Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csp/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116222155
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116222155.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobcu: Tatra banka,

a.s., so sídlom: Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, právne. zast.: advokátska
kancelária MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: A.
M., D.. XX.XX.XXXX, N.: Ľ. XXXX/X, XXX XX Ž., o zaplatenie 3.477,73 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa, v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 212,- €, zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.265,73 €.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.09.2016 domáhal výroku, v ktorom by súd žalovaného
zaviazal na zaplatenie sumy 3.477,73 eur na tom skutkovom základe, že žalobca žalovanému na
základe Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto
účtu zo dňa 21.04.2005, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s.
a Obchodné podmienky balíkov služieb Tatra banky, a.s. pre fyzické osoby k bežným účtom, ako
aj Obchodné podmienky jednotlivých produktov a služieb poskytovaných k bežnému účtu v Sk v
rámci balíkov služieb. Podľa tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky, pričom

podmienky čerpania peňažných prostriedkov, splácania peňažných prostriedkov a podmienky pri
neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti, boli všetky dohodnuté v zmluve a Všeobecných
obchodných podmienkach. Táto zmluva podľa žalobcu spĺňa všetky znaky a náležitosti zmluvy o úvere
podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. V zmysle článku V. Zmluvy bolo medzi stranami sporu
dohodnuté poskytnutie úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte. Počas doby vedenia účtu
žalovaný vyčerpal všetky peňažné prostriedky vložené na účet a dostal sa do debetu vo výške 3.477,73
eur, zaplatenia ktorej sumy bez úrokov a poplatkov sa žalobca domáha v tomto konaní.

2. Vo veci bol dňa 20.10.2016 vydaný platobný rozkaz pod č.k. 4Csp/45/2016-27, ktorým súd vyhovel
žalobe v celom rozsahu. Nakoľko sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk,
súd ho uznesením č.k. 4Csp/45/2016-45 zo dňa 29.06.2017 v celom rozsahu zrušil.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 12.10.2018, na ktoré sa dostavil len právny zástupca žalobcu,
ktorý uviedol, že žalobca sa pridržiava všetkých doteraz uvedených skutkových a právnych skutočností

tak, ako boli uvedené v podanej žalobe, ako aj v zmysle písomného podania žalobcu zo dňa 30.05.2018.
Žalobca dňa 13.09.2002 uzatvoril so žalovaným zmluvu o bežnom účte č. 2614942763, pričom v zmysle
tejto zmluvy pre žalovaného sprostredkoval vedenie bežného účtu, na ktorý žalovaný mohol realizovať
vklady a výbery, pričom v zmysle všeobecných obchodných podmienok sa však žalovaný dostal do
nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov z tohto účtu, ktorú skutočnosť žalobca preukazoval

aj chronológiou transakcií na bežnom účte, a to za časové obdobie od 30.09.2002 do 31.12.2008,
teda od okamihu prijatia meny EURO v Slovenskej republike a následne prehľadom transakcií od
01.01.2009 do 29.02.2016. Ďalej uviedol, že od dňa 01.04.2014 žalovaný nemal na tomto bežnom účte
povolené akékoľvek prečerpanie finančných prostriedkov, pričom žalovaná istina predstavuje rozdiel
medzi kreditnými a debetnými operáciami tak, ako sú tieto uvedené v prehľade transakcií predložených
zo strany žalobcu.

6. Žalobca sa následne vyjadril vo veci v podaní zo dňa 29.10.2018 (č.l. 162), v ktorom poukázal na
predložený listinný dôkaz - email špecialistu vymáhania retailových pohľadávok zo dňa 29.05.2018 (č.l.
164), ktorý obsahuje prehľad poskytnutia výšky úverového rámca, z ktorého súd zistil, že úverový rámec
bol žalovanému poskytnutý v čase od 2.6.2003 do 28.12.2006 a od 13.7.2007 do 31.3.2014, od 1.4.2014

žalovanému úverový rámec poskytnutý ďalej nebol.

7. Súd vo veci nariadil opätovne pojednávanie na 19.12.2018, na ktoré sa dostavil len právny zástupca
žalobcu. Na otázku súdu, na ktorom mieste v zmluve o bežnom účte fyzickej osoby zo dňa 21.04.2005
(č.l. 6 spisu) sa nachádzajú podstatné náležitosti zmluvy, ktorými malo byť dohodnuté poskytnutie úveru

formou voliteľného prečerpania na bežnom účte, právny zástupca žalobcu uviedol, že v zmysle zmluvy
o bežnom účte fyzickej osoby zo dňa 21.04.2005 žalovaný nemal dohodnuté akékoľvek prečerpanie
bežného účtu tak, ako to bolo v prípade pôvodnej zmluvy o bežnom účte zo dňa 13.09.2002, kde
mal žalovaný písomne uvedený aj úverový rámec, v zmysle ktorého mal povolenú konkrétnu sumu
resp. možnosť povoleného prečerpania v rámci konkrétne stanovenej sumy. Uvedená skutočnosť, a

to že žalovaný v zmysle zmluvy o bežnom účte zo dňa 21.04.2005 nemal dohodnuté prečerpanie
účtu formou povoleného prečerpania, vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu, ktoré doručil konajúcemu súdu
po poslednom pojednávaní a v ktorom sa odvoláva na vyjadrenie špecialistu žalobcu na vymáhanie
retailových pohľadávok zo dňa 29.05.2018, ktoré bolo aj prílohou tohto písomného podania, v rámci
ktorého vyjadrenia vyplýva, že výška úverového rámca od 01.04.2014 bola 0,- €. Ako náhle sa žalovaný

dostal do záporného zostatku na účte, došlo k nepovolenému prečerpaniu a žalovaná suma predstavuje
teda nepovolené prečerpanie zo strany žalovaného na jeho bežnom účte v zmysle zmluvy o bežnom
účte zo dňa 21.04.2005.

8. Podaním zo dňa 22.01.2019 vzal žalobca žalobu späť v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy

212,- eur a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil.

9. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 27.02.2019, na ktoré sa dostavil len právny zástupca
žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe a všetkých svojich vyjadreniach.

10. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „C.s.p.): Žalobca môže vziať
žalobu späť. Podľa §145 C.s.p.: Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11.Vzhľadomnadispozičnýprocesnýúkonžalobcu,ktorýmvzalžalobučiastočnespäť,rozhodolsúd,pri
aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení, o zastavení konania tak, ako je uvedené v prvej vete
výroku tohto rozsudku. Predmetom konania tak ostal nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.265,73 eur.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a na

základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

13. Zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č.
2614942763 zo dňa 13.09.2002 (č.l. 150), ktorá bola zrušená a nahradená zmluvou zo dňa 21.04.2005(č.l. 6) formou novácie zmluvy, obsahuje údaje o žalovanom, jej predmetom je otvorenie a vedenie
bežného účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytovanie ďalších produktov a služieb v zmysle zvoleného
balíka služieb. Balík služieb bol zvolený TatraDynamic s tým, že obsah balíka služieb je uvedený

v Obchodných podmienkach balíkov služieb, žalovaný nezvolil poistenie, k poskytnutiu povoleného
prečerpania na účte v časti VIII. zmluvy je uvedené, že tento je v zmysle obchodných podmienok balíkov
služieb.

14. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že za obdobie od 01.01.2009 do 29.02.2016 na uvedenom

bežnom účte bolo vykonaných celkovo 11768 debetných operácií v celkovej hodnote 367.204,96 eur a
198 kreditných operácií v celkovej hodnote 349.171,04 eur. Zostatok bol za uvedené obdobie po odčítaní
preplatku za predchádzajúce obdobie 3.477,73 eur.

15. Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s. žalobca preukázal, že žalobca v týchto
podmienkach presne uviedol práva a povinnosti zmluvných strán a že tieto boli súčasťou zmluvy, s

ktorými bol žalovaný oboznámený spolu aj s Obchodnými podmienkami balíkov služieb Tatra banky, a.s.
pre fyzické osoby.

16. Sadzobníkom poplatkov Tatra banky, a.s. časť poplatky za služby pre fyzické osoby, žalobca
preukázal,žeprávnypredchodcažalobcuvSadzobníkupoplatkovmalpresneurčenésumyzajednotlivé

balíky služieb, ako aj bežný účet, vkladné knižky, termínované vkladové účty, bezúčelové úvery a iné.

17. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 708 Obchodného zákonníka účinného v deň uzavretia zmluvy o bežnom účte: (1) Zmluvou o

bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. (2)
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v deň uzavretia zmluvy o bežnom účte, (1) Banka
je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v

prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa
účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť
v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať
platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom
účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v deň uzavretia zmluvy o bežnom účte,
Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v deň uzavretia zmluvy o bežnom účte a
dodatku k nej, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.Podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka: Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka: Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 01.02.2013, Ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy

a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po

31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že nárok žalobcu je po späťvzatí
žaloby v časti sumy 212,- eur v celom rozsahu dôvodný.

19. Podstatnou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo, či právny vzťah možno posúdiť podľa
zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Absolútnezásadnýmvýznamomrozlišovaniamedzi

statusomspotrebiteľaapodnikateľasazapodievalnapr.SúdnydvorEurópskejúnievrozsudkuC-464/01
- Gruber zo dňa 20.01.2005: „(35) Zo systému pravidiel právomoci vytvoreného Bruselským dohovorom,
ako aj zo zmyslu osobitnej úpravy stanovenej v ustanoveniach hlavy II oddielu 4 tohto dohovoru
Súdny dvor vyvodil, že tieto ustanovenia sa vzťahujú len na konečných súkromných spotrebiteľov, ktorý
nevykonávajú obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť, keďže výhoda takýchto ustanovení sa nesmie

rozšíriť na osoby, pre ktoré osobitná ochrana nie je odôvodnená (napr. rozsudky Bertrand, bod 21;
Shearson Lehman Hutton, body 19 a 22; Benincasa, bod 15, a Gabriel, bod 39).
V tejto súvislosti spresnil Súdny dvor v bodoch 16 až 18 citovaného rozsudku Benincasa, že pojem
„spotrebiteľ“ v zmysle článku 13 prvého odseku a článku 14 prvého odseku Bruselského dohovoru
sa má vykladať reštriktívne, a s odvolaním sa na postavenie tejto osoby v rámci určitej zmluvy vo

vzťahu k jej povahe a účelu, a nie vzhľadom na subjektívnu situáciu tejto osoby, pričom jednu a tú istú
osobu možno považovať pri určitých plneniach za spotrebiteľa a pri iných plneniach za podnikateľa.
Súdny dvor z toho vyvodil, že osobitná úprava stanovená týmto dohovorom na ochranu spotrebiteľa
ako slabšej strany sa uplatní len na zmluvy uzavreté jednotlivcom mimo a nezávisle od obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti alebo účelu s jediným cieľom, uspokojiť vlastnú súkromnú spotrebu,

pričom takáto ochrana nie je odôvodnená v prípade zmluvy uzavretej na účel obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Z toho vyplýva, že pravidlá osobitnej právomoci uvedené v článkoch 13 až
15 Bruselského dohovoru sa v zásade uplatnia len za predpokladu, že predmetom uzavretej zmluvy
medzi stranami je využitie tovaru alebo služieb na iný účel, ako je obchodná alebo iná podnikateľská
činnosť. V tejto súvislosti jednoznačne vyplýva z cieľa článkov 13 až 15 Bruselského dohovoru, ktorým

je riadne chrániť osobu, ktorá sa považuje za slabšiu v porovnaní s druhým účastníkom zmluvy, že na
tieto ustanovenia sa zásadne nemôže odvolať osoba, ktorá uzavrie zmluvu týkajúcu sa čiastočne jej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a ktorá teda len čiastočne koná mimo obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. K inému záveru by bolo možné dospieť len v prípade, ak by spojenie medzizmluvou a obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby bolo tak slabé, že by bolo
len okrajové a z tohto dôvodu by v rámci plnenia, pre ktoré bola zmluva uzavretá, malo posudzujúc ju
v jej celosti len zanedbateľnú úlohu.

20. Vzhľadom na sumy obratov na bežnom účte, ktoré dosiahli v období od 30.9.2002 do 31.12.2008 čo
do debetných operácií sumu 12.760.667,87 Sk a čo do kreditných operácií sumu 13.199.187,73Sk a v
období od 1.1.2009 do 29.2.2016 bolo na bežnom účte vykonaných celkovo 1768 debetných operácií
v celkovej hodnote 367.204,96 € a 198 kreditných operácií v hodnote 349.171,04 €, ako i s poukazom

na listinný dôkaz predložený žalobcom - výpis zo živnostenského registra (č.l. 194), z ktorého vyplýva,
že podnikateľský subjekt s obchodným menom A. M., IČO 33744343, s miestom podnikaniV. vykonával
podnikateľskú činnosť od 23.6.1994 do 20.5.2014, kedy došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti tohto
podnikateľského subjektu, je možné konštatovať, že žalovaného v súvislosti so zmluvou o bežnom účte
a v súvislosti s prečerpaním na bežnom účte nie je možné považovať za spotrebiteľa.
Žalobca na tieto skutočnosti poukázal s tým, že poprel, že by sa v prípade žalovaného vzhľadom na

sumy obratov na účte, ako i na preukázateľné vykonávanie podnikateľskej činnosti žalovaným v čase
trvania zmluvného vzťahu založeného zmluvou o bežnom účte malo jednať o spotrebiteľa.
Keďže žalovaný bol v konaní pasívny, na svoju obranu neuvádzal žiadne tvrdenia, ani nepredkladal
dôkazy, taktiež nenavrhoval ich vykonanie, pojednávaní sa nezúčastňoval, tvrdenie žalobcu o
neexistencii statusu žalovaného v tomto zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa nepoprel a nepreukázal tak

spôsob použitia úveru žiadnymi dôkaznými prostriedkami, ktorými z povahy veci môže disponovať iba
on, súd dospel k záveru, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať zákonné ustanovenia
Obchodného zákonníka, a to ust. § 708 a násl. Obchodného zákonníka upravujúce podmienky zmluvy
o bežnom účte a taktiež ustanovenia § 497 a násl. upravujúce zmluvu o úvere. Ochrana spotrebiteľa sa
vzťahuje len na zmluvy uzavreté s jednotlivcom mimo a nezávisle od podnikateľskej činnosti. Z výpisu z

účtužalovaného(č.l63-140)nevyplýva,žebysajednalolenouspokojenievlastnejsúkromnejspotreby.
Táto potreba nie je odôvodnená v prípade zmluvy uzavretej pre účel obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

21. Súd má na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné a zmluvné
ustanovenia za preukázané, že strany sporu uzavreli Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a
poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.09.2002 (č.l. 150),
ktorá bola zrušená a nahradená zmluvou zo dňa 21.04.2005 (č.l. 6) prostredníctvom novácie zmluvy,
ktorej predmetom bolo okrem iného vedenie osobného účtu žalovaného prostredníctvom žalobcu. V

súvislosti so zmluvou o bežnom účte vznikol medzi stranami sporu súčasne aj záväzkovo právny vzťah
titulomústnejzmluvyoúvere,ktorýúverbolposkytnutýformouúverovéhorámcanabežnomúčte.Výšku
úveru mal súd preukázanú z listinného dôkazu preloženého žalobcom - emailu špecialistu vymáhania
retailových pohľadávok zo dňa 29.05.2018, obsahujúci v prehľade jednotlivé výšky úverového rámca
v špecifikovaných obdobiach. Od 1.4.2014 žalovanému úverový rámec už poskytnutý ďalej nebol,

žalovaný tak nemal na bežnom účte od 1.4.2014 povolené prečerpanie, pričom ale následne vnikol na
bežnom účte debet vo výške 3.265,73 eur, na zaplatenie ktorej sumy si žalobca v tomto konaní uplatnil
voči žalovanému nárok. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný svoj dlh vo výške 3.265,73
eur splnil, súd považuje nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní za dôvodný.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa ust. § 256 ods. 1. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. V časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, pripočítal súd zavinenie na zastavení konania žalobcovi.
Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie
podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. Vdanej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca, nakoľko čiastočné späťvzatie žaloby nijako
neodôvodnil. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 3.265,73 eur s príslušenstvom, čo v pomere
k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 93,90 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 87,80 %,

preto má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. O výške trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.