Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Pezinok

Judgement was issued by Mgr. Lucia Vícenová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 40C/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720201242
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:1720201242.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, Ul.

29. augusta 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 proti žalovanému: A. A., H.. XX.XX.XXXX, N. XXX o
zaplatenie 2.493,60 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.493,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 28.07.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy vo výške 2.493,60 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe rozsudku
Okresného súdu Bratislava III, č.k. XT/XXX/XX zo dňa 12.09.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 12.09.2007, bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu
vydierania, v príčinnej súvislosti s ktorým spôsobil zranenia ich poistencovi, poškodenému P. M., na
následky ktorých poškodený na mieste zomrel. V dôsledku úmrtia pána M. vznikol jeho manželke
Z. M., v zmysle § 74 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
nárok na výplatu vdovského dôchodku. Za obdobie od 16.02.2018 do 15.02.2019 boli Z. M. vyplatené
dávky dôchodkového poistenia vo forme vdovského dôchodku v celkovej výške 2.493,60 eur. Povinnosť
Sociálnej poisťovne poskytovať dávky dôchodkového poistenia vzniká po splnení zákonom stanovených

podmienok bez ohľadu na to, z akého dôvodu došlo k vzniku nároku na tieto dávky. Podľa § 238 ods.
1 zákona o sociálnom poistení ma Sociálna poisťovňa voči tretím osobám právo na náhradu škody,
ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Zavinené protiprávne
konanie žalovaného a jeho príčinná súvislosť so vznikom škody žalobcu je jednoznačne preukázaná
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, ktorým sa
okrem iného k skutku priznal.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 28.09.2020 (označenom ako „Sťažnosť“,
ktorý však súd podľa obsahu vyhodnotil ako vyjadrenie k žalobe), v ktorom namietol výšku dávok
vyplatených p. Z. M. a tiež spochybnil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 15.07.2008 č. 566 102
6151 0, ktorým jej bol priznaný vdovský dôchodok. Poukázal na správnu žalobu, ktorú podal na Krajskom
súde v Bratislave, o určenie informačného deficitu k slobodnému prístupu k informáciám. Spochybnil
tiež výzvu žalobcu zo dňa 24.06.2019.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 22.10.2020 tak, že
jeho nárok na náhradu škody má oporu v ust. § 238 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003
Z.z. v znení nesk. predpisov. V príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, ktoré je
jednoznačne preukázané právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn.: XT XXX/XXzo dňa 12.9.2007 mu vznikla škoda, ktorú predstavuje pozostalostný dôchodok, t.j. vdovský dôchodok,
na ktorý vznikol nárok manželke po zomrelom P. M., ktorý podľahol zraneniam, ktoré mu žalovaný
spôsobil. Svoje tvrdenia podložil relevantnými listinnými dôkazmi, preukazujúcimi dôvodnosť, ako aj

výšku uplatňovaného nároku, s poukazom na § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého
je povinný preukazovať len výšku spôsobenej škody a to potvrdením príslušnej organizačnej zložky
žalobcu o výške vyplatených dávok. Potvrdenie preukazuje vyplatenie pozostalostného dôchodku,
obdobie, za ktoré bola vyplatená, aj výšku dávky. Jedná sa o dôchodkovú dávku, ktorej nárok vzniká a
zaniká po splnení zákonom stanovených podmienok bez ohľadu na to, z akého dôvodu došlo k vzniku

nároku na túto dávku. Posudzovanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku
na vdovský dôchodok je predmetom samostatného konania o dôchodkových dávkach, na ktoré je vecne
príslušná Sociálna poisťovňa, ústredie, ktorá na základe žiadosti a jej príloh rozhoduje o ne/priznaní
dôchodkovej dávky. Žalobca považoval za neprípustné, aby v konaní o náhradu škody preukazoval
splnenie podmienok a predkladal dôkazy, ktoré boli predmetom posudzovania v samostatnom konaní,
na ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení žalobca vecne príslušný. Opätovne zdôraznil, že

v prípade, že by na strane poškodenej neboli splnené podmienky vzniku nároku na uvedenú dávku,
žalobca by nerozhodol o jej priznaní. Tvrdenia žalovaného o neúplných a nesprávnych údajoch pre
výpočetvdovskéhodôchodku,t.j.kfungovaniumanželstvazomretého,kneplateniuodvodovzomretého,
ako aj tvrdený rozpor listín k výške príjmov zomretého nie je možné skúmať, neboli preukázané, keďže
zákon s touto skutočnosťou nespája právne následky ohľadne nároku na vdovskú dávku a tieto sa

nepreskúmavajú v konaní o priznaní náhrady škody Sociálnej poisťovne. Súd nemôže preskúmavať
rozhodnutie žalobcu vydané v správnom konaní. Vyjadrenie žalovaného považuje za právne irelevantné,
zmätočné, zavádzajúce, nepodstatné a účelové v snahe vyhnúť sa povinnosti zaplatiť náhradu škody
a dlhodobo predĺžiť konanie.

4. Aj v ďalšom vyjadrení žalovaného, zo dňa 08.12.2020, žalovaný spochybňoval nárok žalobcu
zopakujúc, že jeho rozhodnutie o priznaní vdovského dôchodku manželke poškodeného je nesprávne,
nepravdivé.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

6.RozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIII.sp.zn.:XR.XXX/XXXXzodňa12.9.2007,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 12.9.2007, bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu
vydierania, ktorého sa dopustil dňa 16.2.2007 tak, že násilím so zbraňou nútil P. M. aby niečo konal a
spôsobil mu tým smrť. V trestnom konaní súd schválil dohodu o vine a treste, uzatvorenú medzi Krajskou
prokuratúrou Bratislava a obžalovaným /žalovaným v tomto konaní/.

7. Z potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 11.06.2019 vyplýva, že
žalobca poškodenej Z. M. vyplatil 2.493,60 eur ako vdovský dôchodok za obdobie od 16.02.2018
do 15.02.2019. Prílohami potvrdenia boli rozpisy vyplatených dávok za obdobie od 16.02.2018 do
15.02.2019 (vdovský dôchodok za mesiace február až november 2018 vo výške 207,10 eur mesačne,

za december 2018 vo výške 209,90 eur a za január 2019 vo výške 212,70 eur).

8. Výzvou č. XX/XXXX/XXXX zo dňa 24.06.2019 žalobca vyzval žalovaného na dobrovoľné splnenie
povinnosti nahradiť dávky poskytnuté z nemocenského poistenia, z dôchodkového poistenia a z
úrazového poistenia a to z dôvodu, že poškodenej Z. M. bol vyplatený vdovský dôchodok 2.493,60 eur

za obdobie od 16.02.2018 do 15.02.2019. Žalovaný výzvu osobne prevzal dňa 15.07.2019.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že namieta žalobcom uplatnený nárok a to z dôvodu, že vdovský
dôchodok nie je správne vypočítaný. Dal súdu na nahliadnutie rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa
15.07.2008, ktorým bol zvýšený vdovský dôchodok na sumu 4.418,-Sk. Poukázal na skutočnosť, že

skutok sa stal v roku 2007, ale k novelizácii § 74 zákona o soc. poistení došlo až v roku 2008. Dal súdu
do pozornosti, že v roku 2006 si zosnulý p. M. zadovážil motorové vozidlo zn. Škoda Fabia na leasing
s akontáciu 30.000,- Sk a s mesačnými splátkami 8.000 Sk, ale nemal žiaden príjem, a preto to muselo
byť z nepoctivých zdrojov. Poznamenal, že na Krajskom súde v Bratislave dňa 20.7.2020 podal správnu
žalobu, a to o určenie slobodného prístupu k informáciám a žiadal, aby mu boli sprístupnené informácie

relevantné na výpočet vdovského dôchodku, nakoľko mal za to, že správna výška dôchodku by mala
byť len cca 30% z reálne vyplácaného. V prípade p. M. sa totiž nejednalo o riadneho poistenca. P. M.
sa mal podľa vyjadrenia poisťovne v roku 2000 starať o dieťa do 6 rokov, čo však namietol.10.Žalobcanapojednávaníuviedol,žetrvánapísomnepodanejžalobeažiada,abysúdžalobevyhovel.
K námietke žalovaného uviedol, že sa jedná o novelu z roku 2006, konkrétne zákon č. 210/2006, ale v
prvom rade uviedla, že predmetom konania je náhrada škody a nie preskúmavanie výšky dôchodku.

11. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou
dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa
potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

12. Podľa 238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov právo
na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného
predpisu.

13. Podľa § 15 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nárok na dôchodkové dávky za podmienok

ustanovených týmto zákonom má aj manžel /manželka/ a nezaopatrené dieťa po fyzických osobách
uvedených v odsekoch 1 a 4 a po poberateľoch starobného dôchodku, predčasného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku.

14. Podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi,

ktorý ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku, ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet
rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania.

15. Podľa § 74 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku
počas jedného roka od smrti manžela.

16. Podľa § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2, má vdova
nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak sa stará o nezaopatrené dieťa, je invalidná z dôvodu poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo vychovala aspoň tri deti, dovŕšila vek
52 rokov a vychovala dve deti, dovŕšila dôchodkový vek.

17. Podľa § 74 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu vdovského dôchodku podľa odseku
3 trvá v období, počas ktorého sú splnené podmienky podľa ods. 3 písm. a) a b).

18. Podľa § 172 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo
veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach
a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov
starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

19. Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia a
vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje
osobitný predpis.

20. Podľa § 177 zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo
veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné
organizačné zložky Sociálnej poisťovne.

21. Podľa § 209 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa

vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

22. Podľa § 193 veta tretia C.s.p., ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol

spáchaný trestný čin , priestupok, alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitného predpisu,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti.23. Podľa § 194 ods. 1, 2 C.s.p., otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci, ako
orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku
1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

24. Na základe vykonaného dokazovania v rozsahu potrebnom na zistenie všetkých rozhodujúcich
skutočností, dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu na náhradu škody, ktorá mu vznikla
výplatou dávok dôchodkového poistenia pozostalej manželke poistenca žalobcu Z. M. v rozhodnom
období 16.2.2018 - 15.2.2019 a zhodnotením vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1

C.s.p., súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a preto jej vyhovel. V konaní bol
súd viazaný právoplatným rozsudkom súdu o spáchaní trestného činu žalovaným, následkom ktorého
došlo k úmrtiu poistenca žalobcu P. M., ktorý v príčinnej súvislosti s úmyselným protiprávnym konaním
žalovaného bol vecne príslušným na rozhodnutie o dôchodkových dávkach pozostalej manželky Z. M.,
podľa § 172 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a bol povinný tieto dávky vyplácať. Podkladom pre
rozhodnutie žalobcu v zmysle osobitného predpisu o vzniku a ďalšom trvaní nároku Z. M. na dôchodkovú

dávku /vdovský dôchodok/ mal byť spoľahlivo zistený skutočný stav veci, ktorého vecnú správnosť,
napádanú žalovaným aj v tomto konaní, nebol súd v tomto sporovom konaní, vedenom podľa Civilného
sporového poriadku, oprávnený preskúmavať. Žalobca v konaní uplatnený nárok, majúci oporu v ust.
§ 238 ods. 1, 6 zákona o sociálnom poistení, zákonom predpísaným spôsobom /§ 238 ods. 1 vety
za bodkočiarkou zákona o sociálnom poistení/ preukázal potvrdením príslušnej organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Na tomto závere súdu nič nemení ani skutočnosť, že
sa žalovaný aktuálne domáha cestou správnej žaloby prístupu k informáciám, týkajúcim sa správneho
konania vo veciach dôchodkového poistenia pošk. P. M., resp. pozostalej manželky.

25. Žalobca teda preukázal súdu predpoklady na vznik nároku na náhradu škody a to protiprávny úkon,

vznik spôsobenej škody ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou,
ako aj výšku spôsobenej škody, ktorá pozostáva vo výške vyplatených dávok za obdobie od 16.02.2018
do 15.02.2019 vo forme vdovského dôchodku, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovaného na zaplatenie uplatnenej sumy.

26. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

27. V danom prípade súd skúmal nárok žalobcu ex offo aj z hľadiska tzv. moderačného oprávnenia súdu
(ius moderandi), ktorého zmyslom má byť zmiernenie dopadov zodpovednosti za škodu na škodcu v
tých prípadoch, v ktorých by uloženie povinnosti nahradiť škodu v plnom rozsahu predstavovalo pre
škodcu - so zreteľom na všetky okolnosti - neprimeranú tvrdosť (R 144/1951). Uvedené ustanovenie
vychádza z toho, že v niektorých prípadoch hodných osobitného zreteľa, v ktorých škoda nebola

spôsobená úmyselne, by uloženie povinnosti nahradiť škodu v neredukovanom rozsahu bolo v rozpore
s preventívnymi aj reparačnými účinkami zodpovednosti za škodu, a tiež v rozpore s princípom
spravodlivosti. V danom konkrétnom prípade súd možnosť primeraného zníženia náhrady škody
neaplikoval s prihliadnutím na okolnosti, za akých ku škode došlo v tom zmysle, že v danom prípade
išlo zo strany žalovaného voči poškodenému P. M. o konanie úmyselné /o obzvlášť závažný trestný

čin vydierania: vylákanie poškodeného, založenie pút s následnými kopancami a údermi bejzbalovou
pálkou do rôznych oblastí tela poškodeného/ s následkom smrti tohto poškodeného.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalobca a vzniklo

mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.