Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 12. september 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720202422
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6720202422.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským, v spore žalobcu D. R., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom P.. A. XXXX/XX, XXX XX I. proti žalovanej Q. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F..J..Š. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpená Mgr. Marcel Péli, LL.M., advokátom so
sídlom M.R.Štefánika 157/45, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 014 247, o zaplatenie 3.400 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.400 Eur s 2% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 3.400 Eur od 01.07.2019 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 29.5.2020 domáhal toho, aby
súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.400 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 2% ročne z
dlžnej sumy od 1.7.2019 až do zaplatenia, pričom vo svojej žalobe žalobca uviedol:
„V roku 2014 som sa stal vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa vo I., ul. A., súp.č. XX, bytu číslo
XX na X. poschodí v podiele 1/2-iny. Bytový dom ako stavba postavená na parc.č. XXX/XX, XXX/XX,
XXX/XX. Nehnuteľnosť je zapísaná na Okresnom úrade vo I., odbore katastrálnom na liste vlastníctva č.

XXXX, katastrálneho územia I.. Na základe rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č.k. 9C/146/2010-52
zo dňa 21.7.2011, ktorý nadobudol platnosť dňa XX.X.XXXX bolo manželstvo s D. R. rozvedené a
keďže nedošlo v zákonnej lehote k vysporiadaniu BSM, každý v podiele 1/2 sa stal spoluvlastníkom
predmetného bytu č. XX na ulici A. vo I. č. XX, podľa § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka. Bývalá
manželka D. R. darovala svoj podiel v 1-ine na predmetnom byte svojej dcére Q. O. rod. O. nar.
X.X.XXXX. Obdarovaná prijala dar a svoj súhlas s darovacou zmluvou potvrdila podpisom. Príloha č.
1: kópia Darovacej zmluvy zo 7.3.2017.

Od roku 2010 som v byte nebýval. Napriek tomu sa bývalá manželka domáhala platenia zálohových
platieb za užívanie bytu v období rokov 2013 až 2016 v podiele 1/2, celkove vo výške 2991,50 na OS vo
Zvolene. Spis je vedený pod zn. 10/181/2016-112, IČS 6716213236. Finančná negramotnosť ju priviedla
k úverom, neplateniu mesačných zálohových platieb za užívanie bytu, neplateniu mesačných splátok
úverovahrozbaexekúcie.PrevodomsvojhopodielunabytedcéreQ.O.,stalasanemajetnouaprišielna
rad osobný bankrot. Dlhy na nájomnom sa prenášali do nasledovných rokov. Mesačné zálohové platby
za užívanie bytu neplatila ani obdarovaná Q. O.. Hrozila dražba bytu od spoločenstva vlastníkov bytov,

ktorú som musel odraziť jednorázovými platbami. Po vzájomnej dohode sme sa rozhodli byt predať s
podmienkou, že uhradí dlžobu na zálohových platbách spoločenstvu vlastníkov bytov a mne vypočítala
dlžnú čiastku 3400 Eur nájom a prenájom vyplatí po prevzatí svojho podielu peňazí. Písomne mi tooznámila listom ktorý mi bol doručený 11.4.2019 Slovenskou poštou. Podpisom pod textom potvrdila
oprávnenosť mojej požiadavky. Originál je prílohou č. 2.
Dohodnutá kúpna cena 125.000 Eur bola vyplatená v súlade s kúpnou zmluvou. Kópia kúpnej zmluvy

je prílohou č. 3. Doporučeným listom z 15.12.2019 som vyzval Q. O. k úhrade dlžnej finančnej čiastky.
Zásielka mi bola 8.1.2020 vrátená späť, ako neprevzatá v odbernej lehote. Výzvu som zaslal aj
elektronickou poštou na email- Q..O..C. dňa 18.12.2019. Príloha č. 4: podací lístok z 18..12.2019 s
výzvou.
Výzvu som znovu opakovane 4.2.2020 zaslal doporučene poštou na adresu trvalého pobytu I., R.. U..

F..J..Š. Č.. XX a rovnako mi bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote 25.2.2020. Príloha č. 5 -
podací lístok zo 4.2.2020 s výzvou. Tento stav ma utvrdil, že sa zdržuje mimo uvedenej adresy trvalého
pobytu a hoci o probléme vie mimosúdnou cestou ho nechce riešiť.
Od podpisu kúpnej zmluvy uplynul 1 rok (27.5.2019). Prevzala podiel, suma 62.500,- je dostatočná na
vrátenie dlhu. Voči spoločenstvu vlastníkov záväzok splnila, aby dostala od spoločenstva potvrdenie, že
na byte nie je žiadny nedoplatok, a kúpa sa dala realizovať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a listinné dôkazy žiadam súd, aby vydal podľa § 265 a nasl. zák.č.
160/2015. Z.z. tento
p l a t o b n ýr o z k a z
Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi sumu 3.400 Eur s úrokmi z omeškania 2% ročne zo sumy
3.400 Eur od 1.7.2019 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok 200 Eur a to do 5 dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku.“

2. Žalovaná sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadrila k predmetnej žalobe a
žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pričom vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla:
„Je pravdou, ako uvádza žalobca vo svojej žalobe, ja som podiel 1 k bytu č. XX, vo vchode XX, č. súp.

XXXX, v k.ú. I. nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 7.3.2017 od svojej matky D. R., bývalej
manželky žalobcu.
Medzi mnou a žalobcom ako spoluvlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti, nikdy nebola uzatvorená
žiadna zmluva o nájme resp. podnájme.
Jasomvbytebývalasosvojoudcérkourok,ccavrokuXXXXaplatilasommojejmatke100Eurmesačne

za nájom.
Žalobca sa s mojou matkou rozviedol v roku XXXX, síce v predmetnom byte nespával, ale stále tam mal
osobné veci a chodil do bytu každý deň, pral si tam, varil. Všetky zálohové platby platila moja matka,
keď prestala, nejakú čiastku uhradil žalobca, ako vlastník bytu si hradil svoje povinnosti.
Zaplatil dlžobu v mesiaci júl 2017, avšak táto sa týkala starých dlhov za obdobie rokov od marca 2013

do apríla 2016 - v žalobe spomínaný spor na Okresnom súde Zvolen 10C/181/2016.
V byte bývala moja matka do 10.1.2019 a v byte býval aj syn žalobcu a mojej matky F. R., bol v byte
prihlásený k trvalému pobytu.
Keď som sa stala spoluvlastníčkou bytu ja, platila zálohové úhrady za nájom a za služby spojené s
užívaním bytu moja matka, ale len polovicu mesačného predpisu, nakoľko tam bývala a byt užívala.

Žalobca neplatil nič, ani plyn, elektriku, i keď byt užíval.
Pod nátlakom a vyhrážkami som žalobcovi napísala, že mu zaplatím 3.400 Eur, nakoľko žalobca klamal,
že byt chce predať a pritom nechcel podpísať kúpnu zmluvu len za vyššie uvedenej podmienky. Túto
skutočnosť uviedol aj v žalobe: Po vzájomnej dohode sme sa rozhodli byt predať s podmienkou, že
uhradí dlžobu na zálohových platbách spoločenstvu vlastníkov bytov a mne vypočítala dlžnú čiastku

3.400 Eur nájom a prenájom vyplatí prevzatí svojho podielu peňazí“ Ešte aj toto vyjadrenie žalobcu je
zmätočné.
Túto podmienku si stanovil žalobca, pritom nevysvetlil a nešpecifikoval, o ký nájom a podnájom sa jedná,
keďže sme boli podielovými spoluvlastníkmi bytu.
Takéto uznanie neexistujúceho dlhu nemôže byť platným právnym úkonom, nakoľko tento prejav bol

napísaný pod nátlakom a vyhrážkami, že inak žalobca neodpredá podiel na predmetnom byte a
nepodpíše kúpnu zmluvu, ak nebude mať prisľúbenú úhradu finančnej čiastky.
Takéto uznanie dlhu je absolútne neplatné aj z dôvodu, že dlh nikdy nevznikol ani neexistoval, v
čase uznania nebola známa ani jeho výška a preto nemohol byť neexistujúci dlh právne relevantným
spôsobom uznaný /§ 39 Občianskeho zákonníka/.

Takéto uznanie dlhu je z dôvodu neurčitosti a nejasnosti neplatným právnym úkonom, pretože uznaný
sporný dlh nie je žiadny spôsobom špecifikovaný, ani nie je jasné, z titulu akého dôvodu konkrétne tento
vznikol voči mne ako žalovanej. Z uznania dlhu, ktoré je právnym úkonom, musí byť určitosť prejavu vôl
uznať dlh čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je tento dlh zaznamenaný.Ak žalobca uhradil nejaké sumy /o čom ale doklady nepredkladá/ spoločenstvu vlastníkov bytov, tak
si len plnil svoju povinnosť spoluvlastníka bytu v zmysle § 10 ods.1 - 6 Zákona o vlastníctve bytu a
nebytových priestorov v dome č. 182/1993 Z.z. K finančným povinnostiam vlastníka bytu je uhrádzať

za plnenia a preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, v súlade so zmluvou o
spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy.“

3. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovanej a vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného
uviedol:

„Môj nárok považujem za opodstatnený nakoľko za obdobie uvedené v žalobe t.j. odo dňa keď darom
obdržala od matky D. R. podiel 1/2-iny bytu v bytovom dome A. XXXX/XX vo I., až do dňa predaja
predmetného bytu neuhrádzala zálohové platby mesiac vopred za nasledujúci mesiac za užívanie bytu /
žalobkyňou nazvaný nájom/. Rovnako neuhrádzala mi prenájom za využívanie môjho vlastníckeho
podielu bytu v 1/2-ine. Sama spočítala dlžnú čiastku a určila výšku dlžnej sumy 3.400 Eur a svojím
podpisom a prehlásením, že ma nechce oklamať písomne potvrdila listom zo dňa môjho prevzatia

11.4.2019. Listová zásielka mi bola doručená Slovenskou poštou na adresu uvedenej v liste. Fotokópiu
listu prikladám ako dôkaz č.1. Sumu, ktorú vyčíslila som pokladal primeranú uhrádza polovičný podiel
do fondu opráv, MZ - služby, úhrada za užívanie bytu t.j. teplo na kúrenie, teplo na ohrev vody, vodné
a stočné, osvetlenie spol. priestorov, prenájom kontajnera a zál. za daž. vody, ako aj prenájom za
využívanie môjho priestoru v byte.

V ďalších štyroch odstavcoch sa vracia do roku 201, keď OS vo Zvolene, na základe môjho návrhu
rozhodol, že naše manželstvo uzavreté XX.XX.XXXX s D. R., rod. O., rozvádza. Rozhodnutie sa stalo
právoplatným dňom XX.XX.XXXX. Spis je vedený na OS Zvolen pod č.k. 9C/146/2010-52. V manželstve
sa narodil XX.XX.XXXX syn F.. V spoločnej domácnosti s bývalou manželkou sa nedalo spolunažívať,
nakoľko sa zadlžovala nezmyselnými nákupmi. Dlhy dosiahli výšku až 50.000 Eur. Neprispievala na

výdavky s užívaním bytu a tak od roku 2011 som mal prechodné bydlisko u rodiny. Bývalá manželka
požadovala prostredníctvom OS Zvolen 1/2 nájomného za roky 2013 až 2016. Spis je vedený na OS
Zvolen pod sp.zn. 10/181/2016-112. Rozsudok OS Zvolen bol potvrdený krajským súdom a prikladám ho
ako dôkaz č. 2. Dôležitý je posledný odstavec na deviatej strane, ktorým vyvraciam tvrdenie žalobkyne,
že v byte som mal osobné veci chodil som do bytu každý deň, že som tam pral a varil, v tom období. Voči

žalobkyni som bol ústretový, keď sa rozišla s priateľom a s X ročnou dcérkou nemala kde bývať. Dal som
súhlas k prechodnému pobytu a tak od 1.9.2014 do 31.7.2015 bývala žalobkyňa s dcérkou M. v mojej
1/2-ine spoluvlastníckeho podielu bytu. Do dnešného dňa nemala toľko slušnosti, aby uhradila nájom za
užívanie môjho podielu v byte. Prechodný pobyt zanikol vznikom vlastníckeho práva žalobkyne k bytu.
Neoprávnený majetkový prospech je nepopierateľný u žalobkyne, ale nakoľko bola vo finančnej tiesni

nárok som si na úhradu neuplatnil. K bytu sa viaže ap poznámka žalobkyne, že v byte býval aj Q. F.
R.. Už 7 rokov býva s priateľkou Q. Ď. v nájomnom byte v B., kde pracujú. Pokiaľ príde do I. býva v
byte priateľky, v ktorom žije jej matka F. Ď.. Vyvraciam tým tvrdenie žalobkyne a svedectvo o tom podajú
svedkovia uvedení.
Keď sa stala žalobkyňa spoluvlastníčkou so mnou v 1/2-ine podielu bytu bol nedoplatok na úhradách za

užívanie bytu 2.081,76 Eur. Potvrdzuje tento stav vyúčtovanie zálohových úhrad za plnenie spojené s
užívaním bytu za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017. Prikladám ho ako príloha č. 3. Nedoplatok vznikol
neuhrádzanímmesačnýchzálohovýchplatiebspoločenstvuvlastníkovbytovpodľaevidenčnéholistupre
výpočet úhrady za užívanie bytu z 3.2.2016, ktorý bol platný do dňa 30.6.2019. Fotokópia evidenčného
listu je dôkazom č. 4. Odo dňa nadobudnutia 1/2-iny podielu na byte darovacou zmluvou, žalobkyňa

mesačne uhrádzala len polovicu zálohovej úhrady za užívanie bytu spoločenstvu vlastníkov bytov za
mesiac november a december 2017 bola úhrada realizovaná v januári 2018. Tento stav potvrdzuje sa
vo vyúčtovaní SBD za rok 2017 ako aj za rok 2018. Vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2017 je
súčasťou dôkazu č. 3 a vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2018 je dôkazom č. 5. Bola to posledná
úhrada mesačných zálohových platieb za užívanie bytu. Potvrdzuje sa, že žalobkyňa nezaplatila od

januára 2018 do 30. júna 2019 žiadnu za užívanie bytu, hoci mesačný zálohový predpis uvádzaný v
evidenčnom liste pre výpočet úhrady za užívanie bytu bol vo výške 193,00 Eur. V 7. ods. vyjadrenia
žalobkyne je klamlivá informácia, že polovicu zálohovej mesačnej platby platila jej matka ani ju dôkazom
nepodložila. V tom istom odstavci ale tvrdí, som byt užíval čo je klamstvom. Prestávala platiť energie,
plyn a elektriku a tak som zrušil zmluvy o dodávke týchto energií. Žalobkyňa ich obnovila a potvrdila

ich potrebu pre jej užívanie bytu. Zrušiť dodávky studenej a teplej vody a tepla bolo nerealizovateľné.
Potvrdilo sa, že žalobkyňa byt užíva, ale neplní si povinnosť platby mesačných úhrad zálohových platieb
za užívanie bytu.Čo sa týka mojich úhrad uvádzam, že moje príjmy boli len zo starobného dôchodku. V roku 2017
bola výška 327,70 mesačne, v roku 2018 mi bolo poukazované 336,10 Eur mesačne a v roku 2019
344,90 Eur mesačne. Fotokópie výmerov starobných dôchodkov za uvedené roky sú v prílohe ako

dôkaz č. 6. Z príjmu som ťažko zvládal úhrady spojené s bývaním , stravou a osobnými potrebami.
Podieľať sa na zálohových platbách za byt, ktorý som neužíval bolo neprijateľné. Aby tento byt nešiel do
dražby /pri nedoplatku na zálohových platbách nad 2.000,00 Eur/ požičal som si 1.000 Eur od priateľky
H. P. a 29.10.2018 poukázala zo svojho účtu Sporiteľňa Slovenska túto sumu na účet spoločenstva
vlastníkov bytov A. XX I.. Doklad je súčasťou dôkazu č. 5, vyúčtovania za rok 2018. V marci roku

2019 mal nedoplatok na zálohových platbách znova presiahnuť 2.000,00 Eur, hrozila dražba bytu. Stihol
som si požičať ďalších 1.000 Eur od kamaráta F.. P. E., ktorý poukázal rovnako na účet spoločenstva
vlastníkov bytov A. Č.. XX I. z účtu v Raiffeisen BANK 1.000 Eur. Fotokópia dokladu o platbe je súčasťou
vyúčtovania zálohových úhrad za rok 2019 a je dôkazovým materiálom č. 7.
Žalobkyňa nereagovala na stav nedoplatkov zálohových platieb za užívanie bytu. Aby som udržal
vlastnícke podiely v pôvodnom stave t.j. vyhol sa dražbe bytu bol som to ja, ktorý uhrádzal platby,

hoci byt som nevyužíval. Žalobkyňa nevykonala za roky 2018 a 2019 žiadnu zálohovú platbu do fondu
spoločenstva vlastníkov bytov A. XX, V. I., pritom v poslednom odstavci jej vyjadrenia poukazuje na moju
povinnosť uhrádzať zálohové platby spoločenstvu vlastníkov bytov. Ona ako vlastníčka podielu 1/2-iny
bytu túto povinnosť si neplnila. Vznikol je neoprávnený majetkový prospech.
Zavádzanie súdu pokračuje vo vyjadrení aj v tom, že sumu dlhu vo výške 3.400 Eur napísala pod

nátlakom a vyhrážkami mojou osobou. Nikto sa jej nevyhrážal a ani nerobil na ňu nátlak. Kontakt
kupujúcich, prehliadky bytu podmienky predaja a kúpy riešila sama v mojej neprítomnosti, čo som
viackrát záujemcom aj vytkol a pripomínal som, že som v podiele 1/2-iny spoluvlastníkom bytu. Ku
predaju bytu som postupoval uvážene neunáhlene s overovaním osôb a okolností súvisiacich s čestným
konaním pri prevode vlastníckych práv bytu ako aj majetku uloženého v byte a bytového zariadenia.

Silný tlak od žalobkyne bol na mňa vytvorený pred podpisom zmluvy o budúcej zmluve. Dovolila si
do predkúpnej zmluvy bez môjho súhlasu uviesť číslo účtu na ktoré sa zálohová platba poukáže lebo
potrebovala urýchlene prísť peniazom. Písomne sa zaviazala splniť pohľadávky dlhu určila si slobodne
ich výšku a špecifikovala aj ako vznikol a obdobie vzniku. Predkúpnu zmluvu som nemienil podpísať a
na môj postoj reagovala žalobkyňa správami zasielajúcimi na môj mobilný telefón. Všetky kontakty SMS

správ mám archivované a v prílohe ich súdu predkladám v listinovej forme ako dôkaz č. 8. Neexistuje
žiadny dôkaz nátlaku z mojej strany na žalobkyňu lebo sa ani nekonal.“

4. Žalovaná sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadrila k ďalšiemu vyjadreniu
žalobcu a v tomto vyjadrení okrem iného uviedla:

„Nárok žalobcu považujem naďalej za neopodstatnený, vzhľadom k tomu, že žalobca požaduje
„prenájom za využívanie jeho vlastníckeho podielu bytu“.
Vzhľadom ku právnej úpravy podielového spoluvlastníctva, tak ako ustanovujú § 137 - 142 Občianskeho
zákonníka a vychádzajúc z právnej doktríny sa v našom právnom poriadku podielové spoluvlastníctvo
chápe ako tzv. ideálne. Tzn. Že každý z nás vlastní z 1 m2 rovnakú časť predstavujúcu výšku nášho

podielu. Nie je možné vymedziť, ktorá časť nehnuteľnosti patrí žalobcovi a ktorá časť nehnuteľnosti patrí
ostatným podielovým spoluvlastníkom.
Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že nie je možné prenajať a v nijakom prípade ani požadovať
prenájom spoluvlastníckeho podielu žalobcu takým spôsobom, akým sa domáha žalobca vo svojej
žalobe. Pri nehnuteľnostiach, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb sa prenajíma celá

nehnuteľnosť ako celok, prípadne jej samostatné miestnosti (podľa ustanovenia § 719 Občianskeho
zákonníka). Nie je možné prenajať iba spoluvlastnícky podiel.
Podľa ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina
alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. So žalobcom nikdy ku

predmetnej dohode nedošlo.
Na predmetnú nehnuteľnosť som sa viac krát pokúšala zohnať kupcov, avšak vzhľadom k tomu, že
predmetnú nehnuteľnosť sme vlastnili ako podieloví spoluvlastníci, nebolo jednoduché sa so žalobcom
dohodnúť, viackrát robil zbytočné marenie a hľadal prekážky pri predaji. Ja som si nevedela predstaviť
iné riešenie tejto situácie ako nehnuteľnosť predať a mať tak uzavretú minulosť so žalobcom. Vzhľadom

k tejto situácii mohlo z mojej strany dôjsť, pod psychickým vypätím k napísaniu niektorých SMS - správ,
ktoré uvádza žalobca v dôkaze č. 8, avšak z výpisov SMS - správ je podľa môjho názoru zrejmé, že
žalobca nebol súčinný pri predaji nehnuteľnosti, a doslova som sa mu musela viac krát prosiť, aby som
vedela, ako môžem danú situáciu riešiť.“Na základe vyššie uvedeného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom žalobcu, oboznámením sa s

prednesom právneho zástupcu žalovanej, darovacou zmluvou zo dňa 7.3.2017. listom žalovanej
adresovaným žalobcovi z č.l. 8, výpisom z LV č. XXXX, ako aj oboznámením sa s ďalšími listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

6. Súd z prednesu žalobcu na prvom pojednávaní konanom dňa 14.12.2020 zistil, že sa v celom rozsahu

pridržiava dôvodov uvedených v žalobnom návrhu, ako aj vo svojich ďalších písomných vyjadreniach.
Žalobca ďalej k veci uviedol, že sumu 3.400 Eur si uplatnil za obdobie od 25.10.2017, kedy bol povolený
vklad vlastníckeho práva podielu jeho bývalej manželky na nového vlastníka t.j. žalovanú Okresným
úradom I., katastrálnym odborom pod V XXXX/XXXX, pričom žalovaná suma predstavuje obdobie od
25.10.2017 do 3.7.2019, kedy bolo príslušným orgánom katastra zavkladované vlastníctvo na nových
vlastníkov a to F. E. a D. Z.. Žalobca ďalej k veci uviedol, že uvedená čiastka je za užívanie a služby

spojené s bytom.

7. Právny zástupca žalovanej zotrval na svojich písomných vyjadreniach a žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. K listu, na ktorý poukazoval žalobca uviedol, že je pravda, že prebiehala medzi žalobcom a
žalovanou nejaká komunikácia, pričom žalovaná si nebola istá či má alebo nemá niečo platiť a následne

napísala ten list a keď sa poradila s iným právnym zástupcom, tak ten jej vysvetlil, že predsa nemôže
platiť nájom, prenájom za nejakú nehnuteľnosť, ktorého je spolumajiteľkou a preto rozporovali sumu,
ktorú požadoval žalobca.

8. Súd z prednesu žalobcu na poslednom pojednávaní konanom dňa 13.9.2021 zistil, že zotrváva v

plnom rozsahu na písomne podanej žalobe a jeho písomných vyjadreniach.

9. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní konanom dňa 13.9.2021 zistil, že sa
takisto pridržiava svojich doterajších písomných vyjadrení, ako aj svojich vyjadrení. K veci ďalej uviedol,
že čo sa týka listu, na ktorý poukazoval žalobca, tak žalovaná konala skôr v takej právnej nevedomosti.

Ona nevedela čo je nájom, prenájom alebo v akom vzťahu je. Jednoducho žalobca od nej požadoval
nájom, podnájom. Ona vtedy si myslela, že mu to bude musieť zaplatiť alebo že je oprávnený tieto sumy
od nej požadovať. Až odstupom času v Žiline u nejakého právneho zástupcu sa poradila, že nemôže
spoluvlastník požadovať nejaké ďalšie sumy a ona doplatila niečo vyše 2.000 Eur ten záverečný dlh a
3.400 Eur platiť už nechcela, lebo po odpočítaní by to bolo 1.300 Eur, pričom predkladali doklady, že

žalovaná platila platby a uhrádzala platby, pričom dlh, ktorý vznikol bol dlh zo strany žalovaného. Taktiež
uviedol, že byt neužívala žalovaná, užívala ho jej matka, bývalá manželka žalobcu. Čiže nemožno teraz
tvrdiť, že iba jej podiel bol využívaný keďže predmetný byt bol spoločný.

10. Súd z listinného dôkazu a to písomnej darovacej zmluvy zistil, že táto bola uzavretá v písomnej forme

dňa 7.3.2017 medzi darkyňou D. R. a obdarovanou Q. O., t.j. žalovanou. Predmetom darovacej zmluvy
boli nehnuteľnosti v kat. území I. a to :
„- v 1/2 byt č. XX, vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu ul. A. Q..Č.. XXXX ako stavba
postavená na parc.č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti podielu 1 z podielu 9058/235618 a obdarovaná

Q. O. tento dar od svojej matky s vďakou prijíma do podielového spoluvlastníctva v podieloch k celku,
ako je hore uvedené.
K pozemkom parc. 874/24, 874/25, 874/26 v prospech vlastníkov bytov v dome ul. A. XXXX/XX-XX“ a
tieto pozemky sú nie predmetom darovania.“
V časti VI. uvedenej darovacej zmluvy bolo zriadené vecné bremeno, pričom v tejto zmluve je uvedené:

„ Účastníci darovacej zmluvy zároveň zriaďujú aj vecné bremeno, obsahom ktorého je trvalé, doživotné
právo bývania a užívania bytu č. 22 na 1. poschodí, vchod XX, bytového domu ul. A. Q.. Č.. XXXX
vo I. ako stavba postavená na parc.č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX spolu so spoluvlastníckym podielom
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX
ako aj príslušenstva bytu bez obmedzenia na riadne každodenné bývanie a užívanie v prospech D. R.,

rod. O., nar. X.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, XXX XX I., A. XX, občan SR.
Oprávneným z vecného bremena je darca, a to:
R. D., rod. O., nar. X.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX
XXX XX I., A. XX, občan SRPovinnou z vecného bremena je obdarovaná:
Q. O., rod. O., nar. X.X.XXXX., rodné číslo: XXXXXX/XXXX
XXX XX I., F..J..Š. XX, občan SR

Účastníci vyššie uvedené práva zodpovedajúce vecnému bremenu prijímajú a berú na vedomie, že sú
povinní tieto trpieť, zdržať sa a konať podľa hore vymedzeného obsahu vecného bremena.“

11. Súd z listinného dôkazu a to z listu, ktorý adresovala žalovaná žalobcovi zistil, že tento list prevzal

žalobca dňa 11.4.2019 po doručení Slovenskou poštou a na tomto liste sa nachádza podpis žalovanej,
pričom v tomto liste je uvedené:
„Milý D.,
Týmto listom ti odpovedám na tvoj posledný list z 5 apríla 2019.
Ako vieš, mám kupujúceho na byt, ktorým sme spoluvlastníci na A. XX, XXX XX I..
Pánovi E. som dala na teba tel. kontakt a už ste spolu aj telefonovali, že má záujem odkúpiť náš byt.

Ako vieš, že nechcem prísť o týchto kupujúcich, lebo sú naozaj seriózny a majú vážny záujem.
Dlh na spoločenstve vyrovnám zo zálohy, ktorú zložia 5.000 Eur po podpise zmluvy o budúcej zmluve
a keď som to dobre spočítala, dlžná som ti 3.400 Eur a to nájom a prenájom spolu od januára 2018 do
konca mája do roku 2019, ktorú odpočítame potom z predaja v máji z kúpnej ceny bytu.“
12. Súd z výpisu z LV č. XXXX ku dňu 24.4.2019 Okresného úradu I., odbor katastrálny pre okres I.,

obec I., kat. územie I. zistil, že ku dňu 24.4.2019 boli vlastníkmi bytu č. XX vo vchode XX na X. posch.
bytového domu ul. A., Q.. Č.. XXXX žalobca v 1/2-ici a žalovaná v 1/2-ici, pričom žalovaná nadobudla
spoluvlastnícky podiel na základe darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 25.10.2017 a žalobca
nadobudol spoluvlastnícky podiel na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 9C/146/2010-52 zo
dňa 23.8.2011.

13.SúdzvýpisuzLVč.XXXXOkresnéhoúraduI.-katastrálnyodborzodňa28.8.2019preokresI.,obec
I., kat. územie I. zistil, že vlastníkmi bytu č. XX vo vchode XX na X. posch. bytového domu ul. A., súp.
č. XXXX je F. E. v podiele 1/2-ica a D. Z. v podiele 1/2-ica, pričom vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam
nadobudli na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX X.X.XXXX.

14. Súd zo záverečného prednesu žalobcu zistil, že sa pridržiava žaloby a žiada žalobe vyhovieť.

15. Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu žalovaného zistil, že nárok žalobcu považujú
naďalej za neopodstatnený napriek tomu, že žalobca premenoval svoje podanie z prenájom za využitie

jeho vlastníckeho podielu bytu na skutočné náklady spojené s užívaním bytu. K uznaniu dlhu, ktoré
žalobca spomína takmer v každom svojom podaní sa už žalovaná vyjadrila. Bolo poukázané na to, že
toto uznanie dlhu nemá náležitosti uznania dlhu a list, v ktorom o predmetnej čiastke písala, tak písala
v právnej nevedomosti. Žalobca dostal priamo na pojednávaní 14.12.2020 súdnu lehotu na doplnenie
podania, ktorú podľa nich nedodržal, preto sú toho názoru, že žaloba mala byť už po vypršaní tejto lehoty

zamietnutá ako nedôvodná a čo sa týka tvrdení, že žalovaná neplatila akékoľvek platby, toto tvrdenie nie
je správne, pretože za žalovanú platila tie platby jej matka keďže predmetný byt užívala v jej polke, v tej
výške jej podielu alebo resp. zálohového predpisu a na záver doplatila celkový dlh, ktorý bolo potrebné
doplatiť a konanie žalobcu považujú za konanie z frustrácie z rozvodu s matkou žalovanej a z toho
dôvodu podľa nich žalobca chce žalovanej robiť ešte nejaké nepríjemnosti a preto žiadali žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.

16. Žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci doplniť ďalšie dokazovanie.

17. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

18. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.20. Podľa § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

21. Podľa § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

22. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho)
práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v
spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka

vo vzťahu k spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods.1 Občianskeho
zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade,
že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho
podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto
právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva takéto plnenie spoluvlastníkovi

vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými
spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie
je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom na užívanie
veci je aj v tomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti
spoluvlastníka na právach a povinnostiach ku spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený,

ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť čo je výlučne podiel jedného
spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka resp. podiely ostatných spoluvlastníkov.
Spoluvlastnícky podiel je mierou účasti na vzťahoch ku spoločnej veci pokiaľ ide o užívanie veci,
preto tam kde spoluvlastníkovi nie je zaistené užívanie veci v spoluvlastníctve v rozsahu určenom jeho
podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady formou peňažného plnenia. Teda ak

sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi
za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z
podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v Občianskom zákonníku, konkrétne v ustanovení §
137 ods.1 v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia, čo znamená, že strany konania nie
sú povinné uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci
je vecou súdu. Strany však musia uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený
nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z

ktorých vyvodzuje ňou uplatnený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája
nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec
podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Ak teda súd
rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok
po právnej stránke aj podľa iných noriem ako je žalobcom navrhované resp. výsledky vykonaného

dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa
žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe
právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený alebo je uvedený nesprávne. Súdu
nemožno uprieť aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné právu zodpovedajúce
hodnotenie žalobou uplatneného plnenia.

25. V posudzovanom prípade preto nárok žalobcu voči žalovanej právne posúdil v zmysle ustanovení §
137 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho
zákonníka tak, ako je to vyššie uvedené a to s poukazom na zákonné ustanovenia § 558 Občianskeho
zákonníka.

26. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu, ktorý súd považoval
za zaplatenie finančnej náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti za dôvodný a
to práve v žalovanej výške 3.400 Eur, nakoľko z listinného dôkazu a to listu, ktorý obdržal od žalovanejžalobca dňa 11.4.2019, pričom táto skutočnosť v konaní nebola rozporovaná, že samotná žalovaná v
zmysle § 558 Občianskeho zákonníka písomne uznala, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky,
pričom súd vychádzal z toho, že zo znenia z tohto listu jednoznačne vyplýva, že žalovaná uznáva dlh

vo výške 3.400 Eur, pričom je síce pravda, že ho označila ako nájom a prenájom, avšak špecifikovala
aj konkrétne obdobie, to znamená od januára 2018 do konca mája roku 2019, pričom v tomto liste aj
uviedla do kedy uhradí túto sumu, a to v máji pri predaji predmetného bytu.

27. Súd nezistil, že predmetný list by žalovaná písala pod nátlakom, nakoľko z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že samotná žalovaná napísala predmetný list a ktorý nepísala v prítomnosti žalobcu keďže
ho posielala žalobcovi poštou. Z týchto okolností súd vyvodil, že nie je pravdivá obrana žalovanej, že
by v čase písania listu konala pod nejakým nátlakom. Súd mal za to, že samotná žalovaná v čase
písania listu si uvedomovala, že je dlžná žalobcovi sumu 3.400 Eur za obdobie od januára 2018 do
mája roku 2019, ktorý uhradí v priebehu mája 2019 po predaji predmetného bytu s tým, že sa jednalo o
sumu súvisiacu s užívaním predmetného bytu. Žalovanej podľa názoru súdu sa nepodarilo preukázať,

že by predmetný byt v rozhodnom období, ktoré uvádza v samotnom liste, teda od januára 2018 do
konca mája roku 2019 užíval žalobca, nakoľko v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy. Naopak zo
samotných vyjadrení žalovanej vyplynulo, že nepopiera, že predmetný byt užívala v rozhodnom období
jej matka stým, že v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že by takéto užívanie predmetného bytu
bolo realizované po vzájomnej dohode s ďalším spoluvlastníkom predmetného bytu t.j. žalobcom. Pokiaľ

žalovaná umožnila predmetný byt v celom rozsahu užívať svojej matke, táto skutočnosť nemá vplyv
na to, že je povinná uhradiť žalobcovi ako druhému podielovému spoluvlastníkovi finančnú náhradu za
užívanie aj jeho spoluvlastníckeho podielu predmetného bytu.

28. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaná bola podielovou spoluvlastníčkou

vyššie uvedenej nehnuteľnosti, t.j. vyššie uvedeného bytu na ul. A. vo I. v období od 25.10.2017, kedy
nadobudla 1-ičný podiel k predmetnému bytu darovacou zmluvou od svojej matky až do dňa 3.7.2019,
kedy z výpisu listu vlastníctva súd zistil, že bol zavkladovaný prevod vlastníctva predmetného bytu na
nových vlastníkov. Súd teda mal hodnoverne preukázané, že tak žalobca v tomto období, t.j. od januára
2018 do mája 2019 a žalovaná boli podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX vo vchode č. XX na 1.

poschodí bytového domu, ul. A., súp. č. XXXX ako stavba postavená na parc.č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu z
podielu XXXX/XXXXXX.

29. Súd mal za to že listinný dôkaz, a to list žalovanej adresovaný žalobcovi, ktorý žalobca prevzal

dňa 11.4.2019 je v zmysle § 558 písomným uznaním dlhu určeného čo do dôvodu aj výšky a teda v
zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 558 predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Na základe vyššie uvedeného súd teda dospel k záveru, že žalovaná uznala sumu vo výške 3.400 Eur,
pričom súd túto sumu považoval ako finančnú náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo
veľkosti 1/2-ice nehnuteľnosti a to vyššie uvedeného bytu, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že samotná žalovaná umožnila užívať celý byt bez súhlasu žalobcu svojej matke a v konaní nebol
produkovaný žiadny dôkaz, že by v tomto rozhodnom období užíval predmetný byt žalobca, pričom
tvrdenia žalovanej, že by užíval on predmetný byt, rozporoval.

30. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť,

že žalobca a žalovaná boli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti každý v 1/2-ici.
Samotná žalovaná potvrdila, že predmetnú nehnuteľnosť užívala jej matka s jej súhlasom a teda
bol užívaný predmetný byt aj čo sa týka podielu žalobcu, pričom v konaní nebolo preukázané, že
užívanie predmetného bytu prebiehalo so súhlasom žalobcu a naopak žalovaná umožnila užívať svoj
podiel, ako aj podiel žalobcu svojej matke. Vzhľadom na túto skutočnosť je preto dôvodné, aby za

toto užívanie poskytla druhému spoluvlastníkovi, t.j. žalobcovi finančnú náhradu. Z vyššie uvedeného
je nepochybné, že žalovaná prostredníctvom svojej matky užívala nehnuteľnosť aj nad rozsah jej
spoluvlastníckeho podielu a medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o tom, že toto užívanie bude
bezodplatné. Je preto dôvodné a v súlade s existujúcou judikatúrou, aby za takéto nadužívanie
žalovaná druhému spoluvlastníkovi poskytla finančnú náhradu (k tomu pozri napr. rozhodnutie NS

ČR 22Cdo/1645/2013, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/216/2010 zo dňa 13.9.2011, kde
Najvyšší súd uvádza: „Pri nároku na náhradu uplatnenú podielovým spoluvlastníkom za to, že neužíva
spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, zásadne nie sú rozhodujúce dôvody, pre ktoré
je spoluvlastník vylúčený z užívania spoločnej veci, ale to, že spoluvlastník vec užíva nad rozsah svojhospoluvlastníckeho podielu a za toto užívanie náhradu vo forme peňažného plnenia z užívania výlučnému
spoluvlastníkovi neposkytuje - čo neplatí ak sa spoluvlastníci dohodli, že náhrada sa neposkytuje.“

31. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že nárok žalobcu z vyššie uvádzaných dôvodov
je opodstatnený a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.400 Eur, pričom podľa názoru súdu
samotná žalovaná vyššie uvedeným listinným dôkazom predmetnú sumu uznala a uvedomovala si, že
za rozhodujúce obdobie, t.j. od januára 2018 do mája 2019, t.j. za 19 mesiacov to predstavuje mesačne
sumu 200 Eur, je povinná zaplatiť žalobcovi ako druhému spoluvlastníkovi za užívanie predmetného

bytu aj v jeho podiele. Z týchto dôvodov súd žalobe v sume 3.400 Eur vyhovel.

32. Súd zároveň zaviazal žalovanú aj na zaplatenie príslušenstva pohľadávky a to úroku z omeškania vo
výške 2% tak, ako to požadoval žalobca, pričom v zmysle § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
mohol požadovať úrok z omeškania vo výške 5% ročne, požadoval úrok z omeškania vo výške 2% ročne
a preto súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2% ročne zo sumy 3.400

Eur od 1.7.2019 tak ako to požadoval žalobca, pričom z vyššie uvedeného listu vyplynulo, že samotná
žalovaná sa zaviazala zaplatiť sumu 3.400 Eur v máji z predaja bytu v roku 2019 a keďže požadoval
žalobca úrok z omeškania vo vyššie uvedenej výške od 1.7.2019 a podľa názoru súdu sa teda žalovaná
dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku ku koncu mája 2019, súd zaviazal žalovanú aj na
zaplatenie tohto príslušenstva tak, ako je to vyššie uvedené.

33. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a keďže žaloba bola v celom rozsahu dôvodná, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

34. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech. O výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods.2 CSP osobitným uznesením.

36. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku
súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).