Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/112/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709010514
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6709010514.1

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 02. 2015, v konaní pred samosudkyňou

Mgr. Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného O. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., K. T.L.
XXXX/XX, trestne stíhaný pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona,
účinného do 31. 12. 2005, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. S. K. B. R. O. , nar. XX. XX. XXXX vo X., trvale bytom X., K. T. Č.. XXXX/XX

s a

podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby pre skutok, ktorý sa mal stať tak,

že
dňa 06. 06. 2005 v čase asi o 00.10 hod. vo Zvolene, okres Zvolen, na ulici K. T., neďaleko rodinného
domu č. XX, žiadal I. Ď., nar. XX. XX. XXXX, aby mu do jedného týždňa vyplatil sumu vo výške 8.000,-
Sk, čo však odmietol, na čo obvinený odišiel preč, pričom po chvíli a vrátil, podišiel ku I. Ď. a so zbraňou
v ruke ho kopol ho do oblasti ľavého stehna, na čo tento spadol na zem, pričom obvinený svoju výzvu

zopakoval s tým, že uvedenú sumu mu má doniesť už v pondelok dňa 06. 06. 2005 a svoju hrozbu
zdôraznil tým, že na I. Ď. namieril zbraň, na čo mu zo strachu o svoj život a zdravie povedal, že tieto
peniaze mu donesie, pričom následne dňa 08. 06. 2005 prijal od I. Ď. sumu vo výške 5.000,- Sk, ako
časť žiadanej finančnej čiastky,

t e d a

-iného násilím, hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a takýto čin spáchal so zbraňou,

č í m m a l s p á c h a ť

-trestný čin vydierania podľa § 235 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene podal na tunajšom súde dňa 15. 06. 2009 proti
obžalovanému O. S. obžalobu pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona,

účinnéhodo31.12.2005naskutkovomzákladetak,akojeuvedenývovýrokovejčastitohtorozhodnutia.
Trestná vec bola pôvodne pridelená zákonnému sudcovi I.. C. Š., ktorý vo veci vykonával dokazovanie.
Vzhľadom na odchod zákonného sudcu na starobný dôchodok, bola vec pridelená zákonnej sudkyni
Mgr. Janette Nôtovej, ktorá na žiadosť obžalovaného (čl. 292, 293) vykonávala hlavné pojednávanie
odznovu.

Obžalovanýnahlavnompojednávaníuviedolkuskutku,ževtomčasevnočnýchhodináchbolnatoalete,
ktorá je do ulice a počul cez okno ako nejakí chlapci hovoria niečo o potravinách v tom zmysle „že idú
vyrobiť potraviny.“ V tom čase sa stalo, že ich potraviny boli viac krát vykradnuté a preto sa domnieval,
že ide o niečo také. Vyšiel na ulicu a sledoval tú partiu, kde oni zahli k ich potravinám. Začul nejaký
šramot a to bolo, keď oni otvárali stykacie hodiny a vypli ističe. Preto vošiel na dvor, bola tam tma. Oni

na neho vyšli z tmy, nevedel koľkí boli, preto na nich len zhúkol, čo tam robia. Oni začali rozprávať, že si
chcú niečo kúpiť. Jedného z nich spoznal, bol to poškodený pod menom Jano. Bol presvedčený, že idú
kradnúť, došlo tam aj k nejakému naťahovaniu, neviem kto prvý začal fyzický kontakt, došlo aj k soteniu
a oni sa rozutekali. On sa vrátil domov po auto, ktoré mal pri rodičovskom dome, rodičia boli doma. Išiel
za nimi na aute a keď ich zastihol, zostal tam stáť iba ten Jano, ten druhý utiekol. Vtedy hovoril tomuto I.,

že vie, že už aj v minulosti ich vykradol, že tam zostali škody, aby tieto škody vyrovnal. Už si nepamätal, o
akej sume vtedy hovoril. Je pravdou, že mu hovoril, aby to vyrovnal, ale určite vtedy nemal zbraň v ruke.
Zrejme mu hovoril, aby to vyrovnal v krátkej dobe. Ten druhý tam bol obďaleč, videl ho len periférne.
Bol nahnevaný, ale určite nepoužil vyhrážanie, ani poškodeného nenapadol. Je pravdou, že sa mohol
vtedy rozháňať rukami a gestikuloval. Pokiaľ ho sotil, bolo to ešte pri firme. On sám zbraň nevlastní, ani

nikdy žiadnu nemal. V minulosti mal v držbe zbraň jeho otec legálne, mohlo to byť ešte aj v čase skutku.
Asi o dva dni nato mu volala mama, že ho ten I. čaká pri firme, že mu chce dať peniaze. Preto prišiel,
Jano ho čakal na ulici, tak šli spolu dnu do firmy. Tam vytiahol peniaze, dal mu ich do ruky, povedal, že to
je časť tých peňazí, iné nehovoril. Cítil mu z dychu, že mal vypité. Na to prešiel do druhej časti obchodu
a povedal matke alebo otcovi, že mu poškodený prišiel dať peniaze za to posledné vlámanie. Peniaze

vložil do pokladničky a následne prišla polícia. Obžalovaný uviedol, že sa žalovaného skutku nedopustil,
že trestné stíhanie bolo zorganizované políciou. Vychádzal pri tom z tvrdenia svojej vtedajšej obhajkyne,
ktorá zistila, že jeden z policajtov ho vtedy chcel dostať do basy a navrhol svedkom, aby ho takto udali.
V tom čase jeden z poškodených mal nastúpiť do basy a ten policajt mu tvrdil, že mu to vybaví. Bolo to
z dôvodu, že v minulosti bol vyšetrovaný za inú vec, za vraždu. Malo sa jednať o policajta Popáleného,

ktorého obžalovaný nepoznal a nevie uviesť dôvod, prečo to robil. Ďalej obžalovaný poukázal na to, že
už vtedy uvádzal polícii, ako počul otváranie rozvodovej skrinky a vypnutie ističov. Došlo aj k zmene
osvetlenia. Žiadal políciu, aby sňali odtlačky, avšak oni to neurobili.

Poškodený Ď. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že celý tento incident zrejme vyplynul z toho, že

obžalovaný bol uvedený do omylu svedkom T.Á., ktorý sa dostal k nejakému tovaru a zhodil to na
poškodeného.Jepravdou,ževuvedenomčasebolobchodS.vykradnutýahodilosatonaneho,pretože
vyšiel z výkonu trestu, avšak on to nebol. Ku skutku samotnému poškodený uviedol, že v ten večer
boli na ulici s kamarátmi a rozprávali sa. Je pravdou, že počas celého dňa popíjal, nakoľko predtým
bol závislý od drog, konkrétne heroínu, snažil sa abstinovať a drogy nahrádzal alkoholom. Takže v

tom čase hodne pil. Šiel spolu s I. D.. Keď boli neďaleko domu S., prišiel pán S. autom, vybehol z
auta a začala potýčka. Tvrdil, že ho idú vykradnúť. Svedok si pamätal, že auto bolo naštartované, lebo
predné svetlá svietili a osvetľovali ho. Obžalovaný ho kopol do stehna, na čo on len ustupoval a zrejme
tiež obžalovaného strčil. Obžalovaný na neho hovoril zvýšeným hlasom, bol nervózny, hovoril, že chce
prachy a bol presvedčený, že to bol on. Hovoril: „Viem, že si to bol ty, tie peniaze vrátiš, lebo nám vznikla

škoda!“ Keďže sa cítil z jeho strany ohrozený, povedal mu dobre, že tie peniaze bude mať. Obžalovaný
mal v tom čase niečo v rukách, bolo to niečo čierne. Na pojednávaní svedok už nevedel presne, či sa
jedná o baterku, pelendrek alebo zbraň. Uviedol, že sa do zbraní nevyzná, nevie či sa zásobník vkladá
zospodu, ani tvar nevedel presne popísať. Vedel len, že sa niečím obžalovaný oháňal. Následne bol
konfrontovaný z výpoveďou z prípravného konania zo dňa 09. 05. 2005, kedy v rámci konfrontácie s

obžalovaným(čl.34)svedokvypovedal,žeobžalovanývpravejrukemalzbraň,išloozbraňnazásobník,ktorý sa do nej vkladal odspodu, krátka zbraň, veľkosť uviesť neviem, čiernej farby, bližší popis uviesť
neviem. Na otázku, aby uviedol dôvod, pre ktorý dnes nevie bližšie popísať predmet, ktorý mal mať
obžalovaný v ruke, poškodený uviedol, že ani nevie, čo vtedy vypovedal. Ak to vtedy vypovedal, asi to

tak bolo. V tom čase bol I. D. niekde okolo auta alebo pri chodníku. Následne na to obžalovaný odišiel
a potom oni šli so D. na pumpu Shell, kde pili pivo a víno. Je pravdou, že tam stretli aj policajnú hliadku,
ktorá ho aj kontrolovala, ale bližšie si to už nepamätá. Tejto hliadke nič nenahlásil, pretože mal vypité. V
tom čase to nebral tak nebezpečne, pretože triezvy človek uvažuje inak. Následne ráno, keď vytriezvel,
došlo mu, že skade zoberie tie peniaze. Preto cez nejakého Róma v osade získal súkromné číslo na

policajta G., ktorému telefonoval a uviedol, o čo sa jedná. Policajt G.B. prišiel za ním a zobral ho na
policajnú stanicu, kde sa spisovala zápisnica s nejakým vyšetrovateľom. Povedal, že sa to vyrieši. G.
mu odovzdal peniaze, svedok mal zato, že a jedná o policajné peniaze, pretože si ich poznačili a tiež
mu povedali, aby si nič nenechal, lebo peniaze sú poznačené. Toto sa odohralo niekde na kriminálke.
Pamätal si, že mu obžalovaný povedal sumu do 10.000,-- Sk, avšak Popálený mu dal do 6.000,-- Sk. S
G. sa dohodli, že pôjde za Adlerom odovzdať peniaze. Z polície na miesto ho doviezol policajt G., svedok

šiel za obžalovaným, odovzdal peniaze a boli dohodnutí s G., že po odovzdaní dá znamenie rukou.
Potom ešte ako dal znamenie, prišiel za ním G. a prehľadal ho, či všetko odovzdal. Potom svedok odišiel
do mesta. Na otázku, keď podľa zápisnice mu mal G. odovzdať sumu 5.200,-- Sk a pri prehliadke sa
našla suma 5.000,-- Sk, aby vysvetlil tento rozdiel, svedok uviedol, že on všetky peniaze odovzdal, nevie
povedať, kde tie peniaze sú. Odovzdávanie peňazí vybavoval G., bol tam prítomný aj ďalší vyšetrovateľ.

Na záver poškodený uviedol, že s odstupom času si myslí, že bol obžalovaný uvedený do omylu T.M. a
chápe to tak, že si každý chce chrániť to svoje. Bol by rád, keby sa vec s obžalovaným skončila zmierom.

Svedok I. D. pred súdom vypovedal, že chodieval na T. na návštevu za svojou sestrou. Vtedy spolu s
poškodeným popíjali, došiel alkohol, tak sa rozhodli ísť na benzínku kúpiť víno. Je pravdou, že v tom

čase mali dosť vypité. Zastavil sa pri nich obžalovaný, bolo to pri firme S., obžalovaný s Ď. tam zostali
a svedok šiel dopredu asi 7-8 metrov a tam zastal. Obžalovaný Ď. schmatol, hodil ho o zem a svedok s
tým nechcel mať nič spoločné, tak šiel dopredu. Na otázku či bol obžalovaný na aute svedok vypovedal,
že si auto nevšimol, pamätal si len, že potom okolo nich prešiel Mercedes na moste, otočil sa a šiel preč,
nikto z neho nevystúpil. Všimol si, že keď bol obžalovaný s Ď., vytiahol niečo ako pištoľ, mohol to byť

však aj zväzok kľúčov alebo niečo také. Podobalo sa mu to na zbraň. Pamätal si, že obžalovaný chytil
Ď. za ramená a šuchol ho na zem, na čo Ď. spadol. Nepočul, čo bolo predmetom ich rozhovoru, avšak
neskôr mu Ď. povedal, že mu obžalovaný hovoril: „Ak mi nedáš peniaze, tak ťa zabijem!“ On ich rozhovor
nepočul, pretože bol od nich 7-8 metrov. Potom svedkovi Ď. povedal, že S. peniaze dá, lebo sa ho bojí.
Mohlo sa jednať o sumu 6 alebo 10 tisíc Sk. Následne šli s Ď. na pumpu, kde si kúpili alkohol. Prišla tam

aj hliadka, ktorej svedok hovoril, že obžalovaný napadol poškodeného, oni ich však poslali domov spať.
Bola to hliadka na civilnom aute, ale boli v uniformách. Z pumpy sa vracali tou istou cestou späť popri
S., v tom čase nemali žiadne obavy. S odstupom času sa vrátil domov na Lomné a tam za ním prišla
polícia. Následne bol svedok konfrontovaný s výpoveďou z prípravného konania (pri konfrontácii dňa
09. 06. 2005 s obžalovaným čl. 46-47), kedy vypovedal, že od uvedenej hliadky žiadal, aby zavolali G.,

na čo mu oni povedali, že nerobí, že je večer. Ráno okolo 08.30 hod. prišiel na Kolóniu G., ktorý tam mal
nejakú prácu. Keď ho stretol, povedal mu, že majú s I. problém, že by tento mal vrátiť nejaké peniaze,
ktoré neukradol, na čo on povedal, že sa o hodinu vráti a potom sa vrátil a zobral ich oboch na políciu.
Svedok pred súdom uviedol, že policajta G. poznal, nakoľko robil na Lomnom a preto vždy šiel za ním,
aby veci riešil ako policajt. Okolnosti, ktoré uvádzal v prípravnom konaní sa mohli tak odohrať. Keď prišli

na policajnú stanicu, vypočúval ho nejaký policajt, G. tam nebol. Pokiaľ v prípravnom konaní k priebehu
skutku v prípravnom konaní (čl. 49) vypovedal, že obžalovaný mal poškodeného kopnúť do pravej nohy,
na čo on spadol, zdvihol sa a šli ďalej, na hlavnom pojednávaní svedok pripustil, že pre odstup času si
to presne nepamätá, mohlo to byť tak ako vypovedal v prípravnom konaní. Ďalej svedok potvrdil, že po
uvedenom incidente naďalej chodil do potravín S., pílil drevo otcovi obžalovaného. O tomto prípade sa

spolu nebavili. Ak áno, tak si to už nepamätá.

Svedok O. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený večer išiel pešo, mal vypité a videl, .ako
sa obžalovaný s Ď. klbčia a naťahujú. Neriešil to však, pretože to nebol jeho problém. V rukách
obžalovaného nevidel žiadnu zbraň. Poškodeného Ď. pozná zo D., je medzi nimi skôr kamarátsky vzťah.

Je pravdou, že v súvislosti s touto vecou mal z neho obavy a žiadal o ochranu políciu, avšak nebola mu
poskytnutá. Svedok potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania, kedy vypovedal, že v paneláku na K.
T. žijú v jednej komunite a Ď. sa všeobecne vyjadril tak, že ak ho niekto natrie, bude mať s ním problémy.
On sám považoval Ď. za násilníka, ktorý sa vie aj pomstiť. V tejto veci sa sám prihlásil ako svedok, keďsa dozvedel, že bol obžalovaný zadržaný a započul, že tam mala byť prítomná zbraň. Preto oslovil pani
S. - matku obžalovaného, že žiadnu zbraň nevidel a šiel to uviesť na políciu. Odviezla ho tam pani S..
Na pojednávaní svedok bližšie uviedol, že uvedený incident sa odohral kúsok od firmy S., ďalšiu osobu

tam nevidel. Videl len ako obžalovaný držal Ď. a hovoril mu niečo s ističmi.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý ako svedok V. S. - otec obžalovaného, ktorý sa rozhodol vo veci
vypovedať. Uviedol, že o skutku sa dozvedel od syna alebo od svojej manželky. S odstupom času si už
nepamätal, či on bol v čase incidentu doma, avšak syn mu hovoril, že bolo to pozde v noci a boli tam

Ď. so D. pri tej rozvodni a syn hovoril, že ich počul z toalety, ako idú a zdalo sa mu to podozrivé. Našiel
ich pri tej rozvodni, niečo tam robili a odohnal ich. Svedok nebol prítomný ani keď Ď. doniesol peniaze,
zdá sa mu, že bol v tom čase na zahraničnej služobnej ceste. Je pravdou, že ich predajňa bola predtým
asi 5-6 krát vykradnutá, šetrila to polícia, ale nič sa nevyšetrilo. Jeden krát bol zavretý páchateľ pre
pokus krádeže, bol to kamarát toho Ď. a D.. K strelnej zbrani svedok uviedol, že bol predtým držiteľom
strelnej zbrane, ktorú dal aj zlikvidovať, nevedel už presne kedy, ale v čase skutku už túto zbraň nemal.

Po skutku sa tiež stalo, že prišla za ním matka D. pani R. D. a hovorila mu, aby sa na syna nehnevali,
lebo že to spôsobili policajti. Hovorila, že prišli policajti za synom s hotovou zápisnicu a nútili ho, aby
ju podpísal, lebo inak pôjde do basy. Vtedy mal nastúpiť do basy a oni hovorili, že ak to podpíše, tak
mu vybavia, aby nešiel. Aj Ď. so D. predtým chodili do potravín, po tomto incidente však prestali chodiť.
Kontaktoval ho D., ktorý mu ponúkol drevo, čo však svedok odmietol.

Svedkyňa M. S. - matka obžalovaného rovnako nevyužila svoje právo odmietnuť vypovedať a pred
súdom vypovedala. Pamätala si, že v tom čase okolo pol noci ich chceli vykradnúť cigáni, čo sa stalo
aj niekoľko krát predtým. Syn šiel do firmy a keď sa vrátil, zobudil ju a hovoril jej, že bola povypínaná
elektrika, a že syn im povedal, keďže aj predtým ich už vykradli, aby zaplatili škodu. Potom prišiel I. Ď.

za ňou a hľadal syna, že chce vrátiť peniaze, čo kradli tovar. Povedala mu, že syn tam nie je. Ď. sa o
chvíľu vrátil, či už sa syn medzi tým nevrátil, preto mu volala. Syn prišiel a Ď. mu dal nejaké peniaze,
hneď na to prišla polícia. Svedkyňa poukázala na to, že pokiaľ chcel poškodený vrátiť peniaze a týkalo
sa to obchodu, mohol dať peniaze aj priamo jej. Do obchodu k nim chodila celá tá ubytovňa, jednalo sa
o partiu, všetci sa ich báli, pretože vykrádali aj po dvoroch. D. vtedy hovoril, že boli za ním nejakí policajti

so zápisnicou, ktorú mal podpísať, lebo mal ísť do basy a nechcel ísť. Taktiež z počutia vie, že toto mal
organizovať Ď., ktorý nahováral aj D.. Svedkyňa uviedla, že nevie o tom, že by syn mal zbraň. V tom
čase bývali spolu, takže by o tom vedela. Predtým mal jej manžel zbraň, avšak mal ju v trezore vo firme.

Svedkyňa W. J. pred súdom vypovedala, že je matkou poškodeného I. Ď., je však po mozgovej príhode

a veľmi si nespomína, čo bolo. K predmetu obžaloby svedkyňa uviedla, že syn jej osobne nič nehovoril.
V tom čase bývala na K. T., chodievala do obchodu S.. S S. sa však o tomto nerozprávala. Len
sa dopočula, že obžalovaný mal vytiahnuť pištoľ, ale žiadne iné podrobnosti uviesť nevie. Na to súd
oboznámil zápisnicu o výsluchu svedkyne z prípravného konania zo dňa 09. 06. 2005 (čl. 68 až 70),
svedkyňa vypovedala, že dňa 06. 06. 2005, keď sa k obedu vrátila z mesta, počula hovoriť, že jej syna

I. chceli zastreliť, hovorili to malé deti na ubytovni. Bližšie jej povedali, že večer šiel na benzínku, kde
stretli O. a ten mu hovoril, že mu vykradol obchod, a že chce 8,000,-- Sk, keď nie, tak ho odbachne,
a že peniaze mu má dať do týždňa. Nasledujúci deň v utorok šla z roboty a zastavil ju pán S. starší,
potom sa rozprávala s ním, s jeho manželkou, aj s obžalovaným. S. starší jej hovoril, že sa dopočul,
že jej syn mal vykradnúť obchod. S. manželka začala kričať, že prečo vyjednáva s cigáňmi, na čo jej

svedkyňa povedala, že to mali dať na políciu a nie zobrať zákon do vlastných rúk a riešiť do pištoľou. S.
povedala, že žiadnu pištoľ nemajú. Obžalovaný povedal, že on je zákon a on nebude čakať na políciu.
Svedkyni však syn nič nepovedal k tomu, čo sa stalo. Na hlavnom pojednávaní si svedkyňa na uvedenú
výpoveď nevedela spomenúť.

Svedkyňa Y. D. vypovedala, že je matkou I. D. a v júni 2005 bývala v B. spolu so synom, s ktorým mali
spoločný dvor. K skutku z obžaloby jej syn nič nehovoril. Je pravdou, že svedkyňa pozná policajta G.,
vie, že robil na kriminálke. U nich doma ho ona nevidela. Nevedela uviesť, či policajt G. hľadal syna I.,
či iných príbuzných. Nevedela či v tom čase syna hľadala polícia. I. Ď. pozná len z videnia. Rovnako z
videnia pozná obžalovaného z času, keď bývala na T.. Svedkyňa poprela, že by S. staršiemu hovorila,

aby sa nehnevali na syna, že tú situáciu spôsobili policajti.

Svedkyňa I. Y. pred súdom vypovedala, že je družkou I. D., majú spolu päť detí. Potvrdila, že v roku
2005 bývali so D. v B. na T., kde dodnes bývajú. Je pravdou, že v tom čase jej druh chodieval na T.za sestrou. O tom, čo sa vtedy stalo jej druh nič nehovoril. Svedkyňa pozná policajta G., ktorý k nim
chodieval, keď nosil predvolanky alebo viezol niekoho na súd. I. Ď. pozná ako kamaráta svojho druha.
Pozná aj S., nakoľko k nim chodila do obchodu.

Svedok I. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si spomínal na situáciu, keď prišiel za obžalovaným
pán Ď. a hovoril mu, že nie je zlý chlap, že mu nechce ublížiť, a že na súde povie pravdu, že bol donútený,
aby sa nebál. Uvádzal, že bol niekým navedený, spomínal nejaký policajný orgán, avšak meno nepočul.
Svedok uviedol, že je s obžalovaným priateľ, občas sa stretnú. Poškodeného Ď. pozná z videnia. Jeho

meno pozná od uvedenej situácie, kedy sa spytoval obžalovaného, kto to bol a čo to malo znamenať
a obžalovaný mu porozprával, že sa jedná o človeka, s ktorým má problémy a teraz sa prišiel drzo
ospravedlňovať.

Svedok O. T. pred súdom vypovedal, že pokiaľ je podpísaný na zápisnici o prijatí trestného oznámenia,
zrejme túto spisoval spolu s poškodeným vo svojej kancelárii. Bolo to z dôvodu, že v tom čase mal

službu. Následne spisoval aj zápisnicu o výsluchu svedka, je možné, že ak pri výsluchu poškodený
neuvádzal nové skutočnosti, túto výpoveď odkopíroval zo zápisnice o trestnom oznámení. Pamätal si,
že v tejto trestnej veci robil úkony a to výsluch obvineného ako aj konfrontácie. Pokiaľ ide o prehliadky,
na týchto prítomný nebol. Je pravdou, že mohol podávať podnet na vykonanie prehliadok, nepamätal si
čo konkrétne tomu predchádzalo a z čoho vychádzali. Vedel však, že poškodený mal odovzdávať nejaké

peniaze obžalovanému, pretože to bolo predmetom vyšetrovania. Nevedel uviesť, odkiaľ mal poškodený
Ď. peniaze, nevedel o tom, že tieto mu mal zapožičať policajt G.. Je možné, že prebiehala spolupráca aj
s kriminálnou políciou, ale s odstupom času sa už svedok nevedel k tomu vyjadriť. Rovnako sa nevedel
vyjadriťktomu,kedysvedokĎ.malprevziaťsumu5.200,--Skanásledneodovzdalobžalovanémusumu
5.000,-- Sk. Nemal vedomosť o tom, že by bol poškodený Ď. k svojim výpovediam niekým nahováraný

alebo niekým ovplyvňovaný. Rovnako svedok nevedel uviesť okolnosti, akým spôsobom sa svedok O.
T. prihlásil k svedeckej výpovedi.

Svedok E. C. vypovedal, že v roku 2005 bol vyšetrovateľom na OR PZ Zvolen. V súvislosti s
prejednávanou vecou si pamätal, že pokiaľ nastúpil do služby, boli už vydané nariadenia na domové

prehliadky a prehliadky iných priestorov. Pred ich realizáciou vypočul poškodeného a následne sa
zúčastnil aj realizácie prehliadok. Vie, že predmetom bolo hľadanie pištole a peňazí. Pokiaľ vypočúval
poškodeného, tento mal peniaze u seba, zapísali sa, nepýtal sa ho, odkiaľ peniaze má. Nevedel o tom,
že by mu tieto peniaze poskytla polícia. On ich len zapísal, aby ich neskôr vedeli stotožniť. Nepamätal
si, či v tom čase tam bol prítomný policajt G.. S odstupom času sa nevedel vyjadriť, aká bola úloha G. vo

vyšetrovanej veci. K realizácii samotnej prehliadky svedok vypovedal, že šiel s kolegami v služobnom
aute, pamätal si, že sa čakalo na pokyn cez vysielačku, či došlo k odovzdaniu. Ako šiel poškodený Ď. na
miesto odovzdania peňazí, to si svedok nepamätal. Po vykonaní prehliadok vypočúval obžalovaného,
s poškodeným už zrejme do kontaktu neprišiel. Svedok uviedol, že v tom čase nevedel o tom, že by
mal poškodený peniaze od policajta G., nepamätal si, či bol informovaný o obsahu úradného záznamu

zo dňa 08. 06. 2005, v rámci ktorého došlo k zapožičaniu peňazí poškodenému policajtom G.. Svedok
ďalej uviedol, že počas prehliadky v jednej miestnosti v stole bola kovová pokladnička, v ktorej boli
zaistené peniaze. Pri prehliadke sa nenašla žiadna zbraň. Svedok nevedel vysvetliť údaj, kedy pri
označení bankoviek bola zistená ich hodnota vo výške 5.200,-- Sk a podľa zápisnice o vykonaní domovej
prehliadky došlo k odňatiu bankoviek v hodnote 5.000,-- Sk. Svedok uviedol, že sa mu javí, keď to rátali,

tak to sedelo. Svedok ďalej uviedol, že viac v tejto veci nebol činný.

Svedok Ľ. G. pred súdom vypovedal, že toho času je vo výsluhovom dôchodku. Pamätal si, že v tejto
trestnej veci ako poškodený vystupoval Ď. a ďalší svedok z B. D. a obžalovaný S.. Malo sa jednať o
konflikt, ktorý sa vyšetroval ako vydieranie. K tomuto prípadu sa dostal takým spôsobom, že bol v K.

T. predviesť osobu na výsluch a tam ho oslovili Ď. so D.. Opísali mu udalosti, ktoré nasvedčovali, že
malo ísť o vydieranie, preto im doporučil, aby šli vec oznámiť na políciu. Pokiaľ skutok oznámili, začalo
sa vyšetrovanie. Pamätal si, že bola vytvorená skupina, ktorá realizovala taktickú prípravu domovej
prehliadky, pretože svedkovia tvrdili, že pri skutku bola použitá zbraň. Všetko bolo pripravené a v čase,
keď sa mala vykonať domová prehliadka, prišiel Ď., ktorý hovoril, že sa tam bojí ísť bez peňazí a tak sa

v tíme dohodli, že sa použijú peniaze. Je pravdou, že má polícia isté zdroje pre takéto prípady, avšak
z dôvodu časovej tiesne poškodenému Ď. odovzdal svedok svoje osobné peniaze. S odstupom času si
už presne nepamätal o akú sumu šlo, avšak všetky peniaze mu boli vrátené. Pamätal si, že prehliadku
vykonával väčší tím policajtov, nepamätal si, či aj on vykonával nejaké úkony. Presné okolnosti priebehudomovej prehliadky si svedok nepamätal, pripustil, že poškodený Ďurica mohol byť na to stretnutie
dovezený a bolo dohodnuté, že oznámi, či je obžalovaný na mieste a na to mala byť vykonaná domová
prehliadka. Vyšetrovanie v trestnej veci vedie vyšetrovateľ, avšak každý deň má istý vyšetrovateľ službu

atenriadivýjazdovúskupinu,ktorýmisúoperatívniatechnickípracovníci.Vtejtovecirobiliúkonyviacerí.
Na výzvu, aby svedok vysvetlil, keď podľa uznesenia mu bola vrátená suma 5.000,-- Sk, avšak podľa
potvrdenia mala byť Ď. zapožičaná suma 5.200,-- Sk, svedok uviedol, že sa mohla stať administratívna
chyba, jemu všetky peniaze, ktoré zapožičal, boli vrátené.

Súd ďalej ako listinné doklady oboznámil trestné oznámenie poškodeného Ď. (čl. 1 až 3), ktoré bolo
spísané dňa 06. 06. 200 o 12.30 hod. vyšetrovateľom Mgr. T.. V obsahu trestného oznámenia poškodený
uvádzal, že v čase okolo 24.00 hod. prechádzali spolu s I. D. popri firme S. S. D., kedy ho oslovil
obžalovaný, že mu vykradol obchod, a že mu spôsobil škodu vo výške 8.000,-- Sk. Dáva mu týždeň na
to, aby tie peniaze zohnal. Na to odišiel späť domov. Asi o 10 minút na to prišiel k ním autom, vystúpil
a v tom čase držal v ruke zbraň, išlo o krátku čiernu ručnú zbraň, pravdepodobne pištoľ. Kopol ho do

ľavého stehna, na čo poškodený spadol na zem a obžalovaný na neho namieril uvedenú zbraň do oblasti
hrudníka a povedal mu, že tie peniaze 8.000,-- Sk mu má doniesť už v pondelok, t. j. do 06. 06. 2005,
inak ho dá zbiť. Zo strachu mu poškodený povedal, že tie peniaze zoženie. Na to obžalovaný nasadol
do auta a odišiel preč. On obžalovaného pozná z obchodu, kde obžalovaný vypomáha svojej mame.
Po uvedenom incidente išli na benzínku a potom sa vrátili domov. Poškodený uviedol, že má dôvodnú

obavu o svoj život. Myslí si, že obžalovaný svoje vyhrážky splní. On voči obžalovanému však nemá
žiadne podlžnosti.

Prokurátor vo veci navrhol oboznámiť listinné doklady týkajúce sa vykonávania domovej prehliadky
a prehliadky iných priestorov. Obhajca vzniesol námietku zákonnosti vykonania týchto dôkazov s

poukazom na to, že došlo k vykonštruovaniu situácie, nakoľko v samotných návrhoch na vykonanie
prehliadok sa spomínajú peniaze, ktoré však boli odovzdané až neskôr. Z ďalších dôkazov tiež vyplýva,
že v tejto veci mal policajt poskytnúť poškodenému pôžičku, čo je súkromno-právny vzťah a neskôr bol
tento policajt činný pri samotnom vyšetrovaní. Zúčastňoval sa jednotlivých vyšetrovacích úkonov. Došlo
tiež k sledovaniu peňazí nezákonným postupom. O tom svedčí aj okolnosť, že peniaze boli vydané

policajtovi G. a nie poškodenému Ď., ktorý ich mal u seba. Súd uvedenú námietku obhajoby považoval
za nedôvodnú a preto ju zamietol. Po preskúmaní dôkazov súd konštatoval, že boli vykonané v súlade
so zákonom. Postup pri vykonaní domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov a pozemkov v čase
vykonania tohto procesného úkonu upravoval Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Tr.
poriadok) účinný do 31. 12. 2005 a to konkrétne § 82 a nasl. Na základe výsluchu vyšetrovateľov C.,

T., G. a listinných dôkazov z prípravného konania súd konštatuje, že nariadeniu domovej prehliadky a
prehliadky iných priestorov a pozemkov predchádzalo trestné oznámenie poškodeného Ď. zo dňa 06.
06. 2005 o 12.30 hod. (čl. 1), na základe ktorého vyšetrovateľ Mgr. T. vydal uznesenie o začatí trestného
stíhania zo dňa 06. 06. 2005. V trestnom oznámení poškodený Ď. popísal konanie obžalovaného tak,
že od neho žiadal sumu 8.000,-- Sk, pričom mal v ruke zbraň, ktorou na neho mieril. Žiadal od neho

zaplatenie sumy ešte v ten deň, inak ho dá zbiť. Následne bol poškodený vypočutý po začatí trestného
stíhania v postavení svedka poškodeného dňa 06. 06. 2005 o 13.10 hod., kde vypovedal rovnako ako
pri podaní trestného oznámenia. Bol vypočutý svedok I. D. dňa 06. 06. 2005 o 13.20 hod. (čl. 71 až 73),
ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že obžalovaný mal v ruke pištoľ, ktorou mieril na poškodeného Ď.A.
a žiadal od neho doniesť peniaze ešte v pondelok 06. 06. 2005 a vyhrážal sa mu bitkou, ak peniaze

nezloží. Podľa oznámenia zo dňa 06. 06. 2005 (čl. 108) bolo zistené k osobe obžalovaného, že tento
nie je držiteľom zbrojného preukazu, ani legálne držanej strelnej zbrane v zmysle príslušného zákona.
Dňa 07. 06. 2005 vyšetrovateľ T. podal na OP Zvolen podnet na vydanie žiadosti na vydanie príkazu na
vykonanie domovej prehliadky a to rodinného domu súp. číslo 1328, ktorého vlastníkom je V. S. a M.N.
S., lebo je dôvodné podozrenie, že sa tam nachádza jednak zbraň nezistenej značky a výrobného čísla

a peniaze vo výške 8.000,-- Sk ako veci pochádzajúce z trestného činu dôležitého pre trestné konanie.
Dňa 07. 06. 2005 podal prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene na Okresnom súde Zvolen návrh
na vydanie príkazu na domovú prehliadku v súlade s podnetom vyšetrovateľa. Dňa 07. 06. 200 Okresný
súd Zvolen pod sp. zn. 4Tp 110/2005 vydal príkaz na domovú prehliadku. Dôvodom vydania rozhodnutia
bol návrh prokurátora, kedy súd v priebehu vyšetrovania zistil, že na základe výsluchu poškodeného Ď.

a operatívnou činnosťou boli získané dôkazy týkajúce sa predmetu nehnuteľnosti - rodinného domu, z
ktorého mal páchateľ vyjsť. Vo veci bol vypočutý aj ďalší očitý svedok prípadu. Na základe uvedeného
súd považoval návrh prokurátora za dôvodný, nakoľko je možné dôvodne predpokladať, že v dome, v
ktorom sa má vykonať prehliadka sa nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie a to konkrétne zbraň,ktorá pri uvedenom skutku mala byť použitá. Z uvedeného postupu, ktorý bol plne v súlade so zákonom
vyplýva, že pokiaľ ide o domovú prehliadku, v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní, ako
aj súd vychádzali z doposiaľ zistených dôkazov, kedy bolo dôvodné podozrenie, že v dome odkiaľ vyšiel

obžalovaný, by sa mohla nachádzať zbraň, ktorú vo svojej výpovedi uvádzali ako poškodený, tak aj
svedok D.. Súd mal zato, že po formálnej aj materiálnej stránke boli splnené všetky zákonné podmienky
pre nariadenie domovej prehliadky.

Dňa 07. 06. 2005 prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene nariadil prehliadku iných priestorov

spoločnostiS.S.D.,s.r.o.sosídlomX.,K.T.XX,XXXatovobchodepotravínsúp.čísloXXXXzdôvodu,
že na základe výsluchov svedkov, zadovážením listinných dôkazov a vykonaním OPČ je dôvodné
podozrenie, že v obchode potravín sa nachádza zbraň a peniaze vo výške 8.000,-- Sk - veci dôležité
pre trestné konanie v tejto trestnej veci (čl. 90), rovnako dňa 07. 06. 2005 vydal prokurátor Okresnej
prokuratúry Zvolen aj príkaz na prehliadku iných priestorov evidovaných na meno obžalovaného a to vo
vozidle zn. Mazda 323 ev. č. X. XXX S. (čl. 94) a prehliadku iných priestorov spoločnosti S. S. D., D..

O.. M.. X., K. T. XX, v garáži súp. číslo XXXX, číslo parcely XXXX/X (čl. 100) a to z rovnakých dôvodov.
Rovnako po preskúmaní uvedených dôkazov súd konštatuje, že tieto príkazy boli vydané po formálnej
i materiálnej stránke v súlade s vtedy platným zákonom. Súd na námietku obhajoby o účelovosti
vykonania týchto prehliadok uvádza, že v tom čase orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade
sozákonomnazákladedovtedyznámychinformácií,zvýsluchusvedkapoškodenéhoaďalšiehoočitého

svedka D. a zo zabezpečenia listinných podkladov k vykonaniu domovej prehliadky a prehliadky iných
priestorovapozemkov.Otomsvedčíajskutočnosť,ževnávrhochOPZvolenavpríkazochnavykonanie
prehliadok iných priestorov sa uvádza suma 8 000,--Sk podľa prvotných informácií a nie suma 5 200,--
Sk, ktorá bola až následne poskytnutá poškodenému Ď..

Pred vykonaním uvedenej domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov je z vyšetrovacieho spisu
zrejmé a to konkrétne z úradného záznamu zo dňa 08. 06. 2005 (čl. 113), spísané vyšetrovateľmi G.
a C., že im dňa 08. 06. 2005 poškodený Ď. oznámil, že obžalovaný pokračuje vo vydieraní, pretože
mu dňa 07. 06. 2005 vo večerných hodinách po svojej matke odkázal, že mu má doniesť peniaze, lebo
inak ho zastrelí. Preto sa dohodol, že mu peniaze donesie 08. 06. 200 v čase o 17.00 hod. do objektu

firmy S. S. D., avšak vyšetrovateľom uviedol, že peniaze nemá. Na základe toho mu bola zapožičaná
suma v celkovej výške 5.200,-- Sk, z ktorej bol spracovaný zoznam, kde boli uvedené identifikačné
čísla jednotlivých bankoviek. Bolo tiež uvedené, že po zapožičaní tejto sumy bol o veci informovaný
vyšetrovateľ PZ, ktorý poškodeného Ď. vypočul v zápisnici o výsluchu svedka poškodeného. Následne
bol svedok - poškodený Ď. dňa 08. 06. 2005 o 16.15 hod. vypočutý vyšetrovateľom C. a G., kde v

zápisnici potvrdil okolnosti, že obžalovaný po jeho matke W. J. mu odkázal, aby mu doniesol sumu
8.000,-- Sk, lebo inak ho zastrelí. Ďalej poškodený uviedol, že si zohnal sumu 5.200,-- Sk, kde bola
spísaná hodnota aj čísla jednotlivých bankoviek spolu vo výške 5.200,-- Sk a poškodený potvrdil, že
ich v ten deň chce odovzdať obžalovanému v jeho obchode vo X. na ulici K. T. vo X.. Vyšetrovateľ
C., ktorý vypovedal pred súdom uvádzal, že nevedel odkiaľ poškodený Ď. mal sumu 5.200,-- Sk. Je

pravdou, že z výpovede G., ako aj z predmetného úradného záznamu zo dňa 08. 06. 2005 vyplýva, že o
odovzdaní peňazí z osobného majetku policajta G. poškodenému Ď. mal mať vyšetrovateľ vedomosť,
uvedená okolnosť však nemala podstatný vplyv na ďalší postup orgánov činných v trestnom konaní v
prípravnom konaní. Podľa oznámenia OV OKP, OR PZ Zvolen zo dňa 29. 01. 2015 (čl. 390), v roku 2005
ani v súčasnosti nie je nariadenie, ani usmernenie, ktoré presne upravuje postup použitia finančných

prostriedkov pri odhaľovaní trestnej činnosti. Je možné použiť finančné prostriedky z policajných zdrojov,
tzv. osobitné finančné prostriedky, ak je čas a situácia to dovoľuje, avšak nič nebráni policajtom použiť
aj prostriedky vlastné. V oboch prípadoch sa poznačia identifikačné znaky bankoviek, aby ich bolo
možné v prípade potreby stotožniť. Použitie osobitných finančných prostriedkov v tom čase upravovalo
ustanovenie § 39c Zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v rámci operatívno-pátracej činnosti.

Súd nezistil žiaden postup polície v rozpore so zákonom. V tomto prípade sa jednalo len o monitorovanie
dokončovania trestnej činnosti za asistencie polície, kedy nie je potrebný osobitný príkaz, či súhlas
prokurátoraalebosúdu.Vtomtoprípadečinnosťpolíciebolaprípustná,pretoželenmonitorovalapriebeh
skutkových udalostí bez toho, aby do skutkového deja priamo zasiahla. Súd zdôrazňuje, že polícia
do skutkového deja vstúpila až v záverečnej fáze, pričom sama neurčovala konkrétny obsah konania

podozrivej osoby.

Následne bolo pristúpené k vykonaniu domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov, podľa zápisníc
bola vykonaná prehliadka obchodu dňa 08. 06. 2005 o 18.30 hod. (čl. 106), (čl. 92 až 95), kedy navýzvu polície obžalovaný uviedol, že nemá žiadnu zbraň, ani neprevzal žiadne peniaze a bolo pristúpené
k prehliadke. V rámci prehliadky boli odňaté bankovky, kde boli zaznamenané hodnoty bankoviek
aj čísla bankoviek v celkovej sume 5.000,-- Sk. Prehliadku vykonával vyšetrovateľ C. za prítomnosti

operatívnych pracovníkov, okrem iných aj policajta G.. Následne došlo o 19.50 hod. k prehliadke
osobného motorového vozidla (čl. 96), o 20.10 hod. prehliadke garáže (čl. 102) a k domovej prehliadke
o 20.25 hod. (čl. 106), v rámci týchto prehliadok neboli zaistené žiadne veci dôležité pre trestné konanie.
Pokiaľ obhajoba namietala prítomnosť vyšetrovateľa G. pri uvedených prehliadkach, súd konštatuje, že
nevidí dôvod na vylúčenie vyšetrovateľa G. z účasti na vyšetrovaní uvedenej trestnej činnosti, prípadne

niektorých úkonoch prípravného konania. Dôvody pre ktoré sú orgány činné v trestnom konaní vylúčené
z vykonávania úkonov trestného konania upravoval v tom čase platný zákon a to § 30 ods.1 Tr.
poriadku účinného do 31. 12. 2005. Jednalo sa o prípady, kedy možno mať pochybnosti o nezaujatosti
vyšetrovateľa alebo policajného orgánu pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo dotýkal, prípadne ich obhajcom, zákonným zástupcom, splnomocnencom alebo pre
pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. V súlade s doterajšou súdnou praxou sa pomerom k

veci rozumie najmä skutočnosť, že orgán tu uvedený býva sám poškodený trestným činom, ktorého sa
procesné úkony týkajú, resp. sú ním poškodené osoby jemu blízke. Takéto okolnosti v prejednávanom
prípade neboli zistené a súd nezistil ani ďalšie okolnosti, pre ktoré by vyšetrovateľ G. mal byť vylúčený
z vyšetrovania tejto konkrétnej veci. Samotná okolnosť, že z vlastného majetku poskytol poškodenému
Ď. finančné prostriedky pre účely odovzdania obžalovanému S. ešte sama o sebe nezakladá jeho

zaujatosť k vyšetrovanej veci. Tak ako už bolo vyššie uvedené, tento vstup polície do monitorovania
odovzdávania peňazí a následného vykonania domových prehliadok a prehliadok iných priestorov bol
až v konečnej fáze trestnej činnosti, v čase odovzdávania peňazí už aj poškodený Ď. vedel o všetkých
rozhodných skutkových okolnostiach, ako aj o tom, že po odovzdaní peňazí dôjde k procesným úkonom
polície, pri ktorých finančné prostriedky budú zaistené. Súd preto konštatuje, že pokiaľ ide o procesné

úkony domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov ako aj veci z nich získané, nedošlo k postupu
polície v rozpore so zákonom a preto takto zabezpečené dôkazy boli pred súdom použiteľné v súlade
s ustanovením § 119 ods.2 Tr. poriadku. Napokon pokiaľ obhajoba poukazovala na rozpor medzi
výškou finančných prostriedkov odovzdaných policajtom G.Á. poškodenému Ď. v sume 5.200,-- Sk a
následne zaistenými finančnými prostriedkami v sume 5.000,-- Sk, ktoré boli na základe uznesenia

vyšetrovateľa vydané priamo G., nakoľko bolo nepochybné vlastníctvo policajta G. k uvedeným
finančným prostriedkom, uvedený rozdiel nijako neovplyvňuje závery vykonaných prehliadok, kedy tieto
finančné prostriedky boli zaistené u obžalovaného. Je možné pripustiť aj skutočnosť, že došlo len
k administratívnej pisárskej chybe, nakoľko svedok G. potvrdil, že všetky finančné prostriedky, ktoré
odovzdal poškodenému Ď., mu boli vrátené. Rozhodujúca je v tomto prípade zápisnica o vykonaí

prehliadky obchodu, podľa ktorej boli zaistené finančné prostriedky v hodnote 5 000,-- Sk

Na žiadosť obhajoby, ktorá poukazovala na to, že v tejto trestnej veci vypovedali poškodený Ď. a
svedok D., pod vplyvom polície z dôvodu prísľubu pomôcť im v ich trestných veciach, súd zistil, že
u osoby svedka I. Ď. aj I. D. sa jedná o kriminálne závadné osoby, ktoré boli doposiaľ opakovane

niekoľko krát odsúdené za trestnú činnosť majetkového i násilného charakteru. V čase žalovaného
skutku poškodený Ď. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 49/2003 zo dňa
21. 11. 2003 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 22. 06. 2004, kedy bol
odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Výkon trestu bol nariadený
dňom 08. 07. 2004 a uznesením Okresného súdu Trnava bol poškodený Ď. podmienečne prepustený

z výkonu trestu dňa 09. 02. 2005 so stanovením skúšobnej doby na 2 roky. V čase žalovaného skutku
bol teda v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. V tom čase bol tiež odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 117/2005 zo dňa 16. 11. 2005, právoplatný dňa 15. 05. 2006 na
trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne. Bol vyzvaný na nástup trestu na 15. 06.
2006. Poškodený si podal žiadosť o odklad výkonu trestu, ktorá bola zamietnutá uznesením Okresného

súdu Zvolen z 29. 06. 2006. Následne bol spis zapožičaný pre účely rozhodovania o osvedčení sa v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, kedy uznesením z 11. 10. 2006 došlo k rozhodnutiu, že sa
poškodený Ď. v skúšobnej dobe neosvedčil a bolo mu nariadené vykonať trest vo výmere 10 mesiacov
nepodmienečne z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 49/2003. Sťažnosť odsúdeného bola
zamietnutá uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 14. 01. 2010. V uvedenej veci bol napokon

dodaný do výkonu trestu dňa 23. 11. 2010. Vo veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 117/2006 bol
dodaný do výkonu trestu dňa 25. 05. 2008.Vo vzťahu k svedkovi I. D. zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 112/2005 súd zistil, že v tom
čase sa proti svedkovi Suchému viedlo od 06. 05. 2005 trestné stíhanie pre trestný čin marenia výkonu
úradného rozhodnutia pre skutok zo dňa 26. 04. 2005, ktoré bolo následne spojené s ďalšími trestnými

stíhaniami, a v ktorej veci bol napokon svedok D. odsúdený tunajším súdom, rozsudkom zo dňa 07. 10.
2005, právoplatný 22. 11. 2005 na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov nepodmienečne, ktorý výkon
trestu nastúpil dňa 28. 11. 2005, na základe dodania do výkonu trestu.

K osobe obžalovaného sa sám obžalovaný vyjadril, že je t. času ženatý a má dve deti. Z odpisu registra

trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát odsúdený v roku 2010 pre § 233 ods.1
písm. a/, písm. b/, ods.2 písm. b/ Tr. zákona, t. času sa hľadí na neho akoby nebol odsúdený, nakoľko
mu bol trest odpustený amnestiou Prezidenta SR zo dňa 02. 01. 2013. Podľa registra priestupkov bol
obžalovaný opakovane mnohokrát potrestaný za priestupky proti doprave, z čoho je zjavné, že na úseku
dopravy sa jedná o nezodpovedného vodiča, ktorý nerešpektuje pravidlá cestnej premávky. Podľa
oznámenia Krajského súdu Banská Bystrica, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

3Ntc 1/2010 z 31. 03. 2010 bolo rozhodnuté, že Európsky zatýkací rozkaz týkajúci sa obžalovaného
bude vykonaný po právoplatnom skončení trestného stíhania v tejto trestnej veci vrátane výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade uznania viny a uloženia tohto trestu. Obžalovaný
k tomu uviedol, že má ísť v tej veci vypovedať do Rakúska, bližšie sa k tomu vyjadriť nevedel.

Na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach, súd dospel k záveru, že v konaní pred súdom sa nepodarilo jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázať, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba. Obžalovaný
od počiatku popieral priebeh skutku tak, ako je popísaný v skutkovej vete obžaloby. Skutková veta
obžaloby je postavená na základe výpovedí svedka - poškodeného Ď. a podporne ďalšieho očitého

svedka D.. Obžalovaný pripustil, že sa v uvedenom čase stretol s poškodeným Ď. a to za okolností,
kedy zo svojho rodinného domu započul rozhovor jemu neznámych osôb a dospel k podozreniu, že tieto
osoby idú vykradnúť ich obchod, čo v uvedenom období bolo opakovane. Obžalovaný ďalej poukázal,
že pokiaľ sledoval tieto osoby, započul zvuky, z ktorých vyvodil, že sa dotýkali elektrickej skrinky, kde
sú ističe a tieto vypli. Práve toto ho utvrdilo v presvedčení, že opätovne prišli kradnúť do ich obchodu.

Po dostihnutí týchto osôb spoznal poškodeného Ď. a z počutia vedel, že sa jedná o osobu, ktorá mala
ich obchod opakovane vykradnúť, čo sa však nepreukázalo v žiadnom trestnom konaní. Je pravdou,
že voči nemu bol nahnevaný a vystupoval dôrazne, keď žiadal, aby mu nahradil spôsobenú škodu.
Obžalovaný však poprel, že by mal v rukách zbraň a v tom čase pokiaľ došlo k fyzickému kontaktu,
jednalo sa len o sotenie. Poškodený mu uvádzal, že on nič neurobil a na to obaja tam prítomní odišli.

Následne sa vrátil domov po auto a autom dostihol páchateľov a opätovne dôrazne od poškodeného
Ď. žiadal nahradiť spôsobenú škodu. Poprel však, že by sa mu vyhrážal na zdraví, či na živote, rovnako
poprel, že by v tom čase mal v rukách zbraň. Poukázal i na to, že svedok D. nebol v bezprostrednej
blízkostiatedanemoholpočuťotomsasĎ.rozprávajú.NaprotitomupoškodenýĎ.vprípravnomkonaní
už pri podaní trestného oznámenia a následného výsluchu v pozícii svedka poškodeného uvádzal, že

obžalovaný ich mal zastihnúť, pričom ho obvinil z krádeže v ich obchode, čo nebolo pravdou a žiadal
od neho náhradu škody. Následne sa vrátil autom, vystúpil a so zbraňou v ruke na neho mieril a žiadal,
aby mu ešte v ten deň peniaze doniesol. Z obavy o svoj život mu poškodený prisľúbil doniesť peniaze.
V prípravnom konaní poškodený vedel popísať zbraň a jednoznačne tvrdil, že sa jedná o zbraň. Na
hlavnom pojednávaní s odstupom času s istotou nevedel potvrdiť, či v rukách obžalovaného bola zbraň,

pripustil, že sa mohlo jednať aj o iný predmet a uviedol, že do zbraní sa nevyzná. Nevedel vysvetliť ako
mohol v prípravnom konaní presne popísať zbraň, uviedol len, že pokiaľ tak vypovedal v prípravnom
konaní, bola to pravda. Svedok Suchý na hlavnom pojednávaní uviedol, že pokiaľ vypovedal o rozhovore
medzi Ď. a obžalovaným, toto sa dopočul od poškodeného Ď., nakoľko stál obďaleč a nepočul, o čom
sa rozprávali. Potvrdil však, že obžalovaný mal v ruke zbraň, avšak pripustil, že sa mohlo jednať aj o iný

predmet. V štádiu prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní bol vypočutý ďalší svedok T.,
ktorý tvrdil, že v čase skutku šiel okolo a videl obžalovaného a poškodeného Ď., nevidel však v rukách
obžalovaného žiadnu zbraň. V prípravnom konaní sa nepodarilo zaistiť žiadnu zbraň u obžalovaného na
základe vykonanej domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov. Súd preto konštatuje, že okolnosť
použitia zbrane v danom prípade vyvoláva pochybnosti, priamy svedok - poškodený Ď. na hlavnom

pojednávaní nevedel presvedčivo uviesť, čo mal obžalovaný držať v ruke a ako s tým manipuloval a
taktiež nevedel vysvetliť rozpor, keď v prípravnom konaní vedel presne popísať zbraň a na hlavnom
pojednávaní sa vyjadril, že sa do zbraní nevyzná. Ďalší očitý svedok D. síce potvrdil, že videl v rukách
obžalovaného zbraň, avšak s odstupom času si tým nebol celkom istý, rovnako poukázal na to, že bol vodstupe 7-8 m od oboch aktérov, skutok sa odohral v nočných hodinách. Ďalší svedok T., ktorý tvrdil, že
bolvčaseskutkunamiestesamom,tvrdil,ževrukáchobžalovanéhožiadnuzbraňnevidel.Vtejtovecisa
prihlásilsámakosvedok,nakoľkosadopočul,žepriuvedenomincidentezbraňmalabyťpoužitáasvojou

svedeckouvýpoveďouchcelozrejmiťtútookolnosť.Súdpretouzatvára,ževzmyslezásady„indubiopro
reo“, okolnosť použitia zbrane nie je v žiadnom prípade možné pričítať v neprospech obžalovaného S..
Súd preto v ďalšom posudzoval, či je preukázané konanie obžalovaného, ktorý by hrozbou násilia nútil
poškodeného Ď. niečo konať (skutková podstata § 235 ods.1 Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005). V
tomto prípade je jediným priamym dôkazom tvrdenie poškodeného Ď., ktorý uvádzal, že obžalovaný od

neho žiadal finančnú sumu ako náhradu škody spôsobenú krádežou, ktorej si však sám nebol vedomý,
pričom obžalovaný použil slová, z ktorých poškodený Ď. vyvodil, že pokiaľ obžalovanému peniaze
nedá, tento mu môže ublížiť na zdraví. Svedok D. uvádzal, že nepočul rozhovor medzi obžalovaným
a poškodeným Ď., avšak bezprostredne po skutku mu Ď. mal uviesť, že obžalovaný od neho chce
peniaze, inak ho zabije. Súd však konštatuje, že Ď. neuvádzal takúto vyhrážku zo strany obžalovaného
a teda výpovede Ď. i D. sú vo vzájomnom rozpore. Je pravdou, že od skutku uplynulo takmer 10 rokov,

kedy si svedkovia nemusia pamätať konkrétne slová a detaily. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že
ako poškodený Ď., tak i svedok D., boli zjavne pod vplyvom alkoholu, čo sami vo svojich výpovediach
potvrdili. Pokiaľ sa však obžalovaný mal poškodenému vyhrážať takým závažným spôsobom, ako
popisoval poškodený už v prípravnom konaní, je nepochopiteľné, keď následne poškodený spolu so
svedkom D. pokračovali po skutku v ceste v zmysle pôvodného plánu, ísť na pumpu, kde si zakúpili

alkohol a ďalej popíjali. Podľa vyjadrenia oboch týchto svedkov mali stretnúť hliadku polície, ktorej
poškodený Ď. nechcel nič uvádzať, naopak, svedok D. tvrdil, že hliadke popísal, čo sa stalo, avšak
títo nič neurobili. Aj v tomto smere je výpoveď oboch svedkov vo vzájomnom rozpore. Všetky tieto
okolnosti potom vyvolávajú pochybnosti súdu, či skutočne prebehol skutok tak, ako uvádzal poškodený
Ď., t. j., či skutočne pod hrozbou násilia obžalovaný od neho žiadal zaplatenie škody, ktorá bola v jeho

obchode spôsobená krádežou. Ani samotné osoby svedkov - poškodeného Ď. a D. nedávajú záruku
dôveryhodnosti ich výpovede, nakoľko sa jedná o osoby zjavne kriminálne závadné. Poškodený Ď. pred
vykonaním domovej prehliadky vypovedal, že cez jeho matku mu mal obžalovaný odkázať, aby doniesol
peniaze, že ho inak zabije, avšak následnou výpoveďou matky poškodeného táto okolnosť potvrdená
nebola. V konaní pred súdom si matka poškodeného na skutok ani okolnosti nasledujúce nepamätala.

Ďalej súd poukazoval aj na tú okolnosť, že už z výpovede obžalovaného pri jeho výsluchu zadržaného
podozrivého uvádzal okolnosti, v rámci ktorých tvrdil, že poškodeného Ď. spolu so D. sledoval, nakoľko
mal podozrenie, že idú vykradnúť ich firmu a započul, že oni povypínali ističe v rozvodovej skrini. Vo
svojej výpovedi v pozícii obžalovaného žiadal, aby polícia túto jeho časť výpovede preverila, čo sa však
nestalo. Súd poukazuje na ustanovenie § 2 ods.10 Tr. poriadku, kedy orgány činné v trestnom konaní

majú postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a s
rovnakou starostlivosťou majú objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré
svedčia v jeho prospech. V tomto prípade súd konštatuje, že orgány činné v trestnom konaní tak v
prípravnom konaní nepostupovali, čím došlo k zmareniu preverenia tejto časti výpovede obžalovaného,
nakoľko s odstupom času je navrhovaný dôkaz nevykonateľný.

Súd môže odsúdiť toho, kto je obžalovaný len v tom prípade, ak z vykonaných dôkazov nepochybne
vyplýva, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, že tento je trestným činom, že ho spáchal obžalovaný
a nie sú tu okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť obžalovaného alebo trestnosť činu. Inak platí
zásada vyplývajúca z ustanovenia § 2 ods.4 Tr. poriadku, v rámci ktorého ide o tzv. prezumpciu neviny.

Táto vo svojich dôsledkoch znamená, že nedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina,
že obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu a pri posudzovaní skutkových otázok platí pravidlo
„in dubio pro reo“, t. j., že v pochybnostiach o skutkových zisteniach treba rozhodnúť v prospech
obvineného. Keďže sa napriek dokazovaniu na hlavnom pojednávaní nepodarilo rozptýliť pochybnosti
súdu o tom, že sa stal žalovaný skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby, preto súd rozhodol

tak, že obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil podľa ustanovenia § 285 písm. a/ Tr.
poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie vprítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).