Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/291/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114225595
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3114225595.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v spore žalobcu Z. K., nar. XX.XX.XXXX,

štátneho občana SR, bytom O. č.XX/XX, V. nad Z., práv. zast. M.. E. Dvorským, advokátom so sídlom
Nám. Sv.Anny 361/20-4, Trenčín proti žalovaným 1/ T.. B. M., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi SR,
2/ K. M., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, obaja bytom O. č.XX/XX, V. nad Z. a SR, práv. zast.
Mgr. Vladimírom Tomajom, advokátom, so sídlom Hlavná 22, Trnava o plotu a iné takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaní 1,2/ majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú je žalobca

povinný zaplatiť žalovaným 1,2/ k rukám ich zástupcu vo výške, ktorú určí samostatným uznesením
súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
uznesenia o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne domáhal, aby súd žalovaným uložil povinnosť odstrániť oplotenie medzi parcelou
C. č.XXX a parc. C. č.XXX, nachádzajúcimi sa v k.ú. O. a zosúladiť ho tak, ako je to uvedené na
„Z. náčrte“ hraníc medzi parc. C. č.XXX a parc. C. č.XXX, v k.ú. O. a na vlastné náklady odstrániť
vybudovanú žumpu. Žalobu odôvodnil, tým, že je výlučným vlastníkom pozemku, parc. KNC č. XXX/X
o výmere XXX m2, orná pôda, pozemku, parc.č. KNC č. XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a

nádvoria a rodinného domu, súp.č. XX, postavenom na pozemku, parc.č. KNC č. XXX, zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX, Okresného úradu T., odbor katastrálny, pre katastrálne územie O.. J. 1/ je výlučným
vlastníkom pozemku, parc. č. C. č. XXX o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku,
parc.č. C. č. XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku, parc.č. C. č. XXX o
výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, U. úradu T., odbor
katastrálny, pre katastrálne územie O. a žalovaní 1/, 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného
domu, každý v rovnakom podiele X-ici, súp.č. XX, postavenom na pozemku, parc.č. C. č. XXX, zapísané

na liste vlastníctva č. XXXX, U. úradu T., odbor katastrálny, pre katastrálne územie O.. Žalobca vyzval
doporučeným listom zo dňa 15.01.2013 žalovaného v 1/, 2/ na odstránenie oplotenia a na uskutočnenie
opatrenínaodstráneniežumpy,žalovanínatentolistnereagovali.J.siobjednalvypracovaťvgeodetickej
kancelárii „Z. náčrt“ hranice medzi parc.č. XXX a č. 555 v k.ú. Prejta a dňa 21.08.2012 T.. M. Y.,
geodet a zistené a namerané hodnoty označil drevenými kolíkmi. O vytyčovacích prácach boli žalovaní
informovaní prostredníctvom listu pod názvom „U.“ zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa 21.08.2012 sa na tvári
miesta, za osobnej účasti žalobcu žalovaného 1/, uskutočnilo predmetné zameriavanie. Následne bol

spísaný geodetom, T.. M. Y. „Protokol o vytýčení hranice pozemku“, ktorý dobrovoľne a bez námietok a
pripomienok, t.j. so súhlasom s nameranými hodnotami podpísali všetky zúčastnené strany. Zameraním
bolo nespochybniteľne zistené, že hranica pozemku vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ nie je totožná s
oplotením, t.j. že zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcu. Hranica medzi pozemkami je v zmyslevytyčovacieho náčrtu od rod. domu súp.č. 75, ktorý je vo vlastníctve žalobcu vzdialená XX cm, čo
nezodpovedá súčasnému stavu. A. listu zo dňa XX.XX.XXXX bola aj výzva na uskutočnenie opatrení na
odstránenie žumpy, ktorú vybudovali žalovaní X/, 2/ na parc.č. C. č. XXX, ktorá sa nachádza v tesnej

blízkosti rodinného domu žalobcu a nespĺňa platné technické normy v zmysle stavebných predpisov,
pretekáaspôsobujeznačnéškodynamajetkužalobcu,aleajzhoršeniezdravotnéhostavuosôb,žijúcich
v spoločnej domácnosti v rodinnom dome žalobcu. J., ktorú vybudovali žalovaní jednoznačne nad
primeranú mieru pomerov obťažuje žalobcu, závažným spôsobom ohrozuje výkon jeho práv, nakoľko
tak ako to je už vyššie uvedené od žumpy žalovaných X/, 2/ navlhli múry - steny rodinného domu

žalobcu, na ktorých začína proces vytvárania plesní, pričom nejde o prechodný stav, ale o trvalý stav,
ktorý sa postupom času zhoršuje. F. žumpy zaťažuje okolie nad prípustnú mieru, a to najmä rodinný
dom žalobcu, nakoľko súčasný stav absolútne nezodpovedá základným požiadavkám na zachovanie
pohody bývania. O. a odcitoval znenie §§ 3,X,X vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 232/2002 Z.z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

a § 127 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe vo veci samej uviedol, že s
ňou absolútne nesúhlasí a navrhuje súdu, aby ju ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Ohľadom
odstránenia plotu poukázal na listinné dôkazy, ktoré predložil, najmä čestné prehlásenie Anny Melišovej

a geometrický (polohopisný) plán zo dňa 29.11.1965, ktoré negujú tvrdenia žalobcu o priebehu hranice
pozemkov. K požiadavke na odstránenie žumpy žalovaný 1/ tvrdil, že žumpa žiadnym spôsobom
neohrozuje kvalitu bývania žalobcu a ani ho nadmerne neobťažuje, tak, ako sa to snaží žalobca tvrdiť v
žalobe, no na preukázanie tejto skutočnosti neprodukoval žiaden dôkaz.

3. Podaním zo dňa 08.09.2020 žalobca predložil Polohopisný plán s vyznačením katastrálneho stavu
(ďalej „Plán“) zo dňa 02.07.2012 vrátane poznámok vypracovaný T.. M. Y. s tým, že z uvedeného O.
a jeho poznámok jasne vyplýva, že katastrálna hranica nezodpovedá priebehu múru stavby rodinného
domu s. č. 75, a teda hranica pozemku R. parc. č. XXX, ktorej vlastníkom je žalobca, presahuje až za
múry tohto domu, a to do vzdialenosti XX-XX cm smerom do územia, ktoré v súčasnosti užíva žalovaný.

F. preukazuje aj Z. a meračský náčrt č. X tzv. „E.“, ktorý tiež predkladá. Na základe predloženého O. ako
aj z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spise je zrejmé, že žalovaný ma postavenú bránu (vstupná
brána na jeho pozemok) od rohu svojho rodinného domu až po múr rodinného domu žalobcu s. č. 75.
Je teda zrejmé, že časť žalovaného brány je postavená na pozemku žalobcu, a to vo vzdialenosti 34
cm od múru domu žalobcu( na pláne vyznačené žltou farbou, ktoré sa v predloženom nenachádza).

Takto umiestnená brána žalovaného tiež znemožňuje prístup žalobcovi dostať sa na svoj pozemok,
užívať ho a riadne si ho oplotiť v súlade s katastrálnou hranicou. Preto žalobca požaduje odstrániť
uvedenú bránu a následne si ju môže žalovaný postaviť tak, aby bolo v súlade s katastrálnou hranicou
a rešpektovalo sa tak zákonné vlastnícke právo žalobcu. Prípadne si žalovaný môže odstrániť len tú
časť jeho brány (žltá čiarka na Pláne, na predloženom sa nenachádza), ktorá zasahuje do pozemku

žalobcu vo vzdialenosti 34 cm, a to od múru rodinného domu žalobcu súp. č. 75. Čo sa týka dôvodu
odstránenia žumpy, tento je zrejmý zo samotnej žaloby a vyjadrení žalobcu. Táto žumpa je zakreslená
na pláne a je určená jej vzdialenosť iba cca. 65 cm od domu žalobcu s. č. 75. Ak by nepostačovalo takéto
približné zameranie žumpy (hoci je to v odchýlke len niekoľkých cm), navrhol nariadenie jej presného
zamerania znalcom/geodetom, nakoľko žalovaný neumožní Ing. Matejovi Y. presné zameranie žumpy

na jeho pozemku. A. navrhol úpravu petitu, ktorú sud uznesením pripustil nasledovne: J. sú povinní
odstrániť vstupnú bránu (oplotenie) minimálne do vzdialenosti XX cm od múru rodinného domu žalobcu
súp.č. XX a žumpu postavenú vo vzdialenosti cca XX cm od rodinného domu žalobcu súp.č. XX, to
všetko na vlastné náklady, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

X. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že má za to, že ako je evidentné
z oficiálnej katastrálnej mapy, z polohopisného plánu a z vytyčovacieho náčrtu T.. Y., z vyšetrovacieho
a meračského náčrtu, ktoré všetky zhodne tvrdia, ako vedie oficiálna katastrálna hranica medzi parc.
č. XXX žalobcu a č. XXX žalovaného, priebeh tejto hranice nekorešponduje s priebehom okraja múru
rodinného domu žalobcu. Táto je v mieste, kde majú žalovaní postavený plot, konkrétne bránu, až 34 cm

k vzdialenému rodinnému domu žalobcu. žalovaní majú postavené oplotenie konkrétne vstupnú bránu
na pozemku žalobcu č. parc. XXX k. ú. O. a to v mieste, kde táto vstupná brána pretína hranicu týchto
pozemkov a zasahuje aj do pozemku žalobcu. E. časť tejto brány žalovaných zasahuje do pozemku,
ktorý vlastní žalobca a znemožňuje tak žalobcovi prístup na jeho vlastný pozemok. J. dôkaz predloženýžalovaným, ktorý by spochybnil tento priebeh hranice nie je. Žumpa žalovaného, ktorú má postavenú
na svojom pozemku, je zameraná len približne, vo vzdialenosti cca 65 cm od rodinného domu žalobcu,
pričom podľa ST normy, ktorá je súčasťou spisu je zjavné že táto žumpa musí mať dodržaný odstup

od inej stavby minimálne 1 meter. Bola postavená bez stavebného povolenia, nebola ani ohlásená ,
teda stavebným úradom nebolo zriadenie tejto stavby povolené, je postavená v rozpore so stavebným
zákonom.

5. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných 1/,2/ na pojednávaní vyplynulo, že namieta, že medzi

parcelami č.. sa nachádzajú dva druhy plotu a to jednak murovaný plot v prednej časti pozemku a
pletivový plot postavený v zadnej časti pozemku, pričom stavebníkom oboch plotov bol samotný žalobca
takže, ak je nespokojný s ich umiestnením mohol ho na vlastné náklady odstrániť. Murovaný plot
aj oplotenia sú postavené priamo na hranici pozemkov čo dokladujú aj vytyčovacie koly umiestnené
na týchto parceliach. Zmenený petit označil za nejasný, nejednoznačný a nevykonateľný, nakoľko
nie je zrejmé, ktorých nehnuteľností sa týka, kde sa nachádzajú. Žalovaní sú názoru, že plot,

bránka je postavená správne a k sporu došlo z dôvodu, že došlo k nesprávnemu zameraniu hraníc
pozemkov geodetom Ing. Matejom Y.. Poukázali na fakt, že v 70.-tych rokoch dochádzalo k zameraniu
nehnuteľností nielen pôdorysne, ale vzhľadom na steny domu, teda zameranie nehnuteľností v 70.-tych
rokoch žiadnym spôsobom nebralo do úvahy presah strechy nad stenami domu. Aj z tohto dôvodu na
meračskom náčrte č. 7 sa stavba rodinný dom žalobcu javí ako postavená kúsok od hranice pozemkov

žalobcu a žalovaných. Túto skutočnosť nebral do úvahy geodet a v r. 2012 zameral nehnuteľnosť,
rodinný dom žalobcu podľa pôdorysu rodinného domu na pozemku. Týmto nesprávnym zameraním
sa javí, že jeho dom je postavený aspoň sčasti čo sa týka presahu strechy na pozemku, ktorý je vo
vlastníctve žalovaných. Navrhli vykonanie dokazovania formou znaleckého posudku a to na zameranie
hranice pozemku. Zároveň poukázal na to, že daný stav je aktuálny a trvá dlhé desaťročia. Už v čase,

keď sa žalobca nasťahoval do svojho domu, brána žalovaných bola postavená presne na tom istom
mieste ako je postavená aj dnes. Žalobca nikdy, po dlhé desaťročia ani nevstupoval na tento pozemok a
aniknemupriamyprístupnemal.Žalovanísúnázoru,žeprávodomáhaťsaodstráneniabrán,plotu,jezo
strany žalobcu premlčané a vznášajú námietku premlčania s poukazom na starú rímsku zásadu, „Práva
patria bdelým“. Ako potvrdil žalobca rodinný dom súp.č. 75 obýva od narodenia, Žalobca mal rádovo

desiatky rokov na to, aby si toto právo uplatnil. Žalobca taktiež nepreukázal, že by mu žalovaní bránili v
prístupe k jeho nehnuteľnosti a neumožňovali mu previesť nutné oprav. K údajnej žumpe, ktorú žalobca
žiada odstrániť uviedol, že na pozemku žalovaných sa nenachádza žiadna žumpa, ktorú by bolo možné
odstrániť. Žalobca v žalobe uvádzal, že žiada odstrániť žumpu z dôvodu, že údajne má neprimerane
dochádzať k zasahovaniu do jeho práv a to tým, že žumpa preteká. Pretekanie je podľa ich názoru

pojem, keď by žumpa mala byť plná a napriek tomu by tam malo naďalej malo dochádzať k odvádzaniu
odpadových vôd do tejto žumpy a vzhľadom k tomu by dochádzalo k preplneniu a následnému
pretekaniu tejto žumpy. Takéto tvrdenie žalobcu je absurdné a vymyslené, a to hlavne z dôvodu, že min.
od r. XXXX sú žalovaní napojení na verejnú kanalizáciu v obci. Ak by sa pretekaním mohlo rozumieť
presakovanie údajnej žumpy, žalovaní disponujú protokolom o skúške vodotesnosti nádrže zo dňa

XX.XX.XXXX, ktoré vydal M.. M. C.. Z tohto protokolu jasne vyplýva, že k žiadnemu pretekaniu ani
prepúšťaniu tejto nádrže dochádzať nemôže. V súčasnosti je predmetný objekt nevyužívaný. G. sú
do neho odvádzané žiadne vody, ani odpadové ani zrážkové a preto nie je možné, aby tento objekt
ohrozoval práva žalobcu. Žiadna žumpa sa na pozemku žalovaných nenachádza, preto táto stavba
nemusí ani spĺňať ST normy. Žalovaní popierajú tvrdenia právneho zástupcu žalobcu s tým, že mu

nič nebránilo obrátiť sa na príslušný stavebný úrad so žiadosťou o preskúmanie všetkých podkladov
týkajúcich sa tejto údajnej stavby a následne by bolo v kompetencii stavebného úradu rozhodovať o jej
odstránení. Pokiaľ žalobca v žalobe opakovane tvrdí, že existenciou údajnej žumpy mu vzniká bližšie
nešpecifikovaná škoda čo odôvodňuje odstránenie tejto stavby žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek
škody na svojom majetku súvisiacej s údajnou žumpou.

6. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil listinné dôkazy predložené sporovými stranami, a to výzva na
odstránenieoploteniazodňaXX.XX.XXXX,U.vrátaneprotokoluovytýčeníhranicepozemku,vytyčovací
náčrt, výpis z LV č. XXXX,XXXX,XXXX pre k. ú. O., vyjadrenie žalovaných k žalobe, čestné prehlásenie
zo dňa XX.XX.XXXX, polohopisný plán, fotodokumentácia, O. o skúške vodotesnosti nádrže zo dňa

XX.XX.XXXX vrátane náčrtku, vyšetrovací a meračský náčrt č. X a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca výlučným vlastníkom parc. C. č. XXX a rodinného domu
súp.č. XX, postavenom na nej a žalovaní X/,X/ sú spoluvlastníci susediaceho pozemku parc.č. C. č.XXX a rodinného domu, súp.č. XX postavenom na parcele C. č. XXX (podiel X vo výlučnom vlastníctve
žalovaného X/ a podiel 1 v bezpodielovom spoluvlastníctve), v katastrálnom území O. v V. na Z..
8. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného geodetom T.. M. Y.

vyplýva, že na žiadosť žalobcu bola vytýčená hranica medzi pozemkami parc.č.XXX a XXX v k.ú. O. na
podklade číselnej vektorovej katastrálnej mapy získanej zo A. katastra v T. pričom vytýčené lomové body
hranice pozemku boli v prírode označené drevenými kolíkmi a farbou. Zúčastnené strany a to žalobca
a žalovaný 1/ potvrdili, že boli oboznámené s priebehom a označením vytýčenej hranice pozemkov a
nemajú k vytýčenej hranici pripomienky.

9. Z vytyčovacieho náčrtu hranice pozemku medzi parc.č.XXX a XXX v k.ú. O. zo dňa XX.XX.XXXX
bolo zistené, že vytýčený bol bod č.X -XX a X bodov na priamke medzi bodmi X-XX a X-XX. K. hranice
boli získané z číselnej vektorovej katastrálnej mapy získanej zo A. katastra v T. pričom podklady boli
pridelené dňa XX.XX.XXXX.

10. Z polohopisného plánu s vyznačením katastrálneho stavu a poznámky so stavom ku dňu
XX.XX.XXXX vypracovaného T.. M. Y. vyplýva, že geodet konštatoval, že zo zamerania je zrejmé, že
brána resp. pokračovanie brány, ktorá zabraňuje vstupu na pozemok parc.č. XXX je postavená od múru
stavby s.č. XX po múr stavby s.č. XX, a preto jednoznačne zahradzuje prístup aj na časť parcely par.č.
XXX.O.múrestavbys.č.XXjevčíselnejkatastrálnejmapeúzkypásik(X,XXmnazačiatkudomuaX,XX

m na konci domu), ktorý je vo vlastníctve p. K.. E. je zrejmé aj z meračského náčrtu z E. hospodárskeho
mapovania (E.), ktorým tieto parcely vznikali a pri miestnom prešetrovaní vlastníci súhlasili s priebehom
hraníc. THM sa v danej lokalite robilo v rokoch XXXX - XXXX.

11. Z čestného prehlásenia Anny Melišovej bolo zistené, že prehlasuje, že jej otec Z. I., pôvodný vlastník

rodinného domu číslo XX/XX, nachádzajúceho sa na parcele č.XXX, postavil tento rodinný dom v roku
XXXX a to na hranici pozemku tak, že odkvap strechy presahuje XX cm cez pozemok parc.č. XXX,
ktorého majiteľom je T.. B. M.. E. prehlásenie dala podľa tvrdenia jej otca. V., že rodinný dom súp.č. XX/
XX vzhľadom na to, že bol zle zaizolovaný vlhol od výstavby, bývala tam až dovtedy dokedy sa nevydala.

XX. Z protokolu o skúške vodotesnosti nádrže č. XX/XX/XXLTX zo dňa XX.XX.XXXX vystaveného M..
M. C. , držiteľom certifikátu XXXX/LTX v oblasti nedeštruktívneho skúšania netesností bolo zistené, že
skúšaná nádrž vyhovuje podmienkam vodotesnosti podľa A. XX XXXX.

13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

15. Podľa § 127 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

16. Citované ust. § 127 ods. 1 poskytuje ochranu proti obťažovaniu, presahujúcemu mieru primeranú
pomeromalebovážneohrozujúcemuvýkonpráv,spôsobenúčinnosťouvlastníkaveci,prijejužívaní(tzv.
imisie). Ak súd zistí, že dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom prípadne že ide
o vážne ohrozenie výkonu jeho práva), žalobe je potrebné vyhovieť a v odôvodnení rozsudku je potrebné

vymedziť mieru obťažovania, ktorá je ešte v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v
danej veci. V konaní o výkon rozhodnutia potom bude súd skúmať, či obťažovanie žalobcu sa znížilo na
mieru primeranú pomerom uvedenú v odôvodnení vykonávaného rozsudku. Ak súd zistí, že obťažovanie
žalobcu mieru primeranú pomerom nepresiahlo a nejde o vážne ohrozenie výkonu jeho práva, žalobuzamietne. V citovanom ustanovení sa totiž nezakazuje akékoľvek obťažovanie, ale iba také, ktoré buď
svojou intenzitou, trvaním a pod. v daných pomeroch prekračuje primeranú mieru, alebo túto mieru síce
neprekračuje, ale vážne ohrozuje výkon práv suseda. Zo znenia tohto ustanovenia súčasne vyplýva, že

je vylúčené, opierajúc sa o tento právny dôvod žaloby, požadovať, aby sa vlastníkovi uložila povinnosť
niečo konkrétne konať.

17. Podľa § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá

právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho,
kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju
súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže
usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu
vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

19. I keď sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným odstrániť z jeho pozemku časť brány
a žumpu s poukazom na ust. § 127 Občianskeho zákonníka , súd spornú právnu situáciu podriaďuje pod úpravu ust. §
135c ods. 1 Občianskeho zákonníka . Nie je totiž viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku, keďže túto žalobca
ani nemusí prezentovať (§ 132 C.s.p. ) pokiaľ opis rozhodujúcich skutočností a skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania umožňujú podriadiť vec pod iné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi
prípady, na ktoré dopadá § 135c Občianskeho zákonníka patrí najmä prípad, kedy zavinene protiprávne došlo k zriadeniu
stavby na cudzom pozemku, ako aj prípad, keď k tomu došlo v dobrej viere v existenciu práva
stavby, ktoré v skutočnosti neexistovalo. V tejto súvislosti súd konštatuje, že konanie o vyporiadanie
neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania
vzťahu medzi osobami označenými za subjekty na niektorej zo strán sporu a kde teda súd nie je viazaný

žalobným návrhom, t.j. žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania. Súd je povinný vyporiadať
vzťahy medzi stranami sporu aj iným, ako žalobcom žiadaným spôsobom avšak len takým, ktorý vyplýva
z obsahu § 135c Občianskeho zákonníka (obdobne napríklad rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/528/2012
alebo rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/276/2013).

20. V ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka sú upravené tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom
a vlastníkom pozemku. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným

stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude
žalovať o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného stavebníka.
Záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie by sa mal opierať o zistenie zavinených hrubých
porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinnosti neoprávneného
stavebníka. Pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku občianskoprávny

dôvod (titul) a pre obsah jeho práva mať na cudzom pozemku stavbu nie je obsah stavebného povolenia
rozhodujúci. To ostatne vyplýva z judikatúry, podľa ktorej pre posúdenie stavby ako neoprávnenej
nie je rozhodujúce, či na stavbu bolo vydané stavebné povolenie (rozsudok NS ČR sp. zn. 22
Cdo/1090/2000). Predpokladom uloženia povinnosti odstrániť stavbu je záver, že odstránenie stavby je
účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a

možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Ďalším spôsobom usporiadania vzťahov
je prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani
so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená
stavba. Ak s prikázaním stavby do vlastníctva vlastník pozemku nesúhlasí, súd mu nemôže prikázaťstavbu za náhradu; v takomto prípade súd posúdi možnosť vyporiadania tohto vzťahu inak, najmä
zriadením vecného bremena stavby alebo žalobu zamietne pre jej neopodstatnenosť. Pri tomto spôsobe
usporiadania sa vychádza z toho, že vlastnícke vzťahy zostávajú zachované. Stavebník je naďalej

vlastníkom neoprávnenej stavby a nemení sa ani vlastnícky vzťah k pozemkom. V takom prípade
na základe geometrického plánu zriadi stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané
a súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k
stavbe. Tento nevyhnutný výkon vlastníckych práv je podobný nevyhnutnému výkonu týchto práv
podľa ustanoveniu § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka , takže pri zriaďovaní tohto vecného bremena sa možno opierať
o označené ustanovenie. Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec.
Pri úvahe, či treba aplikovať analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a
neoprávneným stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie
stavby nie je účelné, a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho
vlastníctva (nadväzne na to pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 458/2005, rozsudok NS ČR sp. zn.

22Cdo 1241/2010, rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 240/97 a iné).

21. Podanou žalobou sa žalobca domáha odstránenia časti vstupnej brány z ulice vybudovanej právnymi
predchodcami žalovaných na pozemku susediacom s jeho pozemkom Súd mal za nesporné, že táto
brána bola postavená právnymi predchodcami žalovaných, ktorí ju vlastnia od roku 2000, títo užívali

parc.č. 555 až po samotný múr žalobcu a ani žalobca ani jeho právni predchodcovia v minulosti takémuto
užívaniu nebránili. Až po zistení v roku 2012, že táto brána je postavená od múru stavby s.č. XX po
múr susediacej stavby s.č. XX neoprávnene a zahradzuje prístup aj na časť jeho parcely par.č. XXX. J.
nespochybnilitototvrdenieresp.predloženývytyčovacínáčrtrelevantne,nepreukázali,žehranicamedzi
parc. č.XXX aXXX je zameraná a v teréne vytýčená nesprávne, žalovaný 1/ k jej vytýčeniu nemal podľa

protokolu z roku XXXX žiadne pripomienky. V danom prípade zo zistených skutkových okolností prípadu
a z obsahu vytyčovacieho náčrtu a polohopisného plánu tak možno konštatovať, že žalovaní svojim
oplotením resp. vstupnou bránou postavenou za hranicou parc.č. XXX vlastnícky patriacej žalobcovi
zasiahli do jeho vlastníckeho práva k tejto parcele to v časti za lomom hranice v dĺžke cca 34cm. J.
mu tak vstupovať na časť tejto parcely nachádzajúcej sa popri múre rodinného domu súp.č. 75, pričom

táto časť predstavuje úzky pásik o šírke XX cm na začiatku uvedeného rodinného domu a XX cm na
jeho konci ( lomový bod X-XX až X-XX náčrtu) O. na obsah parcely č. XXX zasiahnutá plocha výmery
tejto parcely predstavuje približne asi X,X % z výmery parcely ( 33cm popri dome o dĺžke cca 10-11m).
Nespornou je pritom skutočnosť, že takýto pásik o šírke 32-33 cm popri múre nie je vlastníkom dosť
dobre reálne využiteľný. Takýto zásah do vlastníckeho práva žalobcu k parcele R. č. XXX súd hodnotí

ako mimoriadne malý až nepatrný.

XX. Ako už bolo konštatované, v danom prípade bolo v konaní preukázané, že časť oplotenia vstupnej
brány žalovaných bola postavená z podstatnej časti na ich vlastnej nehnuteľnosti, t.j. parcele R. č. XXX
a v časti, t.j. vyššie definovanej miere zasahuje do parcely žalobcu R. č.XXX bez jeho preukázateľného

súhlasu. .K. ohľadu na to, že ide o dlhoročne totožne stojacu bránu je dôvodný záver o neoprávnenosti
tejto časti brány z občianskoprávneho hľadiska z dôvodu zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k
parcele, na ktorej brána v určitej svojej časti stojí a obmedzuje ho tak v jeho práve predmetnú plochu
užívať ním zvoleným spôsobom. A. však súd konštatuje, že zabratá plocha parcely R. č. XXX je ako
už bolo vyššie konštatované tak nepatrná, že nemôže relevantne obmedziť jej využitie žalobcom. F.

záber rádovo v niekoľkých centimetroch, umiestnenie zabratej plochy v mieste vedľa múru domu, jej
tvar a prekrytie tohto pásika ukončením strechy rodinného domu žalobcu nemôže žalobcovi znemožniť
starostlivosť a údržbu o rodinný dom.

23. Odstránenie časti brány nepatrne zasahujúcej do parcely CKN č. XXX je tak neúčelné, keďže

jeho odstránenie by bolo vo vzťahu k stavebníkovi najprísnejšou a v tomto zmysle neodôvodnenou
a neprimeranou sankciou. P. neúčelným sa javí súdu aj zriadenie vecného bremena stavby a to
hlavne pre už vyššie kvantifikovaný rozsah zásahu obmedzujúceho žalobcu v jeho vlastníckom práve
a z toho plynúceho práva na jemu prináležiacu peňažnú náhradu, ktorú by bola už na prvý pohľad
nepatrná. J. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu stavby by bolo podľa názoru súdu napokon aj

kontraproduktívne a to ako s ohľadom na dĺžku životnosti brány, tak aj vo vzťahu k prípadnému naplneniu
požiadaviek verejného záujmu, ktoré sa posudzujú v rámci stavebného konania.XX. V súhrne vyššie opísaných okolností prípadu súd dospel k názoru, že podanej žalobe o odstránenie
brány nie je dôvodné vyhovieť a to pre nepreukázanie existencie predpokladov pre vyhovenie
takémuto nároku vyplývajúcich z obsahu § 135c U. zákonníka (konkrétne pre nemožnosť dosiahnutia cieľa žalobcu týkajúceho
využitia takto zabraného pozemku) a preto žalobu v tejto časti zamietol.

25. Námietku premlčania uplatneného nároku na odstránenie časti plota vznesenú žalovanými v konaní,
vyhodnotil súd ako nedôvodnú. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou o odstránenie časti brány

domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ. Z ust. § 100 ods. 2 veta
prvá OZ vyplýva, že vlastník veci (hnuteľnej či nehnuteľnej) sa pri neoprávnenom zásahu do svojho
vlastníckeho práva môže kedykoľvek na súde domáhať ochrany vlastníckeho práva, nakoľko vlastnícke
právo nepodlieha premlčaniu.

26. Pokiaľ sa žalovaní domáhali vykonania znaleckého dokazovania znalcom na určenie hraníc medzi
susediacimi pozemkami strán sporu, vykonanie tohto dôkazu by bolo účelné a hospodárne iba v tom
prípade, ak by boli v konaní preukázané také skutočnosti, ktoré by vlastnícke právo k časti pozemku,
tvoriaceho predmet sporu, spochybňovali.

27. V časti žaloby o odstránenie žumpy žalovaní popreli tvrdenia žalobcu ohľadne prevádzkovania
žumpy v blízkosti rodinného domu žalobcu. Nespochybnili existenciu nádrže, s tým, že tento objekt je
nevyužívaný, nedôvodnosť prevádzkovať žumpu odôvodnili skutočnosťou, že sú napojení na verejnú
kanalizáciu. Žumpa predstavuje bezodtokovú nádrž zhromažďujúcu splaškové vody z domu, ktorej

obsah je potrebné vyvážať na zneškodnenie, prípadne využitie.

28. V sporovom konaní majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s
dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp.

nesplneniepovinnosti„relevantne“tvrdiť(uviesťtvrdeniazhľadiskaichkvalitypravdivé,úplné,podstatné
a rozhodujúce) má pre strany sporu procesnoprávnu sankciu, konkrétne v podobe prehry sporu.
Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými
tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť v materiálnom zmysle
určitej korekcie a môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP ). Tento materiálny korektív
však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Inak povedané, súd nemôže
vyzývaťstranysporuna predloženiealebooznačenietakýchlistinnýchdôkazov,abyjejzabezpečilvýhru
v spore. Žalobca sa nemôže spoliehať na to, že ho na nedostatky upozorní súd alebo žalovaný. Naopak,
CSP každej zo strán sporu ukladá

povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

29. Žalobca v predmetnej veci neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia ohľadne obťažovania tekutým
odpadom, pretekania žumpy žalovaných a vlhnutia múru jeho rodinného domu, v akom rozsahu
k uvedenému dochádza, a to náväznosti na popretie týchto tvrdení žalovanými. Neoznačil

žiadne konkrétne dôkazy preukazujúce podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sporu o
odstránenie žumpy. Námietky žalovaných o neprevádzkovaní žumpy nespochybnil ani nevyvrátil. Z ním
predloženého polohopisného plánu len vyplynulo, že v roku 2012 bola vizuálne potvrdená poloha žumpy,
avšak len orientačne.

30. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených
skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné
bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné
prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nakoľko žalobca

neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdení o ohrození jeho a rodinného domu žumpou žalovaných
súd žalobu aj v tejto časti zamietol.31. K uvedenému súd dodáva, že orgánom kompetentným na posúdenie súladu stavby s verejným
záujmom však nie je súd konajúci na podklade civilnej žaloby v civilnom sporovom konaní, ktorý môže
konať len o spore vyplývajúcom z kolízie vlastníckeho práva stavebníka k stavbe s vlastníckym právom

k pozemku, do časti ktorého má stavba zasahovať. Ak by súd posudzoval súlad stavby s verejným
záujmom, nepochybne by si atrahoval právomoc, ktorá mu z platných právnych predpisov nevyplýva,
ale svedčí inému zákonom určenému orgánu verejnej moci.

32. O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu (§ 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku), žalovaní boli v konaní úspešný v celom rozsahu, preto žalovaným súd priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovaným k rukám ich zástupcu vo
výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Na splnenie tejto povinnosti súd určil žalovanému trojdňovú lehotu, avšak táto začne plynúť až
právoplatnosťou uznesenia o výške náhrady trov konania, keďže až na základe tohto uznesenia bude
žalovanému zrejmé v akej konkrétnej výške má žalobcovi trovy konania nahradiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie
možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,d)

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody
a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.