Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/76/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201487
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5820201487.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a
členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej v spore žalobcu: O. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX/X-XX, E., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát so sídlom K. XX, XXX XX E.,
proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova
2, Bratislava, IČO: 00151866, o zaplatenie 1542,85 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/38/2020-73 zo dňa 07. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a
c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v časti zaplatenia 1012,28 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne od 29.05.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 1542,85 eur od
29.05.2018 do 28.05.2019 zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Konštatoval, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia istiny na tom skutkovom základe,

že žalovaný proti nemu viedol exekučné konanie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu
vydaného Okresným súdom Námestovo sp.zn. 4Ro/125/2011 zo dňa 29.4.2011, ktorým bol žalobca
zaviazaný zaplatiť žalovanému titulom náhrady škody za ublíženie na zdraví poškodeného B. Z. sumu
1012,28 eur, ktorá suma bola v prospech žalovaného aj exekútorom vymožená a tým sa žalovaný na
jeho úkor bezdôvodne obohatil, pretože pokiaľ aj došlo ku škode na zdraví B. Z.-policajta, ktorý bol
zranený počas služobného zákroku voči žalobcovi - túto škodu si poškodený spôsobil sám, resp. pokiaľ

ju aj spôsobil žalobca, konal v nutnej obrane, preto nie je zodpovedný za škodu. Na základe uvedeného
sa zaoberal existenciou prekážky veci právoplatne rozhodnutej, pretože o rovnakom predmete konania
bolo rozhodnuté vyššie uvedeným platobným rozkazom. V konaní sp.zn 4Ro/125/2021 (v ktorom bol
vydaný platobný rozkaz) vystupovali totožné sporové strany, hoci v opačnom procesnom postavení a
rovnako aj predmet konania je totožný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 2Cdo/71/2012 a 5Cdo/120/2009. Má za to, že predmet konania v oboch prípadoch totiž vychádza

z rovnakého skutku - spôsobenia škody na zdraví, ktorá bola spôsobená žalobcom poškodenému Z.
počas služobného zákroku. Žalobca tvrdenia, že škoda bola spôsobená samotným poškodeným, resp.
že konal v nutnej obrane, mohol použiť ako svoju obranu už v pôvodnom konaní. Preto žalobu v časti
zaplatenia 1012,28 eur s príslušenstvom zastavil pre prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 230 v spojení
s § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

3. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu, keď sa
jednalo o trovy súdneho exekútora.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.

5.VzákonomstanovenejlehoteprotirozsudkuvovýrokuI.aIII.podalodvolaniežalobcasodôvodnením,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri posudzovaní prekážky rozhodnutej veci
neprihliadol na skutočnosti, ktoré v priebehu konania uvádzal, a to že rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 4T/88/2009 vylúčil akúkoľvek jeho zodpovednosť za škodu, ktorá mala žalovanému vzniknúť, a

teda že žalovaný vedome prijímal od žalobcu peňažné plnenia, o ktorých vedel, že naň nemá nárok. V
konaní sp.zn. 4Ro/125/2011 síce vystupovali totožné sporové strany, avšak predmetom tohto konania
bola náhrada škody a tento nie je totožný z predmetom konania v prebiehajúcom konaní, pretože nárok
a stav vymedzený v žalobe nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ale z odlišného skutkového
deja, že zo mzdy žalobcu boli vykonávané zrážky v prospech žalovaného, napriek tomu, že v trestnom
konaní bolo právoplatne rozsúdené, že žalobca zamestnancovi žalovaného zavinene žiadnu škodu

nespôsobil. Preto sa na jeho úkor obohatil, pričom aj napriek vedomosti o právoplatnom výsledku
trestného konania udržiaval exekučné konanie. Navrhuje rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a navrhuje ho

zamietnuť a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný svojim vyjadrením neobsiahol a nevyvrátil jeho tvrdenia, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil ohľadne prekážku rozhodnutej veci, že ním uplatňovaný
nárok nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporové strany
proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359 a § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokoch I. a III.

podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

9. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
10. Predpoklad vzniku prekážky rozhodnutej veci, je daný pri zhode predmetu konania, základu
uplatneného nároku a identitou sporových strán. Predmet konania je vymedzený petitom žaloby a

základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorým je petit zdôvodnený. Žalobca v
preskúmavanej veci vyvodzoval základ ním uplatneného práva z titulu bezdôvodného obohatenia, keď
exekučne bola zrážkami z jeho mzdy v r. 2018 a 2019 vymožená istina na základe exekučného titulu -
platobného rozkazu sp.zn. 4Ro/125/2011, napriek tomu, že v trestnom konaní bol rozsudkom Krajského
súdu Žilina sp.zn. 3To/21/2014 podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby a

vo vzťahu k vzniku škody na zdraví išlo u žalobcu o dôsledok obrany pred nezákonným postupom a
poukazoval na odôvodnenie tohto trestného rozsudku.

11. Súd prvej inštancie správne poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/71/2012
a 5Cdo/120/2009. Odvolací súd však zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.

3Cdo 42/2008, z 29. apríla 2008, podľa ktorého prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je daná
v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny vzťah medzi tými istými účastníkmi a však novo
uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného rozhodnutia. Odvolací
súd vychádzajúc z vyššie konštatovaného má za to, že v prejednávanej veci platobný rozkaz sp.zn.
4Ro/125/2011 nezakladá prekážku „res iudicata“, pretože nie je daná totožnosť predmetu konania, a to z

dôvodu, že nárok uplatnený žalobcom predmetnou žalobou nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení.
V konaní, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz rozhodoval súd prvej inštancie o nároku na náhradu
škody a v preskúmavanej veci je uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia založeného na
iných skutkových okolnostiach a inom právnom dôvode.

12. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle §
389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Úlohou
súdu v novom konaní bude zaoberať sa predmetom konania po vecnej stránke, ustáliť v akom rozsahuje viazaný trestným rozsudkom v zmysle § 193 CSP, od ktorého žalobca odvodzuje uplatňovaný nárok,
a rozhodnutie odôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)