Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010382
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8720010382.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovanej R. R., trestne stíhanej

pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na
Okresnom súde Poprad dňa 24. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaná
R. R., rod. R., nar. XX. XX. XXXX Y. J., trvale bytom
J., toho času bytom J., Z.. R. XX,

j e v i n n á ,ž e

v dobe od 6. 9. 2018 do 27. 10. 2018 v meste Poprad vylákala od poškodeného E. P. pod rôznymi
zámienkami, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom veci, napr. na kúpu bytu, prerobenie bytu a
nákup nábytku, postupne v rôznych sumách finančné hotovosti, a to dňa 6. 9. 2018 sumu 400,- € a
500,- €, dňa 8. 9. 2018 sumu 600,- €, dňa 13. 9. 2018 sumu 600,- €, dňa 15. 9. 2018 sumu 500,- €,

dňa 1. 10. 2018 sumu 600,- € a dňa 27. 10. 2018 sumu 500,- €, ktoré poškodený vybral z bankomatu
banky VÚB, a. s. na Ul. K. v Poprade za prítomnosti obžalovanej a tieto jej odovzdal, čím takto uviedla
poškodeného do omylu a získané finančné prostriedky použila na iný účel, než tvrdila poškodenému
a finančné prostriedky, napriek viacerým ústnym výzvam na ich vrátenie, nevrátila, čím mu spôsobila
škodu v celkovej výške 3.700,- €,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l a

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o j ej s ú d u k l a d á :

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona jej výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému E. P., nar.
X. X. XXXX, bytom J., R. XXXX/X, škodu vo výške 3.700,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 4. 6. 2020 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv
138/19 zo dňa 3. 6. 2020 na obvinenú Slávu Slivkovú pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona. Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, z výsledkov ktorého
zistil nasledovné:

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku
uviedla, že nechce urobiť žiadne vyhlásenie. Vo svojej výpovedi k samotnému skutku uvádzala, že
poškodenéhopozná,spoznalahovPohostinstveU.,kdepracovalaakočašníčkavobdobír.2016-2019.
Poškodenéhonajprvspoznalaakohosťa,ktorýchodievaldopohostinstva,neskôrjepoškodenýpovedal,
že veľmi dobre sa poznal s jej nebohým otcom, rozprával jej o viacerých zážitkoch, ktoré spolu prežili, a

preto ho aj nejako bližšie brala. Je pravdou, že chodievala s poškodeným aj k nemu domov odprevadiť
ho,aleibaztohodôvodu,žepokiaľišielsám,takvmnohýchprípadochprišielkúrazom,pretožepopožití
alkoholu spadol a udrel sa. Dokonca raz ho z U. musela odvážať aj RZP. Dá sa povedať, že poškodený
chodil do pohostinstva dennodenne, chodil tam sám, vo zvýšenej miere konzumoval alkohol a keďže jej
ho bolo ľúto, tak ho odprevádzala domov. Počas toho, keď ho odprevádzala domov, asi trikrát ju požiadal,

aby sa zastavili pri bankomate s tým, že potrebuje nejaké peniaze pre ženu, pre seba. Vždy bol opitý. Pri
bankomate jej dal kartu, lebo bol v takom stave, že ju nevedel dať do bankomatu. Ona ju vložila, naťukala
slovenský jazyk, poškodený jej povedal, aby sa otočila, čo aj urobila, a sám poškodený potom zadal PIN-
kód s tým, že následne povedal, aby zadala konkrétnu sumu, napr. 600,- €, čo aj urobila. Všetky peniaze
potom odovzdala poškodenému do ruky, pričom nad bankomatom sa nachádzala aj kamera. Z peňazí,

ktoré takýmto spôsobom pomohla poškodenému vybrať z bankomatu, jej žiadne financie nedával. Raz
v herni jej dal 20,- € za to, že ho išla odprevadiť domov. Raz jej dal peniaze v U.. V krčme poškodený
veľmi rád platil aj ostatným hosťom. Jeho denné tržby boli minimálne 100,- € pri 70- až 90-centových
položkách. Keď ho odprevádzala domov, prišla až k bytovke, kde býval, vošla s ním do vchodu a tam ho
posadila na vnútorné schody. Raz ho len naložila do výťahu a stlačila číslo poschodia, na ktorom býval.

Domov ho odprevádzala vždy po skončení zmeny po 20tej hodine. V jednom prípade to bolo poobede,
pretože ho volala žena, aby niečo šiel zaplatiť. V krčme kamarátov nemal, ľudia sa mu vyhýbali, iba
vtedy, keď platil, mal kamarátov. Častokrát spal viacero hodín opitý v krčme na stole alebo na gauči. Vo
vzťahu k peniazom, ktoré mal, hovoril, že ich zdedil. Raz v krčme jej povedal, že tu prepil peniaze, že
žena sa s ním chce rozviesť a že mu má vrátiť peniaze, ktoré tu nechal. Ona mu na to povedala, že

čo chce, že mu nemá čo vracať, že nemôže za to, že každému platil a že to všetko prepil. Potvrdila, že
mala aj telefónne číslo poškodeného, pretože tento jej dennodenne vyvolával s tým, či napr. pracuje.
Keď mala voľno, tak do krčmy nechodil. Raz mu napísala smsku ohľadom auta, ktoré jej chcel požičať,
lebo v tom čase mala svoje auto v servise, pričom sám jej hovoril, že jej všetko dá, ale ona od neho
nechcelaničanakoniecsiodnehoanitoautonepožičala.Spomínasi,žetobolovčase,keďpotrebovala

nejaké väčšie auto. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že v čase skutku bývala v prenájme, bola pohádaná
s mamou, ktorá jej zrušila trvalý pobyt. Keďže bývala v cudzom byte, určite nemala záujem ten byt
prerábať. Poprela, aby v čase skutku mala uzavretú nejakú životnú poistku. K pohostinstvu U., v ktorom
pracovala ako čašníčka uviedla, že toto patrí do kategórie „piata cenová“. Jej mesačný príjem bol cca
1.500,- €, čo bol veľmi dobrý príjem a v tom období nebola na nikoho odkázaná. Nepamätá si, aby ju

poškodený niekedy žiadal vrátiť nejaké peniaze, ktoré mala vybrať z bankomatu. Poprela, že by v tom
čase mala záujem riešiť vlastné bývanie. Poprela, aby od poškodeného si požičiavala nejaké peniaze
s tým, že na to nebola odkázaná a ani by ho žiadne peniaze nežiadala. V minulosti bola odsúdená za
podvod, dostala podmienku. Z tohto titulu má aj exekučný dlh vo výške 17.500,- €, ktorý každý mesiac
je vymáhaný zrážkami zo mzdy po 150,- €.

Svedok poškodený E. P. na hlavnom pojednávaní dňa 12. 5. 2021 vypovedal, že obžalovanú pozná,
spoznal ju asi mesiac predtým, než jej dal prvú pôžičku. Predtým poznal jej otca, s ktorým dobre
vychádzal. Keď to obžalovaná zistila, tak sa na neho namotala ako na človeka, ktorý pomáhal iným
v problémoch, keď im požičiaval peniaze, ale tí ostatní mu peniaze vracali. Do Pohostinstva U. chodil

často, lebo bol na invalidnom dôchodku. V pohostinstve platil viacerým ľuďom tržby, boli to jeho kamaráti,ktorí ho pýtali, aby im zobral pivo, tak to urobil. Vo vzťahu k samotným pôžičkám uviedol, že k prvej
pôžičke došlo okolo obeda, deň si už presne nepamätá. Peniaze jej požičal preto, lebo obžalovaná mu
v krčme nahučala, že sa chce osamostatniť, že si chce kúpiť byt, že už nechce byť s mamou a pýtala

sa ho, či jej požičia, na čo jej povedal, že jej môže požičať, ale že mu musí peniaze vrátiť. Obžalovaná
mu tvrdila, že má sporenie v Slovenskej sporiteľni na sumu 8.000,- €, ktoré jej bude končiť v októbri.
Na začiatok mu tvrdila, že jej bude stačiť 400,- € a keď jej tie peniaze požičal, tak ešte v ten istý večer
chcela 500,- €. Tie peniaze jej dával tak, že ona stále s ním chodila k bankomatu, on peniaze vybral, ona
stála za ním a on jej ich odovzdal. Výbery v bankomate robil on vo všetkých prípadoch a pôžičky vždy

prebiehali rovnakým spôsobom. Nasledovali aj ďalšie pôžičky, keď obžalovaná tvrdila, že raz potrebuje
na kachličky, že potrebuje zaplatiť za nákup materiálu, že potrebuje ísť do Poľska po tovar. Chcela aj
auto, ešteže jej ho nepožičal. Celkovo tých pôžičiek bolo sedem, najvyššia z nich bola v sume 600,-
€ a spolu jej požičal 3.700,- €. Koľko bolo pôžičiek a koľko peňazí jej požičal, vie tak, že doma si to
značil do kalendára tak, že si tam dal bodku. Takto si označoval len dni a sumy zistil z výpisu z účtu.
Robil to takým spôsobom preto, aby manželka nevedela, že požičiava peniaze. Žiadnu písomnú dohodu

s obžalovanou nemal, ona mu však sľubovala, že mu všetko vráti. Má aj svedkov - p. F. a p. P., ktorí
počuli, ako ho telefonicky žiadala o peniaze a o auto. Tí boli v tom čase s ním na chate. Pri výbere
peňazí z bankomatu okrem ich dvoch nebol nikto prítomný, iba v jednom prípade bol s nimi syn kolegyne
obžalovanej V., ktorý v tom čase mal cca 11 rokov. Ešte bola taká drzá, že chcela, aby mu dal na cukríky.
Podľa dohody mu peniaze mala vrátiť do konca októbra. Peniaze mu však nevrátila, preto šiel za ňou,

povedal jej, že peniaze potrebuje, načo mu tvrdila, aby sa nebál, že peniaze mu vráti, že sa to nejako
oddialilo, že jej pani v banke nepripravila peniaze. Keď ju potom pýtal vrátiť peniaze, tak mu hovorila,
že to môže byť i tak i onak s tým vrátením. Že by mu aj vrátila, ale že peniaze nemá. Peniaze ju pýtal
vrátiť viackrát, no bolo to zbytočné, tak zistil, že ide o podvod. Dokonca mu obžalovaná povedala, že
šéfka mu zakázala vstupovať do krčmy. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že aj keď nebol prítomný pri

požičiavaní peňazí, p. H. Y., ktorý býva v bytovke blízko bankomatu ho videl, ako s poškodenou chodí
do bankomatu. Túto skutočnosť potom oznámil jeho žene. Čo sa týka okolností, za ktorých obžalovanú
žiadal vrátiť peniaze, pri tomto nikto nebol, obžalovaná ho buď zobrala do skladu alebo si sadla na roh
k nemu tak, aby to nikto nepočul. Peniaze, ktoré jej požičal, mal z dedičstva, keď zdedil 17.000,- €. Do
Pohostinstva U. spočiatku chodil každý deň, potom boli obdobia, keď aj týždeň neprišiel. Obžalovaná mu

často vyvolávala, aby prišiel, že sa tam robí napr. guláš a pod.. Do pohostinstva chodil sám, niekedy tam
bol aj celý deň. Niekedy sa tam opil, potom odišiel a následne sa opäť vrátil. Keď jej požičiaval peniaze,
mal požitý alkohol, ale vedel čo robí. Až tak vypité nemal. Stalo sa, že obžalovaná ho aj odprevadila
domov, bolo to v prípade, keď nemal bankomatovú kartu pri sebe, tak šiel domov po ňu, raz s ním šla aj s
tým V.. Potvrdil, že v jednom prípade, keď šiel sám z pohostinstva, zakopol, zranil sa a zobrala ho aj RZP.

Vo svojej výpovedi ďalej uvádzal, že keď je sám, nepije, s kamarátmi si vypije rád. V pohostinstve U.
niekedy zvykol minúť aj 100,- € za deň. Vo vzťahu k výberom peňazí z bankomatu, ktoré mal požičiavať
obžalovanej, upresnil, že prvý výber bol okolo obeda a ostatné boli vždy večer po záverečnej. Peniaze jej
požičiaval preto, lebo mu tvrdila, že potrebuje vlastné bývanie a že mu peniaze vráti, pretože má poistku.
Trestné oznámenie podával na obžalovanú niekedy vo februári, keď bol odniesť na políciu peňaženku,

ktorú našiel a vtedy policajtovi povedal, že má problém, povedal mu, že o čo ide a policajt mu povedal,
že má podať trestné oznámenie, čo aj urobil a policajti to začali riešiť.

Svedok poškodený E. P. bol vypočutý aj na hlavnom pojednávaní 22. 11. 2021, kde vo svojej výpovedi
upresnil, že dňa 6. 9. 2018 mali byť vykonané 2 výbery z bankomatu, prvý výber mal byť o dvanástej

pred obedom, druhý výber niekedy večer. Sumy, ktoré mali byť vybraté, mali byť v sume od 400,- € do
600,- €. Ten výber bol uskutočnený z toho dôvodu, že obžalovaná mu v pohostinstve povedala, že kúpila
byt, ale aby to nikomu nehovoril a že potrebuje peniaze na prerábku. Opakovaný výber ešte v ten istý
deň bol vykonaný preto, lebo keď po prvom výbere odišiel domov, pospal si a večer sa vrátil späť do
pohostinstva, prišla za ním a povedala mu, že ho odprevadí domov, ale že potrebuje ešte ďalšie peniaze,

lebo to, čo vybral, bolo málo. Všetky peniaze, ktoré v ten deň vybral, jej dal. Ohľadom vrátenia peňazí,
ktoré uvedeného dňa vybral, mu tvrdila, že má životnú poistku, ktorú ešte nemôže vybrať, ale že z tej
poistkymutovrátiažetobudeniekedydokoncaseptembraalebooktóbra,potomtoodďaľovala.Doplnil,
že všetky výbery si pamätal, ešte do kalendára si dával aj bodku, aby vedel, v ktorý deň požičiaval.
Rovnako vedel, čo robí. K ďalšiemu výberu zo dňa 8. 9. 2018 uviedol, že ten bol vo výške 500,- € s tým,

že stále tvrdila, že potrebuje peniaze na prerábku, že potrebuje materiál, že potrebuje ísť do Poľska.
K výberu z 13. 9. 2018 uviedol, že dôvod požičania peňazí bol stále ten istý s tým, že prerábajú byt
a výška pôžičky bola v rozmedzí od 400,- do 600,- €. V tom čase, keďže v úhrne jej mal požičať už
1.500,- €, bol v tom, že kupuje materiál a že všetko platí. K ďalším výberom z 15. 9. 2018 a 1. 10.2018 uviedol, že aj v týchto prípadoch bol dôvod požičania peňazí ten istý s tým, že chcel ísť kupovať
kachličky a dokonca chcela požičať aj auto do Poľska. Aj v tomto prípade jej požičal v rozpätí od 400,-
do 600,- €. Výbery boli realizované tak, že odchádzali z krčmy, bankomat bol možno 250 - 300 metrov

od krčmy, ona na opačnej strane cesty od bankomatu aj bývala a po výberoch každý z nich išiel svojím
smerom. Aj v týchto prípadoch vedel, čo robí. Keby bol veľmi opitý, tak jej nič nedá. K výberu z 27. 10.
2018 uviedol, že dôvod pôžičky aj v tomto prípade bol rovnaký s tým však, že už do konca mesiaca mu
peniaze vráti. Výška pôžičky bola v rovnakom rozsahu. No potom sa mu začala vysmievať do očí, dala
mu zákaz chodievať do krčmy a napokon sa odsťahovala do R. Š.. Vo svojej výpovedi uviedol, že keď

išiel do krčmy si posedieť, tiež robil výbery z bankomatu, pričom peniaze vyberal väčšinou do 100,- €, v
rozpätí od 50,- do 70,- €. V tom čase mal aj príjem z invalidného dôchodku vo výške 460,- € mesačne.
Uviedol, že peniaze požičiaval obžalovanej preto, lebo jej uveril, že mu ich vráti z tej poistky. Tie peniaze
mu nechýbali, veď pochádzali z dedičstva. To, že jej prvýkrát požičal peniaze, bolo z toho dôvodu, že
ho presvedčila, že otec jej založil životnú poistku a že z toho mu peniaze vráti. On sa jej aj pýtal, či
urobia zmluvu, ale ona to nechcela s tým, že sa nemá báť, že ona mu peniaze zo životnej poistky vráti.

Ďalšie peniaze jej požičiaval preto, lebo mu tvrdila, že potrebuje rýchlo platiť, že potrebuje platiť materiál,
pracovníkov. Zároveň ho stále presviedčala, že mu to vráti, dokonca mu povedala, že koncom októbra
sa stretnú vo Fóre v pobočke VÚB banky, kde sa urobí prevod poistky na jeho účet. On tam aj prišiel, ale
ona tam nedošla a vtedy to vlastne prasklo. Účel, na ktorý ho žiadala peniaze, považoval za dôležitý,
lebo ona mu hovorila, že nebude celý život bývať pri mame. Obžalovanú vtedy bral ako kamarátku, lebo

sa poznal s jej otcom a dedom a mal za to, že je dobre vychovaná.

Svedok E. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú a poškodeného pozná iba z krčmy
U.. Nemá k nim žiadny vzťah. Vie, že poškodený chodil za obžalovanou do zadnej miestnosti, najskôr
nevedel kvôli čomu, až neskôr mu poškodený povedal, o čo išlo. On o nejakých pôžičkách vedomosť

nemal. Bol to len samotný poškodený, ktorý mu povedal, že jej požičiaval peniaze.

Svedok H. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodeného pozná, je to jeho kamarát, s ktorým
v minulosti hrával hokej, ale nie až taký. Obžalovanú videl len raz spolu s poškodeným pri bankomate.
Presný dátum si už nepamätá, ale vie, že to bolo niekedy okolo obeda. Videl, ako prišiel p. P., ktorého

šikovala nejaká čašníčka, lebo mala na sebe čiernu zásteru, k bankomatu. Ona stála bokom pri ňom,
p. P. tam niečo ťukal, potom videl, ako mal niečo v rukách a tej pani to dával. Potom sa vystískali a tá
pani išla do krčmy. Kam šiel p. P., to nevidel. Toto všetko videl spoza zavretého okna vo svojom byte, pri
ktorom sa nachádza bankomat. Asi po týždni - dvoch stretol v potravinách P. manželku, ktorej povedal,
čovidelapýtalsajej,čijeE.takýbohatý,žerozdávakorunykdepríde,aonamunatouviedla,žejedebil.

Svedok R. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú aj poškodeného pozná z krčmy. O
požičiavaní peňazí či o tom, že by poškodený žiadal obžalovanú peniaze vrátiť priame vedomosti nemá,
iba z rozprávania samotného poškodeného vie, že tento uvádzal, že požičal obžalovanej peniaze, ktoré
mu nevrátila. Obdobne v tomto smere vypovedali aj ďalší svedkovia, a to K. H., E. J., K. J., D. P., E. Š.,

ktorí uvádzali, že o tom, že by poškodený mal požičiavať obžalovanej peniaze, vedie len z rozprávania
samotného poškodeného.

Rovnako aj svedkovia: E. F., A. V., Y. R. C. B. D. vypovedali, že o predmetných pôžičkách vedomosť
nemajú.

Svedkyňa E. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodeného pozná od detstva, sú kamaráti.
Obžalovanú videla dvakrát, nemá k nej žiadny vzťah. Pamätá si, že p. P. jej povedal, že R. ho pýtala
požičať peniaze, že si kúpila byt a že potrebuje na kachličky. Hovoril niečo o sume 400,- alebo 500,- €
na prvýkrát. Ona mu povedala, aby peniaze nepožičiaval, ale on aj tak tie peniaze požičal. Poškodený

jej hovoril, že mu sľúbila, že peniaze mu vráti z nejakej poistky. Asi po mesiaci bola na prechádzke vo
večerných hodinách so psíkom, pričom si všimla ako p. P. pri bloku K. bol so R. R. pri bankomate, kde
spolu stáli a boli otočení smerom k bankomatu. Či bol P. vtedy opitý, to nevie posúdiť, stál na vlastných.
Vie však, že chodil do krčmy a chodil aj opitý. Vtedy s nimi bol aj nejaký malý chlapec. Keď asi po 2
mesiacoch stretla p. P. a pýtala sa ho, či peniaze má už vrátené, ten jej povedal, že nie, že jej požičal viac

peňazí, niečo cez 3.000,- € a že mu peniaze nevrátila. V ďalej časti výpovede uviedla, že keď bola na
chate na G. u p. P.Š., kam si prišla po zeleninu, počula, ako mu telefonovala, či jej nepožičia auto, lebo
chcela ísť na nákup do Poľska. Ukazovala mu, či je šibnutý, aby sa neopovážil. To auto jej nepožičal.
Na chate bol vtedy aj H. F..Svedok H. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s poškodeným sú kamaráti. Obžalovanú pozná
len z videnia ako čašníčku. Pamätá si, že v r. 2018 bol na chate na Dubine u poškodeného, kde za

ním prišla tá čašníčka a prišla si požičať peniaze. Spolu komunikovali na verande. Pýtala ho požičať
nejakú sumu okolo 2.500,- €, tak to počul. Nič bližšie k tomu uviesť nevie. Chcela ešte od neho požičať
aj auto, lebo chcela ísť do Poľska. To, že chcela požičať peniaze, to počul na vlastné uši, pretože keď
sa rozprávali, sedel vedľa nich (podľa vyjadrenia svedka asi 70 m). Ešte si pamätá, že hovorila, že ide
prerábať byt a že potrebuje ísť kúpiť veci do Poľska. Nevie, ako to skončilo, ako sa dohodli, nevidel, aby

jej vtedy tie peniaze požičal. Vtedy na záhrade jej peniaze nepožičiaval. O tom, že by mal poškodený
požičať obžalovanej peniaze, vie od samotného poškodeného, ktorý mu hovoril, že jej požičal peniaze
na prerábku. Nevie, o akej sume mu hovoril, ale že keď bude mať peniaze, že mu to bude splácať. O
tom, že p. P. mal poskytnúť pôžičky obžalovanej, vie aj od nejakých iných osôb z pohostinstva, ale tie
osoby nepozná po mne. Tie osoby mu hovorili len to, že požičal čašníčke peniaze. Doplnil, že vtedy keď
bol s poškodeným na chate na G., za ktorým prišla obžalovaná požičať peniaze a auto, nikto iný nebol,

poškodený čašníčke povedal, že auto jej nepožičia, že keď bude chcieť, že pôjde on s ňou a čo sa týka
peňazí, nevie, čo jej povedal. Pani P. pozná, nevie, čo je ona zač, videl ju len, ako prišla na G. po ovocie,
viac sa o ňu nestaral. Keď tá čašníčka si prišla požičať peniaze na G., tá pani P. tam vtedy nebola.

Svedkyňa H. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodený je jej manžel, obžalovanú nepozná,

nikdy ju nevidela. O pôžičkách vedomosť nemala až kým a nestretla s H. Y., ktorý sa jej pýtal, či jej
manžel má toľko peňazí, že len tak môže požičiavať. Povedal jej, že videl spoza okna, ako jej manžel
spolu s dotyčnou išli k bankomatu. Jej manžel zdedil peniaze, do ktorých sa ona nestarala. O tom, že by
požičiaval peniaze, nevedela. Po tejto informácii išla za manželom, ktorý jej potvrdil, že jej tie peniaze
požičal a že mu nevrátila nič. O tom, že jej manžel chodil do krčmy, v ktorej pracovala obžalovaná, má

vedomosť, nevie ako často tam chodil, lebo ona bola v práci a mala aj 12-hodinovky. Stávalo sa, že
domov chodil opitý, niekedy menej, inokedy to prehnal. Stalo sa, že ho domov museli aj odprevadiť.
Domov ho odprevádzali tí, ktorí s ním pili. Ženy to neboli.

Svedok V. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaná je bývalá kolegyňa jeho mamy,

poškodeného nepozná, možno len z videnia, keď chodil za mamou do Pohostinstva U., kde ho videl
za stolom, ale nepamätá si, v akom období to bolo. Pamätá si však, že raz pomáhal obžalovanej toho
opitého pána odvliecť až k bytu, kde býval. Ten pán nevládal stáť na nohách. Kto to je, to on nevie.
Nevie ani, v ktorom období to bolo, ale zdá sa mu, že to mohlo byť neskoro v noci, možno okolo 22.00
hodiny. Či boli vtedy pri bankomate, to nevie. Nevidel, že by poškodený niekedy odovzdával obžalovanej

peniaze. V ďalšej časti výpovede svedok potvrdil, že boli spolu pri bankomate, ale nepamätá si, čo sa
dialo pri bankomate, ale že by sa tam podávali nejaké peniaze, to sa nestalo.

Z podaného znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie,
MUDr. Beáty Kantorovej, vyplynulo, že obžalovaná netrpí a v čase skutku netrpela žiadnou duševnou

chorobou či poruchou. Jej rozpoznávacie a poznávacie schopnosti ostali zachované, chápe zmysel
trestného konania.

Z podaného znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie, MUDr. Kataríny Petrovej, vyplynulo,
že intelektová výkonnosť poškodeného je priemerná, jeho pamäťové schopnosti sú nadpriemerné,

dostačujúce vo všetkých zložkách novopamätí. Celková úroveň kognitívnych schopností je čiastočne
oslabená. Menovaný s poukazom na svoje rozumové schopnosti bol schopný vyšetrované skutočnosti
pomerne správne vnímať, uchovať si ich v pamäti a správne reprodukovať za predpokladu, že nebol v
stave opitosti. V prípade, ak by bol pod vplyvom nadmerného požitia alkoholu, je možné predikovať, že
táto schopnosť v čase udalostí mohla byť oslabená. Poškodený vedel opísať okolnosti, ktoré výberom

predchádzali, vedel popísať aj iných svedkov, ktorých v tom čase registroval, čo z psychologického
hľadiska preukazuje, že má na tieto časy uchované, aj keď menej detailné, pamäťové stopy. Poškodený
skutočnosti interpretuje pomerne verne a primerane. Nepopisuje, resp. nekonfabuluje detaily, ktoré
by si nebol schopný vybaviť vzhľadom k alkoholovým opojeniam, v ktorých prevažne k výberom
dochádzalo. Bol schopný popísať, koho pri výbere videl, koho stretol, čo poukazuje na fakt, že

nemal v popisovaných časoch okná. Teoreticky by si mohol skutočnosti vymyslieť, ako väčšina iných
ľudí, pokiaľ by chcel. Dôvod takéhoto výmyslu však v rámci vyšetrenia nebol zjavný, ani sa nijakým
spôsobom nepreukazoval. V čase vyšetrenia neboli u neho zachytené zvýšené tendencie k fabulovaniu
či konfabulovaniu, je menej sebakritický, s tendenciou prezentovať sa sociálne žiaduco. V tomto zmysleby mohol čiastočne skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Motiváciou oznámenia jeho činu s vysokou
pravdepodobnosťou je nemožnosť domôcť sa požičaných peňazí, pokiaľ sa tak dialo, ako aj pocit, že
bol zneužitý a podvedený, čo výrazne prežíva znevažujúco.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä trestného oznámenia so
zápisnicou o trestnom oznámení, výpisu z účtu obžalovaného, žiadosti o zaslanie kamerových
záznamov, charakteristiky obžalovanej, výpisu z evidencie priestupkov obžalovanej, registra trestov
obžalovanej, rozhodnutia a pripojených trestných spisov spojených s predchádzajúcimi odsúdeniami

obžalovanej, ako aj výpisu lustrácie v sociálnej poisťovni o vymeriavacích základoch obžalovanej v
období mesiacoch január až december 2018, z ktorej vyplýva, že ich mesačná výška sa pohybovala na
úrovni cca 290,- € mesačne.

Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd
dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, má znaky trestného činu

a že tento spáchala práve obžalovaná R. R.. V procese dokazovania súd zameral svoju činnosť na
hodnotenie spojené s preukázaním skutočností súvisiacich s existenciou samotných pôžičiek medzi
poškodeným a obžalovanou a v prípade, pokiaľ by ich existenciu považoval za preukázanú so
zameraním na skutočnosť, či nevrátenie pôžičky má charakter občiansko-právneho záväzku alebo
či v danom prípade existuje aj trestno-právny rozmer z titulu podvodného konania. Z vykonaných

dôkazov súd konštatoval, že bolo preukázané, že poškodený bol častým návštevníkom pohostinstva, v
ktorom pracovala obžalovaná, kde konzumoval aj alkohol. Bolo preukázané, že medzi obžalovanou a
poškodeným neexistoval iba vzťah „obsluha - zákazník“, aj keď tento vzťah obaja prezentujú odlišne.
Poškodený poukazoval na to, že od obžalovanej sa dozvedel, že sa poznal s jej otcom, ktorú skutočnosť
napokon aj obžalovaná potvrdzuje. Bolo preukázané, že poškodený bol solventný, čo potvrdzujú

svedkovia, manželka (teda že zdedil peniaze), o čom vedela aj obžalovaná, ktorá v rámci svojich tvrdení
okrem iného poukazovala na to, že mal vysoké účty, dával peniaze iným, platil účty iným. Rovnako bolo
preukázané, že v rozhodnom období poškodený vyberal peniaze z bankomatu a pri týchto výberoch ho
doprevádzalaajobžalovaná.UvedenúskutočnosťokrempoškodenéhotvrdíajsvedokY.,svedkyňaP.Á.,
ale aj samotná obžalovaná, keď uvádzala, že tak urobila vo viacerých prípadoch. Obžalovaná odmietla

pôžičky zo strany poškodeného v súvislosti s týmito výbermi, svoju úlohu pri výberoch z bankomatov
vysvetľovala tak, že to robila z dôvodu pomoci, keď poškodeného, ktorý bol opitý iba doprevádzala.
Poškodený sám zadal PIN a následne jej povedal, akú sumu spojenú s výberom má ona zadať. V
tomto smere je potom zaujímavé, že poškodený vedel zadať PIN, na ktorý si mal ako opitý spomenúť,
ale sumu, ktorú chcel vybrať už nevedel podľa nej zadať. Takéto tvrdenie obžalovanej nepovažoval za

logické a presvedčivé. Svedok Y. vo svojej výpovedi tvrdil, že videl z okna bytovky, v ktorej býva, v
čase obeda poškodeného s obžalovanou pri bankomate, pričom hneď po aktivite spojenej s výberom
peňazí z bankomatu ho mala obžalovaná vystískať a vracať sa späť do pohostinstva. Uvedené tvrdenie
svedka nekorešponduje potom tvrdeniu obžalovanej, že mala záujem odprevadiť opitého poškodeného,
pretože takýto jej záujem mal potom skončiť po aktivite spojenej s výberom peňazí z bankomatu.

Obžalovanú zo spáchania trestnej činnosti v celom rozsahu usvedčuje poškodený, ktorý vypovedal
o okolnostiach pôžičky, resp. o okolnostiach jednotlivých postupných výberov peňazí z bankomatu,
ktoré pravidelne odovzdával obžalovanej. Rovnako vypovedal aj o účele pôžičky a o spôsobe, akým
táto mala byť vrátená. Poškodený vypovedal aj o tom, že peniaze obžalovanej požičal preto, lebo ho
presvedčil dôvod pôžičky (snaha spojená so zabezpečením vlastného bývania, čo považoval za dôležitý

dôvod) a skutočnosť, že pôžička bude vrátená z poistky (resp. sporenia), tak ako mu to tvrdila samotná
obžalovaná.Zvýpovedepoškodenéhoďalejvyplynulo,žejednotlivédnivýberovfinančnýchprostriedkov
z bankomatu si krúžkoval v kalendári. Výpisy z účtu poškodeného svedčia o transakciách spojených
s výbermi tak, ako o tom vypovedal poškodený, teda že tieto boli realizované v jednom bankomate,
a to vo výške od 400,- do 600,- €. Žiadne iné výbery v takýchto sumách nie sú vo výpisoch z účtu

zadokumentované. Väčšina výberov je pod sumu 100,- €. V jednom prípade ide o výber v sume 300,-
€ (s poznámkou, že ide o peniaze určené pre sestru) a v troch prípadoch sú to výbery po 150,- €.
Svedkyňa P. vo svojej výpovedi poukázala na to, že videla, ako poškodený s obžalovanou vykonávali
pri bankomate aktivitu a potvrdzovala, že od poškodeného má vedomosť, že tento požičiaval peniaze
obžalovanej. Doplnila, že bola svedkom telefonátu, v ktorom obžalovaná žiadala poškodeného požičať

auto na nákup materiálu v Poľsku (obžalovaná v tomto smere tvrdila, že to bol sám poškodený, ktorý
jej auto núkal). Aj svedok F. vypovedal, že počul, ako obžalovaná prišla pýtať poškodeného peniaze, kt.
jej však vtedy peniaze nepožičal, ale neskôr tvrdil, že jej ich požičal. V tomto smere súd konštatoval,
že tvrdenia svedkov P. C. F. síce neboli vzájomne koexistentné, keď sa rozchádzali v okolnostiach, zaktorých mali registrovať žiadosť obžalovanej adresovanú poškodenému, ktorá bola spojená s požičaním
auta, resp. peňazí, nič to však nemení na tom, že obidvaja v podstate potvrdzovali, že obžalovaná
kontaktovala poškodeného so zámerom požičať si hodnotné prostriedky, a teda že v tomto smere ho

kontaktovala v záujme určitého profitu. Ostatní vypočutí svedkovia priame poznatky o pôžičkách nemali.
O týchto mali vedieť len z rozprávania samotného poškodeného, prípadne o požičaní peňazí nemali
vedomosť vôbec.

Vyhodnotenímvykonanýchdôkazovsúdnezistilžiadenlogickýdôvod,prektorýbysipoškodenýtvrdenia

o požičaní peňazí obžalovanej mal vymyslieť, tento vypovedal opakovane po zákonnom poučení
ako svedok, pričom tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní jeho výpoveď bola
prakticky kooexistentná. Rovnako nezistil žiaden logický motív, pre ktorý by mal mať poškodený snahu
poškodiť obžalovanej. V tomto smere súd poukazuje aj na podaný znalecký posudok znalcom z odboru
psychológie, ktorý sa viaže k psychologickému profilu poškodeného, keď ako vyplynulo zo záverov
znalca v rámci vyšetrenia neboli zachytené zvýšené tendencie k fabulovaniu či konfabulovaniu, pričom

je menej sebakritický s tendenciou presadzovať sa sociálne žiaduco, ktorá tendencia však nemá vplyv
na jeho popis správania k obžalovanej. Podľa vyjadrenia znalca interpretuje skutočnosti pomerne verne
a primerane, nepopisuje resp. nekonfabuluje detaily, ktoré by si nebol schopný vybaviť vzhľadom k
alkoholovým opojeniam, v ktorých prevažne k výberom dochádzalo. Bol schopný popísať, kto ho pri
výbere videl, koho stretol a pod., čo poukazuje na fakt, že v popisovaných časoch nemal „okná“. Súd

považoval za potrebné aj doplniť, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že finančná situácia
obžalovanej v čase pôžičiek nezodpovedala jej tvrdeniam, že peniaze si nepotrebovala požičať, pretože
dosahovala príjem cca 1.500,- € mesačne, pretože ako vyplýva zo zabezpečenej lustrácie v sociálnej
poisťovni, jej vymeriavací základ v rozhodnom období bol výrazne nižší, zodpovedajúci sume cca 290,-
€ mesačne. Rovnako je potrebné aj zdôrazniť, že obžalovaná mala aj dlh, na úhradu ktorého bola

zaviazaná vo výške 17.600,- €, ktorý dlh mal súvis s jej predchádzajúcim odsúdením.

Nazákladetaktovykonanýchdôkazovpotomsúdmalzato,ževykonanédôkazydostatočnepreukazujú,
že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, je trestným činom a že tento spáchala obžalovaná. V
tejtosúvislostijepotrebnézdôrazniť,žesamotnépôžičky,ktoréžiadalaobžalovanápoškodenéhoaktoré

finančné prostriedky jej aj boli poskytnuté, vylákala od poškodeného klamlivými okolnosťami spojenými
s kúpou bytu, prerobením bytu, či nákupom materiálu, ktoré skutočnosti nezodpovedali reálnemu účelu,
na ktorý peniaze od poškodeného žiadala a rovnako vrátenie peňazí v procese vrátenia peňazí klamlivo
predstierala, že tieto budú poškodenému poskytnuté zo stavebného sporenia, resp. poistenia, ktoré
uzavreté nemala. Takýmto konaním zo strany obžalovanej potom súd videl na jej strane podvodný

úmysel spojený so zámerom vylákať od poškodeného finančné prostriedky a nevrátiť mu ich.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovanej kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla
niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Obžalovaná je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti. Trestnej činnosti
sa dopustila zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože
svojím konaním chcela porušiť a aj porušila záujem chránený Trestným zákonom. Objektom uvedeného
trestného činu je záujem štátu na ochrane cudzieho majetku, prípadne majetkových hodnôt pred

podvodným spôsobom jeho zmocnenia sa zo strany iných subjektov. Medzi protiprávnym konaním a
spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

Obžalovaná z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená, v odpise z registra trestov od r. 2005 do r.
2015 má celkovo 3 záznamy, v dvoch prípadoch šlo o odsúdenie spojené s podvodným konaním a

v jednom prípade so spreneverou. V súvislosti s uvedenými odsúdeniami jej boli ukladané v dvoch
prípadoch podmienečné tresty odňatia slobody, v jednom prípade peňažný trest. Naposledy bola
odsúdená rozsudkom Okresného súdu Poprad 4T/5/2015 zo dňa 31. 3. 2015, právoplatným dňa 31.
3. 2015, a to pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za čo jej bol uložený
trest odňatia slobody na 1 rok s určením skúšobnej doby v trvaní 2 rokov, do 1. 4. 2017. Všetky jej

doterajšie odsúdenia sú spojené s fikciou neodsúdenia. V evidencii priestupkov do spáchania trestnej
činnosti mala evidovaný iba jeden menej závažný priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, ktorá vec bola riešená napomenutím.Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl.
Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a súčasne aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Za uvedený trestný

činobžalovanejhroziltrestodňatiaslobodyvovýmere1-5rokov,vdanomprípadesúdnezistilexistenciu
poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 Trestného zákona, ale súčasne nekonštatoval ani existenciu
priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené prihliadajúc
na účel ukladaného trestu bol potom súd toho názoru, že tento bude naplnený aj ukladaním trestu
odňatia slobody pri spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby vo výmere 14 mesiacov, pričom súčasne

konštatoval, že pre jeho naplnenie bude postačovať aj hrozba ukladaným trestov, a preto trest vyslovil
ako podmienečný, pričom za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu 18 mesiacov.

Zároveň z vykonaného dokazovania v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody zo strany
poškodeného súd o tomto nároku pochybnosti nemal čo do základu a čo do výšky, a preto zaviazal
obžalovanú na úhradu spôsobenej škody poškodenému E. P. vo výške 3.700,- €.

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.