Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 11, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122010340
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2122010340.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina
Žovinca a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci odsúdeného Y. U., nar. XX.XX.XXXX, o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 13.04.2022 č. k. 5PP/35/2022-32, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 12.07.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Y. U., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 13.04.2022 sp. zn. 5PP/35/2022 rozhodol podľa § 415
ods. 1 Tr. por., § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2, ods. 3 Tr. zák. tak, že zamietol návrh odsúdeného Y.
U., nar. X.X.XXXX v M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Prievidza, sp. zn. 3T/164/2015 zo dňa 29.3.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 2To/67/2017 zo dňa 8.2.2018.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v

zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v
odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený

síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie, ale prvú materiálu
podmienku splnil iba čiastočne a druhú materiálnu podmienku nesplnil úplne.
7. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že v prípade prvej materiálnej podmienky - preukázanie
polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností vychádzal z obsahu hodnotenia riaditeľa
ÚVTOS,ktorékonštatovalo,žesprávanieavystupovanieodsúdenéhojenapožadovanejúrovni,ústavný
poriadok dodržiaval, príkazy príslušníkov rešpektoval. V kolektíve odsúdených konfliktné situácie

nevyvolával. V plnení povinností boli zaznamenané nedostatky menej závažného charakteru v jednom
prípade sa dopustil aj disciplinárneho previnenia. Počas výkonu trestu bol doposiaľ trikrát disciplinárneodmenený a disciplinárny trest vykázaný nemá. Odsúdený bol od 14.08.2018 do 17.09.2020 pracovne
zaradený na pracovisko v ústave s dohľadom Terminals, následne bol od 18.09.2020 do 22.03.2021
zaradený na pracovisku mimo ústav s dohľadom Alro Slovakia, z ktorého bol vyradený z preventívno-

bezpečnostných dôvodov. Aktuálne je zaradený od 23.12.2021 opätovne na pracovisku v ústave
s dohľadom Terminals. Pracovná morálka je hodnotená kladne, k pracovným úlohám pristupuje
zodpovedne, je zručný, snaživý a samostatný, vzorne si plní pracovné povinnosti. Stanovené ciele
programu zaobchádzania plní čiastočne.
8. Pri hodnotení druhej materiálnej podmienky, súd prvého stupňa vychádzal z resocializačnej prognózy

odsúdeného a obsahu registra trestov, kde má odsúdený evidovaných doposiaľ 9 záznamov, čo
naznačuje vysokú mieru pravdepodobnosti ďalšej recidívy. Z obsahu registra trestov ďalej vyplýva, že
z trestov, ktoré boli odsúdenému ukladané prevažujú najmä nepodmienečné tresty odňatia slobody,
ktoré napriek vysokým sadzbám neodradili odsúdeného v ďalšom páchaní trestnej činnosti. Okrem
toho bol odsúdenému uložený aj jeden alternatívny trest a tiež niekoľko podmienečných trestov odňatia
slobody, ktoré boli z dôvodu nevedenia riadneho života odsúdeným v skúšobnej dobe premenené na

nepodmienečné tresty odňatia slobody. Z frekvencie páchania trestnej činnosti je možné usúdiť, že
odsúdený si z prechádzajúcich uložených trestov doposiaľ nezobral žiadne ponaučenie a tieto sa minuli
účinku. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie
na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom
podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo

základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
9. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a
sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním
splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Úvaha prvostupňového súdu pritom
vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností.

10. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66 ods.
1 Trestného zákona (preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojim správaním vo
výkone trestu), prvostupňový súd správne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku nesplnil. K jeho
odôvodneniu ešte sťažnostný súd dopĺňa, že pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide
o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú

prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky
skutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život.
11. To znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa
polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol

odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu.
12.Zhodnoteniaodsúdenéhonemožnourobiťjednoznačnýzáverosplneníprvejmateriálnejpodmienky.
Záver hodnotiacej správy odsúdeného vyznieva pozitívne a je z nej zrejmé, že sa odsúdený adaptoval
na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak na druhej strane nijako svojou aktivitou nevybočuje z
radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Počas výkonu trestu odňatia slobody

sa dokonca u odsúdeného vyskytli viaceré nedostatky, ciele programu zaobchádzania plní iba čiastočne,
neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania, nie je poverený žiadnou funkciou
z radu väzňov a za celý čas výkonu trestu (od roku 2015) dosiahol doposiaľ tri disciplinárne odmeny.
Polepšenie odsúdeného nemožno konštatovať len na základe skutočnosti, že je jeho aktuálne správanie
na požadovanej úrovni, čo možno označiť iba za prispôsobenie sa režimu výkonu trestu a nie prejavom

jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia sa.
13. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, tu sa sťažnostný súd plne stotožnil s názorom
prvostupňového súdu, na ktorý bez potreby jeho opakovania odkazuje.
14. Sťažnostný súd považuje za potrebné k nesplneniu druhej materiálnej podmienky len dodať, že
pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s

osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a
pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti.
15. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného,
charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného. Sťažnostný súd konštatuje, že
opakované páchanie trestnej činnosti (9 krát súdne trestaný vrátane spomenutého odsúdenia) pre

rôznorodú trestnú činnosť, najmä však majetkového charakteru, svedčí o tom, že si z predchádzajúcich
odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej
činnosti a aby viedol riadny život. Odsúdený už vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody,
opakovane sa voči nemu uplatnil aj inštitút podmienečného odsúdenia, dokonca bol aj podmienečneprepustený, čím mu bola daná možnosť preukázať polepšenie a nápravu, avšak túto možnosť odsúdený
nevyužil a opätovne sa dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený. Niet prečo sa rozumne
domnievať, že ďalšie podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody splní už svoj zákonom

sledovaný účel, nakoľko je aj podľa názoru sťažnostného súdu nanajvýš zrejmé, že odsúdeného
doposiaľ nič nedokázalo motivovať k tomu, aby dokázal žiť riadnym životom, dodržiavať všeobecné
pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony.
16. Sťažnostný súd ešte v závere upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom

ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že
odsúdený povedie na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy.
17. Vzhľadom však na osobu odsúdeného ako recidivistu, ktorý už v minulosti opakovane vykonával
nepodmienečné tresty odňatia slobody, je v jeho prípade možno vidieť vysoké riziko v prognóze zlyhania.
Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda podľa názoru
sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania, t. j. že bude žiť v

súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti.
18. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v
súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva,
ktoré mu garantuje zákon.
19. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola

dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.