Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, June 20, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010533
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6719010533.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a

sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného S. G., pre
prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona
a iné, na verejnom zasadnutí dňa 21. júna 2022 o odvolaní obžalovaného S. G. a prokurátora Okresnej
prokuratúry Zvolen proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/125/2019 zo dňa 10.11.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
5T/125/2019 zo dňa 10.11.2021 vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

o d s u d z u j e

obžalovaného S. G., nar. XX. XX. XXXX v O. H., trvale bytom O. X. XXX, Q. K., podľa § 360 ods. 2 Tr.
zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. G. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/125/2019 zo dňa 10.11.2021 bol obžalovaný S. G.
uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1
písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, a

v bode 2/ rozsudku z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ v období od 01. 01. 2018 do 21. 03. 2018 v okrese Dolný Kubín na adrese Q. K. XXX a na iných
miestach telefonicky zo svojho mobilného telefónu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX pravidelne a
aj opakovane v priebehu dňa a noci kontaktoval svoju bývalú dlhoročnú partnerku I. S., nar. XX. XX.
XXXX trvale bytom O. H., M. E. XXXX/XX, v tom čase prechodne bytom L., J. X na jej mobilný telefón s

telefónnym číslom XXXX XXX XXX takým spôsobom, že jej prostredníctvom najmenej 100 telefonických
správ okrem iného vulgárne nadával, že je kurva, piča, smradľavá štetka, špina, piča zvolenská, tiež
písal vulgárnosti so sexuálnym podtónom a opisoval spôsob, akým ukončí svoj život samovraždou adožadoval sa telefonických rozhovorov aj volaniami, čím I. S. ponižoval, vzbudzoval u nej strach a
výrazne ju psychicky rozrušoval,

2/ dňa 12. 04. 2018 v čase okolo 21.00 h v okrese O. H. na adrese Q. K. XXX sa telefonicky zo svojho
mobilného telefónu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX vyhrážal svojej bývalej dlhoročnej partnerke
I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. H., M. E. XXXX/XX, prechodne bytom L., J. X na jej mobilný
telefón s telefónnym číslom XXXX XXX XXX takým spôsobom, že jej pri rozhovore uviedol „ty si kurva
vyjebaná, prídem a zabijem ťa, zastrelím, počuješ, teba zastrelím, toto je môj osud, prídem a zastrelím

ťa“, čím u I. S., nar. XX. XX. XXXX vzbudil dôvodnú obavu o jej život.

Za to okresný súd obžalovaného odsúdil podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s použitím §
37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný peňažný trest vo výmere
500,- (päťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu
uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné opatrenie - ochranné
protitoxikomanické liečenie, ktoré sa podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podali odvolania okresný prokurátor dňa 15.11.2021 a obžalovaný dňa
25.11.2021, ktoré dodatočne odôvodnili.

Prokurátor v odôvodnení odvolania zo dňa 10.1.2022 uviedol, že odvolanie podáva do výroku o treste

uloženom obžalovanému S. G., pretože s uloženým druhom a výmerou trestu sa nestotožňuje.
Uložený druh trestu považuje za neprimeraný s poukazom na trestné činy a okolnosti ich spáchania a
tiežspoukazomnaosobuobžalovaného.Obžalovanýsaprejedávanýchskutkovdopustilakorecidivista,
pričom sa na rozdiel od
predchádzajúcej majetkovej kriminality dopustil trestnej činnosti proti iným právam

a slobodám. Nejedná sa síce o násilnú trestnú činnosť, ale pri skutku pod bodom 2/
obžaloby o hrozbu násilím a to voči blízkej osobe. V prípade oboch prejednávaných
skutkov sa jedná o úmyselné trestné činy. Obžalovaný sa ich dopustil počas plynutia
skúšobných dôb predchádzajúcich podmienečných odsúdení. Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že
predchádzajúce podmienečné odsúdenia nemali na obžalovaného a jeho správanie

dostatočný nápravný vplyv a nesplnili účel individuálnej prevencie ukladania trestov.
Prejednávaná trestná činnosť obžalovaného nie je excesom, ale recidívou, na ktorú
skutočnosť musí súd prihliadať aj vtedy, ak hodnotí odstup času medzi skutkom
a rozhodovaním o treste zaň. Na rozdiel od súdu preto nevidí dôvody, ktoré by toho
času viedli k záveru, že práve peňažný trest bude na nápravu obžalovaného

postačovať a bude vystihovať charakter spáchanej trestnej činnosti. Ak sa už súd rozhodol pre ukladanie
peňažného trestu, tak tento podľa jeho názoru neukladal v súlade so zákonom, pretože trest uložil mimo
zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd u osoby obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť,
naopakvzhliadolunehodvepriťažujúceokolnostiatopodľa§37písm.h)apísm.m)Tr.zák.Poukazujúc
napríklad na rozsudok NS SR sp. zn.

1Tdo/18/2020 zo dňa 24.03.2021, bolo povinnosťou súdu podľa § 38 ods. 2 Tr.
zákona prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Uvedená povinnosť sa totiž
nevzťahuje iba na trest odňatia slobody, ale aj na iné druhy trestov. Uložením
úhrnného peňažného trestu vo výmere 500 €, preto okresný súd pochybil. Pokiaľ by

sa okresný súd dôsledne riadil uvedenými ustanoveniami, tak mal obžalovanému
s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zákona ukladať úhrnný peňažný trest
po zvýšení dolnej hranice sadzby o jednu tretinu, teda v sadzbe od 110750 eur do
331930 eur, ale aj to iba za predpokladu, že obžalovaný takýto trest bude schopný
zaplatiť v zmysle § 57 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na majetkové pomery obžalovaného, ktoré uviedol počas

hlavného pojednávania, zastáva názor, že pre uloženie peňažného trestu v zákonom stanovenej
výmere nie sú splnené podmienky a okresný súd uložil obžalovanému trest nezákonný. Posudzujúc
uložený trest hoci aj v rámci základnej sadzby peňažného trestu ho vedie k záveru, že jeho výmera
vo výške 500 € je absolútne neprimeraná a zjavne zohľadňuje iba majetkové pomery obžalovaného anie snahu súdu o vyvodenie jeho zodpovednosti za spáchané skutky. Na záver podaného odvolania
navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 2 Tr. por. z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.
zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc vo veci sám uložil

obžalovanému S. G. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením pre
výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný podané odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom zvolenej obhajkyne. Na úvod
odvolania citoval ustanovenia § 2 ods. 18, ods. 19 a § 168 ods. 1 Trestného poriadku, pričom vyslovil

názor, že podmienky hore citovaných ustanovení, neboli okresným súdom dodržané.

K prečinu nebezpečného prenasledovania § 360a Trestného zákona obžalovaný uviedol, že v súvislosti
s dôkazmi, ktoré prokurátor predkladal, je nutné uviesť, že OČTK sa v rámci zisťovania skutkového stavu
zamerali výlučne na dôkazy, svedčiace v jeho neprospech, pričom žiadnym ani minimálnym spôsobom
nepreverovali jeho obhajobu, keď ako hlavný dôvod svojho konania uvádzal problémy v komunikácii s

vlastným synom, zapríčinené najmä správaním sa poškodenej. Keďže ako jediný procesné spôsobilý
dôkaz ohľadom tvrdenia poškodenej je jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, preto sa dôvodne pýta,
ktoré skutočnosti, uvádzané v jej výpovedi, potvrdzujú naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty
prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Má zato, že
pre naplnenie objektívnej stránky prečinu nebezpečného prenasledovania je nevyhnutné, aby išlo o

konanie dlhodobé, čo z gramatického hľadiska znamená „dlhú dobu trvajúci“. Pojem „dlhotrvajúci“ je
v súdnej praxi priemerne označovaný ako obdobie minimálne 6 mesiacov. Je si vedomý, že čím viac
čiastkových konaní sa zrealizuje, tým sa pojem „dlhotrvajúci“ skracuje a vzhľadom na množstvo útokov
môže byť i kratší ako 6 mesiacov. Ďalej uviedol, že na naplnenie protiprávnosti jeho konania nie je
podstatný iba počet a obsah správ, ale podstatné je aj to, aby bolo preukázané, či a akým spôsobom

mohli dané správy podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života poškodenej. Nie je preto možné klásť
mu za vinu, že sa informoval na syna a domáhal sa jediným možným spôsobom styku so synom
na jednej strane a na druhej strane konštatovať, že tým, že žiadal poškodenú, aby maloletému zapla
telefón, aby mu oznámila, ako sa maloletý má a čo robí a tým, že spolu o synovi komunikovali,
prenasledoval poškodenú nezákonným spôsobom. Taktiež namieta aj ustálenú dobu páchania skutku

tak, ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku. Z predložených SMS správ je nesporné, že tieto boli
poškodenej zasielané v období od 01. 01. 2018 do 23. 02. 2018. S odstupom mesiaca boli zaslané
dňa 21. 03. 2018 tri SMS správy, ktoré sa týkali výlučne výzvy ohľadom naplánovaného stretnutia otca
so synom. Z obsahu správ je zrejmé, že poškodená vedome ignorovala požiadavku otca, aby
mu zavolala, a to bol dôvod, prečo nasledovali ďalšie dve SMS správy. Takéto jeho správanie ako

odmietnutého otca rozhodne nemožno kvalifikovať ako protiprávne a nezákonné. Vzhľadom na uvedené
má zato, že v tomto bode nebol naplnený jeden zo zákonných znakov žalovaného skutku - dlhodobé
konanie. Pokiaľ ide o zhoršenie kvality života podstatným spôsobom je toho názoru, že prokurátor sa
v tejto otázke obmedzil výlučne na preukazovanie počtu správ s konštatovaním o vulgarizmoch a
nadávkach a absolútne opomenul dokazovanie v naznačenom smere. Pritom zo znenia

zákonnéhoustanovenia§360aTrestnéhozákonajenesporné,žekonanímpáchateľamusíbyťnaplnený
nielen znak dlhodobosti, ktorý z pohľadu prokurátora predstavoval vysoký počet správ, ale prokurátor
musí predložiť aj dôkazy, ktoré nespochybniteľným spôsobom preukazujú, že konaním obžalovaného
môže dôjsť či došlo k zhoršeniu kvality života poškodeného, a to podstatným spôsobom.
Prokurátor v tomto smere v rámci obžaloby konštatoval, že obžalovaný konaním poškodenú ponižoval,

vzbudzoval u nej strach a výrazne ju psychicky rozrušoval. Čo je však podstatnejšie, okrem citácie v
rámci obžaloby, prokurátor na hlavnom pojednávaní nepredložil jediný objektívny dôkaz, ktorý by jeho
konštatovanie z obžaloby potvrdil. Má za to, že v tomto bode prokurátor neuniesol dôkazné bremeno
a jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že jeho konanie mohlo zhoršiť alebo
zhoršilopodstatnýmspôsobomkvalituživotapoškodenej.Aksasúdvrámcirozhodnutiastotožnilvtomto

bode s právnym názorom prokurátora, má za to, že jeho rozhodnutie nie je zákonné. Taktiež uviedol,
že ustanovenie § 360a ods. 1 Trestného zákona vyžaduje, aby sa „prenasledovanie“ jednoznačne
uskutočňovalo proti vôli prenasledovaného. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav je toho názoru,
že dokazovaním nebolo vierohodným spôsobom preukázané, že poškodená v žalovanom období mu
dala najavo svoju nevôľu s jeho konaním jednoznačne uskutočňovalo proti vôli prenasledovaného. Má

za to, že prokurátor nezabezpečil dôkazy, ktoré by nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom
preukazovali jeho zavinenie v zmysle ust. § 360a ods. 1 Trestného zákona. Na záver k tomuto bodu
uviedol, že súd mal postupovať v zmysle ust. § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie jetrestným činom resp. mohol postupovať v zmysle ust. § 280 ods. 2 Trestného poriadku a vec postúpiť
inému orgánu, ktorý by ho mal prejednať ako priestupok.

V ďalšej časti sa vyjadril, k prečinu nebezpečného vyhrážania § 360 Trestného zákona, že súd uznanie
viny odôvodnil tým, že bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, a to na základe priznania sa
obžalovaného a tým, že „slová, ktorými sa obžalovaný poškodenej vyhrážal, potvrdila aj samotná
poškodená v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní“. Citované konštatovanie je podľa neho
v rozpore so zisteným skutkovým stavom a s dôkazmi, ktoré súd vykonal a o ktoré sa mohol pri

rozhodovaní opierať. Je nesporné, že sa priznal, že v telefóne použil slová citované v bode 2/
výrokovej časti rozsudku a ako jednoznačný dôvod uviedol, že rozprával sa so synom,
rozhovor poškodená zrušila, telefón synovi zobrala, čo ho vyprovokovalo a svoje následné konanie
vyhodnotil ako konanie skratové, vyprovokované správaním poškodenej. Mrzí ho, ako reagoval, povedal
to v hneve, nemyslel to tak, určite poškodenej nechcel ublížiť. Poukázal, že prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou

ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. V tejto
súvislosti vyslovil názor, že zo znenia citovaného ustanovenia a najmä z platnej judikatúry vyplýva, že
pre naplnenie skutkovej podstaty uvedeného trestného činu nepostačujú samotné vyhrážky na adresu
poškodeného, ale je potrebné preukázať, že u konkrétneho poškodeného mohli vzbudiť dôvodnú obavu.
Nie je totiž podstatné, ako to páchateľ myslel, ale podstatné je to, ako to poškodený vnímal. Nie je možné

teda konštatovať, že ak potvrdil, že vyhrážky použil, potvrdil tým spáchanie žalovaného prečinu. Je toho
názoru, že dôkazy, ktoré súd na hlavnom pojednávaní vykonal, žiadnym spôsobom nepotvrdili jeho vinu,
nakoľko zo strany prokurátora nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval záver, že jeho
konanie u poškodenej vyvolalo dôvodnú obavu. Poškodená sa k danému vôbec nevyjadrila, na otázky
obhajoby uviedla, že dôvod podania trestného oznámenia si už nepamätá, pričom prokurátor žiadne

otázky v tomto smere poškodenej nepoložil. Za takéhoto stavu mal súd jedinú možnosť - objektívne
konštatovať, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný - a postupovať podľa
ust. § 285 písm. a) Trestného poriadku a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

K výroku o treste a k podanému odvolaniu prokurátora uviedol, že aj napriek skutočnostiam vyššie

uvádzaným, konštatuje, že v prípade, že súd bol presvedčený o jeho vine, postupoval spravodlivo, keď
mu ukladal peňažný trest. Z odpisu registra trestov vyplýva, že bol v minulosti viackrát odsúdený, pričom
sa na neho hľadí akoby odsúdený nebol. Prokurátor v rámci svojho odvolania poukazuje práve na túto
skutočnosť s odôvodnením, že je zrejmé, že predchádzajúce tresty uložené na slobode
nemali na obžalovaného a jeho správanie dostatočný vplyv a nesplnili účel individuálnej prevencie

ukladania trestov. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že pri hodnotení druhu a výmery trestu
nie je možné prihliadať výlučne na predchádzajúce odsúdenia, ale dôležitou súčasťou rozhodovania
je predovšetkým posudzovanie konkrétnej trestnej činnosti, spôsob jej spáchania, skúmanie okolnosti,
či poškodený neprispel a akou mierou k spáchaniu protiprávneho konania a najmä je nutné dôsledne
skúmať pohnútku páchateľa a všetky okolnosti, ktoré trestnej činnosti predchádzali ako aj následky

konania páchateľa. Súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že prihliadal nielen na čas, ktorý od spáchania
skutkov uplynul ale aj na skutočnosť, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou sa už urovnali a aj
vzťah otca a syna je dobrý. K tomu pripája fakt, že nesporne príčinou jeho konania bolo aj správanie
poškodenej, ktorá vedela o pozitívnom jeho vzťahu k synovi, vedela, že má obmedzené možnosti sa so
synom osobne stretávať a jeho styk je obmedzený najmä na telefonický kontakt. Zo správ založených

v spisovom materiály vyplýva, že sa snažil so synom skontaktovať, avšak poškodená tomu bránila. S
prihliadnutím na tieto okolnosti, ako aj na skutočnosť, že bol v minulosti odsúdený výlučne za inú
trestnú činnosť, taktiež na jeho súčasný spôsob života, uloženie peňažného trestu sa javí
ako primerané, zákonné a dostatočne adekvátne, vzhľadom na všetky citované skutočnosti. Uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody tak, ako to v rámci odvolania navrhuje

prokurátor, vzhľadom na všetky okolnosti prípade, považuje za neprimerané. Ďalej k otázke trestu
uviedol, že okresný súd zohľadnil aj odsúdenie súdom vo Francúzsku, ktorým mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov. Súd
sa v rámci odôvodnenia rozsudku žiadnym spôsobom bližšie nevyjadril, prečo predmetné odsúdenie
spĺňa podmienky ustanovenia § 7b ods. 2 Trestného zákona a či teda existuje zákonný dôvod, aby sa

predmetné odsúdenie zohľadňovalo. Súd v rámci odôvodnenia sa vôbec otázkou podstaty predmetného
odsúdenia nezaoberal,
a preto mu nie je zrejmé, aké dôvody ho viedli k tomu, že dané odsúdenie prirozhodovaní zohľadnil. Môže iba špekulovať, že súd mohol konanie, za ktoré bol odsúdený, kvalifikačné
priradiť pod ust. § 364 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ako trestný čin
výtržníctva.

Obžalovaný taktiež namieta výrok o uloženom ochrannom opatrení, ktorým mu bolo podľa § 73 ods. 2
písm. d), § 74 ods. 1 Trestného zákona uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Napriek tomu, že sám priznal požívanie alkoholu, neboli naplnené zákonné podmienky na uloženie
ochranného liečenia v zmysle § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, a preto takýto postup súdu

považuje za nezákonný.

V záverečnej časti podaného odvolania navrhol, aby krajský súd v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/125/2019 zo dňa 10. 11. 2021
vo výroku o vine, treste a ochrannom opatrení a sám rozhodol podľa § 285 písm. a), b) resp. § 280 ods.
2 Trestného poriadku alebo v zmysle ust. § 322 ods. 1 Trestného poriadku a vrátil vec súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

ObžalovanýS.G.saverejnéhozasadnutiaodvolaciehosúduosobnenezúčastnil,pričomupovedomenie
o tomto procesnom úkone prevzal v zákonom predpísanej lehote (09.06.2022), pričom svoju neúčasť
na verejnom zasadnutí neospravedlnil. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného za

splnenia podmienok uvedených v § 293 ods. 5 Trestného poriadku.

Obhajkyňa obžalovaného odvolaciemu súdu písomne oznámila, že na základe vzájomnej dohody s
klientom-obžalovanýmS.G.,došlokukončeniuprávnehozastupovaniavoveci,atodňom14.06.2022.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť vo výroku o treste a uložiť obžalovanému nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolanie
obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.,
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak

by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie
prokurátora je čiastočne dôvodné, pričom odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Napriek odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Z jeho

dôvodovjetotižzrejmé,ktoréskutočnostivzalsúdzapreukázané,oktorédôkazysvojeskutkovézistenia
oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Z jeho obsahu je tiež zrejmé,
ako sa vysporiadal s konkrétnou obhajobou obžalovaného S. G. a akými právnymi
úvahami sa riadil, keď posudzoval preukázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného
zákona.Záverysúduprvéhostupňa,ktorévsmereskutkovýchzisteníztýchtodôkazovvyvodil,považuje

odvolací súd za logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom. Na rozdiel od obhajoby obžalovaného
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v prerokúvanej veci tak, aby bol náležite
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na svoje
rozhodnutie. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie
o vine boli získané zákonným spôsobom a súd prvého stupňa ich hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne

podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., ak súd prvého stupňa postupoval podľa cit.
ustanovenia, tak odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho
presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípadetotiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R
53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie
isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa.

Odvolateľ taktiež namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu
vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného
na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením
dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia

vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.

Odvolací súd, s ohľadom na skutkové zistenia obsiahnuté vo výrokové časti rozsudku súdu
prvého stupňa, ako sú popísané, vrátane príslušného odôvodnenia napadaného rozsudku a k
nemu nadväzujúceho obsahu spisového materiálu zistil, že obecné kritéria vymedzujúce zavinenie
obžalovaného boli v obidvoch bodoch napadnutého rozsudku naplnené, pričom súd prvého stupňa

sa s nimi vyrovnal a odvolací súd ich akceptuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného tieto
považuje odvolací súd za neopodstatnené, ktoré nemajú vplyv na posúdenie veci po skutkovej a ani
právnej stránke veci.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, odvolací súd pripomína, že obžalovaný S. G. na hlavnom pojednávaní

vyhlásil, že je nevinný a následne využil svoje právo nevypovedať. Obžalovaný v prípravnom konaní po
vznesení obvinenia vo veci vypovedal (zápisnica o jeho výpovedi na č. l. 42 až 46 zo dňa 13.8.2018),
ktorá jeho výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná podľa § 258 ods. 4 Tr. por.. Na úvod svojej
výpovede v prípravnom konaní uviedol, že sa sám a dobrovoľne priznáva k obidvom skutkom, ktoré sú
vedené proti jeho osobe, a to k obdobiu od 01. 01. 2018 do 08. 04. 2018, kedy posielal SMS správy a tiež

kuskutkuzodňa12.04.2018,kedyvulgárnenadávalpoškodenejI.S..Tájejehobývaládružka,sktorou
žil v spoločnej domácnosti od roku 2010, s ňou má aj maloletého syna S., ktorý má 8 rokov. Zo spoločnej
domácnosti odišiel dňa 01. 01. 2017 z dôvodu nevery zo strany poškodenej. Tá plánovala život s niekým
iným a chcela sa presťahovať, súdnou cestou sa dohodli, že syna bude mávať každý nepárny víkend.
So synom chcel byť stále v kontakte, chodieval aj do zahraničia, preto komunikoval prostredníctvom

telefónu a zo svojho čísla aj prostredníctvom aplikácie Viber posielal poškodenej nadávky v znení
„kurva, piča, smradľavá štetka, špina, jebnutá, hlúpa“, a to z dôvodu, že bol vyprovokovaný z jej strany
nekomunikovaním, prosil ju, aby mu dala syna k telefónu, a nakoniec sa nahneval a tak vybuchol, čo
ľutuje. V tom čase, keď jej posielal správy, bol vo Francúzsku, a keď mal čas, tak chcel počuť syna, s
poškodenou sa nevedel nijako skontaktovať nemal z jej strany žiadnu odozvu, a to ho nahnevalo, avšak

nechcel jej nijako ublížiť. K druhému skutku okrem iného uviedol, že dňa 12. 04. 2018 v čase okolo 21.00
h skutočne volal poškodenej, v ten deň mu predtým volal syn S., povedal mu, že sa menia plány, že ku
nemu nepríde. Synovi povedal, že pôjde robiť na loď, a keď sa vráti, asi pôjde do väzenia, čo asi nemal
robiť, ale bol veľmi sklamaný z toho, že syn ku nemu nepríde, a potom mu telefón zobrala poškodená
a to ho vyprovokovalo, reagoval skratovo a povedal jej doslova „ty kurva vyjebaná, prídem a zabijem

ťa, zastrelím, počuješ teba zastrelím, toto je môj osud, prídem a zastrelím ťa“. Tie slová poškodenej
povedal v hneve, nemyslel, to tak, bol nahnevaný, že zase neuvidí syna, a povedal jej to len raz. Určite
jej nechcel nijako ublížiť, nemyslel to tak, nie je vlastníkom žiadnej zbrane a nemá ani zbrojný preukaz.

Z uvedeného je zistiteľné, že obžalovaný sa skutkovým okolnostiam doznáva, pričom na svoju obhajobu

uvádza, že bol vyprovokovaný poškodenou a nemyslel to tak.

Zo spáchanej trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný jednak výpoveďou svedkyne poškodenej I.
S., ktorá vo svojich výpovediach popísala udalosti uvedené v skutkových vetách a jednak s mobilnými
správami, ktoré obžalovaný zasielal poškodenej a z nich sú zistiteľné vulgarizmy k osobe poškodenej,

ktorých fotokópie sú súčasťou spisového materiálu.

Poškodená I. S. vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že od obžalovaného potom čo sa rozišli jej
denne chodili SMS najprv o tom, že ako mu chýbajú, keďže ona na ne neodpovedala, potom chodili
SMS s vulgarizmami, aj typu ako si ublíži, a že mu nechce dovoliť komunikovať so synom. Denno-denne

to bolo aj 100 SMS správ. Raz večer jej písal, že ju vidí, čo robí, tak sa už naozaj bála, aj sa pozerala z
okna, či tam niekde nebol. Dňa 9. 4. 2019 dostala od neho poslednú SMS, ktorá bola hnusná. Ku skutku
pod bodom 2/ uviedla, čo sa týka toho telefonátu, vtedy volal s Matejom, oni mali telefón zásadne vždy
na reproduktor, aby počuli, o čom sa bavia, a už keď reagoval zle, tak si telefón zobrala ona a povedalamu, že sa so synom nemôže takto rozprávať, na čo jej povedal, že ju zastrelí a že je to jeho osud. Ten
telefonát si aj nahrávala a nahrávky dala polícii, (k tomu odvolací súd poznamenáva, že táto skutočnosť,
je zistiteľná z prepisu audio nahrávky na č. l. 57 a samotná audio nahrávka je založená na č. l.

58). V tejto súvislosti aj uviedla, že sa obžalovaného bojí. Správy ju obmedzovali tak, že jej neustále
svietil a vibroval telefón, niektoré správy ani nečítala a mazala, čo sa týka krátkych správ, tam videla
nadávky, správy ju obťažovali v dennom živote aj psychicky. Správanie obžalovaného voči jej osobe ju
ponižovalo. Tieto skutočnosti poškodená potvrdila aj v trestných oznámeniach, pričom tento dôkaz bol
na hlavnom pojednávaní vykonaný prečítaním podľa § 269 Tr. por.

Vykonaným dokazovaním na súde prvého stupňa bolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností
preukázané, že skutky bodmi 1/ a 2/ napadnutého rozsudku sa stali, tak ako sú uvedené v skutkových
vetách napadnutého rozsudku a že ich spáchal obžalovaný, preto sa odvolací súd nestotožnil s
obhajobou obžalovaného ku skutkovým okolnostiam, ktorú považuje za účelovú so snahou zbaviť sa
trestnej zodpovednosti.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikácii pod bodom 1/ rozsudku, obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Tohto trestného činu sa dopustí, kto iného
dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo

zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho
života, tým, že ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby,
písomne alebo inak proti jeho vôli, na chránenej osobe (blízkej osobe). Blízkou osobou sa na účely
trestných činov nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 , nebezpečného prenasledovania podľa § 360a , rozumie aj bývalý manžel,
druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou
podľa odseku 4 , ako aj
osoba,ktoráspáchateľomžijealebožilavspoločnejdomácnosti(§127ods.5Tr.zák.).Totoustanovenie
poskytuje ochranu jednotlivcom pred dlhodobým prenasledovaním. Objektívna stránka tohto trestného

činu spočíva v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu o jeho
život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu
jeho života. Konanie vymedzené v tomto ustanovení je možné označiť ako zlovoľné, úmyselné a syste-
matické prenasledovanie a obťažovanie inej osoby, ktoré u obeti znižuje kvalitu jej života a ohrozuje jej
bezpečnosť. Za vytrvalý kontakt prostriedkami elektronickej komunikácie sa pritom považu-

je hlavne opakované zasielanie napr. nevyžiadaných správ (s vulgárnym alebo agresívnym ob-
sahom). Pod pojmom dlhodobo treba rozumieť prinajmenšom niekoľko vynútených kontak-
tov alebo pokusov o ne. Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov je „dlhodobo“ považované, ako opa-
kujúceho sa, spravidla systematické a sústavné konania páchateľa. Zo subjektívnej stránky sa
vyžaduje úmysel páchateľa § 15 Tr. zák., podľa ktorého ustanovenia, trestný čin je spáchaný úmyselne,

ak páchateľ písm. a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom [priamy úmysel], alebo písm. b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo
ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený [nepriamy úmysel].

Obžalovaný namieta nesplnenie zákonných znakov prečinu nebezpečného prenasledovania podľa §

360a ods. 1 Tr. zák. z pohľadu závažnosti, dlhodobosti konania a spôsobilosti vzbudiť dôvodnú obavu
predpokladanú v tomto ustanovení, tak odvolací súd k tomu uvádza, že skutková veta uvedená v
rozsudku okresného súdu zodpovedá danej právnej kvalifikácii a zahŕňa jednak skutočnosť, že išlo o
cielené, nechcené ataky zasahujúce do súkromia poškodenej. V danom prípade bolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že obžalovaný opakovane - sústavne obťažoval poškodenú elektronickými

správami, s vulgárnym obsahom, a to niekoľkokrát denne v období od 01. 01. 2018 do 21. 03. 2018,
teda po dobu takmer troch mesiacoch, pričom táto skutočnosť potom napĺňa zákonný znak dlhodobosti.
Konanie obžalovaného malo takú intenzitu z ktorej možno jednoznačne vyvodiť záver, že podstatným
spôsobom zhoršil kvalitu života poškodenej, čo potvrdila aj poškodená, keď uviedla, že ju to obťažovalo
v dennom živote aj psychicky a ponižovalo ju to. Obžalovaný v danom prípade konal minimálne vo forme

nepriameho úmyslu (§ 15 písm. b) Tr. zák.). Za tohto stavu potom okresný súd postupoval zákonne, keď
konanie obžalovaného po právnej stránke v bode 1/ rozsudku kvalifikoval, ako prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pretože iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlopodstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že ho kontaktoval prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby proti jeho vôli a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.

K bodu 2/ rozsudku odvolací súd uvádza, že trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,
sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým
spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spácha na chránenej osobe (osobe blízkej). Toto
ustanovenie poskytuje ochranu jednotlivcom pred niektorými závažnými vyhrážkami. Objektívna stránka

tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo
inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich
uskutočnenia. Nevyžaduje sa, aby ten, komu sa vyhráža, bol prítomný, postačujúce je, keď páchateľ
vyhrážku poškodenému adresuje takým spôsobom, o ktorom vie, že sa poškodený o vyhrážke dozvie
(napr. listom, telefonicky, elektronickou správou, prostredníctvom ďalšej osoby a pod.). Zo
subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel páchateľa § 15 písm. a) alebo písm. b) Tr. zák..

Aj v bode 2/ rozsudku bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný vyhrážal
poškodenej I. Manťovej svojej bývalej partnerke, keď jeho konanie po obťažujúcich a urážajúcich SMS
správach zasielaných z jeho strany poškodenej, vyvrcholilo dňa 12. 04. 2018 v čase okolo 21.00 h, kedy
jej prostredníctvom telefonického hovoru uviedol „ty si kurva vyjebaná, prídem a zabijem ťa, zastrelím,

počuješ, teba zastrelím, toto je môj osud, prídem a zastrelím ťa“, pričom obsah tohto rozhovoru a
vyhrážka sú takej intenzity, ktoré dôvodne vzbudili u poškodenej obavu o svoj život. Aj v tomto prípade
obžalovaný konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu (§ 15 písm. b) Tr. zák.). Okresný súd aj v
tomto bode rozsudku postupoval zákonne, keď konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval,
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.

Za daného stavu veci, sú skutkové a právne námietky obžalovaného irelevantné nemajúce vplyv na
závery odvolacieho súdu. Krajský súd v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu,

ale aj jeho postup, ktorý verdiktu predchádzal, za zákonný, nevykazujúc znaky svojvôle.

Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní peňažného
trestu dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na účel trestu tak,
ako vyplývajú z ustanovení § 34, § 38 ods. 4 a § 51 ods. 2

Trestného zákona, čo malo za následok, že uložený trest je neprimerane mierny, preto výrok o uloženom
treste odňatia slobody zrušil a rozhodol o treste sám.

V súvislosti s ukladaním trestu, k osobe obžalovaného bolo zistené, že v minulosti sa dopustil 5
priestupkov. Z odpisu registra trestov obžalovaného je zistiteľné, že doposiaľ bol sedemkrát súdne

trestaný, pričom v šiestich prípadoch sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený
vo Francúzku, Trestným súdom v Avignone, rozhodnutím zo dňa 12.02.2018, sp. zn. 1816601686,
právoplatným 05.03.2018, za sexuálny exhibicionizmus, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu bez určenia dĺžky skúšobnej doby. Pokiaľ
ide o dĺžku skúšobnej doby, odvolací súd zistil rozpor medzi záznamom v registri trestov, kde je uvedená

skúšobná doba na päť rokov a v samotnom rozhodnutí súdu, ktoré je súčasťou spisového materiálu,
kde dĺžka skúšobnej doby nie je určená, preto v tomto smere odvolací súd túto skutočnosť vyhodnotil v
prospech obžalovaného. V súvislosti s týmto odsúdením odvolací súd pripomína, že podľa § 7b ods. 2 Tr.
zák., právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely
trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané

pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa nášho Trestného zákona by sa
konanie po právnej stránke posudzovalo ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. písm. e). Podľa tohto
ustanovenia sa tohto trestného činu dopustí, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti
prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním
pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych

praktík, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Keďže konanie obžalovaného je trestné aj podľa
nášho právneho poriadku, preto súd túto skutočnosť zohľadnil pri ukladaní trestu.Pokiaľ ide o uloženie trestu krajský súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na
všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu. Pričom vychádzal z
účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný S. G. spáchal dva úmyselné
trestné činy, preto mu odvolací súd ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a v takom prípade
mu súd uloží úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich

najprísnejšie trestný. V prípade obžalovaného S. G. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným
ustanovením § 360 ods. 2 Tr. zák. umožňujúci obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere
šesť mesiacov až tri roky. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd
prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd
u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák., pričom u neho vzhliadol dve
priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., pretože spáchal viac trestných činov a

bol už za trestný čin odsúdený (cit. rozhodnutím Francúzskeho súdu). Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., ak
prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu. Na základe modifikovanej trestnej sadzby, obžalovanému hrozil trest odňatia slobody
na 16 mesiacov až 3 roky. Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery dospel odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie je

primeraný a zákonu zodpovedajúci trest odňatia slobody vo výmere šestnástich mesiacov. Odvolací súd
sa nestotožnil, s návrhom prokurátora na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože
na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutný, preto vymeraný trest odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil, keďže boli
splnené podmienky § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a určil mu skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Odvolací

súd má za to, že takto uložený trest povedie k dosiahnutiu účelu trestu tak, ako to je to vyjadrené v
ustanovení § 34 Tr. zák.

Odvolací súd ďalej na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmaval výrok, ktorým okresný
súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Odvolací súd nezistil

pochybenie v tomto výroku, pretože znaleckým posudkom bola u obžalovaného zistená závislosť
od viacerých návykových látok (alkohol, pervitín, marihuana), pričom sa jedná o rozvinutú závislosť.
Opojenie návykovými látkami u neho zvýšilo impulzivitu jeho správania. Znalec obžalovanému navrhol
uložiť protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Odvolací súd na základe znaleckého posudku,
dospel k záveru, že námietky obžalovaného sú neopodstatnené, pretože jeho závislosť na návykových

látkach mala deliberujúce účinky pri páchaní trestnej činnosti. Odvolací súd teda nezistil pochybenie vo
výroku, ktorým okresný súd obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil ochranné
ústavné protitoxikomanické liečenie.

S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol, tak ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku, keď výrok o vine a ochrannom opatrení odvolaním napadnutom
rozsudku, týmto rozhodnutím zostal nezmenený.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.