Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 27P/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420203194
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6420203194.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci starostlivosti

súdu o H.. Y. H., X.. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
soc. vecí a rodiny, Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matka H. H., X.. X. X. XXXX, V. J.: C.. G. XXX/XX,
Ž. X. P., zast.: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka so sídlom v Žiari nad Hronom, SNP 94 a otec H.. Y.
H., X.. XX. XX. XXXX, V. J.: E.. F. XX/XX, Ž. X. P., o návrhu na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Výživné otca na maloletého Y. H., X.. XX. XX. XXXX, sa zvyšuje zo sumy 120 € na sumu 250 €
mesačne, ktoré sa zaväzuje platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc
od 1. 9.2020.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie 1. 9. 2020 do 30. 11. 2020 vo výške 390 € je otec
povinný zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 30 € spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

III. Týmto rozsudkom sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XXP/XX/XXXX-

XX z 24. 6. 2014, v časti úpravy výživného pre mal. Y..

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka mal. Y. (ďalej aj „navrhovateľka“) sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom
(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 29. 9. 2020, domáhala, aby zvýšil výživné na jej syna mal. Y., nar.
17. 10. 2010 (ďalej len „maloletý“) na sumu 400 € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy
bolo výživné upravené rozsudkom okresného súdu z 24. 6. 2014, č. k. XXP/XX/XXXX-XX na sumu 120
€ mesačne. Od toho času náklady na výživu maloletého podstatne vzrástli, pretože v čase posledného

rozhodovania chodil do materskej škôlky, t. č. je žiakom 4. ročníka základnej školy v mieste jeho bydliska,
do ktorej ho matka vozí autom. Fyzicky aj psychicky vyspel a jeho potreby sa každoročne zvyšujú. V
rámci školy bude navštevovať krúžok korčuľovania. Matka sa na výdavkoch podieľa sama, pokiaľ ide o
ošatenie, obuv (cca. 70 € mesačne) a iné mimoriadne výdavky. Náklady na školu vyčíslila na sumu 200
€ za školský rok. Náklady na rôzne školské výlety predstavujú 10 € mesačne.

2. Maloletý je od minulého roka členom hokejového klubu P. R. V. Ž. X. P., s čím sú spojené vyššie

výdavky, a to hokejová výstroj 500 € ročne, príspevok do klubu 20 € mesačne a ročný poplatok 60 €.
Ďalšie náklady predstavuje účasť na hokejových zápasoch počas víkendu vyčíslené na sumu 25 €
mesačne. Náklady na telefón predstavujú 5 € mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý a náklady na
bežnú zdravotnú starostlivosť predstavujú 15 € mesačne. Matka s maloletým bývajú v trojizbovom byte,za ktorý spláca hypotéku vo výške 214 € a ostatné náklady 236,15 € mesačne. Na zabezpečenie letnej
dovolenky matka vynaložila 400 € a ďalších cca. 200 € výdavky na dovolenke. Pokiaľ ide o voľnočasové
aktivity,výdavkysnimispojenépredstavujú50€mesačne.Ročnýpoplatokzauskladneniepupočníkovej

krvi predstavuje 61 €. Úrazové poistenie pre maloletého matka uhrádza vo výške 25,90 €, ktoré do
určenia výživného súdom platil otec, no po pojednávaní ho z neznámych dôvodov prestal platiť. Maloletý
má domáceho psa, s ktorým sú spojené ďalšie náklady vo výške 40 € mesačne. Otec sa nepodieľa ani na
zakúpení veci vyššej hodnoty ako je bicykel, elektrická kolobežka, telefón, notebook. Okrem toho matka
spláca spotrebný úver k hypotéke vo výške 70 € mesačne a spotrebný úver vo výške 161 € mesačne.

Platí si úrazové poistenie vo výške 32,10 € mesačne a mobilný telefón 30 € mesačne. Je vlastníkom
motorového vozidla, s ktorým sú spojené výdavky vo výške 50 € mesačne za PHM a poistenie vo výške
230,76 € ročne. Na stravu vynakladá mesačne 300 €.

3. Matka dosahuje priemerný príjem 1 300 € mesačne a poberá prídavok na dieťa (25,07 € mesačne).
Iný majetok nevlastní. Otec podľa matky prispel nad rámec výživného iba raz sumou 40 €. Na

preukázanie skutočností uvedených v návrhu matka predložila ako prílohy doklady o nákupe letnej
dovolenky, oblečenia, školských potrieb, potrieb pre psa, hokejovej výstroje, poplatkov hokejovému
klubu, voľnočasových aktivít, stravy, hračiek, hernej konzoly, elektrickej kolobežky, doklad o platbe úhrad
spojených s užívaním bytu, potvrdenie o návšteve školy, vstupenky do kina, zmluvu o spotrebiteľskom
úvere na nákup notebooku, faktúra za uskladnenie pupočníkovej krvi, doklad a úrazovom poistení,

faktúra za platbu telekomunikačných platieb, doklad o poistení motorového vozidla, výpis z účtov
vedených v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. za mesiac X/XXXX C. Y. C.. R.. B. H. X/
XXXX.Dodatočnedoložilavýpiszúčtuzaobdobieod30.6.2020do30.9.2020avýpiszlistuvlastníctva
ohľadom bytu, v ktorom býva spolu s maloletým.

4. Otec sa k návrhu na zvýšenie výživného vyjadril v podaní doručenom súdu 23. 10. 2020. V
ňom poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť si plní pravidelne a nad rámec výživného kupuje
maloletému darčeky na rôzne sviatky, ako oblečenie, knihy, hračky, pomôcky do školy. Dvakrát do
mesiaca maloletému dáva vreckové vo výške 10 € - 20 €. Počas styku s maloletým (každú druhu
nedeľu od 16.00 hod. do 18.00 hod.) absolvujú rôzne voľnočasové aktivity. Uvedené skutočnosti

preukazuje priloženými fotografiami. V súčasnosti má okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť
voči synovi E., nar. 1. 4. 2001, ktorý mu bol zverený do osobnej starostlivosti. Otec nosí dioptrické
okuliare, s čím má spojené výdavky. Jeho príjem pozostáva z mesačnej mzdy vo výške 560 - 640 €
od zamestnávateľa Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a. s. Banská Bystrica, závod Zvolen a z
výsluhového dôchodku vo výške 1 224,25 € mesačne. Z tohto príjmu hradí mesačné výdavky vo výške

1 025 € a 221,80 € ročné výdavky, ktoré podrobne rozpísal vo svojom podaní. (výživné na maloletého,
cestovnénákladydopráce,oblečenie,obuv,strava,hygiena,hypotéka,poistkanabyt,poistkynaJakuba
a na otca, úhrady spojené s užívaním bytu, členské príspevky a poistka na motocykel). Ďalšie náklady
sú spojené so starostlivosťou o Jakuba vo výške 400 € mesačne. Okrem trojizbového bytu nevlastní iný
majetok. Na maloletého je ochotný prispievať max. 180 € mesačne. Chce sa taktiež podieľať na jeho

výchove a výdavkoch na jeho potreby. Okrem výplatných pások predložil taktiež výpis z účtu za obdobie
1. 6. 2020 - 30. 9. 2020, vedený v SLSP a. s., rodný list a potvrdenie o návšteve strednej školy ohľadom
syna E., doklady o poistkách na byt (Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. a KOOPERATIVA poisťovňa a.
s. Vienna Insurance Group), doklady o životnom poistení, zmluva o splátkovom úvere (úver na bývanie),
osvedčenie o evidencii - časť II. k motocyklu, ktorého je vlastníkom.

5. Dňa 6. 10. 2020 bola súdu doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica
(ďalej len „ÚPSVaR“ alebo „kolízny opatrovník“) ktorou súdu oznámil, že navrhovateľka je poberateľkou
štátnych sociálnych dávok, a to prídavku na dieťa vo výške 24,95 € mesačne. Rovnú výšku prídavku
na dieťa poberá aj otec na syna E.. V správe z 30. 10. 2020 kolízny opatrovník uviedol, že sociálne

šetrenie bolo vykonané iba v domácnosti matky, kde sa potvrdili skutočnosti uvedené ohľadom výdavkov
na bývanie. U otca z dôvodu jeho neprítomnosti šetrenie nebolo realizované. Pokiaľ ide o návrh na
zvýšenie výživného, navrhuje mu vyhovieť s poukazom na zmenu pomerov na strane otca a maloletého.

6.Pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 3. 11. 2020 a 18. 11. 2020, sa z rodičov osobne zúčastnil iba otec,

ktorý uviedol, že matka E. H., ktorý mu je zverený do starostlivosti, platí druhý rodič výživné vo výške 30
€ mesačne. Pokiaľ ide o poistenie k bytu, ten si odkúpil do osobného vlastníctva, pretože pôvodne išlo o
mestský byt, ktorý musel mať povinne poistený. Na kúpu bytu si vzal hypotéku, kde bola požiadavka mať
byt poistený, preto ho dal opätovne poistiť. Doklad k poistkám na výzvu súdu predložil dodatočne. Najednotlivé položky uvedené vo výpise z účtu uviedol, že chodí nakupovať jeho 84 ročnej matke. Ďalšie
platby predstavovali vzájomné plnenia medzi kolegami, ktorí mu doniesli čučoriedky, resp. urobili nejaký
nákup, za čo im previedol peniaze. O tom, že maloletý sa aktívne venuje hokeju nevedel, pretože ho

matka o tom neinformovala. Od maloletého vie, že pre pandémiu už vyše tri mesiace nehrajú. Motorové
vozidlo nevlastní, ak ho potrebuje, tak si požičia od známych. Nevlastní žiadne zbierkové predmety
vyššej hodnoty, okrem pár mincí v hodnote za cca. 30 €. Na účte sporil peňažné prostriedky pre syna na
jeho svadbu, ktorý sa tento rok ženil, iné nasporené peniaze toho času nemá a na pojednávaní preukázal
zostatok na sporiacom účte vo výške 110,19 €. Pokiaľ ide o výdavky na PHM, ktoré platil z účtu, k tomu

uviedol, že mal požičané auto na zabezpečenie potrieb pre svadbu svojho syna.

7. Navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu, z ktorého bola ochotná ustúpiť, resp. ho modifikovať v tom
smere, že požaduje 250 € ako bežné výživné a 50 € na tvorbu úspor alebo 300 € ako bežné výživné
a 100 € na tvorbu úspor. Poukázala na to, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne
ona, preto by sa otec mal podieľať na výdavkoch vo vyššej miere. Otec má maloletého iba v čase

realizovaného styku, ktorý nie je upravený rozhodnutím súdu a je ponechaný na dohodu rodičov. Je v
možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého v požadovanom rozsahu.

8. Navrhovateľka dodatočne predložila potvrdenie o mzde, potvrdenie hokejového klubu o výške
výdavkov, výpis známok maloletého za posledný školský rok, vysvedčenia a pochvaly za dobrý prospech

v škole.

9. Naposledy bolo okresným súdom upravené výživné rozsudkom okresného č. k. XXP/XX/XXXX-XX
z 24. 6. 2014, ktorým bola schválená dohoda rodičov ohľadom výživného tak, že otec sa zaviazal
prispievaťnavýživumaloletéhosumou120€,splatnýmvopredkrukámmatkyvždydo20.dňavmesiaci.

10. Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX vyplýva, že v čase rozhodovania
o výživnom príjem otca predstavoval výsluhový dôchodok vo výške 1 169 €, býval v prenajatom
trojizbovom byte s mesačnými nákladmi 347 €, splátka úveru 190 € mesačne. V tom čase mal okrem
maloletého a Jakuba ďalšie dve vyživovacie povinnosti, k G. Z. C. V., ktorým prispieval na výživu 116

€ mesačne. Celkové náklady otec vyčíslil na sumu 1 007,25 € mesačne a 63 € ročne a na v tom čase
mal. E. predstavovali výdavky sumu 359,80 €. Navrhovateľka bola v tom čase zamestnaná s výškou
príjmu 780 € mesačne, bývala spolu s maloletým v prenajatom byte, ktorého náklady predstavovali
290 € mesačne, ďalšie náklady predstavovali náklady za materskú škôlku 125,50 €, uskladnenie
pupočníkovej krvi 60 € ročne, strava mimo škôlky 100 € mesačne, lieky-aerius a vitamíny 8 € mesačne,

hygienické potreby 23 € mesačne, oblečenie a obuv 30 € mesačne, hračky, knihy a pod. 15 € mesačne a
voľnočasové aktivity 10 € mesačne. Spolu s bývaním tak výdavky na maloletého tvorili 382,50 €. V tom
čase matka poberala prídavok vo výške 23,51 € a uplatňovala si daň. bonus vo výške 21,41 € mesačne.

11. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„ZKR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň
starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie

vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvojschopnostíavlôhdieťaťa,g)názordieťaťaajehomožnévystaveniekonfliktulojalityanáslednému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,

ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 ZKR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.14. Podľa § 62 ods. 4 ZKR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 ZKR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16.Podľa § 65 ods. 1 ZKR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods. 1 ZKR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 78 ods. 1 ZKR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Podľa § 78 ods. 3 ZKR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o

pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého
dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej

a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia
v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri
rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú
v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a

podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré
sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Súd je povinný prihliadať aj na vývoj
životných nákladov a pokiaľ ide o zmenu pomerov oproti pomerom, z ktorých súd vychádzal pri určovaní
výživného v čase vyhlásenia skoršieho rozsudku, je potrebné uviesť, že musí ísť o takú zmenu okolností,
ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi

v čase vyhlásenia rozsudku, pretože v danom prípade sa zasahuje neskorším rozsudkom do zásady
nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí súdov.

22. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane maloletého ako aj na strane oboch rodičov. U maloletého došlo k zmene v tom smere, že od

poslednej úpravy, kedy chodil do materskej školy, je t. č. už žiakom na prvom stupni základnej školy a
začalsavenovaťľadovémuhokejuakovoľnočasovejaktivite,sčímsúspojenézvýšenévýdavky,keďžev
prípade ľadového hokeja ide o pomerne nákladný šport. Matka preukázala prostredníctvom doloženého
potvrdenia od hokejového klubu P. R. V. Ž. X. P., že maloletý sa zúčastňuje tréningového procesu utorok,
štvrtok a sobotu po dobu 60 min. a v piatok po dobu 30 min. V súčasnosti tento tréningový proces

neprebieha vzhľadom na prijaté protiepidemiologické opatrenia. Posledný tréning bol realizovaný 23. 10.
2020. Tréningový proces prebieha momentálne prostredníctvom online tréningov. Z tých istých dôvodov
neprebiehajú víkendové zápasy, ktoré vzhľadom na náklady predstavovali sumu na jedno dieťa 20 - 30
€ za jeden zápas. Takýchto zápasov sa odohrá cca. 8 kôl za sezónu. V danom prípade je nepochybné,
že rozhodnutie o venovaní sa maloletého tak náročnému a nákladnému športu nie je bežnou vecou a

je potrebné na to súhlas oboch rodičov. Matka otcovi túto skutočnosť neoznámila, otec sa to dozvedel
od maloletého, napriek tomu otec vyjadril súhlas s tým, aby maloletý pokračoval a zároveň aj ochotu
podieľať sa na výdavkoch spojených s touto aktivitou. Otec si zároveň podal na okresný súd návrh na
úpravu styku, ktorý bol doposiaľ ponechaný na dohode rodičov, pretože v súčasnosti mu matka stykobmedzuje len v rozsahu každú druhú nedeľu dve hodiny, pritom obaja rodičia bývajú v jedom meste
vo vzdialenosti menšej ako jeden kilometer. V prípade vyhovenia jeho návrhu je otec ochotný podieľať
sa na výdavkoch, ktoré vzniknú nielen v prípade ľadového hokeja, ale aj nákladov, ktoré sú spojené s

účasťou na víkendových zápasoch.

23.Pokiaľ ide o výdavky na maloletého, ktoré vyčíslila matka, súd ich preverením zistil, že tieto výdavky
sú značné nadhodnotené a v deklarovanej výške neboli zo strany matky preukázané. V prípade
hokejovej výstroje matka uvádzala výdavky 500 € ročne. Z predložených dokladov vyplýva, že tieto

výdavky predstavovali sumu 312,75 €, t. j. 26 € mesačne. Spolu s poplatkami do hokejového klubu tak
výdavky na túto aktivitu predstavujú celkovo sumu cca. 70 € mesačne v prípade, že sa uskutočňujú
hokejové turnaje.

24. Maloletý sa počas školského roka stravuje v škole, kde sa poskytuje za každý obed dotácia 1,20 €,
teda výdavky matky na stravovanie maloletého sú minimálne a pokiaľ ide o stravovanie mimo školy, z

predložených výpisov z účtu nebolo ani za jeden mesiac preukázané, že by matka na stravu vynaložila
300 €. Pokiaľ ide o letnú dovolenku, z predložených dokladov vyplýva, že matka bola s maloletým na
dovolenke minulého roka, ktorá predstavovala celkovú sumu 328 € za maloletého, pričom stravovanie
bolo zabezpečené formou „all inclusive“. Iné výdavky v rámci dovolenky neboli preukázané, pričom je
potrebné zohľadniť, že táto dovolenka bola uskutočnená minulého roku, preto sa suma rozpočíta na

mesiace za obdobie dvoch rokov. Mesačné výdavky na letnú dovolenku tak predstavujú sumu 13,70
€. Ďalej matka preukázala, že bola s maloletým v mesiaci júl 2020 v kine, za čo vynaložila 14,70 €.
Za nevyhnutný výdavok súd nepovažoval ročný poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi vo výške
61 €, pretože súčasná legislatíva umožňuje darovanie pupočníkovej krvi bez akýchkoľvek poplatkov.
Rovnako za nevyhnutné výdavky nepovažuje okresný súd ani mesačné náklady na domáce zviera vo

výške 40 €, či poplatky spojené s hraním počítačových hier. Za tým účelom matka preukázala kúpu
hernej konzoly vo výške 301,14 € a herného počítača vo výške 1 052,40 € (s predĺženou trojročnou
zárukou, čo súd zohľadnil pri výpočte mesačných nákladov na jeho zakúpenie). Je nepochybné, že u
rovesníkov maloletého je zvýšený záujem aj na hrách tohto typu, súd však nepovažuje za nevyhnutné,
aby sa z výdavkov určených na úhradu základných životných potrieb uhrádzali výdavky spojené s

kúpou nadštandardnej výbavy, pričom počítačové hry sa dajú hrať na notebooku bez potreby vlastniť
hernú konzolu. Súd zvážil aj tú skutočnosť, že maloletý má povinnú školskú dochádzku a potrebuje
sa pravidelne pripravovať do školy a súčasne sa venuje tak časovo náročnej aktivite, akou je ľadový
hokej, na ktorý trénuje 4 až 5 dní v týždni. Po zohľadnení času potrebného na prípravu do školy a
prípravu na ľadový hokej súd nerozumie, kedy má maloletý čas na to, aby sa venoval počítačovým hrám,

či venčeniu psa. Okrem toho matka ďalej spomenula, že maloletý popri tom všetkom stíha chodiť na
ďalšie voľnočasové aktivity, akými sú kino, či rôzne výlety. Pri zvažovaní, ktoré z voľnočasových aktivít,
je možné považovať za nevyhnutné, je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, či maloletý dokáže popri
už iných aktivitách tieto reálne využívať a venovať sa im v rámci svojho voľného času. Z vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že s výnimkou ľadového hokeja, s ktorým dodatočne súhlasil aj

otec, nie je možné výdavky na ostatné voľnočasové aktivity považovať za primerané, odôvodené a
nevyhnutne potreby maloletého, ktoré by malo pokrývať výživné.

25. Ako ďalší príklad zbytočne vynaložených výdavkov súd poukazuje na kúpu elektrickej kolobežky.
Už popri tých aktivitách, ktoré maloletý má a pri súčasnom zakúpení bicykla, nepovažuje súd kúpu

elektrickej kolobežky za potrebnú aj vzhľadom na to, že jej využitie v mieste bydliska maloletého
je obmedzené vzhľadom na existenciu krátkeho úseku asfaltového cyklochodníka. Podľa súčasných
právnych predpisov elektrickú kolobežku môže po bežnej komunikácii viesť iba osoba staršia ako 15
rokov.

26. Matka v konaní nepreukázala ani vynaloženie nákladov na zdravotnú starostlivosť maloletého vo
výške 15 € mesačne. Výdavky na stravu pre maloletého mimo školského vyučovania boli preukázané len
vovýške50€mesačne.Nákladynaobuvaoblečeniemalsúdpreukázanévovýške9€mesačne,pričom
obzvlášť pri týchto výdavkoch zohľadňoval, že ide o jednorazové výdavky, ktoré sa nekupujú každý
mesiac, preto ich rozpočítal na obdobie jedného roka. Po zohľadnení všetkých výdavkov predstavuje

suma preukázaných výdavkov na maloletého 400 € mesačne.

27. Okresný súd vzhľadom na momentálne pomery rodičov a maloletého nepovažoval za potrebné
určovať výživné na tvorbu úspor, pretože už toho času od roku 2014 matka a pred rokov 2014 otecplatia maloletému poistenie na základe poistnej zmluvy uzatvorenej 1. 12. 2014, na ktorom sa tvoria aj
úspory (kapitálové životné poistenie). Z predložených dôkazov vyplýva, že matka žije vyšším životným
štandardom, čo vyplýva predovšetkým z dokladov preukazujúcich zaplatenie nie pre život nevyhnutných

potrieb (platby za telefón - vyšší paušál, internet v najvyššom možnom objeme, dovolenku, úrazové
poistenie pre seba a pre maloletého). Matka taktiež v konaní nepreukázala, na aký účel vzala úver,
ktorého mesačná splátka predstavuje 161 €. Poskytnutie úveru popri hypotéke a ďalšom úvere k
hypotékelennasvedčujúsprávnostizáveruovyššíchmajetkovýchpomerochmatky.Priemernýmesačný
príjem matky predstavuje spolu s ostatnými príplatkami sumu 1 318 €, ku ktorému je potrebné pripočítať

uplatnený daňový bonus vo výške 22,17 € a prídavok na dieťa vo výške 24,95 €. V porovnaní so
súčasnou životnou úrovňou otca nebol daný dôvod, aby popri bežnom výživnom súd určil aj povinnosť
otca prispievať výživným na tvorbu úspor.

28. V tejto súvislosti okresný poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. A.. Ú. XXX/XX
v ktorom vyslovil názor, že „...vychází ve svých úvahách z obecné lidské zkušenosti, podle níž zajištění

příliš velkými jistotami může vést u dětí ve svém důsledku k pravému opaku, a to k deformaci základních
životních hodnot. Vytvoření finančních rezerv, či úspor by tak mělo být v zásadě takové, aby dítě nepřišlo
o přirozenou životní motivaci nutící člověka drát se o svůj vlastní úspěch a místo v životě. Je zcela
pochopitelné, že by se měl rodič snažit být svému dítěti oporou, nicméně tato by se v konečném součtu
dober neměla stát pomyslnou duchovní žebráckou holí, odsuzující relativně mladého člověka k životu

odtrženého od reality. V souvislosti s uvedeným není od věci poukázat na obecně známé osudy lidí,
jež se dobrali svého blahobytu bez svého zásadního přičinění, a to ať již prostou výhrou v loterii, či
ztvárněním role dětské filmové hvězdy.“ Citovaná judikatúra je aplikovateľná aj na daný prípad, pretože
vychádzalazobdobnejprávnejúpravy,akojeobsiahnutávustanoveniachZKR.Maloletýsamomentálne
nenachádza v situácii, ktorá by odôvodňovala vytváranie úspor, pretože jeho potreby sú uspokojované

nadštandardne a jeho životná úroveň je rovnaká ako životná úroveň oboch jeho rodičov.

29. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, od poslednej úpravy sa príjem otca zvýšil, pretože popri
výsluhovom dôchodku poberá riadny príjem zo zamestnania v priemernej výške 621,60 €, celkový príjem
tak predstavuje 1 845,85 €. Na druhej strane otec má výdavky spojené so starostlivosťou o svojho syna

E., o ktorého sa osobne stará. Tieto výdavky však nemôže znášať sám, pretože v rovnakom rozsahu sa
na výdavkoch je povinný podieľať aj druhý rodič, od ktorého otec poberá výživné v minimálnej výške 30
€ mesačne. Podľa vlastného vyjadrenia otec nepožiadal o zvýšenie tohto výživného napriek tomu, že
má vedomosť, že matka Jakuba pracuje a má príjem. Z tohto dôvodu súd mohol zohľadniť iba výdavky
na Jakuba v rozsahu 1 z vyčíslených výdavkov. V porovnaní s matkou tak otec pri porovnaní výšky

príjmov dosahuje vyššiu životnú úroveň ako matka. V porovnaní s matkou má však otec dve vyživovacie
povinnosti,pričomosynaE.saosobnestará.Sprihliadnutímnatietoskutočnostiježivotnáúroveňoboch
rodičov takmer na rovnakej úrovni. Vzhľadom na to, že otec bol schopný si sporiť popri súčasnom príjme
a deklarovaných výdavkoch, súd mal preukázané, že pri súčasnej výške jeho preukázaných výdavkov a
príjmov, je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť pre maloletého vyššie výživné. Okresný súd taktiež

nemohol prehliadnuť tú skutočnosť, že otec maloletému pravidelne prispieva aj nad rámec bežného
výživného, či už vreckovým v rôznej výške alebo zakúpením oblečenia a hračiek. Ani z predložených
fotografií otcom nevyplýva, že by ten žil nadštandardným spôsobom života. Zariadenie domácnosti je na
štandardnej úrovni. Súd tieto skutočnosti zohľadnil pri určení celkovej výšky výživného. V neposlednom
radesúdpoukazujenapodanýnávrhnaúpravustyku,ktorýsadoposiaľrealizovallennazákladedohody

rodičov, pričom matka v konaní nevyvrátila tvrdenia otca o tom, že styk s maloletým mu obmedzuje
len na každú druhú nedeľu, pričom súd na takéto obmedzenie nevzhliadol žiaden dôvod. Aj samotnou
úpravou rozšíreného styku otec prevezme časť nákladov, ktoré doposiaľ znášala matka. Preto argument
matky, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje len ona, nepovažuje za dôvodný aj vzhľadom
na to, že s otcom sa môže kedykoľvek dohodnúť o väčšom rozsahu styku s maloletým.

30. Okresný súd s prihliadnutím na výšku preukázaných výdavkov maloletého a zmenu pomerov, ktorá
nastala od poslednej úpravy výživného, návrh na zvýšenie výživného považoval za čiastočne dôvodný,
a preto zvýšil výživné na sumu 250 €, čo predstavuje viac ako 100 % zvýšenie oproti poslednej úprave
(120 €), pričom takáto výška výživného odzrkadľuje životnú úroveň otca, ktorú má maloletý nárok

zdieľať v rovnakom rozsahu. Zároveň táto suma výživného pokryje viac ako polovicu preukázaných
výdavkov na oprávnené potreby maloletého. Matka požadovala výživné zvýšiť od podania návrhu, z
tohto dôvodu súd jej návrhu vyhovel a výživné zvýšil spätne od mesiaca (9/2020), v ktorom bol návrh
na zvýšenie výživného podaný. Z tohto dôvodu vznikol nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie9/2020 - 11/2020, za ktoré mal otec uhradiť výživné v celkovej výške 750 € (3 x 250 €). Od tejto sumy bol
povinný okresný súd odpočítať doposiaľ realizované plnenia zo strany otca, ktoré boli v priebehu konania
preukázané a ktoré neboli sporné, keďže otec si plnil vyživovaciu povinnosť, a to 360 €. Po započítaní

týchto súm vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie v sume 390 €. Okresný súd preto
zaviazal otca uhradiť dlžné výživné v uvedenej výške v mesačných splátkach 30 € splatných spolu s
bežným výživným po hrozbou straty výhody splátok s nezaplatením čo i len jednej splátky v stanovenej
lehote.

31. Týmto rozhodnutím zároveň dochádza k zmene rozsudku okresného súdu č. k. XXP/XX/XXXX-XX
z 24. 6. 2014, ktorým bolo naposledy upravené výživné otca vo vzťahu k maloletému.

32. Podľa § 52 CMP, z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok
na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady
trov konania niektorému z účastníkov konania, ani žiaden z účastníkov konania náhradu trov konania
nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia
Okresnému súdu Žiar nad Hronom. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov ďalej len „CSP“) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.