Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2022

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010232
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2022:6722010232.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci

obžalovaného V. N., I.. XX.XX.XXXX O. N., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona a § 47 ods. 2 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 27.05.2022 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
V. N. I.. XX.XX.XXXX O. E., G. Z. N., G..Č.. Ú. F. Ú. Z. Z., T. M.

j e v i n n ý ,

dňa 12.12.2021 v čase okolo 08.05 h vo E. T. E., I. U.. Z. L. XX v predajni W. O. F., patriacej podnikateľke
- živnostníčke R.. F. I., s miestom podnikania X. W.V. XXXX/XX, E., R.: XX XXX XXX, požadoval od
predavačky večierky V.. H.. stojac pred predajným pultom na úrovni pokladne, pod hrozbou použitia
kuchynského noža s celkovou dĺžkou približne 20 cm, ktorým mieril na poškodenú, finančnú hotovosť
so slovami: „Daj mi peniaze", Daj mi všetky peniaze", následne po vizuálnom prezretí obsahu zásuvky

pokladne vyloženej poškodenou z obavy o svoj život a zdravie na predajný pult z miesta odišiel, čím
poškodenej V.. H.. nespôsobil žiadne zranenia a škodu,

ktorého konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol právoplatne odsúdený a potrestaný
- rozsudkom Obvodného súdu Košice 1 sp. zn. 1T 62/93 zo dňa 23.07.1993 pre trestný čin lúpeže podľa
§ 234 ods. 1 Trestného zákona (zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom a účinnom v čase skutku) na
odňatie slobody nepodmienečne na 3 roky v I. NVS, ktorý vykonal dňa 18.03.1996,

- rozsudkom Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 2T 402/00 zo dňa 08.02.2001 pre trestný čin lúpeže
podľa § 41 ods. 1, § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Trestného zákona (zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom a
účinnom v čase skutku) a iné na odňatie slobody nepodmienečne na 9 rokov v III. NVS, ktorý vykonal
dňa 16.01.2007,
- rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T 21/2012 zo dňa 16.01.2013 právoplatný
16.01.2013 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona na odňatie slobody
nepodmienečne na 10 rokov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, zmena väznice

16.08.2018 z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia na ústav na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 17.09.2021

t e d a

ako páchateľ, ktorý už bol za trestné činy, vymenované v ustanovení § 47 ods. 2 Trestného zákona
(trestný čin lúpeže) dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, proti inému použil

hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - so zbraňouč í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného
zákona a § 47 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 2 Trestného zákona ako páchateľ, ktorý už bol
za takéto trestné činy dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. c/, písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 47 ods.
1, ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2, § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému ochranné psychiatrické
liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci - 1 ks kuchynský
nôž G. K. B. M. čiernou rukoväťou.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát - Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Na súde bola dňa 22.04.2022 podaná obžaloba na obžalovaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona a § 47 ods. 2 Tr. zákona na tom

skutkovom základe ako je uvedený v obžalobe.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 27.05.2022. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe a ľutuje svojho konania. Následne obžalovaný na položené

otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/Tr. poriadku odpovedal kladne (áno), preto súd po
predchádzajúcom vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovaného vyjadrenie obžalovaného v zmysle §
257 ods. 7 Tr. poriadku prijal a v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku dokazovanie v rozsahu, v akom sa
priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom
opatrení, náhrade škody.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalcov W.. V. O. F. W.. O. Č., ktorí v danej veci vypracovali
znalecký posudok č. XX/XXXX F. X/XXXX.

Znalec MUDr. V. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na znaleckom posudku ako aj na

záveroch v ňom uvedených, nemá dôvod na ňom nič meniť. Pri vypracovaní znaleckého posudku
mali k dispozícii spisovú dokumentáciu, zdravotnú dokumentáciu obžalovaného, vyšetrili obžalovaného
a jeho stav záverovali tak, ako je uvedený pod bodom 3/ - záver znaleckého posudku. Navrhli
u menovaného nariadiť ochrannú ambulantnú psychiatrickú liečbu. Na ďalšie otázky uviedol, že
pojem príčetnosť, resp. nepríčetnosť je právny, nie medicínsky pojem. Možno hovoriť z hľadiska

rozdelenia o zachovaných, nepodstatne znížených, podstatne znížených a vymiznutých rozpoznávacích
ako aj ovládacích schopnostiach. Čo sa týka hranice medzi nepodstatne zníženými ovládacími
a rozpoznávacími schopnosťami a úplne vymiznutými v minulosti boli znalci, ktorí toto určili aj
percentuálne, avšak toto nebolo vedecké, ani exaktné a takéto percentuálne hodnotenie sa v súčasnosti
nepoužíva. Obžalovaný nebol v čase činu v takom stave, že by nebol schopný rozpoznať nebezpečnosť

svojho konania a toto ovládať. Schopnosti boli podstatne znížené, nie však vymiznuté. Obžalovanýkoncízne popisoval skutok a jeho konanie bolo pripravované vopred a jeho konanie zapadalo do rámca,
aby mohli jeho stav týmto spôsobom zdiagnostikovať. Jeho motivácia nebola hrubo patologická, ale na
tento čin sa určitú dobu pripravoval. Skutočnosť, či pred skutkom obžalovaný užil lieky alebo nie, nemá

až taký vplyv nakoľko lieky nezasahovali výrazným spôsobom do jeho konania aby ho ovplyvnili, pričom
drogy ani alkohol v čase skutku u neho zistené neboli.

Znalkyňa Mgr. O. Č. na hlavnom pojednávaní uviedla, že trvá na podanom znaleckom posudku ako aj
na záveroch v ňom uvedených, nemá dôvod na ňom nič meniť. Na ďalšie otázky uviedla, že tak ako sa

už vyjadrili v znaleckom posudku, ukladanie výnimočného trestu nepovažujú v prípade obžalovaného
za primerané, akýkoľvek pobyt v nápravnovýchovnom zariadením, že pobytom v chránenom prostredí.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Tr.
poriadku, najmä správou ÚVV na č.l. 174-175, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 176,
odpisom z RT na č.l. 177-178, 216-217, oboznámením sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu

Banská bystrica sp. zn. 4T/21/2012

Podľa § 270 ods. 1 Tr. poriadku oboznámil doličnú vec - kuchynský nôž.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v

úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. a), závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou
okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148,
usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

S poukazom na vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.

poriadku a vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisového materiálu,
súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď proti
inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - so zbraňou, pričom jeho konanie právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona.

Zároveň sa obžalovaný dopustil uvedeného konania aj napriek tomu, že bol právoplatne odsúdený a
potrestaný rozsudkom Obvodného súdu Košice 1 sp. zn. 1T 62/93 zo dňa 23.07.1993 pre trestný čin
lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona (zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom a účinnom v čase
skutku)naodňatieslobodynepodmienečnena3rokyvI.NVS,ktorývykonaldňa18.03.1996,rozsudkom

Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 2T 402/00 zo dňa 08.02.2001 pre trestný čin lúpeže podľa § 41 ods.
1, § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Trestného zákona (zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom a účinnom v čase
skutku) a iné na odňatie slobody nepodmienečne na 9 rokov v III. NVS, ktorý vykonal dňa 16.01.2007
a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T 21/2012 zo dňa 16.01.2013 právoplatným
16.01.2013 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona na odňatie slobody

nepodmienečne na 10 rokov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal
dňa 17.09.2021.

Zo záverov znaleckého posudku znalcov MUDr. V. O. F. W.. O. Č.j, ktorí v danej veci vypracovali
znalecký posudok č. XX/XXXX F. X/XXXX súd zistil, že obžalovaný trpí chronicky prebiehajúcou

paranoidnou schizofréniou s poruchami vnímania, myslenia - paranoidnými bludnými obsahmi,
autizmom,stereotýpiami,ajsporuchamivsprávaní,spostupnýmprechodomdochronickyprebiehajúcej
defektnej schizofrénie. Súčasne bol u obžalovaného zistený systematický abúzus alkoholu, bez
stabilizovaného stereotypu, abstinenčnej symptomatiky po jeho vysadení, teda len predstupeň
alkoholizmu. Bol zistený aj symptomatický abúzus stimulancií a kanabinoidov, t.č. v sociálnej remisii.

Chronicky prebiehajúca schizofrénia viedla u obžalovaného k podstatnému zníženiu jeho ovládacích a
rozpoznávacích schopností, nie však k ich úplnému vymiznutiu. Obžalovaný je v obmedzenej, avšak
ešte v dostatočnej miere schopný chápať zmysel trestného konania, ktoré je proti nemu vedené. Pobyt
obvineného na slobode nepovažujú znalci za nebezpečný pri dodržiavaní zásad ochrannej ambulantnejliečby. Vzhľadom k procesuálnemu charakteru a priebehu duševného ochorenia u obžalovaného
pravdepodobná prognóza ďalšieho osobnostného vývoja nie je priaznivá. Pre nápravu obžalovaného
je podstatná stabilizácia jeho duševného ochorenia a pocit istoty, bezpečia, k čomu postačuje

farmakologickáliečbaprípadnedoplnenáopodporné,individuálnepsychoterapeutickévedenie,stabilná
sociálna situácia. Akýkoľvek trest odňatia slobody zabezpečuje len pocit istoty v chránenom prostredí,
ktorú vo vonkajších podmienkach vďaka svojej paranoidite obžalovaný nepociťuje, nevedie k náprave.
Práve naopak, obžalovaný môže používať rovnaké, už osvedčené vzorce správania opakovaným
páchaním trestnej činnosti, aby sa do tohto chráneného prostredia dostal. Rovnaký efekt pre jeho

nápravu by mala aj primeraná psychiatrická liečba, ktorá je vzhľadom k jeho duševným ťažkostiam
pre neho vhodnejším riešením. Znalci nemajú pocit, že uloženie trestu na dobu dvadsaťpäť rokov,
eventuálne výnimočný trest by bolo primeraným riešením.

Podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku súd odmietol návrh obžalovaného podaný prostredníctvom obhajkyne na
doplnenie dokazovania a to nariadením kontrolného znaleckého dokazovania a to pribratím znaleckého

ústavu za účelom posúdenia, či u obžalovaného došlo k zníženiu ovládacích a rozpoznávacích
schopností, prípadne k ich úplnému vymiznutiu, nakoľko tento návrh nepovažoval za dôvodný,
pretože znalecký posudok bol vypracovaný v súlade so zákonom, znalci na hlavnom pojednávaní k
vypracovanému znaleckému posudku vypovedali odborne, presvedčivo a konzistentne a len subjektívna
„nespokojnosť“ obžalovaného, resp. obhajcu zo závermi znaleckého posudku nemôže byť dôvodom

na nariadenie nového, resp. kontrolného znaleckého dokazovania vo väzobnej trestnej veci. Pokiaľ
obhajoba navrhovala tiež nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či obžalovaný nie je
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, resp. či nemá predpoklady na pozbavenie spôsobilosti na
právne úkony, tento návrh súd tiež nepovažoval za dôvodný, nakoľko z oboznámených listinných
dôkazov nevyplýva skutočnosť, že by obžalovaný bol pozbavený, resp. obmedzený spôsobilosti na

právne úkony a musel ho z tohto dôvodu zastupovať zákonný zástupca, resp. opatrovník. Zároveň
obžalovaný je v konaní od počiatku riadne zastúpený ustanoveným obhajcom. V neposlednom rade
je potrebné uviesť, že spôsobilosť na právne úkony je právnym pojmom, v prípade, že fyzická osoba
pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd
túto osobu pozbaví spôsobilosti na právne úkony, resp. obmedzí spôsobilosť tejto osoby na právne

úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Spôsobilosť na právne úkony však nemožno skúmať
znaleckým dokazovaním. V súvislosti s predpokladmi, ktoré by prípadne odôvodňovali pozbavenie
obžalovaného spôsobilosti na právne úkony je potrebné poukázať na závery znalcov (bod 3 záveru
znaleckého posudku), kde uvádzajú, že obžalovaný je v dostatočnej miere schopný chápať zmysel
trestného konania, ktoré je proti nemu vedené.

Obžalovaný v registri trestov má sedem záznamov. V dvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol
odsúdený. Posledné tri odsúdenia sú rozsudkom Obvodného súdu Košice 1 sp. zn. 1T 62/93 zo dňa
23.07.1993, ktorý trest vykonal dňa 18.03.1996, rozsudkom Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 2T 402/00
zo dňa 08.02.2001, ktorý trest vykonal dňa 16.01.2007 a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. 4T 21/2012 zo dňa 16.01.2013 právoplatným 16.01.2013, ktorý trest vykonal dňa 17.09.2021.

V evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR nemá žiadny záznam.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení

§ 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Taktiež prihliadal na zásadu podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona,
podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia § 47 ods.

1, ods. 2 Tr. zákona.

Podľa § 47 ods. .1 Tr. zákona trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin,
za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že a) uloženie takého trestu
vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom

odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.

Podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy
podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155, nedovolenej výroby omamných apsychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 5,
6, 7 alebo 8, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 2
alebo 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže

podľa § 188, vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods.
2, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, všeobecného ohrozenia
podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia
vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa §
297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo
4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia
podľa § 418, teroristického útoku podľa § 419, niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b,
financovania terorizmu podľa § 419c, cestovania na účel terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa
§ 425, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným

trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené
v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia
okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody
pod dvadsať rokov.

Zákonodarca prijatím predmetnej právnej úpravy reagoval na situácie, keď sa páchateľ už dvakrát
odsúdený za niektorý z trestných činov uvedených v § 47 ods. 2 Trestného zákona opätovne
dopustil niektorého z tu vymedzených trestných činov, ktoré spadajú do kategórie typovo zvlášť
závažných, ktorých objektom sú základné práva a slobody predstavujúce najdôležitejšie hodnoty v
demokratickej spoločnosti, ako sú život, zdravie, osobná sloboda a pod., na ktorých dôslednú ochranu,

vrátane u potenciálnych obetí, nesmie žiadny štát riadiaci sa princípmi materiálneho právneho štátu
rezignovať. Navyše, ide o (kvalifikovanú) recidívu po predchádzajúcom dvojnásobnom odsúdení na
nepodmienečný trest odňatia slobody a následnom potrestaní, čo signalizuje, že výchovné pôsobenie
predchádzajúcich trestov sa minulo účinkom. Ide teda o okolnosti plne odôvodňujúce zvýšenú mieru
ochrany trestnoprávnymi nástrojmi. Zákonodarca zakotvením tzv. zásady „trikrát a dosť“ sledoval

legitímny cieľ, ochranu spoločnosti pred závažnou trestnou činnosťou recidivistov, u ktorých v poradí
tretie spáchanie trestného činu preukazuje ľahostajnosť k hodnotovému systému spoločnosti, čo
odôvodňuje prísnejšiu represiu pre dosiahnutie účelu trestu.

Priaplikáciiustanovenia§47ods.2Trestnéhozákonaukladásúdtrestodňatiaslobodybuďnadoživotie,

na 25 rokov alebo v rozmedzí trestnej sadzby (pod 25 rokov do 20 rokov). V konkrétnom prípade je
prípustné trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov znížiť až na výmeru dvadsiatich rokov, takéto
zníženie je však možné len v prípade existencie „okolností hodných osobitného zreteľa“, ktoré majú
povahu mimoriadnych okolností.

Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného vzhliadol tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. c), l), n)
Tr. zákona a to že spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, priznal
sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom. Zároveň v prípade obžalovaného prichádzalo do úvahy ukladanie trestu odňatia
slobody na doživotie, pretože sa daného skutku dopustil, hoci bol v minulosti už za trestný čin (uvedený

v ustanovení § 47 Tr. zákona) dvakrát potrestaný.

Súd obžalovanému uložil trest vo výmere 20 rokov, nakoľko mal za to, že nie sú splnené podmienky na
uloženie trestu odňatia slobody na doživotie podľa § 47 ods. 1 písm. a) a b) Tr. zákona a to vzhľadom na
závery znaleckého dokazovania, podľa ktorých uloženie trestu na dobu dvadsaťpäť rokov, eventuálne

výnimočný trest by pre obžalovaného nebolo primeraným riešením. Zároveň pri ukladaní trestu na
20 rokov prihliadol na okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktorými bola skutočnosť, že obžalovaný
v čase spáchania skutku trpel chronicky prebiehajúcou schizofréniou, ktorá viedla u obžalovaného k
podstatnému zníženiu jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností, nie však k ich úplnému vymiznutiu.
Uložený trest bol tiež uložený v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 Tr. zákona (posledná veta), podľa

ktorého súd nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.

Pri ukladaní trestu vo výmere 20 rokov je zároveň potrebné uviesť (aj s poukazom na návrhy obhajoby
pri ukladaní trestu zohľadniť a použiť ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona), že trest vo výmere20 rokov je podľa názoru súdu u obžalovaného trestom primeraným za spáchanú trestnú činnosť a to aj
vzhľadomktomu,žeobžalovanýhocičiastočneajpodvplyvompsychotickéhoochoreniaspáchaltrestný
čin zo zištného motívu, ktorý vychádzal z jeho osobnostných rysov. Zároveň z obsahu spisu Okresného

súdu Banská Bystrica, ktorý súd oboznámil na hlavnom pojednávaní vyplýva, že rovnakého skutku sa
dopustil aj dňa 16.08.2011, za ktorý bol odsúdený rozsudkom sp. zn. 4T/21/2012 zo dňa 16.01.2013
aj za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. d) Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 10 rokov. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného W.. R. F., B.. F. W.. Ľ. R.,
B.. v danom trestnom konaní zároveň vyplýva, že aj v prípade spáchania skutku zo dňa 16.08.2011,

ktorý bol predmetom toho trestného konania, bol tento spáchaný obžalovaným zo zištnej motivácie
so snahou získať finančné prostriedky, ako tomu bolo už aj v minulosti. Tieto závery znalcov zároveň
korešpondujú aj vyjadrením znalca MUDr. V. O. na hlavnom pojednávaní, podľa ktorého obžalovaný
nebol v čase činu v takom stave, že by nebol schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a toto
ovládať. Schopnosti boli podstatne znížené, nie však vymiznuté. Obžalovaný koncízne popisoval skutok
a jeho konanie bolo pripravované vopred. Jeho motivácia nebola hrubo patologická, ale na tento čin sa

určitú dobu pripravoval.

Aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že účinná ochrana spoločnosti si vyžaduje u
obžalovaného ukladanie trestu vo výmere 20 rokov nepodmienečne, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
obžalovaný sa skutku dopustil len necelé tri mesiace potom ako bol prepustený z výkonu trestu odňatia

slobody vo výmere 10 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 4T/21/2012 zo dňa 16.01.2013. V neposlednom rade v tejto súvislosti nemožno prehliadnuť závery
znalcov, že obžalovaný môže po prepustení z výkonu trestu používať rovnaké, už osvedčené vzorce
správania opakovaným páchaním trestnej činnosti, aby sa dostal do chráneného prostredia výkonu
trestu odňatia slobody, v ktorom má pocit istoty v chránenom prostredí.

Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Zároveň súd uložil obžalovanému podľa § 76 ods. 2, § 78 ods. 1 Tr. zákona aj ochranný dohľad v trvaní
3 (tri) roky, nakoľko obžalovaný už bol v minulosti dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin a znovu je mu ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom s prihliadnutím na jeho
osobu sú pochybnosti, či po výkone trestu povedie riadny život.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku súd uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. a), písm. b)
aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, ktoré potrvá kým to vyžaduje jeho účel.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci - 1 ks kuchynský
nôž G. K. B., ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu.