Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. august 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119204138
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8119204138.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: N. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Š. A. XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Milan Szöllössy, advokát, IČO:
35570661, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zast.: KOOPERATIVA POISŤOVŇA, a.s
Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, o náhradu
škody z ublíženia na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 862 € od
02.02.2021 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Ia. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2 862 € zamieta.
Ib. V konaní o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie
o výške týchto trov.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 33 400
€, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IIa. V prevyšujúcej časti žalobu o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia zamieta.
IIb. V konaní o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie
o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 10C/9/2019-193 zo dňa 03.12.2020 takto rozhodol:
I. Pripúšťa zmenu žaloby tak, že žalobca si uplatňuje odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
aj za položku 298a - zúženie hrtanu ľahkého stupňa per analogiam v zmysle Prílohy 1, časti II. Sadzby
bodového hodnotenia za SSU zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia v počte bodov 150 a sume 2862 €.

II. Konanie zastavuje v časti prevyšujúcej zaplatenie
O sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 60102 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 %
ročne z tejto sumy od 09.01.2019 až do zaplatenia,
O vyčísleného úroku z omeškania v sume 976,69 €,
O zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 55666 €.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 60102 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 57240 € od 09.01.2019 až do zaplatenia,
a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.IIIa. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania so zaplatením sťaženia spoločenského
uplatnenia v sume 976,69 €.
IIIb. Žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy sťaženia spoločenského uplatnenia v

sume 2862 € zamieta.

IV. V konaní o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie
o výške týchto trov, pričom pri určovaní výšky trov sa bude vychádzať zo sumy 103470 €.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 33400
€, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Va. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia zamieta.
Vb. V konaní o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie

o výške týchto trov.

2. Na základe odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom č. k.
18Co/8/2021-242 zo dňa 17.03.2022 rozhodol takto:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch III. a IIIa.

II. V prevyšujúcej časti s výnimkou výrokov I. a II. sa rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vec vracia
súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Čo sa týka zrušenej časti rozsudku, k tejto sa odvolací súd vyjadril v bode 20, 21, 24 a 28 svojho
rozsudku:

20. Vo vzťahu k príslušenstvu vo výroku III. a úroku z omeškania vo výroku IIIa. podaného odvolania
žalovaného, odvolací súd sa domnieva, že nárok na úrok z omeškania z náhrady škody spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla je potrebné posudzovať komplexne s prihliadnutím na to, aké právne povinnosti má
poisťovateľ voči poškodenému a kedy sa s plnením týchto povinností dostane do omeškania. Pritom
je potrebné mať na zreteli, že každému právu jedného subjektu zväčša zodpovedá právna povinnosť
iného subjektu. Poistený má v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení právo

na to, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody.
Uvedenému právu poisteného zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť mu preukázané nároky
na náhradu škody. Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu za škodu priamo voči poisťovateľovi.
Aj tomuto právu zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody
poškodenému. Uvedená právna povinnosť poisťovateľa je základnou a najpodstatnejšou jeho právnou

povinnosťou. Keďže v zmysle § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škoda uhrádza v peniazoch,
ide o peňažnú povinnosť poisťovateľa. Uvedená peňažná povinnosť poisťovateľa je takou právnou
povinnosťou, pri ktorej má poisťovateľ postavenie dlžníka a poškodený postavenie veriteľa. Pokiaľ
poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady
škody, ktorá mu reálne patrí, riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka

do omeškania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poisťovateľ sa s plnením konkrétnej peňažnej
povinnosti v prípade jej neplnenia riadne a včas dostane do omeškania. Právna povinnosť poskytnúť
peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná s právnou povinnosťou
poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp.
o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale

sú to relatívne dve samostatné právne povinnosti. Splnením povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie
poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia, nezaniká
povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí, a túto náhradu
plniť riadne a včas.

21. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti
plniť samotnú náhradu škody aplikovať všeobecný právny predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplníprávnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému riadne a včas, dostáva sa s plnením
tejto povinnosti do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj úroky z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (začať včas prešetrovanie poistnej udalosti a

toto prešetrovanie aj včas ukončiť II. ÚS 184/2019). Identický právny názor zaujal pri obdobnej právnej
úprave aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 25 Cdo 895/2008 zo 17. decembra
2009.

24. Výrok IIIb. bol napadnutý odvolaním žalobcu, ktorý uviedol, že nemôže súhlasiť s tým, že bol

zamietnutý úrok z omeškania zo sumy 2.862 eur, ktoré mali byť nárokom za položku 298a, ktoré
odôvodnil súd prvej inštancie tým, že táto položka nebola predmetom žaloby, nárok bol uplatnený až
v priebehu konania a z dôvodu požiadavky istej určitosti a kvantifikácie žaloby, ktorá je podaná na
súd, nemôže sa prihliadať na tento nárok, ako nárok paušálny na náhradu škody na strane žalobcu,
ktorý by zahŕňala aj podaná žaloba, ale ako nárok, ktorý bol osobitne uplatnený následne v priebehu
konania, a tým žalovaný sa nemohol dostať do omeškania. V tomto smere odvolací súd má iný názor

v tom, že žalobca uplatnil nárok pred podaním žaloby u samotného žalovaného, následne aj podanou
žalobou, ktorej právny základ tvorí dopravná nehoda z 31.08.2016, ktorej účastníkom bol aj žalobca.
Od tejto škodovej udalosti žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody titulom ťažkého ublíženia na
zdraví a svoj nárok uplatňoval v súlade s výsledkami lekárskeho posudku, ktorý priložil k žalobe a v
priebehu konania predkladal odborné stanovisko žalovaný, ktorý prostredníctvom znaleckej organizácie

Forensic.sk vyjadroval sa k položkám, ktoré uplatnil žalobca v konaní. Konfrontoval sa aj so znaleckým
posudkom M.. B. K. M. a položku 298a ohodnotil 150 bodmi ako škodu na zdraví, ktorú žalobca utrpel v
súvislosti s dopravnou nehodou a správnymi základom tohto nároku. Preto sa odvolací súd domnieva,
že odvolanie žalobcu voči výroku IIIb. je oprávnené, odôvodnené a tento výrok v dôsledku nesprávnych
skutkových záverov a nesprávneho právneho záveru súdu prvej inštancie v uvedenej veci zrušil, rovnako

ako aj súvisiaci výrok IV.

28. Vo vzťahu k výrokom V. a Va. rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie opomenul zdôvodniť svoje rozhodnutie, ktoré vo vzťahu
k mimoriadnemu zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia prijal. Žalobca, ale aj žalovaný, v

odvolaniach uvádzajú, že by malo ísť o 30 % z požadovaného navýšenia, mimoriadneho zvýšenia o
50 %, ktoré ale ku výpočtu, ktorého dospeli len podľa uplatneného nároku žalobcom a priznanej sumy
súdom prvej inštancie. Takýto postup nie je správny a napriek tomu, že súd prvej inštancie vymedzil
okolnosti v bode 7, 7.1, 7.2, 7.3, išlo o skutkové zistenia z výsluchu samotného žalobcu a svedka L. C. a
Z. U.. Úvahy súdu o dôvodnosti mimoriadneho zvýšenia SSU, a to na základe konkrétnych skutočností

a v akej výške, však musí byť uvedené aj v odôvodnení súdneho rozhodnutia. V opačnom prípade
potom ide o nedostatočne presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd preto zrušil výroky Va.
a súvisiaci výrok o trovách konania Vb. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil na ďalšie konanie.
Je však toho názoru, že mimoriadne zvýšenie SSU v prípade žalobcu obstojí, a to aj s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré citoval vo svojom rozhodnutí 3Cdo/209/2017 z 21.06.2018, len

spotrebných odôvodnením súdu prvej inštancie.

4. Súd teda vo veci opakovane rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 18.08.2022 a dospel k záveru
pri viazanosti rozsudkom Krajského súdu v Prešove, že žalobkyni treba úroky z omeškania priznať aj
zo sumy 2862 €. Tieto úroky z omeškania však nemožno priznať odo dňa 09.01.2019 tak ako to bolo

pri ostatnej sume sťaženia spoločenského uplatnenia, ale od dátumu neskoršieho, a to z nasledujúcich
dôvodov:
Podľa § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorými sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktoréhoposudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej
zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta
príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200

bodov.
Podľa § 11 ods.6, 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o

škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
(7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného

rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na
poskytnutie poistného plnenia.

4.1. Z citovaných ustanovení vyplýva, že výška bodového hodnotenia, a teda aj výška náhrady
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa uplatňuje prostredníctvom lekárskeho posudku

predloženého škodcovi, resp. ak je tento poistený ako tomu bolo v tomto prípade (s tým, že zákon
priznáva poškodenému právo na priame plnenie voči poisťovni), tak vo poisťovni. V tomto prípade
lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia sa nachádza na č. l. 9 spisu.
V tomto lekárskom posudku však nikde nie je uvedená položka 298a, za ktorú súd priznal sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 2862 €. To znamená, že zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k

plneniu poškodenia zdravia zodpovedajúcemu položke 298a, pretože poškodenie zdravia tam uvedené
nebolo v predloženom lekárskom posudkom hodnotené, a teda žalovaný o tom nevedel, z čoho vyplýva,
že nemohol ani plniť. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobkyne, že na plnenie postačuje uplatniť si
náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu poškodenia zdravia spôsobeného
dopravnou nehodou konkrétneho dňa, pretože žaloba rovnako ako každý iný procesný úkon musí byť

dostatočne substancovaná, čiže určitá. Žalobkyňa sa vlastne domáha plnenia a omeškania s týmto
plnením za plnenie, ktoré si žalobou ani neuplatnila. Takýto názor považuje súd za absurdný.
4.2. Súd opätovne uvádza, že pokiaľ ide o položku 298a v rozsahu 150 bodov, ktorým zodpovedá
priznaná suma 2862 €, táto položka bola uplatnená žalobcom až v podaní doručenom súdu dňa
30.09.2020. Následne toto podanie bolo preposlané a doručené žalovanému dňa 16.10.2020, čiže až

dňa 16.10.2020 bola voči nemu uplatnená položka 298a zodpovedajúca sume 2862 €. Túto sumu
bol žalovaný povinný plniť v zmysle § 11 ods.6,7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Lehota na plnenie je teda
3 mesiace a 15 dní od oznámenia poškodeného a až nasledujúcim dňom sa s plnením, ktoré žalovaný
neposkytol, dostal do omeškania. Lehota 3 mesiacov a 15 dní uplynula dňa 31.01.2021 (nedeľa), v

zmysle pravidiel počítania času (§ 122 OZ) posledný deň na plnenie bol 01.02.2021 a dňom 02.02.2021
sa žalovaný dostal do omeškania, a preto od tohto dňa priznal súd úroky z omeškania zo sumy 2862 €.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

5. K zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia.

5.1. Na pojednávaní konanom dňa 20.02.2020 vypočul súd svedkov k otázke spôsobu ponehodového
života žalobkyne.
Svedok L. C. (otec žalobkyne) uviedol, že žalobkyňa pred nehodou nemala žiadne zdravotné ťažkosti.
Hrala bedminton a hádzanú za školu. Rovnako rekreačne hrávala aj futbal a venovala sa turistike.
Pomáhala v záhrade, kosila. V škole bola výbornou žiačkou, prakticky sa nemusela učiť. Po nehode

žiadnu z týchto aktivít vykonávať nemôže. Do školy sa musí dlhšie pripravovať, z čoho je nervózna a
vystresovaná. Vie ísť sama na záchod a osprchovať sa v sprchovacom kúte. Po byte chodí sama ale
pridržiava sa steny. S problémami sa oblečie sama. Vyhýba sa spoločenskému životu, je uzavretá a je na
telefóne alebo tablete. Do školy ju musia voziť, pretože nie je schopná cestovať hromadnou dopravou.Obdobným spôsobom vypovedala aj svedkyňa Z. U., rod. C..
Žalobkyňa potvrdila výpoveď uvedených svedkov a dodala, že najväčšie problémy jej robí sedenie.
Podrep alebo predklon urobí iba mierne.

5.2. Vo vzťahu k zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia sa Najvyšší súd SR vo veci sp. zn.
8Cdo/142/2018 vyjadril takto:
„33. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (§ 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.).

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti (§ 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.). V prípadoch hodných osobitného
zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť
najviac o 50 % (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.). Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo

stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenie na zdraví (§ 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004).
34. V predmetnom spore súdy oboch inštancií, aplikujúc vyššie uvedené ustanovenia, na základe
výsledkov rozsiahleho, predovšetkým viacerými znaleckými posudkami vykonaného dokazovania
zhodne dospeli k záveru, že žalobcove poškodenia zdravia a ich dopady sťažujúce možnosti

uspokojovania jeho životných potrieb a jeho spoločenského uplatnenia predstavujú závažný prípad,
v ktorom základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia nemôže byť dostatočným
odškodnením. S prihliadnutím na výsledkami dokazovania preukázanú existenciu okolností hodných
osobitného zreteľa pristúpili k zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 Z.z. Vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu dospeli k záveru, že primeraným

je zvýšenie tejto náhrady o 50 %. Žalovaná v dovolaní spochybňuje správnosť uvedenej úvahy súdov.
35. Dovolací súd uvádza, že ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. patrí k právnym normám
s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, to znamená k právnym normám, ktorých hypotéza nie
je konkrétne stanovená právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu. Toto ustanovenie prenecháva
súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred

neobmedzeného okruhu okolností, a aby sám podľa svojho uváženia posúdil, či ide o „prípad hodný
osobitného zreteľa“ a - v prípade kladného záveru - rozhodol tiež o tom, aké zvýšenie tejto náhrady je
v posudzovanom prípade primerané.
36. Úvaha súdu v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju
usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a

tiež hľadiská, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia (až o 50 %), je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady
musí byť diferencovaný. Diferenciácia rozsahu zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne
okolnosti každého prípadu. V reálnom živote sa vyskytujúce rozdiely v osobnosti človeka, v jeho
individuálnych potrebách, životnom zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach

života, ako aj odlišnosti v miere závažnosti poškodenia zdravia a intenzite obmedzenia poškodeného sa
nevyhnutne musia prejaviť aj v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady.
37. Už vyhláška č. 32/1965 Zb. vychádzala z toho, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa
odškodňuje, ak poškodenie zdravia má preukázateľne nepriaznivé dôsledky jednak pre život (životné
úkony poškodeného a uspokojovanie jeho životných potrieb), jednak pre uplatnenie v spoločnosti

(uspokojovanie jeho spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh); stanovila, že
odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu,
v akom sú obmedzené možnosti poškodeného tak v živote, ako aj v spoločnosti (viď § 4 ods.
1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.). Podobne zákon č. 437/2004 Z.z. stanovuje, že náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov pre životné úkony poškodeného, na

uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote v spoločnosti (viď § 2 ods. 2 a § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.).
38. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak
tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony,

postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa
v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť
vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších
sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry,športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky boli zohľadnené tak, že ich vzájomná
jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V

prípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz na prvú z uvedených stránok,
v prípade iného poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku; rozhodujúcou však zostáva ich
jednota.
39. Vo všeobecnosti treba pripustiť, že v niektorom individuálnom prípade pôjde o tak mimoriadne
závažné poškodenie zdravia osoby spoločensky sa dosiaľ nijako osobitne neangažovanej (napríklad

v prípade mimoriadne ťažkého poškodenia zdravia v detskom veku), ktoré - aj s prihliadnutím na
minimalizovanú predpokladanú budúcu kvalitu jej života - odôvodní priznanie zvýšenia náhrady za
sťaženiespoločenskéhouplatneniaažvhornejhranicistanovenéholimitu(§5ods.5zákonač.437/2004
Z.z.). Takéto zvýšenie je aj podľa názoru dovolacieho súdu vyhradené prípadom straty životných
príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých je poškodený takmer vyradený zo života a kedy jeho
predpoklady pre plnenie životných funkcií sú bezmála alebo celkom zmarené. Dovolací súd v súvislosti

s tým pripomína, že súčasná právna úprava za relevantnú okolnosť z hľadiska určenia výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje aj vek poškodeného. Zohľadnenie veku poškodeného
predpokladá ustanovenie § 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004 Z.z. To isté hľadisko treba mať
bezpochyby na zreteli tiež pri úvahe o opodstatnenosti aplikácie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.
Invalidita - hľadisko priamo v tomto ustanovení uvádzané - skutočne nevyjadruje stupeň angažovania sa

poškodeného v spoločnosti pred poškodením jeho zdravia. To však ešte samo o sebe neznamená, že
aj ďalšie (v zákone síce výslovne neuvedené, avšak v praxi súdov považované za relevantné) hľadiská
musia byť tiež bez vzťahu k tomu, aké bolo predchádzajúce uplatnenie poškodeného v spoločenskej
sfére.
40. Na druhej strane ale nemožno celkom vylúčiť prípad, v ktorom zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia blížiace sa až k hornému limitu (50 %) nebude v prevažnej miere
odôvodnené individuálnymi (najmä medicínskymi) zisteniami týkajúcimi sa realizácie poškodeného v
oblasti bežného života každého človeka (pri uspokojovaní jeho životných, biologických potrieb), ale
skôr bude odôvodňované zisteniami súdu o osobitne vysokej (až mimoriadnej) miere predchádzajúceho
uplatnenia sa poškodeného a jeho nasadenia v oblasti spoločenskej, kultúrnej, umeleckej, vedeckej

alebo politickej.
41. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z.z. sa teda neobmedzuje len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia poškodeného v
spoločnosti(vkultúrnej,umeleckej,športovejapodobnejsféreživota),alejeopodstatnenéajvprípadoch
ďalších, v ktorých to odôvodňujú individuálne okolnosti zistené vykonaným dokazovaním. V praxi

všeobecných súdov ide o okolnosti najrozmanitejšej povahy, ktoré môžu, avšak nemusia odzrkadľovať
mieru spoločenského angažovania sa poškodeného pred škodovou udalosťou.
42. Ako už bolo uvedené, úvaha súdu o primeranosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.) nie je voľná. Súd musí dbať o to, aby priznaná
výška tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou priznanej

náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje
princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou
náhrady a spôsobenou ujmou (viď napr. rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 3 Cdo 464/2015). V
rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 192/2015 dovolací súd uviedol, že dôvod zasiahnuť do úvahy odvolacieho súdu

o výške odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.
dovolacím súdom by mohol byť daný len v prípade, ak by bola porušená zásada primeranosti. Dovolací
súd dospel k presvedčeniu, že odvolací súd túto zásadu v danom spore porušil.
43. V preskúmavanom prípade bolo zistené, že žalobca utrpel pri dopravnej nehode početné zranenia
v 37. roku svojho života, pred úrazom viedol bežný život mladého človeka nedosahoval mimoriadne

výkony či už v osobnej, pracovnej, kultúrnej alebo športovej oblasti.
Pracoval ako šofér kamiónu (v súčasnosti je už 3 roky nezamestnaný, nakoľko si nie je schopný
nájsť prácu), finančne zabezpečoval rodinu, venoval sa dcére a manželke, chodil do prírody, do
spoločnosti, športoval. Bol fyzicky zdatný, pôsobil ako vojak v mierových misiách. Inak mal iba bežné
záľuby a vykonával zvyčajné práce v domácnosti. Po úraze spôsobenom pri dopravnej nehode zavinenej

treťou osobou sa mu zásadne zmenil jeho dovtedajší svet v každej oblasti života a bol vyradený aj
z bežných činností. V dôsledku úrazu sa žalobca stal invalidným v rozsahu 65 % [hoci invalidita u
žalobcu nastala ešte v roku 2009, podľa správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka
Humenné z 11. júna 2013 rozhodujúcim zdravotným postihnutím pre priznanie invalidity bola chorobapodporného a pohybového aparátu v rozsahu 65 % - poúrazový brachiálny plexus s výrazným opuchom
- parézou ťažkého stupňa (ďalších 10 % predstavovali ostatné ochorenia a teda celková invalidita
predstavuje 75 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť); podľa lekárskej správy z

30. októbra 2014 rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola u žalobcu naďalej choroba podporného a
pohybového aparátu v rozsahu 65 % s tým, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti zostala
nezmenená 65 %, z čoho je zrejmé, že invalidita žalobcu bola v rozsahu miery poklesu schopnosti
zárobkovej činnosti 65 % spôsobená práve poraneniami, ktoré žalobca utrpel pri dopravnej nehode v
roku 2011]. Poškodenie zdravia žalobcu vzniknuté pri dopravnej nehode (následky úrazu) sú u neho

trvalé a dokonca sa prehlbujú. Žalobca je i držiteľom preukazu ZŤP z dôvodu miery funkčnej poruchy 50
%. Žalobca v dôsledku úrazu utrpel vážne poškodenie mozgu a chrbtice s následkom postkomočného
syndrómu a obmedzenia pohyblivosti krčnej chrbtice. Trpí častými bolesťami krčnej chrbtice, výraznou
bolesťou v pravom ramene, slabosťou ruky, nespavosťou, máva závraty, problémy s pamäťou, nevie
sa koncentrovať. Pre neznesiteľné bolesti užíva lieky na tlmenie bolesti. Ľavú ruku má mramorovanú a
ohybotrofickú. Je čiastočne nesebestačný, nevie si zapnúť gombík, zips, obuť ponožky, zaviazať šnúrky

na topánkach, umyť hlavu. Jeho psychika je narušená a spojená s úzkosťou a bezmocnosťou. Trpí
permanentnou únavou, nespavosťou a depresiami (je uzavretý). Je vylúčený z možnosti uplatniť sa v
pracovnomzaradení(vzhľadompoklesujehoschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťoviacako70%v
porovnanísozdravoufyzickouosobou),akoajvosobnýchzáľubách,kultúrnomvyžitíavšporte(nemôže
viesť motorové vozidlo, nemôže vykonávať práce v záhrade, nechodí do kina, divadla, do spoločnosti,

na dovolenky, nemôže dlhšie stáť, nemôže športovať, hubárčiť, venovať sa turistike, hrať sa s dcérou,
ktoré činnosti dovtedy bežne vykonával). Tieto skutočnosti aj podľa dovolacieho súdu nasvedčujú tomu,
že v prípade žalobcu boli dané okolnosti hodné osobitného zreteľa (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.)
pre mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU.
44. Odvolací súd (bez akéhokoľvek bagatelizovania vysokého stupňa poškodenia zdravia žalobcu)

nespochybnil závažnosť dokazovaním preukázaných obmedzení žalobcu vo všetkých oblastiach jeho
života, preto v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v jeho prípade sú dané okolnosti
hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. S týmto názorom súhlasí i dovolací súd.
45. Pri úvahe o primeranosti zvýšenia tejto náhrady až o 50 % však musí súd dbať na to, aby jeho

rozhodnutie bolo ako celok spravodlivé. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na mimoriadne zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje
princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou
náhrady a spôsobenou ujmou (rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 3 Cdo 464/2015 z 25. februára
2016). V prejednávanej veci súdy oboch inštancií vychádzali z rovnakých skutkových okolností a oba

dospeli k záveru, že pri odškodnení žalobcu treba aplikovať § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Mali teda
za to, že u žalobcu existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia
SSU (t. j. bol daný základ nároku). Pri rozhodovaní o samotnej výške (percentuálnom vyjadrení tejto
náhrady až o 50 %) však zohľadnili tie isté poškodenia, o ktoré opreli priznanie samotného nároku (jeho
základu) na mimoriadne zvýšenie odškodnenia. Súdy teda automaticky spojili dôvody pre vznik tohto

nároku s dôvodmi jeho navýšenia až o 50 % (teda z dôvodov, pre ktoré podľa nich vznikol žalobcovi
samotný nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za SSU, priznali i jeho maximálne prípustné
zvýšenie - 50 %). Podľa ustálenej súdnej praxe (pozri rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 4 Cdo
126/2014), „maximálne navýšenie o 50 % je možné priznať len poškodeným s najťažšími následkami,
keď zostanú pripútaní na lôžko, plne odkázaní na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné

životné úkony, sú úplne izolovaní nielen od akéhokoľvek spoločenského, športového alebo kultúrneho
života, ale aj od sexuálneho a citového života“. Takéto následky však poškodenie zdravia u žalobcu v
dôsledku dopravnej nehody nemalo.
46. V prípade žalobcu nešlo o úplné ochrnutie jeho končatín (končatiny), ktoré by znamenalo úplnú
stratu schopnosti akéhokoľvek pohybu. Nejde ani o prípad ležiaceho pacienta vyžadujúceho podávanie

umelej výživy, polohovanie a bez akejkoľvek komunikácie (kedy, by - podľa názoru dovolacieho
súdu - bolo primerané zvýšenie až o 50 %). Žalobca nie je nesebestačný, iba potrebuje pomoc s
niektorými činnosťami. Vie sa samostatne pohybovať, nie je vylúčený z rodinného života. Napriek stupňu
poškodenia zdravia žalobcu teda nejde v jeho prípade o najzávažnejšie možné sťaženie uplatnenia sa v
živote, ktoré by odôvodňovalo využitie plného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.
47. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd (a rovnako i súd prvej inštancie)
pri stanovení zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až o 50 % (teda v maximálnej
výške) nezachoval zásadu primeranosti a svoje právne úvahy podložené výsledkami vykonanéhodokazovania v tomto smere náležite neodôvodnil. Dovolací súd preto - čo do primeranosti zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia - bol oprávnený zasiahnuť do týchto úvah odvolacieho
súdu. Mal pri tom na zreteli, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden

celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich
organickú jednotu, v dôsledku čoho ich treba chápať ako celok. Právne úvahy súdov oboch inštancií,
ktoré boli založené na výsledkoch vykonaného dokazovania, pri rozhodovaní o primeranej náhrade
(jej mimoriadnom zvýšení) za sťaženie spoločenského uplatnenia náležite nezohľadňovali závažnosť
poškodenia zdravia žalobcu a jeho dôsledky na možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a spoločnosti. Súdy

bez toho, aby uviedli, v čom boli následky poškodenia zdravia žalobcu pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb natoľko výnimočné, priznali žalobcovi toto zvýšenie v maximálnej výške.“
5.3. Predpokladom primeraného zvýšenia čiastky SSÚ zodpovedajúcej základnému počtu bodov
zistenému lekárom je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú prijať záver, že obmedzenie
poškodeného nemožno vyjadriť iba základným odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktoré už samo predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony

poškodeného a pre uspokojovanie i plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh.
5.4. Z citovaného rozhodnutia NS SR vyplýva, že priznanie požadovaného zvýšenia SSÚ o 50% v
prejednávanej veci neprichádza do úvahy. V prípade žalobkyne nejde o úplné ochrnutie jej končatín,
ktoré by znamenalo úplnú stratu schopnosti akéhokoľvek pohybu. Nejde ani o prípad ležiaceho pacienta
vyžadujúceho podávanie umelej výživy, polohovanie a bez akejkoľvek komunikácie. Žalobkyňa nie je

nesebestačná, iba potrebuje pomoc s niektorými činnosťami. Vie sa samostatne pohybovať, nie je
vylúčená z rodinného života. Napriek stupňu poškodenia zdravia žalobcu teda nejde v jej prípade
o najzávažnejšie možné sťaženie uplatnenia sa v živote, ktoré by odôvodňovalo využitie plného
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z.z. Žalobkyňa pred nehodou nebola mimoriadne zapojená do športovej, kultúrnej, umeleckej a inej

činnosti. Jej zapojenie bolo vcelku bežné. Hlavným dôvodom zvýšenia SSÚ je teda vek žalobkyne a jej
invalidita, pričom žalobkyňa v čase poškodenia zdravia bola na prahu dospelosti a teda je predpoklad
mnohoročného obmedzenia jej pracovnej spôsobilosti, vzdelávania, spoločenskej a športovej činnosti a
pod. Vzhľadom na vyššie uvedené tak súd považuje za primerané 30% zvýšenie SSÚ (celková výška
111382 €), čo predstavuje priznaných 33400 €.

6. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
6.1. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Prešove vyjadril nesúhlas s tým, že suma 2862 € nemala byť podľa
súdu I. inštancie zarátaná do výpočtu náhrady trov konania v časti týkajúcej sa sťaženia spoločenského
uplatnenia, súd viazaný týmto právnym názorom teda priznal, pokiaľ ide o časť konania týkajúcu sa
sťaženia spoločenského uplatnenia náhradu trov konania v rozsahu 100 %, teda v plnom rozsahu a pre

výpočet náhrady trov právneho zastúpenia bude do sumy sťaženia spoločenského uplatnenia zarátaná
aj suma 2862 €.
6.2. Čo sa týka druhého nároku, o ktorom ešte súd rozhodoval, teda zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia, v tomto súd rovnako priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, teda v plnom
rozsahu, pretože išlo o konanie, v ktorom výška plnenia závisela od úvahy súdu, a preto za plne úspešnú

treba považovať žalobkyňu preto, lebo uspela v základe nároku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.