Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519201156
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2519201156.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: V. E., nar. XX.XX.XXXX,

bytom F. XX, V. N. M., zastúpený JUDr. Milanom Kuhajdom, advokátom so sídlom Piešťanská 92,
Moravany nad Váhom proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A,
Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpený advokátskou kanceláriou SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom
Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 235 616, o náhradu škody z poistnej udalosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 8.818,99 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 09.06.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,72 % .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa20.06.2019domáhalprotižalovanémuzaplatenia
sumy 9.918,535 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 09.06.2018 do zaplatenia
a náhrady trov konania s odôvodnením, že pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX na diaľnici F.
zavinením vodičky Q. E. pri vedení motorového vozidla zn. W. XXX, Z.: N.-XXX A. utrpel nestabilnú drtivú

zlomeninu oblúka tela stavca L1 s posunom kostných fragmentov do spinálneho kanála s jeho zúžením,
odlomenie priečnych výbežkov stavcov TH12 až L2 obojstranne a L3 vľavo, šikmú zlomeninu hrudnej
kosti, vyklenutie diskov L2, L3 traumatického pôvodu a pohmoždenie pľúc. Podľa lekárskeho posudku
o bolestnom boli zranenia hodnotené na 427,5 bodu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
bolo hodnotené na 280 bodov. Jeho práceneschopnosť bola ukončená 31.12.2017. Dňa XX.XX.XXXX
požiadal žalovaného o vyplatenie poistného plnenia spočívajúceho v náhrade za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia za 707,5 bodu v sume 12.904,80 eur, rozdielu medzi mzdou a nemocenskými

dávkamivsume8.571,04euranáhradyzahotovévýdavkyanákladyspojenésliečenímvcelkovejsume
1.707,495 eur. Žalobcovi okrem bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia vznikla škoda aj rozdielom
medzi nemocenskými dávkami a dosahovanou mzdou. Žalobca mal priemernú mesačnú mzdu 1.318,94
eur + 1.372,38 eur ako príspevok na dovolenku vyplácaný v mesiaci jún a vianočný príspevok 1.137,47
eurvmesiacinovember.Zaobdobiepráceneschopnostimubolavyplatenánadávkachznemocenského
poistenia celková suma 13.675,48 eur a mzda od zamestnávateľa za mesiac október 2016 v sume
47,42 eur. V prípade, ak by nebol práceneschopný jeho príjem zo zamestnania by bol 22.293,94 eur.

Rozdiel medzi vyplatenými dávkami nemocenského poistenia a dosahovanou mzdou je 8.571,04 eur.
Z dôvodu lekárskych kontrol pre potreby zdravotnej poisťovne v Rakúsku musel zabezpečiť preloženie
lekárskych správ zo slovenčiny do nemčiny a za preklady zaplatil celkovo 200,96 eur. Za dopravu na
vyšetrenie RZP dňa 15.11.2016 zaplatil 24 eur, za laboratórne vyšetrenie dňa 02.03.2017 26,20 eura za účelom lekárskych vyšetrení na Slovensku i v Rakúsku uskutočňoval cesty svojim motorových
vozidlom. Uskutočnené cesty, vyšetrenia, diaľničné známky, kúpeľnú liečbu žalobca vyčíslil v sume
1.288,895 eur. Žalobcovi si teda uplatnil voči žalovanému celkovú náhradu škody v čiastke 23.183,30

eur. Žalovaný vyplatil žalobcovi v rámci ukončenia likvidácie poistnej udalosti sumu 13.018,31 eur.
Žalovaný vypočítal bodové ohodnotenie za bolesť podľa hodnoty bodu v roku 2016, kedy došlo k úrazu
t.j. 17,66 eur za 1 bod, avšak ohodnotenie mal podľa názoru žalobcu žalovaný vypočítať podľa hodnoty
za rok 2017, t.j. 18,24 eur. Nárok žalobcu teda ukrátil o 247,95 eur. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že s
jeho nárokom na vyplatenie rozdielu medzi mzdou a nemocenskými dávkami v sume 8.571,04 eur sa

žalovaný nevyporiadal. Krátil aj čiastku odškodnenia za náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s
liečením a odtiahnutím vozidla do servisu, vyplatil mu len 360 eur a nárok žalobcu ukrátil o 1.347,495
eur. Žalovaný odmietol uznať hodnotu bodu za bolestné podľa dátumu ukončenia práceneschopnosti
žalobcu a oznámil, že stratu na zárobku v sume 1.399 eur za obdobie od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX
refundoval poisťovni P.. Z vyjadrenia poisťovne P. vyplýva, že sa nejedná o sociálne poistenie ale o
poistenie úrazové, platené zamestnávateľom za odškodnenie za pracovný úraz. Vyplatené dávky v

sume 5.334,64 eur boli renta v dôsledku pracovného úrazu a nejedná sa o vyplatenie rozdielu medzi
nemocenskými dávkami a ušlou mzdou. Žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie likvidácie poistnej
udalosti v sume 13.018,31 eur dňa 08.06.2018 a nasledujúcim dňom sa dostal vo zvyšku nevyplateného
poistného plnenia do omeškania. Žalovaný doposiaľ neuhradil rozdiel medzi nemocenskými dávkami a
ušlou mzdou žalobcu v sume 8.571,04 eur a náhradu nákladov v spojení s liečením v sume 1.347,495

eur.

2. Žalobca v podaní zo dňa 03.06.2020 navrhol zmenu žalobného petitu a žiadal, aby bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 9.924,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
09.06.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Zmenu žaloby odôvodnil odvolávajúc sa na

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 10/2016 z 10.10.2018, ktorým ústavný súd vyslovil
nesúlad ustanovenia § 466 Občianskeho zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky. O tomto návrhu súd
rozhodol na pojednávaní dňa 04.06.2020 a uznesením pripustil navrhovanú zmenu žalobného petitu.

3. Žalobca za dôkazy označil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III z XX.XX.XXXX,

posudok, bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, stanovisko sociálnej poisťovne, potvrdenie o
práceneschopnosti, potvrdenie o priemernej mesačnej mzde, vyplatené nemocenské dávky, platby za
preklady, dopravu na vyšetrenie, laboratórne vyšetrenie, technický preukaz, lekárske prehliadky v A. P.
C., lekárske vyšetrenia v T., čerpanie PHM, diaľničné známky SK P. T., kúpeľná liečba, doplatok na lieky,
priemerné ceny PHM a žiadosť o poistné plnenie.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 23.07.2019, v ktorom v súvislosti
s vyčíslením odškodnenia za bolesť uviedol, že pre peňažné vyčíslenie jedného bodu odškodnenia za
bolesť nie je rozhodujúca výška bodu v čase vypracovania znaleckého posudku, ale vzniku zranení
žalobcu, resp. vykonaní liečebných zákrokov a tvrdil, že postup žalobcu pri uplatnení jedného bodu

náhrady za bolesť rozhodnú v roku 2017 je nesprávny a je potrebné uplatniť hodnotu jedného bodu
rozhodnú pre rok 2016. V súvislosti s uplatnenou náhradou straty na zárobku počas práceneschopnosti
žalobcu (04.10.2016 až 31.12.2017) poukázal na nesprávny postup žalobcu a tvrdil, že v zmysle § 446
OZ náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti sa posudzuje a suma tejto náhrady sa
určuje rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a poukázal

na § 87 a § 84 ods. 1,2 Zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca
nepreukázal presnú výšku jeho príjmov v období pred dopravnou nehodou, nepreukázal výšku jeho
denného vymeriavacieho základu a teda ani výšku prípadnej náhrady na stratu na zárobku počas jeho
práceneschopnosti.Namietal,žežalobcanepredložilanipracovnúzmluvu. Poukázaltiežnaskutočnosť,
že poskytol sociálnej poisťovni P. náhradu vo výške 6.595,91 eur a vo výške 1.399,76 eur ako náhradu

poskytnutej straty na zárobku. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu doplatkov za lieky v celkovej výške
119,17 eur. Žalovaný poskytol žalobcovi náhradu doplatkov za lieky v celkovej výške 84,87 eur. Ďalej
poukázal na to, že žalobcovi vyplatil náhradu za kúpeľnú liečbu v celej výške a taktiež mu uhradil v celej
výške i nárok na náhradu nákladov za preklad zdravotnej dokumentácie. Nárok žalobcu na cestovné
náklady žalovaný neuznal s odôvodnením, že žalobcom uplatnené cestovné náklady nie sú účelne

vynaloženými nákladmi na liečbu zranení v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, žalobca mohol
bezplatne využívať aj prepravu sanitným vozidlom, resp. verejnú dopravu a vznik uvedenej škody si tak
zavinil sám.5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný
skutkový stav.

6. Z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k. XT/XX/XXXXXXX- D. XX.Q. XXXX,
právoplatného dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že obvinená Q. E. bola uznaná za vinnú, že dňa XX.XX.XXXX
na diaľnici F., ako vodička osobného motorového vozidla zn. W. XXX, Z.: N.-XXX A. sa nevenovala plne
vedeniu motorového vozidla a spôsobila dopravnú nehodu a to tak, že pri jazde v strednom jazdnom
pruhu prešla do pravého jazdného pruhu, kde pravou stranou vozidla narazila do osobného motorového

vozidla zn. M. W., Z.: W.-XXX A., ktoré viedol vodič V. E., následkom čoho došlo k zrážke a poškodený
utrpel nestabilnú drtivú zlomeninu oblúka tela stavca L1 s posunom kostných fragmentov do spinálneho
kanála s jeho zúžením, odlomeninu hrudnej kosti, vyklenutie diskov L2, L3, traumatického pôvodu a
pohmoždenie pľúc s dobou liečenia v trvaní minimálne 3-4 mesiace, čím obvinená svojim konaním
porušila povinnosť uloženú v ustanovení § 4 ods. 1 písm. c) Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a
teda spôsobila z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchala závažnejším spôsobom, čím

spáchala prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona.

7. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobcu bol žalobca zamestnaný vo firme W. B. Y. XX.XX.XXXX,
poberal mesačný príjem cca 1.318,94 eur, mal nárok na dovolenkové a vianočné odmeny vo výške cca
dvojnásobku mesačného platu, tieto odmeny mu boli vyplácané 2x ročne v mesiacoch jún a november

a od začiatku trvania práceneschopnosti, t. j. 05.10.2016 do ukončenia k 31.12.2017 by jeho príjem
dosahoval výšku cca 22.300 eur.

8. Z kópie osvedčenia o evidencii motorového vozidla časť II. (technický preukaz) vyplýva, že žalobca
je vlastníkom vozidla zn. W. XXX, Z.: W.-XXX CL (č.l. 24 súdneho spisu).

9. Z prepúšťacej správy K. R. D. XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca absolvoval kúpeľnú liečbu
od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX (29 dní). Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomnou
žiadosťou z 07.02.2018 žiadal poisťovňu Generali Poisťovňa, a.s. o poistné plnenie za bolestné,
sťaženiespoločenskéhouplatneniaaspôsobenúškodupridopravnejnehodevcelkovejsume23.183,30

eur (č.l. 34 súdneho spisu).

10. Žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX v písomnom
podaní zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 38 súdneho spisu), v ktorom zrekapituloval výpočet poistného plnenia
nasledovne: náhrada za bolestné 427,50 bodov x 17,66 eur t.j. suma 7.550 eur, náhrada za SSU

280 bodov x 18,24 eur t.j. suma 5.108, eur a náklady na liečenie (lieky, kúpele, preklad lekárskych
správ) v sume 360,31 eur, poistné plnenie teda predstavovalo celkovú sumu 13.018,31 eur. V prípade
uplatňovaného nároku na cestovné náklady do nemocničných zariadení žalovaný žiadal doložiť riadny
rozpis jázd s počtom najazdených kilometrov, dátumov a doloženými lekárskymi správami.

11. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 18.06.2018 podal proti výpočtu poistného plnenia sťažnosť
a žalovaný v písomnom podaní z 04.07.2018 vo veci uplatneného nároku za bolestné v hodnote
bodu v sume 18,24 eur oznámil, že v zmysle § 5 ods. 2 Zák. č. 437/2004 Z. z. výška náhrady je
2% priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za
kalendárny rok predchádzajúci v roku v ktorom vznikol nárok na náhradu za jeden bod a výsledná suma

sa zaokrúhli na celé desiatky korún nahor. Všetky úrazové diagnózy sú uvedené v lekárskych správach
v kalendárnom roku 2016 a preto podľa názoru žalovaného mohol lekár hodnotiť bolestné v roku 2016
a poškodenému, teda žalobcovi prináleží hodnota bodu vo výške 17,66 eur. V súvislosti s nákladmi
na liečenie poisťovňa uhradila náklady za lieky, ktoré sú zaradené do zoznamu liečiv ministerstva
zdravotníctva a ktoré súviseli s dopravným úrazom. Po doložení požadovaných dokladov poisťovňa

pristúpi k prehodnoteniu uplatneného nároku za stratu na zárobku počas PN, ako aj cestovné náklady
do nemocničných zariadení.

12. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 24.09.2018 uviedol, že predkladá poisťovni požadované
podklady a žiadal o doplatenie poistného plnenia.

13. Z lekárskeho posudku vypracovaného V.. V. W. vyplýva začiatok liečenia žalobcu XX.XX.XXXX. V
časti A. hodnotenie bolestného lekár určil celkový počet bodov 427,5 a v časti B. hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia určil počet bodov 280.14.Žalovanývpísomnompodanízodňa10.01.2019(č.l.43súdnehospisu)oznámilukončenielikvidácie
poistnej udalosti, v ktorom zrekapituloval výpočet poistného plnenia, a to liečebné náklady N. X. v sume

5.478,02 eur a strata na zárobku od 04/2017 do 06/2018 Sociálna poisťovňa P. v sume 6.495,91 eur,
teda poistné plnenie v celkovej výške 11.973,93 eur.

15. Žalobca na pojednávaní dňa 04.06.2020 uviedol, že vzhľadom na svoj zdravotný stav absolvoval
lekárske vyšetrenia a návštevy lekárov, na ktoré použil svoje motorové vozidlo, pričom podstatnú časť

ciest s ním absolvovala manželka keďže mal ťažkosti s chrbticou. Možnosť využitia dopravy sanitným
vozidlom mu ponúknutá nebola a nakoľko chodieval na lekárske vyšetrenia do zahraničia považoval
za najlepšie a najúčelnejšie riešenie využiť svoje motorové vozidlo. Poisťovňa P. mu vyplatila sumu
5.334,64 eur, pričom išlo o sumu odškodného za pracovný úraz v rámci jeho pracovného poistenia,
keďže k nehode došlo počas jeho cesty z práce.

16. V písomnom vyjadrení zo dňa 13.07.2020 žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal výšku
mesačnej mzdy ani oprávnenosť nároku na letný a vianočný bonus a preto navrhol vyzvať žalobcu na
predloženie pracovnej zmluvy, resp. potvrdenia vystaveného orgánom sociálneho poistenia v Rakúskej
republike o prehľade výšky príjmu vyplácaného žalobcovi zamestnávateľom v období jedného roka pred
dopravnou nehodou. Zároveň žiadal o predloženie daňového priznania žalobcu za rok 2016. Poukázal

na skutočnosť, že nárok žalobcu na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti sa skladá
z viacerých čiastkových nárokov a to samostatných nárokov na stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti za jednotlivé obdobia, za ktoré by žalobca dosahoval zárobok z pracovnej činnosti,
teda za jednotlivé kalendárne mesiace. Žalobcovi vznikol za každý kalendárny mesiac samostatný
čiastkový nárok na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti a každý samostatný

čiastkový nárok bol oprávnený si uplatniť osobitne. Žalobca mal vedomosť o výške straty na zárobku
počas pracovnej neschopnosti vždy bezprostredne po skončení daného kalendárneho mesiaca a mal
už od okamihu dopravnej nehody vedomosť o subjekte, ktorý za vznik dopravnej nehody a teda aj
škody zodpovedá. S poukazom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania ohľadom nároku
žalobcu na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od XX.XX.XXXX F.

XX.XX.XXXX s poukazom na to, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde dňa 20.06.2019. Rovnako
tak žalovaný vzniesol námietku premlčania aj vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu liečebných
nákladov vynaložených v období od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX. Námietku premlčania žalovaný
právne odôvodnil ustanovením § 106 ods.1 OZ, podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za
dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vo vzťahu k otázke

aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka žalovaný poukázal na to, že žalobcovi nárok
na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti vznikol do 30.11.2019 a preto na posúdenie
jeho nároku je potrebné aplikovať ustanovenie § 446 OZ účinné v čase vzniku nároku, teda v čase
dopravnej nehody (04.10.2016). Zároveň poukázal na § 879w OZ, podľa ktorého ust. § 446 sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 01. decembrom 2019; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov

z týchto právnych vzťahov sa posudzuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. novembra 2019.
Žalovanýtedatvrdil,ženanárokžalobcunanáhradustratynazárobkupočaspracovnejneschopnostiod
XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX je potrebné aplikovať ustanovenie § 446 OZ účinné v uvedenom období,
a to aj pokiaľ ide o vyčíslenie tohto nároku.

17. Z prekladu článku 15 písmeno a. kolektívnej zmluvy vyplýva, že všetci zamestnanci, ktorí sú
minimálne dva mesiace bez prerušenia zamestnaní v tom istom podniku, majú nárok na ročnú odmenu
vo výške 230 % z minimálnej mesačnej mzdy stanovenej v dohode o mzde, avšak maximálne do
výške skutočne zarobenej mzdy za normálny pracovný čas. Priemer posledných 12 celých kalendárnych
mesiacov pred vyplatením ročnej odmeny tvorí podklad pre výpočet ročnej odmeny zamestnancov,

ktorých zárobok neprevyšuje minimálnu mzdu podľa kolektívnej zmluvy o viac ako 15 %, v prípade
kratšej pracovnej doby je to celková doba pracovného vzťahu. Podľa písmena c. článku 15 kolektívnej
zmluvy, k vyplatenia príde po dosiahnutí právneho nároku vždy v polovici pri nástupe na dovolenku a pri
novembrovej výplate najneskôr k 15. decembru bežného roka.

18. Všeobecná úrazová poisťovňa (P.), K. W. M., oddelenie platieb vo svojom rozhodnutí č.
XXXX XXXXXX-XXX F. zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že žalobca utrpel dňa XX.XX.XXXX úraz ako
zamestnanec a tento úraz bol uznaný ako pracovný úraz. Skonštatovala jednotlivé zistené zranenia a
ako vymeriavací základ pre výpočet peňažných dávok stanovila čiastku 23.815,80 eur a podľa poklesupracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu priznala žalobcovi nárok na jednotlivé dávky za
obdobie XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX. V odôvodnení úrazová poisťovňa
uviedla, že pre finančné odškodnenie sú rozhodujúce lekárom zistené následky poistnej udalosti,

obmedzená pohyblivosť chrbtice so svalovým prepätím v tejto oblasti, ako aj zníženie svalovej sily
v nohe a porucha citlivosti v oblasti pravého stehna. Invalidný dôchodok bol vymeraný podľa stupňa
poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku poistnej udalosti plný dôchodok (100%) predstavuje 2/3-
iny vymeriavacieho základu, čiastočný dôchodok predstavuje časť plného dôchodku, ktorá zodpovedá
stupňu poklesu pracovnej schopnosti. Poisťovňa priznala žalobcovi pokles pracovnej schopnosti vo

výške 100 % dňa XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX a vo výške 20 % dňa XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX.

19. Všeobecná úrazová poisťovňa, krajinské pracovisko M. (P.) vyúčtovala čiastky v celkovej výške
3.676,87eurzaobdobieodXX.XX.XXXXF.XX.XX.XXXX,mimoriadnuplatbuzaaprílXXXXaseptember
XXXX v celkovej sume 1.657,59 eur a celková suma k výplate predstavovala čiastku 5.334,46 eur.

20. Zamestnávateľ žalobcu zmenil zaradenie žalobcu podľa kolektívnej zmluvy od XX.XX.XXXX na:
kuchár pizze s brutto mzdou 1.692,90 eur ( č.l. 163).

21. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2016, žalobca
mal v roku 2016 základ dane 11.600,41 eur.

22. Zamestnávateľ žalobcu potvrdil, že žalobca v roku 2016 dostal vyplatenú alikvótnu časť 13. a 14.
mesačného platu (príplatok na dovolenku a vianočný príspevok) zohľadniac úplný a polovičný nárok na
odmenu v prípade choroby. Pretože p. E. v roku 2017 až do svojho odchodu už nebol viac práce schopný
a aj svoj nárok na odmenu úplne vyčerpal podľa zákona o pokračovaní vyplácania platu nedostal v roku

2017 žiadne zvláštne platby (príplatok na dovolenku a vianočný príspevok).

23. Na pojednávaní konanom 22.09.2020 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
priemerná mesačná mzda žalobcu bola v sume 1.318,94 eur mesačne v čistom, čo preukazuje
potvrdenie zamestnávateľa žalobcu a vyplýva to i z výplatných listín za rok 2016, pričom nárok na

vyplatenie dovolenkového a vianočného bonusu vyplýva z článku 15 kolektívnej zmluvy ako aj z
predloženéhopotvrdeniazamestnávateľa.Plnenie,ktoréžalobcaobdržalodpoisťovneP.bolaúrazovým
poistením, na ktoré bol zvlášť poistený a nejednalo sa o náhradu za stratu na zárobku. K žalovaným
vznesenej námietke premlčania poukázal na ustanovenie § 104 OZ, podľa ktorého pri právach na
plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. K poistnej udalosti došlo

04.10.2016, žalobca sa o sume nevyplateného plnenia dozvedel z oznámenia o ukončení likvidácie
poistnej udalosti zo dňa 08.06.2018, čo považuje za objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Podľa
jeho názoru v súvislosti s ustanovením § 879w OZ, podľa zákona v znení účinnom do 30.11.2019 sa má
posudzovať vznik právnych vzťahov a vznik nárokov, avšak nie výpočet výšky nárokov. Poukázal pritom
na dôvodovú správu k návrhu zákona z ktorej vyplýva úmysel zákonodarcu a síce ustanovenie opúšťa

pôvodnú z hľadiska ochrany poškodeného nevyhovujúcu naviazanosť právnej úpravy kvalifikácie výšky
náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného na zákon č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení a nahrádza túto úpravu takou, ktorá zohľadňuje rozsah skutočne utrpenej škody a
jej spravodlivej náhrady.

24.Žalovanýprostredníctvomprávnehozástupcunapojednávanídňa22.09.2020 potvrdil,žemubolizo
strany žalobcu predložené výplatné pásky za rok 2016. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania
poukázal na to, že žalobca si uplatňuje svoj nárok voči žalovanému ako nárok na náhradu vzniknutej
škody, teda nejde o nárok z poistenia a preto sa otázka premlčania predmetného nároku nespravuje
právnou úpravou premlčania práv z poistenia ale právnou úpravou premlčania práva na náhradu škody.

Pokiaľ ide o plnenie poskytnutie žalobcovi poisťovňou P., podľa jeho názoru poskytnuté plnenia mali
povahu dávky vyplatenej žalobcovi v dôsledku poklesu jeho pracovnej schopnosti pri pracovnou úraze a
teda ide o plnenie, ktorého účelom je nahradiť žalobcovi pokles príjmov počas pracovnej neschopnosti.
Vo vzťahu k predloženému prekladu výňatku z kolektívnej zmluvy vzťahujúcej sa aj na žalobcu a jeho
mzdové nároky poukázal, že z tohto výňatku nie je možné posúdiť o aký dokument ide a či naozaj

upravuje aj mzdové nároky žalobcu. Žalovaný zastáva nárok, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz
preukazujúci jeho nárok na dovolenkový a vianočný bonus.25. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu vyplýva, že jeho mzda predstavovala čiastku 1.713,80 eur
brutto a 1.318,94 eur netto.

26. Žalobca predložil súdu výplatné listiny za mesiace február, marec, apríl, máj, jún, júl, august,
september, október, november a december 2016 (č.l. 181 a nasl.), z ktorých vyplýva jeho mesačná mzda
v čistom i hrubom vyčíslení.

27. Podľa názoru žalobcu v záverečnom vyjadrení je pre určenie výšky náhrady za jeden bod určujúcim

moment vzniku úrazu. Podľa stanoviska sociálnej poisťovne publikované v odbornom mesačníku
sociálnej poisťovne č. 7/2011 na stanovenie dátumu nároku je určujúci termín ukončenia liečenia, keď
zdravotný stav poškodeného je ustálený, ale v prípade, ak súčasťou liečenia je napr. kúpeľná liečba
alebo rehabilitácie, potom liečenie možno považovať za ukončené a zdravotný stav za ustálený až
ich absolvovaním. Tento názor žalobca podporil aj rozhodnutím Okresného súdu Vranov na Topľou č.
4C/99/2010. Preto svoj nárok na doplatenie sumy 247,95 eur považuje za odôvodnený. V súvislosti

s využívaním vlastného motorového vozidla pri cestovaní na lekárske vyšetrenia poukázal na to, že
sanitka pri prevoze pacientov na lekárske vyšetrenia preváža viacero pacientov, ktorých vyzdvihuje v
mieste ich bydliska, vychádza v skorých ranných hodinách a nezriedka sa vracia naspäť až po pracovnej
dobe. Žalobca pri dopravnej nehode utrpel závažné poranenia chrbtice, zlomeninu viacerých stavcov,
zlomeninu hrudnej kosti a jeho zdravotný stav neumožňoval ani využitie verejnej hromadnej dopravy a

bolo účelnejšie a šetrnejšie využiť prevoz vlastným motorovým vozidlom. Preto doplatok za vynaložené
liečebné náklady v sume 1.105,08 eur považuje za odôvodnený. Pokiaľ ide o plnenie všeobecnej
úrazovej poisťovne, toto plnenie nie je možné považovať za náhradu za stratu na zárobku keďže išlo
o individuálne úrazové poistenie. Podľa názoru žalobcu výklad žalovaného v súvislosti s prechodným
ustanovením podľa § 879w OZ nie je správny a poukázal na nález Ústavného súdu SR č. PLÚS10/2016

v Zbierke zákonov, podľa ktorého ustanovenie § 446 OZ stratilo účinnosť a právne vzťahy vzniknuté
pred 30. novembrom 2019 nemožno podľa neho posudzovať.

28. V záverečnom zhrnutí žalovaný uviedol, že poskytol žalobcovi odškodnenie za bolesť za 427,50
bodov pri hodnote bodu 17,66 eur (hodnota 1 bodu pre rok 2016), teda v celkovej výške 7.550 eur. Nárok

žalobcu na doplatok bolestného v sume 247,95 eur považuje za nedôvodný. Rovnako za nedôvodný
považuje nárok žalobcu na doplatok liečebných nákladov v sume 1.105,08 eur, keďže nepreukázal, že
ním uplatnené cestovné náklady sú ním účelne vynaloženými nákladmi na liečbu zranení súvisiacich
s predmetnom dopravnou nehodou. Žalobca mohol bezplatne využívať prepravu sanitným vozidlom,
resp. verejnú dopravu. Poukázal na skutočnosť, že nárok žalobcu na náhradu straty na zárobku počas

práceneschopnosti vo výške 8.571,04 eur pozostávajúci z náhrady pravidelnej mzdy vo výške 6.061,20
eur a náhrad vianočného a dovolenkového príspevku vo výške 2.509,84 eur treba posudzovať podľa
§ 446 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku dopravnej nehody a zároveň poukázal na § 87 Zák. č.
461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku predmetnej dopravnej nehody. Podľa jeho názoru
žalobca nepredložil pracovnú zmluvu s jeho zamestnávateľom na preukázanie podmienok na získanie

nároku na dovolenkový a vianočný príspevok v roku 2017. Namietal, že žalobca pri vyčíslení ním
uplatneného nároku na náhradu strany na zárobku počas práceneschopnosti nezohľadnil skutočnosť, že
žalobcovi bola vyplatená suma 5.334,46 eur. Uvedená suma predstavuje plnenie poskytnuté žalobcovi
ako dôchodok počas jeho práceneschopnosti a ide o plnenie majúce povahu náhrady straty na zárobku
počas práceneschopnosti a táto suma musí byť zohľadnená pri vyčíslení náhrady straty na zárobku

počas práceneschopnosti. Na vznesenej námietke premlčania ohľadom nároku žalobcu na náhrady na
zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX, ako aj ohľadom
nároku žalobcu na náhradu liečebných nákladov vynaložených žalobcov v období od XX.XX.XXXX
F. XX.XX.XXXX zotrval. Žalobca nesprávne stotožňuje okamih vzniku nároku na bolestné a okamih
ustálenia zdravotného stavu kedy dochádza k vypracovaniu posudku o bolestnom. Ide totiž o dve

rozdielne právne skutočnosti, ktoré nevznikajú súčasne, pretože škoda na zdraví žalobcu v časti
bolestného vzniká okamihom úrazu, resp. liečebného zákroku, ktorého dôsledkom je vytrpenie bolesti
žalobcu.

29. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 9.924,07 eur s príslušenstvom z titulu

náhrady škody z poistnej udalosti vedenej žalovaným pod číslom XXXXXXXXXX. Žalovaná suma
pozostáva z nároku žalobcu na: doplatenie sumy 247,95 eur za bolesť na rok 2017, zaplatenie rozdielu
medzi priemerným zárobkom žalobcu, ktorý dosahoval pred vznikom škody a nemocenskými dávkamiza 15 mesiacov v sume 8.571,04 eur a náhrady hotových výdavkov a nákladov spojených s liečením
v sume 1.105,08 eur.

30. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázaný vznik poistnej udalosti -
dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX, v dôsledku ktorej žalobca utrpel zranenia, vďaka ktorým bol
uznaný práceneschopným Y. XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX. Dopravnú nehodu spôsobila vodička Q. E.,
poistená u žalovaného podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca

(poškodený) si u žalovaného (poisťovateľ) uplatnil svoj nárok na náhradu škody vo výške 23.183,30 eur
a žalovaný dňa 08.06.2018 ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné
plnenie, poistnú udalosť zlikvidoval a poistné plnenie vo výške 13.018,31 eur poukázal žalobcovi na jeho
účet (oznámenie žalovaného zo dňa 08.06.2018).

31. Sporným zostal celý nárok žalobcu uplatnený žalobou, keďže žalovaný vo vzťahu k nároku žalobcu

na doplatenie rozdielu medzi uplatneným a vyplateným odškodnením za bolesť tvrdil, že žalobca nemá
nárok na odškodnenie za bolesť pri hodnote 1 bodu 18,24 eur za rok 2017, ale patrí mu odškodnenie
za bolesť pri hodnote bodu 17,66 eur za rok 2016, keďže v danom prípade bol žalobcov zdravotný stav
ustálený už v roku 2016 a v roku 2017 nedochádzalo k žiadnym liečebným zákrokom ovplyvňujúcim
jeho zdravotný stav a spôsobujúcim mu bolesť. Vo vzťahu k nároku žalobcu za zaplatenie rozdielu

medzi priemerným zárobkom žalobcu, ktorý dosahoval pred vznikom škody a nemocenskými dávkami
žalovaný poukazoval na potrebu aplikácie § 446 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa táto náhrada
určuje rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a poukázal
na ust. § 84 ods. 1 a 2 a § 87 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. V
súvislosti s nárokom žalobcu na úhradu liečebných nákladov žalobca tvrdil, že žalovaný nepreukázal

účelnosť ich vynaloženia.

32. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku poistnej udalosti (ďalej len
„OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode
a životnom prostredí.

33. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

34. Ustanovenie § 420 OZ zakotvuje všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za
spôsobenú škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu

zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v
dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o
zodpovednosti za škodu. Prípady osobitnej zodpovednosti môžu byť upravené aj v ďalších právnych
predpisoch. Pokiaľ v týchto predpisoch nie sú ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, treba na
tieto prípady zodpovednosti aplikovať § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu.

35. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj
zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť

aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

36. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za

škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať
náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Pokiaľ je
ten, kto zodpovedá za škodu, poistený pre prípad vzniku jeho zodpovednosti za škodu, či už na
základezákona(zákonnépoisteniezodpovednosti)alebonazákladepoistnejzmluvy(zmluvnépoistenie
zodpovednosti), poisťovňa síce nahradí v rozsahu vymedzenom v poistnej zmluve alebo v právnom

predpise za poisteného škodu poškodenému, v dôsledku toho sa však nestane dlžníkom namiesto
škodcu, a poškodený nemá voči nej priame právo na náhradu škody. Takéto právo na náhradu škody
môže poškodený uplatniť priamo voči poisťovni iba výnimočne, pokiaľ to pripúšťa zákon.37. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

38. Pri spôsobení škody na zdraví Občiansky zákonník poškodenému priznáva rôzne právne nároky.
Spomedzi nárokov zo spôsobenia škody na zdraví Občiansky zákonník uvádza na prvom mieste
odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. O tomto spôsobe
odškodňovania ustanovuje Občiansky zákonník iba toľko, že ide o odškodňovanie pri škode na zdraví,
že sa odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia a že toto odškodnenie

má jednorazový charakter.

39. Osobitným predpisom upravujúcim nároky týkajúce sa náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia je zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktorý vymedzuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolesť podľa uvedeného zákona je ujma spôsobená

poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského
uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky
pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na
plneniejehospoločenskýchúloh.Náhradazabolesťanáhradazasťaženiespoločenskéhouplatneniasa
poskytuje jednorazovo. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Peňažná hodnota jedného bodu sa určuje sumou 2% z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na
náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Posudzujúci lekár hodnotí bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe zákona č. 437/2004 Z. z.

40. Podľa § 3 ods.1, 2 a 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho

následkov. (2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. (4) Ak sa po skončení
liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal,
poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento
operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

41. Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok spracúva posudzujúci
lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok.
Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok
posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia

alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.(2) Zdravotnícke zariadenie, v ktorom
sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť
pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu 6) súvisiacu
s poškodením [§ 2 ods. 3 písm. a)]. (3) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať
poškodený.

42. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých
skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov.

43. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav

poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

44. Žalobca ako poškodený, pri dopravnej nehode, pri ktorej utrpel poranenia chrbtice, zlomeninu
viacerých stavcov a hrudnej kosti, si uplatnil u žalovaného podľa lekárskeho posudku o bolestnom

náhradu za bolesť hodnotenú na 427,5 bodu a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
hodnotenú na 280 bodov, celkom 707,5 bodu. Práceneschopnosť žalobcu bola ukončená 31.12.2017,
preto si žalobca uplatnil výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
na rok 2017 za jeden bod v sume 18,24 eur, teda náhradu si uplatnil v sume 12.904,80 eur.45. Žalovaný ako poisťovateľ priznal žalobcovi nárok na náhradu za bolestné za 427,50 bodov x 17,66
eur v sume 7.550 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 280 bodov x 18,24 eur v

sume 5.108 eur. V rámci rozhodovania o nároku žalobcu na bolestné, žalovaný považoval pre určenie
výšky bodu za rozhodujúci časový okamih vzniku nároku. Preto považoval za rozhodné obdobie rok
2016, pretože položky bolestného v lekárskom posudku boli žalobcovi priznané za zranenia utrpené a
liečené v roku 2016. Žalovaný tvrdil, že postup žalobcu pri uplatnení hodnoty jedného bodu náhrady za
bolesť rozhodnú v roku 2017 je nesprávny. Žalovaný zastáva názor, že výšku bodu nie je možné určovať

podľa dátumu vypracovania lekárskeho posudku.

46. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že práceneschopnosť žalobcu
bola ukončená dňa XX.XX.XXXX. Samotný lekársky posudok zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého
lekár dospel k celkovému počtu bodov spochybnený nebol, keďže na jeho podklade žalovaný priznal
žalobcovi jeho nárok na náhradu bolestného a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Spornou však

bola otázka súvisiaca s výškou bodového hodnotenia za bolesť. Žalovaný zastáva názor, že ošetrujúci
lekár mohol hodnotiť bolestné v roku 2016, keďže všetky úrazové diagnózy sú uvedené v lekárskych
správach v kalendárnom roku 2016 a preto žalobcovi prináleží hodnota bodu v roku 2016 a to vo výške
17,66 eur. Naproti tomu žalobca tvrdí, že mu prislúcha hodnota bodu pre rok, kedy bola ukončená jeho
práceneschopnosť (XX.XX.XXXX) a odvolal sa na stanovisko Sociálnej poisťovne, ako aj na rozhodnutie

Okresného súdu Vranov nad Topľou č. 4C/99/2010.
47. Podľa stanoviska Sociálnej poisťovne k rozhodovaniu o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, výška náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa určí ako súčin počtu bodov, ktorým bola bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného
ohodnotené v lekárskom posudku a hodnoty jedného bodu príslušnej pre kalendárny rok, kedy došlo k

ustáleniu zdravotného stavu poškodeného pre hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Pri výpočte náhrady za bolesť je určujúci na stanovenie dátumu nároku termín ukončenia liečenia, keď
zdravotný stav poškodeného je ustálený. Spravidla je to ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti,
ale v prípade, ak súčasťou liečenia je napríklad kúpeľná liečba alebo rehabilitácie, potom liečenie možno
považovať za ukončené a zdravotný stav za ustálený až ich absolvovaním. Pri určovaní bodového

hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. Pri výpočte náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia dátum nároku taktiež vyplýva z ustálenia zdravotného stavu. Je to spravidla až po uplynutí
jedného roka od poškodenia na zdraví. V prípadoch, ak bol posudok vydaný skôr ako je uvedené, treba
vychádzať z predpokladu, že zdravotný stav poškodeného považoval lekár v konkrétnom prípade na
účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia už za ustálený. Hodnota bodu použitá pri určovaní

náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia titulom toho istého pracovného
úrazu alebo tej istej choroby z povolania nemusí byť na základe vyššie uvedeného rovnaká. Rozdielna
hodnota bodu sa použije v prípade, keď bolesť hodnotí lekár v roku, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo
bola zistená choroba z povolania ale pre účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia možno
zdravotný stav považovať za ustálený až v nasledujúcom roku, kedy je hodnota bodu spravidla vyššia.

Základná suma náhrady za bolesť alebo náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa zaokrúhľuje
na celé euro smerom nahor. V prípade, ak je rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za poškodenie
zdravia v dôsledku poistnej udalosti znížený o mieru zavinenia poškodeného, základná suma náhrady za
bolesť alebo náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa o túto mieru zavinenia kráti a výsledná
suma dávky sa zaokrúhli v zmysle § 116 ods. 8 zákona na 10 eurcentov nahor.

48. Náhrada za bolesť nemá zohľadňovať len bolesť vytrpenú poškodeným bezprostredne v momente
poškodenia jeho zdravia, ale tiež v priebehu jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (§ 2 ods.
1 a § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.). Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením
alebo odstraňovaním jeho následkov (§ 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.). Pri určení výšky náhrady za

bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov,
ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 5 ods.
1 zákona č. 437/2004 Z.z.). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,

v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli
na najbližšie celé euro smerom nahor (§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.). V zmysle § 8 ods. 4
zákona č. 437/2004 Z.z. sa posúdenie (bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia) vykoná, len čo
stav poškodenia možno považovať z medicínskeho hľadiska za ustálený, teda za taký, pri ktoromspravidla nemožno predpokladať zásadné zmeny zdravotného stavu v dôsledku škodnej udalosti.
Ustáleným je zdravotný stav poškodeného, pri ktorom už spravidla nemožno predpokladať zásadné
zmeny zdravotného stavu v dôsledku škodnej udalosti.

49. V prípade nároku na odškodnenie za bolesť sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy
sa jeho zdravotný stav ustálil a bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti (4
Cdo 152/2010). Akonáhle je zdravotný stav poškodeného ustálený, možno ohodnotiť bolesť; týmto
okamihom je teda bolesť zistená, bez ohľadu na to, kedy je vyhotovený posudok o bolestnom a

sťažení spoločenského uplatnenia; posudok je len podkladom pre záver o vytrpenej bolesti a sťažení
spoločenského uplatnenia (3 Cdo 661/2015). Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať
deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih
(deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného (MCdo 37/2000).

50. O škode sa poškodený dozvie vtedy, keď možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie ním

vytrpenej bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má k dispozícii skutkové
okolnosti, z ktorých možno zistiť škodu a jej rozsah. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku podaného v zmysle § 7 a 8 zákona č.
437/2004 Z.z., pričom sadzby bodového hodnotenia sú ustanovené v prílohách tohto zákona. Pre
účely odškodnenia úrazu možno zdravotný stav poškodeného posúdiť až po skončení jeho kontinuálne

prebiehajúcej liečby a odstraňovaní následkov jeho zdravotného poškodenia.

51. V súdenom prípade možno dospieť k záveru, že určujúcim je moment ustálenia zdravotného stavu
žalobcu, ku ktorému došlo ukončením jeho práceneschopnosti 31.12.2017, preto mu patrí hodnota
jedného bodu určeného pre rok 2017. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej

má žalobca nárok na hodnotu bodu v roku 2016, kedy ošetrujúci lekár ustálil diagnózy v lekárskych
správach v roku 2016. Ako už súd uviedol, z hľadiska odškodnenia nie je určujúce, kedy (v akom
časovom odstupe od vytrpenia bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia) znalec v súlade s
ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z.z. vyhotovil posudok. Opačný názor by viedol k tomu, že určujúcimi
by nebol objektívny stav (poškodenie zdravia, rozsah vytrpenej bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia), ale okolnosti subjektívnej povahy, podmienené napríklad tým, kedy bolo znalcovi uložené
vyhotovenie znaleckého posudku, alebo s akým časovým odstupom ho znalec vypracoval.

52.Vdanomprípadežalobcapoúraze,priktoromutrpelpočetnézlomeninyvýbežkovstavcovazávažné
poranenia chrbtice, zlomeninu hrudnej kosti, absolvoval operáciu, množstvo vyšetrení, podrobil sa

kúpeľnej liečbe v dňoch X.X. - X.XX.XXXX, pričom jeho práceneschopnosť bola ukončená XX.XX.XXXX.
Možno teda jednoznačne dospieť k záveru, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo práve týmto
momentom, teda kedy bola jeho práceneschopnosť ukončená.

53. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcovi patrí nárok na zaplatenie

sumy 247,95 eur, teda nárok na doplatenie rozdielu medzi žalobcom uplatnenou a vyčíslenou sumou
(7.797,60 eur) a žalovaným priznanou sumou za bolesť (7.549,65 eur), keďže hodnota 1 bodu na rok
2017 predstavovala sumu 18,24 eur.

54. Podľa § 445 OZ, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným

dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením
dosahoval.

55. Podľa § 446 OZ v znení účinnom v čase vzniku poistnej udalosti, náhrada za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový

príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

56. Podľa § 446 OZ v znení účinnom do 30.11.2019, náhrada straty na zárobku počas pracovnej
neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným
zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a náhradou, ktorá bola poškodenému

vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.57. Podľa § 879w OZ, ustanoveniami § 446, § 447, § 447b a § 448 sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. decembrom 2019; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych
vzťahov sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. novembra 2019.

58. Žalobca sa v rámci svojho žalobného nároku domáha i zaplatenia sumy 8.571,04 eur ako rozdielu
medzi mzdou a nemocenskými dávkami, pričom svoj nárok odvodzuje od ust. § 879w OZ, ako aj od
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 10/2016 z 10. októbra 201, v ktorom ústavný
súd rozhodol o nesúlade ust. § 446 OZ s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa jeho názoru je v danom prípade potrebné aplikovať novelizované ust. § 446 OZ, podľa ktorého sa
náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného uhrádza peňažným dôchodkom
vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody
a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných
predpisov.

59. Žalovaný namietal dôvodnosť tohto nároku žalobcu s odôvodnením, že výšku náhrady straty na
zárobku počas práceneschopnosti v čase vzniku dopravnej nehody je potrebné vyčísliť v zmysle
ust. § 446 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku predmetnej dopravnej nehody (4.10.2016), pričom v
zmysle ust. § 87 zák. č. 461/2003 Z.z. suma úrazového príplatku je: a) 55% denného vymeriavacieho
základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Aplikácia tohto
postupuvyplývaz§879wOZ.Tvrdil,žežalobcaprivyčíslenísvojhonárokunanáhradustratynazárobku
nepostupoval správne.

60. V ustanovení § 446 OZ je upravená náhrada škody na zdraví, ktorá sa prejavuje vo forme
náhrady za stratu na zárobku počas doby práceneschopnosti, resp. dočasnej pracovnej neschopnosti
poškodeného. Ide o dobu, po ktorú zamestnaná osoba poberá náhrady príjmu pri dočasnej neschopnosti
od zamestnávateľa alebo dávky nemocenského podľa predpisov o nemocenskom poistení. Náhrada

za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je časovo obmedzená po dobu
od okamihu, keď lekár uzná poškodeného za práceneschopného až do dňa, keď ho lekár uzná
za práceschopného, prípadne, keď poškodenie zdravia vyvolalo nezvratné zmeny na telesnej alebo
duševnej schránke poškodeného, dňom, keď bol takému poškodenému priznaný invalidný dôchodok.

61. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku v čase
vzniku dopravnej nehody teda 04.10.2016, na jeho právne posúdenie sa vzťahuje ust. § 445 a § 446
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.08.2004. Vznik právneho vzťahu a vznik nároku žalobcu
z tohto právneho vzťahu je potrebné posudzovať podľa zákona v znení účinnom do 30. novembra 2019,
avšak pokiaľ ide o výpočet výšky nároku žalobcu, je potrebné aplikovať ustanovenie zákona v znení

novely § 446, v zmysle ktorej náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného
sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý
dosahoval pred vznikom škody a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby
alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

62. V súvislosti s vyššie prezentovaným názorom súd dáva do pozornosti nasledovné:

Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 28. októbra 2019 zákon č. 394/2019 Z. z. (ďalej len
„novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“). Novelou zákonodarca reagoval na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 10. októbra 2018 sp. zn. PL. ÚS 10/2016, ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 446
Občianskehozákonníkasčl.12ods.1ačl.20ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,zverejnenýmvZbierke
zákonov Slovenskej republiky pod číslom 25/2019 Z. z. Novela nadobudla účinnosť dňa 1. decembra
2019.

Novela vkladá do Občianskeho zákonníka nové ustanovenie § 446, v zmysle ktorého: „Náhrada straty
na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške
rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a náhradou,
ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.“Podľa dôvodovej správy k novele strata na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej
dochádza pri škode (ujme) na zdraví. V zmysle ustanovenia § 446 (v znení účinnom do 30. januára 2019)

a nasledujúcich sa táto strata uhrádzala, pokiaľ nebola uhradená nemocenskými dávkami a invalidným,
resp. čiastočne invalidným dôchodkom podľa predpisov o sociálnom poistení. Strata na zárobku sa
uhrádzalapeňažnýmdôchodkomvoformeopakujúcichsapeňažnýchplnenívzávislostiodpriemerného
zárobku poškodeného pred poškodením na zdraví. Podľa uvedenej právnej úpravy sa poškodenému
namiesto náhrady škody mala poskytnúť náhrada za stratu na zárobku, ktorá sa posudzuje a určuje

rovnako ako úrazový príplatok, príp. úrazová renta podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), čo je spravidla nižšia suma
ako tá, ktorú predstavuje skutočná majetková strata poškodeného, ku ktorej došlo v dôsledku jeho
pracovnej neschopnosti, príp. v období po jej skončení. Tým, že Občiansky zákonník zaviedol právnu
úpravu, v zmysle ktorej sa nárok poškodeného na náhradu straty na zárobku posudzoval podľa zákona o
sociálnom poistení, obmedzil mu legislatívne subjektívne právo domáhať sa skutočnej náhrady za stratu

na zárobku. Novela sledovala hlavný zámer, ktorým je zosúladenie právnej úpravy náhrady škody na
zdraví spôsobenej protiprávnym konaním s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Novelizované ustanovenie v zmysle osobitnej časti dôvodovej správy opúšťa pôvodnú, z hľadiska
ochrany poškodeného nevyhovujúcu, naviazanosť právnej úpravy kvantifikácie výšky náhrady straty na

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného na zákon o sociálnom poistení a nahrádza
túto úpravu takou, ktorá zohľadňuje rozsah skutočne utrpenej škody a jej spravodlivej náhrady. Ujma
sa v tomto prípade posúdi na základe porovnania priemerného zárobku poškodeného, ktorý dosahoval
pred vznikom škody a zárobkom, ktorý dosahuje po poškodení, pričom tento „nový“ zárobok je závislý aj
od toho, či a v akej výške poškodený poberá invalidný, resp. čiastočne invalidný dôchodok. Náhrada za

stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa teda vypočíta ako rozdiel medzi priemerným
zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a súčtom zárobku, ktorý poškodený
dosahuje po poškodení a priznaného invalidného dôchodku.

Novela doplnila do OZ aj prechodné ustanovenie § 879w, podľa ktorého: „Ustanoveniami § 446, § 447,

§ 447b a § 448 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2019; vznik týchto právnych
vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom
do 30. novembra 2019.“
Prechodné ustanovenie ustanovuje, ktorými ustanoveniami sa budú riadiť právne vzťahy vzniknuté pred
1. decembrom 2019. Takéto právne vzťahy, s výnimkou posudzovania ich vzniku a vzniku nárokov z

týchto právnych vzťahov, sa budú riadiť podľa ustanovení § 446, § 447, § 447b a § 448 účinných od 1.
decembra 2019. Počas prechodného obdobia, t.j. od 31. januára 2019 do 30. novembra 2019, sa bude
náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti určovať podľa všeobecných ustanovení o
náhrade škody, ktoré sú analogicky obsahom aj účelom najbližšie chýbajúcej právnej úprave.

63. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca bol v čase, kedy utrpel
ujmu na zdraví, zamestnaný v W. B., S. X, Z. v T., kde pracoval od XX.XX.XXXX, pracovná zmluva
č. XXXXXXXXX. Od XX.XX.XXXX bol zaradený ako kuchár pizze. Priemerná mesačná mzda žalobcu
predstavovala čiastku 1.318,94 eur v čistom, okrem toho mal žalobca ako zamestnanec aj nárok na
dovolenkové a vianočné odmeny vo výške dvojnásobku mesačného platu a tieto odmeny boli vyplácané

dva krát ročne a to v mesiacoch jún a november. Žalobca mal nárok na príspevok na dovolenku v mesiaci
jún vo výške 1.372,38 eur a vianočný príspevok v mesiaci november vo výške 1.137,46 eur. Od začiatku
trvania práceneschopnosti od XX.XX.XXXX do ukončenia k XX.XX.XXXX by bol jeho príjem dosahoval
výšku cca 22.300 eur. Za obdobie práceneschopnosti mu bola celkom vyplatená suma 13.675,48 eur
na dávkach nemocenského poistenia a suma 47,42 eur od zamestnávateľa.

64. Žalovaný odmietol žalobcovi zaplatiť rozdiel medzi mzdou a vyplatenými nemocenskými dávkami
poukazujúc na jeho nesprávne vyčíslenie, ktoré nie je podľa jeho názoru v súlade s ustanoveniami
príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj na to, že žalobca nepreukázal presnú
výšku príjmu v období pred dopravnou nehodou, nepredložil pracovnú zmluvu na preukázanie

oprávnenosti na dovolenkovú a vianočnú odmenu. Žalovaný poukázal aj na to, že poisťovni P. poskytol
náhradu za stratu na zárobku vo výške 6.595,91 eur a 1.399,76 eur.65. Vychádzajúc z vyššie prezentovaného názoru a s poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel
k záveru, že žalobca sa oprávnene domáha svojho nároku na zaplatenie rozdielu medzi mzdou a
nemocenskými dávkami v období jeho práceneschopnosti teda od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX. Podľa

názoru súdu žalobca správne vypočítal výšku nároku na náhradu za stratu na zárobku, keď vychádzal
z priemerného mesačného zárobku vo výške 1.318,94 eur, čo preukázal listinnými dôkazmi (potvrdenie
zamestnávateľa, výplatné listiny), pričom mu patrí i nárok na príspevok na dovolenku a taktiež vianočný
príspevok. Nárok na uvedené príspevky žalobca preukázal potvrdením od svojho zamestnávateľa a tiež
výňatkom z kolektívnej zmluvy ako aj výplatnými páskami za mesiace jún (č.l. 183) a november ( č.l. 185)

2016. Vzhľadom na skutočnosť, že počas práceneschopnosti žalobca poberal dávky nemocenského
poistenia v celkovej sume 13.675,48 eur, bola mu vyplatená mzda od zamestnávateľa za mesiac október
2016 vo výške 47,42 eur a v prípade ak by bol zamestnaný, jeho zárobok spolu s dovolenkovým a
vianočným príspevkom by predstavoval celkom sumu 22.293,94 eur, patrí mu rozdiel medzi vyplatenými
dávkami a dosahovanou mzdou a to vo výške 8.571,04 eur. Preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
i túto sumu.

66. Súd s odkazom na vyššie uvedené zaviazal žalovaného výrokom I. zaplatiť žalobcovi sumu 8.818,99
eur ( 8.571,04 eur + 247,95 eur).

67. V súvislosti s plnením zo strany M. Ú. W., K. W. M. (P.) mal súd v konaní preukázané, že poisťovňa

uznala úraz žalobcu dňa XX.XX.XXXX ako pracovný úraz a vyplatila mu finančné odškodnenie v sume
5.334,46 eur. Vo vzťahu k tomuto plneniu je potrebné poukázať na to, že sa jednalo o odškodnenie
v rámci pracovného poistenia žalobcu, preto takéto plnenie nemožno považovať za plnenie, ktoré by
malo povahu dávky vyplatenej v dôsledku poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, teda nešlo o plnenie,
ktorého účelom malo byť nahradenie poklesu príjmu žalobcu v období jeho práceneschopnosti ako sa

mylne domnieva žalovaný.

68. Nárok žalobcu uplatnený predmetnou žalobou súd považuje za nárok na plnenie z poistenia
podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

69. Podľa § 104 OZ, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej
udalosti.

70. Ustanovenie § 104 určuje začiatok premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia, kde

premlčacia doba začína plynúť až za rok po poistnej udalosti. Tým sa fakticky všeobecne určená
trojročná premlčacia doba (§ 101) predĺži o jeden rok v prospech a na ochranu poisteného. Tento záver
platí pre všetky druhy poistenia.

71. Poistnou udalosťou treba rozumieť skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa

plniť. Vo väčšine prípadov možno deň, keď nastala skutočnosť, ktorá je poistnou udalosťou, určiť bez
pochybností. V praxi však neraz vznikajú problémy napríklad pri úraze, v dôsledku ktorého došlo k
poškodeniu zdravia. Za deň, keď došlo k poistnej udalosti, nemožno považovať deň úrazu, ale deň, keď
sa prejavili jeho následky. V takom prípade premlčacia doba začne plynúť nie za rok odo dňa úrazu, ale
za rok odo dňa prejavenia sa jeho následkov.

72. Pokiaľ ide o námietku premlčania zo strany žalovaného vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu
straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobcu za obdobie od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX
ako aj vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu liečebných nákladov vynaložených žalobcom v období Y.
XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX podľa § 106 ods. 1 OZ, súd uvádza, že na túto námietku žalovaného nie

je možné prihliadnuť s odôvodnením, že nárok žalobcu nie je nárokom na náhradu škody, ale nárokom
z poistenia, ako vyplýva z vyššie uvedeného, preto k premlčaniu nároku žalobcu s použitím ust. § 104
OZ nemohlo dôjsť, nakoľko pri právach na plnenie z poistenia začína trojročná premlčacia doba plynúť
rok po poistnej udalosti. V súdenom prípade k poistnej udalosti došlo XX.XX.XXXX a žalobca podal
žalobu na súde dňa 20.06.2019.

73. Podľa § 449 ods. 1 OZ, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.74. Ide o samostatné právo poškodeného na náhradu účelných nákladov spojených s liečením. Aj
keď poškodený občan dostáva väčšinu liečebných úkonov v prípade potreby z prostriedkov príslušnej
poisťovne bezplatne (hoci na to prispieva platením poistného), môžu mu okrem toho vzniknúť rôzne

náklady spojené s liečením, ktoré poisťovňa neuhrádza. Na ich náhradu má poškodený občan právo,
ak ide o účelné náklady spojené s liečením. Medzi účelné náklady patria napríklad náklady spojené
s rehabilitáciou, prilepšením na stravu, rozšírením ošetrovateľskej služby, náklady spojené s účelnými
návštevami najbližších príbuzných v nemocnici a pod. Existenciu týchto nákladov treba preukázať.

75. Žalobca sa prostredníctvom podanej žaloby domáha voči žalovanému náhrady za hotové výdavky
a náklady spojené s liečením v celkovej výške 1.105,08 eur. V rámci špecifikácie si uplatnil náhradu za
uskutočňované cesty svojím motorovým vozidlom zn. W. XXX za účelom lekárskych vyšetrení na území
B. aj T.. Priemerná spotreba vozidla je 4,7L nafty na 100 km a suma základnej náhrady za jeden km je
jazdy je vo výške 0,183 eura. Uskutočnené cesty V. N. M.-A. P. B. XXX km, vyšetrenie u neurológa V. N.
M.-C.aspäťXX.XX.XXXX66km,diaľničnáznámkaB.XX.XX.XXXXXXeur,uskutočnenécestyV.N.M.-

A. P. F. R. P. B. XXX km, uskutočnená cesta V. N. M.-M. a späť XX.XX.XXXX XXX km, diaľničné známky
T. Xx XX,XX eur, uskutočnená cesta V. N. M.-R. a späť XX.XX.XXXX XXXkm, 02.10.2017 XXX km.

76. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu za hotové výdavky a náklady spojené s liečením
žalobca predložil listinné dôkazy, kópie lekárskych správ - nálezov zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,

XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX, z ktorých je nepochybne zrejmé, že
absolvoval lekárske vyšetrenia v A. P. M. C.. Avšak pokiaľ ide o lekárske vyšetrenia absolvované v
Rakúsku v jednotlivých dňoch ako sú špecifikované v žalobe, žalobca nepredložil žiaden dôkaz, rovnako
nepredložil ani dôkaz preukazujúci jeho náklady v súvislosti s úhradou diaľničných známok M. T..
Pokiaľ ide o nárok žalobcu za úhradu uskutočnených ciest, žalobca síce predložil kópie pokladničných

blokov, avšak okrem toho, že niektoré sú nečitateľné, prípadne veľmi ťažko čitateľné, ani jedna z nich
nekorešponduje s dátumom uvedeným v špecifikácii a s dátumom vyšetrení absolvovaných žalobcom
M. A. P. M. C.P., navyše niektoré sú z roku 2018 (viď č.l. 50). Pokiaľ žalobca tvrdil, že všetky doklady
súvisiace s jeho nárokom na náhradu hotových výdavkov a nákladov spojených s liečením odovzdal
žalovanému v rámci šetrenia poistnej udalosti, mal tieto označiť a navrhnúť ako dôkaz dokumentáciu

vedenú žalovaným, k čomu však nedošlo.

77.Poukazujúcnauvedené,súdnárokžalobcunanáhraduhotovýchvýdavkovanákladovvynaložených
na liečenie v sume 1.105,08 eur ako nepreukázaný výrokom II. zamietol.

78. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

79. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

80. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného dlhu, má žalobca nárok
aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a
to s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
od 09.06.2018, teda odo dňa nasledujúceho po dni kedy žalovaný ukončil likvidáciu poistnej udalosti
(XX.XX.XXXX) vo výroku I. tohto rozsudku.

81. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

82. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.83. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP výrokom III. Peňažné plnenie, ktoré bolo predmetom konania vo veci samej v sumárnom
vyčíslení predstavuje sumu 9.924,07 eur. Žalobca mal úspech v sume 8.818,99 eur a neúspech v

sume 1.105,08 eur. Z uvedeného vyplýva hrubý úspech žalobcu v rozsahu 88,86 % a hrubý úspech
žalovaného v rozsahu 11,14 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 77,72 % (88,86 % - 11,14 %),
čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania
práve takýmto percentom.

84. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvejinštancie,možnouplatniťzasplneniapodmienokpodľa§366CSPnajneskôrvlehotenavyjadrenie
k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.