Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. august 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119011312
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8119011312.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a prísediacich Ing.

Márie Vrabcovej a Lýdie Csikyovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.08.2022 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
F. A., Z.. XX.XX.XXXX V. V., Č. J., K.. B. P. Č.. XXX, H.. Q.,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

dňa 06.03.2019 od času okolo 19.00 hod. v obci P., okr. Q. ako matka opustila svoje štyri maloleté deti

a to mal. V.. A.., Z.. XX.XX.XXXX, F.. F.. A.., Z.. XX.XX.XXXX, F.. A.. A.., Z.. XX.XX.XXXX T. F.. F..
A.., Z.. XX.XX.XXXX, o ktoré mala povinnosť sa starať a ktoré zanechala v chatrči bez súpisného a
orientačného čísla a to bezprostredne po tom, ako túto chatrč dňa 06.03.2019 predala F. Č. za sumu
550,- Eur, následne sama ihneď po zinkasovaní peňazí aj s ďalšími dvoma maloletými deťmi odišla do
rómskej osady v obci H., okr. Q., pričom maloletí V.. A.., F.. A.., A.. A.. T. F.. A.. boli dňa 07.03.2019
približne v čase okolo 09.00 hod. náhodne nájdené osobami, ktoré prišli vykonať búranie predmetnej
chatrče a ktoré nemali žiadnu vedomosť o prítomnosti maloletých detí v priestoroch uvedeného obydlia,

kde takýmto konaním vystavila F. A. svoje štyri maloleté deti nebezpečenstvu ublíženia na zdraví a to
bez toho, aby si tieto maloleté deti boli schopné zadovážiť pomoc,

t e d a

- opustila deti o ktoré má povinnosť starať sa a ktoré si nemohli zadovážiť pomoc, a vystavila ich
tým nebezpečenstvu ublíženia na zdraví a takýto čin spáchala závažnejším spôsobom konania - na
viacerých osobách,

č í m s p á c h a l a

zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. §
138 písm. j) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 206 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
výkon trestu podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad správaním
obžalovanej v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd zároveň u k l a d á obžalovanej obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov dňa 17.07.2019 obžalobu pod
sp. zn. 1Pv 140/19/7707 - 15 na obžalovanú F. A. pre skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete

výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátorka právne kvalifikovala ako zločin opustenia dieťaťa
podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j)
Trestného zákona.

Po prednese obžaloby prokurátorkou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.08.2022 bola

obžalovaná F. A. na tomto hlavnom pojednávaní poučená o tom, že ku skutku, ktorý sa jej kladie
za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení
urobila obžalovaná vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že je vinná zo
spáchania skutku, ktorý sa jej v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaná na všetky položené otázky

odpovedala ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky a
opatrovníka poškodených maloletých detí, ktorí navrhli vyhlásenie obžalovanej o vine prijať. Následne
súd vyhlásenie obžalovanej F. A. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej
totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257
ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní

a v kontexte priznania obžalovanej v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovanej.
Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní
vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a na hlavnom pojednávaní súd v rámci dokazovania
prečítal obsah listinných dôkazov.

Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovanej o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jej viny, uznal
obžalovanú za vinnú zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak, ako je tento skutok uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku, kedy obžalovaná v skutkovej vete opísaným konaním opustila deti, o
ktoré mala povinnosť sa starať a ktoré si nemohli zadovážiť pomoc a vystavila ich tým nebezpečenstvu
ublíženia na zdraví a takýto čin spáchala závažnejším spôsobom konania a to na viacerých osobách

(najmenej tri osoby), čím naplnila skutkovú podstatu zločinu opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovanej posúdil ako konanie v nepriamom úmysle,
pretože obžalovaná vedela, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného Trestným

zákonom, ktorým je záujem spoločnosti na riadnej starostlivosti o deti rodičom, a pre prípad, že ho
spôsobí, bola s tým uzrozumená /§ 15 písm. b) Trestného zákona/.

Zo správy o povesti obžalovanej vypracovanej v prípravnom konaní dňa 08.03.2019 Obcou P., v ktorej
má obžalovaná trvalý pobyt vyplýva, že maloleté deti bývali v chatrči, pokiaľ ju obžalovaná nepredala

susedovi a neodišla bývať s priateľom do obce H.. Terénni sociálni pracovníci rodinu navštevovali
pravidelne a počas ich návštev obžalovaná nebola opitá. Pokiaľ obžalovaná žila so svojím svokrom,
o deti sa starala. Potom si však našla priateľa a starostlivosť o deti zanedbávala a deti zostali samé
doma. Ak navštívili sociálni pracovníci domácnosť, deti boli samé a obžalovaná prichádzala domov
len doobeda. Rodina žila v skromných podmienkach. Obžalovaná mala „podmienku“ za záškoláctvo

jej dcéry T.. Rodina bola monitorovaná terénnymi sociálnymi pracovníkmi a pracovníkmi SPOD a SK.
Dňa 07.03.2019 rodinu navštívili terénni sociálni pracovníci a deti boli opäť samé doma a chatrč už bola
predaná, pričom nový majiteľ ju už rozoberal. Deti boli TSP vzaté na Obecný úrad v P. a na prenocovanie
si ich vzala ich staršia sestra.Obec P. svoju správu o povesti obžalovanej doplnila dňa 01.04.2019 a v nej uviedla, že obžalovaná je
vdova, má desať detí, z ktorých dve sú už plnoleté. Rodina bývala v murovanej chatrči v skromných
podmienkach. Obžalovaná občas požíva alkoholické nápoje. Správanie obžalovanej je dobré a v mieste

bydliska nemala žiadne problémy. Obžalovaná nebola prejednávaná komisiou verejného poriadku a
neboli jej uložené žiadne opatrenia.

ZosprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodinyX.vypracovanejdňa12.04.2019vyplýva,žeobžalovaná
bývalaspolusdeťmivmurovanejchatrčivosadevobciP..Sociálnasituáciavrodinebolanaveľminízkej

úrovni. Obžalovaná nemala záujem zlepšiť svoje bytové a sociálne podmienky. Hygiena bola taktiež na
slabej úrovni. Obaja rodičia maloletých detí požívali alkoholické nápoje. Obžalovaná mala v starostlivosti
sedem maloletých detí. Dňa 07.03.2019 kontaktovali úrad terénne sociálne pracovníčky obce P., ktoré
uviedli, že v mieste bydliska našli 4 maloleté deti A., ktoré sedeli v chatrči, ktorú miestni obyvatelia
rozoberali. Obžalovaná chatrč údajne opustila dňa 06.03.2019, keď ju predala a odišla do H. za svojim
druhom. Maloleté deti boli v chatrči samé, kým ich nenašli terénni sociálni pracovníci obce, ktorí uviedli,

že rodinu navštevovali posledné dva týždne každý deň, pretože obžalovaná ako matka maloletých detí
opúšťala domácnosť pravidelne. Maloleté deti jej odchody z domácnosti zo strachu zakrývali a odmietali
uviesť, kde sa ich matka nachádza. Od 07.03.2019 boli maloleté deti v starostlivosti ich staršej sestry,
ktorá ale ďalšiu starostlivosť o ne odmietla zabezpečovať a následne boli deti umiestené na základe
rozhodnutia súdu do Centra pre deti a rodiny E. O.. Z pohľadu ÚPSVaR ide o nezodpovednú matku, ktorá

starostlivosťodetinezvláda,nemázáujemjuriešiť,nepovažujetozasvojupovinnosťavinkriminovanom
čase svoje deti opustila.

ZosprávyFakultnejnemocnicespoliklinikouP..T..J.vyplynulo,žeobžalovanánebolahospitalizovanána
psychiatrickom oddelení ich nemocnice a nie je vedená ani na psychiatrickej ambulancii ich nemocnice.

Z aktuálnej lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaná má
evidované štyri záznamy o priestupkoch, z toho sú tri priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 10.02.2019, zo dňa 05.06.2020 a
zo dňa 30.07.2020 a jeden priestupok zo dňa 09.03.2021 spočívajúci v porušení zákazu vychádzania.

Z odpisu Registra trestov SR generovaného elektronicky ku dňu 17.08.2022 týkajúceho sa obžalovanej
vyplýva, že obžalovaná má doposiaľ evidované tri záznamy. Rozhodnutím Okresného súdu Prešov v
konaní vedenom pod sp. zn. 31T 7/2004 zo dňa 09.02.2005, právoplatným dňa 22.02.2005 bolo trestné
stíhanie podmienečne zastavené a obžalovaná sa v skúšobnej dobe osvedčila. Následne bola súdne

trestaná v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 33T 50/2018, ale výrok o treste bol zrušený v
rámci uloženého súhrnného trestu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5T 115/2018, ktoré
predstavuje v poradí tretí, a posledný záznam odpisu registra trestov obžalovanej.

Súd pripojil a na hlavnom pojednávaní v rámci vykonaného dokazovania prečítal podstatný obsah spisu

vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5T 115/2018, z ktorého vyplýva, že dňa 15.10.2018 bola
prokurátorkoutunajšejprokuratúrypodanáobžalobanaobžalovanúF.A.preskutokprávnekvalifikovaný
ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona. Trestným rozkazom vydaným dňa
06.02.2019,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa22.02.2019súduznalobžalovanúzavinnúzospáchania

skutku v zmysle podanej obžaloby a pri zachovaní právnej kvalifikácie skutku z podanej obžaloby jej
uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu v trvaní jedného roka za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého obžalovanej
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 33T 50/2018, ako aj všetky rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Uznesením zo dňa 14.03.2019, právoplatným dňa 02.04.2019 súd v súvislosti s uložením súhrnného
trestu započítal skúšobnú dobu od 16.12.2018 do 22.02.2019. Skúšobná doba tak uplynula 15.12.2019.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova

k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.

U obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa obžalovaná v priebehu prípravného
konania ako aj na hlavnom pojednávaní ku skutku priznala a svoj skutok aj úprimne oľutovala /§ 36 písm.
l) Trestného zákona/. Súd zdôrazňuje, že odsúdenie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5T
115/2018jedňom15.12.2021zahladenévzmysle§§50ods.6Trestnéhozákona,nakoľkosúddodvoch

rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie o tom, že sa obžalovaná nedosvedčila bez
toho, aby obžalovaná mala na tom vinu. Nakoľko súd nezistil existenciu žiadnej z priťažujúcich okolností
podľa § 37 Trestného zákona, súd pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami
1:0, postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody
stanovenú s ustanovení § 206 ods. 2 Trestného zákona (od troch rokov až do desať rokov) tak, že v
zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu a pri ukladaní trestu tak

vychádzalztaktoupravenejtrestnejsadzbytrestuodňatiaslobodyod3rokovaždo7rokova8mesiacov.

Súd zohľadnil postoj obžalovanej, ktorá sa k svojmu konania priznala a svoje konanie aj úprimne
oľutovala. Ďalej zohľadnil aj čas, ktorý uplynul od spáchania skutku a od podania obžaloby v tejto
trestnej veci, počas ktorého sa obžalovaná už nedopúšťala trestnej činnosti a až na drobné priestupky

viedla riadny život. Preto súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, teda na dolnej
hranici Trestným zákonom stanovenej sadzby a výkon tohto trestu jej podmienečne odložil, nakoľko
vzhľadom na osobu obžalovanej nie je potrebné, aby bol bezprostredne nariadený výkon trestu odňatia
slobody. Zároveň jej určil skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov, teda v maximálnej možnej výmere, ktorá
zodpovedá závažnosti konania, ktorého sa dopustila voči svojim štyrom maloletým deťom a ktoré má

povahuzločinuavrámciskúšobnejdobyjejuložilprobačnýdohľad,vrámciktoréhojejuložilobmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Súd pritom vychádzal
z toho, že obžalovaná je častou požívateľkou alkoholických nápojov, čo vyplynulo nielen zo správy
Obce P. ale aj zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. a alkohol bol aj jedným z motívov jej
konania spočívajúceho predať rodinný dom a odísť k priateľovi bez toho, aby zabezpečila starostlivosť

o svoje deti, ktoré nechala v mieste bydliska s tým, že k tomuto rozhodnutiu, ako sama uviedla vo
svojej výpovedi v prípravnom konaní dospela po požití alkoholických nápojov. Uvedené obmedzenie
má preventívny charakter a má zabrániť v páchaní trestnej činnosti v súvislosti s požívaním alkoholu.
Zároveň jej súd vzhľadom na zlú sociálnu situáciu a životnú úroveň, ktorá bola tiež jednou z príčin jej
konania uložil v rámci probačného dohľadu povinnosť spočívajúcu v príkaze sa zamestnať alebo sa

preukázateľneuchádzaťozamestnanie.Uvedenápovinnosťbudemaťzpohľadusúduvýchovnýúčinok,
pretože jednak prinúti obžalovanú opätovne získať pracovné návyky a jednak zamestnanie obžalovanej
bude predstavovať príjem pre ňu a jej rodinu a predíde prípadnej trestnej činnosti v budúcnosti, ktorá by
plynula z jej nízkej sociálnej úrovne, čo bola jedna z príčin aj tejto trestnej činnosti.

Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Nakoľko opatrovník poškodených maloletých detí si náhradu škody neuplatnil, súd o škode týmto
rozsudkom nerozhodoval.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.