Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Krivošík

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35C/53/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122204687
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2122204687.1

Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.. XXX, E.., proti
žalovanému: C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.. XXX, E.., o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa voči žalovanému zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 18.07.2022 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým
by súd žalovanému a T. Q. nariadil povinnosť dočasne nevstupovať do obydlia. Skutkovo svoj návrh
odôvodnila tým, že so žalovaným boli manželia, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom právoplatný
dňa XX.XX.XXXX.. Nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného a
žalobkyňa má v nehnuteľnosti registrovaný trvalý pobyt. Žalobkyňa uhrádzala všetky náklady na
domácnosť do konca júna 2022. Žalovaný a T. Q. sa do nehnuteľnosti spoločne nasťahovali opätovne
na konci mesiaca jún 2022 a začali žalobkyni vulgárne nadávať, verbálne na ňu útočiť, T. Q. sa začala
žalobkyni vyhrážať fyzickým útokom. Žalobkyňa bola nútená privolať policajnú hliadku a zo strachu
odišla z domácnosti bývať do domácnosti svojej matky v W.. K návrhu priložila listinné dôkazy, a to
Potvrdenie o podaní oznámenia zo dňa 25.06.2022, č. E.-TT-E a výpisy z LV č. XXXXX, vedeného
Okresným úradom S., pre katastrálne územie E.
2. V zmysle § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
3. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a)
až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
4. V zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej
telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
5. V zmysle § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne (ods. 1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne
súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa
náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e)
rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (ods. 2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (ods. 3).

6. V zmysle § 329 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).
7. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas
(ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2).
8. V zmysle § 331 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do
troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2).
9. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu
a predpokladom ich nariadenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana, 2/osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán
sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Obe uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.
10. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná
úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného
charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na
vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie
boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť navyše pripojené všetky listiny, na ktoré
sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Účelom
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ Civilného sporového poriadku je eleminovať kontakt
páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pre
nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo
iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu.
11. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia
na žalobcovi. Súčasne je nevyhnutné osvedčiť, že žalobcova osobná integrita vykazuje znaky fyzického
alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia
tretej osoby /svedka/ a podobne (Števček M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, k § 325).
12. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického
aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané
spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto
prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša
istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa
15.10.2012).
13. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné
podozrenie z násilia sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide
o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Žalobkyňa je stranou, ktorá podala návrh,
a teda na nej spočívalo dôkazné bremeno preukázať naplnenie všetkých podmienok pre nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia a v rámci toho i osvedčiť skutočnosť, že žalovaní sú vo vzťahu
k nej dôvodne podozriví z násilia.

14. Súd z listín predložených žalobkyňou zistil ten skutkový stav, že žalobkyňa a žalovaný 1 sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. E... Z potvrdenia OO PZ S. zo dňa
XX.XX.XXXXX, vyplýva, že žalobkyňa vykonala oznámenie o verbálnom napadnutí zo strany T. Q.
(priateľka exmanžela).
15. Posúdiac všetky v tomto štádiu konania dostupné dôkazy, a to tak jednotlivo ako vo vzájomných
súvislostiach, súd musel uzavrieť, že žalobkyňa v tomto smere neuniesla svoje dôkazné bremeno,
keď pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia aspoň neosvedčila naplnenie podmienky uvedenej
v § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Bolo síce preukázané, že žalobkyňa na policajný orgán podala
oznámenie o spáchaní priestupku, avšak skutočnosti uvedené v potvrdení o oznámení priestupku úplne
nekorešpondujú s tvrdeniami uvedenými v návrhu, keď v návrhu uvádzala verbálny útok aj hrozba
fyzického útoku zo strany žalovaného a Denisy Vanovej. Samotné oznámenie o priestupku samostatne
navyše skutok nepreukazuje ani neosvedčuje. Vo vzťahu k ďalším skutkovým tvrdeniam, sa žalobkyňa
obmedzila na všeobecné tvrdenia, pričom neuviedla konkrétne skutočnosti kedy a za akých okolností k
takému správaniu žalovaného došlo, či túto skutočnosť oznámila príslušným orgánom, a teda netvrdila
ani neosvedčila, že zo strany žalovaného ide o opakujúce sa konanie v priebehu primeraného časového
úseku.
16. Z tvrdených skutočnosti tak súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, keďže neboli
splnené podmienky na to, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať dočasne do obydlia.
Súd predovšetkým nemal osvedčené skutočnosti potrebné na nariadenie neodkladného opatrenia, o
tom, že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia, z dôvodu, že žalobkyňa vo
svojom návrhu síce opísala skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy, avšak z priložených
listinných dôkazov vôbec nevyplýva, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia na žalobkyni, ani že
duševná alebo telesná integrita žalobkyne je ohrozená konaním žalovaného, keď žalobkyňa vo svojom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce tvrdila, že bola privolaná policajná hliadka avšak
dôkazy k návrhu nepriložila, pričom podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa oznámenia sekretariátu Okresného súdu Trnava
nebolo do súdneho registra Spr založené žiadnym orgánom policajného zboru potvrdenie policajného
zboru o vykázaní žalovaného zo spoločného bydliska so žalobkyňou.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.
18. Žalobkyňa nebola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná ani sčasti, ale
keďže žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, súd s poukazom na § 257 CSP rozhodol, že nárok na
náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava
(§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.