Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200406
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4020200406.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo
akcionárov "Ipeľ" Balog nad Ipľom, so sídlom Hlavná 282, Balog nad Ipľom, zastúpený: Advokátska
kancelária Nyúl s.r.o., so sídlom Ul. kpt. Jaroša 738/4, Levice, IČO: 53 875 303, proti žalovanému:
Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt Nýrovce 203, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Nýrovce 203, obaja zastúpení: JUDr. Danica
Sitárová, advokátka, so sídlom Nám. Hrdinov 13, Levice, IČO: 42 206 570, o správnej žalobe proti
rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP6-2020/026729-002 zo dňa 29.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OOP6-2020/026729-002 zo dňa 29.07.2020 r u š í a vec v
r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

Žiadatelia A. B. a C. B., prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne D. E. F., požiadali listom zo

dňa 02.01.2019, doručeným dňa 18.01.2019, Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor o vznik
podnájomného vzťahu k určeným pozemkom podľa §12a zákona č. 504/2003 Z. z. Žiadatelia k
podaniu, ktoré obsahovalo predpísané náležitosti podľa §12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z. doložili
prílohy uvedené v §12a ods. 9 tohto zákona a to: zoznam poľnohospodárskych pozemkov vo svojom
vlastníctve, vrátane názvu katastrálneho územia, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, žiadosť o uzatvorenie
podnájomnej zmluvy zo dňa 24.10.2018 – 2x, zmluva o nájme zo dňa 03.09.2008 a výpoveď nájomnej
zmluvy zo dňa 28.12.2017 preukázateľne doručenú 29.12.2017 – 2x, návrh na umiestnenie pozemku,

na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah, ďalej doručili osvedčenie budúceho nájomcu o zápise do
evidencie SHR, potvrdenie o pridelení identifikačného čísla – IČO, fotokópiu nájomnej zmluvy medzi
Poľnohospodárskym družstvom akcionárov „Ipeľ“ Balog nad Ipľom a A. B., fotokópiu Osvedčenia o
dedičstve 16D 177/2005, D not 177/2005, fotokópiu Osvedčenia o dedičstve 10D/59/2007, D not 72/07,
výpisyzlistovvlastníctvač.XXXX,XXXX,XXX,XXXX,XXX,XXX,XXXX,XXX,XXX,XXXX,XXX,XXXX,
XXXX, XXX, návrh na uzavretie novej nájomnej zmluvy – odpoveď- 2x a splnomocnenie pre D. E. F..

Z dôvodu, že ku konaniu nebola doložená nájomná zmluva medzi nájomcom a C. B.,
Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „OU-LV-PLO“) rozhodnutím č. OU-LV-
PLO-2019/004004-002 zo dňa 18.02.2019 prerušil konanie a vyzval splnomocnenú zástupkyňu, aby
v lehote 30 dní doručila správnemu orgánu požadovanú listinu. Splnomocnená zástupkyňa listomdoručeným dňa 07.03.2019 oznámila prvostupňovému správnemu orgánu, že pravdepodobne kvôli
strate nie je možné doložiť požadovanú zmluvu. Doložila však sprievodný list, ktorý Poľnohospodárske
družstvo akcionárov „Ipeľ“ Balog nad Ipľom (ďalej len „nájomca“) adresovalo menovanému v súvislosti

s uzatváraním nájomnej zmluvy v roku 2008. Zároveň doručila výpisy z účtu menovaného za vyplatené
nájomné za roky 2014-2018.

Dňa 27.03.2019 C. B. doručil čestné prehlásenie, že medzi ním a Poľnohospodárskym družstvom
akcionárov „Ipeľ“ Balog nad Ipľom bol uzatvorený nájomný vzťah od 01.01.2009 na dobu 10 rokov.

Zároveň čestne prehlásil, že zmluva bola podpísaná dňa 03.09.2008 na celkovú výmeru prenajatých
pozemkov 1,85 ha. Pozemky sa nachádzali na LV č. XXXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX,
ktoré nadobudol na základe dedičstva po svojich právnych predchodcoch E. G. a G. G..

OU-LV-PLO listom č. OU-LV-PLO-2019/004004-005 zo dňa 29.03.2019 upovedomil Poľnohospodárske

družstvo akcionárov „Ipeľ“ Balog nad Ipľom o začatí konania vo veci vydania rozhodnutia o vzniku
podnájomného vzťahu podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. v prospech žiadateľov.

Dňa 31.05.2019 vykonal prvostupňový správny orgán terénnu ohliadku za účasti pracovníkov OU-LV-

PLO na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy za účelom zistenia skutočného druhu pozemku E-
KN parciel č.1270 (TTP, v CKN stave ostatná plocha), 1424/3 (ostatná plocha, v C-KN stave orná
pôda), 448/1 (orná pôda, v C-KN stave ostatná plocha a zastavaná plocha), 1246 (TTP, v C-KN stave
ostatná plocha), 1407/1 (vodná plocha, v C-KN stave orná pôda) , 1258 (TTP, v C-KN stave ostatná
plocha), 1254 (TTP, v C-KN stave ostatná plocha) a 1423/23 (ostatná plocha, v C-KN stave orná pôda).

Prvostupňový správny orgán na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy do zápisnice uviedol, že vyššie
uvedené parcely nezodpovedajú stavom ani účelom využívania poľnohospodárskej pôde a sú vhodné
na preradenie do ostatnej plochy. Na základe záverov terénnej ohliadky sa teda preukázalo, že sa
v týchto prípadoch nejedná o poľnohospodárske pozemky, ktoré je možné vyčleniť v zmysle ust. § 12a
zákona č. 504/2003 Z. z. ako podnájomný pozemok.

Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor opätovne dňa 26.06.2019 listom č. OU-LV-
PLO-2019/004004-013 zaslal účastníkom konania pozvánku na prerokovanie návrhu na umiestnenie
pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah na deň 09.07.2019. Správny orgán na konanom

stretnutí oboznámil účastníkov konania s doterajším priebehom konania a dal im možnosť vyjadriť sa
v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku, vyzval účastníkov konania, aby sa dohodli na lehote na
vypratanie pozemku, vyzval účastníkov konania, aby sa dohodli na polohe umiestnenia pozemku, na
ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah, vyzval nájomcu v zmysle ust. § 12a ods. 11 zákona č. 504/2003 Z.
z., aby predložil správnemu orgánu nájomné zmluvy na pozemky, na ktorých má vzniknúť podnájomný

vzťah. Zo zápisnice z pracovného stretnutia zo dňa 09.07.2019 je zrejmé, že náklady na vyhotovenie
rozdeľovacieho plánu hradia obidve strany rovnakým dielom v zmysle § 12a ods. 5 zákona č. 504/2003
Z. z. Účastníci konania sa však nedohodli na polohe umiestnenia pozemku, na ktorom má vzniknúť
podnájomný vzťah. Primerané umiestnenie podnájomného pozemku preto určil OU-LV-PLO na C-KN
parcele č. XXXX/X v kat. území H., v užívacom bloku Nýrovce č. 6801/1, ktorý užíva nájomca, konkrétne

na E-KN parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X I. XXXX/X v zmysle grafickej
prílohy zápisnice. Ďalej je zo zápisnice zrejmé, že účastníci konania sa nedohodli na termíne vypratania
pozemku. Preto OU-LV-PLO uviedol, že termín určí v rozhodnutí o vzniku podnájomného vzťahu, a to
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, alebo do 30 dní od zberu úrody, podľa toho čo nastane neskôr.

Následne OU-LV-PLO vydal rozhodnutie č. OU-LV-PLO-2019/004004-015 zo dňa 16.07.2019, ktorým
prerušilkonanieavyzvalžiadateľovprostredníctvomsplnomocnenejzástupkyneJUDr.DaniceSitárovej,
aby do 90 dní doplnila rozdeľovací plán spolu s dokladom o úhrade nákladov za tento rozdeľovací plán,
a aby zabezpečila vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne. Zároveň prvostupňový správny orgán

upozornil žiadateľov, že ak v určenej lehote žiadosť nedoplnia, OU-LV-PLO konanie podľa ust. § 12a
ods. 11 zákona č. 504/2003 Z. z. a ust. § 30 ods.1 písm. d) správneho poriadku zastaví.Dňa 14.08.2019 boli do spisu zo strany žiadateľov doplnené požadované doklady, a to rozdeľovací plán
na podnájomný pozemok č. XXXX/X-3, doklad o úhrade nákladov za tento rozdeľovací plán a protokol
o vytýčení a prevzatí podnájomného pozemku v teréne.

OU-LV-PLO listom č. OU-LV-PLO-2019/004004-017 zo dňa 22.08.2019 v zmysle ustanovenia § 33 ods.
2 správneho poriadku upovedomil účastníkov konania prostredníctvom ich splnomocnených zástupcov
a dal im možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu jeho

zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Splnomocnený zástupca Poľnohospodárskeho družstva akcionárov „Ipeľ“ Balog nad Ipľom Mgr. Peter
Nyúl doručil svoje vyjadrenie dňa 02.09.2019, v ktorom uviedol:

V bode 1. nesúhlasí s vydaním náhradného pozemku na celú žiadanú výmeru, pretože družstvo
neprevzalo v roku 2008 do užívania všetky parcely uvedené v nájomnej zmluve. Žiadatelia v čase
uzavretianájomnejzmluvyneodovzdalidružstvudoužívaniavšetkyparcelyuvedenévnájomnejzmluve.
V bode 2. družstvo sa nebráni vydať náhradný pozemok za spoluvlastnícke výmery parciel č. XXXX,

XXXX I. XXXX, ktoré užívalo.

V bode 3. podľa názoru družstva k ostatným pozemkom žiadateľov nie je daná pasívna legitimácia
družstva v konaní, žiadatelia sa majú domáhať vymerania od tých užívateľov, ktorí od roku 2008 užívajú
ich pozemky bez nájomnej zmluvy.

V bode 4. družstvo žiada doplniť dokazovanie o potvrdenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, kto
podal jednotnú žiadosť o platbu na rok 2008 za ostatné pozemky žiadateľov neuvedené v bode 2. tohto
vyjadrenia.

V bode 5. družstvo poukazuje na to, že nie všetky pozemky, ktoré sú uvedené v žiadosti o vznik
podnájomného vzťahu boli predmetom nájomnej zmluvy z roku 2008.

V bode 6. družstvo namieta aj vydanie jedného náhradného pozemku - ornej pôdy nakoľko pozemky
žiadateľky sú v katastri vedené ako vodná plocha, TTP a ostatná plocha.

Žiadatelia sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrili prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne listom zo
dňa 24.09.2019, doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 26.09.2019, v ktorom uvádzajú,
že trvajú na svojom stanovisku prezentovanom na stretnutí dňa 09.07.2019. Ďalej uvádzajú, že
nájomnú zmluvu žiadatelia uzavreli s nájomcom dňa 03.09.2008. Pozemky, ktoré sú predmetom

uvedenej nájomnej zmluvy nájomca užíval už pred rokom 2008, za života právnych predchodcov
žiadateľov. Nájomca uhrádzal žiadateľom dohodnuté nájomné v celom rozsahu, čím je podľa ich názoru
preukázané, že nájomca tieto pozemky v celom rozsahu aj užíval. Ako dôkaz priložili výpisy z účtu –
úhrada nájomného za roky 2013, 2014, 2015, 2016, 2017 a 2018. Na záver žiadatelia uvádzajú, že im
nájomca navrhol, že ak vezmú svoju žiadosť o uzavretie podnájomnej zmluvy späť, je ochotný s nimi

uzavrieť nájomnú zmluvu na predmetné pozemky vo výmere, ako bola dohodnutá v nájomnej zmluve
zo dňa 03.09.2008.

Následne prvostupňový správny orgán dňa 10.10.2019 vydal rozhodnutie OU-LV-

PLO-2019/004004-023, ktorým rozhodol o vzniku podnájomného vzťahu na pozemok č. XXXX/X-3 v
kat. území H. o výmere 35.773 m2 podľa ustanovenia § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 21.10.2019, nájomca –

Poľnohospodárske družstvo akcionárov „Ipeľ“ Balog nad Ipľom prostredníctvom splnomocneného
zástupcu Mgr. Petra Nyúla odvolanie.Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát (ďalej len „OU-NR-OOP-PR“)
ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. OU-NR-OOP6-2020/006419-002 zo dňa
10.01.2020 v zmysle ust. § 59 ods. 3 správneho poriadku zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a

rozhodnutie.

V ďalšom konaní si OU-LV-PLO zabezpečil z Okresného úradu Levice, katastrálneho odboru listy
vlastníctva s bonitami vlastníckych pozemkov žiadateľov, ako aj parciel, kde je umiestnený podnájomný
pozemok. Z dôvodu vyššej bonity podnájomného pozemku znížil výmeru podnájomného pozemku a do

sumárnej výmery nezahrnul E-KN parcely č. XXXX, XXX/X I. XXX/X, ktoré neboli uvedené v nájomných
zmluvách z roku 2008. Následne určil sumárnu výmeru podnájomného pozemku spolu pre oboch
žiadateľov na 29.477 m2. Rozhodnutím č. OU-LV-PLO1-2020/001527-032 zo dňa 30.03.2020 správny
orgán prerušil konanie a vyzval žiadateľov na doplnenie aktualizovaného rozdeľovacieho plánu na parc.
č.XXXX/X-3ovýmere29.476,76m2azabezpečenievyčleneniatohtopodnájomnéhopozemkuvteréne.
Prílohami rozhodnutia sú tabuľky stanovenia výmery podnájomného pozemku č. XXXX/X-3 pre A. B.

a pre C. B..

Dňa 07.04.2020 bol OU-LV-PLO doručený rozdeľovací plán č. 21/2019 zo dňa 31.03.2020 spolu s
protokolom o vytýčení a prevzatí podnájomného pozemku.

Následne prvostupňový správny orgán po upovedomení účastníkov konania podľa § 33 správneho
poriadkuvydaldňa06.05.2020rozhodnutieč.OU-LV-PLO1-2020/001527-036,ktorýmrozhodolovzniku
podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z. na podnájomný pozemok C-KN
parc. č. XXXX/X-3 o výmere 29.477 m2 v kat. území H. (829 901). Zároveň určil, že podnájomný vzťah

vzniká za pozemky v kat. území H. vo vlastníctve žiadateľov.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v jeho podstatnej časti zhrnul priebeh administratívneho konania
tak, ako je to uvedené v časti I. tohto rozhodnutia.

V ďalšej časti žalovaný zosumarizoval dôvody odvolania žalobcu, ku ktorým uviedol, že správny orgán
prvého stupňa vychádzal zo starostlivo zisteného skutkového stavu veci, ako aj právneho posúdenia.
K jednotlivým odvolacím dôvodom žalovaný uviedol, že medzi aktérmi bola uzatvorená dňa 03.09.2008
riadna nájomná zmluva. Pre A. B. na pozemky vedené na LV č. XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXX, XXX,
XXX, XXXX a pre C. B. na pozemky vedené na LV XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX. Tieto

nájomné zmluvy potvrdzujú, že Poľnohospodárske družstvo akcionárov „Ipeľ“ Balog nad Ipľom berie
do nájmu pozemky na účely vykonávania poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku a tieto
pozemky sú evidované na príslušných LV v kat. území H.. Nájomca si celé obdobie trvania nájomných
zmlúv plnil záväzky vyplývajúce z týchto nájomných zmlúv, t. j. platil nájomné za celú prenajatú výmeru,
čím vlastne potvrdzoval skutočnosť, že tieto pozemky užíva.

Čo sa týka dôkazu odvolateľa, že v žiadosti o platbu za rok 2008 adresovanú Pôdohospodárskej
platobnej agentúre (ďalej len „PPA“) sú uvedené len 2 užívateľské bloky, v ktorých sa nachádzajú len
vyššie uvedené tri E-KN parcely, ktoré odvolateľ užíva a zisťovania, kto v skutočnosti užíva nehnuteľnosti

navrhovateľov, konajúci orgán konštatuje, že v danom prípade je tento dôkaz – žiadosť o platbu za rok
2008 právne irelevantný, nakoľko odvolateľ užíva tieto užívateľské bloky od roku 1998, t. j od rozdelenia
užívania poľnohospodárskej pôdy po bývalom Roľníckom družstve Kuraľany (v roku 1999 vyhlásený
konkurz na RD Kuraľany a vymazané z obchodného registra 2008), kedy si užívateľské subjekty medzi
seba rozdelili užívanú výmeru.

K namietanej pasívnej legitimácii žalobcu v konaní žalovaný uviedol, že pre správny orgán sú
relevantným dôkazom pasívnej legitimácie už uvedené nájomné zmluvy ako aj skutočnosť, že žalobcana základe týchto nájomných zmlúv aj plnil svoje záväzky a počas trvania nájomného vzťahu tieto
nespochybnil.

Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalovaný
uviedol, že pre konanie samotné je právne irelevantné zisťovať, kto podal žiadosť o platbu za rok 2008 za
ďalšie pozemky navrhovateľov, nakoľko navrhovatelia mali uzatvorené nájomné zmluvy s odvolateľom,
ktoré vypovedali v súlade so zákonom č. 504/2003 Z. z., čo bolo podmienkou konania podľa § 12a ods.

1 tohto zákona.

V odvolaní odvolateľ poukazuje na nepreskúmateľnosť primeranosti pozemkov navrhovateľov, nakoľko
z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, ako správny orgán vypočítal a upravil výmery E-KN
parciel vo vlastníctve navrhovateľov v porovnaní s BPEJ podnájomného pozemku. V tejto súvislosti

odvolací orgán uvádza, že z dokladov založených v spisovom materiály vyplýva, že výmery boli
upravované podľa bonít poskytnutých na základe žiadosti správneho orgánu. OU-LV-PLO listom č.
OU-LV-PLO1-2020/001530-026 zo dňa 20.02.2020 požiadal Okresný úrad Levice katastrálny odbor o
vyhotovenie výpisov z listov vlastníctva s kódom BPEJ na jednotlivé parcely, kde boli uvedené parcely
vo vlastníctve navrhovateľov ako aj parcely, na ktorých bol vytýčený podnájomný pozemok.

Dňa 10.03.2020 boli správnemu orgánu doložené požadované výpisy z listov vlastníctva s kódmi BPEJ.
V spisovom materiáli sa nachádza tabuľka hodnoty parciel navrhovateľov a parciel, na ktorých mal
byť umiestnený podnájomný pozemok, spolu s výmerami. K námietke odvolateľa, že nie je možné
vydať jeden podnájomný pozemok viacerým žiadateľom spoločne uvádza, že v zákone č. 504/2003

Z. z. nie je striktne uvedené, že v prípade, ak o postup podľa § 12a požiadajú viacerí vlastníci spolu,
ktorí disponujú dostatočnou výmerou svojho vlastníctva, musia vždy dostať samostatne svoj vlastný
podnájomný pozemok.

K namietanej absencii zisťovania nájomnej zmluvy k parcelám, na ktorých je umiestnený podnájomný

pozemok, žalovaný uviedol, že žalobca bol dňa 09.07.2019 vyzvaný na doloženie nájomných zmlúv na
predmetné pozemky, pričom v stanovenej lehote tieto nepredložil a až do vydania druhého rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa správnemu orgánu neoznámil skutočnosť, že na parcely, kde je
umiestnený podnájomný pozemok, nemá s vlastníkmi týchto parciel uzatvorenú nájomnú zmluvu.

Napokon k namietanému zneniu výroku IV. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalovaný
uviedol, že text tohto výroku vyplýva z textu ust. § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. platného v čase
podania návrhu.

Na základe uvedeného dospel žalovaný k záveru, že postup správneho orgánu netrpel takými vadami,
ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť a správnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa,
a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu

Žalobca v podanej žalobe namietal, že rozhodnutie správneho orgánu prvej inštancie a žalovaného

vychádzajúznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledok
nesprávnerozhodnutievoveci.Správnyorgánprvejinštancieažalovanýnevykonalidôkazypotrebnéna
zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

Žalobca nesúhlasí s vydaním podnájomného pozemku za celú žiadanú výmeru 29.477 m2, pretože v
roku 2008 - v roku uzavretia nájomnej zmluvy so žiadateľmi, neprevzalo do užívania všetky parcely
uvedené v nájomných zmluvách. Žiadatelia v čase uzavretia nájomných zmlúv neodovzdali družstvu doužívania všetky parcely uvedené v nájomných zmluvách. Nie je právne rozhodujúce, že počas trvania
nájomnej zmluvy žalobca platil nájomné za celú prenajatú výmeru, v tomto smere vychádza rozhodnutie
žalovaného z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Správny orgán prvej inštancie a žalovaný nevykonali dôkazy potrebné na zistenie - najmä kto bol
užívateľom ostatných nehnuteľností uvedených v žiadosti žiadateľov v roku 2008 a v roku 2019.

Vo vzťahu k ostatným pozemkom vo vlastníctve žiadateľov nie je daná pasívna legitimácia žalobcu v
správnom konaní, t. j. žiadatelia sa môžu domáhať vrátenia a prevzatia pozemkov, resp. vymerania
náhradnéhopozemkuodtýchužívateľov,ktoríužívalivroku2008,resp.terazužívajúichďalšiepozemky
bez nájomnej zmluvy.

Žalobca v podaní zo dňa 28.08.2019 žiadal doplniť dokazovanie o potvrdenie Pôdohospodárskej

platobnej agentúry, kto podal jednotnú žiadosť o platbu na rok 2008 za ďalšie pozemky v k. ú. H. vo
vlastníctve žiadateľov

Správny orgán prvej inštancie a žalovaný tento dôkaz nevykonali, pričom zistenie skutočného užívateľa

týchto pozemkov je rozhodujúce pre správne právne posúdenie veci.

Žalobca namieta nepreskúmateľnosť primeranosti pozemkov vo vlastníctve žiadateľov a podnájomného
pozemku. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že pri jednotlivých parcelách uvedených v bode
II. výroku rozhodnutia správneho orgánu prvej inštancie ako dospel správny orgán prvej inštancie a

žalovaný k upravenej výmere podielu podľa primeranosti.

Z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť hodnotu pozemkov podľa BPEJ vo vlastníctve žiadateľov
jednotlivo a hodnotu podnájomného pozemku, a preto žalobca nesúhlasí s tým, že náhradný pozemok

je v primeranej bonite.

Okruh pozemok vo vlastníctve žiadateľov A. B. a C. B. nie je totožný a z napadnutého rozhodnutia
žalovaného nie je možné zistiť, že z celkovej výmery spoločného podnájomného pozemku č. XXXX/X-3
o výmere 29.477 m2 aká výmera pripadá podľa bonity na A. B. samostatne a na C. B. samostatne. Z

dôvodu určitosti výroku o vzniku podnájomného vzťahu nie je možné vydať jeden podnájomný pozemok
viacerým žiadateľom spoločne.

Správny orgán prvej inštancie a žalovaný opomenuli zistiť nájomný vzťah medzi vlastníkmi parciel pod
podnájomným pozemkom a žalobcom. V tomto smere chýbajú podstatné skutkové zistenia správneho

orgánu prvej inštancie a žalovaného. Nie je správny právny názor správneho orgánu prvej inštancie a
žalovaného, že vyššie menovaní vlastníci parciel pod podnájomným pozemkom, s ktorými žalobca nemá
uzavretú nájomnú zmluvu, nie sú dotknutí v tomto konaní a nemusia byť účastníkmi tohto správneho
konania. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie výsluchom J. G. a K. L. na uvedené okolnosti, správny
orgán prvej inštancie a žalovaný tento dôkaz nevykonali.

V bode IV. výroku rozhodnutia správneho orgánu prvej inštancie v prvej zarážke správny orgán prvej
inštancie uvádza, že právo užívania podnájomného pozemku platí na čas, kým má nájomca prenajaté
pozemky, na ktorých vzniká podnájomný vzťah.

Tam, kde neexistuje platný nájomný vzťah, nemôže vzniknúť ani rozhodnutím platný podnájomný vzťah.

Logicky podnájomný vzťah k náhradnému pozemku môže vzniknúť len v prípade existencie nájomného

vzťahu k takémuto pozemku. Podnájomný vzťah je vždy odvodený vzťah od nájomného vzťahu.

Žiadateľmi navrhnutý podnájomný pozemok nie je spôsobilým podnájomným pozemkom z dôvodu
absencie nájomného vzťahu medzi žalobcom a všetkými vlastníkmi parciel pod podnájomnýmpozemkom, preto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvej inštancie a žalovaného je vecne
nesprávne.

V danom konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že medzi žalobcom a vlastníkmi parciel pod
podnájomným pozemkom vznikol nájomný vzťah postupom podľa § 12a ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.

Na základe uvedených skutočností sa preto žalobca domáhal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

IV. Zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení k žalobe

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.01.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol, že medzi A. B. a žalobcom bola uzatvorená dňa 03.09.2008 riadna
nájomná zmluva od 01.01.2009 na dobu 10 rokov, na pozemky v k. ú. H., vedené na LV č. XXXX, XXXX,
XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX o celkovej výmere 17.658 m2. Rovnako medzi C. B. a žalobcom

bola nájomná zmluva uzatvorená dňa od 01.01.2009 na dobu 10 rokov, na pozemky v k. ú. H., vedené na
LV XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX o celkovej výmere 18.486 m2. Nájomca si celé obdobie
trvania nájomnej zmluvy plnil záväzky vyplývajúce z týchto nájomných zmlúv, t. j. platil nájomné za celú
prenajatú výmeru, čím potvrdzoval skutočnosť, že tieto pozemky užíva, čo potvrdzujú aj výpisy z účtu
C. B. za vyplatené nájomné za roky 2014-2018. Navyše podľa vyjadrenia prenajímateľov zo dňa zo

dňa 24.09.2019, doručeného dňa 26.09.2019 a zo dňa 04.11.2019, doručené na správny orgán dňa
04.11.2019, žalobca v čase konania na okresnom úrade prenajímateľom ponúkol uzatvoriť nájomnú
zmluvu na pozemky v pôvodnej výmere v zmysle nájomnej zmluvy z roku 2008 za podmienky, že svoju
žiadosť vezmú späť.

Pre správny orgán je relevantným dôkazom pasívnej legitimácie účastníka konania nájomná zmluva a
to, že si nájomca plnil záväzky vyplývajúce z tejto nájomnej zmluvy a žiadnym spôsobom za celé obdobie
platnosti túto nájomnú zmluvu nespochybnil.

Žalovaný konštatuje, že nie je potrebné zisťovať, kto bol užívateľom ostatných nehnuteľností uvedených
v žiadosti žiadateľov v roku 2008 a 2009, resp. kto podal žiadosť o platbu za rok 2008 za tieto pozemky,
nakoľko navrhovatelia mali uzatvorené nájomné zmluvy s odvolateľom, ktoré vypovedali v súlade so
zákonom č. 504/2003 Z. z., čo bolo podmienkou konania podľa § 12a ods. 1 tohto zákona. Ďalej
žalovaný poukazuje, že pre správny orgán sú relevantným dôkazom pasívnej legitimácie účastníka

konania vyššie uvedené nájomné zmluvy a to, že nájomca plnil záväzky vyplývajúce z týchto nájomných
zmlúv a žiadnym spôsobom za celé obdobie tieto nájomné zmluvy nespochybnil a snažil sa uzatvoriť
nové nájomné zmluvy na takú istú výmeru.

Žalovaný uvádza, že z dokladov založených v spisovom materiály vyplýva, že výmery boli upravované
podľa bonít poskytnutých Okresným úrad Levice, katastrálnym odborom, ktorý vyhotovil výpisy z listov
vlastníctva s kódom BPEJ na jednotlivé parcely, kde boli uvedené parcely vo vlastníctve navrhovateľov
ako aj parcely, na ktorých bol vytýčený podnájomný pozemok. Dňa 10.03.2020 boli správnemu orgánu
doložené požadované výpisy z listov vlastníctva s kódmi BPEJ. Prvostupňový správny orgán na

podklade Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z. z. o určení
hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav a jej prílohy č. l určil primeranosť
podnájomného pozemku a upravil pôvodnú výmeru žiadateľa 35.772,92 m2 na základe hodnoty parciel
žiadateľov a hodnoty podnájomného pozemku tak, že výmeru znížil o 6.296,16 m2 na výmeru 29.476,76
m2, ktorá zodpovedá hodnote navrhovaného podnájomného pozemku. V spisovom materiáli sa

nachádza tabuľka hodnoty parciel navrhovateľov a parciel, na ktorých mal byť umiestnený podnájomný
pozemok, spolu s výmerami. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že žalobca mal možnosť oboznámiť
sa s podkladmi rozhodnutia v zmysle ust. § 33 správneho poriadku a vyjadriť sa k nim v lehote 10 dní
od doručenia.K námietke odvolateľa, že nie je možné vydať jeden podnájomný pozemok viacerým žiadateľom

spoločne žalovaný uvádza, že v zákone č. 504/2003 Z. z. nie je striktne uvedené, že v prípade, ak
o postup podľa § 12a požiadajú viacerí vlastníci spolu, ktorí disponujú dostatočnou výmerou svojho
vlastníctva, musia vždy dostať samostatne svoj vlastný podnájomný pozemok. Navyše v tomto prípade
sa jedná o rodinných príslušníkov.

Prvostupňový správny orgán vyzval v zápisnici z jednania č. OU-LV-PLO-2019/004004-014 zo dňa
09.07.2019 na doloženie nájomných zmlúv v lehote do 15 dní na pozemky, kde má byť umiestnený
podnájomný pozemok. Nájomca v danej lehote nájomné zmluvy nedoložil a ani do vydania druhého
rozhodnutia správnemu orgánu neoznámil skutočnosť, že na parcely, kde je umiestnený podnájomný
pozemok nemá s vlastníkmi týchto parciel uzatvorenú nájomnú zmluvu. Skutočnosť, že na parcely,
kde je umiestnený podnájomný pozemok nemá s vlastníkmi týchto parciel uzatvorenú nájomnú zmluvu,

nájomca oznámil až v odvolaní voči druhému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný
k danej skutočnosti uvádza, že dňa 06.12.2018 bol schválený zákon č. 2/2019 účinný od 01.02.2019,
ktorý novelizoval zákon č. 504/2003 Z. z. okrem iných aj prvú vetu ust. § 12a ods. 1 nasledovne: „Ak
nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez
nájomnej zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s

vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ“) uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú
zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite“. Je
nesporne preukázané, že vyššie uvedené E-KN parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X patria
do kultúrneho dielu 6801/1 a sú v užívaní žalobcu, čo potvrdzuje sám žalobca.

Text uvedený v ods. IV. výroku napadnutého rozhodnutia o čase platnosti podnájomného pozemku
vyplýval z textu ust. § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. platného v čase podania návrhu. Žalovaný
je toho názoru, že v tomto prípade je dodržané ustanovenie zákona o tom, že podnájomná zmluva má
byť uzatvorená k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu. Táto právna úprava bola prijatá

v zákone č. 504/2003 Z. z. nedávno, a to novelou zákona č. 2/2019, nakoľko pôvodná aplikačná prax
ust. § 12a ods. 1 tohto zákona ukázala takmer nemožnosť vzniku podnájomného vzťahu k pozemkom,
ktoré má nájomca prenajaté z dôvodu rozdrobenosti vlastníctva a uzatvárania nájomných zmlúv nie na
parcelu, ale na spoluvlastnícke podiely a z toho dôvodu zákonodarca novelou zákona č. 2/2019 upravil
znenie ust. § 12a ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z..

V. Ďalší priebeh súdneho konania

Tunajší súd uznesením č. k. 26S/44/2020 – 39 zo dňa 08.02.2021 pribral v súlade s ust. § 32 ods. 3

písm. a) SSP do konania účastníkov administratívneho konania (žiadateľov) A. B. a C. B.. Obaja pribratí
účastníci zaslali súdu vyjadrenie k žalobe, ktoré je obsahovo totožné, a z ktorého vyplýva, že s podanou
žalobu nesúhlasia. Uvádzajú, že žalobca užíva ich pozemky už od roku 1998, keď ich prevzal po zániku
RD Kuraľany. Žalobca nikdy nenamietal, že by neužíval všetku pôdu, t. j. v rozlohe aká je uvedená
v nájomných zmluvách. To vyplýva aj zo skutočnosti, že počas správneho konania im žalobca ponúkol

uzatvoriť novú nájomnú zmluvu na pozemky vo výmere aká bola uvedená v pôvodných nájomných
zmluvách, ktoré žiadatelia vypovedali.

Žalobca bol v priebehu správneho konania nečinný, keď správnemu orgánu nepredložil nájomné zmluvy

na pozemky, na ktorých bol určený podnájomný vzťah, čím úmyselne spôsoboval prieťahy a snažil sa
zabrániť vlastníkom domôcť sa práva užívať ich pozemky.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, ako súd vecne a miestne príslušný, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného jepotrebné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie pre jeho
nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie.

Podľa § 12a ods. 1 veta prvá zák. č. 504/2003 Z. z. v znení jeho zmien a doplnkov, ak nájomca
užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej
zmluvy a pozemok je neprípustný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný
s vlastníkom uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom

obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite.

Podľa ods. 2 cit. ust. nájomca je povinný uzatvoriť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu
podľa ods. 1 za podmienok a na čas, na ktorý má pozemky prenajaté od ich vlastníka alebo správcu,
pričom prednostne uzatvorí podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté od fondu. Doterajší

prenajímateľ takéto pozemky môže dať do užívania inej osobe. Súčasťou podnájomnej zmluvy podľa
ods. 1 je rozdeľovací plán podľa ods. 11, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

Podľa ods. 8 cit. ust. ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú
zmluvu podľa ods. 2 do 60 dní od podania žiadosti podľa ods. 1, doterajší prenajímateľ požiada okresný

úradovydanierozhodnutia,ževznikápodnájomnývzťahkurčenýmpozemkom vprospechdoterajšieho
prenajímateľa.

Podľa ods. 12 cit. ust. rozhodnutie podľa odseku 8 okrem všeobecných náležitostí obsahuje
určenie času platnosti rozhodnutia,

označenie pozemku, na ktorý vzniká podnájomný vzťah,
príslušnú sumu nákladov spojených s vyčlenením podnájomného pozemku v teréne a vyhotovením
rozdeľovacieho plánu, ktorú má uhradiť nájomca doterajšiemu prenajímateľovi podľa odseku 5 s lehotou
splatnosti 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia,

najneskoršiu lehotu, do ktorej má nájomca vypratať pozemky.

Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci
a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 cit. zák. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami

účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Správnysúduvádza,žepriebehadministratívnehokonania,vrátanerozhodnutívňomvydaných,popísal
v časti I. tohto rozsudku, a preto nebude tieto skutočnosti opakovane uvádzať.

Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (zo dňa 06.05.2020) vyplýva, že správny orgán vo
výroku I. rozhodol o vzniku podnájomného vzťahu v prospech žiadateľov A. B. a C. B. na pozemkoch
v k. ú. H. podnájomný pozemok č. XXXX/X-3 o výmere 29.477 m2, a to podľa § 12a ods. 8 zák. č.
504/2003 Z. z.

V časti výroku II. správny orgán popísal a uviedol, za ktoré pozemky vo vlastníctve žiadateľov
podnájomný vzťah vznikol, pričom správny orgán samostatne identifikoval pozemky vo vlastníctve A.
B. a samostatne u C. B..

V časti III. rozhodnutia správny orgán uviedol, kde sa podnájomný pozemok nachádza.V ďalšej časti rozhodnutia č. IV. správny orgán určil čas platnosti rozhodnutia, ktorý vymedzil tak, že
právo užívania podnájomných pozemkov platí na čas:
kým má nájomca prenajaté pozemky, na ktorých vzniká podnájomný vzťah, alebo

do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav,
alebo
do výmazu nájomcu z OR bez právneho nástupcu, alebo
do právoplatnosti rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy.

V V. časti rozhodnutia správny orgán určil žalobcovi povinnosť uhradiť príslušnú sumu nákladov
spojených s vyčlenením pozemkov.
V časti VI. správny orgán určil lehotu 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na vypratanie pozemku
a napokon v časti VII. správny orgán uložil žalobcovi – nájomcovi povinnosť oznámiť vlastníkovi
pozemku, na ktorom vznikol podnájomný vzťah.

Toto rozhodnutie správneho orgánu napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to z dôvodov, ktoré
sa obsahovo zhodujú s dôvodmi uvedenými v správnej žalobe.

Úlohou správneho súdu je posúdiť zákonnosť administratívneho konania ako aj rozhodnutí, ktoré
správne orgány v priebehu administratívneho konania vydali, osobitne rozhodnutia žalovaného č. OU-
NR-OOP6-2020/026729-002 zo dňa 29.07.2020, ktoré žalobca napadol správnou žalobou z dôvodov
už vyššie uvedených.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného v nadväznosti na odvolanie žalobcu musí správny
súd konštatovať, že rozhodnutie žalovaného nereflektovalo v celom rozsahu na odvolanie – resp.
odvolacie dôvody žalobcu - v dôsledku čoho sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre
nedostatok dôvodov.

Podľa názoru správneho súdu sa správny orgán prvého stupňa a následne aj žalovaný nedostatočne
vysporiadali s otázkou namietanou žalobcom aj v podanom odvolaní, primeranosti pozemkov. Správny
orgánazhodneajžalovanýsícepoukázalinadokazovanievykonanévtomtosmere,pričomaleodkazujú

na obsah administratívneho spisu, z ktorého má byť zrejmé ako a na základe čoho dospel správny orgán
k záveru, že pozemky vyčlenené na podnájomný vzťah zodpovedajú čo do výmery a bonity pozemkom
vo vlastníctve žiadateľov. Správny súd v tomto smere uvádza, že posúdenie výmery a bonity uvedených
pozemkov musí byť zrejmé z rozhodnutia správneho orgánu, aby bolo účastníkovi zrejmé ako správny
orgán pri posudzovaní uvedených ukazovateľov postupoval a akú úvahu správny orgán použil. Zo

samotného rozhodnutia správneho orgánu musí byť jasným a zrozumiteľným spôsobom zrejmé, prečo
považoval správny orgán, a teda aj žalovaný výmeru vyčlenenú žiadateľom do podnájomného vzťahu
za primeranú jednak vo vzťahu k rozlohe a jednak aj vo vzťahu k jej bonite.

Správny orgán a taktiež aj žalovaný sa nedostatočne vysporiadali s otázkou, či k pozemkom, na ktorých
je umiestnený podnájomný vzťah, mal žalobca užívacie právo na základe nájomných zmlúv. Žalovaný
v tomto smere iba poukázal na skutočnosť, že žalobca k dotknutým pozemkom nájomné zmluvy
nedoložil, resp. že túto skutočnosť začal namietať až v odvolaní voči druhému rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa. Bez ohľadu na uvedené z rozhodnutia žalovaného nie je možné dospieť k záveru,

že k pozemkom, na ktorých bol určený podnájomný vzťah, mal žalobca uzavreté nájomné zmluvy, a teda
nie je možné posúdiť, či skutočne ide o pozemky, ktoré zodpovedajú ust. § 12a ods. 1, 2, 11 zák. č.
504/2003 Z. z.

Hoci žalobcovi vyplýva povinnosť tieto nájomné zmluvy predložiť (§ 14 ods. 2 cit. zák.), v prípade
ak si túto povinnosť nesplní, je na správnom orgáne, aby si z iných dostupných zdrojov overil, či
pozemky vyčlenené na podnájomný vzťah boli v užívaní žalobcu, a to na základe nájomných zmlúv.
Bez tohto zistenia, resp. vysvetlenia tejto skutočnosti v samotnom rozhodnutí, totiž nie je možnépreskúmať ani správnosť a zákonnosť časti rozhodnutia, keď správny orgán vo výroku č. III. podmienil
trvanie podnájomného vzťahu na čas, na ktorý má nájomca (žalobca) prenajaté pozemky, na ktorých
podnájomný vzťah vzniká.

Napokon žalovaný vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysvetlil na základe čoho rozhodol o vzniku
jedného podnájomného vzťahu pre dvoch žiadateľov, ktorých žiadosť síce bola podaná pre oboch
spoločne, avšak žiadateľom vznikol nárok na podnájomný vzťah v inej výmere (A. B. prenechala
žalobcovidoužívania17.658m2aC.B.18.486m2),čovrozhodnutípremietnuténieje.Niejetakzrejmé,

ktorému žiadateľovi a na akej výmere podnájomný vzťah vznikol. Žalovaný a ani správny orgán vo
svojich rozhodnutiach nevysvetlili, prečo postupovali uvedeným spôsobom, t. j. či považovali žiadateľov
zanejakésamostatnéalebonerozlučnéspoločenstvo,keďoichsamostatnýchnárokochrozhodlijedným
na oboch sa vzťahujúcim výrokom.

Uvedené nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (bod 44.-46. tohto rozhodnutia), na ktoré
poukazoval žalobca už v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a napokon aj
v správnej žalobe, považoval súd za také, ktoré ho viedli k potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia
a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaný musí dôsledne, jasne a presvedčivo
vysporiadať so žalobcovou argumentáciou uvedenou v žalobe ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu

správneho orgánu prvého stupňa.

Rozhodnutie o trovách konania je založené na ust. § 167 ods. 1 SSP, keďže žalobca bol v konaní pred
správnym súdom úspešný, priznal mu súd náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.