sa to zmení. Chcela tým udržať
rodinu. Obžalovaného ako svojho partnera ospravedlňovala, zľahčovala jeho správanie voči nej a zatiaľ
čo čakala, kedy sa jeho správanie zmení, jeho násilie sa stupňovalo. Poškodená bola izolovaná od
spoločnosti, ekonomicky závislá od obžalovaného, nepracovala, čím strácala sebadôveru a neverila,

že by dokázala fungovať samostatne. Uvedené skutočnosti sa u nej nabaľovali a spôsobovali to, že
mala obavy vyjsť s tým pred orgány činné v trestnom konaní aj pred najbližších. Poškodenú spolu so
znalkyňou V.. T. R. vyšetrovali z hľadiska dlhodobejšieho časového obdobia a zistenia neizolovali len na
určité časové obdobie, konkrétne na obdobie rokov 2011 až 2014. Podkladom pre znalecké závery boli aj
výsledkypsychologickýchzáverov.Záveryznaleckéhoposudkubyneovplyvnilianiprípadnézisteniainej

závažnej duševnej poruchy v pokrvnom príbuzenstve. Poškodená bola vyšetrená dvakrát, a je fakt, že
počas vyšetrenia realizovaného v čase, kedy už obžalovaný s poškodenou nežil, boli popísané príznaky
u obžalovanej menej výrazné. Pripustila, že môže dôjsť k zlepšeniu psychického stavu poškodenej až
k jej vyliečeniu. Predpokladom je, že poškodená nebude žiť s obžalovaným, podrobí sa psychoterapii
a bude pokračovať v psychiatrickej liečbe.

Znalkyňa W.. Š. B. k zisteným záverom o psychotraume u poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedla,
že táto sa väčšinou prejavuje stratou životnej perspektívy, ľahostajnosťou, citovou otupenosťou a
zníženou dynamikou celkového správania. Syndróm týranej ženy nie je diagnostická jednotka podľa
medzinárodnej klasifikácie chorôb, pretože príznaky, akými sa prejavuje, sú u týraných osôb veľmi

rôznorodé a variabilné. Dôsledky týrania sa prejavujú napr. postraumatickou stresovou poruchou,
naučenou bezmocnosťou, ktorá obsahuje pasivitu, odovzdanosťou pri útokoch, nehľadaním pomoci,
nízkym sebavedomím, neistotou a stratou vlastnej hodnoty ako človeka. Pri naučenej bezmocnosti
potom hrozí, že týraná osoba začne agresívne ataky partnera prežívať ako ohrozujúce na živote a
vzniká riziko zúfalého impulzívneho útoku. Zdrojmi takýchto záverov boli klinické metódy ako rozhovor,

pozorovanie, testové metódy, tzv. psychodiagnostické testy, ktoré znalec volí podľa povahy problému
a veku vyšetrovaného. Poškodenou popísaný spôsob správania sa obžalovaného vykazoval vysoké
známky manipulácie a kontroly správania v čase, keď ona bola do neho zamilovaná. Poškodená sa s
fyzickým násilím ľahšie zmierovala a zo začiatku obžalovanému všetko prepačovala. K dôvodom vzatia
podaného trestného oznámenia späť poškodenou znalkyňa na vysvetlenie uviedla, že týraný človek

musí dospieť do istej aktivity, kedy na seba prevezme zodpovednosť za to, že vzťah ukončí, čo sa u
poškodenejnestalozostrachu,aleajpreto,žebolacitovootupenáanaučilasastýmžiť.Keďpoškodená
zostaladomasama,obžalovanémusavytvorilpriestornajejmanipulovanieaovplyvňovaniedotejmiery,
že poškodená si sama vyžiadala opätovný výsluch, pri ktorom poprela, že to, z čoho obvineného viní, jepravda. Znalecké zistenia nevychádzajú len z výsluchu poškodenej, ale aj z výsledkov psychologického
testového vyšetrenia, kde sa popísané príznaky u poškodenej preukázali. Toho času by už boli výsledky
iné, pretože priama príčina problémov poškodenej s ňou už nie je denne prítomná, keďže s obžalovaným

už nežije. Poukázala aj na to, že maloletý syn F. vo výpovedi uviedol, že starší syn T. bol otcom
nabádaný, aby matku sledoval, kontroloval, kto s ňou chodí a kedy sa vrátila domov. Syn T. následne
kopíroval správanie sa otca voči matke. Poškodená ho v prežívanej bezmocnosti a zúfalstve mohla
udrieť, alebo mu niečo škaredé povedať. Vierohodnosť výpovede poškodenej posudzovala na základe
prítomnosti poškodenej pri výsluhu a podľa testových metód. Výpoveď potom označila za primerane

konzistentnú, ktorá mala logickú štruktúru a popis detailov bol natoľko podrobný a špecifický, že pokiaľ
človek takú situáciu neprežil, nedokázal by ju takto popísať. Emocionálne prežívanie počas výpovede
označila za priliehavé obsahu hovoreného a prežitého a pokiaľ sa v časových súvislostiach vyskytovali
malé nezrovnalosti, je to skôr dôkazom pre vierohodnosť výpovede ako nevierohodnosť, pretože presný
časový popis udalostí za dlhé obdobie je od priemerného človeka málo pravdepodobný a svedčí skôr
o nižšej vierohodnosti, čo sa u poškodenej nestalo. K znaleckému skúmaniu maloletého F. uviedla, že

tento sa jej zveril, že s bratom T. matke odporúčali, aby sa rozviedla, lebo tak ako žijú s otcom, to nie
je normálne. Maloletý F. mal v čase svojho výsluchu 13 rokov, pričom dieťa v takomto veku prítomné
pri konfliktnom spolužití rodičov počúva, čo títo hovoria. Znalkyňa vylúčila, že by maloletý nemal svoj
názor na spolužitie rodičov. Sám ťažko znášal správanie sa otca voči matke. Vo výpovedi maloletého
syna vylúčila inú motiváciu, než tú, že chcel brániť matku a žiť „v kľude“.

Súd v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní sa oboznámil aj so závermi znaleckých posudkov
ustanovených znalcov, a to so znaleckým posudkom znalkyne PhDr. Štefánie Stanislavovej (č. l. 332
- 345, č. l. 348 - 359), zápisnicou o jej výsluchu (č. l. 361 - 362), znaleckým posudkom znalkýň MUDr.
Renáty Lóškovej a MUDr. Zuzany Kašparovej (č. l. 367 - 408), doplnkom znalkýň k znaleckému posudku

(č. l. 409 - 417), zápisnicou o výsluchu znalkyne MUDr. Renáty Lóžkovej (č. l. 418 - 421), ďalej prečítal
znalecký posudok znalca MUDr. Jinřicha Cupáka (č. l. 430 - 470), znalecký posudok znalcov MUDr.
Jána Vongreja, MUDr. Martina Somoru a PhDr. Jindřicha Cupáka (č. l. 473 - 512) a zápisnice o výsluchu
znalca MUDr. Jána Vongreja (č. l. 517 - 521) a znalca MUDr. Jinřicha Cupáka (č. l. 522 -528).

Zo znaleckého posudku PhDr. Štefánie Stanislavovej, znalkyne z odboru psychológia, odvetvia
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, č. 24/2014 zo dňa
23.10.2017 súd zistil, že znalkyňa pri vyšetrení poškodenej dňa 24.09.2014
dospela k záverom, že v poškodenej ide o osobu s narušenou osobnou identitou. Dlhodobé hrubé
a agresívne správanie sa manžela spolu so sociálnou izoláciou a ekonomickou závislosťou vyústilo

u poškodenej k patologicky astentickej sebarecepcii s podrobivosťou, oslabením osobnostných
kompetencií, s prežívaním bezmocnosti, beznádeje a zbytočnosti. Klinický obraz zodpovedá chronickej
psychotraume, zapríčinenej prežitými udalosťami, pričom zistená porucha nadobudla trvalý charakter.
Pozorovateľná bola tendencia vymaniť sa zo súčasného nepriaznivého stavu, čoho je poškodená
schopná len s podporou a s pomocou okolia. Zdravotný stav znalkyňa zhodnotila ako dlhodobo

destabilizovaný, vyžadujúci psychoterapiu v ambulantných podmienkach a sociálne poradenstvo. Z
hľadiska štruktúry osobnosti poškodenej konštatovala, že poškodená je potenciálne extrovertná, s
vynútenou izoláciou od ľudí, toho času pasívna, neistá, závislá a nerozhodná. Aj pri menšej záťaži
reaguje úzkostne, v popredí je nepokoj, nervozita, plačlivosť, obavy a usedavosť, že problémy
nezvládne vyriešiť. Jej sebadôvera je nízka. Nebolo zistené, že by poškodená nadsadzovala

ohľadom prežitých udalostí, modifikovala ich alebo si vymýšľala skutočnosti, ktoré neprežila. Jej
výpovede označila znalkyňa za konzistentné, korešpondujúce s opisom udalostí počas psychologického
vyšetrenia. Produkovaný popis svedčí o značnej otupenosti prežívania, čo znalkyňa vysvetlila veľmi
častou frekvenciou popisovaného správania sa manžela počas dlhodobého spolužitia. Vzhľadom na
destabilizovaný psychický stav poškodenej, ktorý stupeň destabilizácie je v priamej súvislosti so

správaním sa páchateľa, znalkyňa neodporučila konfrontáciu poškodenej s obžalovaným.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj závery znaleckého posudku č. 25/2014 podaného znalkyňou
PhDr. Štefániou Stanislavovou ohľadom maloletého syna obžalovaného a poškodenej F. T., nar.
XX.XX.XXXX. Maloletý bol vyšetrený dňa 22.10.2014. Z hľadiska štruktúry jeho osobnosti znalkyňa

konštatovala, že u maloletého je prítomná vysoká miera úzkostnej neistoty a napätej dráždivosti.
Ťažiskovo konštatovala, že udalosti, ktoré maloletý popísal vo svojej výpovedi dňa 16.10.2014 sú
udalosťami, ktoré prežil. Popísal ich vierohodným spôsobom, relatívne konzistentne, s dostatočným
množstvom relevantných detailov a spôsobom zodpovedajúcim veku a mentálnej úrovni. Tendenciavedomeklamaťnebolazistená.Udalosti,ktorémaloletývosvojomrodinnomprostredídlhodoboprežíval,
zanechali stopy na jeho vývine (narušenie osobnej a rodinnej identity). K možnému ovplyvňovaniu
maloletého konštatovala, že maloletý je viac solidárny s matkou, uvedomuje si neadekvátnosť otcovho

správania sa voči nej, dokáže vnímať rozdiely v prístupe matky aj otca, a to aj v ich správaní navzájom
a obáva sa otcovej reakcie v prípade, že by bol oboznámený s jeho výpoveďou. Rozhodol sa vypovedať
podľa „pravdy“ a niesť riziko za otcovu nevôľu. Matku chce chrániť a boli uňho zistené prvky ľútosti
a potláčaného hnevu za jej nekompetentnosť riešiť vlastnú situáciu. K otcovi v čase znaleckého
vyšetrenia mal ambivalentný až negatívny vzťah. Vzťah k starým rodičom a k bratovi je pozitívny.

Vedomé ovplyvnenie maloletého inou znalkyňa neindikovala. Záverom podaného znaleckého posudku
znalkyňa neodporučila vykonávať ďalšie procesné úkony s maloletým v prítomnosti jeho otca z dôvodu,
že predmetné udalosti nadlimitne zaťažujú psychiku maloletého a ďalšia záťaž prípadným výsluchom,
konfrontáciou alebo účasťou na súdnom pojednávaní by predstavovala hrozbu vážnejšej destabilizácie
psychiky maloletého a narušenie rovnováhy rodinného systému.

Znalkyňa PhDr. Štefánia Stanislavová pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 28.11.2014 k podanému
znaleckému posudku v súlade s jeho závermi uviedla, že klinický obraz poškodenej zodpovedá
chronickej psychotraume, ktorá vznikla dlhodobým, hrubým a agresívnym správaním sa obžalovaného.
Psychotrauma je zároveň následkom psychického aj fyzického násilia, sociálnej izolácie a ekonomickej
závislosti. Poškodená trpí syndrómom týranej ženy s dominanciou patologicky pretrvávajúcej väzby k

manželovi a zotrvávaním vo vzťahu s nám.

Zo znaleckého posudku MUDr. Zuzany Kašparovej a MUDr. Renáty Lóškovej, znalkýň z odboru
zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria, č. 24/2015 a č. 17/2015 zo dňa 24.04.2015
vyplynulo, že vyšetrením duševného stavu poškodenej dňa 08.04.2015 bolo zistené, že táto trpí

postrahovanou úzkostne depresívnou poruchou, ktorá je dôsledkom dlhodobého psychického a
fyzického týrania zo strany manžela a ekonomickým a sociálnym obmedzovaním. Podkladom
zistenej poruchy je psychotrauma súvisiaca s prežitými udalosťami a je v súvislosti s vyšetrovaným
trestným činom. Na poškodenú dlhodobo vplýva stres, ktorému čelila v súvislosti s neprimeraným
a agresívnym správaním sa jej manžela. Rozvinula sa u nej depresívna symptomatika, ktorej

súčasťou boli prehnané emocionálne reakcie. Po odstránení stresových faktorov a spolupôsobení
psychofarmakoterapie znalkyne konštatovali stabilizáciu zdravotného stavu, kedy prehnané emočné
prejavy neboli prítomné. Zistená úzkostne depresívna porucha je dôsledkom doterajšieho spôsobu
života a konfliktného partnerského vzťahu. Prítomnosť úzkostne depresívnej poruchy znalkyne
konštatovali aj v ambulantných psychiatrických nálezoch MUDr. Kvetoslava Moravčíka.

V Doplnku k znaleckým posudkom č. 24/2015 a č. 17/2015 zo dňa 24.04.2015 vyhotovenému pod č.
88/2015 a č. 83/2015 dňa 25.11.2015 znalkyne uviedli, že poškodená bola opätovne vyšetrená dňa
23.11.2015. Prijali záver o prítomnosti chronifikovanej neurotickej symptomatiky, príznaky ktorej sú
niekedy viac, inokedy menej zvýraznené, ale sú trvalé a diagnosticky zodpovedajú príznakom úzkostnej

a depresívnej reaktívnej poruchy a somatoformnej neurotickej poruchy. Uvedené príznaky sú dôsledkom
dlhodobej psychotraumatizácie z obdobia spolužitia vo vzťahu s bývalým manželom a aj v súčasnej
dobe majú významne nepriaznivé následky pre uspokojenie životných (partnerských) a spoločenských
potrieb poškodenej a podieľajú sa na sťaženosti jej spoločenského uplatnenia. Uvedené následky
dosiahli intenzitu vážnej duševnej poruchy pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých

psychologických činiteľov a tiesnivých situácií a boli ohodnotené počtom bodov 600 bez navýšenia.

Znalkyňa MUDr. Renáta Lóšková pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 09.03.2016 poukázala na závery
podaného znaleckého posudku. Uviedla, že posudzovaná osoba - poškodená bola konfrontovaná s
údajmi získanými zo spisového materiálu. Osobitne zdôraznila, že lekárske vyšetrenie nespočívalo len v

tom, čo poškodená povie, ako sa správa a prejavuje. Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku
sú väčšinou výpovede strán, uznesenie o vznesení obvinenia, iné znalecké posudky, výsluchy znalcov
z iných medicínskych odborov a dôkladné znalecké vyšetrenie posudzovanej osoby.

Zo znaleckého posudku MUDr. Jána Vongreja, MUDr. Martina Somoru a PhDr. Jindřicha Cupáka,

znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, psychológia a psychiatria č. 26/2015 zo dňa 11.05.2015
súd zistil, že znalci vykonali vyšetrenie obžalovaného jednotlivo. V záveroch znaleckého posudku
konštatovali, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel žiadnym duševným ochorením v
pravom slova zmysle. Osobnosť obžalovaného zhodnotili ako akcentovanú s rysmi emočnej nezrelosti,čojezpsychiatrickéhoazforenznéhohľadiskapovažovanézatrvalúporuchuosobnostivovšeobecnosti
neznižujúcu ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti. Závislosť od alkoholu ani iných návykových a
omamných látok v zmysle choroby zistená nebola. Konštatovaná bola adaptačná porucha pod obrazom

úzkostne depresívnej poruchy. Z hľadiska liečby a nebezpečnosti pre spoločnosť znalci u obžalovaného
nezistili dôvod na uloženie ochranného opatrenia a jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska
nepovažovali za nebezpečný.

Zo znaleckého posudku PhDr. Jindřicha Cupáka, znalca z odboru psychológia, z odvetvia klinická

psychológia dospelých č. 10/2015 zo dňa 14.05.2015 vyplynulo, že znalec po vykonaní klinicko -
psychologického vyšetrenia obžalovaného dňa 29.04.2015 dospel k záverom, že pri uložení trestu
odňatia slobody obžalovanému a neprítomnosti závislosti od psychoaktívnych látok je možné očakávať
nápravu a takýto trest môže uňho splniť výchovný účel. Konštatoval, že intelektové schopnosti
obžalovaného sú vysoko nadpriemerné, agresivita nepatrí do trvalej výbavy jeho osobnosti a objavuje sa
v situáciách poklesu prahu na uvoľnenie agresie účinkami psychoaktívnych látok. Vzťah obžalovaného

k poškodenej zhodnotil ako pomerne chladný, bez hlbšej citovej väzby, čiastočne majetnícky. S ohľadom
nakataktýmnemyslenieobžalovanéhoznaleckonštatoval,žejehotvrdeniaopriebehuskutkovnemožno
považovať za plne hodnoverné. Z hľadiska motivácie alebo možnej pohnútky obžalovaného k spáchaniu
trestného činu bolo u obžalovaného z psychologického hľadiska konštatované výrazné narušenie
emočnej väzby k manželke a pokles prahu na uvoľnenie agresie pri opakovaných matrimoniálnych

situáciách.

Znalec MUDr. Ján Vongrej pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 16.11.2015 poukázal
na závery podaného znaleckého posudku. Vypovedal, že znalci obžalovaného vyšetrili v jeden deň
a k diagnostickým záverom dospeli na základe jeho psychiatrického a psychologického vyšetrenia

a dostupnej dokumentácie vedenej v tejto veci. Osobu obžalovaného zhodnotili ako akcentovanú
osobnosť, abnormne štruktúrovanú, líšiacu sa v porovnaní s populačnou normou v emočnej nezrelosti.
Zopakoval, že u obžalovaného môže dôjsť k uvoľneniu agresivity účinkami eventuálne požitých
psychoaktívnych látok. Nie je však trvalou črtou osobnosti obžalovaného. K uvedeným záverom dospeli
z autoanamnestických údajov, ktoré obžalovaný podal pri vyšetrení aj z psychologického vyšetrenia.

Dodal, že obžalovaný počas vyšetrenia sám uviedol, že prvý kontakt s alkoholom mal ako 16 ročný, prvú
opitosť ako 22 ročný, zvykne si dať pivo a pri vhodnej situácii zvládne vypiť aj 1,5 litra vína.

Znalec PhDr. Jindřich Cupák pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 08.09.2015 poukázal na závery
spoločne podaného znaleckého posudku. Vo svojej výpovedi podrobne rozviedol zistené majetnícke

správanie sa obžalovaného a jeho prejavy. Pri konštatovaní o majetníckom vzťahu obžalovaného k
poškodenej vychádzal znalec aj zo skutočnosti, že poškodená predchádzajúce obvinenia voči manželovi
stiahlaavyslovilúvahu,žesatakmohlostaťprávevdôsledkusprávaniasaobžalovaného.Privýsluchuv
prípravnom konaní dňa 09.03.2016 sa znalec vyjadril aj k znaleckému posudku, ktorý podal samostatne
pod č. 10/2015 dňa 14.05.2015. Na potvrdenie jeho záverov doplnil, že v súžití obžalovaného a

poškodenej hralo významnú úlohu aj ochorenie ich syna T.. Taktiež vysvetlil, že vzťah týranej a týrajúcej
osoby je sprevádzaný dynamickými výkyvmi, kvalita vzťahu je premenlivá, keď po období nepríjemností
nasleduje obdobie pokoja a po čase sa znovu objavia sťažnosti na týranie a tieto fázy sa opakujú.
Pokiaľideoprejavypoškodenejakotýranejosobyvovzťahukobžalovanému(nadávky,hrozby,vulgárne
výrazy), tieto označil ako výraz bezmocnosti, neschopnosti adekvátne riešiť situáciu alebo primerane

reagovať.

Vrámcidokazovanianahlavnompojednávanísasúdoboznámilajslistinnýmidôkazmi,atoslekárskymi
správamilekárkyMUDr.VeronikyRumanovej(551-555,557),suznesenímOkresnéhosúduZvolenč.k.
13P/13/2014 - 61 zo dňa 16.06.2014 (č. l. 558), s uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 15P/18/2014

- 40 zo dňa 16.06.2014 (č. l. 559 - 561), s uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/79/2014 - 153
zo dňa 21.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/2/2015 - 222
zo dňa 13.01.2015 (562 - 574), s rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 13P/13/2014 - 479 zo dňa
09.11.2015 (595 - 602), s obsahom spisu ORP1004/1-OSV-ZV-2007 (608 - 613), ORP-2014/OBV-2007
(614 - 616), s úradným záznamom (č. l. 630), so správou obce Lieskovec na obžalovaného, výpisom z

evidencie priestupkov a odpisom registra trestov (665 - 672, 884).

Starší syn obžalovaného a poškodenej T. T. bol v roku 2014 opakovane vyšetrený v psychiatrickej
ambulancii lekárky MUDr. Veroniky Rumanovej. Z hľadiska diagnostického záveru bola uňho zistenáporucha správania a socializácie. Rovnakému vyšetreniu sa podrobil aj mladší syn F. T.. Z obsahu
anamnézy boli indikované problémy v rodine, vyhrotenie situácie, maloletý si nerozumie so starším
bratom, je svedkom útokov otca na matku, následne je nervózny, doma sa mu nepáči, vadia mu

hádky rodičov, otec mamu občas bije, on ju bráni a od minulého roka (rok 2013) sa to zhoršilo. Z
hľadiska diagnostického záveru bola uňho zistená zmiešaná porucha správania a emócií. Starší syn
má diagnostikovanú poruchu správania a socializácie - Aspergerov syndróm s autistickým vývinom
osobnosti. S nástupom dospievania sa uňho vyvinula schizofrénna porucha s prenosom do afektivity.

Uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 15P/18/2014 - 40 zo dňa 16.06.2014 súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým obžalovanému ako otcovi maloletých detí T. T. a F. T. uložil povinnosť prispievať na
výživu sumou 150 € na vtedy maloletého T. P. sumou 100 € na maloletého F..

V konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11C/79/2014 bola obžalovanému na návrh
poškodenej uznesením č. k. 11C/79/2014 - 153 zo dňa 21.11.2014 uložená povinnosť nevstupovať

do rodinného domu a na priľahlé pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území R., Y. R.. Ide o
rodinný dom, v ktorom bývala poškodená spoločne s obžalovaným a s maloletými deťmi. Dôvodom
pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo podozrenie s násilného správania sa obžalovaného k
poškodenej. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu č. k. 14Co/2/2015 -
222 zo dňa 13.01.2015.

Rozsudkom č. k. 13P/13/2014 - zo dňa 479, právoplatným dňa 15.12.2015 Okresný súd Zvolen
manželstvo poškodenej a obžalovaného rozviedol, maloletého F. T. na čas po rozvode manželstva zveril
do osobnej starostlivosti matky a obžalovaného zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 250
€ mesačne. Zároveň bol upravený styk maloletého syna s otcom.

Z obsahu spisu Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného
vyšetrovania Zvolen sp. zn. ORP1004/1-OSV-ZV-07 súd zistil, že poškodená podala na obžalovaného
trestné oznámenie už dňa 18.05.2007. V trestnom oznámení popísala fyzické útoky a napádanie zo
strany obžalovaného, uviedla, že obžalovaný ju dňa 17.05.2007 v neskorých večerných hodinách zbil,

stiahol ju z postele na zem, pritlačil jej ruky o zem a dlaňami a päsťami rúk ju bil po tvári. Uviedla, že
takéto správanie obžalovaného sa stupňuje, je častejšie, trestné oznámenia však nepodávala, nakoľko
mala z obžalovaného strach a myslela si, že sa to zlepší. V doplnení trestného oznámenia zo dňa
08.06.2007 uviedla, že svoju situáciu nechce riešiť súdnou cestou ani trestným konaním. Veci popísané
v trestnom oznámení negovala s dôvetkom, že všetko opísala najhoršie a impulz na podanie trestného

oznámenia vyšiel zo strany jej rodičov. Uznesením zo dňa 20.06.2007 bola vec odovzdaná správnemu
orgánu na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Prílohou spisu Okresného riaditeľstva
PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania Zvolen sp. zn. ORP2014/1-
OBV-ZV-07 je odstúpenie zápisnice o trestnom oznámení, ktoré poškodená podala dňa 18.05.2007 a

lekárska správa lekára V.. Z. Š., Nemocnice s poliklinikou Zvolen zo dňa 18.05.2007, z obsahu ktorej
vyplýva tvrdenie poškodenej, že dňa 17.05.2007 ju manžel opakovane inzultoval do tváre. Z hľadiska
objektívneho nálezu lekára bol zistený opuch a hematómy. Lekárom bol prijatý diagnostický záver -
pohmoždenia a hematómy v okolí obidvoch očníc.

Obžalovaný je prihlásený na trvalý pobyt v obci R., S. XXX/XX. Z miesta trvalého bydliska mu nie
je nič vytýkané. Z evidencie priestupkov je zistiteľné, že obžalovaný bol priestupkovo postihovaný
dokopy 6 - krát (1x roku 2012, 1x v roku 2013, 2x v roku 2014, 1x v roku 2015 a 1x v roku 2016), vo
všetkých prípadoch za priestupky na úseku cestnej dopravy, pričom mu bola uložená pokuta od 20 €
400 € a v prípade priestupku zo dňa 29.08.2014 aj zákaz vedenia motorových vozidiel. Obžalovaný bol

priestupkovo prejednávaný aj v súvislosti s priestupkami proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktoré posudzované konanie mal vykonať voči poškodenej (mal
jej vulgárne nadávať, vyhrážať sa jej zabitím a zadržiavať jej pas). Obidve veci boli správnym orgánom
odložené. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. e) Tr. zákona v znení účinnom do 01.01.2016, kto týra blízku osobu
alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické
utrpeniea) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie

alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím
slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 2 písm. d) Tr. zákona v znení účinnom do 01.01.2016, odňatím slobody na sedem

rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom
konania.

Podľa § 138 písm. b) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
aj po dlhší čas.

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, tak ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku, pričom dospel k záveru, že skutok uvedený vo výroku
rozsudku sa stal a tento spáchal obžalovaný doc. Ing. T. T., PhD.

Na obžalovaného bola prokurátorom podaná obžaloba pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1, písm. a), písm. e) Tr. zákona, ods. 2 písm. d) Tr. zákona účinného do 01.01.2016. V
prvom rade je potrebné uviesť, že fyzická osoba naplní znaky skutkovej podstaty predmetného trestného
činu ktorýmkoľvek konaním uvedeným v ust. § 208 ods. 1 Tr. zákona. Týraním pritom treba
rozumieť zlé zaobchádzanie s osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a

určitou trvalosťou, ktoré táto osoba dôvodne pociťuje ako ťažké príkorie. Týmto konaním je naplnená
objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu sa
vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa.

Vina obžalovaného doc. Ing. T.P. T.L., PhD. bola na hlavnom pojednávaní preukázaná výpoveďou

poškodenej Ing. Ľ. T., výpoveďami ďalších svedkov, výpoveďou maloletého syna F. T., znaleckými
posudkami v spojení s výpoveďami znalcov ale aj listinami zadováženými v prípravnom konaní.
Zo spáchania žalovaného skutku usvedčuje obžalovaného predovšetkým jeho bývalá manželka -
poškodená, ktorá na hlavnom pojednávaní v zhode so svojou výpoveďou z prípravného konania
podrobne popísala správanie sa obžalovaného v rozhodnom období. Pomerne konzistentne s vysokou

mierou detailizácie opísala, ako ju obžalovaný ponižoval, vulgárne jej nadával, kričal na ňu, že ju „kurva,
štetka a kde sa kurví“, opľúval ju, vylieval na ňu vodu, neustále ju podozrieval z nevery, v dôsledku
ktorého žiarlivostného správania ju nestále kontroloval, bránil jej stýkať sa s inými osobami, trval na
tom, aby zostala doma a nikam nechodila, vyhrážal sa jej zabitím a zničením spoločného majetku.
Obžalovaný jej robil rôzne schválnosti (púšťal nahlas televíziu, chodil po dome obutý, fajčil a úmyselne

robil neporiadok). V súvislosti s uvedeným správaním obžalovaného verbalizovala obavy, avšak po
fyzických útokoch zo strachu z reakcie obžalovaného nikdy nevyhľadala lekára a nežiadala o pomoc. O
obmedzovaní poškodenej v styku s okolitým svetom svedčia aj jej tvrdenia, že obžalovaný jej nedovolil
zamestnať sa, trval na tom, aby zostala doma, starala sa o rodinu a nikam bez neho nechodila. O
finančnej závislosti zas svedčí fakt, že poškodená nemala prístup k účtom ani peniazom obžalovaného,

poberala iba opatrovateľský príspevok na syna, z ktorého hradila všetky výdavky rodiny na drogériu,
drobný potravinový nákup, či lieky.

Poškodená rovnako ako v prípravnom konaní, popísala fyzický útok zo strany obžalovaného na
dovolenke v C. v apríli 2013, kedy ju tento udieral dlaňou do tváre, do hlavy a do celého tela. Popísala

aj fyzický útok po stretnutí so spolužiakmi z vysokej školy v máji 2013, kedy ju obžalovaný po príchode
domov neskoro v noci zobudil a fackoval ju po tvári, bil ju päsťami a kopal po tele a taktiež fyzický útok
zo septembra 2014, kedy ju obžalovaný fyzicky napadol dlaňou do tváre z dôvodu, že nezostala doma
so starším synom. Vulgárne nadávky a vyhrážanie sa zo strany obžalovaného poškodená deklarovala
aj počas návštevy záhradníctva vo M.Š. v júni 2013, ale aj v mesiaci apríl 2014, kedy ju obžalovaný

fyzicky napádal pod vplyvom alkoholu.

Usvedčujúcu výpoveď poškodenej nepriamo potvrdzujú aj svedecké výpovede jej rodičov, svedkov Q.
S. P. P. S.. Hoci menovaní neboli priamymi svedkami fyzických útokov obžalovaného voči poškodenej(s výnimkou incidentu v obývačke, kedy svedok S. videl, ako obžalovaný chytil poškodenú pod krk
a škrtil ju), od poškodenej a jej dvoch synov sa postupne dozvedali, že obžalovaný poškodenú bije,
vulgárnejejnadávaakontrolujeju.Zdrojomtakéhotopoznaniaboloajsamotnésprávaniesapoškodenej

počas návštevy u nich (zdržala sa iba chvíľu, bola smutná, zúfalá), ale aj správanie sa obžalovaného
(poškodenej stále telefonoval, zisťoval, kde je a vulgárne jej nadával). O neprimeranom správaní
sa obžalovaného a vyhrotených vzťahoch v rodine svedčí aj skutočnosť, že svedok S. navštevoval
poškodenú iba vtedy, keď obžalovaný nebol doma, sociálnu izoláciu poškodenej preukazujú tvrdenia
rodičov o tom, že poškodená bola iba doma, starala sa o deti a nikde nepracovala, lebo si to obžalovaný

neprial. Dôkazom o tom, že poškodená nemala prístup k financiám obžalovaného sú tiež vyjadrenia
svedkov S., že poškodenej finančne pomáhali, kupovali potraviny, keď tak odmietol urobiť obžalovaný,
podporovali svojich vnukov a poškodenej na požiadanie peniaze kedykoľvek požičali. Skutočnosť,
že v rodine poškodenej často dochádzalo k násiliu, potvrdila na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa
V. L., ktorej sa o tom poškodená zdôverila a ktorá na návštevu mohla prísť len po tom, čo o nej
upovedomili obžalovaného. Uvedení svedkovia tak nepriamo verifikovali tvrdenia poškodenej o tom, že

počas spolužitia s obžalovaným (minimálne v období žalovaných rokov 2011 až 2014) bola vystavovaná
násiliu zo strany svojho manžela, nútene sa izolovala od spoločnosti a bola na obžalovaného finančne
odkázaná.

V neposlednom rade verziu poškodenej o fyzických a verbálnych útokoch zo strany obžalovaného

potvrdzuje aj výpoveď jej maloletého syna, v čase výsluchu 13 - ročného F. T.. Maloletý pomerne
podrobne popísal spolužitie svojich rodičov. Potvrdil, že „k mamine sa oco určite nespráva dobre“,
nadáva jej, keď je naštvaný bije ju a dáva jej facky a stalo sa tak veľakrát aj pred ním. Zmienil sa aj o tom,
ako bol otec po príchode domov opitý, púšťal nahlas televízor, vyšiel na poschodie a mame nadával a
kolenom ju kopal do rebier. Výpoveďou maloletého boli zároveň verifikované tvrdenia poškodenej o tom,

že obžalovaný je žiarlivý („otec žiarli na každého“, „mame vykrikuje, že sa furt pozerá po iných mužoch“),
poškodenú obmedzuje a sociálne izoluje („mame nedovolí stretnúť sa s nikým“, „vrieska na ňu, že kde
bola“, „nepraje si, aby k nim niekto chodil“, „k lekárovi nemohla ísť, lebo otec ju nikam nepúšťa“, nemohla
ho ani vodiť na tréningy, lebo sa tam rozpráva s inými mužmi ) a robí ju finančne závislou („otec mame
peniaze nedáva“, „keď už otec nechcel platiť nákupy, musela poprosiť rodičov“). Maloletý taktiež potvrdil

verziu matky, že agresia obžalovaného sa stupňuje najmä, keď si vypije („keď si vypije, je horší, keď je
triezvy, tak trochu menej“). Maloletý syn útoky otca voči matke potvrdil aj na psychiatrickom vyšetrení u
lekárky MUDr. Veroniky Rumanovej začiatkom roka 2014. Lekárke vtedy povedal, že mu vadia hádky
rodičov aj to, že otec mamu bije.

Obžalovaný akékoľvek týranie voči poškodenej poprel. Od začiatku trestného stíhania sa obhajoval
tým, že celý skutok je vykonštruovaný a vymyslený. Tvrdil, že poškodená trávila v meste celé dni,
prijímala návštevy kamarátok a o všetkých záležitostiach rodiny rozhodovali spoločne. Rozporoval
tvrdeniaobžaloby,žepoškodenánemalapeniazepoukázajúcnapoberanieopatrovateľskéhopríspevku.
Poprel tiež akékoľvek násilné správanie voči poškodenej s dôvetkom, že pokiaľ jej dal facku, stalo sa

tak len raz v sebaobrane, keď naňho vytiahla nôž. V rámci svojej obhajoby spochybnil vierohodnosť
výpovede poškodenej vytýkajúc obžalobe, že jeho vina nemôže byť založená na jedinej usvedčujúcej
výpovedi bez toho, že by táto bola podporená inými dôkazmi.

Spochybnenie výpovede poškodenej súd ale v kontexte vykonaných výsluchov svedkov vyhodnotil ako

účelové, sledujúce úmysel obžalovaného vyviniť sa zo žalovaného skutku. Nepochybne, rozhodujúcim
dôkazom v prejednávanej trestnej veci bola práve výpoveď bývalej manželky obžalovaného. Súd
uvedenúvýpoveďvyhodnotilakojasnú,presvedčivúavierohodnú.Uvedenávýpoveďbolavpodstatných
okolnostiach žalovaného skutku súladná s výpoveďou poškodenej z prípravného konania, a to pokiaľ
ide o jednotlivé čiastkové útoky popísané v skutkovej vete rozsudku. Obhajoba namietala, že vina

obžalovaného nemôže byť založená na jedinom dôkaze a obžaloba trpí dôkaznou núdzou, lebo vo veci
niet žiadnych priamych svedkov týrania. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že posudzovaná trestná vec
je svojou povahou špecifická, keď násilie sa voči týranej osobe pácha väčšinou v domácom prostredí
a dôkazná situácia je tak obmedzená práve na svedecké výpovede obžalovaného a poškodeného (ako
osoby týranej a týrajúcej). Uvedené potvrdzujú aj psychológovia, ktorí boli vo veci pribratí do konania.

Na strane druhej súd zdôrazňuje, že výpoveď poškodenej nehodnotil iba jednotlivo, ale aj v súhrne
s ostatnými vykonanými dôkazmi. Výpoveď poškodenej pritom nebola spochybnená inými dôkazmi,
naopak podporil ju celý rad svedeckých výpovedí (výpoveď svedka Q. S., P. S., svedkyne V. L., syna
F. T.).Na podporu obžalovaného vypovedali svedkovia Ing. W. P., PhD. a JUDr. V. K.. Obžalovaného zhodne
opísali ako priateľského, pracovitého človeka, ktorý sa snaží zabezpečiť svoju rodinu. Ako žiarlivú osobu

vnímali skôr manželku obžalovaného, nakoľko mu stále vyvolávala do práce. Vzťah obžalovaného a
poškodenej považovali za vzorný, fungujúci, čoho prejavom bolo aj to, že sa držali za ruky. Uvedené
svedecké výpovede ale nijakým spôsobom nerozporujú obžalobu, keď menovaní svedkovia sa k
podstatným okolnostiam skutku v zásade nevedeli vyjadriť nijakým spôsobom. Z výpovedí menovaných
svedkov nanajvýš vyplynulo, že obžalovaný sa na verejnosti snažil budiť dojem, že s poškodenou tvoria

fungujúci pár, pričom k násiliu dochádzalo v domácom prostredí. Hoci obžalovaný od začiatku trestného
stíhania konštantne vypovedal, že poškodenú aj svoje deti má rád, nechcel sa rozviesť a robil všetko
preto, aby rodinu finančne zabezpečil, znaleckým skúmaním osobnosti obžalovaného bolo v prežívaní
obžalovaného zistené, že k manželke má pomerne chladný, majetnícky vzťah bez hlbšej citovej väzby.
Zabezpečená dôkazná situácia tak poskytla súdu dostatočný obraz o predstavách obžalovaného o
fungovaní vo vzťahu s poškodenou, súčasťou ktorého bolo ponižovanie manželky, fyzické a verbálne

útoky, kontrolovanie a obmedzovanie, na pozadí ktorého spolužitia sa obžalovaný dominantne venoval
svojej práci. Ideálny obraz obžalovaného o manželskom spolužití s poškodenou napokon jedinou vetou
vyvrátil v tom čase maloletý syn F. T., ktorý spontánne vypovedal, že „otec mame škaredo nadáva, s
mamou sa rozviesť nechce, lebo vraj všetko funguje normálne, ale nepochopil to“.

Okrem výpovedí svedkov, ktorí obžalovaného usvedčujú zo spáchania skutku, bolo tvrdenie poškodenej
o týraní zo strany obžalovaného potvrdené aj pomerne rozsiahlym znaleckým dokazovaním znalcami
z odboru psychológie a psychiatrie. Práve znaleckým skúmaním psychologičkou PhDr. Štefániou
Stanislavovou bol u poškodenej zistený syndróm týranej ženy, dôsledkom ktorého týrania sa u
poškodenej rozvinula postraumatická stresová porucha. Z psychiatrického hľadiska znalkyne MUDr.

Zuzana Kašperová a MUDr. Renáta Lóšková konštatovali u poškodenej úzkostne depresívnu poruchu
ako dôsledok dlhodobého týrania zo strany manžela.

Pokiaľ obhajoba namietala, že závery znaleckého posudku sa opierajú výlučne o výpoveď poškodenej,
preto je znalecký posudok nezákonným dôkazom, súd konštatuje, že podkladom pre vypracovanie

znaleckého posudku (znalkyňou z odboru psychológie ale aj znalkyňami z odboru psychiatrie) bol nielen
rozhovor s poškodenou, ale aj psychologické testové metódy a pozorovanie. Pokiaľ ide o znalecký
posudok psychiatrov, podkladom pre jeho vypracovanie boli aj výsluchy znalcov z iných medicínskych
odborov a dôkladné znalecké vyšetrenie poškodenej. Znalkyne na otázky obhajoby zrozumiteľne a
vyčerpávajúco opísali všetky štandardne používané znalecké postupy. Zadovážené znalecké posudky

preto nie sú nezákonnými dôkazmi a súd na ne v plnom rozsahu prihliadal. Nezákonnosť nespôsobuje
ani vypracovanie znaleckých posudkov ohľadom osobnosti poškodenej a maloletého syna tou istou
znalkyňou. Znalkyňa mala pri vypracovaní znaleckého posudku ohľadom poškodenej k dispozícii aj
výpoveď maloletého F. T. a ďalšie dôkazy, ktoré jej tak poskytli komplexný podklad pre znalecké zistenia.
V spochybňovaní postupu znalcov a použitých vyšetrovacích metód súd opätovne vzhliadol len snahu

obžalovaného vylúčiť svoju trestnú zodpovednosť.

Hoci znaleckým skúmaním osobnosti obžalovaného nebola zistená pohotovosť k agresívnym prejavom,
zo znaleckého posudku znalcov z odvetvia psychológia a psychiatria MUDr. Jána Vongreja, MUDr.
Martina Somoru a PhDr. Jindřicha Cupáka mal súd preukázané, že osobnosť obžalovaného vykazuje

znaky emočnej nezrelosti, čo je z psychiatrického hľadiska považované za trvalú poruchu osobnosti.
Obžalovanýsícenasvojuobhajobuuviedol,žetobolapráveobžalovaná,ktoránaňhoverbálneajfyzicky
útočila, v kontexte záverov prijatých znalcami (MUDr. Zuzana Kašperová, MUDr. Jindřich Cupák) je však
uvedené správanie prejavom bezmocnosti poškodenej a priamym dôsledkom chronickej psychotraumy
vychádzajúcejzjejdlhodobéhotýrania.Znalcizhodnekonštatovali,žeštruktúraosobnostiobžalovaného

ho disponuje k impulzívnemu správaniu, impulzivita je jeho trvalou osobnostnou výbavou, pričom k
poklesu prahu na uvoľnenie agresie uňho dochádza v prípade požitia psychoaktívnych látok. Takouto
látkou je okrem iných aj alkohol, požívanie ktorého obžalovaný nepoprel a vyplynulo aj z vykonaného
dokazovania výsluchom poškodenej a maloletého syna F. T..

Zistená postraumatická stresová porucha u poškodenej vysvetľuje aj obhajobou namietané správanie
sa obžalovanej, kedy táto nevyhľadala žiadnu pomoc, s obžalovaným dlhodobo žila v spoločnej
domácnosti, chodila na dovolenky a budila dojem spokojnej manželky. Závery znaleckého posudku
PhDr.ŠtefánieStanislavovejzrozumiteľnýmspôsobomvysvetľujúsprávaniesaobžalovanej.Poškodenása ako týraná osoba prejavovala pasivitou, bezmocnosťou a pomoc dlhodobo nevyhľadala. Pokiaľ
aj v roku 2007 podala trestné oznámenie (uvedené vyplýva zo spisu Okresného riaditeľstva PZ
sp. zn. ORP1004/1-OSV-ZV-07) alebo iniciovala konanie o rozvod manželstva, svoje tvrdenia

proti obžalovanému neskôr negovala a oznámenia voči nemu vzala späť. Uvedené v súlade so
závermi znaleckých posudkov aj podľa presvedčenia súdu plne demonštruje prejavy týranej osoby.
Nekompetentnosť riešiť svoju nepriaznivú situáciu vnímali aj rodičia poškodenej a napokon aj maloletý
syn F., ktorý matku sám nabádal k tomu, aby sa s otcom „jednoznačne“ rozviedla, nakoľko „toto nie je
normálne“.

Súd hodnotiac výpoveď poškodenej aj v súhrne s vykonaným znaleckým dokazovaním, tejto uveril
a považoval ju za vierohodnú a pravdivú. Znaleckým vyšetrením poškodenej nebolo zistené, že by
táto ohľadom popisovaných udalostí, ktoré sa udiali v období rokov 2011 až 2014 nadsadzovala,
tvrdené skutočnosti by modifikovala alebo si vymýšľala skutočnosti, ktoré neprežila. Jej výpovede na
hlavnompojednávaníajvprípravnomkonaníbolikonzistentnéakorešpondovalisopisomudalostípočas

psychologického vyšetrenia.

Obhajoba v súvislosti s výpoveďou poškodenej na hlavnom pojednávaní namietala, že jej obsahom
boli také skutočnosti, ktoré znalcom, ktorí vypracovali znalecké posudky vo veci neboli známe (emočné
výbuchy, krik a fyzické násilie voči synovi T. T.), a preto neboli predmetom znaleckého dokazovania.

Súd ale poukazuje na to, že poškodená bola vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2016,
obhajoba mala možnosť oboznámiť sa jej výpoveďou a bez meškania navrhnúť doplnenie znaleckého
dokazovania. Hlavné pojednávanie bolo pritom opakovane odročené a obhajoba navrhla vykonanie
dôkazu až písomným podaním zo dňa 03.01.2018 majúc pritom vedomosť o povinnosti včasného
podania návrhu na vykonanie dôkazov podľa § 240 ods. 3 Tr. poriadku. Nad rámec uvedeného súd

poukazuje aj na to, že predmetom trestného konania je posudzovanie konania obžalovaného voči
poškodenej, a nie posudzovanie konania poškodenej voči jej synovi, k čomu smeroval návrh obhajoby.
Z uvedených dôvodov súd návrh obhajoby na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom vyšetrenia
psychického zdravotného stavu poškodenej odmietol.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol vykonať dôkaz výsluchom maloletého F. T. s poukazom na ust. §
135 ods. 1 veta prvá Tr. poriadku, ktorý určuje, že ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18
rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek, vzťah k páchateľovi alebo závislosť
od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a
mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch

v ďalšom konaní už nemusel opakovať. Hoci v nevyhnutných prípadoch môže byť takáto osoba v ďalšom
konaní vypočúvaná znova (§ 135 ods. 2 Tr. poriadku), súd opakovaným žiadostiam obhajoby nevyhovel,
a to aj s ohľadom na závery znaleckého posudku psychologičky PhDr. Štefánie Stanislavovej,
v ktorých znalkyňa vykonávanie ďalších procesných úkonov s maloletým neodporučila. Opakovaná
výpoveď maloletého by podľa názoru súdu aj z časového hľadiska nezodpovedala skutočnosti, keď

maloletýmáužtohočasu17rokovazároveňdošlokvýraznýmzmenámastabilizáciirodinnýchpomerov
poškodenej. V takejto situácii by opätovná výpoveď maloletého iba narušila túto rovnováhu.

Obhajoba v súvislosti s výpoveďou maloletého F. T. zo dňa 16.10.2014 zastávala názor, že takýto dôkaz
je procesne nepoužiteľný z dôvodu, že výsluch bol vykonaný pred vznesením obvinenia. Obžaloba v

trestnej veci však môže byť opretá aj o výpovede svedkov vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení
obvinenia (§ 206 ods. 1 Tr. poriadku), ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania vo veci
podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku. Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo
významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor v konaní pred súdom oprieť obžalobu,
je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto

úkonom znovu vypočuť), a tak zachovať právo na kontradiktórny postup. Výnimku z kontradiktórneho
postupu predstavujú jedine výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods. 3 písm. b) Tr. poriadku
charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu. Takýto charakter majú aj výpovede svedkov
mladších ako 15 rokov (§ 135 ods. 2 veta druhá Tr. poriadku), čo je aj prípad maloletého F. T., ktorý mal
v čase výsluchu 13 rokov. Súd v tomto smere upriamuje pozornosť obhajoby na stanovisko Najvyššieho

súdu SR zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2010 pod číslom 30.

K možnému ovplyvňovaniu maloletého, k čomu ďalej smerovala obhajoba žiadajúc vykonanie
jeho osobného výsluchu na hlavnom pojednávaní, súd poukazuje na závery znaleckého posudkupsychologičky PhDr. Štefánie Stanislavovej. Znalkyňa konštatovala, že maloletý si plne uvedomuje
neadekvátnosť otcovho správania, vníma rozdiely v prístupe matky a otca, v ich správaní sa navzájom,
avšak rozhodol sa vypovedať pravdu a niesť tak riziko prípadnej otcovej nevôle.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol vykonať aj dôkaz obhajoby a to oboznámenie sa so štyrmi kusmi
„CD“ nosičov zadováženými v prípravnom konaní. Z povahy tohto dôkazu vyplynulo, že ide o záznam
prejavu poškodenej elektronickými prostriedkami (diktafónom), pričom tento záznam bol obžalovaným
získaný potajme, bez súhlasu poškodenej v jej rodinnom dome. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že

nie je prípustné, aby súkromná osoba (na tomto mieste obžalovaný) utajeným spôsobom (postupom
spočívajúcim v porušení ust. § 2 ods. 7 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávne-
ným použitím informačno-technických prostriedkov a v porušení ust. § 12 ods. 2 Občianskeho zá-
konníka), vyhotovil hlasový prejav iného (na tomto mieste poškodenej) cielene za účelom, aby ho mohol
v budúcnosti použiť ako dôkaz v trestnom konaní. Zvukový záznam svojvoľne zachytený na diktafón
bez súhlasu poškodenej a rešpektovania ust. Trestného poriadku je zároveň porušením osobnostných

práv poškodenej chránených Občianskym zákonníkom aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Aj prípadné podozrenie z nezákonného konania (ku ktorému zrejme obžalovaný
smerovalnávrhomnavykonanietakéhotodôkazu)niejemožnépreukazovaťdôkazomzískanýmziného
nezákonného konania. V predmetnom trestnom konaní mal obžalovaný na svoju obhajobu k dispozícii
aj iné prostriedky a dôkazy, ktorými mohol preukazovať svoju nevinu.

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní tak podľa názoru súdu spoľahlivo a bezpečne vyvrátili
obhajobu obžalovaného. Súd mal skutok preukázaný tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Oproti podanej obžalobe súd tento skutok upravil tým spôsobom, že doň doplnil tie skutkové
okolnosti, ktoré vyšli najavo vykonaním dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ide o špecifikáciu

jednotlivých čiastkových konaní, ktorých sa obžalovaný v rozhodnom období preukázateľne dopúšťal
voči poškodenej, a to použitie vulgarizmov („kurva, štetka, kurva vyjebaná, kde sa kurvíš“), oblievanie
vodou ale aj robenie schválností ako púšťanie televízie nahlas, búchanie vecami, behanie v obuvi
po dome, fajčenie v dome i napriek tomu, že syn trpí astmou a zanechanie neporiadku po sebe v
kuchyni. Úprava skutkovej vety o špecifikáciu preukázaných čiastkových konaní nemala pritom žiaden

vplyv na právne posúdenie skutku. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal súd vinu
obžalovaného z prejednávaného skutku jednoznačne preukázanú bez možnosti v akejkoľvek rozumnej
miere o nej pochybovať.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku, obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku naplnil

zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), písm. e) Tr. zákona, keď blízkej osobe (v rozhodnom čase manželke) spôsobil fyzické
a psychické utrpenie, a to bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu a stresu a neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku (k financiám), ktoré mala právo
užívať. Uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas (§ 208 ods. 2 písm. d) Tr.

zákona v spojení s § 138 písm. b) Tr. zákona), minimálne od roku 2011 a najneskôr do 24.09.2014.
Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, keď vedel, že svojim
násilným a manipulatívnym konaním donúti poškodenú k želanému správaniu, a to aj za cenu, že jej
týmto privodí fyzické a psychické utrpenie.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky,
zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona. Závažnosť spáchaného
trestného činu spočíva najmä v tom, že obžalovaný svojim konaním po dlhší čas spôsoboval svojej
manželke fyzické a psychické utrpenie, ktoré táto dôvodne pociťovala ako príkorie. Zo zákonom

ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri úvahách o druhu
a výmere trestu súd prihliadol aj na základné kritéria spojené s ukladaním trestu tak, ako to má na zreteli
ustanovenie § 34 odsek 1, odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona, zohľadňujúc pritom represívnu funkciu

trestu, úlohu individuálnej a generálnej prevencie a tiež skutočnosť, že trest má predstavovať morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Pokiaľ ide o pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, obžalovanému
nepoľahčovalo a nepriťažovalo nič. Z hľadiska pomerov obžalovaného a možnosti jeho nápravy, súd
prihliadol na to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a z miesta trvalého bydliska mu nie je

nič vytýkané. Obžalovaný bol niekoľkokrát priestupkovo postihovaný za priestupky na úseku cestnej
dopravy. Vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného vychádzajúc zo zásady personality
trestu mal súd ale za to, že osobitosti prejednávanej veci odôvodňujú vo vzťahu k obžalovanému použitie
inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 Trestného zákona. Hoci obžalovaný bol uznaný
vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, kde v zmysle § 208 ods. 2 Tr. zákona prichádza

do úvahy uloženie trestu v rozmedzí trestnej sadzby od 7 rokov do 15 rokov, po vyhodnotení pomerov
obžalovaného, pomerov v rodine poškodenej, ale aj vzhľadom na časový odstup od spáchania skutku,
považoval súd uloženie trestu v zákonom určenej výmere trestnej sadzby za neprimerane prísne.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písmeno d) Tr. zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu
však súd nesmie uložiť, trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona

dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Ako okolnosti odôvodňujúce použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu súd v prejednávanej veci
vzhliadol skutočnosť, že manželstvo obžalovaného a poškodenej bolo rozsudkom Okresného súdu
Zvolen č. k. 13P/13/2014 - zo dňa 09.11.2015 rozvedené a obžalovaný sa pred viac ako štyrmi rokmi

odsťahoval zo spoločnej domácnosti, čím došlo k stabilizácii situácie v rodine. Poškodená je pokojnejšia,
našla si zamestnanie a jej psychický stav sa zlepšil. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný žije v
inom meste a má nový partnerský vzťah. S prihliadnutím na uvedené okolnosti potom dospel k záveru,
že primeraným a dostačujúcim trestom odňatia slobody je v prípade obžalovaného trest odňatia slobody
vo výmere 3 (troch) rokov. Takto uložený miernejší trest postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti,

ako aj na prevýchovu obžalovaného.

Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd s poukazom na ust. § 51 ods. 1 Tr. zákona podmienečne
odložil a obžalovanému súčasne uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorý
dohľad sa bude vykonávať v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom. Pri určení probačného

dohľadu súd podľa § 51 ods. 2, ods. 5 Tr. zákona ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky,
bez použitia kontroly technickými prostriedkami. Obžalovaný si počas výkonu tohto trestu bude musieť
uvedomiť, že v budúcnosti svoje eventuálne protiprávne konanie nebude môcť pred prísnejšou sankciou
nijako ospravedlniť.

S určením probačného dohľadu súd obžalovanému uložil aj povinnosť podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c)
Tr. zákona nahradiť v skúšobnej dobe poškodenej J.. Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom
S. XXX/XX, R. škodu vo výške 9.660 €.

O povinnosti obžalovaného nahradiť škodu rozhodol súd podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku,

keď obžalovanému uložil, aby poškodenej nahradil škodu titulom bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia vychádzajúc z bodového hodnotenia znalkýň MUDr. Zuzany Kašparovej a MUDr. Renáty
Lóškovej v doplnku k znaleckému posudku zo dňa 25.11.2015. Znalkyne prijali záver, že následky
úzkostnej a depresívnej reaktívnej poruchy dosiahli u poškodenej intenzitu vážnej duševnej poruchy,
ktorá je v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia (položka 255) ohodnotená počtom bodov 600 bez navýšenia. Pri
hodnote bodu 16,10 € podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva č. S02873-OL-2013 zo 04.04.20113
o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2013, je potom výška škody 9.660,- €.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308 ods. 2),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307

ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.