Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, November 7, 2021

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 4T/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6921010255
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Zachar

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2021:6921010255.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Petrom Zacharom v trestnej veci obžalovaného E.

F., nar. XX.XX.XXXX Y. K. R., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: E. F. C. H. S. Ď. C.,
nar. XX.XX.XXXX Y. K. R., trvale bytom K. B. XXX, okres Rimavská Sobota, adresa na doručovanie
písomností: P., R. XX, okres Rimavská Sobota, bez pracovného pomeru,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 27.06.2020 v priebehu dňa počas jazdy na motorovom vozidle zastavil za obcou Lom nad
Rimavicou, vybral svojho maloletého syna z autosedačky, podal ho poškodenej do rúk a povedal:
„teraz to roztúrujem a skončíme všetci so životom" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou smerom
na Chorepu, následne zastavil na kopci, kde on aj poškodená z auta vystúpili a potom on vykrikoval

poškodenej, že ju zabije, na čo sa poškodená zľakla a kričala o pomoc, páchateľ nasadol do svojho
motorového vozidla a išiel smerom ku poškodenej a povedal jej, že ju prejde, kde sa poškodená ako
unikala pred páchateľom, pošmykla a spadla, čo využil pribehol ku nej, vtiahol ju do motorového vozidla
a povedal poškodenej: „Teraz sa ideme voziť, domov už nejdeme, na Ratkovej sú väčšie zákruty, tam
to už dáme" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou, až kým mu poškodená nepovedala, že je tehotná
a následne sa vrátili domov,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na
chránenej osobe (blízkej osobe),

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o s a

o d s u d z u j epodľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú Y. F., nar. XX.XX.XXXX Y. P.,
trvale bytom K. B. XXX, okres Rimavská Sobota, právne zastúpenú JUDr. Ing. Miroslavom Ďurajom,
ATTORNEYS GROUP s.r.o. so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, s celým nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podala dňa 26.05.2021 pod č. konania 2

Pv 278/20/6609-69, obžalobu na obvineného E. F., nar. XX.XX.XXXX Y. K. R., pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Prokurátorka na hlavnom pojednávaní uviedla, že v danom prípade sa jedná a typický prípad domáceho
násilia. Obžalovaný je presne taký typ tyrana, ktorý sa domáceho násilia voči svojej manželke dopúšťal
bez svedkov. Obžalovaný sa snažil, aby poškodená trpela, psychicky aj fyzicky, bez toho, aby to niekto
videl. Poškodená dňa 30.06.2020 po dlhšej zrelej konzultácii v rodine to už dlhšie nevydržala a podala
trestné oznámenie, kde podrobne v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedala,

akým spôsobom, čo všetko sa dialo, ako sa voči nej správal obžalovaný. Poškodená lekárov nenavštívila
ako typická týraná žena. Tvrdenie obžalovaného, že zranenia mohol poškodenej spôsobiť pes, resp.
jej maloletý syn bolo jednoznačne vyvrátené. Okrem výpovede samotnej poškodenej sú tam výpovede
jej rodinných príslušníkov, kde sami rodinní príslušníci vypovedali, že od roku 2016 sa poškodená
izolovala od svojej rodiny, nakoľko to spôsoboval priamo aj nepriamo obžalovaný. Sestra poškodenej o

nejveľkéčasovéobdobienevedelanič,nevedela,žepoškodenáotehotnela,čoniesúznakynormálneho
správania sa. To, ako poškodená trpela je podrobne uvedené aj v znaleckom posudku vypracovanom
na poškodenú. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že agresivita u poškodenej nie je jej dominantnou
črtou, čo sa snažil tvrdiť samotný obžalovaný, ako aj jeho matka a jeho teta. Poškodená nemá sklon k
vedomej nepravde a je u nej potvrdená všeobecná vierohodnosť ako aj špecifiká vierohodnosť v plnom

rozsahu. Znalkyňa však u poškodenej skonštatovala znaky psychickej ujmy. Od doby, čo poškodená
nežije v jednej domácnosti s obžalovaným jej psychický stav sa zlepšil, čo potvrdila aj samotná znalkyňa.
Naproti tomu bol vypracovaný znalecký posudok na osobu obžalovaného, kde znalec skonštatoval, že
obžalovaný netrpí duševnou poruchou ani chorobou. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli v
plnom rozsahu zachované a obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Prokurátorka ďalej uviedla,

že obžalovaný konal úmyselne a priamo, presne vedel, čo robí. Poukazujúc na všetky tieto dôkazy
je preukázané, že obžalovaný spáchal trestný čin a prokurátorka navrhla, aby bol obžalovaný uznaný
za vinného v zmysle podanej obžaloby a vzhľadom na charakteristiky obžalovaného navrhla uložiť
obžalovanému trest odňatia slobody nepodmienečne na dolnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere
7 rokov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Obžalovaný k veci vypovedal, že
poškodenú dňa 11.09.2018 fyzicky nenapadol. Obžalovaný sa telefonicky kontaktoval so svojím otcom,
počas ktorého jeho otec požadoval od neho a poškodenej vrátenie určitej finančnej sumy do určitého
termínu. Z tohto pramenia nezhody medzi obžalovaným a jeho bývalou manželkou, teda poškodenou Y.

F.. Rozvedení sú od 16.04.2021. Obžalovaný na ich spoločné dieťa platí výživné. Na otázku samosudcu,
či poškodenú kopol do rebier a či jej dal facku obžalovaný vypovedal, že nie. Obžalovaný uviedol, že
došlo k verbálnemu útoku zo strany poškodenej a potom aj zo strany obžalovaného. Vzájomne sa
obviňovali. Fyzicky poškodenú nenapadol. Na ďalšiu otázku samosudcu, že či v mesiaci február 2020
v rodinnom dome v Rimavských Zalužanoch zamkol vchodové dvere na dome, prišiel ku poškodenej,

chytiljupodkrkazačaljuškrtiť,obžalovanýuviedol,ženie,tosúnezmysly.Onnasvojubývalúmanželkunikdy fyzicky neútočil. Na ďalšiu otázku, či v mesiaci máj 2020, po tom ako sa poškodená vrátila domov,
ju fyzicky napadol a trhal jej vlasy obžalovaný uviedol, že to je ďalší obrovský nezmysel. Obžalovaný
uviedol, že je to klamstvo. Na ďalšiu otázku, či dňa 27.06.2020 zastavil za obcou Lom nad Rimavicou,

vybral svojho mal. syna z autosedačky, podal ho poškodenej do rúk a povedal: „teraz to roztúrujem a
skončíme všetci so životom“, a pokračoval veľkou rýchlosťou na Chorepu, následne zastavil na kopci,
kde spolu s poškodenou vystúpili z auta a vykrikoval poškodenej, že ju zabije, pričom poškodená kričala
o pomoc, obžalovaný uviedol, že sú tam uvedené polopravdy a sú to nezmysly. Obžalovaný uviedol,
že jeho syn bol v jeho prítomnosti vždy pripútaný k autosedačke, čo vie obžalovaný aj preukázať na

základe fotodokumentácie. Na ďalšiu otázku, či je pravda, že poškodenej povedal, že „teraz sa ideme
voziť, domov už nejdeme, na Ratkovej sú väčšie zákruty, tam to už dáme“, a pokračoval v jazde
vysokou rýchlosťou, až kým mu poškodená nepovedala, že je tehotná, kedy sa obžalovaný ukľudnil,
obžalovaný uviedol, že hádky s poškodenou mával už odvtedy ako došlo k útoku jeho bývalej manželky
na obžalovaného, kedy došlo k zlyhaniu aj pudu sebazáchovy zo strany jeho bývalej manželky. Odvtedy
mali častejšie slovné výmeny. Obžalovaný ďalej uviedol, že neohrozoval život a zdravie ich maloletého

syna. Na otázku, z čoho vznikli podliatiny na bruchu a nohách poškodenej obžalovaný uviedol, že
nie od neho. Obžalovaný ďalej uviedol, že jeho bývalá manželka od roku 2016 pracovala sústavne
v zahraničí na turnusy, domov sa vracala len každé dva týždne. Na otázku, kedy sa im narodil syn
obžalovaný uviedol, že 06.07.2019. Na ďalšiu otázku, že kedy po narodení ich syna odišla poškodená
opäťzaprácoudozahraničiaobžalovanýuviedol,žepribližnepodvochmesiacochponarodeníichsyna,

konkrétne 13.09.2019. Išlo o 1-2 mesačné turnusy. Na otázku, prečo na neho jeho bývalá manželka
podala trestné oznámenie obžalovaný uviedol, že v rodine majú dlhoročné problémy a celé sa to spustilo
po tom, ako ho telefonicky kontaktoval jeho otec, ktorý od nich žiadal vrátanie finančnej sumy. Na otázku
prokurátorky, či od roku 2016 do júna 2020 pracoval, obžalovaný uviedol, že len na ústnu dohodu, najprv
to bola ťažba dreva, potom taxislužba. Na ďalšiu otázku prokurátorky, či popiera aj psychické útoky

voči svojej bývalej manželke obžalovaný uviedol, že boli medzi nimi len slovné výmeny, ale tie neboli
v takých intenciách ako tvrdila jeho bývalá manželka. Obžalovaný uviedol, že svoju bývalú manželku
neponižoval, skôr ju podporoval. Na otázku obhajcu, že ako sa správala jeho bývalá manželka voči nemu
v záťažových situáciách obžalovaný uviedol, že ho upozorňovali ich spoloční známi na správanie jeho
bývalej manželky, ktoré obžalovaný zásadne popieral. Ohľadom krvných podliatín a modrín obžalovaný

uviedol, že v tom čase mali doma dvoch veľkých psov, ktorí keď skočia na človeka, môžu spôsobiť krvné
podliatiny, vzhľadom na ich veľkosť. Obžalovaný sa bránil tým, že zranenia poškodenej spôsobili práve
psy.

Obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní argumentoval, že je potrebné prihliadnuť na

ustanovenie § 208 Tr. zákona, pretože musí ísť o takú formu konania páchateľa, ktoré spôsobuje fyzické
alebo psychické utrpenie, ide o zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a
bezcitnosti a má prvky trvanlivosti. Počas obdobia od roku 2016 do roku 2020 sa poškodená väčšinu
času nezdržiavala v spoločnej domácnosti s obžalovaným, pretože pracovala v zahraničí, kde sa
zdržiavala po veľmi dlhé obdobie a pokiaľ bola doma spolu s obžalovaným, žiadny relevantný dôkaz

o tom, že by počas tohto obdobia došlo k nejakým fyzickým útokom produkované zo strany obžaloby
neboli. Obhajca poukázal na to, že s komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou ako aj medzi
poškodenou a matkou obžalovaného, ktorá je podľa obhajoby rozhodná pre posúdenie tejto veci, ktorú
obhajoba predložila súdu, je evidentné, že poškodená od roku 2016 až do vzatia obžalovaného do
väzby, vyvracia tvrdenia poškodenej a teda aj výrokovú časť obžaloby, ako aj výpoveď poškodenej. V

tejto súvislosti obhajoba uviedla, že vzhľadom na predmetnú komunikáciu možno výpoveď poškodenej
hodnotiť ako zavádzajúcu a smerujúcu k poškodeniu povesti obžalovaného. Obhajca ďalej uviedol,
že celá rozsiahla a frekventovaná komunikácia, vrátane fotodokumentácie medzi obžalovaným a
poškodenou jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyvracia, že obžalovaný poškodenú od roku
2016 až do 30.06.2020 sústavne slovne urážal, nadával jej, fyzicky na poškodenú útočil, kopal ju,

ťahal za vlasy, dával jej facky, budil ju v noci a podobne. Takéto konanie ani len v náznakoch v tejto
komunikácii nie je a absentuje. Celá komunikácia bola vedená vo vzájomnej úcte, prejavov lásky oboch
aktérov komunikácie, vzájomného porozumenia, povzbudzovania a pomoci. Zo strany obžalovaného sa
v tejto komunikácii nevyskytol ani len jediný vulgarizmus na adresu poškodenej. Obžalovaný nepoužil
ani len jedinú výčitku na poškodenú. Nedá sa z nej vyvodiť ani len náznak toho, že by dochádzalo k

situáciám, ktoré popisuje obžaloba. Z komunikácie sa nedá vyvodiť ani žiadna obava poškodenej o svoj
život. Obhajoba ďalej poukázala na to, že snaha oboch aktérov počas tohto obdobia viedla o splodenie
dieťaťa, čo by evidentne nebolo v takej situácii ako popisuje obžaloba. Z uvedenej komunikácie nie je
zrejmé ani to, že by poškodená mala z obžalovaného strach, nehovoriac o tom, že poškodená sa nadlhšie obdobia vzďaľovala do zahraničia. Obhajoba poukázala na znalecký posudok č. 87/2020, ktorý
ako dôkaz je absolútne nepoužiteľný. V znaleckom posudku absentuje podrobný popis podliatín na
tele poškodenej, a to ich početnosť, veľkosť, sfarbenie, doba, kedy jednotlivé údajné podliatiny mohli

vzniknúť, porovnanie každej jednej údajnej podliatiny s predmetom, ktorý tieto podliatiny mohol vytvoriť
a znalec sa vôbec nevyjadril k tvrdeniam obžalovaného, či tieto mohli vzniknúť tak, ako to popísal
obžalovaný,resp.inýmspôsobom.Zoznaleckéhoposudkuvôbecniejezrejmé,čiznalecmalkdispozícii
fotografie,ktorésanachádzajúvspiseanahlavnompojednávaníznalecuviedol,žeichnemal.Obhajoba
tiež poukázala na výpoveď MUDr. Makó, ktorý vo svojej lekárskej správe konštatoval modriny na dolných

končatinách staršieho dáta a iný popis k týmto zraneniam neexistuje. Obhajoba ďalej poukázala na
znalecký posudok č. 23/2020 na samotnú poškodenú, kde na strane 31 znaleckého posudku uvádza,
že v oblasti interpersonálneho správania dominuje u poškodenej kooperatívny postoj, prejavuje sa však
aj sklon k egocentrizmu s potrebou získať pozornosť a uznanie v snahe dosiahnuť svoje ciele. Dokáže
vyvinúť vlastnú aktivitu, v prípade potreby aj presadzujúcu až agresívnu. Celá aktivita poškodenej sa
rozvinula až po tom, ako sa obžalovaný vzorne staral o ich dieťa, obžalovaný bol na materskej, keď sa

im narodilo dieťa. Samotná poškodená potvrdila, že obžalovaný sa vzorne staral o ich dieťa. Obhajoba
tiež poukázala na stranu 37 znaleckého posudku č. 23/2020, kde je uvedené, že poškodená sa nejaví
ako zvýšene manipulovateľná. Aj zo znaleckého posudku na obžalovaného jednoznačne vyplýva, že
obžalovaný nemá sklony k agresívnemu správaniu. Taktiež znalec u obžalovaného nezistil snahu vyhnúť
sa trestnej zodpovednosti. Obhajoba ďalej namietala vykonanie dôkazu výsluchom svedka H., nakoľko

absolútne nepoučil poškodenú o jej právach a povinnostiach, pričom podľa obhajoby sa mal vzdať
tohto prípadu, pretože osobne pozná veľmi dôverne obžalovaného. Svedok H. nahováral poškodenú,
aby podala trestné oznámenie, on kvalifikoval, že ide o týranie. Obhajoba ďalej uviedla, že absolútne
nie je pravdivé tvrdenie, že by obžalovaný chodil do Rakúska za poškodenou, aby ju špehoval. Práve
poškodená volala obžalovaného do Rakúska, aby jej prišiel pomáhať. Obhajoba ďalej poukázala na rok

2020, kedy celý rok až do zadržania obžalovaného, komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou
zase prebehla len vo vzájomnej úcte. Ešte 06.06.2020 poškodená písala obžalovanému erotické správy.
Takúto komunikáciu by osoba, ktorá je týraná a ktorá vyvolala tú komunikáciu neviedla. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného je obhajoba jednoznačne presvedčená, že skutok tak, ako je formulovaný v obžalobe
sa nestal. Z uvedeného obhajoba navrhla obžalovaného spod obžaloby oslobodiť v zmysle § 285 písm.

a/ Tr. poriadku.

Právny zástupca poškodenej na hlavnom pojednávaní navrhol uznať náhradu škody tak, ako si ju
poškodená uplatnila v prípravnom konaní a uznať obžalovaného vinným v zmysle obžaloby a podľa
návrhu prokurátorky.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu H.. B. F., matku obžalovaného, ktorá po zákonnom
poučení k veci vypovedala, že poškodená hovorila ako obžalovaného nenávidí, že ho dá do basy. Na
otázku samosudcu, či vie o nezhodách medzi obžalovaným a poškodenou svedkyňa uviedla, že mali
požičané peniaze od jej sestry a to bol ich najväčší problém. Svedkyňa vypovedala, že poškodená

ju hrýzla a útočila na obžalovaného. Na otázku samosudcu, či videla nejaké zranenia na poškodenej
svedkyňa uviedla, že nie. Keď mala konflikt s poškodenou, tak ju udrela po chrbte, vytrhala jej vlasy.
Na otázku, obhajcu, že kto dominoval vo vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou svedkyňa uviedla,
že to bola poškodená.

Svedok A.. J. K., sused matky obžalovaného, ktorý v súčasnosti pracuje na Mestskej polícii vypovedal,
že asi dňa 03.06.2020 v čase okolo 21.30 hod. mu volala matka obžalovaného, aby prišiel k nej domov.
V dome sa v tom čase nachádzala ona ako aj poškodená Y. F.. Rozprávať začala matka obžalovaného,
ktorá mu začala hovoriť, čo robí jej syn poškodenej a dopĺňala to poškodená. Jednalo sa o odopieranie
jedla a spánku, ponižovanie, fyzické napádanie a vyhrážanie sa. Svedok uviedol, že nezhody mali kvôli

dieťaťu. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaného pozná ako slušného človeka.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu R. P., sestru poškodenej Y. F., ktorá k veci
uviedla, že so sestrou mala dobrý vzťah. Svedkyňa ďalej uviedla, že asi pred dvomi rokmi za ňou prišla
poškodená a zrútila sa, vtedy skryli jej auto a bývala u nich približne 2 mesiace a potom odišla do

Rakúska opatrovať. Následne s poškodenou prerušila kontakt, dozvedela sa, že poškodená sa vrátila
k obžalovanému a neskôr sa dozvedela, že majú spolu dieťa. Poškodená jej následne volala, že jej
ide o život a prosila o pomoc. Poškodená jej povedala, že cez víkend boli niekde 3
hodiny v aute, že ich obžalovaný vozil a že povedal, „že to roztočíme“ a že ich zabije. Svedkyňa ďalejuviedla, že jej poškodená rozprávala, že obžalovaný raz popíjal s kamarátom a že poškodenú zobudil,
aby kamaráta zobrala domov a keď sa vrátila, tak ju dobil pri kontajneroch, lebo že bola dlho preč
a isto s tým kamarátom niečo mala. Svedkyňa uviedla, že poškodená, keď bola na toalete musela

mať otvorené dvere. Poškodená chodila pracovať do zahraničia, domov chodila maximálne na 3-4 dni.
Svedkyňa uviedla, že v dome mali dvoch dobermanov a poškodená s malým dieťaťom s nimi musela byť
dnu. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný zakazoval poškodenej kontaktovať sa so svojou rodinou.
Poškodenú videla dobitú len jeden krát a vtedy nevedela ani stáť. Na otázku, prečo nezavolala rýchlu
zdravotnú pomoc svedkyňa uviedla, že nevie, že to nevyzeralo tak akútne a poškodená nechcela ísť na

pohotovosť. Všetko, čo vypovedala sa dozvedela od svojej sestry Y. F.. Na otázku obhajcu, či vedela
o tom, že jej sestra mala vzťah s iným mužom svedkyňa uviedla, že nie. Na otázku ako často chodila
poškodená domov svedkyňa uviedla, že väčšinou chodila domov na 4 dni.

Svedkyňa Y. R., teta obžalovaného vypovedala, že obžalovaný býval s poškodenou v jej dome na ulici O.
od roku 2012, kde sa venoval chovu domácich zvierat. Svedkyňa spolu s manželom dali obžalovanému

a poškodenej peniaze na štúdium práva. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej poškodená povedala, že mala
pomersinýmmužom,načoobžalovanýreagoval,žeajonmalpomerskolegyňouažesitovydiskutovali
aodpustili.Svedkyňauviedla,žepoškodenájedosťžiarliváažeobžalovanéhonapadla.Dňa03.05.2020
jej obžalovaný povedal, že poškodená mu roztrhala darovanú bibliu, pričom obžalovaný reagoval tak,
že odišiel za synom do izby. Poškodená prišla za jej sestrou s plačom a povedala jej, že obžalovaného

nenávidí a že ho chce udať na polícii, že by ho najradšej zabila, dá ho zavrieť, že ho nemôže cítiť.
Poškodená povedala, že ich syn reve, že ona je zbytočná, že obžalovaný všetko zvláda. Svedkyňa ďalej
uviedla, že asi o týždeň na to poškodená zase prišla k jej sestre, kde bola aj ona a povedala, že ona
a obžalovaný sa majú radi, že ona ten výstup ľutuje. Svedkyňa uviedla, že nikdy nebola svedkom ich
konfliktu, správali sa k sebe veľmi pekne.

Svedok Š. P., manžel sestry poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že asi približne 3-4 roky
dozadu prišla poškodená k nim domov, že ju obžalovaný zbil, bolo to na nej aj vidno. Bola celá modrá
na boku, nevedela ležať. On povedal poškodenej, aby išla k lekárovi, ale ona nechcela ísť, lebo sa
bála. Poškodená sa bála, nebolo to prvý krát, čo ju obžalovaný zbil. Na otázku, či vedel, že poškodená

mala inú známosť svedok uviedol, že nevedel. Svedok uviedol, že obžalovaný zakazoval poškodenej
stretávať sa s jej sestrou a zakazoval jej aj chodiť na cintorín.

Poškodená Y. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nezhody s manželom začali v roku 2016. Išlo o
fyzickéaverbálneútoky.Nezhodypramenilizjejnevery.Obžalovanýjejnadával,fyzickyjunapádal,trhal

ju za vlasy, vyhrážal sa jej v aute, že ju zabije. Na otázku samosudcu, prečo to nikdy nenahlásila, keď má
právnické vzdelanie, poškodená uviedla, že nechcela, aby ich manželstvo takto skončilo. Poškodená
nikdy nebola na ošetrení, keď ju manžel zbil. Na otázku prokurátorky, či napadla poškodeného uviedla,
že nie. Na otázku, že keď bola doma, že ako často ju obžalovaný fyzicky napádal poškodená uviedla,
že niekedy raz za deň a niekedy viackrát. Obžalovaný jej nadával aj cez telefón, kopal ju a trhal jej vlasy.

Kopol ju aj do rebier. Obžalovaný jej stále vyčítal neveru. Podozrieval ju skoro s každým mužom aj so
smetiarom, so susedom. Poškodená uviedla, že po 3 mesiacoch po pôrode musela odísť do Nemecka
za prácou nakoľko nemali žiadny príjem. Poškodená uviedla, že obžalovaný jej zakazoval stýkať sa s
jej rodinou. Na otázku prokurátorky, či fyzicky napadla svoju bývalú svokru poškodená uviedla, že ju
kopla do zadku. Nikdy nemala so svokrou dobrý vzťah. Na otázku obhajcu, že či nepopiera písomnú

komunikáciu medzi ňou a obžalovaným poškodená uviedla, že nepopiera. Na ďalšiu otázku obhajcu, že
ako sa staral obžalovaný o ich syna, keď bola v zahraničí poškodená uviedla, že sa staral veľmi dobre.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. poriadku vykonal dokazovanie prečítaním listinných
dôkazov podľa obsahu spisu, a to prečítaním lekárskej správy z chirurgie a zo všeobecného lekárstva

ohľadom zranení poškodenej Y. F., prečítaním fotodokumentácie ohľadom zranení poškodenej Y. F.,
prečítaním lekárskej správy z hematológie ohľadom poškodenej Y. F., prečítaním e-
mailovej komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou, prečítaním posudku z Ústavu na výkon väzby
a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica ohľadom obžalovaného, prečítaním správy
o povesti z miesta trvalého bydliska, prečítaním výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva

vnútra SR a prečítaním odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR. Podľa § 263 Tr. poriadku
súd so súhlasom prokurátorky a obžalovaného vykonal dokazovanie prečítaním podstatnej zápisnice
o výsluchu svedka H. H. a podstatné časti znaleckého posudku č. 100/2020 z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetia psychiatria ohľadom obžalovaného.Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátorky a obžalovaného vykonal dokazovanie
prečítaním zápisnice o výsluchu svedka H. H.Ľ., ktorý pracuje na odbore kriminálnej polície v Rimavskej

Sobote. Svedok počas výsluchu uviedol, že to bolo asi v mesiaci máj alebo jún 2020, keď za ním v práci
prišiel riaditeľ s tým, že mu volal A.. J. K., náčelník Mestskej polície v Hnúšti, že majú nejaké podozrenie
z týrania nahlásené na Mestskú políciu. Následne sa spojil s A.. J. K. a zistil o čo sa jedná. Keď prišiel
pred dom F., tak pred dverami na verande bola poškodená Y. F., pozdravili sa a išli do vnútra. Všetko,
čo mu poškodená hovorila si písal na papier. Vyťažoval ju ku všetkému, čo sa medzi nimi deje. Keď mu

poškodená rozprávala, čo sa deje, tak sa vlastne počas toho aj tri krát rozplakala. Na záver jej povedal,
že to vyzerá na týranie. Veril poškodenej, že to čo mu porozprávala je pravda. Podľa neho hovorila
úprimne. Po tomto rozhovore mu poškodená volala asi 29.06.2020 s tým, že ju obžalovaný zase bije,
že je to horšie ako to bolo, že ona to už nevydrží, že už to chce riešiť trestným oznámením.

V predmetnej trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 23/2020 znalcom MUDr. Andreou

Tyborovou z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých a znalecký posudok č.
68/2020 znalcom MUDr. Zitou Shinwariovou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria na
poškodenú Y. F.. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že poškodená Y. F. je mentálne priemerná,
psychastenická, so zníženou toleranciou frustrácie a stresu. Nejaví sa ako zvýšene manipulovateľná
a ovplyvniteľná. Uzatvára sa do náučných šablón, drží sa stereotypne svojich postojov. Citovo je

nezrelá s potrebou závislosti vo vzťahoch. Agresivita nie je jej dominantnou črtou. U poškodenej sa
prejavujú symptómy depresie. Záťažové situácie môžu viesť k neurotickým adaptačným poruchám so
symptómami úzkosti a depresie aj s možným suicidálnym rizikom. U poškodenej nebol zistený sklon
ku skresľovaniu výpovedí a nebol zistený sklon ku konfabulácii. Z psychologického hľadiska možno
považovať jej výpovede za vierohodné. Z forenzného hľadiska možno u poškodenej konštatovať známky

psychickej ujmy v súvise s prežitými udalosťami. V oblasti interpersonálneho správania u poškodenej
dominujú kooperatívne postoje, prejavuje sa však aj sklon k egocentrickosti s potrebou získať pozornosť
a uznanie. V snahe o dosiahnutie svojich cieľov poškodená dokáže vyvinúť vlastnú aktivitu, v prípade
potreby aj presadzujúco až agresívne trvať na svojich požiadavkách. Agresivita však nie je dominantou
črtou poškodenej.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu MUDr. Andreu Tyborovú, ktorá k veci vypovedala, že
znalecký posudok bol vypracovaný v súčinnosti so znalcom z odboru Psychiatria. Znalkyňa uviedla,
že pri vyšetrení zistili u poškodenej adaptačnú poruchu, ktorá sa prejavovala v psychodiagnostických
testoch ako aj v klinickom obraze úzkostným prežívaním. Znalkyňa uviedla, že zotrváva na záveroch

znaleckého posudku. Na otázku samosudcu, či poškodená v jej veku môže byť citovo nezrelá znalkyňa
uviedla, že áno, sú osobnosti, ktoré po citovej stránke ostávajú na takom stupni vyššej potreby závislosti
viazania sa. Na ďalšiu otázku samosudcu, že či je možné konštatovať u poškodenej týranie zo strany
obžalovaného, keď obžalovaná bola často v zahraničí kvôli práci a domov sa vracala sporadicky len
na pár dní, znalkyňa uviedla, že to týranie u poškodenej eskalovalo práve v období, keď bola doma.

Znalkyňa ďalej uviedla, že v roku 2016 hovorila poškodená o incidentoch. Znalkyňa tiež konštatovala,
že poškodená môže v určitých situáciách reagovať aj agresívne.

V predmetnej trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 87/2020 znalcom MUDr. Alexandrom
Köröczom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia ohľadom posúdenia

zranení poškodenej Y. F.. Na základe objektívneho nálezu bolo zistené, že dňa 30.06.2020 sa na
tele poškodenej našli mnohopočetné krvné podliatiny a pomliaždenia na bruchu, na stehnách a
predkoleniachstaršiehodátabezpoškodeniahlbšíchštruktúr.Znaleckonštatoval,žezhľadiskaúrazovej
chirurgie ide o úraz ľahký, život neohrozujúci. Z forenzného hľadiska ide o úraz ľahký s liečbou a PN
do 7 dní. Znalec ďalej uviedol, že podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie bola poškodená údajne

kopnutá v roku 2018 do hrudníka, ale k lekárovi s týmto zranením nešla. Podľa následného priebehu
liečby a záznamov nemohlo ísť o zlomeninu rebier. Znalec ďalej konštatoval, že mechanizmom vzniku
popisovaných zranení zo dňa 30.06.2020 je opakované tupé násilie, teda údery rukou alebo nejakým
predmetom. Podľa popisu známok vonkajšieho násilia, všetky zranenia nevznikli v rovnakom čase,
pričom použité násilie bolo skôr strednej intenzity. Znalec ďalej uviedol, že ani pri jednom z uvedených

zranení nedošlo k zasiahnutiu životne dôležitých orgánov poškodenej a pri takto vedených útokoch a
predpokladanej intenzite, k nim ani dôjsť nemohlo. Popisované zranenia poškodenej sa vyhojili bez
trvalýchnásledkovatietoanivbudúcnostineovplyvniajejdoterajšiupráceneschopnosťaanijejdoterajší
spôsob života. Znalec konštatoval aj to, že poškodená bola v detstve liečená pre poruchu zrážania krvi,asi trombocytopenia. Znalec záverom konštatoval, že ani jedno zo zranení nie je závažným sťažením
obvyklého spôsobu života.

Znalec MUDr. Alexander Köröcz na hlavnom pojednávaní vypovedal, že uvedené zranenia zo dňa
30.06.2020 nesťažili obvyklý spôsob život poškodenej, pričom znalec uviedol, že poškodená s
uvedenými zraneniami u lekára nebola. Na otázku samosudcu, či uvedené zranenia mohol spôsobiť
obžalovanýalebobymohloísťajolabupsaznalecuviedol,žeútokpsa,čiužškrabnutímalebohryznutím
by spôsobili rany. Rany na koži neboli, v danom prípade išlo o tupé násilie. Teoreticky, náraz hlavy psa

môže vyvolať tupé násilie, lenže brucho, stehno a predkolenie je trošku mnohopočetné. Znalec ďalej
uviedol, že nemožno vylúčiť, že minimálne časť týchto zranení mohlo vzniknúť týmto spôsobom. To
znalec vylúčiť nevie, ale ani potvrdiť, že tie hematómy boli spôsobené päsťou útočníka. Znalec ďalej
uviedol, že poškodená bola liečená pre zvýšenú krvácivosť, ale jej pôvodná lekárka znalcovi potvrdila,
že v čase vypracovania znaleckého posudku sa krvný nález poškodenej upravil. Znalec tiež uviedol, že
u každého človeka je porucha zrážanlivosti krvi individuálna, že do akej miery sú u toho konkrétneho

človeka poškodené kapilárne siete. Na otázku obhajcu, či pri vypracovaní znaleckého posudku osobne
videl poškodenú znalec uviedol, že nie.

V predmetnej trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 100/2020 znalcom MUDr. Jánom
Vongrejom z odvetia Psychiatria a sexuológia na osobu obžalovaného. Zo záverov znaleckého posudku

vyplynulo, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou v pravom zmysle slova, t. j. psychózou. Znalec u
obžalovanéhozistilabnormneštruktúrovanú,hlavnesrysmiemočnejlabilityaimpulzivity,čosapovažuje
za trvalú poruchu osobnosti, čo však neznižuje ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti a nevyžaduje
liečbu. Znalec u obžalovaného nezistil ani prechodnú duševnú poruchu a teda, že obžalovaný bol
schopný ovládať svoje konanie a rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Znalec u obžalovaného

nezistil závislosť od alkoholu a od iných návykových a omamných látok. Znalec záverom uviedol, že
pobyt obžalovaného na slobode nepovažuje za nebezpečný a nezistil dôvod odporučiť obžalovanému
akúkoľvek ochrannú formu liečby.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd sa týmito základnými zásadami riadil pri hodnotení všetkých dôkazov a na základe vykonaného
dokazovania a vyhodnotenia dôkazov dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Prokurátorka v podanej obžalobe kládla obžalovanému za vinu, že:

od presne nezisteného dňa v roku 2016 do 08.50 h 30.06.2020 v byte na adrese Hnúšťa, Ul. Francisciho
č. 143, okres Rimavská Sobota a naposledy v obci Rimavské Zalužany č. 164, okres Rimavská Sobota,
opakovane, najmenej dvakrát v mesiaci napádal svoju manželku Y. F., nar. XX.XX.XXXX Y. K. R., trvalým
bydliskom K. B. Č.. XXX, okres Rimavská Sobota, najskôr slovne nadávkami, urážkami, ponižovaním,

neskôr slovné urážky prešli do fyzických útokov spôsobom, že ju kopal, ťahal za vlasy, dával jej facky,
počas čoho jej nadával, že je „piča, kurva pojebaná, neschopná", opľúval ju do tváre, približne raz do
týždňa v nočných hodinách s krikom budil poškodenú s tým, že má neporiadok v kuchyni, aby si išla
upratať, pričom 11.09.2018 fyzicky napadol poškodenú Y. F. v rodinnom dome č. 164, v obci Rimavské
Zalužany tak, že keď sa poškodená nachádzala v rodinnom dome, rozbehol sa smerom ku nej a dvakrát

ju odzadu kopol do pravej strany tela do oblasti rebier, následne jej dal jednu facku, v dôsledku čoho
sa poškodenej pustila krv z nosa a približne dva týždne mala silné bolesti v oblasti rebier po kopnutí,
od fyzických útokov upustil len v období tehotenstva poškodenej, z ktorého sa im narodilo dieťa mal.
E.. F.., nar. XX.XX.XXXX Y. K. R., avšak po pôrode ju opätovne začal fyzicky napádať a to fackami,kopancami, ťahaním za vlasy, škrtením, v presne nezistený deň v mesiaci február 2020 počas dňa v
rodinnomdomeč.164vobciRimavskéZalužanyzamkolvchodovédverenadome,prišielkupoškodenej
Y. F., chytil ju pod krk a začal ju škrtiť, ťahal ju pri tom po dome, potom ju pustil, odmontoval kľučku

na terasových dverách a išiel sa osprchovať, v presne nezistený deň v mesiaci máj 2020, po tom,
ako sa poškodená vrátila domov, nakoľko niekoľko dní nebývala doma, ju fyzicky napadol pričom jej
vytrhal vlasy, 27.06.2020 v priebehu dňa počas jazdy na motorovom vozidle zastavil za obcou Lom
nad Rimavicou, vybral svojho maloletého syna z autosedačky, podal ho poškodenej do rúk a povedal:
„teraz to roztúrujem a skončíme všetci so životom" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou smerom

na Chorepu, následne zastavil na kopci, kde on aj poškodená z auta vystúpili a potom on vykrikoval
poškodenej, že ju zabije, na čo sa poškodená zľakla a kričala o pomoc, páchateľ nasadol do svojho
motorového vozidla a išiel smerom ku poškodenej a povedal jej, že ju prejde, kde sa poškodená ako
unikala pred páchateľom, pošmykla a spadla, čo využil pribehol ku nej, vtiahol ju do motorového vozidla
a povedal poškodenej: „Teraz sa ideme voziť, domov už nejdeme, na Ratkovej sú väčšie zákruty,
tam to už dáme" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou, až kým mu poškodená nepovedala, že je

tehotná, naposledy 29.06.2020 v čase okolo 10.00 h. v kuchyni rodinného domu, kde poškodená býva, ju
páchateľ fyzicky napadol tak, že ako poškodená varila kávu, podišiel ku nej a odzadu ju jedenkrát kopol
do pravej nohy v oblasti stehna a následne odišiel preč, čím poškodenej Y. F. podľa lekárskej správy
službukonajúceho lekára chirurgického oddelenia Všeobecnej nemocnice Rimavská Sobota spôsobil
zranenia a to mnohopočetné modriny s pomliaždením na bruchu, stehnách a predlaktiach a opakovanú

psychickú traumu.

Týmto konaním mal podľa prokurátorky obžalovaný spáchať zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Obžalovaný E. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a to, čo na neho uviedla jeho bývalá
manželka je šialenstvo a nie je to pravda. Obžalovaný uviedol, že svoju bývalú manželku sústavne
slovne neurážal, nenadával jej, fyzicky na ňu neútočil, nekopal ju, neťahal ju za vlasy, nedával jej facky,
nebudil ju v noci a podobne. Obžalovaný uviedol, že všetko sú to nezmysly. Obžalovaný tiež uviedol, že

sa s bývalou manželkou vzájomne obviňovali. Ich vzájomné nehody pramenili z finančných problémov,
keď otec obžalovaného požadoval od nich vrátenie peňažnej čiastky. Obžalovaný uviedol, že sa vzorne
staral o ich dieťa, bol na materskej, keď sa im narodilo dieťa. Jeho bývalá manželka sama potvrdila, že
sa vzorne staral o ich dieťa.

Na tomto mieste považuje súd za potrebné zdôrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu
má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu,
oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich. No súčasne platí, že súd pri
hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo ako aj v celom ich súhrnne v
súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov, bez toho, aby narušil rovnováhu hodnotenia

dôkazov produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech obžalovaného, musí prihliadať na obranu
obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa
nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú
nimi predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy
predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť a teda do takej miery, že prokurátor nie je

schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade
obžalovaného uznať vinným zo žalovanej trestnej činnosti.

Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou, či skutok, spáchanie ktorého je obžalovanému kladený za vinu,
sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a/ bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou

izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b/ bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 3 písm. d/ Tr. zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Týraním sa vo všeobecnosti podľa Tr. zákona rozumie také zlé zaobchádzanie so zverenou osobou,
alebo blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou,
ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nevyžaduje sa aby u zverenej osoby vznikli následky na

zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť
pociťuje ako ťažké príkorie. Na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie a to
ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v §208 ods.1 písm. a/ až e/ Tr. zákona. Fyzické alebo
psychické utrpenie má byť pritom také, že sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré
ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Dlhodobosť,

sústavnosť a opakovanosť je ako znak týrania ustálený tak v odbornej verejnosti, ako aj v súdnej
praxi. Hlavným a zároveň typickým znakom trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby je to, že
má chronický, stupňujúci sa charakter, objavuje sa v cykloch a pretrváva dlhodobo. Týranie je konanie,
ktoré má svoj vývoj a opakovane dochádza k jeho prejavom aj po dlhšiu dobu, a teda sa nejedná o
jednorazový a ojedinelý incident, a preto sa o ňom hovorí ako o pokračovacom trestnom čine (Najvyšší

súd SR 4 Tdo 6/2012, 4 Cdo 44/2007).

Výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali u obžalovaného naplnenie zákonných znakov zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s
poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona. Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Obhajoval sa tvrdením,

že žiadneho fyzického či psychického násilia alebo týrania sa voči poškodenej nedopustil. Počas
obdobia od roku 2016 do roku 2020 sa poškodená väčšinu času nezdržiavala v spoločnej domácnosti s
obžalovaným,pretožepracovalavzahraničí,kdesazdržiavalapoveľmidlhéobdobieapokiaľboladoma
spolu s obžalovaným, žiadny dôkaz o tom, že by počas tohto obdobia došlo k nejakým fyzickým útokom
nebol. Súd poukazuje predovšetkým na komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenou ako aj medzi

poškodenou a matkou obžalovaného, ktorá vyvracia tvrdenia poškodenej. Aj na základe znaleckého
posudku na osobu poškodenej bolo zistené, že poškodená je mentálne priemerná, psychastenická, so
zníženou toleranciou frustrácie a stresu. Uzatvára sa do náučných šablón, drží sa stereotypne svojich
postojov. Citovo je nezrelá s potrebou závislosti vo vzťahoch. Agresivita nie je jej dominantnou črtou. U
poškodenej sa prejavujú symptómy depresie. Záťažové situácie môžu viesť k neurotickým adaptačným

poruchám so symptómami úzkosti a depresie aj s možným suicidálnym rizikom. U
poškodenej dominujú kooperatívne postoje, prejavuje sa však aj sklon k egocentrickosti s potrebou
získať pozornosť a uznanie. V snahe o dosiahnutie svojich cieľov poškodená dokáže vyvinúť vlastnú
aktivitu, v prípade potreby aj presadzujúco až agresívne trvať na svojich požiadavkách. V znaleckom
posudku na poškodenú absentuje podrobný popis podliatín na tele poškodenej, doba, kedy jednotlivé

údajné podliatiny mohli vzniknúť, porovnanie každej jednej údajnej podliatiny s predmetom, ktorý tieto
podliatiny mohol vytvoriť a znalec sa nevedel nevyjadriť, či tieto mohli vzniknúť tak, ako to popísal
obžalovaný, resp. iným spôsobom. Znalec skonštatoval, že nemožno vylúčiť, že minimálne časť týchto
zranení mohli vzniknúť labou psa. To znalec však vylúčiť nevedel, ale ani potvrdiť. Ak by bola poškodená
zo strany obžalovaného týraná, ako to tvrdila vo svojej výpovedi, nesnažila by sa splodiť dieťa s

obžalovaným. Z komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou nebolo preukázané, že by obžalovaný
poškodenú urážal a vyvolával v nej strach. Obžalovaný čiastočne priznal len incident dňa 27.06.2020,
kedy v priebehu dňa počas jazdy na motorovom vozidle zastavil za obcou Lom nad Rimavicou, vybral
svojho maloletého syna z autosedačky, podal ho poškodenej do rúk a povedal: „teraz to roztúrujem a
skončíme všetci so životom" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou smerom na Chorepu, následne

zastavil na kopci, kde on aj poškodená z auta vystúpili a potom on vykrikoval poškodenej, že ju zabije,
na čo sa poškodená zľakla a kričala o pomoc, nasadol do svojho motorového vozidla a išiel smerom
ku poškodenej a povedal jej, že ju prejde, kde sa poškodená ako unikala, pošmykla a spadla, čo využil
pribehol ku nej, vtiahol ju do motorového vozidla a povedal poškodenej: „Teraz sa ideme voziť, domov už
nejdeme, na Ratkovej sú väčšie zákruty, tam to už dáme" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou, až

kým mu poškodená nepovedala, že je tehotná. V tejto súvislosti obžalovaný uviedol, že sú tam uvedené
polopravdy. Obžalovaný nepoprel ani občasné hádky medzi ním a poškodenou. Všetci svedkovia sa
vyjadrili v tom smere, že neboli priamymi bezprostrednými svedkami toho, že by sa obžalovaný voči
poškodenej správal nevhodne, že by ju fyzicky či psychicky týral.Z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci inter alia nebolo jednoznačne preukázané, že by
obžalovaný blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,

spôsobením rán rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním a iným správaním,
ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie alebo obmedzilo jej bezpečnosť, bezdôvodným
odopieraním oddychu a spánku a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší
čas tak, ako to predpokladá ustanovenie § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s

poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona. Aj so zreteľom na dôkazy, ktoré boli vykonané na
hlavnom pojednávaní, považuje súd za potrebné najprv vo všeobecnej rovine pripomenúť, že ak má byť
konkrétne protiprávne konanie trestným činom, toto musí napĺňať formálne znaky uvedené v Trestnom
zákone, ktorých prítomnosť musí byť v súlade so zásadou „ in dubio pro reo“ nepochybná.

Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že vina obžalovaného, pokiaľ ide o skutok obžalobou

prokurátorky kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona, nebol
vykonaným dokazovaním preukázaný. Naopak to, že súd obžalovaného neuznal vinným zo žalovaného
trestného činu neznamená, že sa žiadneho protiprávneho činu nedopustil. Pri zachovaní totožnosti
konania a následku, pri úprave skutkovej vety, súd obžalovaného uznal vinným z prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 27.06.2020
v priebehu dňa počas jazdy na motorovom vozidle zastavil za obcou Lom nad Rimavicou, vybral svojho
maloletého syna z autosedačky, podal ho poškodenej do rúk a povedal: „teraz to roztúrujem a skončíme
všetci so životom" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou smerom na Chorepu, následne zastavil
na kopci, kde on aj poškodená z auta vystúpili a potom on vykrikoval poškodenej, že ju zabije, na

čo sa poškodená zľakla a kričala o pomoc, nasadol do svojho motorového vozidla a išiel smerom ku
poškodenej a povedal jej, že ju prejde, kde sa poškodená ako pred ním utekala, pošmykla a spadla, čo
využil pribehol ku nej, vtiahol ju do motorového vozidla a povedal poškodenej: „Teraz sa ideme voziť,
domov už nejdeme, na Ratkovej sú väčšie zákruty, tam to už dáme" a pokračoval v jazde vysokou
rýchlosťou, až kým mu poškodená nepovedala, že je tehotná. Obžalovaný bol zo súdom uznaného

skutku, okrem svojho čiastočného priznania, usvedčovaný aj výpoveďou poškodenej, ktorá popísala
okolnosti a spôsob konania obžalovaného, ako aj výpoveďami svedkyne R. P..

Po právnej stránke súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo

vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na chránenej osobe (blízkej osobe).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení §
34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný nie je v mieste bydliska negatívne hodnotený. Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica mal súd za preukázané, že obžalovaný zachovával
zásady slušného správania, dodržiaval príkazy a nariadenia personálu plnil bez pripomienok. Z výpisu
z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR mal súd za preukázané, že obžalovaný bol
doposiaľ tri krát priestupkovo postihnutý a to na úseku dopravy. Z odpisu Registra trestov Generálnej

prokuratúry SR bolo zistené, že obžalovaný doposiaľ nebol súdom trestaný. Súd u obžalovaného nezistil
okolnosti, ktoré by ho v zmysle § 22 a nasl. Tr. zákona zbavovali trestnej zodpovednosti, resp. ktoré
by vylučovali protiprávnosť jeho činu podľa § 24 a nasl. Tr. zákona. Súd u obžalovaného nevzhliadol
žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 Tr. zákona a rovnako ani žiadnu priťažujúcu
okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 Tr. zákona. U obžalovaného súd považoval za primeraný a povahe

veci zodpovedajúci trest, ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej slobody a preto mu uložil trest
odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.Súd pripomína, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal ku spáchaniu
trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy, vychádzajúc zo
zásady punitur, ne pecce tur (trestá sa, aby nebolo páchané zlo). Trest (osobitne trest odňatia

slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Aj keď
trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trest bez zákona)
stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor
pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Primeranosť trestu je nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy

páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. V rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu sp.
zn. 4 Tdo/9/2010 zo dňa 16. apríla 2013).

Tento trest podľa názoru súdu zabezpečí aj ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
súčasne odradí aj iných od páchania trestných činov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne
vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Uložený trest by mal byť pre obžalovaného

postačujúci na to, aby si uvedomil nesprávnosť a protiprávnosť svojho konania, aby sa v budúcnosti
nedopúšťal podobnej trestnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na
chránenej osobe (blízkej osobe),

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.

poriadku).

Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj

proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).

Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.