Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. december 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219241
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116219241.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: H. E.Á., J..: XX.X.XXXX, G. XXX XX X. XXX, zastúpeného
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovaným: 1. PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, 2. Lear Corporation Seating
Slovakia s.r.o., Solivarská 1/A, 080 01 Prešov, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu podľa písomnej
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.10.2014 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.10.2014,
a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o

zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, zo 6.10.2014, uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade žiadna zo strán na náhradu trov konania n e m
á p r á v o .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.9.2016 doručenou súdu 23.9.2016 sa žalobca domáha, aby súd vydal rozsudok,
ktorým by žalovanému uložil povinnosť „zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX, zo 6.10.2014, k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo
6.10.2014, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade, na výkon zrážok zo mzdy“, a nahradiť mu
trovy konania.

2. Súčasťou tohto podania bol aj návrh, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému
v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č. XXXXXXXXXX, zo 6.10.2014, k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo 6.10.2014,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia
veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), a súčasne žalovanému v
2. rade (pozn. súdu: ktorého označil za žalovaného len v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia)

povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. 8500083447, zo 6.10.2014, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.

3. Žalobca podanie odôvodnil tým, že „žalobou napáda dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril so žalovaným v 1. rade dňa 6.10.2014“. So žalovaným
v 1. rade chcel uzatvoriť úverovú zmluvu. Uviedol, že žalovaný v 1. rade mu predložil listiny s tým,

že ak chce, aby mu bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Predložené listiny
podpísal v presvedčení, že uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. č. XXXXXXXXXX, zo 6.10.2014.Až od svojho zamestnávateľa, zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy z 24.11.2014, ktorú žalovaný
v 1. rade predložil jeho zamestnávateľovi, sa dozvedel, že podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov). Podľa žalobcu dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) umožňuje žalovanému v

1. rade, aby od neho vymohol plnenia, ktoré sú plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok, bez
súdnej kontroly. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) mu nebolo nič bližšie
vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) je typický formulár, z
ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formulárovej stránke. Aj keď je
Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch

nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel úver získať.

4. Žalobca ďalej návrh odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade požiadal jeho zamestnávateľa, žalovaného
v 2. rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie,
ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, žalovaný v 2. rade je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a
nemá možnosť ich priamo zastaviť. Žalovaný v 1. rade, ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne

diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek kontrola spotrebiteľskej zmluvy
z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo
súdnej kontrole. Žiadosť veriteľa jeho zamestnávateľovi, žalovanému v 2. rade, o vykonávanie zrážok
zo mzdy, preukazuje listom zo dňa 24.11.2014. Uviedol, že súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere
je aj dohoda o poskytovaní služieb, ktorá obsahuje v čl. II - bod 2. ustanovenie o poplatku za odklad

splátok, a že rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9C/140/2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co/307/2014 už boli takéto zmluvné podmienky vyhlásené za neplatné
z dôvodu ich neprijateľnosti. Naviac, vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, a niektoré náležitosti v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú.

Aj keby dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) bola platná, tak podľa jeho názoru, vzhľadom na
to, že ňou žalovaný v 1. rade chce bez súdnej kontroly získať aj plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorej
neprijateľnosť už bola súdmi vyslovená a nezohľadňuje absenciu povinných náležitostí úverovej zmluvy,
čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, obstojí jeho návrh, aby bolo žalovaným uložené
neodkladné opatrenie zdržať sa použitia takejto Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov).

5. Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil kópiu zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 6.10.2014 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a žalobcom ako
dlžníkom, podľa ktorej uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobca zároveň
predložilDohoduozrážkachzomzdy(inýchpríjmov)dlžníkač.XXXXXXXXXXzodňa6.10.2014,vktorej

je v čl. V. uvedené, že: „Strany dojednávajú, v zmysle §551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu
pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. I. tejto dohody (pozn. súdu: v čl. I. tejto dohody žiadne
pohľadávky uvedené nie sú), dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, ktorými sa pri
výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou“. V čl. IV. tejto dohody je uvedené, že „Spoločnosť bude
mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe

žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo
výške 780,- Eur Eur. V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho
splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu(ov). Pohľadávky spoločnosti voči
dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov
poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami,

nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok
voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na
základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov.“ Žalobca ďalej predložil kópiu listu
žalovaného v 1. rade adresovaného zamestnávateľovi žalobcu (žalovanému v 2. rade) a označeného
ako „Žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 24.11.2014, v ktorom žalovaný v 1. rade žiada o

vykonávanie pravidelných mesačných zrážok zo mzdy žalobcu v sume 45,38 Eur až do vyrovnania
celého dlhu. V tomto liste sa uvádza, že „Celkový klientov dlh voči našej spoločnosti ku dňu 24.11.2014
činí 1.634,- Eur (vyplatená čiastka a zmluvná odmena pôžičky/úveru v sume 1.633,68 Eur, plus ostatné
záväzky klienta za omeškanie v sume 0,32 Eur). Tento dlh môže byť ale navýšený z dôvodu vzniknutých
sankcií za meškanie. Prípadne môže byť dlh znížený z dôvodu priamych úhrad od klienta. Po úplnom

uhradení našej pohľadávky voči klientovi Vám bude našou spoločnosťou zaslané oznámenie, že istina
pôžičky vrátane príslušenstva je splatená a vykonávanie zrážok je možné ukončiť.“6. Podľa § 124 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) každé podanie sa posudzuje podľa jeho
obsahu.
Podľa § 127 ods. 1 písm. d) CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa

uvedie čo sa ním sleduje.
Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.
Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom

vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Predmet konania teda
určujúopísanéskutkovéokolnostiažalobnýnávrhtak,abybolozrejméočomanaakomzáklademásúd
rozhodnúť, pričom právna kvalifikácia nie je povinná, a i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná.

9. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako

by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.
Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je
síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne

vymedzených prípadoch (teraz § 216 ods. 2 CSP), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska
obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale
neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými
prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení,
ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku

svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady.
Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby
zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom
výkonu rozhodnutia.

10. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 (pozn. súdu: teraz § 131 a 132 CSP)
nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho
výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak
žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového
stavu domáha (pozn. súdu: obdobne v súčasnosti ust. § 129 ods. 1 CSP z hľadiska úplnosti podania

vo veci samej alebo návrhu na naradenie neodkladného opatrenia požaduje len, aby bolo zrejmé, čo sa
ním sleduje). Petit žaloby, tak ako ho žalobcovia formulovali, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska
obsahového. Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovanýpetit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel
(rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/219/2007 z 30.júla 2008).

11. Zákon pritom pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného
odlíšenia skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj
pri jej posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a
ktorý tak celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha.

12. Vzhľadom na to, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou (súd je viazaný žalobou,
teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania), je nárok uplatnený žalobou vymedzený opísaním
rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku,
i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná. Súd je preto pri rozhodovaní viazaný nie tým,
ako účastník konania skutkový stav právne posudzuje, ale tzv. skutkom, ako bol vymedzený v žalobe;
iba pokiaľ by priznal plnenie z iného skutkového základu, než ako bol žalobcom vymedzený a na

ktorého základe požaduje plnenie uvedené v žalobnom petite, rozhodol by súd o inom nároku, než
ako ho žalobca urobil predmetom konania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1934/2001,
publikovaný v: Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek, R 78/2004).

13. Možno povedať, že v danom prípade žaloba neoplýva precíznosťou, najmä čo sa týka výrazových

prostriedkov, ktorými žalobca vyjadruje čo sleduje a čoho sa domáha (najmä výraz zdržať sa „použitia
dohody“, a to predovšetkým z hľadiska obsahu pojmu „použitie“, ktorého sa má žalovaný v 1. rade v
súvislosti s dohodou zdržať, a ktorý v tomto kontexte nielen že nemá legálnu definíciu, ale ani všeobecne
zaužívaný konkrétny právny obsah). Z celého jej obsahu a popisovaného skutku je však zrejmé, že
žalobca v tomto súdnom konaní sleduje a domáha sa súdnej ochrany toho, aby žalovaný v 1. rade

v žiadnom rozsahu (absolútne) po neobmedzený čas (navždy) nijako nikdy neuplatňoval označenú
dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú „žalobou napáda“, teda v zmysle ust. § 137 CSP ekvivalentne aby
sa rozhodlo o tom, že žalovaný v 1. rade nemá právo na zrážky zo mzdy. Slová o povinnosti zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca napáda, treba v kontexte žaloby považovať za
vyjadrovací spôsob, ktorým sa má na mysli rozhodnutie o tom, že žalovaný nemá právo na zrážky zo

mzdy (z hľadiska abstrahovania predmetu konania podobne porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Cdo
11/97, R 6/1999 - podľa ktorého slová "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým
tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z
vlastníkov susedných pozemkov patrí.)

14. Uplatnený nárok pritom žalobca odvodzuje z toho, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ výšku dlhu
(zabezpečovaného dohodou) sám jednostranne diktuje, a „aj keby dohoda o zrážkach zo mzdy bola
platná“ vzhľadom na to, že ňou žalovaný v 1. rade chce získať plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorej
neprijateľnosť už bola súdmi vyslovená a nezohľadňuje absenciu povinných zmluvných náležitostí, čo
spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, obstojí jeho návrh.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas
Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

16. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho
vydanie a potrebu, aby boli pomery strán sporu neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo
(bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP, resp. do jeho zrušenia - ak odpadnú
dôvody pre ktoré bolo nariadené podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho,

že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej
bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia
právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. V danom prípade mal súd na základe žalobcom uvádzaných a osvedčených skutočností za

to, že je potrebné neodkladne upraviť pomery strán. Žalobca pre potreby vydania neodkladného
opatrenia zatiaľ postačujúco osvedčil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má byť ich právnym
podkladom, a voči účinkom ktorej sa domáha ochrany, je neurčitá - nešpecifikuje určite a zrozumiteľne
zabezpečovanú pohľadávku spôsobom umožňujúcim (podľa tohto dvojstranného právneho úkonu -
dohody) jej nepochybné určenie vrátane jej výšky (k tomu pozri v zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ

primerane ust. § 151c ods. 1 OZ), teda hodnotu zabezpečovaných pohľadávok alebo presné pravidlá
pre ich určenie, čo je v zmysle ust. § 551 ods. 1 OZ nevyhnutná obsahová náležitosť tohto právneho
úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), s následkom jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ.
Pri dvojstranných právnych úkonoch (ktorými dohody o zrážkach zo mzdy nepochybne sú) je obsah
právneho úkonu a práv a povinností z neho vyplývajúcich určovaný vždy súhlasným prejavom vôle

oboch strán, ktorý tak musí pokrývať všetky jeho zložky, vrátane jeho predmetu a určenia jeho rozsahu.
Dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má vyvolávať konkrétne právne účinky, preto nemôže byť rámcová
(nemôže určovať neobmedzené zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok), a (minimálne v častiach,
ktoré subsidiárne neurčuje právny predpis) musí určovať konkrétny rozsah práv a povinností z nej
vyplývajúcich. Z ustanovenia § 551 ods. 1 OZ upravujúceho dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj logiky

a účelu tohto inštitútu, ktorý má vymedzovať vzájomné práva a povinnosti v situácii, keď sa dlžník na
základe dohody vzdáva určitej časti svojich práv na budúcu mzdu v prospech zabezpečenia určitej
pohľadávky (teda nie neobmedzene a neurčite, ale len do určitej výšky zabezpečovanej hodnoty) teda
vyplýva, že táto pohľadávka musí byť vymedzená objektívne určite a zrozumiteľne tak, aby jej výška
nebola závislá len od výkladu jednej strany (veriteľa),

ale bola určená určitým a zrozumiteľným obsahom dohody o zrážkach zo mzdy (v opačnom prípade
by sa tak dostávala do závislosti od výkladu jednej strany). Podľa názoru súdu je preto neprípustné,
aby pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou, tak ako je tomu v tomto
prípade, boli vymedzené všeobecne a neurčito tak, že „sú tvorené úverom vrátane prípadných
všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingov), prípadne uplatnenými

zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním
uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi,
ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov“. Takéto
neurčité dojednanie je neplatné. Z jeho slovného znenia sa skutočne javí (bez uvedenia konkrétnej
hodnoty alebo výšky zabezpečovanej pohľadávky), že veriteľ výšku dlhu zabezpečovaného dohodou

podľa svojho dodatočného uváženia sám jednostranne diktuje.

18. Podporne a pre úplnosť súd dodáva, že v kontexte ochrany spotrebiteľa (§ 5b zák. č. 250/2007
Z.z.), s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a 5 OZ a možnosť žalovaného na primeranú reakciu pred
rozhodnutím súdu vo veci samej sa zatiaľ tiež javí, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť tiež

považovaná za neplatnú ako neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď jej všeobecná formulácia
neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie jeho pohľadávky aj v časti, v ktorej môže byť sporná, pričom
spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a od takého
postupu môže byť dodatočnými neprimeranými nákladmi a ťažkosťami aj odradený.

19. Keďže v prejednávanom prípade je konanie vo veci samej vedené o určenie, že žalovaný v 1.
rade nemá právo na zrážky zo mzdy, a vzhľadom na vyššie uvedené je pravdepodobné, že výkon a
ďalšie plnenie z tejto neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy je neoprávnené, a bez dočasnej ochranyformou nariadeného neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k situácii, že sa pozícia žalobcu ďalej
zhorší ak by zamestnávateľ na základe dohody o zrážkach zo mzdy (dokiaľ ho žalovaný v 1. rade
podľa svojho dodatočného uváženia sám nezastaví) tieto vykonával, súd má za to, že boli dostatočne

osvedčené dôvody potreby okamžitej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Ak je pritom mzda
zdrojom obživy žalobcu, neoprávnene vykonávané zrážky môžu citeľne ovplyvniť jeho život a spôsobiť
mu ujmu, a na druhej strane žalovanému v 1. rade, ktorý je podnikateľom, a ktorého predmetom
podnikania podľa výpisu z obchodného registra je okrem iného aj faktoring a forfaiting, a poskytovanie
pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov, podľa názoru súdu pozastavenie vykonávania zrážok na dočasnú

dobu nezasiahne do jeho práv neprimerane závažným spôsobom, a preto nepovažoval súd požadovaný
rozsah neodkladného opatrenia zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (ktorý vo výroku,
zachovajúc zrejmú podstatu a zmysel žalobcom sledovaného účelu formulačne upravil tak, aby bol určitý
a zrozumiteľný) ani za zjavne neprimeraný, a žalovanému uložil povinnosť dočasne do právoplatného
skončenia konania vo veci samej zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu.

20. Žalobca za stranu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ako žalovaného v 2. rade označil
svojho súčasného zamestnávateľa, ktorý podľa žalobcu na podklade napadnutej dohody o zrážkach
zo mzdy vykonáva zrážky z jeho mzdy v prospech žalovaného v 1. rade, a voči ktorému sa domáha
iba vydania neodkladného opatrenia zdržať sa vykonáva zrážok zo mzdy (na neobmedzenú dobu).
Keďže dohoda o zrážkach zo mzdy sa, tak ako bolo uvedené vyššie, javí ako neplatná a žalobca nemá

inú možnosť ako ich inak zastaviť, súd za účelom dovŕšenia zmyslu potrebnej bezodkladnej úpravy
pomerov žalobcu vyhovel jeho návrhu aj v tejto časti a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na podklade napadnutej dohody. Toto neodkladné opatrenie
v tejto časti bude trvať, dokiaľ nebude zrušené. Žalovaný v 2. rade podľa dispozície žalobcu v ďalšom
konaní stranou sporu vo veci samej nie je.

21. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodoval v zmysle
ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Podľa§251CSPtrovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Konanie medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade sa vydaním neodkladného opatrenia končí, a preto

bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania medzi nimi, keďže však žalobca si podľa
obsahu žaloby voči žalovanému v 2. rade žiadne konkrétne práva vo veci samej (podľa ktorých by bolo
možné určovať pomer jeho úspechu vo veci) a ani náhradu trov konania neuplatňoval, a rovnako tak
žalovaný v 2. rade voči žalobcovi doposiaľ žiadne svoje práva v konaní nebránil, a teda ani žiadne s
tým súvisiace výdavky potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči žalobcovi mu podľa

obsahu súdneho spisu nevznikli, žiaden z nich právo na náhradu trov konania vo vzťahu medzi nimi
nemá.

23. Pokiaľ ide o trovy konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, vzhľadom na to, že v
tomto prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania a týmto rozhodnutím

sa konanie medzi nimi nekončí, o nároku na náhradu trov celého konania vrátane nároku na náhradu
trov konania o neodkladnom opatrení medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodne súd s poukazom
na ust. § 262 ods. 1 O.s.p. v rozhodnutí, ktorým sa konanie medzi nimi skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa

podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP).