Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Brišková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoPr/3/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520200532
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2520200532.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v spore žalobcu: Slovenské národné divadlo,
Pribinova 17, Bratislava, IČO: 00 164 763, zastúpeného: Fons iuris s.r.o., Kominárska 2,4, Bratislava,
IČO: 47 240 318, proti žalovanému: G. D., nar. XX. U. XXXX, trvalý pobyt T. XXX/XX, O., adresa
na doručovanie S. XXX, T. E., o 7.692 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany zo dňa 24. novembra 2021 č. k. 20Cpr/12/2020-107, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a.
II. Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 7.692 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.692 eur od 28. apríla 2019
do zaplatenia (I.) a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100
% (II.). Rozhodnutie odôvodnil ust. § 178 ods. 1, § 179 ods. 1, § 186 ods. 1 a 2, § 191 ods. 1 až 3
ZP (Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), § 517 ods. 2 O. z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
omeškania, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení
neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný
ako zamestnanec spôsobil žalobcovi škodu vo výške 7.692 eur, a to zničením zapožičaného kontrabasu
jeho neopatrnou manipuláciou. Žalovaný svoj záväzok voči zamestnávateľovi písomne uznal v súlade
s § 191 ods. 3 ZP, pričom svoj dlh neuhradil. Žalovaný nerozporoval uplatňovanú sumu, k žalobe a
jej prílohám sa nevyjadril. Žalobca si dôvodne uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po
dni, kedy mal na základe výzvy žalovaný náhradu škody uhradiť (od uplynutia lehoty určenej vo výzve
po neprevzatí zásielky žalovaným, t. j. od 28.04.2019). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej
inštancie odôvodnil úspechom žalobcu v plnom rozsahu, v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho zrušenie a zastavenie konania,
alternatívne navrhol vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie mu riadne nedoručil žalobu
s prílohami, predvolanie na pojednávanie a ani iné písomnosti, ktoré mu mali byť doručené. Nemal
vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu ani nemohol uplatňovať prostriedky
procesnej obrany a prostriedky procesného útoku. O tomto súdnom konaní a o tom, že už bolo
rozhodnuté vo veci samej, sa dozvedel od pracovníka žalobcu, ktorý ho telefonicky kontaktoval za
účelom zistenia, či dobrovoľne uhradí judikovanú pohľadávku. Následne osobne navštívil súd, aby
si prevzal súdne rozhodnutie. Žalovaný ďalej namietal, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz abol oddlžený. Oznámenie o vyhlásení konkurzu na jeho majetok a o jeho oddlžení bolo zverejnené v
obchodnom vestníku dňa 17.5.2021, pričom právne účinky nastali dňa 18.5.2021, čo je tzv. rozhodujúci
deň. Žalobcom uplatňovaná pohľadávka, vychádzajúc z jeho tvrdení v tomto konaní, mala nepochybne
vzniknúť pred uvedeným dátumom resp. pred rozhodujúcim dňom, čo napokon potvrdzuje aj dátum
podania žaloby, ktorý bol už v roku 2020. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobcom
uplatňovaná pohľadávka podlieha konkurzu a môže byť uspokojená len v konkurze vyhlásenom na
jeho majetok. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie konanie v tejto veci zastaviť bez toho, aby
meritórne rozhodol.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Namietal
oneskorenosť podania odvolania. Všetky písomnosti boli žalovanému doručované v súlade so zákonom.
Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola žalovanému doručovaná postupom podľa § 116 ods. 1,2
CSP (najskôr na adresu evidovanú v registri obyvateľov, avšak bezvýsledne a následne boli vykonané
všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného). Oznámenie o podanej žalobe bolo
zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žaloba sa potom považuje za doručenú
žalovanému po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia. Ostatné písomnosti doručoval súd postupom podľa
§ 106 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. na adresu trvalého bydliska žalovaného (žiadnu inú adresu neuviedol).
Skutočnosť, že žalovaný sa na uvedenej adrese nezdržiaval alebo nepreberal písomnosti, neznamená
nesprávny procesný postup súdu. Pohľadávka žalobcu je pritom pracovnoprávnym nárokom, preto patrí
medzi nedotknuté pohľadávky podľa § 166c ods. 1 zákona o konkurze. Súd prvej inštancie nebol tak
povinný zastaviť konanie podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze.
4. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie 20. júla 2022 zobral žalobu v celom rozsahu späť a
navrhol konanie zastaviť. Žalovaný vo forme notárskej zápisnice dňa 13. júna 2022 uznal svoj záväzok
voči žalobcovi a zaviazal sa ho splácať. O náhrade trov konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadny z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov (zastavenie konania zavinil žalovaný a náhrada trov je konania
je obsahom uznania dlhu).
5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal žalovaný proti rozhodnutiu, proti ktorému je síce prípustné
odvolanie podľa § 355 ods. 1 CSP, prejednal vec bez pojednávania, pretože nešlo o vec samú, ale o
prípad nemožnosti prejednania odvolania vecne, z dôvodu jeho oneskoreného podania.
6. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.
7. Podľa § 386 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
8. Žalovanému ako strane konania prislúchalo právo napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie
odvolaním. Súčasne však musela byť splnená (okrem prípustnosti odvolania) aj ďalšia zákonná
podmienka, a to, že odvolanie bolo podané včas, teda v zákonom stanovenej lehote.
9. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol
žalovanému doručený dňa 31. decembra 2021 (vrátenie nedoručenej zásielky súdu č. l. 112), fikciou
doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP, podľa ktorého ustanovenia ak nemožno doručiť písomnosť na adresu
podľa§106,písomnosťsapovažujedňomvrátenianedoručenejzásielkysúduzadoručenú,atoajvtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie a podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP súd doručuje písomnosti fyzickej osobe
na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, v danom prípade na adresu žalovaného
evidovanú v registri obyvateľov SR, a to Železničiarska 107/21, Galanta. Zákonná pätnásťdňová lehota
na podanie odvolania žalovanému preto uplynula dňom 17. januára 2022. Z dôvodu, že odvolanie,
ktoré žalovaný vyhotovil 6. apríla 2022, bolo doručené súdu prvej inštancie až dňa 7. apríla 2022, bolo
podané zjavne po uplynutí zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania. Takéto
odvolanie bolo preto oneskoreným. Opätovné doručenie súdneho rozhodnutia žalovanému, nemalo
vplyv na vyššie uvedené právne následky, ktoré nastali zo zákona. Žalovaný oznámil súdu adresu na
doručovanie až 30.3.2022 (č. l. 114). Späťvzatie žaloby po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
(uplynutím odvolacej lehoty stranám konania) taktiež nebolo možné.10. Odvolaciemu súdu nezostával iný postup, než oneskorené odvolanie žalovaného odmietnuť a v
odvolacom konaní sa z tohto dôvodu nebolo možné zaoberať odvolaním vecne, teda tvrdeniami a
námietkami žalovaného v odvolaní.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 256 ods. 1 CSP a článkom 4 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto postupu je skutočnosť, že
Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v
prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Ustanovenie § 396 ods. 1 CSP odkazuje na použitie ustanovení
o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Preto bolo potrebné rozhodnúť o trovách odvolacieho
konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje právnu vec svojou povahou najbližšiu
odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací súd
rozhodoval vecne (na základe meritórneho prieskumu), a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany
sporu, ktorá podala odvolanie oneskorene. Žalobcovi tak voči žalovanému vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na návrh žalobcu na rozhodnutie o náhrade trov
konania, v priebehu odvolacieho konania, žalobcovi nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.
12. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.