Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Er/1150/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206209851
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4206209851.3

Uznesenie

Okresný súd Komárno, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
Bratislave, Pribinova 25, Bratislava, v konaní zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnému: Q. Q., G.. XX.X.XXXX, Z. U. XX, C., U. A., o vymoženie 724,96,- eur s prísl.
a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a.

II. Súd exekúciu sp. zn. 8Er/1150/2006 vedenú u súdneho exekútora JUDr. Soni Stodolovej pod
EX 1961/2006 v y h l a s u j z a n e p r í p u s t n úa konanie z a s t a v u j e .

III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 130,67 eur.

IV. Súd oprávnenému ukladá povinnosť z a p l a t i ť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi v
sume 130,67 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno vydal dňa 26.9.2006 poverenie č. 5401 014822 v konaní vedenom pod sp.
zn. 8Er/1150/2006 pre súdneho exekútora JUDr. Soňu Stodolovú. Exekučné konanie sa uskutočňuje
na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., vydaný v Bratislave dňa 24.4.2006 pod sp. zn. SR 1147/06.

Dňa8.9.2009predložiloprávnenýtunajšiemusúdunávrhnazmenusúdnehoexekútoraažiadal,abysúd
poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad Záhradnícka
č. 60, Bratislava. Pôvodný súdny exekútor vo vyjadrení uviedol, že s navrhovanou zmenou exekútora
nesúhlasí, pretože v tomto štádiu konania sa javí ako neefektívna, neúčelná a nehospodárna. Uplatnil

si náhradu trov exekúcie v sume 235,20 eur. Súd uznesením č.k. 8Er/1150/2006-18 zo dňa 25.5.2010
návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého. Dňa 8.6.2010 doručil súdny exekútor v lehote (uznesenie č.k. 8Er/1150/2006-18
prevzal dňa 4.6.2010) odvolanie, v ktorom sa odvolal proti uzneseniu a žiadal, aby súd rozhodol o
doterajších trovách súdneho exekútora. Predmetné uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
Nakoľko proti rozhodnutiu o zmene exekútora, odvolanie nie je prípustné, v zmysle § 374 ods. 4 OSP

rozhodoval o zmene súdneho exekútora opätovne sudca.

Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníkaalebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod,
pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na to, že exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, súd preskúmal návrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluvu o úvere č. 4072439 zo dňa 4.10.2005 uzavretú medzi

oprávneným a povinným vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru /ďalej len „všeobecné
podmienky“/ a zistil nasledovné skutočnosti: Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 4.10.2005 zmluvu o
úvere. Veriteľ (oprávnený) sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinný) úver v sume 12.000,-Sk a dlžník sa
zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v celkovej výške 21.600,- Sk v počte
10 mesačných splátok po 2.160,- Sk. Výška RPMN v zmluve uvedená nebola. Súčasťou zmluvy o úvere

súajVšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru,ktorévčlánku17obsahujúrozhodcovskúdoložku.Podľa
nej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,

ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských v zmysle Občianskeho zákonníka je
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je
to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla
vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv

alebo ich zmeny. Súd má z predložených dokladov za preukázané, že súčasťou zmluvy o úvere boli
bez pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že
zmluvy o úvere neuzatvára oprávnený priamo s dlžníkmi on sám, ale uzatvárajú ich ním splnomocnení
zástupcovia (mandatári) na predtlačených vzoroch úverových zmlúv. Z výpisu z Obchodného registra

SRtiežvyplýva,žeoprávnenýmávpredmetesvojhopodnikaniaposkytovanieúverov.Podľapredmetnej
zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá bola podkladom pre rozhodcovský
rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekonáv rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver v celkovej výške
12.000,- Sk a dlžník sa zaviazal celkovo zaplatiť čiastku 21.600,- Sk. Súd preto dospel k záveru, že daný
právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha

plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c). Pre vyvodenie takýchto
záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými
prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho

zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie
spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.

Súd zo všeobecných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy, zistil, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná
podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 O.z. Táto doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania
sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a

nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 4 O.z. neplatná.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 stanovil demonštratívnym spôsobom podmienky uvedené v
spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa považujú za neprijateľné. To znamená, že aj iné dojednania

dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktoré nie sú v zákone výslovne uvedené, môžu byť
považované za neprijateľné zmluvné podmienky.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z.z. zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z.z. v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,

ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej
rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zamietne žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. prebiehajúcu exekúciu zastaví v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Je síce pravdou, že rozhodcovská doložka
dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne,
pretože je obmedzené iba do do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský
súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov

je to výlučne veriteľ(oprávnený), kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi (povinnému). Ak si
veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo
do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi
neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky
núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť
samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej doložky, pretože alternatíva riešenia sporov pred
rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená v adhéznej zmluve v rámci Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru.

Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný
titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo
predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Ak neexistuje rozhodcovský
rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom z hľadiska formálneho aj z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto súd rozhodol tak, že

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 Ex. poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže

uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších
predpisov.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške
235,20 eur spolu s DPH.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a písm. b) vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych

exekútorov sa odmena pri zastavení exekúcie za výkon exekučnej činnosti určuje podľa počtu hodín
účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.Podľa § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. základná hodinová sadzba je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj
začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhl. č. 288/1995 Z.z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti
je 3,32 eur (100,- Sk).

Po nahliadnutí do časovej špecifikácie trov exekúcie súd zistil, že súdny exekútor si sumu 99,60 eur

(15 začatých hodín) nevyúčtoval v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky. Súd
nepovažoval súd tieto náklady za účelne vynaložené trovy exekúcie, preto ich súd súdnemu exekútorovi
priznal iba sčasti. Súd bol toho názoru, že exekútor účelne vynaložil 4 hodiny (3 celé a 1 začatá hodina),
a to konkrétne za:
- prevzatie návrhu a jeho prekontrolovanie - 40 min
- vypracovanie výzvy povinnému na vyhlásenie o majetku - 30 min

- vypracovanie prihlásenia pohľadávky do dražby nehnuteľnosti - 40 min
- vyhotovenie predvolania povinnému na dobrovoľné splnenie povinnosti - 20 min
- vypracovanie správy o stave exekúcie - 45 min
- vypracovanie prihlásenia pohľadávky do dražby nehnuteľnosti - 40 min
V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 48/2008 zo dňa 28.10.2008, rozhodujúcim

kritériom pre určenie odmeny súdneho exekútora je počet hodín účelne vynaložených na exekúciu,
a to na úkony bezprostredne smerujúce k účelnému vymáhaniu nároku. Náhrada za administratívne
práce je pritom v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd
exekútorovi nepriznal odmenu za čas vypracovania žiadosti o udelenie poverenia, za čas vypracovania
upovedomenia o začatí exekúcie, za čas vypracovania exekučných príkazov, za čas vypracovania

upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie a za čas vypracovania príkazov na začatie exekúcie,
pretože získanie poverenia na vykonanie exekúcie odmeňované paušálnou sumou v sebe zahŕňa aj
vypracovanie žiadosti a doručenie upovedomení, exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie
odmeňované paušálnou sumou v sebe zahŕňa aj ich vypracovanie, odmena by tak súdnemu exekútorovi
bola priznaná duplicitne. Súd ďalej exekútorovi nepriznal odmenu za čas vynaložený na vyúčtovanie

trov exekúcie, pretože exekútor je v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti anie je to úkon, ktorý smeruje bezprostredne k účelnému
vymáhaniu nároku.

Súd na základe toho priznal exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14

ods. 1 a 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. vo výške 4 x 6,64 eur, teda 26,56 eur, čo činí 31,87 eur vrátane DPH.

Podľa§15ods.1 vyhl.č.288/1995Z.z.sústanovenéúkonyodmeňovanépaušálnousumou.Tusisúdny
exekútor uplatnil celkovú sumu 69,72 eur (získanie poverenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie
2x - Študentský servis spol. s r.o., XAWAX personální servis s.r.o., doručenie upovedomenia o začatí

exekúcie, doručenie exekučného príkazu 3x - Študentský servis spol. s r.o., XAWAX personální servis
s.r.o., doručenia upovedomenia o spôsobe exekúcie, zisťovanie majetku povinného 2x - DI, kataster,
zisťovanie účtu povinného 1x - VZP a.s., zisťovanie bydliska povinného 3x - OO PZ Kolárovo, mesto
Kolárovo, REGOB, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 7x). Súd exekútorovi nepriznal odmenu za 1x
doručovanie exekučného príkazu, nakoľko v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky sa odmeňuje iba doručenie

úkonu a nie každé doručovanie Z gramatického výkladu i z obsahu § 15 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že ak
by bolo zámerom zákonodarcu priznať paušálne odmeny za viacnásobné doručovanie listín v zmysle
§ 15 ods. 1 písm. b) - f) vyhlášky, použil by pojem „každé“ tak, ako to urobil v písm. g) -j) § 15 ods. 1
vyhlášky.Súdnyexekútornešpecifikoval,akéexekučnépríkazybolidoručované,poprevereníspisubolo
zistené, že exekútor doručoval 2 exekučné príkazy na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy. Ďalej súd

nepriznáva 3x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, pretože súdny exekútor nešpecifikoval konkrétnejšie
tieto úkony a súd podľa spisu exekútora zistil, že exekútor urobil doraz na Sociálnu poisťovňu za účelom
zistenia platiteľa mzdy celkom 4x. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony odmeňované
paušálnou sumou vo výške 56,44 eur, čo predstavuje sumu 67,73 eur vrátane DPH.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 cit. Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.Trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov vyčíslil súdny exekútor sumou 28,15 eur titulom poštovných nákladov. Súd nepriznal

súdnemu exekútorovi titulom poštovného také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi
vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli
aj v súvislosti s iným exekučným konaním (poštovné za doručovanie takých listín, ku ktorým je
doručenka pripojená v inom exekučnom spise). Súd priznal exekútorovi hotové výdavky za doručenie:
5x upovedomenia, 4x oprava upovedomenia, 3x exekučného príkazu, 2x upovedomenie o spôsobe,

4x exekučného príkazu zrážkami zo mzdy a 2x prihlásenie pohľadávky do dražby(z toho doručenie do
vlastných rúk 10x po 44,- Sk, obyčajné doručenie 10x po 34,- Sk),čo predstavuje sumu 25,89 eur, po
započítaní DPH 31,07 eur.

Celkovo predstavujú trovy exekúcie spolu sumu vo výške 130,67 eur a na ich úhradu zaviazal
oprávneného, nakoľko v zmysle § 203 ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekučný súd je toho
názoru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a to tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že ak
neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc pritom z citovaných ustanovení zákonov,
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods.2 O.s.p.).
ProtivýrokuII.,III.aIV.možnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručenianatunajšomsúde.Vodvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci