Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40C/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119207204
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2119207204.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v sporovej veci žalobcu: C.

K., nar. XX.XX.XXXX , N. XX, D. D., proti žalovaným: 1/ O. I., 2/ C. I. 3/ S. I., žalovaní 1 až 3 ako neznámi
vlastníci zastúpení zákonným zástupcom: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17
335 345, 4/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, C., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaní 1 až 3 zastúpení Slovenským pozemkovým fondom majú voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.
III. Žalovaná 4 má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáha určenia toho, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie C. ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X (ďalej len
„sporné nehnuteľnosti“). Skutkovo svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú na liste vlastníctva číslo
XXXX pre katastrálne územie C. zapísaní ako podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností. Uvedené
sporné nehnuteľnosti tvorili pôvodne parcelu číslo XXXX evidovanú v pozemkovej knihe vo vložke číslo
XXX pre katastrálne územie C., ako rolu v hone horné pole, vo výmere XXX štvorcových siah, t. j. XXXX
m2. Sporné nehnuteľnosti užívala matka žalobcu od roku 1941, kedy pôvodný pozemok nadobudla
zámenou a mala ho od uvedeného obdobia v držbe a v nerušenom užívaní. Na pozemku následne

postavila rodinný dom a hospodárske stavby. Žiadny z pozemnoknižných vlastníkov ju nerušil v užívaní
a v pokojnej dražbe sporných nehnuteľností. Pozemky a stavby riadne užívala v presvedčení, že je
vlastníčkou počas obdobia 60 rokov, teda od roku 1941 až do jej smrti v roku 2001. Žalobca poukázal na
to, že pôvodní pozemnoknižní vlastníci čestnými prehlásenia rešpektovali a potvrdili zámenu pozemkov
a neuplatňovali si žiadne vlastnícke ani iné nároky. Matka žalobcu požiadala žalobcu v roku 1998,
aby usporiadal jej pozemkové vlastníctvo a zároveň darovacou zmluvou z 8. 8. 1998 žalobcovi sporné
nehnuteľnosti darovala. Žalobca poukázal na potvrdenie obce Špačince, z ktorého vyplýva, že pozemok

čísloXXXXodroku1941užívalamatkažalobcu.Žalobcauviedol,žesapokúšalvecvyriešiťmimosúdne,
skontaktoval sa zo žalovanou 4 (pôvodne označenou ako žalovanou 5) J. H., ktorá mu potvrdila,
že nehnuteľnosti boli v minulosti zamenené. Žalobca nebol úspešný v rokovaniach s neznámymi
spoluvlastníkmi, ktorých zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond a s návrhom na odkúpenie
pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu žalobca nesúhlasil.

2. Za žalovaných 1 až 3 ako neznámych vlastníkov sa k žalobe vyjadril Slovenský pozemkový fond,

ako zákonný zástupca neznámych vlastníkov, ktorý uviedol, že nie zrejmé z akého právneho titulu
odvodzuje žalobca svoje vlastnícke právo, respektíve jeho právna predchodkyňa. Žalobca uvádza
jednak, že vlastnícke právo mal nadobudnúť vydržaním podľa § 134 občianskeho zákonníka, ale
zároveň v žalobe tiež tvrdí, že vlastnícke právo si odvodzuje z darovacej zmluvy uzatvorenej sjeho právnou predchodkyňou, ktorá vlastníctvo mala nadobudnúť zámenou v roku 1941. Právna
predchodkyňa žalobcu nebola v pozemkovej knihe ani v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka
sporných pozemkov a nie je preto zrejmé, či k vydržaniu vlastníckeho práva malo dôjsť právnou

predchodkyňou žalobcu alebo žalobcom. Nie je zrejmý a preukázaný právny titul vstupu niektorého
z nich do oprávnenej držby. Zákonný zástupca žalovaných 1 až 3 uviedol, že z pozemnoknižnej
vložky číslo XXX nevyplýva nadobudnutie vlastníckeho práva právnou predchodkyňou žalobcu, keď aj
v rokoch nasledujúcich po roku údajnej zámeny sporných pozemkov boli v pozemkovej knihe naďalej
evidované viaceré zápisy svedčiace o vlastníckom práve pôvodných vlastníkov, ktorému v súčasnosti

zodpovedá aj zápis na liste vlastníctva číslo XXXX v prospech žalovaných. Ani z iných predložených
listinných dôkazov nevyplýva nadobudnutie vlastníckeho práva právnou predchodkyňou žalobcu, keď
z čestných prehlásení nevyplýva, aký je vzťah osôb, ktoré čestné prehlásenie vystavili k pôvodným
vlastníkom pozemkov alebo samotným pozemkom, prípadné k predchodkyni žalobcu a už vôbec
nie to, za aké pozemky malá zámenou právna predchodkyňa žalobcu nadobudnúť sporné pozemky.
Zákonný zástupca žalobcov 1 a 3 má za to, že zámena pozemkov nebola preukázaná napríklad tým že

právna predchodkyňa pôvodne vlastnila určité pozemky, ktoré mohli byť predmetom zámeny, alebo boli
zamenené so spornými pozemkami, kedy v dôsledku prípadného pochybenia táto zámena nemusela byť
zaevidovanávevidenciinehnuteľností.Spochybnilaajnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení
vlastníctva. Samotné užívanie sporných pozemkov na nadobudnutie vlastníckeho práva nepostačuje,
preto navrhuje žalobu zamietnuť.

3. K žalobe sa vyjadrila aj žalovaná 4, ktorá uviedla, že už v minulosti ju žalobca cestou právneho
zástupcu oslovil, s jeho požiadavkou súhlasila, a keďže nemala záujem riešiť spor súdnou cestou,
podpísala aj ním predložené čestné vyhlásenia, v ktorom uznáva, že nehnuteľnosti patrili do výlučného
vlastníctva matky žalobcu. Na svojom stanovisku naďalej zotrváva, nemá záujem viesť spor a
neuplatňuje si žiadne práva k nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania. Nad rámec toho uviedla,

že žalobu žalobcu považuje za nesprávnu, keďže petit nemôže obstáť. Z obsahu žaloby vyplýva, že
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudla matka žalobcu, ktorá tieto dlhodobo nerušene užívala v
dobrej viere ako vlastné, teda nadobudla vlastnícke právo vydržaním, čo žalovaná 4 v zásade nesporuje,
avšak spochybňuje, že vlastnícke právo mohol nadobudnúť žalobca, ktorý má za to, že aj on nadobudol
vlastnícke práva vydržaním. Avšak, na rozdiel od svojej matky, u žalobcu neboli splnené zákonné

predpoklady vydržania predovšetkým pre absenciu dobromyseľnosti, že mu nehnuteľnosti patria, ktorá
chýba od počiatku, teda od uzatvorenia darovacej zmluvy, ktorá má byť zrejme domnelým titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva. Z darovacej zmluvy vyplýva, že v čase jej uzatvorenia žalobca vedel,
že jeho matka nie je zapísaná ako vlastníčka pozemkov, vlastníctvo je nevysporiadané a žalobca tak
musel vedieť, že touto zmluvou nemôže nadobudnúť vlastnícke právo. Chýba základný predpoklad

vydržania a žalobca sa nemôže domáhať určenia, že je vlastníkom nehnuteľností titulom vydržania.
Záverom žalovaná 4 uviedla, že nemá o sporné nehnuteľnosti záujem, je ochotná sa mimosúdne
dohodnúť, bez ohľadu na výsledok konania.
4. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojich tvrdeniach má za to, že jeho matka sporné nehnuteľnosti
nadobudla zámenou od predchodcov pozemnoknižných vlastníkov a tieto nerušene po dobu 60 rokov

užívala,tedaboladobromyseľná.Nazákladetohožalobcamázato,žepodmienkyvydržaniasúsplnené.
Uviedol, že už pred 20 rokmi odmietol odkúpiť podiel od SPF.
5. Zástupca žalovaných 1 až 3 na pojednávaní uviedol, že strany konania nie sú identické s vlastníkmi
uvedenými na listoch vlastníctva, keď medzičasom od podania žaloby vlastníkom pozemkov p. č. XXXX/
X a XXXX/X v podiele 2/9 sa stala Slovenská republika (namiesto pôvodného žalovaného 4), pozemok

p. č. XXXX/X je zapísaná na LV č. XXX, a vlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú žalovaní 1 až 3 a tretia osoba,
A. K., ktorý svoj podiel nadobudol na základe darovacej zmluvy (vklad povolený 28.10.2020) a zmluvy
o prevode (vklad povolený 24.11.2020).
6. Žalovaná 4 na pojednávaní uviedla, že ako právny nástupca (podiel nadobudla dedením po matke)
nemá vedomosť o žiadnej zámene pozemkov medzi matkou žalobcu a jej právnymi predchodcami.

Čestné vyhlásenie podpísala z dôvodu, že nemala záujem viesť so žalobcom súdny spor po tom, čo ju
navštívil jeho právny zástupca.
7.Súdvykonaldokazovanielistinami:výpiszLVč.XXXXprek.ú.C.sdátumomvyhotovenia17.07.2018,
darovacia zmluva z 08.08.1998 č.l. 6-7, potvrdenie obce C. zo 17.07.2001 č.l. 8, čestné prehlásenie Z. I.
z 21.08.1995 č.l. 9, čestné prehlásenie O. I. z 21.08.1995 č.l. 10, čestné prehlásenie J. H. z 27.11.2015

č.l. 11, výpis z Pozemkovej knihy, vložka XXX, kat. úz. C. č.l. XX, geometrický plán č.l. 13-16 a zistil
nasledovný skutkový stav.
8. Podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie C. sú vlastníkmi sporných
nehnuteľností žalovaní 1 až 3, zastúpení ako neznámi vlastníci Slovenským pozemkovým fondom,Slovenská republika ktorá nadobudla vlastníctvo v podiele 2/9-iny ako odúmrť, žalovaná 4 a žalobca
v podiele 4/9-ín, ktorý podiel na sporných nehnuteľnostiach nadobudol na základe darovacej zmluvy,
ktorej vklad bol povolený 06.07.2018.

9. Žalobca ako obdarovaný a jeho matka O. K. ako darkyňa uzatvorili dňa 8. 8. 1998 darovaciu
zmluvu, na základe ktorej darkyňa darovala obdarovanému pozemok parcela číslo XXXX, pôvodne
zapísaná v pozemkovej knihe vo vložke číslo XXX, označená ako roľa v hone horné pole. Z darovacej
zmluvy vyplýva konštatovanie darkyne, že je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, hoci vlastníctvo
v pozemkovej knihe je zapísané na iné osoby, ktorí sú podieloví spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti

konkrétne O. I., C. I., I. R., C. J., S. I., O. I., K. I., K. P., Z. I. a F. Strečanský. Darkyňa tiež uviedla,
že predmetný pozemok nadobudla zámenou s právnymi predchodcami uvedených vlastníkov asi v
roku 1941, od vtedy má pozemok v držbe, užíva ho ako svoj a nikto z pozemnoknižných vlastníkov ju
nerušil v pokojnej držbe. Má za to, že vlastníctvo nie je usporiadané a je aj potrebné ho vysporiadať v
katastrinehnuteľností,vktoromjepredmetnánehnuteľnosťevidovanáakoparcelačísloXXXX,ovýmere
1108 m2. Na predmetnom pozemku postavila nehnuteľnosť a hospodárske stavby. Z obsahu darovacej

zmluvy vyplýva právny a faktický stav nehnuteľnosti.
10. 10. Obec C. v písomnom potvrdení uviedla, že osoby zapísané v pozemkovej knihe katastrálne
územie C., zápis č. XXX, a to O. I., C. I., C. J., S. I., K. I., K. P., I. R. nie sú v obci známi ako užívatelia
pozemku parcelné číslo XXXX a podľa zistení tento pozemok od roku 1941 užívala O. K. a za jeho
užívanie platila aj daň.

11. Žalobca predložil aj čestné prehlásenia Z. I. a O. I., z obsahu ktorých vyplýva, že títo záväzne
prehlasujú, že parcela číslo XXXX, evidovaná na liste vlastníctva číslo XXX v katastrálnom území C.
bola zamenená a táto v plnej výmere patrí O. K..
12. Žalobca ďalej predložil aj čestné vyhlásenie žalobkyne 4, z obsahu ktorého vyplýva, že táto uznáva
skutočnosť vo vzťahu k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie C.,

že tieto patrili do výlučného vlastníctva O. K. a pôvodne tento pozemok previedli jej právni predchodcovia
titulom zámennej zmluvy v roku 1941.
13. Zo zápisu v pozemkovej knihe, vložka číslo XXX pre katastrálne územie C. vyplýva že na uvedenej
vložke k 18.01.1980 bola zapísaná majetková podstata, parcela číslo XXXX ako roľa v hone horné pole
o výmere 308 štvorcových siah, ktorú vlastnili O. I., C. I., I. R. rodená I., C. J., S. I., O. I., K. I., K. P. a Z. I..

14. Skutkové zistenia o uzatvorení darovacej zmluvy medzi žalobcom a jeho matkou a a o jej obsahu nie
sú sporné. Spornou je skutočnosť, či žalobca bol v dobrej viere v čase uzatvorenia darovacej zmluvy,
že vec darkyni patrí a či má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, z dôvodu, že jeho
vlastnícke právo je neisté alebo sporné, teda či nadobudol vlastnícke právo od svojej matky.
15. Žalobca sa žalobou domáha, aby súd určil, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Súd žalobu

žalobcu kvalifikoval ako určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) z. č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu. Základným predpokladom úspechu určovacej žaloby je preukázania
naliehavého právneho záujmu na určení, pokiaľ tento nevyplýva z osobitného predpisu. Súd konštatuje,

že zo žiadneho osobitého právneho predpisu nevyplýva, že by nebolo potrebné v tomto prípade
naliehavý právny záujem preukazovať.
16. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé,
že súd má určiť aktuálny právny stav (t. j. v prítomnom čase). Platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu
práva ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217 Civilného sporového poriadku).

17. Žalobca formuloval svoj žalobný petit tak, že žiada, aby súd určil, že sporné nehnuteľnosti patrili
žalobcovi. Takto formulovaný petit sám osobe bráni súdu žalobe vyhovieť, nakoľko určovací rozsudok
má deklaratórnu povahu, teda deklaruje či v čase vyhlásenia vlastnícke právo žalobcu existuje, ale nie
to, že existovalo už v minulosti.
18. Pokiaľ by súd aj odhliadol od jazykovej formulácie petitu (žalobca formuloval petit v minulom čase)

a prihliadol výlučne len na samotný obsah, žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
svojho vlastníctva.
19. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať
naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia
o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy.

20. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý
právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo
ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať
rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. Žalobca má naliehavý právny záujemna určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že
vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý
chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací

rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má
žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva.
21. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä
vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho
vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či

tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na
ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd
dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez
toho, aby sa zaoberal meritom veci.
22. Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha určenia vlastníctva, ktoré mal, podľa jeho tvrdenia,

nadobudnúť na základe darovacej zmluvy od svojej matky, ktorá bola podľa jej subjektívneho
presvedčenia vlastníčkou sporných nehnuteľností nadobudnutých zámenou v roku 1941. Predmetná
darovacia zmluva nebola predmetom vkladového konania.
23. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, s poukazom na § 133 Občianskeho zákonníka, že vlastnícke
právo pri prevode nehnuteľnej veci sa nadobúda na základe vkladu do katastra nehnuteľností. Teda,

samotná transakčná zmluva je len titulom vyvolávajúci obligačné účinky medzi zmluvnými stranami,
na rozdiel od vkladu vlastníckeho právam, kedy povolením vkladu nastávajú aj vecnoprávne účinky.
Znamená to, že až vkladom vlastníckeho práva nadobúdateľ nadobúda vlastnícke právo. O povolení
vkladu rozhoduje príslušný správny orgán, nie súd. Po uzatvorení darovacej zmluvy darkyňa zomrela.
Žalobca netvrdil a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že počas života darkyne bol podaný návrh

na vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy. Súd zdôrazňuje, že aj po smrti účastníka
zmluvy (darcu), trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia zomrelého darcu (dedičia) sú
viazaní jeho prejavom vôle v zmluve. Neprechádzajú však na nich len povinnosti právneho predchodcu,
ale aj všetky jeho práva. Ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo
právoplatnosť za života darcu, je nehnuteľnosť v čase jeho smrti v jeho vlastníctve a patrí do dedičstva

po ňom. Zákonní dedičia sú viazaní prejavom vôle darcu - poručiteľa, uvedenej v zmluve, až do
právoplatného rozhodnutia o návrhu o vklade darovacej zmluvy.
24. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníctva,
nakoľko svoje vlastnícke právo si nemôže odvodzovať z titulu uzatvorenej darovacej zmluvy, ktorej
vklad nebol doteraz povolený a darkyňa po jej uzatvorení a ešte pred prípadným povolením vkladu

vlastníckeho práva (návrh na vklad nebol podaný) zomrela. Vzhľadom na to, že darkyňa zomrela, sú jej
prípadní dedičia síce viazaní jej prejavom vôle vyjadreným v darovacej zmluve, ale sporné nehnuteľnosti
boli v čase smrti darkyne v jej vlastníctve (za predpokladu, že by sa táto skutočnosť preukázala) a v
takom prípade by patrili do dedičstva po darkyni ako poručiteľke.
25. Keďže doteraz nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva žalobcu na základe darovacej

zmluvy, žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie toho, že jeho vlastnícke právo je sporné
alebo neisté a táto jeho neistota by mala byť odstránená v súdnom konaní. Súd nemôže nahrádzať
rozhodnutie iného príslušného orgánu, ktorý má výlučnú právomoc rozhodovať o povolení vkladu
vlastníckeho práva.

26. Zástupca žalovaných 1 až 3 poukázal aj na nejasné skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom toho,
z akého titulu si odvodzuje svoje vlastníctvo, teda či z darovacej zmluvy alebo z titulu vydržania.
Napriek vznesenej výhrade, žalobca neodstránil tento nedostatok. Nakoľko súd nemá povinnosť ani

oprávnenie poučovať žalobcu o hmotnom práve, je len na žalobcovi, na základe akých právnych
skutočností, ktoré súd následne podradí pod hypotézu hmotnoprávnej normy, odôvodní žalobu. Napriek
tomu, že žalobca v označení žaloby uviedol, že sa domáha určenia vlastníckeho práva vydržaním,
z jeho ďalších skutkových tvrdení nevyplýva žiadne tvrdenie, že by svoje domnelé vlastnícke právo
odvodzoval z titulu vydržania. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom sporového konanie je

formulácia petitu žaloby, ktorým žalobca požaduje ochranu jeho práv. Je výlučne na ňom, aby na účely
úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné skutkové tvrdenia, ktoré zároveň
podporí sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu
spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Povinnosťtvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku sporu, v žalobe, vo vyjadrení k nej,
mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného.

27. Súd dospel k záveru, že žalobca vlastnícke práva nemohol nadobudnúť ani vydržaním. Žalobca
uviedol, že jeho matka, ktorá mu sporné nehnuteľnosti darovala, ich nadobudla zámenou. Žalobca
nepreukázal žiadny právny titul, ktorý by preukazoval vlastnícke právo jeho matky, teda to, že
bola uzatvorená zámenná zmluva, ktoré osoby boli účastníkmi zámennej zmluvy, aké pozemky boli

predmetom zámeny a z akého dôvodu nedošlo k zápisu zámeny do pozemkovej knihy v čase, kedy k
zámene došlo.

28. Žalobca predložil čestné vyhlásenie osôb, ktoré majú preukazovať existenciu nadobúdacieho
titulu. Súd na základe týchto čestných prehlásení nemal preukázané tvrdenia žalobcu, keďže čestné
prehlásenie poskytli osoby, ktorú sú vzhľadom na čas zápisu ich vlastníckeho práva zjavne právni

nástupcovia pôvodných vlastníkov (teda nie účastníci tvrdenej zámennej zmluvy), čestné prehlásenie
poskytli len dvaja zo skupiny viacerých podielových spoluvlastníkov a nie aj ostatní spoluvlastníci, ktorí
navyše zámenu popreli (cestou zástupcu SPF) a žalovaná 4 podpísala čestné prehlásenie len z dôvodu
predchádzania sporu a napriek tomu, že sama opakovane (písomne aj na pojednávaní) uviedla, že o
zámene nemá vedomosť. Súd dospel k záveru, že existencia žalobcom tvrdeného právneho titulu, na

základe ktorého jeho matka mala sporné nehnuteľnosti nadobudnúť, žalobca v konaní nepreukázal a
toto tvrdenie je sporné.

29. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

30. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že oprávnená držba vyžaduje súčasné spojenie dvoch
podmienok, a to dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť tejto

dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa,
že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným vykonávateľom práva. Nestačí presvedčenie držiteľa, že
nikohonepoškodzuje,resp.ženikomunezasahujedojehopráv.Dobromyseľnosťmusíbyťposudzovaná
objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej
(normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom

(spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Vo vzťahu
k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej
doby. Samotné subjektívne presvedčenie držiteľa o jeho dobromyseľnosti je preto v tomto smere
nedostatočné. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností,
ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so

skutočnosťou,ktoráobjektívnemuselavňomvyvolaťpochybnosťotom,žemuvecaleboprávopatríato
bezohľadunato,žesubjektívnenaďalejostalvpresvedčeníosvojomvlastníctvevecialebooprávnenom
výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s
vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo
v prospech inej osoby.

31. Okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti musia vždy súvisieť s nejakým omylom, s ktorým je spojené
presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastníctvo k veci alebo mu patrí výkon práva. Takýto omyl
môže mať skutkovú ale i právnu povahu. Relevantným pre nastúpenie dobromyseľnosti je však len
ospravedlniteľný omyl, ktorý, keďže je neoddeliteľne spojený s dobromyseľnosťou, treba posudzovať
objektívne z hľadiska bežnej (normálnej) opatrnosti každého držiteľa. Aj keď sa však držitelia posudzujú

bez ohľadu na ich duševnú vyspelosť, intelektuálne vlastnosti, vzdelanie, či životné skúsenosti, nebude
omyl ospravedlniteľným a teda držba dobromyseľnou, ak sa preukáže, že držiteľ musel o svojom omyle
vedieť. Právny omyl môže spočívať v zmluve ako právnom titule nadobudnutia vlastníctva, ktorá však
nebola platne uzavretá.
32.ZrozsudkuNajvyššiehosúduSR,sp.zn.4Cdo287/2006 vyplýva, že „dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá
je daná so zreteľom k všetkým okolnostiam veci, sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo
držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny
úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutieštátneho orgánu a pod.. To, že odporcovia sa už ako vlastníci nedomáhali svojich vlastníckych práv,
nemožno posúdiť ako skutočnosť potvrdzujúcu dobromyseľnosť navrhovateľov o ich oprávnenej držbe.
Vlastníkovi takáto povinnosť, domáhať sa výkonu svojich vlastníckych práv alebo iným spôsobom ich

riešiť (nájomné a pod.), zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva“.
33.Žalobcaargumentovalvžalobetým,žejehomatkamuspornénehnuteľnostidarovalaztitulutoho,že
sa považovala za ich skutočného vlastníka. Samotná dobromyseľnosť matky žalobcu nie je postačujúca
pre záver, že aj žalobca vstúpil do oprávnenej držby v dobrej viere, že mu sporné nehnuteľnosti patria.
S poukazom na vyššie citované rozhodnutie najvyššieho súdu, to, že pozemnoknižní vlastníci sa svojich

práv nedomáhali, nie je postačujúca pre záver, že ich držiteľ je dobromyseľný vzhľadom na okolnosti
vstupu do držby. Vlastnícke právo matky žalobcu nikdy nevyplývalo zo žiadneho zápisu vo verejnej
evidencii alebo z verejnej listiny.
34. Je potrebné zdôrazniť, že aj keď k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním dochádza uplynutím
vydržacej doby, pre jeho zápis do katastra nehnuteľností sa vyžaduje predloženie príslušnej verejnej
listiny deklarujúcej túto skutočnosť. Takouto listinou je rozhodnutie súdu o určení vlastníctva a v

prípade ak vydržanie medzi dotknutými účastníkmi právnych vzťahov nie je sporné, osvedčuje sa
prostredníctvom notárskeho osvedčenia vyhlásenia o vydržaní upraveného v § 63 notárskeho poriadku.
Aj v prípade, ak by počas života matky žalobcu boli splnené podmienky vydržania, nebola vydaná
žiadna verejná listina, ktorá by osvedčovala túto skutočnosť. Preto, ak aj matka žalobcu bola subjektívne
presvedčená o tom, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností, z okolností darovania nie je možné

usudzovať aj na dobromyseľnosť samotného žalobcu, ktorý pri uzatvorení darovacej zmluvy mal
poznatky o tom, že vlastníctvo matky je neisté, keďže na liste vlastníctva k sporným pozemkom sú
zapísané iné osoby ako ich vlastníci a jej vlastníctvo nebolo preukázané žiadnou verejnou listinou.
Oprávnená držba je prvým základným predpokladom vydržania. Žalobca ale nepreukázal, že do držby
sporných nehnuteľností vstúpil v dobrej viere. Z okolností prípadu vyplýva, že žalobca pri uzatvorení

darovacej zmluvy nemohol byť, vzhľadom m na okolnosti prípadu v dobrej viere.
35. Najvyšší súd SR, v rozsudku sp. zn. 4Cdo/49/2017 uviedol, že „ak je vlastníctvo nadobúdané na základe
zmluvy, potom sa na takúto zmluvu vzťahuje jedna zo základných zásad súkromného práva, a to
zásada „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť viac práv,

než má sám). Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného („pravého“) vlastníka. Jej uplatnenie
znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého
odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda
ho ani nemohol ďalej platne previesť (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
10. februára 2010 sp. zn. I. ÚS 50/10). Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady je

nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu,
keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery
nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov dovolací súd zastáva názor, že
ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“
možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek

pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (porovnaj
nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 2.10.2012). Dobrá viera musí byť
pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s
prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto
ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v

oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej
opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne
nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v
skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností,
takéto právo nesvedčí.

36. Len samotná skutočnosť, že matka žalobcu mala za to, že sporné nehnuteľnosti nadobudla,
nemohla sama osebe založiť aj dobrú vieru (presvedčenie) žalobcu, že jeho matke svedčí platný právny
titul preukazujúci jej vlastníctvo. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od žalobcu požadovať, je
nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností, vedúcich (z hľadiska kritéria
priemernej obozretnosti) k presvedčeniu, že matka v čase uzatvárania darovacej zmluvy disponovala

nadobúdacím titulom. Takúto skutočnosť žalobca netvrdil ani nepreukázal, pričom dôkazné bremeno
zaťažovalo žalobcu.
37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo výroku I v celom rozsahu zamietol38. Súd sa z dôvodu hospodárnosti nezaoberal ani ďalšími dôvodmi, ktoré by boli samostatne
dôvodom na neúspech žalobcu v spore. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom sporných
nehnuteľností v celom rozsahu, hoci v čase vyhlásenia rozhodnutia zo zisteného skutkového stavu

vyplýva, že žalobca neoznačil všetkých žalovaných, ktorých by sa mala žaloba týkať. Okrem toho,
žalobca v čase vyhlásenia už vlastnil spoluvlastnícky podiel na časti sporných nehnuteľností a dokonca
svoj spoluvlastnícky podiel na jednej zo sporných nehnuteľností po podaní žaloby previedol. Uvedené
nedostatky sú tak závažného charakteru, že bez ich odstránenia, na čo bol žalobca súdom aj priamo na
pojednávaní upozornený, by samostatne boli spôsobilé na to, aby súd žalobu zamietol.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní1-3 a žalovaná 4 mali v konaní plný úspech, a
preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).