Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 29, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117205796
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117205796.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v spore žalobcu: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796,

so sídlom: Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, právne zast.: JUDr. Lukáš Bútora, advokát, so
sídlom: Vojtecha Tvrdého 12, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/. R. Q., V.. XX.XX.XXXX, P.: J. XXXX/X,
XXX XX Ž., X/ R. Q., V.. XX.XX.XXXX, P.: J. XXXX/X, XXX XX Ž., o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní vypratať a odovzdať byt č. XX L. L. Č.. X V. X. Poschodí, nachádzajúci sa na
ul. J.Í. L. Ž., v obytnom dome súp.č. XXXX, ktorý je postavený na parcele KNC č. XXXX/XX a zapísaný
na LV č. XXXX k.ú. O., obec Ž., okres Ž. a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2017 sa žalobca domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd
žalovaných zaviazal k povinnosti vypratať a odovzdať byt č. XX vo vchode č. X na 1. Poschodí,
nachádzajúci sa na ul. J. v O., v obytnom dome súp.č. XXXX, ktorý je postavený na parcele KNC č.
XXXX/XX a zapísaný na LV č. XXXX k.ú. O., obec O., okres O. a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, ako aj na náhradu trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanými Nájomnú zmluvu zo dňa 12.12.2012, ktorej
predmetom bol vyššie opísaný byt, na dobu určitú do 30.11.2013. Po ukončení nájmu žalovaní užívajú

predmetný byt bez právneho dôvodu, neoprávnene. Žalobca zaslal žalovaným dňa 07.10.2015 výzvu na
uvoľnenie bytu, na ktorú žalovaní reagovali uznaním dlhu, avšak svoje záväzky si nikdy riadne neplnili.
Naposledy uznali dlh v Dohode o uznaní dlhu a splátkach č. S167/2014 dňa 22.12.2014, pričom však
uvedené splátky v zmysle dohody nehradili.

3. Žalovaní sa k podanej žalobe písomne vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 20.04.2017, v ktorom
uznali svoj dlh a žiadali priznať na splatenie dlhu splátkový kalendár nakoľko žalovaní majú sedem ročné

dieťa, ktoré je onkologickým pacientom a žalovaní 1/ je nevidiaci, na ktorý zaplatili sumu vo výške 50,-
eur, pričom následne im bolo oznámené, že splátkový kalendár už nie je možný z dôvod podania žaloby.

4. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaných k žalobe zo dňa 20.04.2017 vyjadril podaním zo
dňa 18.04.2017, v ktorom uviedol, že uvedenú sumu vo výške 50,- eur, ktorú mali žalovaní zaplatiť na
splátkový kalendár nikde neeviduje. Žalovaní neprejavili záujem osobne a včas sa dostaviť ku správcovi
bytu a svoju záležitosť vyriešiť. Čo sa týka zdravotného stavu žalovaný 1/ nikdy neuviedol, že je nevidiaci

alebo invalidný dôchodca a taktiež nenamietal zdravotný stav svojej dcéry.

5. Žalovaní sa k podanému vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaných k žalobe zo dňa 20.04.2017
vyjadrili podaním zo dňa 13.09.2017, v ktorom uviedli, že nie je pravda, že nedokladovali lekárske správyo zdravotnom stave dcéry, nakoľko na tom základe im aj bol pridelený predmetný byt, taktiež trvajú na
tvrdeniach uvedených v predošlom vyjadrení a žiadali súd, aby im priznal na zaplatenie dlžnej čiastky
splátkový kalendár.

5. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.

6. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 29.06.2018,
na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaná 2/. Žalovaná uviedla, že už tom byte pol roka
nebýva, nevie, čo sa tam robí. Od domovníčky z tohto domu vie, že tam chodia súrodenci manžela, ktorí
tam robia neprístojnosti. Žalovaná 2/ býva doma u rodičov aj s maloletou dcérou. V predmetnom byte
má ešte asi polovicu svojich vecí. Má tam veci na oblečenie, hračky, atď. Dcéra tam má notebook, ktorý

jej nechce žalovaný 1/ poskytnúť. V tom byte je ešte celé bytové zariadenie, kompletné, ktoré žalovaní
nadobudli spoločne za trvania manželstva. Žalovaná predpokladala, že byt žalovaný 1/ platil, nakoľko
mu na toto poskytovala finančné prostriedky, ona pracovala na dvanástky. A nakoniec zistila, že tam
je nedoplatok asi 7.000,- €. Uviedla, že by zaplatila aj dlžnú cenu a ten byt by ďalej platila, resp. by
uhrádzala platby spojené s užívaním tohto bytu, pokiaľ by bol tento byt písaný iba na ňu. Lebo už nechce

vidieť žalovaného 1/. Žalovaná z predmetného bytu neodišla dobrovoľne, ale z dôvodu, že žalovaný 1/
robil v byte neporiadok, púšťal nahlas hudbu, mal tam svoje partie, s ktorými požívali alkoholické nápoje.
Maloletá dcéra, ktorá pochádza z ich manželstva je prváčka a žalovaná 2/ sa musela odsťahovať z
tohto bytu, pretože z dôvodu, že žalovaný 1/ aj s ostatnými ľuďmi púšťal nahlas hudbu, nemohla spávať,
nemohla sa riadne pripravovať na vyučovanie, zhoršila si prospech. Uviedla, že bola nútená z toho bytu

odísť. Navrhla, aby sa byt prepísal iba na ňu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej
žalobe o vypratanie bytu. Poukázal aj na to, že v konečnom dôsledku nemusí dôjsť k realizácii exekúcie,
ak by sa náhodou žalobca so žalovanou 2/ nejako inak dohodol, ale v tomto štádiu žalobca trvá na
tom, aby mohol disponovať exekučným titulom, na základe ktorého by mohol byt vypratať a ďalej s ním
disponovať, nakoľko slúži na zabezpečovanie verejných potrieb. Má skôr za to, vzhľadom na výpoveď

žalovanej 2/, že ona sama už byt opustila, zatiaľ si vytvorila nové obydlie u svojich rodičov, takisto aj s
ich maloletou dcérou, takže podľa tej výpovede byt už reálne užíva iba žalovaný 1/, ktorý ho, by sa dalo
povedať, skôr zneužíva podľa samotnej výpovede. Žalobca má obavu aj o to, v akom stave ho zanechá.
Mám za to, že je tu aktuálne daný každopádny dôvod na vyhovenie žaloby v celom rozsahu.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to najmä
Nájomnou zmluvou zo dňa 12.12.2012, Dohodou o uznaní dlhu zo dňa 22.12.2014, LV č.XXXX z
katastrálneho portálu, výzvou na uvoľnenie bytu a zistil skutkový stav tak, ako ho vo svojom návrhu
preukazoval žalobca.

8. Žalobca je vlastníkom bytu č. XX vo vchode č. X na 1. Poschodí, nachádzajúci sa na ul. J. v O.,
v obytnom dome súp.č. XXXX, ktorý je postavený na parcele KNC č. XXXX/XX a zapísaný na LV č.
XXXX k.ú. O., obec O.. Žalobca svoje vlastnícke právo preukázal detailom LV č. XXXX zabezpečeného
z katastrálneho portálu.

9. Žalobca a žalovaní uzavreli dňa 12.12.2012 Nájomnú zmluvu na dobu určitú do 30.11.2013. Po
uplynutí doby nájmu žalovaní naďalej byt užívajú. Žalovaní uznali svoj dlh v Dohode o o uznaní dlhu a
splátkach č. S167/2014 dňa 22.12.2014, pričom však uvedené splátky v zmysle dohody nehradili.

10. Písomnosťou zo dňa 07.10.2015 oznámil žalobca žalovaným neobnovenie nájomnej zmluvy a vyzval

ich na vypratanie bytu vyplatenie dlžnej čiastky.

11. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.12. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

13. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

14. Z uvedeného vyplýva, že uplynutím dojednaného času, ak bol nájom dojednaný na určitý čas dôjde

k zániku nájmu bytu a nájomca je povinný dňom skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi byt v stave,
v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu
č. XX a žalovaní boli nájomcami predmetného bytu na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa
12.12.2012. Ďalej mal súd nesporne preukázané, že došlo k zániku nájomného vzťahu, a to uplynutím

doby, na ktorú bol nájom k bytu medzi stranami sporu dohodnutý, a to dňom 31.12.2014. Žalovaní po
skončenídobynájmuužívajúbytč.24bezprávnehodôvodu,čímzasahujúneoprávnenedovlastníckeho
práva žalobcu ako vlastníka bytového domu súp.č. XXXX v kat. území O., v ktorom sa byt č. XX vo
vchode č. X na X. poschodí nachádza. U žalovaných sú teda splnené podmienky na vypratanie bytu tak,
ako požaduje žalobca, ktorý je vlastníkom a má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho

práva neoprávnene zasahuje ( § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaní nemajú žiaden právny
titul na užívanie predmetného bytu a keďže po zániku nájomného vzťahu (skončením doby nájmu)
byt i naďalej užívajú, užívajú ho neoprávnene a vzniká im teda povinnosť byt vypratať a odovzdať ho
žalobcovi. V konaní súd nemal za preukázané ani to, že by žalovaní predmetný byt užívali z iného
právneho dôvodu, resp. že byžalovaní v čase rozhodovania súdu mali uzatvorenú so žalobcom novú

nájomnú zmluvu. Súd preto návrhu žalobcu ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca

bol úspešný v celom rozsahu, keďže súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto má žalobca
voči žalovaným právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia