Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. august 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/212/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120215738
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6120215738.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu 1/ P. Š., J.. XX.X.XXXX,
G. I. XXX, XX XXX J. G., žalobcu 2/ FRANTIŠEK ŠADIBOL, spol. s r.o., Nová Bystrica 907, 023
05 Nová Bystrica, IČO: 47 073 861, obaja práv. zast. JUDr. Ing. Darinou Králikovou, advokátkou,
Námestie Štefana Moysesa 17A, 97401 Banská Bystrica, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie
18.333,21 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.

25Cb/11/2020-191 zo dňa 19.8.2021 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/11/2020-191 zo dňa 19.8.2021
p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a
nerozdielne sumu 18.333,21 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 18.333,21
EUR od 24.8.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v

sume 40,- EUR a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 574,81 EUR, a žalovanej uložil
povinnosť nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali, aby súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 18.333,21 EUR s príslušenstvom
a náhradu trov konania. V návrhu uviedli, že 12.4.2016 žalobca 1/ oznámil žalovanej vznik škodovej
udalosti z poistenia majetku, pričom ku škode došlo tak, že pri práci s drveným odpadom - štiepkovaním

na sklade Lesy SR v mieste Čierny Váh, vnikol do stroja cudzí predmet - železo, ktorý poškodil rotor
stroja a ostatné časti, a zároveň žalovanej predložil doklady a požiadal žalovanú o poskytnutie poistného
plnenia v zmysle predloženej faktúry za opravu stroja vo výške 72.432,85 EUR. Žalovaná listom zo
dňa 11.8.2017 žalobcovi 1/ oznámila, že 8.8.2017 ukončila šetrenie poistnej udalosti, pričom poistné
plnenie znížila o 25% z dôvodu porušenia povinnosti predchádzať škodám. V predmetnom oznámení
o poistnom plnení žalovaná žalobcovi 1/ oznámila, že poistné plnenie bolo znížené o sumu 300,-
EUR predstavujúcu zvyšky, o sumu 165,97 EUR predstavujúcu spoluúčasť a o sumu 18.033,21 EUR

predstavujúcu porušenie prevenčnej povinnosti, a teda poskytnuté plnenie bolo v sume 53.933,67 EUR.
S týmto znížením žalobcovia nesúhlasili, pretože podľa ich názoru došlo ku kráteniu poistného plnenia
neoprávnene, keďže žalobca 1/ totiž pri výkone činnosti, pri ktorej došlo k škodovej udalosti neporušil
žiadnu svoju povinnosť predchádzať škodám. Dňa 31.5.2017 bola medzi žalobcom 1/ a žalobcom 2/uzatvorenázmluvaopredajipodniku,nazákladektorejdošlokprevoduvšetkýchzáväzkovapohľadávok
týkajúcich sa predaného podniku zo žalobcu 1/ na žalobcu 2/, pričom žalobcovia sa osobitnou zmluvou,
dohodli, že sú obaja oprávnení túto pohľadávku vymáhať vo svoj prospech vo svojom mene a na vlastný

účet, pričom úhradou plnenia jednému z nich zaniká nárok na vymáhanie uvedeného plnenia druhému z
nich, pričom sú oprávnení na plnenie i spoločne a nerozdielne. Žalovaná namietala nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcov, pretože táto bez ďalšieho nie je zrejmá ani zo samotného návrhu alebo
jeho príloh. Návrh žalobcov označila za zjavne neurčitý, zmätočný a nespĺňajúci základné zákonné
náležitosti. Napriek uvedenému mala za to, že v predmetnej veci postupovala riadne, keď poskytla

plnenie vo výške uvádzanej žalobcami. Krátenie poistného plnenia o 25% bolo z dôvodu porušenia
prevenčných povinností v zmysle § 415 OZ. Plnenie zo strany žalovanej tak predstavuje maximálne
možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcom. Medzi stranami sporu bolo
sporné, či žalobcovia majú aktívnu vecnú legitimáciu a či krátenie poistného plnenia zo strany žalovanej
bolo oprávnené.

3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade nestotožnil s námietkami žalovanej o potrebe rozhodnúť o
zmene žaloby, pretože v danom spore nedošlo k zmene žaloby tým, že žalobcovia doplnili a spresnili
skutkové okolnosti. K zmene žaloby by bolo došlo len v tom prípade, ak by zo strany žalobcov boli
podstatným spôsobom zmenené skutkové tvrdenia, čo sa ale nestalo. Súd sa ďalej zaoberal aktívnou
vecnou legitimáciou žalobcov. V danom spore žalobcovia medzi sebou 31.5.2017 uzavreli zmluvu o

predaji podniku, na základe ktorej žalobca 1/ previedol na žalobcu 2/ práva k podniku. Účinnosťou
zmluvy o predaji podniku prešli na kupujúceho - žalobcu 2/ všetky práva a záväzky, na ktoré sa
predaj vzťahuje, a to bez ohľadu na ich obsah, rozsah, vlastnosti či právny dôvod ich vzniku. V
týchto vzťahoch kupujúci - žalobca 2/ na základe zmluvy o predaji podniku zo zákona vstupuje do
postavenia, ktoré mal predávajúci - žalobca 1/, a to bez potreby ďalších písomných dohôd alebo

realizačných aktov. Rovnako na kupujúceho prechádzajú aj všetky práva a povinnosti z poistných zmlúv,
a to aj keby došlo v dôsledku predaja podniku k zmene v osobe vlastníka poistenej veci. Pokiaľ ide
o prechod pohľadávok platí, že Obchodný zákonník v tomto smere odkazuje na všeobecnú úpravu
postúpenia pohľadávky obsiahnutú v § 524 až 530 OZ, t.j. s pohľadávkou prechádza na kupujúceho
aj príslušenstvo (úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením

pohľadávky), zabezpečenie (napr. záložné právo, ručenie a pod.) a prípadné ďalšie práva spojené s
pohľadávkou. Na základe uvedeného potom súd jednoznačne konštatoval, že žalobca 2/ je v spore
aktívne vecne legitimovaným subjektom, pretože na základe zmluvy o predaji podniku z 31.5.2017
na neho prešli všetky práva a povinnosti vrátane pohľadávky uplatňovanej v tomto spore. Uvedené
preukazuje aj poistka č. 6572998176/ verzia /1, v ktorej je začiatok poistenia označený deň 4.1.2013 a

poistníkom žalobca 1/, a ktorú po účinnosti zmluvy o predaji podniku označila žalovaná rovnakým číslom
6572998176 s dodatkom verzia /2 a ako poistník vystupuje už žalobca 2/, pričom začiatok poistenia je
ponechaný na deň 4.1.2013.

4. Súd prvej inštancie, pokiaľ išlo o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 1/, uviedol, že je potrebné

vychádzať z § 530 OZ. Žalobcovia žalovanej dňa 19.7.2017 oznámili predaj podniku žalobcu 1/ žalobcovi
2/, pričom jej doručili aj dodatok č. 2 k zmluve o predaji podniku. V tomto dodatku č. 2 zo dňa
31.5.2017 žalobcovia uviedli, že žalobca 1/ eviduje proti žalovanej pohľadávku vyplývajúcu z poistnej
udalosti č. 9562350804, na ktorú sa vzťahuje poistka č. 6572998176, pričom táto pohľadávka je v
sume 72.432,85 EUR. Žalobcovia sa dohodli, že túto pohľadávku je vo svojom mene a na svoj účet

oprávnený vymáhať aj predávajúci, resp. sú oprávnení vymáhať predmetnú pohľadávku spoločne a
nerozdielne. V prípade, ak bude žalovaná poistné plnenie plniť žalobcovi 1/, je žalobca 2/ oprávnený
započítať si toto plnenie na zaplatenie kúpnej ceny. Súd vychádzal z toho, že najneskôr 19.7.2017
bolo žalovanej oznámené postúpenie pohľadávky, tak potom platí § 530 OZ - presnejšie to, že ak
postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi, môže postupca pohľadávku vymáhať

iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto
vymáhaním. Aktívna vecná legitimácia žalobcu 2/ je tak daná na základe zmluvy o predaji podniku
a aktívna vecná legitimácia žalobcu 1/ na základe dodatku č. 2 k zmluve o predaji podniku zo dňa
31.5.2017, ktorý umožňuje žalobcovi 1/ vo svojom mene a na svoj účet pohľadávku proti žalovanej
rovnako vymáhať. Nie je porušený ani účel § 530 OZ, pretože žalobca 1/ a žalobca 2/ vymáhajú

pohľadávku spoločne a ponechávajú žalovanej na výber, ktorému z nich bude plniť. Spôsob vzájomného
vyporiadania je uvedený rovnako v spomenutom dodatku, kde v prípade plnenia žalobcovi 1/ si žalobca
2/ započíta na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Samotné zaplatenie kúpnej ceny je v zmysle článku
IV zmluvy o predaji podniku možné až do 31.5.2027. Podľa názoru súdu nebolo nič nezákonné natakomto postupe žalobcov a keďže obaja pohľadávku vymáhajú spoločne v jednom konaní, výsledkom
ktorého je len jeden exekučný titul, preventívny účinok § 530 OZ je tým naplnený. Súd teda vychádzal
z preferencie platnosti dojednania dodatku č. 2 k zmluve o predaji podniku z 31.5.2017, ktorou došlo k

istej modifikácii úpravy § 530 OZ, pričom zohľadnil to, že vôľa účastníkov zmluvy (daného dodatku č. 2)
zohráva pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu; právny formalizmus a ním vnášané prehnané
nárokynaformuláciuzmluvynemožnozústavnoprávnehohľadiskaakceptovať,leboevidentnezasahujú
do zmluvnej slobody osoby v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je teda ústavne
konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, kedy by súd uprednostnil výklad vedúci

k neplatnosti zmluvy - dodatku č. 2. Žalovanej námietky vo vzťahu k samotnej zmluve o predaji podniku
považoval súd za účelové, nakoľko žalovaná zmluvu o predaji podniku akceptovala a na jej základe
zmenila poistku 6572998176 na jej verziu 2. Na základe rovnakej zmluvy došlo aj k zmene v obchodnom
registri. Námietka žalovanej o údajných formálnych nedostatkoch zmluvy o predaji podniku, preto nie je
spôsobilá vyvolať neplatnosť tohto právneho úkonu.

5. Krátenie poistného plnenia považoval súd za neoprávnené, keďže žalovaná vôbec neuviedla ako k
takejto hodnote dospela a v spise sa nenachádza žiadna listina, ktorá potvrdzuje oprávnenosť odpočtu
300,- EUR ako hodnoty zvyškov. Navyše žalovaná ani len neuviedla o aké konkrétne zvyšky má
ísť. Pokiaľ išlo o krátenie z dôvodu porušenia prevenčnej povinnosti, je toto krátenie bez ďalšieho
neoprávnené. Z oznámenia o poistnom plnení nevyplýva porušenie žiadnej konkrétnej povinnosti, pre

porušenie ktorej je dané oprávnenie žalovanej krátiť poistné plnenie. Záver v oznámení o poistnom
plnení následne žalovaná modifikovala v odpovedi žalobcom listom z 30.1.2018 tak, že krátenie
poistného plnenia je oprávnené, pretože zo šetrenia a v zmysle odborného vyjadrenia znalca je možné
konštatovať, že drviaci bubon, nože a podložky vykazovali známky poškodení vznikajúce pri pracovnej
predchádzajúcej činnosti drvenia. Lokálne praskliny v miestach na drviacom bubne potvrdzujú, že bol

porušený medzný stav materiálu pred poškodením, ktoré vzniklo 20.1.2016. Z takéhoto oznámenia teda
vyplýva, že žalovaná zotrvala na porušení prevenčnej povinnosti, ale stále nebolo zrejmé, aká konkrétna
povinnosť mala byť porušená. Súdu nebol predlžený žiadny dôkaz o porušení konkrétnej povinnosti
zo strany žalobcu 1/. Na pojednávaní žalovaná spresnila, že pod porušením prevenčnej povinnosti je
treba rozumieť nedostatočnú údržbu stroja a svojpomocné opravovanie zvarov, ktoré mohlo mať vplyv

na rozsah poistnej udalosti. V tomto čase už ale platil § 797 ods. 4 OZ a žalovaná až dňa 28.7.2021
na pojednávaní prvýkrát od skončenia šetrenia poistnej udalosti (8.8.2017), konkrétne špecifikovala
porušenú povinnosť s odvolaním sa na doplnenie č. 1 k odbornému vyjadreniu z 26.1.2018. Z
doplnenia č. 1 k odbornému vyjadreniu nemohla mať žalovaná relevantný podklad na krátenie poistného
plnenia, pretože z neho nevyplývala svojpomocná oprava zvarov - tento záver nemožno vyvodiť zo

žiadneho predloženého listinného dôkazu. Rovnako z neho nevyplýval ani záver o nedostatočnej údržbe
stroja, porušenie medzného stavu materiálu bez ďalšieho neznamená, že žalobca 1/ zanedbal údržbu
stroja. Súdu nebolo zrejmé ani to, aký vplyv malo porušenie medzného stavu materiálu na vznik
poistnej udalosti, keď škoda bola spôsobená cudzím telesom pri štiepkovaní. Zo strany žalovanej tak
nebolo relevantným spôsobom preukázané porušenie konkrétnej povinnosti vyplývajúcej žalobcovi 1/ z

právneho vzťahu uzatvoreného so žalovanou. Žalovaná preto nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie
len všeobecným odkazom na porušenie prevenčnej povinnosti (s najväčšou pravdepodobnosťou len
preto, že na stroji išlo v poradí už o 5 poistnú udalosť), ktoré dodatočne na základe listín, ktoré nemala
v čase krátenia poistného plnenia k dispozícii. Naproti tomu žalobcovia v spore predložili oznámenie
o vzniku škodovej udalosti, z ktorého je zrejmé, že došlo k poškodeniu stroja vniknutím cudzieho

predmetu. Rozsah poškodenia bol zdokumentovaný aj zápisom z obhliadky škodovej udalosti, pri
ktorej bol prítomný aj zástupca žalovanej a predložená faktúra č. 201603001 zo 4.3.2016 dostatočne
preukazuje opravu stroja spoločnosťou Truck Center Süd GmbH, ktorá za opravu vyfakturovala sumu
72.432,85 EUR.

6. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v spore nebolo zo strany žalovanej preukázané, že
krátenie poistného plnenia malo oporu v zmluvných dojednaniach. Žalobcovia riadne zdokladovali, že
došlo k poškodeniu stroja, ktorý bol opravený ako aj výšku škody predloženou faktúrou opravovne,
teda si splnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovanou. Žalovaná
zároveň nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod krátenia poistného plnenia, t.j. bezdôvodne znížila

požadované poistné plnenie, aj keď ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, pretože z
týchto tvrdení vyvodzovala priaznivé dôsledky pre seba. Súd preto žalovanú zaviazal na doplatenie
poistného plnenia v sume 18.333,21 EUR. Súd napokon žalobcom priznal aj sumu 574,81 EUR, ktorá
predstavovala náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Výška priznanej sumy vychádzala z toho, žeprávna zástupkyňa žalobcov prevzala zastupovanie dňa 15.7.2017, teda v čase, kedy žalovaná ešte
nevyplatila žiadne poistné plnenie, a teda cena práva, ktorého sa právna služba týkala určená pri začatí
poskytovania právnej služby bola suma 72.266,88 EUR. Úkon právnej služby písomné podanie na súd

alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej je ocenený sumou 565,97 EUR + režijný paušál
v sume 8,84 EUR, t.j. celkovo 574,81 EUR.

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a uviedla, že súd prvej inštancie
procesným postupom v konaní porušil procesné práva žalovanej. Žaloba totiž neobsahovala žiadne

relevantné a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, pričom tieto nemožno ani nahradiť odkazom na
označené dôkazy. Žaloba mala byť odmietnutá, resp. mal byť žalobca vyzvaný na jej riadne doplnenie už
v upomínacom konaní. Pokiaľ došlo k žalobe jej riadnemu doplneniu až po postúpení veci z Okresného
súdu Banská Bystrica, došlo k takému doplneniu rozhodujúcich skutočností, s ktorými je spojená
povinnosť súdu rozhodovať o zmene žaloby. Žalovaná konštatovala, že pokiaľ súd prvej inštancie
nerozhodoval o zmene žaloby, došlo tým k porušeniu procesných práv žalovaného, keďže ten by

namietal vo veci premlčanie nároku. Podľa žalovanej došlo zo strany súdu aj k porušeniu ust. § 191 ods.
1 C.s.p., keďže nebolo vo veci prezentované predbežné právne posúdenie k otázke namietanej aktívnej
vecnej legitimácie žalobcov. Pokiaľ mal súd za to, že medzi žalobcami došlo k dohode podľa § 530 OZ,
nebol dôvod žalobe vyhovieť vo vzťahu k žalobcovi 1/ a žalobu vo vzťahu k žalobcovi 2/ zamietnuť.
Podľa žalovanej je bez právneho významu nejaká súkromná dohoda žalobcov o spôsobe vymáhania

pohľadávky, úhrade/započítaniu odplaty za predaj podniku. Vzhľadom na uvedené nedostatky navrhla,
aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil.

8. Kodvolaniužalovanejsavyjadriližalobcovia1/a2/,ktorínavrhlirozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.
Návrh na vydanie platobného rozkazu obsahoval všetky podstatné skutočnosti, nakoľko je z neho

zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka. Žalobcovia zároveň podotýkajú, že predmet sporu predstavuje
výška kráteného poistného plnenia zo strany žalovanej, kde žalobcovia nepovažujú za podstatnú
skutočnosť uviesť presný opis poškodeného stroja, či číslo poistnej zmluvy, ktoré skutočnosti na základe
už priznanej časti poistného plnenia nie sú medzi stranami sporné, ale za podstatnú považujú jedine tú
skutočnosť, na základe ktorej došlo zo strany žalovanej ku kráteniu poistného plnenia, ktorá skutočnosť

je predmetom sporu. Žalobcovia ďalej považujú za dôležité uviesť, že v danej právnej veci súd nebol
oprávnený a ani neprejadnával skutočnosti či vôbec žalobcom vznikol alebo nevznikol nárok na poistné
plnenie,pričomsúdprejednávaljedineskutočnosť,čižalovanákrátilapoistnéplneniežalobcomdôvodne
alebo nedôvodne. Žalobcovia sa nestotožňujú ani s ostatnými námietkami žalovanej vo vzťahu k aktívnej
vecnejlegitimáciižalobcov,pričomsaplnestotožňujúsvysporiadanímsasúduvdanomkontexte,pričom

žalobcovia taktiež uvádzajú, že súd na konanom pojednávaní vyslovil predbežné právne posúdenie vo
vzťahu k námietkam žalovaného k aktívnej vecnej legitimácii, kde tento vyslovil názor, že aktívna vecná
legitimácia žalobcov je daná.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 26.7.2022. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej, vyjadrením žalobcov 1/ a 2/,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu

a odvolania žalovanej dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na nepoukazuje. Z obsahu odvolania žalovanej je zrejmé, že s argumentami, ktoré v ňom žalovaná uvádza
sa súd prvej inštancie dostatočne, vyčerpávajúco a presvedčivo vysporiadal v napadnutom rozhodnutí,
pričom neuvádza žiadne nové podstatné tvrdenia. V konaní nebolo sporné, že došlo k škodovej udalosti,

ktorú žalobca 1/ dňa 12.4.2016 oznámil žalovanej a zároveň požiadal žalovanú o poskytnutie poistného
plnenia v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy zo dňa 17.1.2013 a predloženej faktúry za opravu stroja
v sume 72.432,85 EUR. Žalovaná znížila poistné plnenie o 25% (18.033,21 EUR) z dôvodu porušenia
povinnosti predchádzať škodám, znížila sumu o 300,- EUR predstavujúcu zvyšky a o sumu 165,97
EUR predstavujúcu spoluúčasť. Poskytnuté poistné plnenie bolo v sume 53.933,67 EUR. Dňa 31.5.2017

bola medzi žalobcom 1/ a žalobcom 2/ uzatvorená zmluva o predaji podniku, na základe ktorej došlo
k prevodu všetkých záväzkov a pohľadávok týkajúcich sa predaného podniku, pričom žalobcovi sa
osobitnou zmluvou dohodli, že sú obaja oprávnení túto pohľadávku vymáhať vo svoj prospech vo svojom
mene a na vlastný účet, pričom úhradou plnenia jednému z nich zaniká nárok na vymáhanie druhému
z nich. Sporným bola aktívna vecná legitimácia žalobcov 1/ a 2/, a krátenie poistného plnenia zo strany
žalovanej.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že aktívna vecná legitimácia žalobcu
2/ v konaní bola daná na základe zmluvy o predaji podniku a aktívna vecná legitimácia žalobcu 1/ bola
daná na základe dodatku č. 2 k zmluve o predaji podniku zo dňa 31.5.2017. Samotnú zmluvu o predaji
podniku zo dňa 31.5.2017 žalovaná akceptovala a na jej základe zmenila poistku č. 6 572 998 176 na

verziu 2, a to dňa 9.6.2017. K odvolacej námietke žalovanej, že súd mal rozhodovať o zmene žaloby
odvolací súd uvádza, že zo strany žalobcov 1/ a 2/ neboli podstatným spôsobom zmenené skutkové
tvrdenia, žalobcovia len doplnili a spresnili skutkové okolnosti, čo bolo súdom uvedené aj na pojednávaní
konanom dňa 28.7.2021. Ak by mal súd prvej inštancie za to, že podanie žalobcov zo dňa 2.7.2020 je
návrhom na zmenu žaloby, bolo jeho povinnosťou o takomto procesnom návrhu rozhodnúť, čo sa však

v danom prípade nestalo.

14. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovanej dospel odvolací súd k záveru, že
súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil

podľa § 220 ods. 2 C.s.p. Odvolací súd sa s právnou a skutkovou argumentáciou súdu prvej inštancie
v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil,
že krátenie poistného plnenia zo strany žalovanej nebolo dôvodné pretože žalovaná neuviedla žiaden
relevantný a preukázaný dôvod na takýto postup. Žalovaná v konaní nepreukázala dôvodné krátenie
poistného plnenia v súlade so zmluvou ani porušenie prevenčnej povinnosti žalobcov 1/ a 2/. Porucha

na predmetnom stroji bola podľa názoru odvolacieho súdu spôsobená náhodnou udalosťou a preto na
vzniknutú škodu sa vzťahuje poistné plnenie na základe poistnej zmluvy. Odvolací súd dodáva, že v
zmysle judikatúry Ústavného súdu SR do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa

rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovanou.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p.,
o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).