Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205116
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8122205116.1

Uznesenie

Okresný súd v Prešove v právnej veci žalobcu: O. D. I., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXX/X, XXX XX U.,
právne zastúpený JUDr. Michal Kizák, advokát, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 52 650
880 proti žalovanému: K. T., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXXX/X, XXX XX N., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXXXX, k.

ú. N., obec N., okres N. a to byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu s. č. XXXX, vchod
č. XX, ktorý je postavený na pozemku parcela P. J. Č.. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere
1.068 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach bytového domu, spoločných
zariadeniachbytovéhodomuanapríslušenstvevoveľkosti61/6784kcelku,atopreviesťnatretieosoby,
prenajať tretím osobám, založiť alebo zaťažiť právami tretích osôb, a to až do právoplatnosti rozhodnutia
súdu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 31.05.2022 podal žalobca na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, a to, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou bližšie
špecifikovanou vo výroku tohto uznesenia, a to previesť ju na tretie osoby, prenajať tretím osobám,
založiť alebo zaťažiť právami tretích osôb, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
Rovnakým podaním žalobca podal na súd žalobu o určenie, že vo výroku špecifikovaná nehnuteľnosť

patrí do dedičstva po T. I., R.. XX.XX.XXXX, U.. XX.XX.XXXX, R. D. K. XX, XXX XX N..

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že strany sporu sú sestry a zároveň dcéry T.U. I., R.. XX.XX.XXXX, U..
XX.XX.XXXX, R. D. K. XX, XXX XX N. (ďalej len „poručiteľka“). Počnúc dňom 08.01.2020 je žalovaná
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu (ďalej len „byt“), pričom tento byt
obdržala od poručiteľky na základe darovacej zmluvy uzavretej krátko pred koncom roku 2019. Pár

dní po smrti poručiteľky žalovaná žalobkyni oznámila, že v nadchádzajúcom dedičskom konaní po
poručiteľke sa ako majetok nebude prejednávať byt, pretože jeho výlučnou vlastníčkou poručiteľka už
v čase svojej smrti nebola. Až do tohto momentu, žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť o tom, že byt,
v ktorom poručiteľka žila a v ktorom žalobkyňa poručiteľku spoločne so svojim manželom a deťmi
pravidelne navštevovala, odo dňa 08.01.2020 nepatrí poručiteľke, ale žalovanej. Žalobkyňa je bez
akýchkoľvek pochybností presvedčená o tom, že poručiteľka by dobrovoľne a za obvyklých okolností

nikdy bezodplatne nepreviedla vlastníctvo k bytu len na jednu zo svojich dcér. Poručiteľka žila po
smrti svojho manžela (otca strán sporu) od roku 2016 v byte sama, pričom počas tohto obdobia (tzn.
nielen od smrti manžela poručiteľky) ju pravidelne navštevovala tak žalovaná so svojom rodinou, ako aj
žalobkyňa so svojou rodinou. Poručiteľka sa nikdy počas predmetných návštev ani mimo nich nikomu
ani len náznakom nezmienila o tom, aby mala vôľu prenechať svoj majetok len jednej zo svojich dcér.
Poručiteľkamalarovnakoradaobesvojedcéry,akoajmanželažalobkyneabývaléhomanželažalovanej

i svoje vnúčatá, preto si žalobkyňa nevie vysvetliť, prečo by sa poručiteľka náhle dva roky pred svojou
smrťou a bez akéhokoľvek rozumného dôvodu rozhodla darovať de facto celý svoj majetok len jednejzo svojich dcér. Žalobkyňa má za to, že poručiteľka nedarovala byt žalovanej dobrovoľne, ale stalo
sa tak pod psychickým nátlakom zo strany žalovanej a navyše tiež v rozpore s dobrými mravmi. Ako
psychický nátlak na poručiteľku zo strany žalovanej vníma žalobkyňa to, že po smrti manžela poručiteľky

sa žalovaná voči poručiteľke začala správať menej úctivo a miestami až agresívne a ponižujúco, čo
vyústilo to až k tomu, že poručiteľka krátko pred svojou smrťou pred žalobkyňou a jej manželom plakala a
prosilajuoto,abyknejjejsestra(žalovaná)užviacnechodila.Žalobkyňajevtejtospojitostipresvedčená
o tom, že presne takto direktívne a „nanútene“ s najväčšou pravdepodobnosťou došlo aj k prevodu
vlastníckeho práva k bytu zo strany poručiteľky na žalovanú, tzn. bez toho, aby to bolo skutočnou

slobodnou vôľou poručiteľky. Za rozpor s dobrými mravmi žalobkyňa v danom prípade považuje to, že
žalobkyňa so svojou rodinou prišla pri výbuchu bytovky na K. B. C. N. dňa 06.12.2019 o bývanie a všetky
svoje osobné veci, a preto si žalobkyňa s rodinou musela urýchlene hľadať náhradné bývanie, s tým,
že žalovaná t. č. žalobkyni viackrát „naznačila“ obavu žalovanej z toho, že poručiteľka daruje svoj byt
žalobkyni, ktorá o byt prišla pri výbuchu. Žalobkyňa však poručiteľku o jej byt nikdy nepožiadala a našla
si iné bývanie. Práve v tom čase (tzn. v čase krátko po výbuchu bytového domu) muselo dôjsť k podpisu

darovacej zmluvy medzi poručiteľkou a žalovanou, čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože
jednak bola žalobkyňa t. č. v tragickej životnej situácii a ak by poručiteľka naozaj chcela v tom čase
„vyporiadavať“ svoj majetok, žalobkyňu by v takejto jej tragickej životnej situácii nikdy neopomenula a
za ďalšie, žalovaná mala plnohodnotne zabezpečené svoje vlastné bývanie v jej vlastnom byte na I. B.
Č.. X C. N.Š.. Žalobkyňa zároveň uvádza, že poručiteľke bola v roku 2018 diagnostikovaná rakovina

žlčníka, s tým, že poručiteľka rakovine žlčníka napokon dňa 20.05.2022 aj podľahla. Z toho je zrejmé, že
k prevodu vlastníckeho práva k bytu zo strany poručiteľky v prospech žalovanej došlo v relatívne krátkom
období (z pohľadu veku poručiteľky) po diagnostikovaní rakoviny žlčníka u poručiteľky, čo tiež svedčí
o tom, za akých rozporuplných podmienok k prevodu vlastníckeho práva k bytu došlo. Vzhľadom na
vyššie uvedené má žalobkyňa za to, že darovacia zmluva medzi poručiteľkou a žalovanou, predmetom

ktorej bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k bytu zo strany poručiteľky v prospech žalovanej, je
absolútne neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. a
to pre absenciu slobodnej a vážnej vôle poručiteľky a pre uskutočnenie tohto právneho úkonu v rozpore
s dobrými mravmi. Uzavretím darovacej zmluvy medzi poručiteľkou a žalovanou došlo k tomu, že v
nadchádzajúcom dedičskom konaní po poručiteľke nebude predmetný byt predmetom vyporiadavania

majetku po poručiteľke.

3. Úmrtím poručiteľky došlo súčasne k zániku vecného bremena v podobe práva doživotného bývania v
prospech poručiteľky, ktoré na byte viazlo. Žalobkyňa navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie, pretože
má za to, že súčasnosti už nič nebráni žalovanej k tomu, aby byt previedla (či už odplatne alebo

bezodplatne) na tretie osoby, alebo aby byt prenajala tretím osobám, alebo aby byt zaťažila napríklad
záložným právom banky a vzala si naň úver, pôžičku a pod. Ak žalovaná počas tohto súdneho
konania uskutoční niektorý z právnych úkonov v zmysle vyššie uvedeného, závažným spôsobom tým
zasiahne do práv a oprávnených záujmov žalobkyne, ktorá považuje darovaciu zmluvu uzavretú medzi
poručiteľkou a žalovanou za absolútne neplatný právny úkon. Akýmkoľvek prevodom vlastníckeho práva

k bytu na tretie osoby či akýmkoľvek iným disponovaním s týmto bytom dôjde obratom k hrubému
zásahu do vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva k bytu žalobkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti žalobkyňa navrhuje, aby súd neodkladnému opatreniu vyhovel.

4. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím konania,

počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcichdôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do
24 hodín od doručenia návrhu.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

15. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

17. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne
upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch, keď strana sporu podávajúca návrh na takéto
rozhodnutieosvedčínaliehavosťpotrebytakéhotopostupuodrážajúcunemožnosťvyčkaťdokonečného
rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia.

18. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý slúži na dočasné zabezpečenie
ochrany porušených alebo ohrozených práv sporových strán do času definitívnej právnej ochrany.
Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie.

19. V prejednávanej veci žalobca opisom skutkových okolností a predloženými listinami osvedčil
potrebu dočasnej úpravy pomerov. Z obsahu spisu je nesporné, že je potrebné priznať žalobcovi
právnu ochranu a dočasne upraviť pomery strán tak, aby sa počas trvania súdneho sporu vlastnícky
režim k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania nezmenil. Žalovanému by v prípade nenariadenia
neodkladného opatrenia ešte pred skončením predmetného sporu nič nebránilo previesť alebo zaťažiť

dotknutú nehnuteľnosť, ktorej sa súdny spor týka. Nariadenie neodkladného opatrenia má teda za
cieľ, aby sa spor vo veci samej (v ktorom žalobca môže, ale i nemusí byť úspešný), vyriešil medzi
pôvodnými stranami sporu, a aby nebol realizovaný eventuálny prevod vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti na ďalšie osoby, alebo aby nedošlo k inému faktickému alebo právnemu zaťaženiu tejto
nehnuteľnosti.Akbytakátookolnosťnastala,došlobykvýraznémuzhoršeniuprávneho(aleifaktického)

postavenia žalobcu v spore vo veci samej, prípadne, k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by
bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami.

20. Súd pri rozhodovaní tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv účastníkov konania vyvolané
nariadením neodkladného opatrenia. Ak žalovaný nemá úmysel predmetnú nehnuteľnosť previesť

na inú osobu, resp. iným spôsobom s ňou nakladať, zásah do jeho vlastníckeho práva v podobe
zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaného. Ak
naopak žalovaný má úmysel túto nehnuteľnosť scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba
ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Za daných okolností sapreto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobcom môže splniť svoj zákonný
účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej,
ktorých pravdepodobnosť žalobca osvedčil. Pokiaľ žalovaný nemá záujem prevádzať, či inak nakladať s

nehnuteľnosťou, vydanie neodkladného opatrenia ho v podstate nijakým spôsobom neobmedzí. Avšak
pre hospodárnosť súdneho konania o neúčinnosť právneho úkonu a o zaplatenie peňažnej náhrady je
potrebné, aby bol zachovaný okruh účastníkov v konaní; prípadným reťazením zmlúv a zmenou okruhu
účastníkov v konaní by sa súdne konanie predĺžilo. Zákaz dispozície s nehnuteľnosťami má v tomto
význame aj preventívny účinok.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené tak súd návrhu na neodkladné opatrenie v celom rozsahu vyhovel a
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).