Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. júl 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/91/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200346
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3021200346.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov senátu

JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: G. s.r.o., so sídlom H. XXX/X,
XXX XX S., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Mgr. Andrej Gunár, advokát so sídlom Panenská
13, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
06.08.2021vspojenísrozhodnutímDaňovéhoúraduTrenčínč.XXXXXXXXX/XXXXzodňa04.02.2021,
takto

r o z h o d o l :

Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.08.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 04.02.2021 a vec vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.08.2021 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca
dane“)č.XXXXXXXXX/XXXXzodňa04.02.2021(ďalejaj„prvostupňovérozhodnutie“),ktorýmbolpodľa

§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane v
sume 4.000,- Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Žalobca
uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou Z., s.r.o., pri ktorej daňové orgány
spochybnili právnu povahu deklarovaného plnenia, keď poskytnutú službu posúdili ako sponzorstvo a
nie ako reklamu.

2.Petitomsprávnejžalobypožadovalžalobcazrušenienapadnutéhorozhodnutiaakoajprvostupňového
rozhodnutia správcu dane z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) a písm.
g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a
priznania náhrady trov konania.

3. Postupu daňových orgánov žalobca vytkol, že sa nezamerali na primárny cieľ, ktorým bolo posúdenie,
či predmetný daňový výdavok žalobcu v podobe reklamných služieb je oprávneným daňovým výdavkom

v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu. Správca dane sa podľa žalobcu dezorientovane
zaoberá sekundárnou skutočnosťou, či sa pri fakturovanom zdaniteľnom plnení jedná o sponzorský
príspevok alebo o reklamu, ako keby toto kritérium samo osebe diskvalifikovalo žalobcu v možnosti
uplatniť si nárok na odpočet DPH. Platné právo podľa žalobcu neobsahuje žiadne obmedzenia, ktoréby striktne určovali, aký typ reklamy si môže daňový subjekt objednať, a to platí aj na reklamné služby
v tomto prípade. Jedinou zásadnou skutočnosťou, ktorú bolo potrebné zo strany daňových orgánov
preveriť, je to, či žalobca prijal adekvátne plnenie podľa predložených účtovných dokladov a či zaň riadne

zaplatil. Skutočnosti podľa predchádzajúcej vety boli riadne žalobcom preukázané a žiadna pochybnosť
nevznikla. Nie je v právomoci správcu dane, aby určoval daňovému subjektu, či si má reklamu zvoliť v
oblasti športu, kultúry alebo kdekoľvek inde. Žalobca využil na reklamné služby obchodnú spoločnosť
Z., s.r.o. a za zaplatenú odplatu získal preukázateľne viacero foriem reklamy podľa dohody, okrem iného
aj umiestnenie loga v športovej hale, reklamu na plagátoch, umiestnenie loga v časopise a na banneri

na internete a iné.

4. Žalobca pripomenul, že v roku 2014 mal tržby celkom 1.836.729,- Eur, následne v roku 2015 vo
výške 2.207.764,- Eur a v roku 2020 už boli v rozsahu 4.304.495,- Eur. Jedná sa teda o prosperujúcu a
neustále rastúcu spoločnosť. Jedným z dôvodov je podľa žalobcu aj skutočnosť, že vždy zvolil správnu
a adekvátnu formu reklamy. Ak by sa údaj za tržby v roku 2015 rozdelil pomerne za jeden mesiac,

potom na posudzované obdobie apríl 2015 pripadnú tržby vo výške 183.980,33 Eur. Reklamné služby
a ich primeranosť je potrebné posudzovať aj z tohto hľadiska. Žalobcom vynaložená suma na reklamné
služby je úplne adekvátna v pomere k rozsahu jeho činnosti. Žalobca považuje za nedostatok postupu
daňovýchorgánov,žesavôbecnezaoberaliprimeranosťoureklamyzpohľaduhospodárskychvýsledkov
žalobcu. Ak sa totiž uvedené zohľadní, je potom nesporné, že reklamné služby sú úplne adekvátne k

podnikateľskej činnosti žalobcu, nepredstavujú žiaden neobvyklý výdavok, ktorý by nekorešpondoval s
výškou ním dosahovaných tržieb.

5. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu
ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Zotrval na skutočnostiach a

záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (najmä str. 8 druhý a tretí odsek, str.
9). V zdaňovacom období apríl 2015 nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane z faktúry
vystavenej spoločnosťou Z., s.r.o. z dôvodu zistenia správcu dane, že v posudzovanom prípade neboli
žalobcovi dodané reklamné služby, ale v skutočnosti sa jednalo o sponzorský príspevok na podporu
hádzanárov HC K. D..

6. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených
v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou

oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho
prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o veci verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko
prejednanie veci na pojednávaní nepožadoval výslovne žiadny z účastníkov ani to správny súd
nepovažoval za potrebné. Po oboznámení sa so žalobou, následnými vyjadreniami účastníkov a s
pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je

dôvodná.

7. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Daňový úrad Trenčín,
pobočka Považská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január 2015
až december 2015. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/

XXXX zo dňa 28.11.2018, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
doručený žalobcovi dňa 29.11.2018.

8. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2015 uplatnil nárok na odpočítanie DPH vo
výške 4.000,- Eur z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2015 za dodanie služieb

(reklamné plnenie na základe zmluvy o reklamnej spolupráci za mesiac apríl 2015). Službu mala dodať
a faktúru vystavila spoločnosť Z., s.r.o., H.. K. 3, R., IČO: XX XXX XXX.

9. Za účelom preverenia prijatého zdaniteľného plnenia vykonal správca dane viaceré úkony. Dňa
17.04.2018 uskutočnil ústne pojednávanie, na ktorom vypočul svedka Z. C. - bývalého konateľa

spoločnosti Z., s.r.o. (v období od 09.03.2004 do dňa výmazu z obchodného registra). Svedok uviedol,
že už nedisponuje daňovými a účtovnými dokladmi spoločnosti, tieto boli odovzdané pri zlúčení
so spoločnosťou Z.-K. s.r.o. Svedok nedisponuje ani dokladmi o odovzdaní dokladov nástupníckej
spoločnosti. Svedok potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom v roku 2014 a 2015, vystaveniesporných faktúr, ich zaúčtovanie, vysporiadanie DPH z nich v príslušnom zdaňovacom období, ako aj
ich úhradu bankovým prevodom. Predmetom spolupráce so žalobcom boli reklamné kampane. Svedok
jednal s konateľom žalobcu - Ing. N. Q.. Časť reklamných kampaní realizovala spoločnosť Z., s.r.o. vo

vlastnejréžii(cca30zamestnancov)ačasťsubdodávateľsky,pričomsvedoknevedeluviesťkonkrétnych
subdodávateľov.

10. Za účelom získania účtovných a daňových dokladov dodávateľskej spoločnosti Z., s.r.o. predvolal
správca dane S. N., ktorý bol v čase od 07.02.2012 do 08.12.2015 konateľom spoločnosti Z.-K. s.r.o.

Predvolanie na výsluch sa správcovi dane vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“.

11. Správca dane uskutočnil dňa 24.10.2018 ústne pojednávanie s Ing. N. Q., konateľom žalobcu, ktorý
okrem iného uviedol, že k nadviazaniu obchodnej spolupráce so spoločnosťou Z., s.r.o. došlo zrejme na
hádzanej, oslovili sa vzájomne. Konateľ žalobcu dohadoval a uzatváral deklarované zdaniteľné obchody
s pánom C., potom bola uzatvorená zmluva, objednávka nie. K stanoveniu ceny uviedol, že „povedali,

že toto je obvyklá cena“. K prevereniu spoločnosti Z., s.r.o. ako svojho obchodného partnera Ing. Q.
uviedol, že „nikoho nelustrovali, keď sa zadáva nový obchodný partner, účtovný program nás upozorní
na problematický subjekt“. K výrobe reklamného nosiča sa konateľ žalobcu vyjadriť nevedel, nakoľko
všetko zabezpečovala spoločnosť Z., s.r.o., žalobca poskytol podklady. Prezentačný bulletin konateľ
žalobcu predložiť nevedel, nakoľko podľa jeho vyjadrenia „po čase sa to skartovalo, ako aj iné veci a

dávame to do zberu“.

12. Správca dane dňa 10.03.2020 opätovne vypočul na ústnom pojednávaní ako svedka Z. C., bývalého
konateľa spoločnosti Z., s.r.o. Svedok k nadviazaniu obchodnej spolupráce so žalobcom uviedol, že na
základe osobných kamarátskych kontaktov bola dohodnutá obchodná spolupráca, s konateľom žalobcu

sa pozná od podpísania zmluvy. Nastavenie reklamných kampaní a prípravu zmlúv zabezpečoval
marketingový riaditeľ pán X.. Reklamné kampane boli podľa svedka vyšpecifikované v zmluve - jednalo
sa o propagáciu a prezentáciu značky a loga žalobcu. Zamestnanci spoločnosti Z., s.r.o. riešili možnosti
prezentácie a organizáciu podujatí, všetko ostatné (napr. grafický návrh, výroba bannerov, TV spotov)
zabezpečovali externé subdodávateľské spoločnosti, ktoré svedok nekonkretizoval s vysvetlením, že

ich je veľa. Nekonkretizoval ani subdodávateľské spoločnosti zabezpečujúce inzerciu vo Fraštackých
novinách, výrobu bulletinu, či vypracovanie TV spotu. Svedok sa aj v súčasnosti podieľa na fungovaní
športového klubu HC K. D., ktorý združuje viacero športov, pričom každý šport má účet, na ktorý je
uhrádzané členské alebo „sponzorské“ od obchodných partnerov; z týchto prostriedkov sa financuje
chod športového klubu. Financie sú podľa svedka zabezpečované nielen z dotácií, ale aj „napr.

zazmluvňovaním prostredníctvom obchodných partnerov a sponzorov, pre ktorých robia reklamné
kampane“. K cene za žalobcovi fakturované služby svedok uviedol, že „je to všetko na základe
finančných možností obchodného partnera“, vždy bol urobený určitý balík a dohoda s konkrétnym
partnerom; cena nebola stanovená na základe nákladov, bolo to individuálne. Podľa svedka boli
žalobcovi poskytované „reklamné plnenia“ aj po zániku spoločnosti Z., s.r.o. prostredníctvom inej

spoločnosti, ktorej názov svedok uviesť nevedel. Uviedol tiež, že „v hale sa stále (rok 2020) nachádzajú
mantinely a bannery aj s názvom platiteľa, aj keď väčšina prezentácií spoločností a reklamných
partnerov, uvedených na banneroch, skončila cca v roku 2017, nakoľko spolupráca a kamarátske vzťahy
ostali“.

13. Správca dane dňa 26.11.2020 uskutočnil ústne pojednávanie s Ing. N. Q., konateľom žalobcu.
Vyjadril sa, že všetky „veci“ uvedené v zmluve boli aj zabezpečené. Spolupráca so spoločnosťou Z.,
s.r.o. fungovala od roku 2014 do konca roka 2015. Potvrdil, že žalobcovi bolo dodané plnenie v zmysle
zmluvy, bola vyhotovená fotodokumentácia a monitoring. Logo žalobcu bolo uvedené v športovej hale
a na webovej stránke. Za účelom reklamy neoslovil žiadne iné spoločnosti, nakoľko „mali dobrý vzťah

so spoločnosťou Z., s.r.o.“. Chcel reklamu „v tejto hale“ - chodieval tam na zápasy, hrával hádzanú,
mal k tomuto športu vzťah. K iným reklamným nástrojom uviedol, že využívali aj iné formy reklamy,
ale v rádiu a v TV nie; pri otváraní linky mali billboardovú kampaň; prezentovali sa aj na rôznych
konferenciách, odborných stretnutiach, výstavách, v odborných časopisoch, na internete a stále sa
takto prezentujú. Mantinely a panel partnerov, na ktorých bolo prezentované logo žalobcu, boli stále

rovnaké, neobmieňali sa. Logo žalobcu bolo na webovej stránke www.sporta.sk
umiestnené od roku 2014 do roku 2019, keď „našli sponzora a aktualizovali to“. Ak by „nedošlo k týmto
zmenám, pravdepodobne by logo spoločnosti G. s.r.o. bolo na paneloch a portáli www.sporta.sk umiestnené dodnes“. Ing. Q. ďalej uviedol, že spoločnosti Z., s.r.o. bol jednorazovoposkytnutý grafický návrh loga žalobcu, konkrétne pánovi C., a to na začiatku obchodnej spolupráce.
Logo bolo stále rovnaké.

14. Správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.02.2021, ktorým podľa § 68
ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.000,- Eur na DPH za zdaňovacie
obdobie apríl 2015. Správca dane uviedol, že mal za preukázané, že v posudzovanom prípade neboli
žalobcovi dodané reklamné služby, ale sa v skutočnosti jednalo o sponzorský príspevok na podporu
hádzanárov HC K.. Sponzorský príspevok nie je predmetom DPH, nakoľko pri sponzorskom príspevku

nejde o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu. Zúčastnené subjekty predstierali poskytnutie
reklamných služieb, pričom v skutočnosti išlo o sponzorské príspevky na spropagovanie loga žalobcu.
Správca dane poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 27.10.2011 vo veci
C-530/09, kde reklamné služby boli opakovane definované ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňajú
rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo
služby s cieľom zvýšiť jej predaj. Sponzorovanie v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o

vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších
predpisov je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby
alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno,
ochrannú známku, dobrú povesť, tovar alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také
plnenie poskytla. Základným účelom sponzorovania je teda vytvoriť, resp. udržať dobré meno sponzora

a jeho produktov. A práve tento účel slúži podľa správcu dane ako základné odlišujúce kritérium medzi
reklamou a sponzorovaním. V prípade, ak by sponzorský odkaz podporoval predaj, nákup, či nájom
tovaru, išlo by už o reklamu a nie o sponzorský odkaz. Sponzorovanie má teda za cieľ propagovať
názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby
alebo fyzickej osoby, pričom reklama propaguje predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb. V

posudzovanom prípade bolo na nosičoch v športovej hale, vo Fraštackých novinách a v TV umiestnené
len logo žalobcu G. s.r.o. s dodatkom „povrchová úprava hliníka“. Umiestnením loga žalobcu medzi
množstvom obchodných názvov iných podnikateľských subjektov bolo propagované len jeho logo s
odkazom na podnikateľskú aktivitu, avšak neboli vyzdvihované vlastnosti ponúkaných výrobkov alebo
služieb, hodnotiace komentáre, odlíšenie od konkurencie, čo by podporovalo predaj výrobkov alebo

služieb. O reklamu ide vtedy, ak je informácia natoľko agresívna, že jej účelom je podpora predaja a
nákupu a naopak o reklamu nejde vtedy, ak informácia bude mať prevažne informatívny charakter a
sleduje účel, ktorým je snaha sponzora o vytvorenie alebo udržanie dobrého mena.

15. Na odvolanie žalobcu rozhodovalo vo veci Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré

rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.08.2021 potvrdilo prvostupňové rozhodnutie správcu
dane. Žalovaný sa stotožnil so skutkovými zisteniami správcu dane a naň nadväzujúcim právnym
posúdením.

16. Podľa § 19 ods. 2 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

17. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

18.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

19. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

20. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

21. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebovybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní

neprihliada.

22. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

23. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

24. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

25. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Nielen z
preskúmavaných rozhodnutí, ale aj z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe vyplýva, že v
kontrolovanom zdaňovacom období nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie DPH z faktúry

vystavenej spoločnosťou Z. s.r.o. z dôvodu zistenia správcu dane, že žalobcovi neboli dodané reklamné
služby, ale v skutočnosti sa jednalo o sponzorský príspevok na podporu hádzanárov HC K.. Daňové
orgány dôvodili, že sponzorský príspevok nie je predmetom DPH, nakoľko pri sponzorskom príspevku
nejde o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu. S uvedeným právnym názorom sa donedávna
stotožňoval aj správny súd, ako príklad je možné uviesť jeho skoršie rozhodnutia vydané v iných

veciach týkajúcich sa spoločnosti G. s.r.o. ako žalobcu (11S/81/2021, 11S/83/2021). Správny súd však
konštatuje, že v dôsledku vývoja judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr.
rozsudky sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022, sp. zn. 10Sžfk/21/2020 zo dňa 26.04.2022, sp.
zn. 2Sžfk/9/2021 zo dňa 27.06.2022) bolo nevyhnutnosťou prehodnotiť právny názor na fenomén
sponzoringu ako plnenia (služby), ktoré nepodlieha DPH.

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR“) v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/21/2020
zo dňa 26.04.2022 dospel k záveru, že „na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže
odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby, nie je rozhodujúce, či túto službu nazveme sponzoringom
aleboreklamou.ZákonoDPHtotižexplicitnezosvojhorežimuslužbyspojenésosponzorskýmodkazom

nevyníma. V zmysle zákona o DPH je teda jednoznačne možné považovať za dodanie služby aj
umiestnenie loga (obchodného mena) sťažovateľa na pretekárskych vozidlách, pretože služba bola
poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení
zdaniteľnej osoby (§ 2 ods. 1 písm. b/, § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona o DPH).“ NSS SR tiež
vyjadril, že „pre posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH daňovým subjektom nie je v samotnej podstate

veci rozhodujúci charakter sťažovateľom zvolenej prezentácie loga, ale jej súvis s ďalšími dodávkami
tovarov a služieb sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Aby si sťažovateľ mohol
oprávnene odpočítať DPH z takto deklarovanej reklamnej služby, musí byť preukázané, že mala priamy
a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami sťažovateľa na výstupe.“

28. NSS SR v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022 vyslovil, že „zákon o DPH na účely
odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle, že
by povedzme služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu boli zákonom explicitne vylúčené
zo všeobecného režimu DPH. Legálne definície týchto pojmov neupravujú daňové predpisy, ale zákonč. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“),
resp. zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o vysielaní a retransmisii“). Podľa zákona o reklame sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia

alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou
činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno
podnikateľa (§ 2 ods. 1 písm. a), b) zákona o reklame). Pojem sponzoring definuje zákon o vysielaní
a retransmisii ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej
služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné

meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby,
ktorá také plnenie poskytla (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii). Napriek tomu, že uvedené
definície majú pre daňové účely len orientačnú funkciu, je z nich zrejmé, že sponzoring je rovnako
ako reklama z pohľadu daňového subjektu investíciou, ktorej protihodnotou je aj poskytnutie služby vo
forme verejnej prezentácie daňového subjektu alebo jeho produktu. Táto služba teda napĺňa aj znaky
reklamy,hocimožnokonštatovať,žepoprireklamnejzložkejeprimárnymcieľomsponzorovaniapodpora

sponzorovanej aktivity. Naproti tomu jasným ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie produktov
na trhu.“

29.Ajvrozsudkusp.zn.2Sfk/9/2021zodňa27.06.2022potvrdilNSSSRprávnynázor,žepreposúdenie
oprávnenosti odpočtu DPH daňovým subjektom nie je v samotnej podstate veci rozhodujúci charakter

sťažovateľom zvolenej prezentácie loga, ale jej súvis s ďalšími dodávkami tovarov a služieb sťažovateľa
alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Aby si sťažovateľ mohol oprávnene odpočítať DPH
z takto deklarovanej reklamnej služby, musí byť preukázané, že mala priamy a bezprostredný súvis
s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami sťažovateľa na výstupe alebo s jeho celkovou
hospodárskou činnosťou. V tomto kontexte poukázal NSS SR aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej

únie zo dňa 25.11.2021 vo veci C-334/20 Amper Metal Kft., konkrétne bod 40, podľa ktorého „zdaniteľná
osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie
služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2 smernice o DPH a priamo a bezprostredne
súvisí s jednou alebo viacerými transakciami na výstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou
zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť,

že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou
vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej
osoby.“ NSS SR ďalej v rozsudku sp. zn. 2Sfk/9/2021 zo dňa 27.06.2022 pokračuje, že „sťažovateľ však
v danom prípade s takýmto smerovaním právneho posúdenia nebol konfrontovaný. Daňové orgány totiž
vyrubenie rozdielu dane odôvodňovali posúdením charakteru deklarovanej služby ako sponzoringu, z

čoho vyvodili, že sponzoring nie je zdaniteľnou službou v zmysle zákona o DPH a to je dôvodom, prečo
nie je možné uplatniť odpočet dane. Sťažovateľ preto ani legitímne nemohol vedieť, že má správcovi
dane a žalovanému preukazovať priamy a bezprostredný súvis prijatej služby - reklamy s jednou
alebo viacerými zdaniteľnými transakciami sťažovateľa na výstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou
činnosťou. Pre uvedené ani nie je možné na základe zisteného skutkového stavu urobiť jednoznačný

záver o tom, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH. V každom prípade je však
potrebnékonštatovať,ževyrubenímrozdieludanežalovaný,akoajsprávcadane,vecnesprávneprávne
posúdili, čoho následkom je nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.“

30. Správny súd vedený závermi recentnej judikatúry NSS SR s ohľadom na prejednávanú vec

konštatuje, že záver žalovaného o nesplnení podmienok žalobcu na odpočítanie DPH zo sporných faktúr
je predčasný a založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Správca dane i žalovaný vychádzali zo
zistenia, že žalobca bol prezentovaný na podujatiach ako reklamný partner formou loga, pričom uzavreli,
že išlo o sponzoring, ktorý nie je v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. predmetom dane. Takýto záver
podľa správneho súdu, s poukazom na najnovšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky, nemá oporu v zákone č. 222/2004 Z.z. Naopak, z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b)
zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že predmetom DPH je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, pričom v posudzovanom
prípade sa javí, že medzi účastníkmi nie je sporné, že atribúty služby naplnené boli (propagácia loga
je službou), rovnako ako atribút protihodnoty (finančné vyjadrenie protihodnoty vyplýva z predmetnej

faktúry) a dodanie služby bolo uskutočnené v tuzemsku zdaniteľnou osobou. Vychádzajúc z uvedeného
je potom jednoznačné, že záver žalovaného a správcu dane o nesplnení podmienok zo strany žalobca
pre odpočet DPH zo sporných faktúr je predčasný a založený na nesprávnej interpretácii príslušných
ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z.31. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že preskúmavané rozhodnutia sú nezákonné pre
nesprávne právne posúdenie veci, a teda, že správna žaloba je v tomto smere dôvodná, rozhodol podľa

§ 191 ods. 1 písm. c) SSP o zrušení napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a
vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou správcu
dane opätovne vec posúdiť, pričom právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto zrušujúcom
rozsudku, sú daňové orgány viazané. Po doplnení dokazovania umožňujúceho žalobcovi preukázať
priamy a bezprostredný súvis fakturovanej služby s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami

žalobcu na výstupe alebo súvis s jeho celkovou hospodárskou činnosťou správca dane vo veci opätovne
rozhodneasvojerozhodnutienáležitýmspôsobomodôvodní.Uvedenéplatíajprežalovanéhovprípade,
že žalobca využije opravný prostriedok proti rozhodnutiu správcu dane.

32. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na
úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP).

33. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa
doručeniatohtorozsudkunaNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyprostredníctvomKrajskéhosúdu

v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.