Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619203228
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7619203228.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: Z. T., T.. XX.

X. XXXX, H. XX. Z. XXX/XX, XXX XX C., C.D. F. I.. Z. I., Z. G. G. D. C., B. Č.. XXXX/XX, proti žalovanej:
U. Š., T.. XX. X. XXXX, H. W. X/XX, XXX XX G. T. D., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou -
Ján Buroci, s. r. o. so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa zmenenou žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXX v kat. ú. R., a to k parc. č. „C“ KN č. 1822 o výmere 362 m2 - zastavané plochy a nádvoria, k
parc. č. „C“ KN č. 1825 o výmere 369 m2 - trvalé trávnaté porasty a k stavbe so súp. č. XXX postavenej
na parc. č. 1822 uvedenej na katastrálnom odbore ako rodinný dom, a to v podiele 8/12 v pomere
k celku. Druhým výrokom žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa a žalovaná sú každá v podiele 3/24
spoluvlastníčkami parc. č. „C“ KN 1828 - orná pôda o výmere 220 m2 zapísaného na liste vlastníctva
č. XXXX v kat. území obce R.. Tretím výrokom navrhovala, aby súd určil, že žalobkyňa a žalovaná sú

každá v podiele 3/24 spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných na LV č. XX kat. územie R., a to: parc.
č. „C“ KN 1817, o výmere 241 m2 - trvalý trávny porast, parc. č. „C“ KN 1818, o výmere 253 m2 - trvalý
trávny porast a parc. č. „C“ KN 1823 o výmere 4465 m2 - trvalý trávny porast. V prípade úspechu v
spore požadovala plnú náhradu trov konania.

2. Spolu s žalobou podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd určil
žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX v kat. území

R., a to ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, a to do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe o určenie vlastníckeho práva k
týmto nehnuteľnostiam.

3. Uznesením zo dňa 3. 6. 2019 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s
odôvodnením, že žalobkyňa neosvedčila naliehavosť situácie, ktorá si vyžaduje okamžitú, alebo len
dočasnú úpravu vydaním predmetného neodkladného opatrenia. Po podaní odvolania žalobkyne bolo

uznesenie tunajšieho súdu druhoinštančným súdom potvrdené. Uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa
6. 11. 2019 a vec bola predložená na rozhodnutie v merite veci.4. Naliehavosť právneho záujmu podanej žaloby žalobkyňa oprela o tvrdenie, že na LV č. XXX v kat.
území R. je vyznačená plomba o zmene práva k nehnuteľnostiam týkajúca sa prebiehajúceho konania
o vklade a to v konaní vedenom na Okresnom úrade Spišská Nová Ves, odbore katastrálnom pod č. V

289/2019, kde požiadala o prerušenie konania o povolení vkladu z dôvodu podania predmetnej žaloby
spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej o tvrdenie, že bez jej vedomia a proti jej
vôli uzavrela žalovaná pred notárkou dedičskú dohodu, na základe ktorej celý majetok po poručiteľke J.
D. zdedila výlučne žalovaná, o čom svedčí zápis na LV č. XXX. Žalovaná ju tak podvodným konaním
mala pripraviť o jej dedičský podiel, takže dohoda o vyporiadaní dedičstva, ktorú žalovaná uzavrela,

je absolútne neplatným právnym úkonom a plnomocenstvo, ktorým ona splnomocnila žalovanú na
zastupovanie v dedičskom konaní, je nulitný právny úkon.

5. V odôvodnení žaloby, ktorú podala na súd dňa 20. 5. 2019, žalobkyňa uviedla, že v dedičskom
konaní po jej nebohej starej mame J. D., rod. N. spolu so žalovanou boli dedičkami v prvej zákonnej
skupine. Pred prejednaním dedičstva ju žalovaná - jej sestra navštívila spolu s ich mamou Z. D. a priniesli

jej predvolanie na dedičské konanie a zároveň plnomocenstvo na zastupovanie, ktoré bolo vopred
pripravené, ktorý obsah nemala dedička možnosť zmeniť. Plnomocenstvo bolo prinesené od notárky
JUDr. Eriky Lukáčovej. Žalovaná spolu s jej mamou vyvíjali na ňu nátlak, aby plnomocenstvo podpísala,
na základe ktorého ju pri prejednaní dedičstva zastupovala žalovaná. Matka so sestrou jej hovorili, že
nemá peniaze, aby si zaplatila cestu k notárke a tiež nemá na zaplatenie notárskych poplatkov, preto

na ich veľké naliehanie predmetné splnomocnenie podpísala.

6. Žalovaná ju mala informovať, že predmetom dedenia po poručiteľke je iba rodinný dom v Hnilčíku,
čo však nebola pravda a čo zistila až v období, keď sa rozhodla podať žalobu. Sama žalovaná jej mala
navrhnúť, že obe mali zdediť rodinný dom po poručiteľke. Dedičstvo obsahovalo nehnuteľný majetok a

aj peniaze uložené na vkladných knižkách. Žalovaná vtedy využila jej zlú sociálnu situáciu, pretože v tom
čase bola matkou troch maloletých detí. Jej manžel bol alkoholik a ona vtedy musela riešiť rozvodové
konanie a vysťahovanie manžela z bytu, čo sa jej podarilo až po troch rokoch, takže nemala síl riešiť aj
dedičské konanie. Neskôr sa starala o vnučku D. Y., nakoľko jej otec odišiel za prácou do zahraničia,
takže opäť nemala čas na riešenie dedičstva.

7. Žalobkyňa v odôvodnení žaloby ďalej uviedla, že až neskôr, keď žalovaná ponúkla ňou zdedený
rodinný dom na predaj, vtedy zistila, že ona vlastne nie je jeho spoluvlastníčkou. Za pomoci jej
syna na stránke katastrálneho portálu zistila, že žalovaná je spoluvlastníčkou 8/12-tinového podielu
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. území R. - domu, ktorý bol predmetom dedenia po

nebohej starej mame. Zároveň zistila, že žalovaná vlastní aj viaceré nehnuteľnosti v kat. území R.. Jej
syn mal záujem o odkúpenie spoluvlastníckych podielov od žalovanej k uvedeným nehnuteľnostiam. Za
tým účelom sa s ňou aj viackrát stretol. K dohode však nedošlo. Žalovaná odmietla uzatvoriť zmluvu
u advokáta alebo notára. Po takomto prístupe žalovanej požiadala prostredníctvom svojho syna o
nahliadnutiedodedičskéhospisusp.zn.5D/857/97ponebohejJ.D.,zktoréhozistila,čobolovýsledkom

predmetného dedičského konania, že všetok majetok nadobudla iba žalovaná. Keď požiadala žalovanú,
aby na ňu prepísala 8/12-inový podiel zo zdedených nehnuteľností, nakoľko ich hodnota je totožná
ako výška financií, ktoré boli v čase smrti poručiteľky uložené na vkladných knižkách, a ktoré neboli
predmetom dedenia, k dohode so žalovanou nedošlo, práve naopak, táto sa rozhodla odpredať svoj
spoluvlastnícky podiel zo zdedeného domu inej neznámej osobe.

8. Žalobkyňa má zato, že žalovaná podvodom získala nehnuteľnosti v predmetnom dedičskom konaní,
a to bez jej súhlasu a prisvojila si finančné prostriedky na vkladných knižkách po poručiteľke, preto sa
rozhodla podať predmetnú žalobu. Okrem nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedičského konania -
dom č. XXX s príslušnými parcelami zapísanými na LV č. XXX a parc. č. 1817 a 1818 zapísané na LV č.

XX v tam uvedených podieloch, žalovaná sa dožaduje určenia vlastníckeho práva aj k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX k parc. č. 1828 - ornej pôde o výmere 220 m2, ktorá nehnuteľnosť nebola
predmetom dedičského konania.

9. Žalovaná navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedla,

že z predmetnej žaloby nie je vôbec jasné, na základe akého právneho titulu má byť určené,
že žalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, nakoľko žaloba neobsahuje odôvodnenie
naliehavého právneho záujmu, čo je nevyhnutnou súčasťou žalôb o určenie, či tu právo je, alebo nie je
podľa § 137 písm. c/ C.s.p. Žalovaná ďalej namietla skutkové tvrdenia žalobkyne, k čomu uviedla, žepráve žalobkyňa sa mala vyjadriť, že nemá záujem o dedičské konanie prebiehajúce u notárky JUDr.
Lukáčovej po nebohej J. D., a preto splnomocnila na zastupovanie žalovanú. Učinila tak dobrovoľne
bez akéhokoľvek nátlaku. Predmetné dedičstvo predstavovalo veľmi malú hodnotu, a preto žalobkyňa

netrvala na osobnej účasti na dedičskom konaní. Dôkazom toho je aj to, že vo veci sa začala angažovať
až po 20 rokoch, pričom žalovanej dôvody takéhoto jej konania nie sú jasné. Žalobkyňa 20 rokov proti
výsledku dedičského konania nemala žiadne námietky, takže tým zjavne odobrila predmetné dedičské
osvedčenie.

10. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovanej uviedla, že tvrdenia žalovanej sa nezakladajú na pravde.
K preukázaniu svojich tvrdení v odôvodnení v žalobe navrhla vypočuť ako svedka jej syna C. Y..
Predložila ako prílohu rozsudok o rozvode a rozsudok o zrušení spoločného nájmu bytu v konaniach
vedených pod sp. zn. 10C/931/97 a 8C/79/99 Okresného súdu Poprad, ktorými preukazovala, že v čase,
kedy sa prejednávalo dedičstvo po poručiteľke, bola jej životná situácia veľmi ťažká ako po finančnej
tak aj po psychickej stránke, čo mala žalovaná využiť a obrať ju o jej zákonný dedičský podiel. Zároveň

navrhla, aby súd dožiadaním na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade z uvedeného obdobia
(pred 20 rokmi) šetril, aké boli jej rodinné pomery traumatizujúce.

11. Žalovaná v duplike dôkazy navrhnuté žalobkyňou navrhla zamietnuť s tvrdením, že pre posúdenie

danej veci sú irelevantné. Zopakovala svoje pôvodné stanovisko, že žalovaná realizáciu úkonov
žalovanej v predmetnom dedičskom konaní na základe podpísaného plnomocenstva 20 rokov
nenamietala, čo preukazuje, že žalovaná konala na základe jej pokynu. Poukázala na obsah samotného
textu udeleného plnomocenstva v predmetnom dedičskom konaní zo dňa 19. 11. 1998, kde je doslovne
uvedené, že žalovaná (ako splnomocnená osoba) má právo dojednať dohodu o vyporiadaní dedičstva,

i keby žalobca nemal dostať žiaden podiel. Žalovanej teda nie je jasné, na akom základe sa žalobkyňa
cíti byť poškodená. Navyše z dôvodu, že dedičské konanie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím,
má zato, že toto nie je možné preskúmať podaním žaloby o určení vlastníckeho práva. K vysloveniu
vlastníckeho práva žalobkyne musí existovať právny titul. V danom prípade však žiaden neexistuje a
žalobkyňa ho ani len netvrdí.

12. Prevedeným dokazovaním, výsluchom strán sporu, za použitia dôkazných listín predložených
stranami sporu a zabezpečených súdom - dedičského spisu po nebohej J. D., zomr. X. X. XXXX pod
sp. zn. 5D 857/97, 4Dnot 22/98, výsluchom svedkov, výpisom z LV č. XX, XXX Z. XXXX v kat. území
R., súd zistil tento skutkový stav:

13. Pri prejednaní dedičstva po nebohej J. D., rod. N. - matke nebohého otca strán sporu Š. D., ktorý
zomrel v roku 1974, dedičmi zo zákona v I. dedičskej skupine boli Z. T. a U. Š.Á., teda vnučky poručiteľky.
Nebohá J. D. bola narodená X. X. XXXX a zomrela X. X. XXXX, v roku 1992 bola pozbavená spôsobilosti
k právnym úkonom , za opatrovníčku jej bola ustanovená Mária Jurčáková. Poručiteľka zomrela v Ústave

sociálnej starostlivosti v Spišskom Štvrtku. Dedičské konanie bolo prejednávané na Notárskom úrade
JUDr. Eriky Lukáčovej v Levoči dňa 1. 12. 1998. Z osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právne
účinky dňa 17. 12. 1998, súd zistil, že na pojednávaní bola prítomná len jedna zo zákonných dedičiek,
a to žalovaná U. Š., ktorá predložila na pojednávaní plnomocenstvo, ktoré bolo súčasťou dopredu
pripravovanej predtlače z predmetného notárskeho úradu s názvom Predvolanie. Plnomocenstvo bolo

podpísané žalobkyňou, uvedené v ňom jej rodné číslo. Na zadnej strane plnomocenstva je úradne
overený jej podpis na Matričnom úrade Okresného úradu v Poprade dňa 25. 11. 1998. Súčasťou
dedičského spisu je poverenie predložené opatrovníčkou poručiteľky I. N., na základe ktorého nebohá J.
D.poodchodedoústavusplnomocnilamenovanú,abyúsporyzjejvkladnejknižkyvovýške20.000,-Kčs
previedla na svoje meno a použila ich na pohreb a na vyrovnanie elektrickej energie a iných výdajov. I. N.

predložila pri výsluchu o predbežnom vyšetrení dedičstva vyúčtovanie pohrebných služieb a inkasných
platieb poručiteľky vo výške 18.433,- Sk.

14. Z obsahu plnomocenstva súd zistil, že žalovaná bola splnomocnená žalobkyňou, aby ju zastupovala
v predmetnom dedičskom konaní, najmä aby dedičstvo odmietla, alebo ho neodmietla, vyjadrila sa o

stave majetku a dlhov a o právach iných osôb na dedičstvo, dojednala dohodu o vyporiadaní dedičstva
a vykonala všetky úkony potrebné na ukončenie konania. V texte plnomocenstva sa ďalej uvádza, že
Z. T. súhlasí s tým, aby jej zástupca uzavrel v jej mene dohodu o vyporiadaní dedičstva, aj keby podľa
nej splnomocňujúca osoba z dedičstva nedostala nijaký podiel. Medzi sebou sa dohodli a ich záujmynie sú vo vzájomnom spore. Na základe tohto plnomocenstva, ktoré žalovaná predložila notárke, bola
uzavretá dohoda o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok a dlhy
poručiteľky (pasíva - pohľadávka Ústavu sociálnej starostlivosti v Spišskom Štvrtku vo výške 408,- Sk)

nadobudla U. Š. teda žalovaná, bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu dedičku Z. T., teda žalobkyňu.
Podľa súpisu aktív a pasív dedičstva predmetom dedenia bol podiel na domovom majetku v kat. území
R., zapísaný na LV č. XXX, dom č. súp. XXX na parc. č. 1822 o výmere 181 m2 - zastavaná plocha
a parc. č. 1825 - TTP vo výmere 369 m2, pod A1a v 8/12 podľa znaleckého posudku vyhotoveného
znalcom D. I. v cene 45.473,- Sk. Ďalej poľnohospodárska pôda v kat. území R. zapísaná na LV č. XX,

a to parc. č. 1817 - TTP o výmere 241 m2 a parc. č. 1818 - TTP o výmere 253 m2 - podiel pod A1f v
3/12 v cene 46,- Sk. Ďalej to bol hnuteľný majetok, a to zostatok na depozitnom účte vedenom v NBS
v Poprade ku dňu smrti poručiteľky v sume 35,30 Sk a zostatok na vkladnej knižke poručiteľky vedenej
v Poľnobanke, a. s., mestská pobočka Spišská Nová Ves ku dňu smrti poručiteľky v sume 46.227,10
Sk. Pasíva pozostávali z pohľadávky voči ÚSS v Spišskom Štvrtku vo výške 408,- Sk. Čistá hodnota
dedičstva tak bola vo výške 91.503,50 Sk.

15. Dodatkom č. 1 k osvedčeniu o dedičstve zo dňa 30. 3. 1999 bola predmetom dedenia aj ďalšia
parcela okrem tých, ktoré boli uvedené v pôvodnom dedičskom osvedčení, a to parc. č. 1823 - TTP o
výmere 4465 m2 v podiele 3/12 zapísaná na LV č. XX v kat. území R..
Predmetné dedičské osvedčenie bolo podkladom na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľnosti

vtedajšieho Okresného úradu Spišská Nová Ves na odbore katastrálnom.

16. Podľa výpisu z LV č. XXX, v kat. území R. súd zistil, že žalovaná U. Š. je podielovou spoluvlastníčkou
parcely č. 1822 a 1825 v podiele 8/12 k celku titulom prejednania dedičstva v konaní sp. zn. D/857/97,
ďalej parc. 1828 - ornej pôdy o výmere 220 m2 zapísanej na LV č. XXXX v kat. území R. pod B7 v

3/12 titulom dedičského osvedčenia sp. zn. D/857/97 (zápis z LV č. XX) a parcely č. 1817, 1818 a 1823
zapísaných na LV č. XX v kat. území R. pod B4 v podiele 3/12 titulom dedenia v konaní sp. zn. D/857/97.

17. Žalobkyňa v doplňujúcom písomnom vyjadrení k odôvodneniu žaloby/vypracovanom jej právnou

zástupkyňou predloženom na pojednávaní dňa 2. 3. 2020 spolu s návrhom na zmenu žaloby /uviedla,
že pred prejednaním dedičstva po nebohej J. D. u notárky, ktoré bolo stanovené na deň 1. 12.
1998, ju žalovaná spolu s ich mamou navštívili. Priniesli vopred pripravený formulár, predvolanie a
plnomocenstvo na dedičské konanie, kedy obe na ňu mali vyvíjať nátlak. Tvrdili, že nie je potrebné,
aby sa konania zúčastnili obidve dedičky, a aby teda podpísala žalovanej plnú moc na zastupovanie u

notárky, čo ona aj urobila. Menovaná notárka s ňou vôbec nejednala, nezaslala jej žiadne predvolanie,
ani výzvu a po prejednaní dedičstva ani osvedčenie o dedičstve. Žalovaná ju mala informovať, že
predmet dedenia pozostáva z rodinného domu a pozemku pod domom v Hnilčíku. Žalobkyňa nemala
žiadne informácie o tom, že po babke zostali peniaze uložené na vkladných knižkách a iné pozemky
v blízkosti domu. Žalobkyňa aj s mamou jej to zamlčali a presviedčali ju, že vzhľadom na obmedzený

rozsah dedičstva bude pre ňu zbytočné a nákladné sa dedičského konania osobne zúčastniť. Žalobkyňa
tak v dobrej viere na naliehanie žalovanej plnú moc podpísala, nakoľko táto bola s pripraveným textom,
nemala možnosť doňho zasiahnuť. Nepredpokladala, že jej vlastná sestra ju chce obrať o dedičský
podiel. Keďže žalobkyňa nemá právnické vzdelanie, neporozumela právnym dôsledkom podpísania
plnomocenstva. Domnievala sa, že z dedičstva by nič nedostala, len ak by bola jeho hodnota nepatrná,

alebo ak by bolo dedičstvo predlžené. Po ukončení dedičského konania bola presvedčená, že má podiel
v rodinnom dome po starej mame a raz za čas - asi dvakrát v roku spolu s jej rodinou dom využívali na
rekreačné účely ako chatu. Podľa vyjadrenia žalobkyne hotovosť po starej mame mala byť použitá jej
susedou na úhradu nákladov spojených s pohrebom.

18. Žalobkyňa sa až po rokoch začala zaujímať o predmetný dom, keď chcela podiel v ňom odpredať jej
synovi, čo sa im však nakoniec nepodarilo, lebo žalobkyňa sa s ním nedohodla na cene. Ako už uviedla
v písomnej žalobe, tak aj v doplňujúcom písomnom vyjadrení opäť zopakovala, že až od syna, ktorý
nahliadol do dedičského spisu, a neskôr nahliadnutím na katastrálnom portáli sa dozvedela, že podiel v
dome nemá, takže po starej mame nič nezdedila. Má zato, že žalovaná využila jej zlú sociálnu situáciu,

keď pri prejednaní dedičstva sa ona v tom čase musela starať o tri maloleté deti, mala muža alkoholika,
musela riešiť rozvod, a preto pre ňu bolo na presvedčenie zo strany žalobkyne a jej mamy vhodnejšie
sa pojednávania u notárky nezúčastniť a dať sa zastúpiť v konaní žalovanou.19. V účastníckej výpovedi žalobkyňa uviedla, že pri podpisovaní plnomocenstva mala sestre povedať,
aby dedičstvo nadobudli napoly, pričom mala byť prítomná aj jej mama. Jej výsluch však v konaní
nenavrhla s odôvodnením, že s mamou vôbec nekomunikuje, nemajú dobré vzťahy, odkedy podala

predmetnú žalobu. Plnomocenstvo si neprečítala, nakoľko sestra jej ho dala narýchlo podpísať s
tvrdením, že prišla len na 10 minút, a potom už odchádzala. Navyše sestre dôverovala a verila, že
jej nebude klamať. Bola vtedy doma na materskej dovolenke, pri podpisovaní plnomocenstva mal byť
prítomný vtedy jej maloletý syn C., ktorého výsluch v tomto konaní navrhla.

20. Svedok C. Y., syn žalovanej, vo svedeckej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri tom, keď prišla v
roku 1997 (svedok je narodený 8. 3. 1994, v tom čase mal 13 rokov) jeho babka aj so sestrou k ním
domov a žalovaná vtedy mala mame povedať, že ak chce ísť k notárovi, musí mať peniaze na benzín
aj na cestu a zaplatiť notárske poplatky. Mama vtedy na to peniaze nemala a nechala sa prehovoriť
na podpísanie plnomocenstva. Ďalej uviedol, že počas 21 rokov od prejednania dedičstva jeho matka
žiadnedokladyodnotárkyneobdržala.Ažonnahliadnutímdodedičskéhospisuvroku2018sadozvedel,

akobolodedičstvoprejednané,tedanietak,akosamalidohodnúťsjehomamou,žekaždýbudedediťpo
poručiteľke rovnako. Dodal, že o dom sa starala žalovaná. Oni tam priniesli len nejaké elektrospotrebiče -
televízor a vysávač a občas tam chodili na víkendy. Vzťahy v rodine boli dobré. Jeho mama so sestrou sa
tamstretávali.Problémnastal,keďchcelonodkúpiť chatu,resp.dompobabkedovýlučnéhovlastníctva.
Komunikovalajsbratrancom,kčomupredložilvýpisyzmailovejkomunikácie,ktorádopadlazle,nakoľko

k dohode nakoniec nedošlo. Svedok uviedol, že aj keď bol maloletý, chápal, čo jeho matka podpisuje a
teraz po rokoch, keď zistili s matkou, aká je situácia, boli rozhorčení, preto matka podala žalobu.

21. Žalobkyňa predložila súdu ďalší dôkaz, a to rozhovor svedkyne I. N.j s jej synom, zaznamenaný na
CD - nosiči, ktorá nemohla byť z dôvodu jej vysokého veku vypočutá ako svedkyňa na pojednávaní. Z

uvedeného CD-nosiča však súd predmetný dôkaz hodnotí ako irelevantný, nakoľko z tam uvádzaných
otázok svedkom C. Y. menovanej I. N. nie je zrejmé, ako prebiehalo podpisovanie plnomocenstva.
Otázky sa týkali prevažne toho, čo malo byť predmetom dedenia, čo je pre posúdenie daného prípadu
bezpredmetné. Súd na tento dôkaz v závere pri hodnotení veci aj vzhľadom na nekvalitu nahrávky a na
navádzajúce otázky svedkyni kladené synom žalobkyne a ňou samotnou neprihliadal.

22. Žalovaná v účastníckej výpovedi uviedla, že babka bola pozbavená spôsobilosti k právnym úkonom
a bola prevezená do ÚSS v Spišskom Štvrtku, nakoľko už bola dementná. Po jej smrti sa dozvedela,
že predmetom dedenia bol podiel na chalupe v Hnilčíku, zvyšné podiely mal mať jej brat, resp. ďalší
príbuzní, ktorí odišli do Ameriky. Potvrdila, že pred dedičským konaním u notárky bola aj s mamou za

sestrou a vtedy ona mala povedať, že „o tú starinu nemá záujem“ a podpísala jej splnomocnenie. Ona
jej mala k tomu povedať, že keď nechce ísť do Levoče, nech podpíše splnomocnenie a jej čiastka sa
prevedie na ňu, teda na žalovanú. Žalobkyňa to podpísala. Pri tomto úkone mal byť prítomný okrem
mamy aj jej bývalý manžel. Za 20 rokov od prejednania dedičstva ona do chalupy veľa investovala,
nakoľko sa jedná o 200-ročný dom. Bol na pokraji zrútenia. Uviedla, že ona sa ničoho zlého nedopustila,

sestru neoklamala. Čo sa týka zdedenej čiastky cca 50.000,- Kčs z vkladnej knižky po poručiteľke,
uviedla, že z týchto peňazí časť dala žalobkyni postupne, najprv sumu 12.000,- Sk, niekedy v 90-tych
rokoch, keď žalobkyňa odkupovala byt a potom sumu 7.000,- Sk, keď v rodine mali dlhy - syn mal
nedoplatky za používanie mobilného telefónu. Svedkami vyplácania mala byť jej mama a jej bývalý
manžel. Dodala, že sestra chodievala na Hnilčík len občas. Buď prišla autobusom, alebo ju odviezol

manžel žalovanej. Bola tam asi len dvakrát za 20 rokov. Na otázku právnej zástupkyne na pojednávaní
dňa 2. 3. 2020, ako sa mali so žalobkyňou dohodnúť, čo bude predmetom dedičskej dohody, žalobkyňa
odpovedala, že sa nijako nedohodli, resp. že medzi nimi nebola žiadna dohoda. Dodala, že pri návšteve
jej sestra povedala, že na prejednanie dedičstva k notárovi nejde, nakoľko na to nemá prostriedky. Ona
jej zas mala povedať, že ak jej plnomocenstvo nepodpíše, dedičské konanie neprebehne. Preto išla za

notárkou, ktorá jej dala do rúk predvolanie, ktorého súčasťou bolo plnomocenstvo, ktoré si žalobkyňa
pred podpísaním prečítala. Zopakovala, že 12.000,- Sk, ktoré dala žalobkyni, boli zdedené peniaze po
babke, ktoré vybrala z vkladnej knižky. Nešlo o vrátenie žiadnej pôžičky a tak isto z tých peňazí jej dala
aj sumu 7.000,- Sk.

23. Žalobkyňa reagujúc na výpoveď žalovanej uviedla, že 10.000,- Sk bolo vrátenie pôžičky, pretože,
keď sa sestra - žalovaná vydávala, ona brala pôžičku, takže peniaze boli použité na svadbu. Poprela,žeby jej sestra mala dať ďalších 7.000,- Sk z dôvodu, že jej syn mal dlhy za používanie mobilného
telefónu. Keď bola vo finančnej tiesni v roku 1997 až 1999, požičiavala si peniaze od matky.

24. Svedkyňa Z. D. - matka strán sporu, uviedla, že bola prítomná pri podpisovaní plnomocenstva na
prejednanie dedičstva po nebohej svokre v byte u žalobkyni v Poprade. V tom čase žalobkyňa mala
maloleté deti. Nemala dostatok peňazí ani čas. Bola v rozvodovom konaní. Jej sociálna situácia bola
mizerná. Nepotvrdila tvrdenie žalobkyne, žeby v čase svadby druhej dcéry mala vyberať pôžičku na
sumu 10.000,- Sk, ktoré mali byť na svadbu použité. Uviedla, že pri podpisovaní plnomocenstva sa

sestry dohodli, že majetok bude na U., nakoľko ešte za života babky sa hovorilo, že sumu 10.000,- Sk, čo
mala poručiteľka našporené, dostane vnučka H. a vnučka U. dostane dom. Uviedla, že osobne dávala
do ruky žalobkyni vkladnú knižku, ktorou disponovala I. N.. Žalobkyňa túto časť výpovede svedkyne
poprela. V ďalšej časti výpovede svedkyňa uviedla, že po prejednaní dedičstva dala polovicu peňazí
v hotovostí, ktoré boli predmetom dedenia po poručiteľke, do rúk žalobkyni, čo bolo v rozpore s jej
predošlou výpoveďou.

25. Žalovaná na pojednávaní dňa 2. 3. 2020 voči nároku žalobkyne vzniesla námietku premlčania
s tvrdením, že pokiaľ žalobkyňa opiera svoj nárok o tvrdenie, že pri podpisovaní plnomocenstva ju
žalovaná priviedla do omylu, s poukazom na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka voči tomuto
tvrdeniu o relatívnej neplatnosti právneho úkonu vzniesla námietku premlčania, nakoľko v danom

prípade sa na tento úkon vzťahuje všeobecná 3-ročná premlčacia lehota. Žalobkyňa sa s takýmto
právnym posúdením veci nestotožnila. Uviedla, že predmetného nároku - určenia vlastníckeho práva,
sa domáha titulom vydržania s odkazom na to, že vlastnícke právo sa nepremlčuje. Trvala na tvrdení,
že právny úkon - plnomocenstvo je absolútne neplatný právny úkon, pričom zároveň sa domáha
prejudicionálneho vyslovenia absolútnej neplatnosti predmetnej dedičskej dohody, ktorá je v rozpore s

dobrými mravmi a v absolútnom rozpore s preddedičskou dohodou.

26. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

27. Nakoľko žalobkyňa sa svojho nároku domáha určovacou žalobou, súd sa v prvom rade zaoberal
prípustnosťou tejto žaloby o určenie, či tu právo je, alebo nie je, teda či je daný naliehavý právny záujem
v tom zmysle, že žalobkyňa práve tým, určenia čoho sa domáha, dosiahne v danom právnom vzťahu
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv alebo oprávnených záujmov. K posúdeniu preukázania

naliehavosti právneho záujmu v danom prípade ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, resp.
účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu
na požadovanom určení treba vždy skúmať so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby žalobcu a
konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv

k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu.

28. Žalovaná naliehavý právny záujem v konaní v zmysle doplňujúceho odôvodnenia žaloby zo dňa 1. 3.
2020 odôvodnila tým, že s poukazom na neplatnosť splnomocnenia, ktoré udelila pre účely dedičského

konania, ktoré je nulitným právnym úkonom, prišla o svoj zákonný dedičský podiel, následkom čoho
podľa aktuálneho zápisu na LV č. XXX a nasl. v kat. území R. nie je evidovaná ako podielová
spoluvlastníčka sporných nehnuteľností. Danosť naliehavého právneho záujmu vidí aj vo vyznačení
plombyozmeneprávaknehnuteľnostiamnacitovanomlistevlastníctva.Spoukazomnavyššieuvedené
súd má zato, že žalobkyňa v konaní preukázala naliehavosť právneho záujmu na ňou požadovanom

určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko iným spôsobom ako predmetnou
žalobou sa vlastníckych práv k ním nemôže domôcť. Navyše preukázala, že pred podaním žaloby sa
pokúšala so žalovanou o mimosúdnu dohodu, k čomu však nedošlo.

29. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.30. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

31. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd námietku žalovanej hodnotí ako
nedôvodnú, nakoľko v danom prípade pri preukazovaní naliehavého právneho záujmu na danej
určovacej žalobe je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha svojho nároku titulom absolútnej neplatnosti
právneho úkonu, ktorú súd v tomto konaní prejudicionálne skúmal. Nakoľko sa jedná o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, toto právo sa nepremlčuje.

32. Podľa § 139 C.s.p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

33. Podľa § 140 ods. 1 C.s.p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo, alebo sa
uplatňuje iné právo.

34. Podľa § 140 ods. 2 C.s.p. zmenou žaloby je aj podstatná zmena, alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

35. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 1. 3. 2020 zmenila, resp. rozšírila výrok žaloby, v ktorom

upravila popis nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom určenia vlastníckeho práva v prospech
žalobkyne a doplnila odôvodnenie žaloby o vyšpecifikovanie, titulom čoho sa žalobkyňa určenia
vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam domáha. Svoj nárok neopierala, ako v pôvodnom odôvodnení,
o vydržanie, ale o neplatnosť právnych úkonov plnomocenstva a následne dohody o vyporiadaní
dedičstva.

36. Žalovaná navrhovala predmetný návrh na zmenu žaloby nepripustiť z dôvodu, že opačný postup
by bol nehospodárny. K takémuto stanovisku neuviedla žiadnu bližšiu špecifikáciu. Nakoľko súd nezistil
žiadne zákonné dôvody, pre ktoré by zmena žaloby nemohla byť pripustená, súd uznesením na
pojednávaní dňa 21. 10. 2020 za prítomnosti oboch strán sporu za použitia vyššie citovaných zákonných

ustanovení zmenu žaloby pripustil.

37. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

38. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej
forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa
netýka len určitého právneho úkonu.

39. Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za
niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

40. Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v
medziachoprávneniazastupovať,vzniknútýmprávaapovinnostipriamosplnomocniteľovi.Pokynydané

splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže
by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

41. Podľa § 32 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo
musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých

sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nie je dobromyseľný,
sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca.

42.Podľa§33ods.1Občianskehozákonníkaaksplnomocnenecprekročilsvojeoprávnenievyplývajúce
z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ

neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa
o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.43. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie
konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný
sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak

splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s
ktorousakonalo,odsplnomocnencapožadovaťbuďsplneniezáväzku,alebonáhraduškodyspôsobenej
jeho konaním.

44. Podľa § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa

konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.

45. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

46. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

47. V danom spore súd prejudicionálne posudzoval, či právny úkon - plnomocenstvo zo dňa 19. 11.
1998, ktorým žalobkyňa splnomocnila žalovanú, teda svoju sestru, aby ju zastupovala pri prejednaní
dedičstva po nebohej J. D., je absolútne neplatným právnym úkonom tak, ako v odôvodnení žaloby tvrdí

žalobkyňa.

48. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že táto pri podpisovaní plnomocenstva bola osobou spôsobilou k
právnym úkonom. Predmetné plnomocenstvo podpisovala pri plnom vedomí, pri jeho podpisovaní jej nič
nebránilo oboznámiť sa náležite s jeho textom. Navyše podpis na plnomocenstve bol v deň 25. 11. 1998

overený na Matričnom úrade Okresného úradu v Poprade, z čoho vyplýva, že žalobkyni nebránili žiadne
okolnostidostatočnesaoboznámiťsobsahomtohtoplnomocenstvanielenprijehopodpisovaní,aleajpri
overovanísvojhopodpisu.Jejtvrdenie,žeplnomocenstvopodpisovalavtiesni,nebolovkonanížiadnymi
relevantnými dôkazmi preukázané. Okolnosti, v ktorých sa v čase podpisu nachádzala, a to rozvodové
konanie a zlá finančná situácia, boli okolnosťami dlhodobého charakteru, nie vzniknuté v momente

udeľovania plnomocenstva, takže tvrdenie žalobkyne opierajúce neplatnosť právneho úkonu z dôvodu
tiesne poukazujúc na uvedené argumenty pred súdom neobstojí. Ďalšie tvrdenie, že žalovaná ju mala
pri podpisovaní plnomocenstva uviesť do omylu, tak isto v tomto konaní nebolo žiadnymi relevantnými
dôkazmi preukázané. Nie je zrejmé, akým konaním mala byť do omylu uvedená. Žalobkyňa navyše
tvrdí, že žalovaná ju mala „oklamať“, keď ju neoboznámila s predmetom dedenia. Ani toto tvrdenie

relevantne žalobkyňa nepreukázala a nevyplýva to z výsledkov dokazovania. Z výpovede svedkyne -
matky žalobkyne a žalovanej Z. D. súd zistil, že nebohá babka - J.Z.D.Á. mala za života tvrdiť, že
podiel v chalupe (svedkyňa mala vedomosť, že zvyšné spoluvlastnícke podiely, resp. čiastky po svokre
mali vlastniť jej sestry) pôjde len na vnučku U.. Z. mala dostať 10.000,- Sk z vkladnej knižky žalovanej.
Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa dobre vedela, ako babka o predmetnom dome hovorila. Žalobkyňa však

výpoveď tejto svedkyne poprela.

49. Zvýpovedežalovanejsúdzistil,žežalobkyňapripodpisovaníplnomocenstvajejmalapovedať:„žeo
tú starinu nemala záujem“ a následne na to podpísala plnomocenstvo. V danom prípade súd posudzoval
výpoveď žalovanej za dôveryhodnú, nakoľko jej výpoveď bola potvrdená svedeckou výpoveďou jej

matky. Žalobkyňa uvádzala, že pri podpisovaní plnomocenstva sa mali dohodnúť tak, že dedičstvo
zdedia napoly. Toto svoje tvrdenie však v konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala. Navrhla
len výpoveď svojho syna, ktorý bol maloletý, v čase podpisovania plnomocenstva mal 13 rokov a ktorý
sa k preddedičskej dohode nevyjadroval.

50. Súd ďalej konštatuje, že podstatné na posúdenie predmetnej spornej veci je tvrdenie, že žalobkyňa
nemala mať vedomosť, čo všetko je predmetom dedenia, pričom však toto tvrdenie v konaní žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázala. Matka a žalovaná vo výpovediach uvádzali, že žalobkyňa mala
od nich postupne po prejednaní dedičstva dostať sumu spolu vo výške 17.000,- Sk, čo však žiadnymi
dôkazmi nepreukázali, nakoľko malo ísť o výplaty v hotovosti, resp. odovzdanie vkladnej knižky k

rukám žalobkyne. Žalobkyňa opäť tieto ich tvrdenia popierala. Z uvedeného je teda možné konštatovať,
že nie je zrejmé a žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, aká bola v
skutočnosti preddedičská dohoda. Následne teda v danom prípade platí text a obsah plnomocenstva,
ktorým žalobkyňa splnomocnila žalovanú na všetky úkony spojené s dedičským konaním, výslovnesúhlasila s tým, aby žalovaná, ako splnomocnená zástupkyňa, v jej mene uzavrela dohodu o vyporiadaní
dedičstva, aj keby podľa tejto dohody z dedičstva nedostala nijaký podiel. Tvrdenie žalovanej, že s
týmto obsahom nebola oboznámená, súd hodnotí pre daný prípad ako účelové a tendenčné tvrdenie a

žiadnym spôsobom nepreukazuje, žeby ju žalovaná mala pri podpisovaní plnomocenstva „oklamať“, že
predmetom dedenia je len podiel v starom dome po poručiteľke. Výpoveď žalobkyňou navrhovaného
svedka - jej syna, súd hodnotí len ako „napasovanú na daný stav“. Svedok mal v čase prejednania
dedičstva po poručiteľke 13 rokov, takže je viac než pravdepodobné, že okrem vedomosti, že po smrti
poručiteľky boli u nich doma žalovaná s jej matkou a dávali jeho mame podpisovať plnomocenstvo, sú

ostatné okolnosti uvádzané vo výpovedi svedka už len stanoviskom dospelého jedinca, ktorý popisuje
veci a udalosti z pohľadu súčasného stavu. Je zrejmé, že práve tento svedok má najväčší záujem na
získaní sporného spoluvlastníckeho podielu v predmetnom dome, resp. rekreačnej chalupe, preto jeho
výpoveď súd považuje za účelovú a tendenčnú a súd výpoveď tohto svedka nemôže brať na posúdenie
daného skutkového stavu do úvahy.

51. Pri posudzovaní daného sporu súd bral do úvahy aj tú okolnosť, že žalobkyňa svoj nárok spočiatku
opierala o inštitút vydržania, keď tvrdila, že za obdobie uplynulých 20 - 21 rokov bola vo vedomí, že dom
jej vlastnícky patrí, resp. čiastka v ňom, čo však z dokazovania vôbec nevyplynulo, nakoľko z výpovede
žalovanej a jej matky a vlastne aj svedka - syna žalobkyne, a aj z výpovede samotnej žalobkyne
vyplynulo, že táto dom, ako rekreačnú chalupu navštívila za celé obdobie len niekoľkokrát (žalovaná

tvrdí, že dvakrát). Naopak žalovaná do chalupy za uplynulých 20 rokov vložila finančné investície,
nakoľko dom je starý - 200 ročný a bol na pokraji zrútenia. Žalobkyňa do domu priniesla len dva kusy
úžitkových elektrospotrebičov. Súd má zato, že takto sa skutočný spoluvlastník nehnuteľnosti nespráva
s vedomím, že má spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti.

52. Súd má zato, že žalobkyňa hlavne pod vplyvom svojho syna, ktorý mal záujem odkúpiť spornú
nehnuteľnosť od žalovanej, až takmer po 20 rokoch začala tvrdiť, že za celé to obdobie sa cítila byť
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Súd má zato, že z dôvodu sporu medzi jej synom, ktorý sa nevedel
dohodnúť o odpredaji nehnuteľnosti so žalovanou, vznikol aj tento spor a žalobkyňa sa tak pokúsila
najprv tvrdiť pred súdom, že predmetnú nehnuteľnosť vydržala. Pokiaľ však o tomto tvrdení nemala

žiadne relevantné dôkazy, pokúša sa presvedčiť súd o absolútnej neplatnosti jednostranného právneho
úkonu ňou vykonaného pri plnom vedomí, a to plnomocenstva na prejednanie dedičstva.

53. Súd v závere konštatuje, že obrana žalovanej v záverečnom prejave, že nevedela, resp. žalovaná ju

nemala poučiť, čo je predmetom dedenia, a z toho dôvodu teda predmetné plnomocenstvo je neplatné,
neobstojí. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaná predmetné plnomocenstvo nielen podpísala, ale
pristúpila aj k overeniu podpisu na tomto plnomocenstve, takže jednostranný právny úkon vykonávala
pri plnom vedomí, bola spôsobilá k takémuto právnemu úkonu a mala si byť vedomá následkov
podpisovania predmetného plnomocenstva. V súvislosti s posudzovaním predmetného právneho úkonu

súd analogicky poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/330/2008 zo dňa 16. 10.
2008, ktorý aj keď sa zaoberá skutkovo a procesne inou situáciou (sťažovateľ podal návrh na obnovu
konania v dedičskom konaní, ktorý bol súdom zamietnutý), posudzuje však obdobný prípad, aký je
predmetom tohto konania. Z odôvodnenia citovaného nálezu vyplýva, že sťažovateľ - dedič nič nezdedil,
nakoľko nebola dodržaná preddedičská dohoda a splnomocnený zástupca konal len na základe jeho

plnej moci a nie v súlade s jeho vôľou. Čo do základu skutkového stavu je teda daná vec totožná
s predmetným nárokom žalobkyne v tomto konaní. Ústavný súd v predmetnom náleze okrem iného
uviedol, že: „Udelením splnomocnenia sťažovateľ slobodne, vážne a zrozumiteľne prejavil svoju vôľu
splnomocniť svojho brata na to, aby v konaní o dedičstve robil všetky procesné úkony v jeho mene s
účinkami pre neho samého. Obrana syna poručiteľa - sťažovateľa, že sa o výsledku konania o dedičstve

dozvedel až v roku 2007 nahliadnutím do súdneho spisu, je účelová a pravdivosť tohto tvrdenia možno
s vysokou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou vylúčiť. Ústavný súd zároveň poukázal na jednu
zo základných zásad súkromného práva, ktorou je „vigilantibus iuris“, teda bdelým patrí právo, alebo
nech si každý stráži svoje práva. Ak by sťažovateľ mal skutočný záujem na ochrane svojho dedičského
práva, sám sa mal o svoje právo starať. Ani udelenie splnomocnenia na zastupovanie v tomto konaní ho

nezbavilo postavenia účastníka konania so všetkými právami, ktoré mu z postavenia účastníka vyplývajú
a medzi ktoré patrí aj právo odvolať plnú moc a právo nahliadať do spisu.“54. Pokiaľ teda žalobkyňa tvrdí, že „nevedela, čo bolo predmetom dedenia“, ide v danom prípade
o takú situáciu, na ktorú je nevyhnutné použiť citovanú zásadu súkromného práva, že „právo patrí
bdelým“, alebo „nech si každý stráži svoje práva“. Žalobkyňa bola osobou spôsobilou k právnym

úkonom. Okolnosti, že boli v rozvodovom konaní a nemala financie, jej v žiadnom prípade nemali
brániť, ani nebránili tomu, že sa sama na notárskom úrade, prípadne na súde (notár bol poverený na
prejednanie dedičstva súdom) mohla informovať, ako prebehlo dedičské konanie, čo bolo predmetom
dedenia. Mala právo domáhať sa kópie dedičského osvedčenia od svojej sestry, resp. informovať
sa u nej, ako dedičské konanie prebehlo, v prípade, ak by s dedičskou dohodou nesúhlasila, mohla

podať odvolanie, alebo robiť iné právne úkony spojené s prejednaním predmetného dedičstva. Pokiaľ
pred takmer 20 rokmi tak neurobila, jej tvrdenie v súčasnosti, že nevedela vtedy, čo je predmetom
dedenia, je dôkazom jej slabého právneho povedomia a neznalosti práva, čo však ju neospravedlňuje.
Na druhej strane však v žiadnom prípade nie je toto jej tvrdenie dôkazom toho, žeby ju žalovaná
mala akýmkoľvek spôsobom dostať do omylu. Táto žiadnym svojím konaním neporušila svoje práva
a povinnosti splnomocnenej osoby. Predmetné plnomocenstvo bolo žalobkyňou podpísané, podpis

úradne overený, pokiaľ tvrdí, že nevedela, čo bolo obsahom predmetného plnomocenstva, je to len
jej subjektívne tvrdenie, ktoré nezakladá dôvodnosť jej nároku. Takýto jej postoj nemá za následok
neplatnosť jednostranného právneho úkonu - plnomocenstva na prejednanie dedičstva, ktoré dňa 25.
11. 1998 podpísala a následne nemá za následok neplatnosť dohody o vyporiadaní dedičstva v konaní
sp. zn. 5D/857/97. Súd preto nemal dôvod prejudicionálne túto dohodu vyrieknuť za absolútne neplatnú.

Navyše mohla by byť posudzovaná len relatívna neplatnosť dohody a to len v tej časti, v ktorej by
bolo žalobkyni ubrané jej zákonné právo dediť svoj zákonný podiel po poručiteľke. Na základe takto
zisteného skutkového stavu a po konštatovaní, že predmetné splnomocnenie je absolútne platným
právnym úkonom, súd žalobu zamietol.

55. V závere súd konštatuje, že návrh žalobkyne, aby jej bol prisúdený celý 8/12 -nový dedičský podiel z
rodinného domu s príslušnými pozemkami zapísanými na LV č. XXX v kat. území R., (teda nie 8/24-nový,
aký jej titulom dedenia patrí) s odôvodnením, že týmto podielom bude vykompenzovaná jej zákonná
čiastka, ktorú mala nadobudnúť titulom dedenia hotovosti na vkladnej knižke spolu vo výške 46.227,10
Sk (z toho zákonný podiel činí 1/2), je v tomto konaní neakceptovateľná. Pokiaľ by bola preukázaná

neplatnosť plnomocenstva mohla by sa domáhať určenia len toho zákonného podielu z dedičstva , ktorý
jej zo zákona patril titulom vyporiadania dedičstva. Navyše z dokazovania jednoznačne nevyplynulo,
aké financie, v akej výške a v akom časovom období mali byť zo strany jej matky a žalovanou jej
z dedičstva po nebohej J. D. vyplatené, resp. vrátené. Žalovaná strana tvrdí, že mala byť jej daná
suma 17.000,- Sk. Žalobkyňa popiera akékoľvek prevzatie peňazí po nebohej. Tvrdí, že to bolo vrátenie

pôžičky. Výpovede strán sporu sú tak rozporné. Bez ohľadu na to, aká bola skutočnosť, či teda dostala
žalovaná nejaké peniaze z vkladnej knižky poručiteľky, ani táto okolnosť nemá vplyv na posúdenie
tohto sporu, nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené, nebolo v konaní preukázané, žeby pri podpisovaní
plnomocenstva bol sporný predmet dedenia. Tak isto je irelevantné tvrdenie žalovanej v záverečnom
prejave, z ktorého vyplýva, že jej matka v roku 2019 sa mala vzdať svojho budúceho dedičského podielu

v prospech žalovanej, nakoľko previedla svoj byt v prospech oboch synov žalovanej, čím mala žalobkyňu
pripraviťojejdedičskýpodiel.Kuvedenémutvrdeniusúduvádza,žepredmetnéskutočnosti(žalobkyňou
nepreukázané relevantnými listinnými dôkazmi) nemajú žiaden súvis s predmetnou žalobou. Vlastník
nehnuteľnosti má právo disponovať so svojím vlastníctvom slobodne podľa svojho vlastného uváženia.
Pokiaľ sa žalobkyňa snaží podsúvať súdu myšlienku, že matka už pred 20 rokmi sa snažila obrať

svoju dcéru o majetok, takéto spojenie je absolútne irelevantné, nakoľko matka žalovanej nebola
účastníčkou dedičského konania, ako manželka nebohého syna poručiteľky neprichádzala do úvahy ako
zákonný dedič. Z výsledkov dokazovania zároveň nevyplynulo, žeby matka akýkoľvek spôsobom mala
ovplyvňovať dcéru - žalobkyňu, pri podpisovaní plnomocenstva.

56. S poukazom na vyššie uvedené právne posúdenie súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú.

57. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.59. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

60. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal voči žalobkyni plnú náhradu trov konania,
o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.