Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 21, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120014798
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6120014798.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. H. H., v trestnej veci obžalovaného Ľ. T., pre zločin

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom 22. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Ľ. T. nar. XX. XX. XXXX R. T. T., Q. T. U., F. W. XX/XX,

u z n á v a sa za v i n n é h o, že

od presne nezisteného času v lete 2018 do 09. 02. 2020 v rodinnom dome v Hrochoti, na ulici Na W.
XX/XX v pravidelných intervaloch každé dva až tri mesiace sa svojej matke Ľ. T., F.. XX. XX. XXXX I. J.
D. T., F.. XX. XX. XXXX agresívnym tónom vyhrážal, že ich zabije zastrelením, čo u poškodených Ľ.K.
T., I. D. T., čím svojim konaním vzbudil obavu o ich život a zdravie,

t e d a

a inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a takého činu sa
dopustil na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e:

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 a 8 Trestného
zákona, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu súd obvinenému

výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú Ľ. T., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. F. W. XX/XX, U.,
Z. T. T. odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného Ľ. T. bola obžaloba prokurátorky
Okresnej prokuratúry Banská Bystrica pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1písm.a),ods.3písm.d)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.b)Trestnéhozákonavsúbehus

prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že od presne nezisteného
času v lete 2018 do 09. 02. 2020 v rodinnom dome v U., F. K. F. W. XX/XX, spôsoboval svojej matke
Ľ. T., F. XX. XX. XXXX, psychické utrpenie tým, že ju opakovane a pravidelne označoval vulgárnymi
nadávkami „sviňa“, „suka“, „prostitútka“, hovoril jej „zdochni ty kurva“, matke Ľ. T. aj sestre D. T., F. XX.

XX. XXXX, nadával do „fašistických kuriev“, pretože obe opatrovali ľudí v Nemecku, svojej matke vyčítal,
že sa nezaujíma o svojho vnuka a bude mať rada iba tie „čierne potkany čo D. vysere“ a v pravidelných
intervaloch každé dva až tri mesiace sa svojej matke agresívnym tónom vyhrážal, že ju a aj jej dcéru D. T.
zabije zastrelením, čo u poškodenej Ľ. T. vyvolalo strach, stres, silné rozrušenie a zanechalo negatívny
vplyv na jej psychickom zdraví, následkom čoho musela byť 09. 02. 2020 hospitalizovaná v nemocnici
a z uvedeného konania svojho syna má strach a obavu o svoj život.

Prokurátorka záver skutkovej vety doplnila po prednese obžaloby o vetu: „a u poškodenej D. T. svojím
konaním vzbudil obavu o jej život a zdravie“.
Rozsudkom zo dňa 11. 05. 2021, sp. zn. 1T/83/2020 Okresný súd Banská Bystrica obžalovaného Ľ. T.
oslobodil podľa § 2585 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.

Na podklade odvolania prokurátora Krajský súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 08. 12. 2021, sp.
zn. 3To/78/2021, rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Uviedol, že dokazovanie bolo prvostupňovým súdom vykonané zákonným spôsobom a v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie, ale získané dôkazy prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil a preto dospel k
nesprávnym skutkovým záverom. Podľa právneho názoru krajského súdu prvostupňový súd pochybil,

pokiaľ vyslovil záver, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný. Z vykonaného dokazovania podľa názoru krajského súdu vyplýva, že skutok sa stal,
aj keď nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, ale
s poukazom na výpovede svedkýň - poškodených Ľ. I. D. T., potvrdených aj priamou svedkyňou Ľ. M.

vyplýva, že konanie obžalovaného spočívajúce v jeho vyhrážkach zabitím vo vzťahu k poškodenej Ľ.
T., ktorá mala dôvodnú obavu o život a zdravie z týchto vyhrážok, by mohlo napĺňať znaky skutkovej
podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Uložil preto prvostupňovému súdu upraviť skutkovú vetu rozsudku
a vysloviť záver, že skutok je vo vzťahu k poškodeným prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, pretože sa tento stal.
Súd podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v uvedenom
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci:
Obžalovaný Ľ. T. na hlavnom pojednávaní po poučení o jeho procesných právach vyhlásil, že je
nevinný. V prípravnom konaní k veci vypovedal, že matku netýral, ani sa nevyhrážal matke a sestre

zabitím. Dochádzalo v rodine k nedorozumeniam a menším hádkam. Ide o majetkový spor o pozemok,
ktorý sa začal v lete 2018. Podrobne opísal udalosť z 09. 02. 2020, kedy v znesiteľných bolestiach
žalúdka ležal v kuchyni na lavici. Poškodená Ľ., matka, sa ho opakovane pýtala, či mu nemá zavolať
záchranku. Opakovane odpovedal, že ak to bude vážne, pôjde k doktorovi. Rovnako sa vyjadrila aj
jeho manželka. Následne matka vyhodnotila, že si bolesť vymýšľa, že klame, dostala amok a vybehla

z domu. Snažil sa ju nájsť, čo sa mu nepodarilo. Dozvedel sa, že bola hospitalizovaná v nemocnici
s dočasným výpadkom pamäte. Matku opakovane kontaktoval SMS správami, v ktorých sa matke
ospravedlňoval, ak ju nahneval. Vylúčil, že by matku oslovoval nadávkami. Pripustil obojstranne hrubšie
slová. Nedorozumenia ho mrzia. Obvinenie na základe trestného oznámenia považuje za účelové a
vykonštruované.

Svedkyňa - poškodená Ľ. T. k veci vypovedala v širších súvislostiach, že boli od smrti manžela ukážková
rodina, snažila sa viesť svoje deti k tomu, aby sa nikdy nerozhádali a znášali sa. Od smrti manžela
pred desiatimi rokmi zostali žiť sami a zomkli sa. V poslednom čase od roku 2016, keď zdedila peniaze,
za ktoré urobila hrobové miesto pre seba a manžela, začalo peklo, keďže jej syn mal inú predstavu
o investovaní peňazí. V roku 2018 sa rozhodla predať stavebný pozemok, s čím obvinený opäť nebol

spokojný, keďže tento chcel pre syna. Po zverejnení inzerátu jej nadával, došlo k výmene názorov a
obvinený jej povedal, že ak nestiahne inzerát, tak ju zastrelí. Následne inzerát stiahla a vo výpovedi
uviedla, že bojí o život. Bojí sa ísť domov, dcéra ju zobrala k sebe do Kremnice. Na dcéru obvinený kričal,
že ju nevyplatí z dedičstva, že je sviňa, že ak predá pozemok, tak jej nepomôže, keď bude zdochýnať.Pri vyhrážkach boli prítomní manželka obvineného a jeho syn D.. Doplnila, že obvinený má zbrane a
zbrojný preukaz. K udalosti 09. 02. 2020 uviedla, že syn ležal v bolestiach na lavici, chcela mu privolať
pomoc,obvinenýzačalnaňuslovnevulgárneútočiť,načosarozochvelaaodišladoizby,začalojutriasť,

išla sa nadýchať na dvor. Obvineného sa bála, keďže jej v minulosti povedal, že ju prekročí, ak bude
zdochýnať. Išla k susede E., odtiaľ zavolala dcére Janke, ktorá zavolala sanitku. Medzitým obvinený
zavolal policajtov, že ju nevie nájsť. Uviedla, že z obvineného mala veľký strach, že ju zabije aj v noci.
Dostala sa do nemocnice, kde jej obvinený poslal asi 30 SMS správ s ospravedlňujúcim charakterom.
Obvinený mal výstup aj pred kaderníčkou.

Vulgárne sa vyjadroval aj na adresu priateľa dcéry D.. Trpí to minimálne jeden a pol roka, tak intenzívne,
čo ju tak psychicky deptá a týra. Neudrel ju, lebo vždy na neho kričí, že zavolá policajtov, na čo sa
obvinený vyhráža, že nech zavolá, že keď ho pustia z basy, nájde si ju aj D. a obe ich zabije.
Ohľadom kvality spolužitia s obžalovaným sa sťažovala ľuďom vo svojom okolí, svojim susedom, keď
jej bolo ťažko a úzko. Títo susedia boli E. P., u ktorej sa 09. 02. 2020 pri poslednom incidente schovala,
ďalej bratranec Z. E. W. H. a jeho žena E. E., kaderníčka Ľ. M., v prítomnosti ktorej sa obžalovaný

vyhrážal jej a jej dcére D. T..
K dôvodu vzniku konfliktov s obžalovaným uviedla, že to je od vtedy, ako sa rozhodla predať pozemok
na Hrochoti, ktorý má po mužovi a obžalovaný ho plánoval pre svojho syna D.. O pozemok sa starala,
objednala aj firmu na jeho vyčistenie a financovala odvoz sutiny. Pozemok nikdy nechcela vnukovi
predať, ani mu ho nikdy nesľúbila darovať.

Vypovedala, že z obžalovaného má veľký strach, nevie sa k nemu ani priblížiť, bojí sa ho, že tým,
čo mi hrozil, že aj uskutoční. Do rodinného domu na Hrochoti sa nevedela vrátiť cez tri mesiace po
hospitalizácii, vrátila sa tam až potom, keď sa obžalovaný odtiaľ odsťahoval.
Po roku 2019 mali rozdelenú domácnosť na dve polovice, jednu tvoril obžalovaný, jeho manželka a vnuk
D. a druhú tvorila ona a jej dcéra D.. Príčinou tohto stavu bola nejaká výmena názorov s obžalovaným

potom, čo obžalovaný rozbil o zem kvetináč s kvetmi, čo bola jej srdcová záležitosť, a tým ju veľmi ranil.
Nikdy obžalovanému nepovedala škaredo. Dcéra D. nadala len jedenkrát obžalovanému, keď bola u
nich kaderníčka Ľ. M. a obžalovaný na nich vybehol verbálne útočil a dcéra D. sa nevedela ako sa proti
nemu brániť, tak plakala a manželku obžalovaného nazvala kurvou.
Vedela, že obžalovaný a jeho syn majú zbrojný preukaz a vlastnia strelné zbrane, obžalovaný dva

revolvery a jeho syn jeden revolver, jednu guľovnicu a jednu výkonnú vzduchovku. Všetky zbrane boli
uložené v takej plechovej skrinke, ako sa používa na prezliekanie pre robotníkov v závodoch.
O priateľovi dcéry D., O. C., sa dozvedela v lete 2019, dcéra k nemu odišla bývať v decembri 2019.
Nebola s ním v žiadnom kontakte, nestretávali sa, netelefonovali.
Po návrate z Prahy v januári 2019 ju obžalovaný s dcérou zobrali na vyšetrenie na urgent do nemocnice,

kde ju počkali a zobrali ju domov.
Na spoločné slávenie Vianoc 2018 si spomína tak, že dostala darček od obžalovaného, no nepamätá
si, aký, ale vnuk jej nedaroval nič, na čo sa z princípu, že obdaroval všetkých, zarazila.
Svedkyňa - poškodená D. T. vypovedala, že do roku 2016 žila matka s obžalovaným usporiadane,
komunikovali, skladali sa spoločne na chod domácnosti a vedeli sa dohodnúť. Situácia sa zmenila od

leta 2018, kedy išlo o stavebný pozemok, ktorý chcel obžalovaný získať od matky. Keď sa obžalovaný
dozvedel o inzeráte o predaji pozemku, s krikom prišiel do kuchyne, kde bola s matkou, kde sa jej na
to opýtal a po kladnej odpovedi matke povedal, že ak nestiahnu inzerát, tak ich obidve odjebe, zastrelí.
Následne matka inzerát z obavy o svoj život stiahla. Obžalovaného sa bojí, tento má zbrojný preukaz, v
minulosti pracoval v SBS. Po tomto incidente sa s ňou a s matkou prestal rozprávať, keď prišiel z práce,

zazeral po nich, bol agresívny, nemohli sa ho nič opýtať, hneď vyletel. Obžalovaný jej vulgárne nadával.
Voči jej priateľovi sa obžalovaný vyjadril, že v ich dome žiadneho kokota neznesie. Raz, keď bola u nich
kaderníčka M., začal kričať, že do domu iného chlapa nepustí, buchol rukou do zárubne a povedal, že
mu sekerou zatne do hlavy, a že nemá u nich čo hľadať. Nadával im do svíň, do fašistických kuriev a do
píč. Rozhodla sa, že sa odsťahuje k priateľovi do Kremnice, čo sa stalo v decembri. Obžalovaný vulgárne

reagoval aj na informáciu o tom, že matka investovala do obnovy hrobov. Nakoniec prestala reagovať na
jeho podnety, lebo ho všetko dráždilo. 09. 02. 2020 bola v práci, zavolal jej brat a oznámil jej, že matka
zmizla. Následne volala matke, ktorá jej zdvihla a bola rozrušená, že sa pohádali s obžalovaným, že mu
chcela pomôcť, lebo mu bolo zle, no obžalovaný na ňu vyskočil a začal jej nadávať, odišla ku susede
E. P.. Nezdal sa jej matkin stav, preto volala políciu a záchranku. Matka bola dezorientovaná, vyšetrili ju

na urgente, na CT, následne bola hospitalizovaná. Po dvoch - troch dňoch sa matka rozhodla, že podá
trestné oznámenie. Po hospitalizácií prišla matka k nej do Kremnice, kde bola asi tri mesiace, až potom
nabrala odvahu vrátiť sa domov na Hrochoť.Zľakla sa ho, pociťuje z neho strach, že svoje vyhrážky, že ju zabije aj vyplní, pretože je vlastníkom
strelných zbraní, ktoré vie aj používať. Zbrane má v plechovej skrini v kuchyni zabezpečené visiacou
zámkou. Snaží sa mu vyhýbať, stačí pohľad do jeho očí a vidí, ako ju nenávidí.

Na obžalovaného v minulosti nepodala trestné oznámenie pretože sú rodina a myslela si, že konflikty
dokážu vyriešiť tým, že sa porozprávajú.
Matka užíva viaceré lieky na predpis na tlak, na cievy, na úpravu pulzov, ktorý neužíva pravidelne, len
keď jej príde zle. Matka má neurologicky diagnostikovaný problém s pamäťou, ktorá jej vypadáva pri
stresových, záťažových situáciách. Stalo sa jej to raz po udalosti 09. 02. 2020.

S bratom viezli matku na vyšetrenie do nemocnice v januári 2020.
O stavebný pozemok na Hrochoti sa starali všetci z rodiny, financovala to väčšinou matka.
Svedkyňa Ľ. M., kaderníčka a známa poškodenej Ľ. T. a jej dcéry D. T. vypovedala, že poškodená
Ľ. sa jej ako kamarátke už dlhšie sťažovala na správanie sa obžalovaného voči nej, ako matke. Bola
osobne pri jednom incidente, keď strihala poškodenú Ľ. a pritom ako sa rozprávali, vbehol do miestnosti
obžalovaný, ktorý vykrikoval rôzne nadávky a oplzlé veci. Túto rodinu a obžalovaného pozná dlhú dobu,

bol to pre ňu šok, až sa roztriasla, nakoľko nikdy takéto agresívne správanie sa obžalovaného nevidela.
Obžalovaný bol veľmi rozčúlený a situácia bola veľmi napätá. Osobne počula ako matke povedal, že ju
zabije. Poškodená Ľ. viackrát, ako aj vtedy plakala kvôli tomu, ako vystupoval voči jej osobe obžalovaný.
Táto jej aj povedala, že sa obžalovaného bojí. Všimla si aj zmeny na správaní sa poškodenej Ľ., ktorá
bola taká smutná a cítila z nej strach. Trápilo ju napätie, ktoré mali doma a že nemala pokoj. Obžalovaný

po hádke s mamou svoju agresiu obrátil aj proti sestre D., ktorej škaredo a vulgárne nadával. Už pri
vstupe do miestnosti prišiel ako víchor so spŕškou slov.

Svedkyňa E. P., suseda rodiny T., vypovedala, že 09. 02. 2020 okolo 17. hodiny bola doma, v tom jej
zavolala suseda Ľ. s plačom, či môže na chvíľu prísť, lebo obžalovaný zase vyvádza. Poškodená Ľ. jej

povedala, že bolo normálne poobedie, zrazu pribehol do kuchyne syn, že mu je zle, hodil sa na lavicu.
Ona mu chcela zavolať sanitku. Keď nevesta vyšla na dvor, obžalovaný začal do poškodenej kričať,
vykrikovali jej rôzne veci. Poškodená veľmi plakala, vzala si tabletku a razom si nič nepamätala, ani
nevedela, prečo je u nej. O chvíľu matke volal obžalovaný s manželkou, lebo nevedeli, kam zmizla.
Poškodená mu zdvihla a povedala, aby jej dal pokoj. Neskôr poškodená volala s dcérou D.. Potom D.

prišla k nim, aj polícia a záchranka. Poškodená Ľ. sa jej zverila, že majú konflikty so synom asi rok,
strašne nadáva kvôli sporom o pozemok, hanlivo ju oslovuje stará kurva, fašistická kurva. Hovorieval
poškodenej, že ak odpadne, tak on ju prekročí a nechá ju tam. Svedkom konkrétnych incidentov medzi
obžalovaným a poškodenou Ľ.. T. nebola.
Svedkyňa E. E., príbuzná poškodenej Ľ. T. vypovedala, že po smrti otca obžalovaného, nastali medzi

obžalovaným a jeho matkou spory o pozemok. Ľ. dala pozemok na predaj, a keď na to prišiel obžalovaný
rozpútalo sa peklo. Ľ. J. D. sa jej zdôverili, že sa necítili pohodlne vo svojom dome, že obžalovaný sa
v poslednom jeden a pol roku zmenil, že jeho ataky na matku a vyhrážky sa neustále stupňujú, že sa
ho bojí, tie spory sa týkali spoločného majetku, na ktorý si robil obžalovaný nárok. Priamym svedkom
takýchto hádok a incidentov nikdy nebola, ale jeho zmeny v správaní si všimla, napr. v jeho gestách, keď

zatínal päste a naznačoval, že mame šibe. O nadávkach počula len z rozprávania poškodených D. I. Ľ..
V rokoch 2018-2019 bola v pravidelnom kontakte s Ľ., rozprávali sa o všetkom. Poškodená Ľ. bývala u
nej po prepustení z nemocnice 14. 02. 2020 asi týždeň, potom išla bývať k dcére do Kremnice.
Svedkyňa E. S., bývalá pracovníčka s realitami, vypovedala, že s Ľ. T. sa zoznámila, keď im jej firma
robila hroby, odvtedy sú v kontakte. V minulosti sa živila aj realitnou činnosťou a pani T. ju požiadala

o sprostredkovanie predaja svojho pozemku na Hrochoti. Pri podpise zmluvy na predaj pozemku bola
poškodená Ľ. spolu s dcérou Janou. Asi týždeň po uverejnení inzerátu jej pani T. volala, aby ten inzerát
stiahla, že sa jej syn vyhráža zastrelením a bola strašne rozrušená. Inzerát stiahla. Poškodená hovorila,
že jej syn vykrikuje, že je fašistická kurva a že líha pod Nemcami.
Svedok H. W., kamarát obžalovaného, k veci vypovedal, že celé trestné stíhanie voči jeho osobe

hodnotím ako účelové zo strany jeho matky a sestry, ktorého cieľom je majetkovo ho poškodiť.
Obžalovaný mal s matkou aj sestrou perfektný vzťah, ktorý sa zlomil asi vtedy, keď sa jeho sestra vrátila
zo zahraničia, kde pracovala, domov. Vtedy spozoroval, že poškodenej Ľ. T. začal obžalovaný a jeho
manželka vadiť a začali tam spory. Svedkom osobných útokov medzi nimi alebo fyzických atakov nebol.
Obžalovaný sa o matku staral od smrti jej manžela, spolu so synom prerábali rodičovský dom.

Od svojej manželky, ktorá sa to dozvedela v práci, vie, že D. T., manželka obžalovaného, rozoberala,
ako sa voči nej svokra a sestra obžalovaného správajú, že jej vulgárne nadávajú, čo ju veľmi trápilo.
Chceli sa odsťahovať z rodičovského domu v Hrochoti.
Obžalovaný má dobrú povesť korektného a slušného človeka s príjemným vystupovaním.U matky obžalovaného si všimol zmeny v správaní po mozgových príhodách, napr. pri požiari u nás na
Hrochoti, vtedy pôsobila strašne zmätene a nezorientovane.
Vie, že o stavebný pozemok na Hrochoti sa staral obžalovaný, lebo mu bol opakovane pomáhať.

Svedok O. U., kamarát obvineného, k veci vypovedal, že mama obžalovaného je autoritatívna povaha.
V čase, keď sa vrátila sestra obžalovaného zo zahraničia sa situácia zhoršila, viackrát sa mu obžalovaný
zdôveril, že jeho žene nadávajú do kuriev. Problémy vníma asi tri roky. Sestra obžalovaného je
rozkazovačná, dominantná osoba, ktorá sa správa povýšenecky. Obžalovaný mal spor s matkou kvôli
pozemku. Zmeny v správaní matky vo vzťahu k obžalovanému spozoroval dva - tri roky dozadu. Predtým

bola jeho matka komunikatívny človek, ale potom sa niečo v jej správaní zmenilo a prestal sa s ňou
stýkať. Pri jednej osobnej návšteve u obžalovaného v rodinnom dome sa mu na matke obžalovaného
zdalo niečo čudné, pôsobila dezorientovane.
Rodičovský dom v Hrochoti rekonštruoval obžalovaný. Varoval ho, že kým nemá dom majetkovo
vysporiadaný, aby ho zo svojich peňazí nefinancoval.
Nemá informácie o vyhrážkach obžalovaného voči matke a sestre.

V dedine zachytil informácie o snahe matky a sestry obžalovaného ho pripraviť o majetky.
Obžalovaného navštevoval v jeho stolárskej dielni jedenkrát alebo dvakrát do týždňa, možno aj častejšie
v čase, keď bol doma, ale nikdy nebol svedkom priamych konfliktov medzi obžalovaným, jeho mamou
a sestrou.
Svedok D. T., syn obžalovaného, vnuk poškodenej Ľ. T. a synovec poškodenej D. T., vypovedal, že

s rodičmi bývali v rodinnom dome patriacom jeho starým rodičom na Hrochoti. Vzťahy mali dobré, až
do času, kedy teta D. ukončila štúdium a zamestnala sa. Vtedy si našla priateľa a začali problémy,
obviňovačky, vykrikovačky. Otec nemohol ani variť v spoločnej kuchyni, keď tam bola starká a opačne.
Aj chladnička sa rozdelila na polovicu. Dovtedy otec zabezpečoval všetko okolo domu, aj záhradu,
investoval do domu. Potom si založil novú rodinu, mal viac práce v robote a už nemal toľko času, aby ho

investoval do nehnuteľnosti na Hrochoti, čo mu starká vyčítala. Tam začali prieky, obviňovanie zo strany
starkej. Starká vlastnila na Hrochoti stavebný pozemok, ktorý s otcom vyčistil, skultivoval a starali sa oň.
Z rodinných rozhovorov, ktoré medzi sebou viedli vyplynulo, že ten pozemok bude pre neho, aby si tam
v budúcnosti niečo postavil. Prekvapilo ho, keď potom našiel na internete, že sa ten pozemok predáva.
Starkámunatopovedala,žejetojejpozemok,ažesisnímmôžerobiťčochce.Otecsakstarkejsprával

normálne. Žiadne nadávky alebo vulgarizmy u neho vo vzťahu k starkej alebo tete nezaznamenal. Starká
užívala lieky na všetko, častokrát ich kombinovala a užívala. Otec mal vo vlastníctve dve krátke guľové
strelné zbrane, ktoré mal uložené, v plechovej uzamykateľnej pokladni, v jeho uzamykateľnej skrini na
zbrane. Svoje zbrane držal v Sebedíne. Starká konzumovala skoro každý večer alkohol, rôzne liečivé
likéry. Poškodené nemali na manželku obžalovaného pekné slovo, šírili o nej po dedine klamstvá, že je

kurva, že chodí za druhými, a že otca podvádza. V období leto 2018 do februára 2020 nežil s otcom na
Hrochoti, chodil tam tri-štyrikrát do týždňa v závislosti od toho, ako mal robotu, ako pracoval otec. Chodil
tam, aj keď otec nebol doma. Starká a teta otcovi často vykrikovali, že tam nemá čo robiť, aby odtiaľ
odišiel a odsťahoval sa, že nič nedostane a zoberú mu aj to, čo má.
Asi štyri dni po zadržaní otca na Hrochoti stretol starkú aj s Z. E., ako si prišla zobrať kávu, zrejme prišla

len na kontrolu. Následne ju v rodinnom dme na Hrochoti stretol minimálne raz za týždeň.
Manželka otca, D. T., má zo starkej a tety panický strach, vyhýba sa im a nechce sa s nimi stretnúť bez
prítomnosti tretej osoby.
Svedkyňa C. J., švagriná obžalovaného, vypovedala, že nikdy nebola priamym svedkom konfliktov
medzi obžalovaným a jeho mamou alebo sestrou. Má len sprostredkované informácie, že pani T. aj

sestra obžalovaného jej sestru Jarku deptali, hlavne, keď sa vrátili zo zahraničia. V jej prítomnosti sa
však správali väčšinou korektne a pred ňou sa nehádali. Obžalovaný bol zdržanlivejší, snažil sa hádky
väčšinou tlmiť. Nikdy nebola svedkom vyhrážok zo strany obžalovaného voči jeho matke alebo sestre.
Konflikty v rodine sa začali potom, ako sestra obžalovaného ukončila strednú školu. V období leta 2018
až február 2020 bola v domácnosti obžalovaného len sporadicky

Svedkyňa D. T., manželka obžalovaného, vypovedala, že so svokrou a švagrinou žije približne jedenásť
rokov, zo začiatku bolo ich spolužitie veľmi dobré, avšak za posledné dva roky sa to zhoršilo. Príčinou
zhoršenia boli spory o pozemok medzi jej manželom a svokrou. Jej manžel chcel, aby na pozemku staval
jeho syn D.. Nikdy nepočula, žeby jej manžel nadával svojej matke alebo sestre, prípadne, žeby sa
vyhrážal. Mali hlasité výmeny názorov. Nestarala sa do nich. Manžel využíva zbrane len sporadicky, ma

strelnici v Banskej Bystrici. K udalosti z 09. 02. 2020 uviedla, že bola vtedy v obývačke a svokra vbehla
do obývačky, že Ľ. bolí žalúdok, že mu zavolá sanitku. Povedala jej, že na žalúdok sa sanitka nevolá.
Na to svokra si niečo zobrala z izby a vybehla von. Následne ju s manželom hľadali, avšak nenašli.Volala jej, avšak svokra jej povedala, že má dať pokoj. Manžel volal švagrinej, že matku nevedia nájsť.
Až neskôr sa dozvedeli, že ju švagriná vzala do nemocnice.
K spoločnému spolužitiu uviedla, že svokra neustále od manžela vyžadovala, aby pomáhal pri dome, aj

keď bol unavený. Sestra na manžela kričala, že je debil a somár. V poslednej dobe a s manželom chceli
odsťahovať a hľadali si vlastné bývanie.
Svedok D. Š., priateľ a kolega obžalovaného, vypovedal, že rodinu obžalovaného vnímal ako súdržnú.
Obžalovaný žil pre rodinu, nevyhľadával iné kontakty a kamarátov. Posledné dva roky na ňom videl, že
ho niečo trápi. Obžalovaný mal spor s matkou kvôli pozemkom.

Svedok E.. H. U., všeobecný lekár Ľ. T. od roku 2001, vypovedal, že pracuje v obci Hrochoť. Obžalovaný
je taktiež jeho pacient. Ľ. T. k nemu chodila tak dvakrát za rok a to s bežnými problémami, ako je
vysoký krvný tlak a iné. Nemá informácie, že by bola v sledovaní psychiatria, a že by trpela úzkostno-
depresívnymi stavmi. Nepredpisoval jej lieky, ktoré by mohli ovplyvniť jej psychiku. Lieky na úzkosť jej
predpísal len jedenkrát, a to Neurol, na základe jej telefonickej požiadavky adresovanej jeho zdravotnej
sestre. 18. 02. 2020 z lekárskej správy, ktorú mu doniesla poškodená sa dozvedel, že u poškodenej

doma jeden a pol roka dochádza k týraniu zo strany syna, kvôli majetkom. Poškodená na neho vtedy
pôsobila utrápeným a nešťastným dojmom, tak to tiež platí.
Svedok D. Š., sused rodiny T., uviedol, že rodinu obžalovaného vnímal ako normálnu, nikdy nepočul
nejaké hádky.
Svedkyňa P. Č., suseda rodiny Blaškovej, vypovedala, že rodinu pozná dlhodobo, nikdy nemali nejaké

nadštandardné vzťahy.
Znalkyňa H.. E. T., z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia
dospelých, aj po vypočutí výpovede poškodenej Ľubice Blaškovej zotrvala na záveroch znaleckého
posudku číslo 13/20 vypracovaného 26. 04. 2020 na osobu poškodenej Ľ.L. T.L., podľa ktorých u Ľ.
T. sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, ku klamstvu, sugestibilite, alibistickému spracovaniu

situácie, účelovému spracovaniu jednotlivých údajov a pod. neboli vyšetrením zistené. Osobnostne
sa javí ako menej ovplyvniteľná, lebo k situáciám pristupuje skôr racionálne, kedy okolnosti sama
zvažuje, je menej ochotná ku kompromisom, môže byť voči iným vzdorovitejšia, vo vzťahoch je ona
skôr aktívna. U poškodenej sa neobjavila modifikácia pamäťového materiálu v podobe konfabulácie,
len distorzie, to je nepresnosti v reprodukovaní podaného podnetu. Vyšetrením neboli zistené faktory,

ktoré by výrazne znižovali vierohodnosť poškodenej. U poškodenej nebolo zistené pasívne a submisívne
správanie, ani tendencie k tzv. sebazničujúcemu správaniu, pocity viny za vzniknutú situáciu ako
následok týrania. Nemožno však vylúčiť niektoré príznaky psychickej traumatizácie. U poškodenej
boli vyšetrením aktuálne zistené znaky vyhýbavosti v emocionálnej oblasti, ktoré by mohli súvisieť s
prežitím záťažovej situácie. Zvýraznené sú aj pocity bezmocnosti a pocit nedostatočnej kontroly. Aj

z prepúšťacej správy z II. Neurologickej kliniky SZU z 14. 02. 2020 vyplýva, že u menovanej sa po
konfliktesosynomvyskytlatranzitórnaglobálnaamnézia,pravdepodobnedisociatívnehocharakteruako
obranný mechanizmus na netolerované záťaž. Subjektívne hodnotenie prežívania a reakcií imponuje
ako príznaky objavujúce sa po psychickej traumatizácií (Keď o tom s niekým komunikuje, tak jej to príde
ľúto a rozplače sa., nevie sa sústrediť, chveje sa pri tom, nevie sa ukľudniť, niekedy rozmýšľa, že on

je všetkému na vine, potom si hovorí, že ona len chcela žiť, ale akoby podľa syna nemala na to právo.
Stále sa jej vracajú spomienky, čo na ňu syn kričal, má strach, že syn sa jej pomstí, keď sa vráti, má
pocit, akoby stále prežívala ten stres a nevie, čo ide robiť ďalej, pociťuje vnútorné chvenie, tlak okolo
srdca, kým to „nerozdýcha“ a neukľudní sa. To sa jej stáva aj v noci, budí sa na to, prenasledujú ju
myšlienky, prečo sa to stalo, vyhýba sa ísť domov, lebo sa tam bojí zostať sama, že bude v tých miestach

premýšľať, kde sa to udialo, čo sa stalo a ona to nezvládne a pritom by chcela ísť domov)
Na otázky položené na hlavnom pojednávaní doplnila, že po konflikte so synom 09. 02. 2020
neurológovia vyšetrujúci poškodenú Ľ. T. dospeli k záveru, že u poškodenej sa vyskytla tranzitórna
globálna amnézia, čo znamená, že poškodená netrpí stratou pamäte vo všeobecnosti, len individuálne
po určitej záťaži sa u nej môže vyskytnúť mechanizmus celkovej amnézie, ako reakcia na záťaž. Nie je

to stav trvalý. V praxi sa to prejavuje tak, že pri nejakej emocionálne vypätej situácii môže zareagovať
tak, že dostane tzv. okno, ktoré je časovo ohraničené.
K záveru, že u poškodenej nemožno vylúčiť niektoré príznaky psychickej traumatizácie, znalkyňa
doplnila, že poškodená popísala strach z návratu domov do rodinného domu na Hrochoti, strach zo
syna, že sa jej pomstí, čo sú príznaky, ktoré sa vyskytujú po prežití udalosti, ktoré danú osobu preťažujú

a môžu mať charakter psychickej traumatizácie. Vzhľadom na uvedené odporučila poškodenú vyšetriť
aj znalcom z odboru psychiatrie, ktorý je jediný oprávnený stanoviť diagnózu posttraumatickej stresovej
poruchy, ktorej náznaky u poškodenej nenašla.Znalkyňa sa nevedela vyjadriť, či príznaky psychotraumatizácie u poškodenej mali vplyv na kvalitu jej
života, subjektívne vyjadrenia poškodenej o obave z návratu domov nevie posúdiť objektívne, keďže
nevie porovnať aktuálny stav poškodenej s nejakým predchádzajúcim, východiskovým stavom, ktorý

nemá, kedy by sa dali posúdiť prípadné zmeny.
U poškodenej Ľ. T. nezistila znaky týrania typické pre obeť týrania.
Znalkyňa E.. S. A., z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, ktorá po osobnej prítomnosti
počas výsluchu poškodených Ľ. I. D. T., zotrvala na záveroch znaleckého posudku číslo 54/20
vypracovaného 19. 07. 2020 na osobu poškodenej Ľ.L. T.L., podľa ktorých súčasný stav svedkyne

nemá vplyv na objektívne posúdenie reálnej udalosti. U poškodenej nebola zistená duševná porucha či
choroba v užšom zmysle slova to jest psychóza, a ani iná duševná porucha, ktorá by mala vplyv na jej
schopnosť správne vnímať a vypovedať. Konštatuje u nej akcentovanú osobnosť s pithiatickými rysmi
a rysmi emočnej nestálosti. Z forenzného hľadiska sa jedná o trvalé ochorenie, ktoré existovalo pred
vyšetrovanou udalosťou, počas nej a existuje aj v súčasnej dobe, pričom pod vplyvom životných udalostí
môže dochádzať k zmierňovaniu alebo zvýrazňovaniu akcentovaných rysov osobnosti. Ide o poruchu

trvalú liečbou neovplyvniteľnú. U svedkyne nebola zistená taká duševná porucha, ktorá by súvisela s
trestnou vecou, pre ktorú bolo u nej znalecké vyšetrenie realizované. U svedkyne ide o akcentované
osobnostné rysy, ktoré sú trvalé avšak pod vplyvom rôznych životných udalostí môže dochádzať k ich
zmierňovaniu alebo zvýrazňovaniu.
Znalkyňa u svedkyne nezistila žiadne známky psychotraumatizácie to jest ani v súvislosti s udávaným

psychickým utrpením.
Následky týrania u svedkyne znalcom zistené neboli. Týranie zvyčajne nemá žiadny skutočný cieľ, jeho
cieľom je týrať. Navyše nejde o medicínsky termín resp. medicínsku diagnózu.
Znalkyňa u poškodenej nezistila takú duševnú poruchu, na ktorej by sa bolo podieľalo konanie
obvineného.

Na otázky pri výsluchu znalkyňa doplnila, že akcentovaná osobnosť s pithiatickými rysmi a rysmi
emočnejnestálostijeosobnosť,uktorejsúhysterickérysyemočnejaafektívnejnestálosti,tedaafektivity.
Teda v emotivite a afektivite poškodenej dochádza k výkyvom, táto emotivita nie je stabilná, ale ešte
nehovorímeoabnormálneštruktúrovanejosobnosti.Znalkyňadoplnila,žeideochorenie,atotrvalé,teda
u poškodenej existovalo aj pred vyšetrovanou udalosťou. Uvedená definícia osobnosti poškodenej bola

pre znalkyňou potvrdená aj pri výsluchu poškodenej, na ktorom bola prítomná, kde sa jej len potvrdilo,
že osobnosť poškodenej je príkladom osobnosti s hysterickými rysmi a rysmi emočnej nestability, pri
výsluchu boli pasáže, kedy plakala, kedy sa smiala, kedy boli u nej prítomné arogantné gestá, záležalo
od témy, o akej poškodená rozprávala.
Podľa § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy:

Z úradného záznamu o zaistení zbraní obžalovaného je zrejmé, že boli zaistené dva kusy zbraní -
pištol samonabíjacia + príslušenstvo: zbrojný preukaz, preukaz zbraní, štyri kusy zásobníkov, 242 kusov
nábojov, plechová uzamykateľná truhlica s kľúčom.
Z fotodokumentácie SMS správ je zrejmý obsah SMS správ medzi obžalovaným a poškodenou Janou
Blaškovou a medzi obžalovaným a poškodenou Ľ. T..

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaný nemá evidované žiadne priestupky.
V odpise registra trestov obžalovaný nemá evidovaný žiadny zápis v registri trestov.
Z hodnotenia zamestnávateľa obžalovaného DOKA DREVO, s.r.o. so sídlom Cesta k Smrečine 11,
Banská Bystrica, vyplýva, že obžalovaný k plneniu pracovných povinností pristupuje zodpovedne,
vykonáva činnosti ako zmenový vedúci, jeho nadriadení sú s jeho prácou spokojní a spoliehajú sa na

jeho odborné znalosti, ktoré vie vo svojej práci použiť.
Obec Hrochoť, kde má evidovaný trvalý pobyt v správe o povesti oznámila, že tento je ženatý, má jedno
dieťa, je spoluvlastníkom rodinného domu, povinnosti voči obci si plní (miestne dane, poplatky), jeho
správanie nebolo doteraz prerokúvané na komisii verejného poriadku.
Súd zhodnotil dôkazy vykonané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
Po zrušení oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu krajským súdom procesné strany nenavrhli
nové dôkazy, preto prvostupňový súd pri svojom novom rozhodnutí vychádzal len z dôkazov, ktoré už
boli na hlavnom pojednávaní vykonané a ktoré vytvárali dostatočný skutkový základ nevyhnutný pre

spravodlivé rozhodnutie. Pri novom rozhodnutí a hodnotení dôkazov bol prvostupňový súd limitovaný
záväznýmprávnymnázoruodvolaciehosúdu,podľaktoréhobolovykonanýmdokazovanímpreukázané,
že skutok opísaný v obžalobe prokurátorky sa stal, ale nie spôsobom uvedeným v obžalobe, a preto mal
pristúpiť k úprave skutkovej vety rozsudku v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania.Znakmi skutkovej podstaty zločinu Týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),
ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona sú objekt, ktorým
je záujem spoločnosti na ochrane určitej kategórie osôb pred domácim násilím. Objektívna stránka

skutkovej podstaty tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý týra blízku osobu spôsobujúc
jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho
druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej
fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, a to závažnejším spôsobom konania

- po dlhší čas (§ 138 písm. b) Trestného zákona). Subjektom tohto trestného činu je ktorákoľvek fyzická
osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 17 Trestného zákona).
Znakmi skutkovej podstaty prečinu Nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sú objekt, ktorým je záujem
spoločnosti na ochrane medziľudských vzťahov. Objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného
činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou

ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spácha na chránenej osobe,
ktorou podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona je blízka osoba, ktorá je definovaná podľa
§ 127 ods. 4 Trestného zákona ako príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec
a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby
len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá pociťovala ako ujmu vlastnú. Následkom je

pôsobenie vyhrážky, ktorá musí byť taká, že je spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu z naplnenia vyhrážky,
resp. nejakej jej varianty. Konanie páchateľa sa musí vyznačovať spôsobilosťou dosiahnutia následku
- vzbudenia dôvodnej obavy. Subjektom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek fyzická osoba. Z
hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 17 Trestného zákona).
Obžalovaného zo spáchania skutku tak, ako mu bol kladený za vinu obžalobou právne kvalifikovaného

ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona
usvedčovali priamo výpovede svedkýň - poškodených Ľ. T., matky obžalovaného a D. T.P., jeho sestry,
ktoré konanie obžalovaného spočívajúce v opakovaných verbálnych vulgárnych útokoch, vyhrážok im

zabitím zastrelením a jeho agresívneho správania sa voči nim podrobne opísali, pričom o rozhodujúcich
skutočnostiach vypovedali rovnako počas celého trestného konania. Z výpovede poškodenej Ľ. T.
vyplynulo, že z konania obžalovaného mala a má strach, toto malo vplyv na kvalitu jej života, bála
sa po vzájomnom verbálnom konflikte, ku ktorému došlo dňa 09.02.2020 vrátiť domov, zhoršila sa
jej koncentrácia a kvalita spánku. Aj z výpovede H. D. T. zhodne vyplynulo, že nielen jej matka -

poškodená Ľ. T., ale aj ona mala a naďalej aj má z opakovaných vyhrážok obžalovaného im zabitím
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Z výpovede svedkyne Ľ. M., kaderníčky poškodených, na
hlavnom pojednávaní vyplynulo, že táto bola začiatkom roka 2020 v jednom prípade priamou svedkyňou
agresívneho správania a vulgárnych verbálnych útokov obžalovaného voči poškodeným Ľ. T. a D. T.P.,
ich vzájomného vykrikovania, ktorá hádka súvisela s pozemkom, kedy sa obžalovaný tiež vyhrážal

zabitím poškodenej Ľ. T.. Z takéhoto konania obžalovaného bola svedkyňa v šoku. Poškodená Ľ. T. sa
jej tiež viac ako rok sťažovala na hádky so synom, nevedela, čo sa s ním deje. Svedkyňa E. E., ktorá
je rodinou obžalovaného a poškodených, nebola priamym svedkom hádok a incidentov, o ktorých sa
dozvedela od poškodenej Ľ. T.. Táto však potvrdila, že si všimla zmeny na správaní sa obžalovaného,
a to zatínanie pästí a hanlivé gestá. Svedkyňa E. P. videla susedu - poškodenú Ľ. T. rozrušenú po

hádke s obžalovaným pri poslednom skutku dňa 09.02.2020. Od tejto poškodenej sa dozvedela o asi rok
pretrvávajúcich konfliktoch so synom kvôli pozemkoch, že tento nadáva a vulgárne poškodenú oslovuje,
pričom svedkom konkrétnych incidentov medzi nimi nebola. Svedkyňa E. S. na hlavnom pojednávaní
potvrdila, že bola telefonicky poškodenou Ľ. T., ktorá bola strašne rozrušená, požiadaná o stiahnutie
inzerátu predaja pozemku z dôvodu, že sa jej syn vyhráža zastrelením a vulgárne jej vykrikuje. Pokiaľ ide

o svedkyňu D. T., manželku obžalovaného, táto potvrdila, že za posledné dva roky sa zhoršili ich vzťahy
so svokrou a švagrinou z dôvodu sporu o pozemok medzi jej manželom a svokrou. Bola tam hlasitá
výmena názorov, pritom na druhej strane svedkyňa uviedla, že tam nebola, do ich vecí sa ona nestarala.
Nikdy nepočula, žeby jej manžel nadával svojej matke alebo sestre, prípadne, žeby sa vyhrážal. Svedok
D. T., ktorý v inkriminovanom čase v spoločnej domácnosti obžalovaného a poškodených nebýval, len

tam chodieval, tiež tvrdil, že hádky tam boli aj v súvislosti s nehnuteľnosťami, poškodené do obvineného
vyrývali, boli tam vykrikovačky a obviňovačky. Svedkovia H. W., O. U. I. D. Š., kamaráti obžalovaného
a C. J., švagriná obžalovaného, mali len sprostredkované informácie od obžalovaného. Nemožno
pritom opomenúť závery znaleckého posudku znalkyne z odvetvia klinickej psychológie dospelých, zktorých vyplýva, že u poškodenej Ľ. T. neboli zistené sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, ku
klamstvu, sugestibilite, alibistickému spracovaniu situácie, účelovému spracovaniu jednotlivých údajov,
ani ku konfabulácii, len distorzie, to je nepresnosti v reprodukovaní podaného podnetu. Neboli zistené

faktory výrazne znižujúce jej vierohodnosť. Na druhej strane u poškodenej nebolo zistené pasívne a
submisívne správanie, ani tendencie k tzv. sebazničujúcemu správaniu, pocity viny za vzniknutú situáciu
ako následok týrania. Keďže podľa znalkyne však nebolo možné vylúčiť niektoré príznaky psychickej
traumatizácie, odporučila poškodenú vyšetriť aj znalcom z odboru psychiatrie. Pritom podľa záverov
znalkyne z odvetvia psychiatrie u tejto poškodenej nie sú prítomné žiadne známky psychotraumatizácie,

t. j. ani v súvislosti s tvrdeným psychickým utrpením. Znalkyňou neboli u poškodenej zistené následky
týrania. Táto u menovanej zistila trvalú liečbou neovplyvniteľnú poruchu osobnosti, ktorá u nej existovala
aj pred vyšetrovanou udalosťou, ide o akcentovanú osobnosť s pithiatickými rysmi a rysmi emočnej
nestálosti, ktoré sa počas výpovede prejavovali striedaním pasáží, kedy plakala, smiala sa, boli u nej
prítomné arogantné gestá v závislosti od témy, o akej poškodená vypovedala.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, predovšetkým s prihliadnutím na závery znaleckého
posudku znalkyne z odvetvia psychiatrie, podľa ktorých nie sú u poškodenej Ľ. T. prítomné žiadne
známky psychotraumatizácie, t. j. ani v súvislosti s tvrdeným psychickým utrpením, nebolo jednoznačne
a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že obžalovaný jednotlivými spôsobmi konania
popísanými v skutkovej vete obžaloby, naplnil objektívne znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu

týraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208ods.1písm.a),ods.3písm.d)Tr.zákonaspoukazom
na § 138 písm. b) Tr. zákona. Práve naopak, v tomto smere pretrvávajú výrazné pochybnosti, preto súd v
tejto časti obžalovaného spod obžaloby neoslobodil, ale túto časť skutkovej vety z rozsudku len vypustil
a obžalovaného uznal vinným, v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, len z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1

písm. c) Tr. zákona, v ktorom smere aj upravil skutkovú vetu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Vo vzťahu k prečinu nebezpečného vyhrážania bolo naopak vykonaným dokazovaním -
výpoveďamisvedkýň-poškodenýchĽubiceaJanyBlaškových,potvrdenýchajpriamousvedkyňouĽ.M.
preukázané, že konanie obžalovaného spočívajúce v jeho vyhrážkach zabitím vo vzťahu k poškodenej
Ľ. T., ktorá mala dôvodnú obavu o život a zdravie z týchto vyhrážok, napĺňa znaky skutkovej podstaty

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z § 34 Tr. zák. v tom smere, aby ukladaný trest
zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a

vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby trest plnil aj výchovnú
funkciu vo vzťahu k ostatným občanom a týchto odradil od páchania obdobných trestných činov. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný je z miesta svojho trvalého bydliska hodnotený všeobecne, je ženatý, má jedno plnoleté
dieťa a je riadne zamestnaný. V minulosti nebol priestupkovo postihnutý ( priestupkový register
č. l. 733 ), ani súdne trestaný ( register trestov č. l. 734 ).

U obžalovaného súd nezistil okolnosti, ktoré by ho v zmysle § 22 a nasl. Tr. zákona zbavovali
trestnej zodpovednosti, resp. ktoré by vylučovali protiprávnosť jeho činu podľa § 24 a nasl. Tr. zákona.
Obžalovaný z hľadiska subjektívnej stránky konal minimálne v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) Tr.
zákona, pretože vedel, že spôsobom uvedeným v Trestnom zákone môže porušiť alebo ohroziť záujem
chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho poruší, bol s takýmto následkom uzrozumený. Súd mu

priznal podľa § 36 písm. j) Tr. zákona jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že v minulosti viedol riadny život,
priťažujúcu okolnosť uňho nevzhliadol.

Za prečin Nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona umožňuje Trestný zákon ukladať
páchateľovi trest odňatia slobody vo výmere od 6 mesiacov do 3 rokov. Súd s poukazom, že obžalovaný

nebol doteraz súdne trestaný nepovažoval za potrebné ukladať mu trest nepodmienečný, ale na
naplnenie účelu trestu postačuje aj trest podmienečný, ktorý mu uložil na spodnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. U obžalovaného prichádzalo do úvahy ajalternatívne uloženie peňažného trestu ( § 56 ods. 2 Tr. zákona ), ale v tomto smere súd s poukazom
na závažnosť, dĺžku a intenzitu páchanej trestnej činnosti ( od leta 2018 do 09. 02. 2020 ) považoval z
výchovného hľadiska za vhodnejšie vplývať na obžalovaného hrozbou výkonu nepodmienečného trestu

odňatia slobody, ak by v skúšobnej dobe neviedol riadny život. Podľa názoru súdu je takto uložený
trest zákonný a zodpovedajúci zásadám generálnej aj individuálnej prevencie a zohľadňuje aj možnosti
nápravy páchateľa.

Poškodená Ľ. T. si v adhéznom konaní uplatnila od obžalovaného náhradu škody vo výške 1.000,-

€ ako náhradu nemajetkovej - morálnej ujmy spôsobenej trestným činom. Pretože pre rozhodnutie o
tomto nároku by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktorého rozsah presahuje potreby trestného
stíhania a predĺžilo by ho, súd poškodenú podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal s jej nárokom na
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§
306 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku)

- v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2
Trestného poriadku)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.