Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Ľubica Bajzová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121260676
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6121260676.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: N., zast.: P., proti žalovanému:
O., adresa na doručovanie u Z., o zaplatenie 4.525,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.marca 2022, č.k. 12Csp/26/2021-80, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol
a výrokom II. o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalovanému nepriznal právo na

náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že spoločnosť XXX.K. žalobou podanou na upomínací
súd uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny 4.525,92 eur, úroku vo výške 3.833,66 eur,
úroku z omeškania vo výške 3,73 eur a 424,71 eur a 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 4.471,92
eur od 20.03.2020 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Vo veci Okresný súd Banská Bystrica
vydal platobný rozkaz (zo dňa 12.03.2021, sp.zn. 28Up/277/2021), ktorý bol následne zrušený z dôvodu
jeho nedoručenia žalovanému do vlastných rúk, a vec bola následne postúpená na miestne príslušný

súd dňa 07.06.2021 na ďalšie konanie (vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12Csp/26/2021).
Žalobca dôvodil tým, že so žalovaným dňa 19.12.2017 uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur, avšak
žalovanýporušilsvojuzmluvnúpovinnosťaneuhrádzaljednotlivésplátkyriadneavčas,pretohožalobca
listom zo dňa 27.04.2018 vyzval na zaplatenie splátok dlžných za viac ako 3 mesiace ku dňu 27.04.2018
vo výške 368,08 eur. Keďže zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24.05.2018 a listom vyzval žalovaného k zaplateniu celého dlhu vo

výške 5.393,24 eur, v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že pôvodný žalobca a to spoločnosť x so
žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa 19.12.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
vo výške 5.000,- eur, ktorý bol žalovanému poskytnutý za nasledovných zmluvných podmienok: výška
úveru 5.000,- eur, druh úveru bezúčelový, súbor poistenia základný, celková čiastka na zaplatenie
vo výške 9.409,66 eur, počet splátok 96, výška splátky 98,02 eur vrátane poistenia (6,- eur), ročná

úroková sadzba 15,70%, RPMN 19,30%, priemerná hodnota RPMN vo výške 8,73%. Splátky sú splatné
v 25. deň kalendárneho mesiaca, termín splatnosti 1. splátky bol 25.01.2018, termín konečnej splatnosti
úveru 25.12.2025. Dňa 27.04.2018 pôvodný žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok
vo vzťahu ku ktorým je v omeškaní za viac ako 3 mesiace ku dňu 27.04.2018 vo výške 368,08 eur aupozornil ho zároveň na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Dňa 24.05.2018, t.j. po
predchádzajúcejvýzveaupozornenína možnosť žiadať celý dlh v dôsledku omeškania s
úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a nerešpektovania predchádzajúcich výziev, žalobca vyzval

žalovaného k okamžitej úhrade celého úveru vo výške 5.393,25 eur v dôsledku zosplatnenia, a to v
lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 54 ods.1,
§ 54a, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka a § 497 Obchodného zákonníka, s odkazom na
ktoré predovšetkým posúdil daný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a to vzhľadom na

jeho charakter a prednostne naň aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa
(§ 52 a nasl.) ako kódexu lex specialis pred ustanoveniami Obchodného zákonníka ako všeobecného
právneho predpisu. Prioritne ex offo - z úradnej povinnosti zisťoval, či právo žalobcu nie je premlčané v
zmysle ust. § 54a Občianskeho zákonníka ku dňu podania žaloby. Konštatoval, že z listinných dôkazov
predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že poskytnutý
úver riadne nesplácal. Z prehľadu splátok vyplynulo, že žalovaný neuhradil pred zosplatnením úveru

(dňom 24.05.2018) žiadnu splátku. Žalovaný bol upozornený listom zo dňa 27.04.2018 na úhradu
dlžných splátok v omeškaní viac ako 3 mesiace ku dňu 27.04.2018. Žalobca dňa 24.05.2018 pristúpil
k zosplatneniu úveru, ktorú skutočnosť žalovanému písomne oznámil. Súd prvej inštancie z obsahu
spisovéhomateriáluzistil,žesplátkouvomeškaníviacako3mesiacebolasplátkazamesiacjanuár2018
(splatná dňa 25.01.2018). Odkazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka konštatoval, že v prípade

spotrebiteľských zmlúv premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, pre ktorej nezaplatenie sa
predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného zosplatnenia. Vzhľadom na to, že § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť najskôr až po trojmesačnom omeškaní
s niektorou splátkou, považoval práve túto splátku ako tú najskoršiu pre nezaplatenie ktorej sa stal
zročným celý dlh v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Od nezaplatenej splátky za január 2018,

ktorá vyvolala zosplatnenie úveru, začala plynúť 3-ročná všeobecná premlčacia doba (od 25. januára
2018) ktorá plynula do 25. januára 2021. Žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa
25.02.2021, teda po jej uplynutí, z ktorého dôvodu vyhodnotil žalovaný nárok (právo) za premlčaný, a
pre stratu jeho vymáhateľnosti na súde, žalobu zamietol. O nároku žalovaného na náhradu trov konania
súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol žalovaný síce plne úspešný, avšak

žiadne trovy mu nevznikli, preto mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonnom stanovenej lehote odvolaním napadol pôvodný žalobca
(XXX.K..) prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté
rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne

zmenil rozhodnutie tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uplatňujúc dôvody na odvolanie podľa § 365 ods.1 písm. f) a h)
CSP (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec nesprávne právne posúdil) namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie o premlčaní jeho nároku,
ako výsledku nesprávneho výkladu ust. § 565 v spojitosti s ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Podľa

jeho názoru, výklad práva súdom prvej inštancie týkajúci sa premlčania, odporuje ustanoveniu § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Počiatok premlčania je potrebné odvodzovať od momentu zosplatnenia dlhu,
nie od splatnosti splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu. V tomto smere odkazoval na rozhodnutia iných
súdov prvej inštancie, tiež niektoré rozhodnutia odvolacích súdov (príkladmo rozsudok Krajského súdu
Trnava pod sp. zn. 24Co/945/2015, rozhodnutie Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 27Csp/3/2019 zo

dňa 22.05.2019, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/184/2019 zo dňa 15.07.2020). Za
významné považoval stanovisko odvolacieho súdu a to Krajského súdu v Košiciach, ktorým kolégium
daného odvolacieho súdu zjednotilo rozhodovaciu prax súdov prvej inštancie v sídle kraja tak, že
začiatok plynutia premlčacej doby naviazal na moment zosplatnenia pohľadávky, s čím sa žalobca v
plnom rozsahu stotožňuje, nakoľko je pojmovo vylúčené, aby plynutie premlčacej doby začalo skôr,

než vznikne veriteľovi možnosť uplatniť svoje právo, pretože by došlo k narušeniu právnej istoty vo
vzťahu k skutočnosti, že všeobecná premlčacia lehota je 3 ročná, nakoľko by v danom
prípade bola v dôsledku rozhodnutia súdu prvej inštancie kratšia. Peňažný dlh žalovaného sa nestal
splatný nezaplatením splátky, ale až úkonom žalobcu, a to vyhlásením predčasnej splatnosti úveru.
Žalovateľnosť alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobcu nastáva až splatnosťou dlhu, t.j. dňom,

keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh. Následkom zosplatnenia je zmena splatnosti úverovej pohľadávky tak,
že neskôr splatné splátky sa stávajú splatnými ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Omeškanie dlžníka so splátkou, pre ktorú sa stal splatným celý dlh, nie je spôsobilé zmeniť splatnosť
ďalších splátok. Iba právny úkon veriteľa, ak je to medzi stranami dojednané, je spôsobilý zmeniťsplatnosť neskôr splatných splátok. Ak by aj počiatok premlčania nebol odvodzovaný od zosplatnenia,
bol toho názoru, že k začiatku plynutia premlčania dochádza až od momentu zročnosti splátky, ktorá
bezprostredne predchádza zosplatneniu dlhu. Pri správnej interpretácii zákona, tak jeho pohľadávka

nie je premlčaná.

6. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k odvolaniu žalobcu.

7. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a po podaní odvolania (teda v priebehu odvolacieho konania)

navrhol žalobca, aby súd pripustil v konaní zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi
spoločnosť doterajšieho žalobcu XXX.K. a na miesto žalobcu vstúpi spoločnosť EU., ktorý návrh
odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. T. zo dňa 26.04.2022 bola postúpená
pohľadávkaprotižalovanému,ktorájepredmetomsporu,zdoterajšiehožalobcunaspoločnosťN..Spolu
s návrhom predložil súhlas spoločnosti N. so vstupom do konania a plnomocenstvo na zastupovanie v
konaní, ktoré udelil postupník právnemu zástupcovi P..

8. Keďže k postúpeniu pohľadávky došlo v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd postupom podľa
§ 80 zákona č. 160/2015 Z. z., t.j. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol o návrhu
žalobcu na zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že návrhu vyhovel, pripustiac tak zmenu subjektu
na strane žalobcu, keďže pohľadávku voči žalovanému nadobudla na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávok č. T. zo dňa 26.04.2022 od doterajšieho žalobcu XXX.K., spoločnosť N..

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných
náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania

vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho
konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
(a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

11. Súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok posúdil ako premlčaný a žalobu z tohto dôvodu zamietol

vychádzajúc z názoru, že podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust. § 53 ods. 9 a
§ 565 Občianskeho zákonníka, začína plynúť premlčacia doba vo vzťahu k tomuto nároku odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu dlhu (resp. ktorá najneskoršie na tento účel
prichádzala do úvahy).

12. Žalobca namietal nesprávne skutkové a právne závery v otázke premlčania uplatneného nároku, na
ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP) tvrdiac, že v dôsledku prijatej podľa neho nesprávnej interpretácie aplikovaných
zákonných ustanovení došlo na jeho ťarchu k nezákonnému skráteniu premlčacej doby, keď podľa jeho
názoru počiatok premlčania mal byť odvodzovaný správne odo dňa zosplatnenia úveru, prípadne od

splátky, ktorá bezprostredne predchádzala zosplatneniu (nie od zročnosti splátky, pre ktorú došlo k
zosplatneniu úveru, resp. ktorá spĺňala podmienky možnosti uplatniť od nej zosplatnenie, či tú s ktorou
bol najskoršie dlžník v omeškaní) a tak bol jeho nárok uplatnený včas.

13. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či

konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.

14. V ďalšom odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu z hľadiska žalobcom
uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové

a právne závery).

15. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každýdôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie

dôkazovbybolomožnévytknúť súduprvejinštancielenvprípade,akbyvzaldoúvahyskutočnosti,ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je

logický rozpor.
16. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou

právnej normy).

17. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, keď predovšetkým právny vzťah založený zmluvou o úvere posúdil ako spotrebiteľský (§ 52
a nasl. OZ), vyžadujúci si jeho podriadenie normám spotrebiteľského práva a po zistení, že nárok
žalobcu je premlčaný (prihliadnuc správne na premlčanie podľa § 54a Občianskeho zákonníka), správne

posudzujúc, že počiatok plynutia premlčania je potrebné odvodzovať odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, s ktorou bol žalovaný viac ako tri mesiace v omeškaní ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti,
teda ku dňu 24.05.2018 (keďže z právneho úkonu ktorým došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu
k uplatneniu práva podľa § 565 OZ ani z podaní mu predchádzajúcich adresovaných žalovanému nebolo
možnéjednoznačnezistiť,prektorúsplátkudošlokzosplatneniutátonebolavpodaniachidentifikovaná),

za ktorú splátku správne posúdil splátku splatnú dňa 25.01.2018, za aplikácie ust. § 103 Občianskeho
zákonníka, vychádzajúc z nespornosti zosplatnenia dlhu podľa ust. § 53 ods. 9 v spojitosti s ust. § 565
Občianskeho zákonníka, ktoré na podmienky danej veci tiež správne interpretoval, žalobu vo výsledku
dôvodne zamietol v dôsledku zistenia, že žaloba bola na súd podaná až dňa 25.02.2021. Správne tiež
vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore konštatoval vznik nároku na jeho strane na náhradu

trov konania (§ 255 ods. 1 CSP), avšak dôvodne tomuto ich náhradu vo výsledku nepriznal, keďže mu
vznik trov z obsahu spisu nevyplýva. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v
súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§
387 ods. 2 CSP).

18. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:

19. Žalobca sa v konaní prostredníctvom ťažiskových odvolacích námietok dovoláva odlišného
posúdenia počiatku plynutia premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku tvrdiac, že správne tento

počiatokjepotrebnéodvodzovaťodzosplatneniaúveru,prípadnesplatnostisplátky,ktorábezprostredne
predchádza zosplatneniu.

20. Odvolacie námietky k vyššie uvedenému sa vzťahujúce, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

21. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak bolo dohodnuté plnenie v
splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti. Ak sa pre nesplnenie
niektorej zo splátok stal zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky.

22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v

rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky.

24. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že premlčacia doba v prípade spotrebiteľského
úveru, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach (o ktorý prípad ide nesporne tiež v posudzovanej

veci), začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka, teda k zosplatneniu celej pohľadávky a to za predpokladu, že to bolo (rozumej
zosplatnenie) medzi stranami spotrebiteľského úveru dohodnuté, pričom však musí byť zachované,
že veriteľ môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky. Námietky žalobcu o nesprávnom výklade vyššie uvedených ustanovení neboli dôvodné.
Výlučná a izolovaná aplikácia ustanovenia § 565 v tom zmysle, že by veriteľ mohol žiadať zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (napr.
že by vyhlásenie splatnosti dňa 24.05.2018 mohlo nastať iba pre splátku splatnú 25.04.2018, ktorá
je bezprostredne predchádzajúcou vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a zároveň od nej by mal byť
počítaný počiatok premlčania), je už z uvedeného ustanovenia § 53 ods. 9 v spotrebiteľských vzťahoch
vylúčená. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka precizuje a prísnejšie upravuje podmienky

uplatnenia práva veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v prípade
plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy a už z jeho konštrukcie je zrejmé, keďže na uplatnenie práva na
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky sa vyžaduje minimálne tri mesiace trvajúce
omeškanie dlžníka s úhradou splátky a zároveň upozornenie spotrebiteľa dodávateľom v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, že výlučná aplikácia ustanovenia § 565 Občianskeho

zákonníka a jeho výklad požadovaný žalobcom neprichádza do úvahy, čo je aj dôvod, pre ktorý sa
odvolací súd neidentifikuje s odlišnými názormi rozhodnutí iného odvolacieho súdu (-ov), na ktoré tento
poukazuje, zároveň zdôrazňujúc, že v danom prípade nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnychautorít,keďžerovnakotakexistujúsúdnerozhodnutiaaplikujúceuvedenézákonnéustanovenia
spôsobom, akým to vykonal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ktorým ich aplikuje a vykladá aj

odvolací súd v tejto veci, nehovoriac o tom, že v niektorých ide o odlišné skutkové okolnosti. Vzhľadom
na zákonnú konštrukciu samotného zosplatnenia plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, predovšetkým
podmienku minimálne trojmesačného omeškania a výzvu predchádzajúcu zosplatneniu, je potrebné pre
identifikáciu splátky, pre ktorú sa stal celý dlh splatným, vychádzať z vyššie uvedených ustanovení §
53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, nie izolovane z ustanovenia § 565 Občianskeho

zákonníka.

25. V posudzovanom spotrebiteľskom vzťahu, vychádzajúc zo zmluvy a k nej prináležiacich
neoddeliteľných listín, existovala dohoda zmluvných strán podľa § 565 Občianskeho zákonníka
(existenciu a platnosť ktorej strany ani nespochybňovali), v zmysle ktorej žalobca mohol žiadať o

zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky úveru.

26. V priebehu konania medzi stranami nebolo sporným, že právny predchodca žalobcu (XXX.K..)
ku dňu 24.05.2018 celý úver zosplatnil. Tiež nebolo sporným, že žalovaný sa zaviazal poskytnuté mu
finančné prostriedky vrátiť v dohodnutých splátkach po 98,02 eur s dohodnutou splatnosťou splátok

vždy v 25. deň v tom-ktorom konkrétnom mesiaci, rovnako nebolo sporným, že žalovaný od počiatku
splátky neuhrádzal riadne a včas, a tak mohol žalobca už skôr využiť právo zosplatnenia následne po
tom, ak by bola splnená podmienka, že žalovaný by bol v omeškaní s tou-ktorou splátkou viac ako 3
mesiace, čo však zjavne dovtedy nevyužil. Právo zosplatniť úver, ako už bolo vyššie uvedené, využil
až vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru dňom 24.05.2018, a keďže z právneho úkonu zosplatnenia

úveru, ani zo žiadnych iných listinných dokladov, ktoré predchádzali uplatneniu tohto práva, nebolo
možné zistiť (nebola jednoznačne identifikovaná), pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu, vo svetle ust.
§ 565 v spojitosti s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možno o splátke, pre ktorú bolo možné platne
uplatniťprávozosplatneniauvažovať(akonajneskoršejktomuspôsobilejpridodržaní3-mesačnejlehoty
od omeškania spotrebiteľa vo vzťahu k tejto splátke) o splátke splatnej najneskôr v mesiaci január

2018, od splatnosti ktorej, teda od 25.01.2018, začala plynúť žalobcovi premlčacia doba, keďže ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 24.05.2018 to bola práve táto najneskoršia splátka, s ktorou bol
žalovaný viac ako 3 mesiace v omeškaní ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ktorá uplynula dňa
25.01.2021, a pokiaľ žalobca za týchto okolností podal na súd žalobu až dňa 25.02.2021, bolo to pouplynutí premlčacej doby a súd prvej inštancie nemohol postupovať inak, ako žalobu zamietnuť. Správne
súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na závery identifikovaných rozhodnutí
KS v Trenčíne, ktoré sú založené na identických záveroch, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje

rozhodnutie, pokiaľ ide o posúdenie počiatku premlčania v prípadoch, kedy či už z právneho úkonu,
ktorým došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ, ani z predchádzajúcej výzvy právneho predchodcu
veriteľa nie je možné zistiť, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu, kedy treba vychádzať z toho, že veriteľ
mohol pristúpiť k zosplatneniu len za podmienok podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ, nestotožniac
sa s názorom, že pre začiatok plynutia premlčacej doby bola rozhodujúca splátka predchádzajúca

bezprostredne samotnému zosplatneniu, od ktorých záverov sa odvolací súd ani v tomto prípade nemá
dôvod odchýliť, keďže ide o ustálenú rozhodovaciu prax odvolacieho súdu. Pokiaľ v konečnom dôsledku
žalobca odkazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu založené na odlišných záveroch z tohto citujúc, ide
o text vytrhnutý z kontextu celého rozhodnutia, ktoré komplexne sa neodlišuje svojimi závermi od názoru
prijatého odvolacím súdom v tejto veci.
27. Požiadavka žalobcu na počítanie počiatku premlčania od zosplatnenia úveru nemá oporu v zákone.

Vychádzajúc z ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, čo
znamená, že táto začína plynúť skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, a to už odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky,prektorúboldlhzosplatnený.Jetedazrejmé,vychádzajúczozneniacitovanéhoustanovenia,že
začiatokpremlčacejdobysaneviaženadátumvyhláseniapredčasnejsplatnosticeléhodlhu,čisplatnosť

splátky bezprostredne predchádzajúcej zosplatneniu, či na možný aj prípadný neskorší dátum uvedený
veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre
ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. I keď vychádzajúc z ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka má
dodávateľ v prípade spotrebiteľskej zmluvy povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie
v zmysle § 565 OZ ešte 3 mesiace od omeškania so zaplatením splátky, na tom, že premlčacia doba sa

aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky v zmysle § 103 veta druhá
OZ, to nič nemení. Odlišný názor žalobcu dôvodiac tiež tým, že touto interpretáciou by došlo k skráteniu
premlčacej doby, bol už opakovane predmetom posudzovania odvolacieho súdu v obdobných veciach
(príkladmo rozsudok KS Trenčín pod sp. zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18.01.2018, rozsudok KS Trenčín
pod sp, zn. 27Co 4/2020, či 27CoCsp 17/2022 a ďalšie), keď sa s týmto nestotožnil a uzavrel, že je síce

pravdou, že zákonodarca týmto spôsobom interpretácie (rozumej tiež prijatej odvolacím súdom) de facto
skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o 3 mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so
splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka), avšak
premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu
dobu odlišne za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv,

teda že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, resp. podstatnému sťaženiu
možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva, s ktorým názorom sa plne identifikuje odvolací súd tiež v
posudzovanej veci, keďže nemá žiadny dôvod sa od neho odchýliť. Tak ako v uvedenej veci, tak
aj v tomto prípade, bola premlčacia doba v trvaní de facto takmer tri roky dostatočná na to, aby
veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde. Odvolací súd

zastáva názor, že opačná interpretácia by znamenala, že každý veriteľ by si mohol určovať dodatočne,
na základe akej nesplatenej splátky vyhlási mimoriadnu splatnosť a tak si zabezpečiť právnu istotu
na úkor spotrebiteľa v podobe svojvoľného upravovania si začiatku plynutia premlčacej doby, čo je
však z hľadiska spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami, ako ani vo svetle ochrany práv
spotrebiteľa neudržateľným. Bolo na zodpovednosti a na rozhodnutí veriteľa, či právo žiadať zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky využije, kedy ho využije a najmä, či a kedy podá
žalobu v prípade nesplnenia si povinností dlžníkom, v súvislosti s čím odvolací súd poukazuje na
zásadu "vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a svoje práva uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

28.Keďžetedavdanejveciexistovaladohodapodľa§565Občianskehozákonníka,kedyveriteľ-právny
predchodca žalobcu mohol žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, kedy
sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh a Občiansky zákonník v § 103
veta druhá, stanovuje osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného úveru tak,

že v takomto prípade začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, bolo preto
premlčanie potrebné posudzovať vzhľadom na toto osobitné pravidlo a počiatok plynutia premlčacej
doby stanoviť od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá v tomto prípade ako najneskoršia prichádzala do
úvahy pre využitie práva zosplatnenia pri dodržaní zákonných predpokladov, pre ktorú tak mohlo dôjsťk zosplatneniu, ako to tiež správne súd prvej inštancie v základe posudzoval a nie odo dňa vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, či splatnosti splátky bezprostredne predchádzajúcej zosplatneniu, ktorého
posúdenia sa nedôvodne prostredníctvom odvolacích námietok domáhal žalobca.

29. V konkrétnostiach posudzovanej veci, najneskôr pre nesplnenie splátky splatnej dňa 25.01.2018
sa stal zročným celý dlh, vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby pri doručení žaloby na súd až dňa
25.02.2021, nebolo možné postupovať inak, ako túto z dôvodu premlčania nároku zamietnuť, keďže
účinky premlčania zjavne nastali.

30. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval
pri posúdení premlčania správne, jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré
by boli spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia, k čomu nie je spôsobilý ani poukaz odvolateľa
na rozhodnutia iných odvolacích súdov, či nižších súdov, keďže nimi odvolací súd v posudzovanej veci

viazaný nie je.

31. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nepriznal právo na ich náhradu žalovanému vo vzťahu k žalobcovi napriek jeho úspechu
v odvolacom konaní, keďže tomuto preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.