Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoKR/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115221127
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1115221127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Advisors k.s., so sídlom
kancelárie: Jarabinková 2C, 821 09 Bratislava, IČO: 46 570 675, správca úpadcu: ABC KLÍMA s.r.o.,
Tomášikova 19, 821 02 Bratislava, IČO: 31 354 131, proti žalovanému: ABC KLÍMA KOŠICE s.r.o., so
sídlom Rybničná 40/F, 831 07 Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 35 798 840, právne zastúpený:
L/R/P advokáti, s.r.o., Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava, v konaní o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cbi/21/2015-296 zo
dňa 03.05.2018, v spojení s opravným uznesením č. k. 11Cbi/21/2015-420 zo dňa 29.11.2018, pomerom

hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cbi/21/2015-296 zo dňa
03.05.2018, v spojení s opravným uznesením č. k. 11Cbi/21/2015-420 zo dňa 29.11.2018 mení tak,
že žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho

súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, po predchádzajúcom pripustení zmeny žaloby, vyhovel
zmenenej žalobe správcu a určil, že plnenia nájomného za obdobia a v sumách špecifikovaných v prvom
výroku rozsudku, uskutočnené na základe Zmluvy o nájme zo dňa 27.12.2011, v znení jej Dodatku č. 1,
uzavretej medzi úpadcom a žalovaným, sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Súčasne žalovanému
druhým výrokom uložil povinnosť vydať do konkurznej podstaty peňažné plnenie prijaté titulom tohto
nájomného. O trovách konania žalobcu rozhodol tretím výrokom tak, že mu nárok na ich náhradu
nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.08.2015 pôvodne
domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - Zmluvy o nájme zo dňa 27.12.2011 uzavretej medzi
úpadcom a žalovaným, ako spriaznenou osobou, neúčinnosť ktorej vymedzil naplnením zákonných
dôvodov neúčinnosti podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“).

3. Podaním doručeným súdu dňa 26.04.2017 žalobca navrhol pripustiť zmenu žalobného petitu tak, že

odporuje právnym úkonom - peňažným plneniam nájomného, poskytnutým na základe Zmluvy o nájme
zo dňa 27.12.2011, ktorými došlo k ukráteniu veriteľov a súčasne sa domáha vydania týchto plnení do
konkurznej podstaty úpadcu.4. Súd prvej inštancie zmenu žalobného petitu pripustil na pojednávaní za účasti strán sporu (pozn.
odvolacieho súdu na pojednávaní 03.05.2018) a zmenenej žalobe vyhovel. Na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi úpadcom ako nájomcom

a žalovaným ako prenajímateľom došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy a dodatku č. 1 k tejto zmluve,
predmetom ktorej bol prenájom administratívno-prevádzkovej budovy a ostatných plôch v Košiciach.
Zmluva bola uzavretá medzi spriaznenými osobami, pričom spriaznenosť v čase uzavretia zmluvy
existovala v osobe Ing. Petra Pochabu, ktorý bol štatutárnym zástupcom v spoločnosti nájomcu, ako aj
v spoločnosti prenajímateľa. Podľa skutkového a právneho záveru súdu prvej inštancie bolo zmluvne

dojednané nájomné (výška nájmu) nepomerne vyššie ako nájomné v porovnateľných nehnuteľnostiach
v danej lokalite a čase. Tento záver vyplýva z cenovej mapy Slovenska, ktorú súd preštudoval, ako
aj zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Jána Hrabinského. Dôkaz predložený žalovaným, a to
odborné vyjadrenie U.. W. W., Z.., pre absenciu podstatných skutočností ako zohľadnenie lokality, cien
nájmu v porovnateľných objektoch, zohľadnenie objektu ako celku, podľa názoru súdu nebol spôsobilý
spochybniť záver znalca. Vzhľadom na zistený skutkový stav zmenenej žalobe vyhovel. Trovy konania

úspešnému žalobcovi nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote, v celom rozsahu, odvolaním žalovaný
z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Napadnutému rozsudku vytýkal zmätočnosť, nedostatok riadneho

odôvodnenia a nesprávnosť záveru o ukrátení veriteľa a úmysle žalovaného ukrátiť veriteľov úpadcu.
Nestotožnil sa ani so skutkovým a právnym záverom súdu o nadhodnotení ceny prenájmu a o
nedostatočnej výpovednej hodnote žalovaným predloženého dôkazu - odborného vyjadrenia U.. W. W.,
Z.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne
a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania alebo, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Mal za to, že znalecký posudok Ing. Jána Hrabinského č. 1/2018 dostatočne a verne zohľadnil technický
stav predmetu nájmu (nebyt. priest.), lokalitu a znalec v zmysle znaleckých postupov správne vypočítal

hodnotu nájmu. Uviedol, že hoci mohol žalobu ponechať v pôvodnom znení a žiadať až 141.957,30 Eur,
po predložení znaleckého posudku zohľadnil prípadné okolnosti, ktoré mohli mať pri stanovení ceny
nájmu pre žalovaného nepriaznivý vplyv a ušetril mu fakticky 37.897,01 Eur. Podľa žalobcu odvolanie
žalovaného smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, čo spôsobuje jeho neprípustnosť.

7. Žalovaný v podanej replike zotrval na dôvodnosti odvolania a odvolacej argumentácii. Poukázal
na okolnosti uzavretia zmluvy tri roky pred vyhlásením konkurzu, v čase finančnej stability úpadcu,
spoločnosť ktorého dosahovala pravidelný zisk. Uviedol, že žalovaný prevzal záväzky úpadcu z
leasingovej zmluvy s Oberbank AG viažúcej sa k predmetu nájmu, s dobou trvania (povinnosťou
splátok) 15 rokov, čím odbremenil úpadcu. V ďalšej časti vyjadrenia argumentoval nedostatočnou

relevanciou znaleckého posudku, ktorého závery si osvojil súd prvej inštancie, hoci tento vychádza
výlučne z vonkajších pozorovaní, náčrtkov a pôdorysov a pri učení ceny nájmu nezohľadnil vnútorný
stav priestorov, ich priestorového, technického a technologického vybavenia a úplne opomína vedľajšie
prevádzkové náklady, čo naopak zohľadňuje žalovaným predložené odborné stanovisko U.. W. W., Z..

8. Žalobca v podanej duplike zotrval na prechádzajúcich tvrdeniach. Argumentáciu žalovaného
vedľajšími prevádzkovými nákladmi označil za novotu rozpornú so zásadou koncentrácie konania podľa
§ 154 CSP.

9. Podaním datovaným a doručeným súdu dňa 17.01.2022 žalovaný namietal, že v dôsledku zmeny

žalobného petitu, o ktorom súd prvej inštancie konal a rozhodol, nastala preklúzia práva žalobcu
uplatneného zmeneným žalobným petitom, doručeným súdu dňa 26.04.2017, na ktorú je súd v zmysle
§ 57 ZKR povinný prihliadnuť z úradnej moci.

10. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na predbežný názor prvoinštančného súdu vyslovený v inej

incidenčnej veci identického žalobcu a predmetu sporu (odporovacia žaloba) vedeného na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 1Cbi/21/2015.11. Uviedol, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením publikovaným v Obchodnom
vestníku č. 152 zo dňa 08.08.2014. Lehota na uplatnenie nároku začala plynúť deň nasledujúci po
dni zverejnenia uznesenia a uplynula 09.08.2015. Žalobca dňa 26.04.2017 doručil Okresnému súdu

BratislavaIzmenuadoplneniežalobyourčenieneúčinnostiprávnehoúkonu.Berúcdoúvahypredbežné
právne posúdenie prezentované sudkyňou v konaní 1Cbi/21/2015, založené na rozhodnutí Krajského
súdu Bratislava, ako aj skutočnosť, že lehota na uplatnenie práva odporovať právne úkony v zmysle
§ 57 ods. 2 ZKR je ročnou prekluzívnou lehotou, na dodržanie ktorej súd vždy prihliada ex offo, je
možné konštatovať, že žaloba upravená dňa 26.04.2017 bola podaná na príslušnom súde po uplynutí

prekluzívnej lehoty ustanovenej § 57 ods. 2 ZKR, a teda na jej základe nie je možné žalobcovi priznať
ním uplatnení nárok.

12. Žalobca v následnom vyjadrení zo dňa 22.03.2022 označil žalovaným uvedenú námietku preklúzie
práva žalobcu za neprípustnú novotu (§ 366 CSP), na ktorú v odvolacom konaní nie je možné
prihliadnuť. Podľa žalobcu týmto konaním žalovaný, odvolávajúc sa na predbežný právny názor v

inom spore sp. zn. 1Cbi/21/2015, porušil zásadu kontradiktórnosti sporu a právo žalobcu na súdnu
ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných
ľudských práv a slobôd. Žalovaný neguje skôr prijaté právoplatné uznesenie o pripustení zmeny žaloby,
voči ktorému nikdy nenamietal a nepodal voči nemu sťažnosť. Do momentu vyjadrenia predbežného
právneho posúdenia žalovaný v súvislosti so zmenou a doplnením žaloby neuplatnil námietku údajnej

preklúzie. Je možné konštatovať, že bez pričinenia súdu by žalovaný nikdy takúto procesnoprávnu
obranu nezvolil. Okresný súd prakticky naviedol žalovaného na to, akú obranu voči žalobcovi (nielen
v konaní 1Cbi/21/2015) má použiť a žalovaný si tento právny názor osvojil a začal uplatňovať aj v
tomto odvolacom konaní sp. zn. 1CoKR/32/2019. Uvedený postup súdu prvej inštancie je neprípustným
popretím zásady kontradiktórnosti, zásady rovnosti účastníkov konania, zásahom do práva žalobcu na

spravodlivý súdny proces.
Poukázal na to, že v doplnení žaloby zo dňa 26.04.2017 výslovne uviedol, že ju podáva z dôvodu „bližšej
špecifikácie právneho úkonu, ktorému žalobca odporuje a zmeny sumy, ktorej uhradenie v prospech
konkurznejpodstatyúpadcupožaduježalobca“.Vprípade,ak malsúdpochybnostioprípustnostizmeny
žaloby, nemal ju pripustiť. Žalobca má za to, že doplnením žaloby sa nemenila právna kvalifikácia.

Žalobca odporuje rovnakému právnemu úkonu na základe rovnakých skutočností. Doplnenie žaloby
nerozširuje nárok žalobcu, práve naopak ho zužuje na konkrétne platby realizované na základne
nájomnej zmluvy a fakturácie z nej vyplývajúcej.
Špecifikácia konkrétnych peňažných plnení vyplývajúcich z rovnakého právneho úkonu - uzavretia
nájomnejzmluvy,ktoréhoúčinnosťbolažalobcomodporovaná,niejekvalitatívnazmenažaloby.Nemení

sa právny dôvod žaloby, pretože stále je ním určenie neúčinnosti právneho úkonu, avšak zmenou a
doplnením žaloby je nárok zúžený na konkrétne peňažné plnenia z neho vyplývajúce. S argumentáciou
žalovaného, právnym názorom okresného súdu v konaní 1Cbi/21/2015, sa v tomto odvolacom konaní
nemožno stotožniť, nakoľko ide o samostatné konania iných sporových strán, odlišné štádium konania
a odlišnú dôkaznú situáciu.

13. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu
predpokladanom § 379 CSP, po nariadenom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

14. Podstatnou a právne významnou otázkou, ktorá predchádza vecnému prieskumu odvolania, a na
ktorú odvolací súd zameral dokazovanie bola medzi stranami sporná otázka, či v dôsledku zmeny žaloby
pripustenej na návrh žalobcu, je v konaní naďalej uplatňované rovnaké právo ako v pôvodnom žalobnom
petite, a či zmenenú žalobu možno z hľadiska dodržania zákonom stanovenej lehoty považovať za
podanú včas.

15. Prvoinštančné a odvolacie konanie tvorí jeden celok. Odvolací súd preto v súvislosti s prejednaním
odvolania doplnil dokazovanie v právnej otázke včasného uplatnenia odporovacieho práva žalobcu
zmenou petitu pôvodnej žaloby, s ktorou sa nevysporiadal a nedal na ňu odpoveď súd prvej inštancie.
V prejednávanej veci to znamená uplatnenie odporovacieho práva v prekluzívnej lehote definovanej §

57 ods. 2 ZKR, v znení účinnom od 01.01.2012, ktorým sa konanie spravuje.

16. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, v znení účinnom od 01.01.2012, právo odporovať právnemu úkonu
zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu;právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby len, ak povinná osoba
toto právo písomne uznala.

17. Podľa § 60 ods. 3 ZKR, v znení účinnom od 01.07.2005 do 31.12.2020, odporovať možno len
tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného
konania.

18. Niet sporu v tom, že v prejednávanej incidenčnej veci je žalobou správcu uplatňovaný osobitný druh

nároku, majúci význam pre konkurznú podstatu, v ktorom sa nastavenie procesných a hmotnoprávnych
podmienok úspechu žaloby spravuje osobitnou úpravou konkurzného práva.

19. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v prípade konkurzom vyvolanej odporovacej žaloby, vymedzuje
a rozlišuje dve zákonné lehoty.

20. Lehotu na podanie žaloby vyplývajúcu z § 57 ods. 2 ZKR, ktorá je podľa cit. znenia § 57 ods.
2 ZKR rozhodného v prejednávanej veci, určená dobou jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Ide o
hmotnoprávnu (prekluzívnu) lehotu a na jej zmeškanie je súd povinný prihliadať vždy z úradnej moci.

21. Lehotu odporovateľnosti vyplývajúcu z § 60 ods. 3 ZKR, vymedzujúcu časovú líniu právnych úkonov,

ktorým je možné úspešne odporovať. Podľa cit. znenia § 60 ods. 3 ZKR, rozhodného v prejednávanej
veci, právo odporovať postihuje právne úkony úpadcu vykonané počas piatich rokov pred začatím
konkurzného konania. Ide o hmotnoprávnu (prekluzívnu) lehotu a na jej zachovanie je súd rovnako
povinný prihliadať vždy z úradnej moci.

22. Z predmetných ustanovení ZKR vyplýva, že odporovacie právo musí byť uplatnené zákonom
stanoveným spôsobom a v zákonných lehotách.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že podmienka včasného a riadneho podania odporovacej žaloby
(t. j. včasného a riadneho uplatnenia nároku) je základnou a neopomenuteľnou podmienkou jej

úspechu, pričom preklúziu (zmeškanie lehoty) je súd povinný skúmať vždy z úradnej povinnosti, a to
v ktoromkoľvek štádiu konania. Následkom neúčinnosti právneho úkonu je povinnosť dotknutej osoby
zaplatiť do podstaty peňažnú náhradu, preto uloženia tejto povinnosti sa možno domáhať len pri
úspešnom uplatnení odporovacieho práva.

24. Otázka riadneho a včasného uplatnenia odporovacej žaloby sa v dôsledku pripustenia zmeny žaloby
(pôvodného žalobného petitu) stala medzi stranami sporná.

25. Žalobca v písomnom vyjadrení, ako aj na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom, zotrval na
tvrdení, že doplnením a zmenou petitu nedošlo k zmene pôvodnej žaloby a nejde o jej kvalitatívnu

zmenu, keďže peňažné plnenie ako také ani nie je právny úkon. Doplnením návrhu o určenie neúčinnosti
peňažného plnenia nájomného žalobca sledoval hospodárnosť a rýchlosť konania, nakoľko inak by bolo
potrebné podať ďalšiu osobitnú žalobu na plnenie. Účelom zmeny petitu bolo dosiahnuť rozhodnutie
bez povinnosti ďalšieho konania, v ktorom by sa žalovala výška ukrátenia, t. j. výška plnenia, pretože
pôvodným návrhom žiadal určenie neúčinnosti zmluvy bez určenia plnenia. Znemožnenie uplatnenia

nároku v zmysle zmeneného petitu, by znamenalo odňatie práva žalobcu na prístup k súdu a uplatnenie
práv vyplývajúcich zo ZKR.

26. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že konkurz na úpadcu bol vyhlásený 08.08.2014 a jeho účinky
nastali 09.08.2014. K zmene žalobného petitu došlo podaním žalobcu z 26.04.2017, po uplynutí ročnej

lehoty od vyhlásenia konkurzu určenej § 57 ods. 2 ZKR. Keďže ide o lehotu prekluzívnu, súd je povinný
na ňu prihliadať, preto poukaz na túto skutočnosť nie je neprípustnou novotou ako argumentuje žalobca.
Zotrval na názore, že zmenou petitu došlo k uplatneniu iného práva, čo vyplýva aj z nálezov Ústavného
súdu SR III. ÚS 539/2013, I. ÚS 209/2018, ktoré riešia otázku zmeny petitu z hľadiska, či ide o nový
návrh. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že okresný súd nemal zmenu žaloby pripustiť. Uviedol, že ide

o dispozičný úkon žalobcu a v zmysle CSP na jeho nepripustenie nebol dôvod. Poukázal i na vyjadrenie
žalobcu na pojednávaní pred odvolacím súdom, že plnenie nájomného nie je právnym úkonom, čo samo
o sebe bráni úspešnosti odporovacej žaloby. Žalobca uviedol, že navrhovanou zmenou chcel dosiahnuťto, aby plnenie nájomného nebolo potrebné žalovať osobitne, čo je podľa žalovaného tiež dôkazom, že
došlo k uplatneniu iného práva.

27. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, z ktorého je zrejmé, že žalobca, v postavení správcu
úpadcu, sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.08.2015 pôvodne domáhal neúčinnosti
právneho úkonu úpadcu - Zmluvy o nájme zo dňa 27.12.2011, pričom predmet sporu pôvodne
uplatneným žalobným petitom vymedzil nasledovne:
„Súd určuje, že právny úkon uzavretia Zmluvy o nájme zo dňa 27.12.2011 medzi spoločnosťou ABC

- IMMO s.r.o., Tomášikova 19, 821 02 Bratislava, IČO: 31 354 131, vrátane Dodatku č. 1 k zmluve o
nájme zo dňa 30.06.2013 a pokračovanie v trvaní tohto zmluvného vzťahu so spriaznenou osobou v
obdobíposledných5rokovodvyhláseniakonkurzu (december2011ažjúl2014),ktorejpredmetombolo
prenechanie nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. 2 Zmluvy o nájme zo dňa 27.12.2011, je voči konkurzným
veriteľom neúčinný.“

28. Z hľadiska zachovania lehoty určenej § 57 ods. 2 a lehoty určenej § 60 ods. 3 ZKR bola
pôvodnážalobadoručenásúduvčas.Rovnakopetitžalobysmerujúcikvysloveniuneúčinnostikonkrétne
špecifikovaného právneho úkonu - Zmluvy o nájme zo dňa 27.12.2011 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa
30.06.2013 bol vymedzený jasne, konkrétne a určito.

29. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.04.2017 žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby
(č. l. 100/105). Z obsahu podania a uplatneného žalobného petitu je zrejmé, že žalobca ním prejavil vôľu
zmeniť pôvodný petit žaloby tak, že sa v konaní ďalej mieni domáhať určenia neúčinnosti peňažného
plnenia nájomného za obdobia I. až IV. Q 2012, I. až IV. Q 2013, I. a II. Q 2014 a súčasne žiada doplniť
žalobu o nový petit ukladajúci žalovanému povinnosť vydať označené sumy prijatého nájomného do

všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu.

30. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 03.05.2018, za prítomnosti oboch strán sporu,
návrhužalobcunazmenupetituvyhovelapripustilzmenužalobytak,akosijužalobcauplatnil.Následne
o takto zmenenej žalobe konal a rozhodol, avšak bez toho, aby sa vysporiadal so základnou procesnou

otázkou úspešnosti žaloby, ktorou je zachovanie zákonných lehôt pre úspešné uplatnenie zmeneného
nároku.

31. Na potrebu vysporiadať sa so zmenou petitu v incidenčnej odporovacej žalobe už odvolací súd
poukázal vo svojom skoršom rozhodnutí vo veci sp. zn. 3CoKR 89/2017. Právny názor, že zmenený

návrh je vo svojej podstate novým návrhom, v judikačnej praxi konštatoval aj Ústavný súd SR (III. ÚS
539/2013).

32. Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom procesného návrhu na zmenu žaloby,
písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj ich vyjadreniami na pojednávaní, dospel k právnemu

záveru, že zmenou žaloby síce nedošlo k zmene jej procesného charakteru a naďalej ide o incidenčnú
odporovaciu žalobu (t. j. žalobca sa i zmeneným petitom naďalej domáha určenia neúčinnosti právneho
úkonu voči konkurzným veriteľom úpadcu), avšak zmeneným petitom si žalobca bez pochýb uplatňuje
nové/iné právo (odlišné od práva vymedzeného v pôvodnom žalobnom petite), pričom takto vymedzené
novéprávopredsúdomuplatnilaždňa26.04.2017,t.j.pouplynutíročnejprekluzívnejlehotyurčenej§57

ods. 2 ZKR, ktorá je primárna a pre úspech žaloby predstavuje neopomenuteľnú procesnú podmienku.

33. Z prísne formálnej právnej úpravy § 57 ods. 2 ZKR ohľadne povinnosti včasného uplatnenia
odporovacej žaloby vyplýva, že žalobca je povinný v lehote stanovej zákonom žalobu nielen podať,
ale túto do uplynutia zákonnej lehoty aj riadne vymedziť konkrétnou špecifikáciou odporovaného

právneho úkonu, právneho dôvodu odporovateľnosti a podstatných skutkových tvrdení, na ktorých
odporovateľnosť zakladá. Nedostatky takého vymedzenia do uplynutia zákonom stanovenej lehoty,
resp. doplnenie alebo zmena žaloby v žalobnom petite alebo v skutkových tvrdeniach má za následok
preklúziu práva, pre ktorú nie je možné uplatnené právo priznať (viď napr. KSZ 13CoKR/31/2017, KST
21CoKR/7/2012).

34. Odvolací súd poukazuje na to, že zmena žaloby môže spočívať v jej kvalitatívnej alebo kvantitatívnej
zmene. Kvalitatívnou zmenou žaloby sa rozumie zmena, ktorou sa uplatňuje iné právo. Kvantitatívnou
zmenou je zmena, ktorou sa rozširuje uplatnené právo. Kvantitatívna zmena môže spočívať i v zúženípôvodne uplatneného práva, avšak v takomto prípade má povahu čiastočného späťvzatia, ktoré má
procesný odraz v čiastočnom zastavení konania.

35. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že nejde o kvalitatívnu zmenu žaloby, ale len
o jej doplnenie, ktorým žalobca sledoval hospodárnosť konania a vyhnutie sa potrebe následného sporu
o plnenie, konkrétne uloženie povinnosti žalovanému vydať do podstaty peňažné plnenie v určitej výške.

36. Z obsahu spisového materiálu a návrhu žalobcu na zmenu a doplnenie žaloby zo dňa 26.04.2017

vyplýva, že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorým bola
samotná zmluva o nájme v znení jej dodatku.

37. V zmene žalobného petitu tak, ako ho žalobca navrhol, sa však už neplatnosti právneho úkonu
zmluvy o nájme ďalej nedomáhal.

38. Žalobca výslovne žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu a konal a rozhodol o neplatnosti konkrétnych
peňažných plnení nájomného (definovaných presne ohraničeným časom a výškou), ktoré boli vykonané
na základe Zmluvy o nájme z 27.12.2011 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 30.06.2013. Takto
zmenený nárok má nesporne povahu kvalitatívnej zmeny, pretože nesleduje rozšírenie už uplatneného
(pôvodného) práva, ktorým bola neúčinnosť zmluvy o nájme, ale sleduje uplatnenie iného (nového)

práva, ktoré pôvodne netvorilo predmet sporu.

39. Zároveň žalobca žiadal pripustiť rozšírenie žaloby o nový žalobný petit, ktorým je povinnosť
žalovaného vydať plnenia nájomného do konkurznej podstaty. I v tejto časti, ktorú žalobca označuje za
„doplnenie žaloby“, ide z pohľadu odvolacieho súdu o kvalitatívnu zmenu žaloby jej rozšírením o nový

(pôvodneneuplatnený)žalobnýpetit,ktorýkorešpondujezneniu§63ods.2ZKR.Zpohľaduodvolacieho
súdu je nutné uviesť, že plnenie do podstaty je právnym následkom úspešnej odporovateľnosti a ide o
nárok, ktorý si žalobca od počiatku mohol uplatniť už v pôvodnom žalobnom petite a vymedziť v ňom
výšku požadovaného plnenia.

40. Odvolací súd uvádza, že žalobca má postavenie právne kvalifikovanej osoby (čl. 11 ods. 3
Základných princípov CSP), ktorá je plne spôsobilá rozlišovať a dôsledne rozpoznať, či pôvodne
uplatnený a novo uplatnený nárok je identickým právom alebo, či ide o nároky rozdielne, pričom
táto rozdielnosť spočíva v rozdielnosti uplatňovaných práv. Schopnosť takéhoto právneho rozlišovania
žalovaných nárokov (práv) sa od žalobcu v zmysle zákona očakáva.

41. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že pokiaľ mal prvoinštančný súd pochybnosti
o prípustnosti zmeny žaloby, nemal ju pripustiť. Táto argumentácia nemá právny ani logický základ.
Zmena žaloby je výslovným procesným právom žalobcu a prejavom jeho vôle rozšíriť alebo zmeniť
pôvodne žalovaný nárok. Procesný návrh žalobcu z 26.04.2017 obsahoval riadny, určitý a konkrétny

žalobnýpetit,ktorýnevyvolávalžiadnepochybnostiotom,čohosažalobcamienidomáhať.Nevyžadoval
si odstraňovanie vád, nejasnosti alebo neurčitosti a nespôsoboval ani prekážku podľa § 143 ods. 1, 2
CSP, ktorá by bránila zmenu pripustiť. Za takýchto okolností súd prvej inštancie nemal inú možnosť, len
návrhu žalobcu vyhovieť, k čomu v prejednávanej veci aj došlo. Nie je vecou súdu, aby žalobcu poučoval
o hmotnom práve, vrátane poučenia o správnej formulácii žalobného petitu tak, aby žalobca dosiahol

zamýšľaný výsledok konania (Najvyšší súd SR 4Obdo 60/2011).

42. K charakteru uplatňovaných práv odvolací súd uvádza, že je daný jasný a nespochybniteľný rozdiel
v tom, či sa žalobca domáha neúčinnosti zmluvy ako takej - t. j. neúčinnosti právneho úkonu zmluvy,
ktorý postihuje všetky zmluvou dohodnuté práva a povinnosti (teda celý jej obsah, zmluvu ako takú)

alebo, či sa domáha určenia neúčinnosti konkrétneho práva - právneho úkonu realizovaného na základe
určitej zmluvy, t. j. či žiada len o určenie neúčinnosti konkrétne definovaného práva - právneho úkonu
realizovaného na základe zmluvy.

43. Žalobca pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní, netvrdil, že by zmenou petitu

prejavil vôľu uplatniť si popri pôvodnom nároku na určenie neúčinnosti zmluvy (t. j. pri zotrvaní na
tomto pôvodne uplatnenom nároku) rozšírenie žaloby doplnením o dva nové nároky: a) na určenie
neplatnosti peňažného plnenia nájomného realizovaného na základe zmluvy o nájme a b) uloženie
povinnosti žalovanému vydať do všeobecnej podstaty peňažné plnenie získané titulom nájomného.Naopak, z vyjadrenia žalobcu, ktoré korešponduje obsahu návrhu na zmenu petitu, vyplýva, že
žalobca upustil od pôvodne uplatňovanej neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o nájme a dôvodiac
záujmom na hospodárnosti konania žiadal tento petit nahradiť (zmeniť) novým petitom, ktorým sa

domáhal neúčinnosti peňažného plnenia nájomného a súčasne pripustenia rozšírenia žaloby o vydanie
peňažného plnenia. Žalobca sa teda rozhodol odporovať len plneniu nájomného realizovaného na
základe zmluvy o nájme a žiadať jeho vydanie do podstaty. Nemožno preto prihliadnuť na tvrdenie
žalobcu, že dôvodnosť zváženia pripustenia tejto zmeny bola vecou súdu. Súd prvej inštancie skúma
len danosť procesných podmienok konania o zmenenej žalobe, ktoré splnené boli, preto návrhu v celom

rozsahu vyhovel tak, ako ho žalobca navrhol.

44. Pokiaľ mal žalobca za to, že pripustená zmena žaloby nekorešponduje jeho vôli a procesnému
návrhu, bolo vecou žalobcu, aby túto skutočnosť namietol a uviedol, v čom vyhlásené uznesenie
nezodpovedá vôli žalobcu a v čom vidí nedostatky vymedzenia predmetu, o ktorom má súd po zmene
žaloby konať. Žalobca takúto námietku v konaní neuplatnil.

45. K charakteru peňažného plnenia nájomného ako právneho úkonu odvolací súd, s poukazom na
judikatúru vyšších súdov Českej republiky (NS ČR 29Cdo 677/2011, 22Cdo 3575/2020-212, VSPH
244/2017-115, KS Ostrava 11 ICm 1647/2016, KS v Ústí nad Labem 57 ICm 90/2012 a iné), ktorá je
vzhľadom na blízkosť a príbuznosť právnej kultúry aplikovateľná i v právnom prostredí SR, uvádza, že

pokiaľ peňažné plnenie dlžníka (úpadcu) realizované na základe zmluvy má povahu plnenia záväzku
v prospech veriteľa (žalovaného), ide o prejav vôle smerujúci k splneniu záväzku, ktorý je v zmysle §
34 Občianskeho zákonníka právnym úkonom (ident. § 559 ods. 1 Občiansky zákonník, § 324 ods. 1
Obchodný zákonník).

46.Odvolacísúdsanestotožnilanisargumentácioužalobcu,ženámietkažalovanéhoozmeškanílehoty
podľa § 57 ods. 2 ZKR o preklúzii práva uplatňovaného zmeneným žalobným petitom je neprípustnou
novotou, na ktorú odvolací súd nemôže prihliadnuť.

47. Za neprípustnú novotu v odvolacom konaní možno považovať len také skutkové, prípadne právne

tvrdenia, vrátane dôkaznej povinnosti, ktoré a) majú vplyv na úspech, resp. neúspech strany v spore,
b) strana má o nich vedomosť v čase prvoinštančného konania (§ 153, §154 CSP), c) ich predloženie
(uplatnenie) v spore je vecou povinnosti tvrdenia alebo návrhovej povinnosti strany a d) súd ich neskúma
z úradnej moci.

48. Pokiaľ však ide o skutočnosť (podmienku), splnenie ktorej je súd povinný skúmať sám z úradnej
povinnosti, bez ohľadu na to, či strana sporu túto skutočnosť namietne alebo nie, potom prípadný poukaz
na jej nedostatok, uplatnený v odvolacom konaní, nemá povahu neprípustnej novoty, pretože odvolací
súd by bol ex offo povinný túto okolnosť skúmať, aj keby v odvolacom konaní namietaná (spochybnená)
nebola. Niet sporu v tom, že otázka zachovania hmotnoprávnej lehoty podania incidenčnej odporovacej

žaloby, so zmeškaním ktorej zákon spája preklúziu práva žalobcu (§ 57 ods. 2 ZKR a následne § 60
ods. 4 ZKR), je vecou podmienok, danosť ktorých je súd povinný skúmať z úradnej moci.

49. Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou žalobcu, že postup Okresného súdu Bratislava I v
inom konaní sp. zn. 1Cbi/21/2015 (vzhľadom na vyslovené predbežné právne posúdenie veci) je

neprípustným popretím zásady kontradiktórnosti, zásady rovnosti účastníkov konania v prejednávanej
veci a zásahom do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, nakoľko bez pričinenia súdu v
konaní 1Cbi/21/2015 by žalovaný nikdy takúto procesnoprávnu obranu nezvolil. Okresný súd podľa
žalobcu prakticky naviedol žalovaného na to, akú obranu voči žalobcovi má použiť a žalovaný si
tento právny názor osvojil. Táto argumentácia prezentovaná žalobcom v procesnej obrane pred

odvolacím súdom nemá žiadnu právnu ani logickú obhájiteľnosť. Postup súdu v inom súdnom konaní
(navyše predpokladaný § 168 CSP) je výlučnou vecou konajúceho súdu, bez akéhokoľvek vplyvu na
iné samostatné súdne konanie. Argumentácia právnym názorom vysloveným v inom konaní alebo
argumentácia rozhodnutím vydaným v inom spore rovnako nie je spôsobilá privodiť protistrane žiadnu
ujmu, ani porušiť jej právo na spravodlivý súdny proces.

50. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.51. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, pôvodnej žaloby, návrhu na zmenu
žalobnéhopetitu,písomnýchvyjadrenístránkprávnejdôvodnostižalobypopripustenízmenyžalobného
petitu a doplnenia dokazovania vyjadrením žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a žalovaného k

tejto otázke na pojednávaní dňa 30.03.2022, dospel k záveru, že zmenou žalobného petitu došlo oproti
pôvodnej žalobe (neúčinnosť zmluvy o nájme) k uplatneniu nového práva, ktorým je odporovanie inému,
odlišnému právnemu úkonu - peňažnému plneniu nájomného stanoveného konkrétnou výškou a časom
a práva na vydanie tohto plnenia do všeobecnej podstaty. Toto právo si žalobca uplatnil až po uplynutí
prekluzívnej ročnej lehoty stanovenej § 57 ods. 2 ZKR, v dôsledku čoho jeho právo zaniklo.

52. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol.

53. O trovách provinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov, odvolací súd

priznal plný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).